Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Svetlana Novysedláková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 57Ek/1414/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120398772
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120398772.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnomkonaníoprávnenéhoPlatiťsaoplatís.r.o.,sosídlomMostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029
proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 425,55 eur s
prísl.vedenomsúdnymexekútoromJUDr.JánomSokolom,ExekútorskýúradKošice,BoženyNěmcovej

30, 040 01 Košice pod sp. zn. EX XXX/XX-X, náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu,
o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 57Ek/1414/2020 zo
dňa 11.03.2026 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 57Ek/1414/2020 zo
dňa 11.03.2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 57Ek/1414/2020 zo dňa 11.03.2026, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. EX XXX/XX-X zo dňa 07.11.2025 zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor vydal dňa 07.11.2025 upovedomenie o

zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. EX XXX/XX-X podľa
ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“)
z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomenie o zastavení

exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov súdneho exekútora podľa doručenky uloženej v elektronickom
súdnom spise bolo oprávnenému doručené dňa 07.11.2025.

3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora námietky dňa 25.11.2025, v ktorých uviedol, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva,
že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo, že by exekútor

žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby
s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku
povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený dodal, že zo správ súdneho
exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že súdny exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány
a organizácie. Dodal, že v prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, však možno predpokladať,
že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych

príjmov od zamestnávateľov vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla aj má hnuteľný majetok
vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Podľa oprávneného nebolo preukázané súdnym exekútorom,že v prípade ak povinný neposkytol súdnemu exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku
alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti
by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny

exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal aj na
rozhodovaciu prax Okresného súdu Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a exekučného konania,
ktorá spočíva v tom, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie musí
vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný
majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor

aj preukázať, následne všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených
v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť súdnym exekútorom zistený, spísaný
a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia
predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj
povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného. Oprávnený mal za to, že nie
je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej

pohľadávky.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že oprávnený doručil dňa 25.11.2025
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora pod sp.zn.
EX XXX/XX-X na exekútorský úrad, čo podľa súdneho exekútora predstavuje, že oprávnený nepodal

námietky v zákonnej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, na základe čoho je upovedomenie
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora právoplatné. Súdny exekútor uviedol, že povinný
je dlhodobo nezamestnaný, má otvorený účet v banke, avšak dlhodobo so záporným zostatkom a
vydaný exekučný príkaz je doposiaľ neúspešný, je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje dávka v
hmotnej núdzi, nevlastní cenné papiere, nenachádza sa v Obchodnom registri Slovenskej republiky,

Živnostenskom registri Slovenskej republiky, Registri finančných agentov, Notárskom centrálnom registri
záložných práv, síce vlastní nehnuteľnosť, avšak tá je v dezolátnom stave, navyše ju nie je možné
predávať na dražbe, nakoľko má v nej povinný trvalý pobyt a súčet istín exekučných konaní nepresahuje
tzv. drobnú exekúciu. Nakoľko je povinný ekonomicky nečinný a žije s rodinou iba z dávok v hmotnej
núdzi, považoval vykonanie súpisu hnuteľných vecí za nehospodárny krok.

5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že Exekučný poriadok pripúšťa obranu účastníkov konania
prostredníctvom inštitútu námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie alebo proti výzve na
úhradu trov súdneho exekútora v taxatívne stanovených prípadoch. Ide o zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného, ktorý je právnickou osobou, zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného,

ktorý je fyzickou osobou, zastavenie exekúcie na nepeňažné plnenie z dôvodu nezloženia preddavku
na nevyhnutné výdavky a zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Súd
pri posudzovaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora prihliada nielen dôvodnosť podaných námietok, ale predovšetkým na včasnosť
ich podania. Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov súdneho exekútora,

podľa doručenky uloženej v elektronickom súdnom spise, bolo oprávnenému doručené dňa 07.11.2025.
Začiatok plynutia lehoty nastal odo dňa doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie, teda nasledujúci
deň, v tomto prípade 08.11.2025 a koniec lehoty pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň, čo
v tomto prípade predstavuje deň 24.11.2025. Súd dal do pozornosti § 121 ods. 4, ak koniec lehoty
pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
súdneho exekútora boli podľa doručenky uloženej v elektronickom súdnom spise odoslané súdnemu
exekútorovi 25.11.2025. Na základe uvedeného súd mal za nesporné, že námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora boli podané
oneskorene. Súd dodal, že zákonná lehota by bola zachovaná, ak by námietky oprávneného proti

upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora boli podané najneskôr
dňa 24.11.2025 s prihliadnutím na § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a vyššie uvedených skutočností súd
považoval námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov

súdneho exekútora sp. zn. EX XXX/XX-X zo dňa 07.11.2025 podané oneskorene, a preto námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp.
zn. EX XXX/XX-X zo dňa 07.11.2025 zamietol.6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61n ods. 1 písm. d), § 61n ods. 3, § 61n ods. 4, § 63
ods. 1 a § 64 Exekučného poriadku, § 2 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov a § 121 ods. 4 a § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa
neho konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorom a

nesprávne tak rozhodol z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z upovedomenia o zastavení exekúcie
exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal exekútor iba lustrácie elektronicky
prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie
fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade
s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého
uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky

pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom,
ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté
uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného ako
napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165,- eur, cennosti, nábytok, počítače a
notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností,

ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky oprávneného v
predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností alebo iného
vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z § 59 odsek 1 Exekučného poriadku
vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného a to vrátane
fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku. Na pokyny oprávneného

exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných zákonom. Nie je správne
tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mal oprávnený podávať
návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem zákonom ustanovených
prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá možnosti zisťovať
skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcii, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor. V prípade, ak

by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej
obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré
by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Exekučný súd má v
konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie
exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky zhodnotenia exekútora preveriť a

preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného
majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017
Z. z. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi, kde sa má nachádzať hnuteľný
majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko majetok
povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Oprávnený tvrdí, že súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené

zisťovania majetku a že podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná
sa teda o tvrdenia negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z
exekučnéhospisu,akozistilajsúd,skutočnenevyplýva,žebypredmetnézisťovaniahnuteľnéhomajetku
exekútor vykonal. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému
bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom, mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie

exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon
exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne
odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie
formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom
výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Na základe vyššie uvedeného žiadajú,

aby súd sťažnosti vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovuje a
upovedomenie o zastavení exekúcie zrušuje.

8. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná. Oprávnený v podanej sťažnosti fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzil nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti, keď namieta nesprávnosť názoru súdu, že v prejdnávanej veci

bol postup súdneho exekútora správny a boli naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu nemajetnosti povinného. Argumenty
oprávneného, aj keď sú rozsiahle, sa však netýkajú dôvodu, pre ktorý súd námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. EX XXX/
XX-X zo dňa 07.11.2025 ako oneskorene podané zamietol, a preto sa nimi ako nedôvodnými ani

sťažnostný súd nezaoberal. Sťažnosť oprávneného tak ide mimo rámec dôvodu zamietnutia námietok
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, keďže oprávnený
v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým
súd zamietol jeho námietky ako oneskorené, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené
príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje dôvod zamietnutia námietok proti

upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora za nesprávny.

16. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 57Ek/1414/2020 zo dňa 11.03.2026 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.