Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/151/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222762
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7117222762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX
bytom v D., D. XX, zastúpenej JUDr. Alicou Verešovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
57, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
v Bratislave, Račianska 71, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 29. septembra 2025 sp. zn. 39C/34/2017

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 29. septembra 2025 č.k. 39C/34/2017-550 vo výroku II.
o zamietnutí žaloby titulom náhrady škody v prevyšujúcom rozsahu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobkyni sumu 47,57 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti nad priznanú sumu
47,57 € potvrdzuje rozsudok vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti vyhovujúcemu výroku I. rozsudku.

Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 29. septembra 2025
č.k. 39C/34/2017-550 rozhodol nasledovne:

I. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 168,96 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,80 %.

2.1 Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa pôvodne domáhala, aby súd uložil žalovanej, SR
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou SR spoločne a nerozdielne

zaplatiť jej sumu vo výške 8 386,78 €, na účet jej právnej zástupkyne a zaplatiť jej trovy konania.
2.2 Žalobkyňa dôvodila, že jej vznikla škoda z dôvodu trov konania pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, ako aj v súdnom konaní pred Okresným súdom Košice I pod č. 4T/49/2010 a v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II pod č. 25Em/9/2008 a nemajetková ujma, pričom trestné konanie bolo
proti nej vedené pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečin podľa § 349 TZ, a v
predmetnom trestnom konaní argumentovala tým, že neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu v
občianskoprávnom konaní, nakoľko toto rozhodnutie nebolo riadne doručované a napriek tomu OS KE

II vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť, pričom toto rozhodnutie bolo podkladom vedenia trestného
konania voči nej. Nakoľko rozhodnutie v občianskoprávnom konaní vedenom pod sp. zn. 25Em/9/2008
nebolo doručené jej právnej zástupkyni, nemohla voči nemu podať odvolanie a napriek tomu súd na
tomto rozhodnutí vyznačil právoplatnosť, pričom žalobkyňa opakovane žiadala OS KE II o doručenierozhodnutia, ako aj o opravu vyznačenej doložky právoplatnosti, avšak bezúspešne. Následne z dôvodu
zmeny miestnej príslušnosti bolo konanie postúpené na OS KE I pod č. konania 25Em/3/2011, ktorý
jej žiadosti vyhovel, doručil jej právnej zástupkyni rozhodnutia s poznámkou, že ešte nenadobudli

právoplatnosť, pričom toto potvrdenie bolo v trestnom konaní predložené, avšak súd a prokurátor
odmietli toto akceptovať, nakoľko bolo vyhotovené len vyšším súdnym úradníkom a v trestnom konaní
pokračovali ďalej. Žalobkyňa sa až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/119/2014 domohla
opravy, kedy Najvyšší súd SR sa vysporiadal s otázkou právoplatnosti rozhodnutia OS KE II a uviedol, že
toto nie je právoplatné ku dňu 04.12.2009, ale z dôvodu jeho nedoručenia právnej zástupkyni žalobkyne

sa stalo právoplatným až dňa 13.09.2012 (NS SR zrejme chybou uviedol dátum 12.09.2012, nakoľko
v potvrdení bol dátum 13.09.2012). Až na základe predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
prokurátor v trestnom konaní odstúpil od obžaloby a Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
4T/49/2014 žalobkyňu dňa 21.10.2014 oslobodil spod obžaloby. Žalobkyni teda v konaniach vedených
pod sp. zn. 25Em/9/2008 a ČVS:ORP-2764/2-OJP-KE-2009 vznikli náklady spojené so zaplatením trov
právneho zastúpenia, ktoré by jej neboli vznikli, pokiaľ by OS KE II postupoval v súlade so zákonom, a

rovnako ani OČTK nevyhoveli v trestnom konaní žalobkyni, aby pripojili spis č. 25Em/9/2008, z ktorého
by bolo zrejmé, že predmetné rozhodnutie nie je právoplatné, a teda nie sú splnené podmienky pre
vedenie trestného stíhania.
2.3 Žalobkyňa ďalej uviedla, že je zamestnankyňa Finančného riaditeľstva SR, Daňový úrad Košice,
pričom bola počas vedenia týchto konaní voči jej osobe nedôvodne vystavená neprimeranej psychickej

záťaži, nakoľko bola preverovaná z dôvodu prípadného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pre
spáchanie úmyselného trestného činu a ako matka starajúca sa o maloleté dieťa bola pod hrozbou
straty zamestnania podrobená psychickej traume, a to dlhodobo. Žalobkyňa zároveň uviedla, že jej
nárok bol predbežne prerokovaný na dotknutých orgánoch, ktoré jej odpovedali, žalovaný 1/ listom
zo dňa 21.04.2016 a žalovaný 2/ listom zo dňa 24.11.2015. K podanej žalobe pripojila žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. 514/2003 Z.z., Oznámenie o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 21.04.2016 od Ministerstva spravodlivosti
SR, odpoveď Generálnej prokuratúry SR zo dňa 24.11.2015 a vyčíslenie trov právneho zastupovania.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.07.2023, ktorý bol na základe odvolania žalobkyne aj

žalovanej zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 18.12.2023 sp. zn. 6Co/164/2023.

4. V ďalšom konaní po vrátení veci sa súd vysporiadal s otázkou orgánu, ktorý je oprávnený konať v
mene štátu a dospel k záveru, že v predmetnom konaní sú uplatnené dva samostatné a oddeliteľné
nároky, pričom vo vzťahu ku každému z týchto nárokov má štát v konaní zastupovať iný, podľa zákona

jednoznačne určiteľný orgán verejnej moci. Súd dňa 18.11.2024 uznesením rozhodol, že nárok na
náhradu škody vo výške 4 068,50 € spolu s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800
€, ktorý bol skutkovo žalobkyňou odôvodňovaný vedením trestného stíhania proti jej osobe vylúčil
na samostatné konanie, v ktorom žalovanú v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003
Z.z. zastupuje Generálna prokuratúra SR. Zvyšný nárok na náhradu škody vo výške 518,28 € ostal

predmetom tohto konania, v ktorom ako zástupca štátu vystupuje Ministerstvo spravodlivosti SR podľa
ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

5.1 Podaním doručeným súdu dňa 10.3.2025 žalobkyňa navrhla, aby jej súd priznal titulom náhrady

nemajetkovej ujmy z titulu morálnej ujmy nárok vo výške 3 800 €, a teda, aby predmetom konania bola
pohľadávka vo výške 4 318,28 €, a v tomto smere, aby súd pripustil zmenu žaloby.
5.2 Súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil, nakoľko ňou uplatňovaný nárok tak ako bol skutkovo
vymedzenývzmenežaloby,oktorýžiadarozšíriťtotokonanie,bolužprávoplatnepriznanývovylúčenom
konaní vedenom pod sp. zn. 19C/2/2025, pričom žalobkyňa uviedla, že na podanom návrhu trvá.

6. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1.,
§ 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.), § 14 ods. 2 písm. f/
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

vyhl. č. 655/2004 Z.z.) účinnej od 01.01.2009, § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od
01.06.2010, § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013, § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2009, § 1 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 153 ods. 1,2,3 CSP.7. Za nespornú v konaní súd považoval skutočnosť, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 15.10.2015
požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v tejto súvislosti o zaplatenie sumy vo

výške 4 586,78 €, pozostávajúcej aj z nároku na náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia v
civilnom konaní vo výške 518,28 €. Žiadosť bola podaná tak na Ministerstve spravodlivosti SR, ako aj na
Generálnej prokuratúre SR. Dôvody uvádzané žalobkyňou v žiadosti boli totožné s dôvodmi uvádzanými
v žalobe, pričom nebolo sporné, že žalovaná žiadosti nevyhovela ani sčasti. V konaní bolo ďalej
nesporné, že orgánom konajúcim za štát má byť vo vzťahu ku škode spôsobenej nesprávnym úradným

postupom súdu Ministerstvo spravodlivosti SR.

8.1 Po skúmaní splnenia predpokladov vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom súd konštatoval, že prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existencia nesprávneho úradného postupu súdu
pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na jeho rozhodnutí bola konštatovaná Najvyšším súdom SR v

rozhodnutísp.zn.:7Cdo/119/2014,kdenajvyššísúdsavysporiadalsotázkouprávoplatnostirozhodnutia
OS KE II a uviedol, že toto nie je právoplatné k 04.12.2009, ale z dôvodu jeho nedoručenia právnej
zástupkyni žalobkyne sa stalo právoplatným až 13.09.2012 (NS SR zrejme chybou uviedol dátum
12.9.2012, nakoľko v potvrdení bol dátum 13.09.2012) tak ako to uviedla žalobkyňa, a teda najvyšší súd
jednoznačne potvrdil, že zo strany Okresného súdu Košice II došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

8.2 Vznik majetkovej škody na strane žalobkyne z titulu nákladov na právne zastupovanie v civilnom
konaní bol v konaní preukázaný listinnými dôkazmi, pripojením súdneho spisu Okresného súdu Košice
II sp. zn.: 25Em/9/2008, z ktorého vyplynuli jednotlivé úkony právneho zastúpenia žalobkyne v civilnom
konaní, ďalej vyúčtovaním úkonov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalobkyne a príjmovými
pokladničnými dokladmi, ktoré žalobkyňa predložila a ktorými preukázala, že z jej strany skutočne

došlo k úhrade odmeny právnej zástupkyni za zastupovanie v civilnom súdnom konaní. Žalovanou
namietaný nesúlad vyúčtovaní predložených žalobkyňou bol žalobkyňou dostatočným spôsobom v
konaní vysvetlený, keď pochybenie vo vyúčtovaní bolo spôsobené nesprávnym uvedením a zápočtom
záloh vyplatených žalobkyňou. Predmetné vysvetlenie považoval súd za presvedčivé a dostatočné
pre prijatie záveru o existencii vyúčtovania právnych služieb právnou zástupkyňou žalobkyne, pričom

predmetnú chybu, ktorej vysvetlenie zároveň potvrdzujú aj pokladničné doklady predložené žalobkyňou
súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by mala vzbudzovať pochybnosti o dôveryhodnosti týchto
dôkazov, ako sa toho domáhala žalovaná.
8.3 Príčinnú súvislosť ako posledný predpoklad vyvodenia zodpovednosti žalovanej voči žalobkyni súd
posudzoval v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú odkazoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

odvolací súd, ako aj v kontexte rozsahu škody uplatňovanej žalobkyňou, teda v súvzťažnosti
ku konkrétnym úkonom právnej služby, ktoré mali byť škodou vzniknutou žalobkyni v civilnom
súdnom konaní v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu pri vyznačovaní doložky
právoplatnosti na súdnom rozhodnutí o uložení pokuty žalobkyni.

9.1 Z úkonov vyúčtovaných advokátkou žalobkyne za konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn.: 25Em/9/2008 boli medzi stranami nesporné z hľadiska náhrady úkony právnej služby, a to:
- úkon zo dňa 09.06.2009 - prevzatie a príprava PZ, vrátane prvej porady a podanie na súd v hodnote
15,25 €,
- úkon zo dňa 25.11.2011 - pojednávanie k výkonu rozhodnutia v hodnote 15,71 €,

- úkon zo dňa 31.10.2013 - dovolanie v hodnote 69 €,
- úkon zo dňa 04.04.2014 - vyjadrenie k podaniu „oprávneného“ k dovolaniu v hodnote 69 €.
9.2 Vo vzťahu k týmto úkonom právnej služby súd konštatoval, že išlo o úkony právnej služby, ktoré boli
vykonané v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a tieto úkony zároveň mali priamy
súvis s nesprávnym úradným postupom a boli týmto nesprávnym úradným postupom priamo vyvolané.

Nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, žalobkyňa by tieto náklady nebola nútená vynaložiť. Súd
preto konštatoval, že vo vzťahu k tomuto rozsahu škody má za splnený aj predpoklad zodpovednosti
za škodu, a to príčinnú súvislosť.
9.3 Pri hodnote jednotlivých úkonov sa súd stotožnil s výškou uplatnenou žalobkyňou, ktorá vychádzala
z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde pri hodnote pokuty 50 € vychádzala tarifná odmena

vo výške 16,60 €, pričom podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky patrí pri výkone rozhodnutia odmena vo
výške 1 základnej tarifnej odmeny, t.j. odmena vo výške 8,30 €. Ku každému úkonu v súlade s ust. § 16
ods. 3 vyhlášky žalobkyňa pripočítala 1/100 výpočtového základu za ten ktorý rok.9.4 Čo sa týka úkonu - dovolanie zo dňa 31.10.2013, konajúci súd mal s ohľadom na vyššie
citované právne predpisy za to, že odmena za tento úkon mala byť len vo výške 67,88 €, nakoľko
1/13 výpočtového základu pre rok 2013 bola vo výške 60,07 € a výška náhrady výdavkov, t.j. 1/100

výpočtového základu bola vo výške 7,81 €. Vzhľadom však na to, že žalovaná výšku škody vo vzťahu
k tomuto úkonu nepopierala, súd priznal žalobkyni za predmetný úkon odmenu vo výške 69 €, ako si
ju táto uplatnila.
9.5 Čo sa týka úkonu - vyjadrenie k podaniu „oprávneného“ k dovolaniu zo dňa 04.04.2014, konajúci
súd mal za to, že za tento úkon prislúchala žalobkyni škoda vo výške 69,89 €, nakoľko 1/13 výpočtového

základu za úkon v roku 2014 bola 61,85 € a 1/100 výpočtového základu bola 8,04 €, preto za jeden úkon
prislúchala v tomto roku odmena vo výške 69,89 €, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatnila len
škodu vo výške odmeny 69 €, súd nemohol žalobkyni priznať za tento úkon vyššiu sumu.
9.6 Súd teda žalobkyni z uplatneného nároku vo vzťahu ku škode vo výške trov konania, ktoré bola
nútená hradiť svojej právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom
Košice II pod sp. zn.: 25Em/9/2008 priznal nárok na náhradu škody vo výške 168,96 €, ktorý v konečnom

dôsledku nebol ani zo strany žalovanej popieraný.

10.1 Žalobkyňa si uplatnila nárok aj na náhradu za trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom
Krajským súdom Bratislava - Justičnou pokladnicou, pričom šlo o úkony zo dňa 18.05.2011, 09.08.2012.
10.2Súdposudzovalnaplneniepodmienkypodľaust.§18ods.2zákonač.514/2003Z.z.,akonštatoval,

že vymáhanie súdnych pohľadávok je upravené v zákone č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok, pričom tento zákon upravuje podmienky konania o výkone súdneho rozhodnutia
- vymáhania súdnej pohľadávky ako samostatné konanie, so samostatným, osobitne v tomto zákone
upraveným procesným postupom, vykonávané na to príslušným orgánom, ktorým je Justičná pokladnica
ako výkonný orgán Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre

celé územie Slovenskej republiky.
10. 3 S prihliadnutím na takýto charakter konania o výkon rozhodnutia - vymáhanie súdnych pohľadávok
ako samostatného konania, ktoré nie je konaním, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu
súdu ako bolo preukazované v tomto konaní, mal súd za to, že náklady na právne služby v tomto konaní
niejemožnépriznaťprenenaplneniepodmienkyust.§18ods.2zákonač.514/2003Z.z.,zčohovyplýva

aj absencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a takto uplatnenou škodou.

11.1 Aj nárok za úkony odvolanie voči pokutám zo dňa 27.09.2012 súd posudzoval v nadväznosti na
ust. § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..
11.2 Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že tento úkon právnej služby bol vykonaný

a zároveň, že ide o úkon právnej služby vykonaný v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému
postupu súdu, teda v konaní vedenom pod sp. zn. 25Em/9/2008.
11.3 S prihliadnutím na obsah tohto právneho úkonu však nemohol súd dospieť k záveru, že išlo o
úkon, ktorý by priamo súvisel s nesprávnym úradným postupom súdu - nesprávnym vyznačením doložky
právoplatnosti na súdnom rozhodnutí. Podľa obsahu tohto úkonu právnej služby je zrejmé, že išlo o

odvolanie, ktorým sa žalobkyňa bránila voči jeho podstate, voči tomu, že z jej strany malo dôjsť k takému
porušeniu povinnosti (vo vzťahu k maloletému synovi), pre ktoré by jej mala byť v konaní o výkon
rozhodnutia voči maloletému uložená pokuta. Ak teda účelom a podstatou tohto úkonu bola obrana
voči podstate konania o výkon rozhodnutia, nemožno konštatovať, že by bezprostrednou príčinou tohto
úkonu bolo nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti súdom ako nesprávny úradný postup, keď

príčinou tohto úkonu bol návrh oprávneného (otca maloletého dieťaťa) a samotné vedenie konania o
výkon rozhodnutia ohľadne maloletého.
11.4 Súd teda konštatoval, že nesprávny úradný postup súdu nebol príčinou uskutočnenia tohto úkonu,
súd nemohol žalobkyni voči žalovanej priznať náklady na tento úkon ako škodu, za ktorú by zodpovedala
žalovaná.

12.1 Úkony právnej služby, ktoré neboli preukázané: Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu
škody aj za odmenu právnej zástupkyni za zastupovanie v civilnom konaní za nasledovné úkony právnej
služby:
- úkon zo dňa 16.04.2009 - právny rozbor k výkonu rozhodnutia v hodnote 15,25 €,

- úkon zo dňa 30.06.2009 - podanie vo veci v hodnote 15,25 €,
- úkon zo dňa 06.07.2009 - podanie vo veci v hodnote 15,25 €,
- úkon zo dňa 26.06.2012 - urgencia o doručenie rozhodnutí v hodnote 15,93 €,
- úkon zo dňa 16.10.2014 - VR justičná pokladnica E8270023811 (50 €) v hodnote 16,34 €,- úkon zo dňa 16.10.2014 - VR justičná pokladnica E8270023711 (60 €) v hodnote 16,34 €,
- úkon zo dňa 04.11.2014 - odvolanie voči uzneseniu KS v BA č. E8270023811 zo dňa 16.10.2014 v
hodnote 16,34 €,

- úkon zo dňa 04.11.2014 - odvolanie voči uzneseniu KS v BA č. E8270023711 zo dňa 16.10.2014 v
hodnote 16,34 €.
12.2 Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o
uskutočnení týchto úkonov, a to ani predložením listinných dôkazov o týchto úkonoch do súdneho spisu,
ani vykonaním v rámci pripojeného súdneho spisu sp. zn. 25Em/9/2008, keďže listinné dôkazy o týchto

úkonoch sa ani v pripojenom súdnom spise sp. zn. 25Em/9/2008 nenachádzali. Súd preto konštatoval,
že uskutočnenie týchto úkonov právnej služby nebolo v konaní preukázané, škodu v rozsahu odmeny
za tieto úkony preto nebolo možné priznať.

13.1 Vo vzťahu k úkonom právnej služby - porady žalobkyne s jej právnou zástupkyňou, súd akceptoval
obranu žalovanej týkajúcu sa ďalšieho žalobkyňou predloženého dôkazu, a to listinného dôkazu o

úkonoch právnej služby (poradách) a konštatoval, že tieto žalobkyňa v konaní včas nepredložila.
13.2 Žalobkyňa mala možnosť predložiť dôkaz o poradách so svojou právnou zástupkyňou ako úkonoch
právnej služby, ktorých náhrady sa domáha, už od doručenia obrany žalovaného, ktoré bolo doručené jej
právnej zástupkyni ešte v novembri 2021, následne na vyjadrenie bola vyzývaná súdom dňa 05.10.2022,
bola jej uložená povinnosť sa vyjadriť na pojednávaní dňa 27.10.2022 a tento dôkaz nepredložila ani na

tietovýzvy,anivpodanízodňa08.12.2022,aninaďalšiuvýzvusúduzodňa19.12.2022,anivovyjadrení
zo dňa 05.01.2023, pričom tento dôkaz predložila až dňa 23.06.2023 a keďže ide o dôkaz o úkonoch
právnej služby z obdobia rokov 2011 - 2014, je zrejmé, že tento dôkaz žalobkyňa mohla predložiť skôr,
pokiaľ by bola konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
13.3 Súd teda v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na tento dôkaz

- listinný dôkaz o poradách medzi žalobkyňou a jej právnou zástupkyňou, nakoľko ho považoval za
nepredložený včas a úkony právnej služby - porady žalobkyne s jej právnou zástupkyňou, ktorých
uskutočnenie bolo zo strany žalovanej namietané, preto považoval za nepreukázané úkony právnej
služby.

14.1 Žalobkyňa si v rámci nároku na náhradu škody uplatnila náklady na úkony - žiadosti o doručenie
súdnych rozhodnutí (úkony zo dňa 24.01.2011, 02.02.2011, 17.05.2012, 28.05.2012).
14.2 V tejto súvislosti súd konštatoval, že za trovy konania, ktoré spadajú do rozsahu nahrádzaného v
súdnych konaniach je možné považovať trovy právneho zastúpenia, ktoré sú vymedzené vo vyhláške
MS SR č. 655/2004 Z.z.. Medzi úkony právnej služby, ktoré sa nahrádzajú v súdnom konaní sa považujú

úkony, ktoré je možné považovať za účelné, ako písomné podanie na súd, zastupovanie na pojednávaní,
listina o právnom úkone a i. Za úkon právnej služby je teda možné považovať taký písomný výstup,
alebo prezenčný úkon, ktorý dosahuje určitú intenzitu odbornosti. Žiadosť o doručenie rozhodnutia podľa
názoru súdu, ako aj vychádzajúc zo súdnej praxe priznávania trov právneho zastúpenia v súdnych
konaniach, takúto požiadavku nespĺňa.

14.3Súdpretovtomtosmereakceptovalvýhradužalovanej,žežiadostiodoručeniesúdnychrozhodnutí
nespĺňajú svojim obsahom a svojou povahou charakter úkonu právnej služby, na ktorých náhradu je
možné v rámci vyvodenej zodpovednosti zaviazať štát podľa § 18 zákona č 514/2003 Z.z., a preto
náhradu za nich nie je možné v rámci zodpovednostného konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. voči
štátu priznať.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1 CSP tak, že vo vzťahu k
nároku na náhradu škody, kde bola žalobkyňa s uplatneným nárokom vo výške 518,28 € úspešná len
v časti 168,96 €, t.j. v rozsahu 32,60%, súd priznal žalovanej ako úspešnejšej strane sporu nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k nároku na náhradu škody voči žalobkyni v rozsahu 34,80% (100% -

úspech žalobkyne 32,60% - neúspech žalovaného 32,60%).

16.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov
nedostatočného odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nesprávneho vyhodnotenia vykonaného
dokazovania, nesprávneho právneho posúdenia a uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania.

Rozsudok považuje za rozporný a nezrozumiteľný. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vrátil ho na ďalšie konanie, eventuálne zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň žiadala
priznať nárok na náhradu trov konania.16.2 Žalobkyňa dôvodila, že podania žalobkyne boli doručované na súd alebo predsedovi súdu,
urgenciezdôvodunedoručovaniapísomností,rozhodnutíopokutevrámcisúdnehovýkonurozhodnutia.
Ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalobkyňa niektoré úkony bola nútená urobiť opakovane. Napríklad

