Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119336620
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119336620.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobkyne A. A.,
nar. XX. XX. XXXX, trvalý ponyt B. C. XXXX/XX, XXX XX D. D.,
proti žalovanému 1/ B. E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt G. H. XX, C., C.. I. J. a žalovanej 2/ K.
F., nar. XX. XX. XXXX,
trvalý pobyt L. XXX/XX, XXX XX L., o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného

bremena a o vzájomnej žalobe, o zastavení konania a o zastavení konania o vzájomnej žalobe takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd konanie o vzájomnej žalobe zastavuje.

III. Súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 07. 2019 domáhala, aby súd uložil žalovaným
povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu o zriadení vecného bremena a žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa
vzájomnou žalobou zo dňa 07. 09. 2019 domáhali, aby súd uložil žalobkyni povinnosť odstrániť elektrický
kábel.
2. Žalobkyňa, podaním doručeným súdu dňa 21. 01. 2026, vzala žalobu v celom rozsahu späť
s odôvodnením, že pripojenie k elektrickej sieti vyriešila iným spôsobom.

3. Na pojednávaní, konanom dňa 26. 07. 2021 vzala žalovaná 2/ vzájomnú žalobu spočívajúcu v návrhu
na nariadenie odstránenia elektrického kábla späť, toto späťvzatie
je zaprotokolované v zápisnici z uvedeného pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa
22. 01. 2026 žalovaná 2/ opätovne uviedla, že vzájomnú žalobu berie späť a zároveň uviedla, že
vzájomnú žalobu berie späť aj žalovaný 1/. Uvedené je zaprotokolované v zápisnici z pojednávania zo
dňa 22. 01. 2026.

4. Podľa § 145 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Žalobca má právo svojim návrhom (žalobou) disponovať, to znamená, že ju môže počas konania

vziať späť, či už sčasti alebo celkom. Späťvzatím žaloby prejavuje žalobca svoju vôľu, aby súd vo veci
nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Uvedené obdobne platí
aj pre vzájomnú žalobu.

7. Žalobkyňa, podaním doručeným súdu dňa 21. 01. 2026, vzala žalobu v celom rozsahu späť
s odôvodnením, že pripojenie k elektrickej sieti vyriešila iným spôsobom.

8. Žalovaná 2/ a žalovaný 1/ prostredníctvom žalovanej 2/ ako svojej zástupkyne prejavili svoj výslovný
súhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania,ktorý je zaznamenaný v zápisnici z pojednávania zo dňa 22. 01. 2026.
9. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ vo svojom podaní zo dňa 07. 09. 2019 doručili súdu vzájomnú žalobu, ktorou
sa domáhali, aby súd nariadil odstránenie elektrického kábla zakopaného na pozemku v ich vlastníctve.

Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ v predmetnom podaní tiež uviedli, že umožnia žalobkyni zriadenie vecného
bremena – elektrickej prípojky
za predpokladu, že žalobkyňa zriadi v ich prospech predkupné právo k jej pozemku. V tejto časti podanie
žalovanýchsúdnepovažovalzavzájomnúžalobu,aleonávrhnauzatvoreniezmieru,sktorýmžalobkyňa
nesúhlasila.

10.Napojednávaní,konanomdňa26.07.2021vzalažalovaná2/vzájomnúžalobuspočívajúcuvnávrhu
na nariadenie odstránenia elektrického kábla späť, toto späťvzatie
je zaprotokolované v zápisnici z uvedeného pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa
22. 01. 2026 žalovaná 2/ opätovne uviedla, že vzájomnú žalobu berie späť a zároveň uviedla, že
vzájomnú žalobu berie späť aj žalovaný 1/. Uvedené je zaprotokolované v zápisnici z pojednávania zo
dňa 22. 01. 2026.

