Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoEk/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208542
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8814208542.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION,
a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, proti povinnej:
R. B., r. č. XXXXXX/XXX, E. XXX/XX, D. nad R., o vymoženie 1.000 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.11.2014 č.k. 10Er 934/2014-12,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Uviedol, že z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je
zrejmé, že predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou, nepodnikateľom. Mal za preukázané, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán. Uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu, rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných
podmienok formulárovej zmluvy, avšak podľa súdu prvej inštancie je dojednanie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. O
neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským

a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Uviedol, že len ťažko možno predpokladať, že si
spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Zdôraznil, že právny predchodca oprávneného zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil tomuto súdu poplatok. Záujmom

zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom
množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Táto okolnosť môže mať vplyv
na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozsudku vyplýva, síce neopomenul
aplikovať príslušné kogentné ustanovenia vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa, ale neaplikoval ich dôsledne. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom
bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie

pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytuje § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súdprvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúce
OZ. Preto žiadosť súdneho exekútora zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil
a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený poukazuje na to, že ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému
súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech tejto interpretácie nesvedčia
len logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Exekučný súd je tak podľa
oprávneného oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach. Súd nemôže vec prejednávať znovu, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a
tie následne hodnotiť, navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje

rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Má za to,
že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a oprávnený poukazoval v
tomtosmerenaNálezÚstavnéhosúduII.ÚS499/2012.Exekučnýsúdvrozporesozákonomposudzoval
uzavretú rozhodcovskú doložku podľa § 52 a nasledujúce OZ. Tento záver je arbitrárny a v rozpore so
zákonom, ktorý bol platný v čase dojednania rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že zákaz retroaktivity

ako základný právny princíp je potrebné rešpektovať a je toho názoru, že nemožno k prelomeniu tohto
zákazu dospieť výlučne arbitrárnym výkladom zákona, ktorý navyše nie je nijako zdôvodnený a nejde
ani o výklad ústavného súdu. Vytýka exekučnému súdu, že tento sa nevyporiadal s odlišným právnym
názorom, ktoré majú iné súdy toho istého stupňa a nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by
zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je vôľou oboch strán a konanie by prebiehalo na

štátnom súde, súd prvej inštancie sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom pri tom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného
člena senátu si vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa aj na výbere predsedajúceho člena senátu.
Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním

pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany
práv sporových strán dlžníka a spotrebitelia nevynímajúc. Vytýka súdu prvej inštancie, že konštruoval
nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a skutkovému stavu. Ďalej oprávnení uviedol, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť

o Smernicu ESD 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Navyše zdôrazňuje, že judikatúra
ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských zmluvách za všeobecne prípustnú. Napriek
tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať

podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok,
súd prvej inštancie tak v preskúmavanom rozhodnutí urobil, čo podľa oprávneného treba odmietnuť a
v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v pôsobnosti SR, ktoré podporujú
jeho právnu argumentáciu. Exekučný súd teda svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku a na tom

základe navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Povinná sa k odvolaniu nevyjadria.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.7. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho

súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej

ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

8. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie
exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že

všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom
právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

9. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.“ (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.

10. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu
otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy.

11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je
neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný
titul.

12. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu

Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

13. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre

záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy,
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj
v prípade preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe

dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so
spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská
zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť
(§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri
nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil

odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci
individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky.14. Predmetné zmluvné dojednanie, resp. spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľom individuálne
vyjednaná, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva uzavretá uvedeným spôsobom, v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby

na súdnu ochranu.

15. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pri rozhodovaní
rovnako ako súd prvej inštancie pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

16. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie

POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

17. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Preto možno súhlasiť so súdom prvej
inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú a tak
nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

18. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania

(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom

spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a

deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne
tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,
ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24

už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená
podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

19. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný zarozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

20. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu

nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).

21. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej
absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

22. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne
postupom podľa § 387 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).