žiadosť o doručenie rozhodnutí právnej zástupkyni a následne aj predsedovi súdu. Všetky uplatnené
právne úkony vychádzajú z dokladov, ktoré má žalobkyňa k dispozícii, tak pokiaľ sa nenachádzajú
v súdnych spisoch ako v napadnutom rozsudku spomínané uznesenia Krajského súdu Bratislava,
justičná pokladnica, ktoré preukazujú, že justičná pokladnica konala, svedčí to o tom, že došlo
k neoprávnenej manipulácii so spismi zdôrazňujúc, že konajúci súd ako účastník konania ich musí mať

k dispozícii, predmetné uznesenia mu boli taktiež doručované. Zdôraznila, že konanie pred Krajským
súdom Bratislava, justičná pokladnica priamo súvisí s predmetným konaním a nie je možné ich chápať
oddelene.
16.3 Ďalej poukázala na procesné vady daného konania. Konštatovala, že súd uplatnil koncentráciu
a poznamenala, že koncentrácia je v danom prípade sudcovská a má pre súd iba poriadkový charakter.
Súd ju nemusí uplatniť, ale môže. V časti neuznania nároku na náhradu škody, ktoré úkony vylúčil súd

z prieskumu príčinnej súvislosti, kde akceptoval obranu žalovanej a uplatnil sudcovskú koncentráciu,
z rozsudku nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym úkonom, keďže neboli v rozsudku
vyšpecifikované, túto zásadu uplatnil a neuznal ich ako preukázané. Tak je možné konštatovať, že
rozsudok je rozporný a nezrozumiteľný.
16.4 V časti nepriznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy má žalobkyňa za to, že nárok na

túto náhradu jej vznikol. Vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu nález sp.zn. III. ÚS 754/2016, nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy za vedenie trestného stíhania, ktoré sa právoplatne skončilo inak,
než odsúdením zakladá nárok na satisfakciu, nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch. Nakoľko súd
v napadnutom rozsudku vyvodil zodpovednosť voči žalovanej a jasne deklaroval pochybenie žalovanej,
má žalobkyňa za to, že v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. má nárok aj na náhradu

nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa zotrvala na argumentoch uvedených v podaní zo dňa 27.02.2025.
Poukázala na to, že bola dlhodobo vystavená vnútornému stresu, že pri vzhliadnutí ako konajú štátne
orgány v rozpore so zákonom je prirodzené, že mala vážne obavy o výsledok trestného konania, kde ako
samoživiteľka pri dieťati, ktoré trpí vážnym ochorením, bola vystavená neprimeranému vypätiu, ktoré by
pociťoval ktorýkoľvek iný subjekt objektívne.

16.5 Ďalej namietala rozhodnutie vo vzťahu k výroku o výške trov konania, rozhodnutie súdu v tejto časti
považuje za nesprávne, poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nebola právne zastúpená ale konala
prostredníctvom povereného zamestnanca. Má za to, že žalovanej žiadne náklady spojené s účelným
uplatnením práva a nevyhnutne vynaložené trovy konania nevznikli. Poukázala na to, že za trovy
konania sú považované iba tie výdavky, ktoré boli súdu riadne preukázané, to sa týka predovšetkým

hotových výdavkov, ktoré boli reálne vynaložené v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním. Nakoľko
žalovanú v predmetnom konaní nezastupoval advokát, ale poverený zamestnanec s nárokom na mzdu,
u ktorého už následne náhrada trov konania nemá oporu v príslušných zákonných ustanoveniach, na
túto skutočnosť sa vzťahujúcich, z toho dôvodu má za to, že nárok na náhradu trov konania žalovanej
proti nej je neopodstatnený.

17. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanej doručené dňa 26.11.2025, ďalšie vyjadrenia v spore doručené
neboli.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)

prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je
čiastočne dôvodné.

19. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku vo výroku II. ani
na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok vo výroku II. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 47,57 € a v prevyšujúcom rozsahu (nad sumu 47,57 €)
rozsudok vo výroku II. ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.02.2026 o 09.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhláseniarozhodnutia boli zverejnené dňa 12.02.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Žalobkyňa podľa obsahu odvolania namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. b/, f/, h/ CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(b/),súdprvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

22. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou v odvolaní boli naplnené
vo vzťahu k náhrade škody za trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom Krajským súdom Bratislava
– Justičnou pokladnicou (úkony 18.05.2011 a 09.08.2012).