11. Žalobkyňu súd písomnou výzvou zo dňa 22. 01. 2026 vyzval na vyjadrenie
sa k späťvzatiu vzájomnej žaloby, na vyjadrenie jej súd poskytol lehotu 5 kal. dní a zároveň
ju poučil, že ak v stanovenej lehote neprejaví výslovný nesúhlas so späťvzatím vzájomnej žaloby
a zastavením konania, ktorý by bol odôvodnený vážnymi dôvodmi, bude mať súd
za to, že so zastavením konania o vzájomnej žalobe súhlasí. Žalobkyni bola výzva súdu doručená dňa

31. 01. 2026 a žalobkyňa sa v súdom stanovenej lehote k späťvzatiu vzájomnej žaloby nevyjadrila.
12. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný 1/ a žalovaná 2/
so späťvzatím žaloby a zastavením konania prejavili svoj výslovný súhlas, súd konanie o žalobe v celom
rozsahu zastavil (I. výrok uznesenia).
13. Z dôvodu, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ vzali vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť a žalobkyňa

sa ani na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote k späťvzatiu vzájomnej žaloby nevyjadrila, neprejavila
svoj nesúhlas a tento neodôvodnila vážnymi dôvodmi, mal súd
za to, že so späťvzatím vzájomnej žaloby a zastavením konania o nej súhlasí (v súvislosti s uvedeným
súd odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43Cob/1/2020 zo dňa 12. 03. 2020, v zmysle ktorého, cit.: „V zmysle ust. § 146 CSP má žalovaný

možnosť vyjadriť nesúhlas so späťvzatím žaloby a za predpokladu,
že k späťvzatiu žaloby dôjde až po tom, ako začalo predbežné prejednanie sporu,
resp. ako začalo pojednávanie vo veci samej, súd je povinný k nesúhlasu žalovaného
so späťvzatím žaloby prihliadnuť. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že žalovaný má právo
nesúhlasiť so späťvzatím žaloby a iba vyjadrenie nesúhlasu so späťvzatím žaloby

je dôvodom k tomu, aby sa ním konajúci súd zaoberal. Žalovaný pritom nie je povinný vyjadriť sa
k späťvzatiu žaloby. Pokiaľ sa však k späťvzatiu žaloby nevyjadrí, zároveň nevyjadrí s ním nesúhlas. Súd
tak nemá k čomu prihliadnuť a rozhodne o späťvzatí žaloby.“ Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie
súd konanie o vzájomnej žalobe v celom rozsahu zastavil (II. výrok uznesenia).
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
15.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
18. V sporových konaniach sa nárok na náhradu trov konania posudzuje podľa zásady úspechu vo
veci (§ 255 CSP), podľa ktorej súd strane, ktorá mala vo veci úspech prizná náhradu trov proti v spore
neúspešnej strane. Zásada úspechu je doplnená zásadou procesného zavinenia (§ 256 CSP), podľa

ktorej je trovy konania povinná nahradiť tá zo sporových strán, ktorá zavinila, že vznikli, a teda ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nárok na náhradu
trov konania je pritom nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale z práva procesného a otázku,
či sa jednalo o dôvodne podanú žalobu súd pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia
žaloby posudzuje výlučne z procesného hľadiska, súd v takom prípade neskúma, či by bol žalobca

v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
19. Skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania
sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Súdna prax vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a jeho
procesnému následku prejavujúcemu sa v zastavení konania zaujíma konštantné stanovisko, podľaktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri
zastavení konania na oboch procesných stranách.
20. Z procesného hľadiska, s použitím zásady zavinenia, súd dospel k záveru, že to bola samotná

žalobkyňa, kto zavinil zastavenie konania o jej žalobe a boli to samotní žalovaní, kto zavinil zastavenie
konania o vzájomnej žalobe. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o tom, že žiadnej zo sporových
strán nárok na náhradu trov konania o žalobe a trov konania o vzájomnej žalobe nepriznal (III. výrok
uznesenia).
21. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom

vzhľadom na znenie výroku o trovách súd už samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania
vydávať nebude.
22. Súd samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania rozhodne o prípadnom vrátení časti zaplateného súdneho poplatku, a to podľa ustanovení
zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V D. D., dňa 11. februára 2026

Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandovásudkyňa