Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126201651
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4126201651.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1/ A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX
XX G., 2/ A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX F. J., obaja právne zastúpení:
JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., LLM, advokát so sídlom Žabotova 2/B, 811 04, Bratislava, IČO: 52 233
774, proti žalovanej: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. XXXX/XXX, XXX XX G., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a.

II. Žalovanej sa voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ podali dňa 13.02.2026 prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v ktorom žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č.

XXX-X nachádzajúci sa na X. O. bytového domu na ulici O. D. N. C. C. P. XX, D. (P.) J.XX, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom J. Q. N., katastrálnym odborom pre katastrálne územie N. a vyprataný
ho odovzdať žalobcom. Súčasne žiadali, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu č. XXX-X nachádzajúceho sa na 3. p. bytového domu na ulici O. D. N. C. C.
P. XX, D. (P.) J.31, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom J. Q. N., katastrálnym odborom
pre katastrálne územie N. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 5056/1637419. Žalobkyňa 1/ ako jeden z bezpodielových spoluvlastníkov
a žalovaná uzavreli dňa 12.10.2025 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom bytu, ktorý sa
skončil platnou výpoveďou s dohodnutou výpovednou dobou do 15.11.2025. Žalobcovia sa týmto

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú vypratania vecí vnesených žalovanou do
bytu, ktorá už byt neužíva na bývanie a ani v ňom od skončenia nájomného vzťahu nebola. Potrebu
neodkladnosti úpravy pomerov žalobcovia preukazujú tým, že napriek skončeniu nájmu si svoje osobné
veci ponechala žalovaná v byte, čím blokuje ich základné vlastnícke práva, a to užívať predmet
vlastníctva. Zároveň konanie žalovanej môže vykazovať znaky protiprávneho konania v trestnoprávnej
rovine, a to trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 zákona č. 300/2005 Z.z.

Trestný zákon v platnom a účinnom znení. Žalobcovia si uvedomujú zásadu ultima ratio trestného
práva a preto svoje nároky z vlastníckeho práva uplatňujú zatiaľ len v civilnom sporovom konaní. Avšak
udržiavanie prípadného protiprávneho stavu v trestnoprávnej rovine je rovnako dôvodom na potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, ktorý by bol rozhodnutím súdu odstránený.
Spor sa netýka práv a povinností zo zmluvy o nájme, na ktoré je podľa čl. IX ods. 4 nájomnej zmluvy
daná právomoc Rozhodcovského súdu v Bratislave, ale ide o spor po zániku tejto zmluvy výpoveďou,

ktorá ako právny úkon nie je sporná, a to o vypratanie nehnuteľnosti.Účastníčkou nájomnej zmluvy bola len žalobkyňa 1/, ochrany vlastníckeho práva sa v tomto podaní
domáhajú všetci vlastníci bytu. Rovnako sa žalobkyňa 1/ v tomto konaní nedomáha neuhradeného/
dlžného nájomného, na ktoré vznikol nárok z nájomnej zmluvy. Ide o samostatný nárok uplatnený v

tomto konaní, ktorým sa žalobcovia domáhajú ochrany svojich vlastníckych práv voči osobe, ktorá
užíva ich vlastníctvo bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobkyňa 1/ dala žalovanej výpoveď z nájmu
bytu, ktorá ju osobne prevzala, a to v súlade s ustanovením čl. VIII ods. 4 nájomnej zmluvy, resp. s
ustanovením § 7 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v platnom a účinnom znení, na
ktorý nájomná zmluva odkazuje. Žalovaná výpovedný dôvod nenamietala a výpoveď akceptovala, čo

potvrdila svojim podpisom. Pri prevzatí výpovede však žalovaná prosila o poskytnutie dlhšej lehoty na
vysťahovanie, a tak sa žalobkyňa 1/ so žalovanou dohodli na predĺžení výpovednej doby do 15.11.2025,
kedy bol posledný deň lehoty na prevzatie vecí a odovzdanie bytu. Týmto predĺžením žalobkyňa 1/ vyšla
v ústrety žalovanej, ktorá svoju požiadavku odôvodnila častým cestovaním do zahraničia a aktivitami
mimo Nitry. Následne sa žalobkyňa 1/ márne domáhala odovzdania kľúčov a vypratania bytu; na
dohovorené termíny sa žalovaná nikdy nedostavila a na niektoré správy ani nereagovala. Žalobcovia

v dôsledku protiprávneho konania žalovanej tak nemôžu užívať byt, keďže v ňom sa nachádzajú
osobné veci žalovanej, bez akéhokoľvek zmluvného či iného právneho dôvodu. Žalobcovia sa snažili
celú vec riešiť mimosúdne, kedy prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyňa
1/ vyzývala na odovzdanie kľúčov a prevzatie vecí vnesených žalovanou do bytu. Na email zo dňa
03.12.2025 žalovaná nereagovala. Na email z 15.12.2025 žalovaná reagovala tak, že nie je na C..

Žalovaná opakovane potvrdila žalobkyni 1/ aj termíny na odovzdanie kľúčov a prevzatie vecí, avšak
na dohovorené stretnutia sa nedostavila. Vyhýbanie sa splnenia povinností žalovanej preukazuje aj
spôsob jej komunikácie, napr. správa zo 04.01.2026, a to v znení: „Dnes sa vraciam. Ale zajtra odlietam
R.. B. som vas žiadala aby ste pisali SMS, nemam sancu pozerat emaily. “ Z doloženej komunikácie
a samozrejme z tvrdenej zaneprázdnenosti žalovanej je mimosúdna dohoda nemožná. Žalobcom

nemôže byť na ťarchu, že žalovaná neoprávnené zadržiava kľúče od nehnuteľnosti a má svoje osobné
veci v byte bez akéhokoľvek zmluvného titulu. Žalovaná tak svojim správaním udržiava protiprávny
stav, a to v rovine civilného práva a jej konanie rovnako môže byť v rozpore s normami trestného
práva. Žalobcovia nemajú inú možnosť ako sa obrátiť na príslušný súd a domáhať sa ochrany svojich
práv voči osobe, ktorá neoprávnene užíva vec v ich vlastníctve. Žalobcovia zvažovali vypratanie bytu

svojpomocne, ale po zvážení všetkých rizík dospeli k záveru, že takýto postup by mohol vykazovať
znaky protiprávneho konania. Hmotné právo síce hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci,
teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje). Procesné právo naproti tomu hovorí
o vydaní veci iba vo vzťahoch k hnuteľným veciam a pri nehnuteľných veciach uvádza vypratanie. Z
tohto dôvodu pri práve vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti

je potrebné domáhať sa vypratania nehnuteľnosti (R 53/1973). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR č. 6Sžo/24/2012 zo dňa 29. 5. 2013 : „vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z
doslovnéhozneniaust.§6Občianskehozákonníka,aleajjehosystematickéhozaradeniavObčianskom
zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení
práva, a najmä ust. § 5 chrániacom pokojný stav nasleduje § 6 svojpomoc.“ Na podporu uvedeného

právneho názoru žalobcovia poukazujú na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.
ÚS XXX/XX-38, ktorý k svojpomoci uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení
§ 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je
takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny
poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo

využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do
určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4.
svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené zároveň (kumulatívne).
Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie.
Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej

cieľom je zachovať doterajší stav). Útočná (ofenzívna) svojpomoc, ktorej cieľom je zmeniť existujúci
stav, nie je prípustná. “ Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je teda jasné, že
vypratanie nehnuteľnosti, takpovediac „na vlastnú päsť“, by bolo riskantným protiprávnym konaním,
ak na to nie sú splnené podmienky. Pri svojpomocnom vypratávaní nehnuteľnosti by sa totiž vlastník
mohol vystaviť riziku trestného stíhania, keďže požiadavka na naplnenie podmienky bezprostrednosti

je vzhľadom na dlhodobo udržiavaný protiprávny stav problematická. Vzniknutú situáciu možno vnímať
neštandardne; žalovaná v byte nebýva, nezdržiava sa tam a ani ho neužíva. Žalovaná nerozporovala
ukončenie nájmu a z jej vyjadrení vyplýva, že nemá záujem v byte prebývať. Odmietla však byt vypratať
a napriek opakovaným výzvam sa jej osobné veci stále nachádzajú v byte a odmieta ich prevziať/vyniesťsodôvodnenímsvojejvyťaženosti.Týmtosvojímkonanímužívabytbezprávnehotitulu,udržiava
protizákonný stav a za naplnenia zákonných požiadaviek sa môže dopúšťať aj konania v rozpore s
normami trestného práva. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 336 umožňuje, aby neodkladným

opatrením bola uložená povinnosť na trvalú úpravu pomerov. „Rozhodnutie o neodkladnom opatrení
má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu.
Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po
skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP,

konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.
O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre
existenciuprekážkyvecnéhoprejednaniaodôvodňujúcejzastaveniekonaniaaleboodmietnutiepodania)
bez toho, aby vec prejednal. “ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2017, sp. zn. 8Cdo/83/2017).
Žalobcovia majú za to, že za tohto skutkového stavu, kedy žalovaná nerozporovala ukončenie nájmu
a nenamietala neplatnosť výpovede a byt dobrovoľne opustila; byt nepoužíva na bývanie odo dňa

uplynutiavýpovednejdobyapodľavedomostižalobcovsaaninenachádzavNitre;opakovanesidohodla
vyzdvihnutie vecí, kedy žalobkyňa 1/ cestovala do N. a žalovaná nikdy
nedorazila a buď sa neozvala alebo uviedla, že je mimo Slovenska alebo pracovne vyťažená; žalovaná
udržiava protiprávny stav a jej konanie spôsobuje škodu a zasahuje do základného práva na vlastnenie
majetku, je daný priestor, na to, aby súd autoritatívne zasiahol a s odkazom na hospodárnosť konania

rozhodol nariadením neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia by celkom zjavne
došlo k odstráneniu žalovanou udržiavaného protiprávneho stavu a zabránilo vzniku ďalšej škody. Zásah
súdu sa nedotkne základných práv
žalovanej, keďže tá sa v byte nenachádza a ani ho nevyužíva ako bydlisko, ale si v ňom po riadnom
a platnom skončení nájmu ponechala svoje veci (bez akéhokoľvek právneho titulu) a odmieta byt

vypratať. Za toto užívanie neponúka žiadnu protihodnotu, byt vníma ako „bezplatný sklad pre svoje veci“.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade nestoja proti sebe dve základné ústavné
práva, a to právo na ochranu vlastníctva a právo na obydlie, medzi ktorými by mal byť zachovaný
princíp proporcionality. Žalovaná byt neužíva ako obydlie a ani sa v ňom nezdržiava a od platného a
nerozporovaného skončenia nájomnej zmluvy podľa vedomosti žalobcov ani v byte nebola. Konanie

žalovanej bezprostredne zasahuje do základných/ústavných práv žalobcov. Predchádzajúci právny
zástupca žalobkyne 1/ a aj samotná žalobkyňa 1/ sa opakovane domáhali vypratania nehnuteľnosti,
reakcie žalovanej boli vždy nejasné a nešpecifické a jediný dôvod ktorý uvádza, je nedostatok času na
prevzatie vecí s odkazom na jej pracovnú vyťaženosť. Na dohovorené stretnutie sa nikdy nedostavila.
Žalovaná sa v byte nenachádza, súhlasila s ukončením nájomnej zmluvy a nedomáhala sa neplatnosti

výpovede. Napriek tomu, v byte ponecháva svoje veci, čím blokuje základné vlastnícke práva žalobcov.
Žalobcovia tak nemôžu predmet svojho vlastníctva riadne užívať. Žalovaná svojím konaním zasahuje
do práva na vlastnenie majetku a výkonu vlastníckych práv. Žalovaná počas celej doby nerozporuje
ukončenie nájmu, problematické je len dojednanie sa na termíne prevzatia vecí, ktorý žalovaná neustále
mení, neprichádza na dohodnuté termíny a neustále poukazuje na svoje časté cesty do zahraničia.

Žalobcovia sa domáhajú autoritatívneho zásahu súdu, ktorým by rozhodol o tom, že veci žalovanej
nachádzajúce sa v nehnuteľnosti sa majú vypratať. Napriek tomu, že žalovaná nie je nositeľom žiadneho
práva na užívanie nehnuteľnosti a nehnuteľnosť ani fyzicky neužíva, stále sa v nej nachádzajú veci, ktoré
do nehnuteľnosti vniesla. Žalobcovia nechcú vstupovať do bytu a vypratať nehnuteľnosť svojpomocne,
keďže by sa vystavili možnému riziku trestného stíhania. Svojpomocným vstupom do predmetu nájmu

v čase, kedy sa tam nachádzajú osobné veci žalovanej by vyvolalo ďalšie právne spory. Žalovanou
udržiavaný protiprávny stav spôsobuje na strane žalobcov škodu. Žalobcovia nemôžu disponovať svojim
majetkom. Vzhľadom na skutočnosť, že počítali s uvoľnením bytu na základe dohody k 15.11.2025
uverejniliajinzerátponúkajúcibytnaprenájom,tentovšakbolinútenízrušiť,keďžezdôvodu(ne)konania
žalovanej nie je možné predmetnú nehnuteľnosť prenajať. Konanie žalovanej môže mať rovnako

trestnoprávne dôsledky, keďže dochádza k neoprávnenému užívaniu cudzej veci. Správanie žalovanej
možno vnímať účelovo a v rozpore s dobrými mravmi, kedy uzavrela nájomnú zmluvu dňa 12.10.2025,
za užívanie neuhradila riadne nájomné, v byte sa zdržiavala počas nájomného vzťahu sporadicky a
následne nasledujúci mesiac súhlasila s výpoveďou. Uvedené môže vytvárať podozrenie, že jej cieľom
bolo len uskladniť si veci s vedomím, že prípadné vypratanie bude trvať podstatný čas. S poukazom

na potrebu odstránenia protiprávneho stavu je daný priestor na bezprostredný a autoritatívny zásah
súdu a na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na popísané okolnosti, a to najmä platné
ukončenie nájomného vzťahu, užívanie bytu bez právneho titulu a doloženú komunikáciu by nariadenieneodkladného opatrenia bolo aj v súlade s požiadavkou na hospodárnosť a efektívnosť civilného
sporového konania.

3. Žalobcovia k návrhu pripojili LV č. XXXX, k.ú. N., nájomnú zmluvu, sms-komunikáciu so žalovanou,
inzerát, výpoveď zmluvy a výzvu na prevzatie vecí z bytu.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov

nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. V zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený

čas.

11. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného
charakteru uvedeného inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže

súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného
opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v
návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky
listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť
aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti). Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto
úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre
jeho nariadenie. Nárok navrhovateľa musí byť osvedčený, taktiež musí byť aspoň osvedčená potreba
dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd skúmatiež primeranosť zásahu neodkladným opatrením. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov strán treba
rozumieť stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného J. Q. N., katastrálnym odborom pre katastrálne územie
N. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX-X nachádzajúceho sa na X.
O. G. domu na ulici O. D. N. C. C. P. XX, D. (P.) J.XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5056/1637419.

13. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov a jeho prílohami, s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované ustanovenia CSP, po dôslednom zvážení dospel k záveru, že v danom
prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobcovia v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súdu opísali podľa nich rozhodujúce skutočnosti, z návrhu je zrejmé akého
neodkladného opatrenia sa domáhajú, pričom označili aj dôkazy, na ktoré sa odvolávajú. Súd však
nemal za preukázané, že by stav vzťahov strán konania, bol taký, ktorý neznesie odklad, resp.

potrebu bezodkladne nariadiť žalobcami navrhované neodkladné opatrenie a preto rozhodol tak, že
návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd mal za to, že žalobcovia týmto
návrhom neosvedčili dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán. Potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia nemožno odôvodňovať len požiadavkou na hospodárnosť a efektívnosť
civilného sporového konania a tvrdením, že žalobcovia svoj nárok považujú za oprávnený a preukázaný.

Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi, t. j. stav vzťahov
strán je taký, ktorý neznesie odklad. V danom prípade súd nemal za osvedčené, že vzťah medzi
žalobcami a žalovanou je taký, ktorý neznesie odklad, t. j. nie je splnená jedna zo základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak majú žalobcovia za to, že skutočnosti podrobne popísané
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s predloženými listinnými dôkazmi svedčia

oprávnenosti a trvaniu ich nároku, majú možnosť podať riadnu žalobu o vypratanie nehnuteľnosti
v súlade s ust. CSP.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Keďže žalovaná bola v predmetnom konaní úspešná, súd by jej mal v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznať voči žalobcom nárok na náhradu konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej v tomto konaní

žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcom nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.