23.Súdprvejinštanciesprávneprávnekvalifikovalžalobouuplatnenýnárokakonároknanáhraduškody

spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. nesprávnym úradným postupom a
skúmal splnenie jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle tohto právneho
predpisu.

24. V zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradnýmpostupom“.CitovanéustanovenieÚstavySRzakladáprávoosobyvočištátunanáhraduškody,
ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Toto
právo je potom konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

25. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku

zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá.

26. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená
na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. existencii nezákonného rozhodnutia resp.

nesprávneho úradného postupu, 2. vzniku škody, 3. príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
(nesprávnym úradným postupom) a vznikom škody.

27. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobou uplatneného nároku a obsahu spisu (vrátane
spisov pripojených) možno vyvodiť, že existencia nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Košice II v spore sp. zn. 25Em/9/2008 bola vyslovená v uznesení NS SR zo dňa 29.apríla 2014
sp. zn. 7Cdo/119/2014, v ktorom dovolací súd konštatoval, že došlo zo strany súdu prvej inštancie
k procesným pochybeniam, ktoré spočívali v nesprávnom doručovaní rozhodnutí, ale tieto pochybenia
boli konvalidované doručením sporných rozhodnutí právnej zástupkyni povinnej 12. septembra 2012
(strana 7 cit. rozhodnutia). Spornosť (neexistencia) nesprávneho úradného postupu však nebola

namietaná ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní.

28. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bolo:
- nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
- nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania,

- nesprávne právne posúdenie,
- uplatnenie sudcovskej koncentrácie.

29. Súd dôsledne skúmal naplnenie ďalších predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, najmä
vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom

jednotlivé nároky aj rozčlenil podľa charakteru úkonu právnej služby a toho, či tento úkon bol preukázaný
a či existuje príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.30. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania týkajúce sa
úkonov právnej služby, ktoré neboli preukázané (bod 86-89 rozsudku), a trov právneho zastúpenia
v konaní pred justičnou pokladnicou (bod 77-80 rozsudku).

31. V prípade náhrady trov konania za trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom Krajským súdom
Bratislava – Justičnou pokladnicou (18.05.2011, 09.08.2012) súd prvej inštancie dospel k záveru, že
absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou.

32. Odvolací súd sa s uvedeným záverom nestotožňuje.

33.1 Uvedené úkony právnej služby súviseli s konaním pred Krajským súdom Bratislava – Justičnou
pokladnicou, jednalo sa o úkony podanie do justičnej pokladnice a odpoveď na výzvu zo dňa 18.05.2011
a prevzatie a príprava zastúpenia a podanie do justičnej pokladnice (2 pokuty) zo dňa 09.08.2012.
33.2 Obsahom právneho úkonu zo dňa 18.05.2011 (čl. 536 pripojeného spisu sp. zn. 25Em/9/2008)

bol nesúhlas matky s konaním pred justičnou pokladnicou, kde namietala, že rozhodnutia, ktoré sú
predmetom konania pred justičnou pokladnicou nie sú právoplatné, nakoľko neboli doručené jej právnej
zástupkyni.
33.3 Obsahom právneho úkonu zo dňa 09.08.2012 (čl. 604 pripojeného spisu sp. zn. 25Em/9/2008)
bola námietka zástupkyne matky, aby pri vymáhaní pokút uložených matke bol zachovaný zákonný

postup, ktorého podmienkou je relevantná vykonateľnosť rozhodnutia, pričom v danom prípade dotknuté
rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko neboli doručené právnej zástupkyni
zákonným spôsobom.

34. Odvolací súd zastáva názor, že tieto úkony právnej služby úzko súviseli s konaním, kde došlo

k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko nebyť pochybenia súdu pri doručovaní rozhodnutí v konaní
sp. zn. 25Em/9/2008, nedošlo by ku konaniu pre justičnou pokladnicou. Práve v dôsledku opakovaných
výziev justičnej pokladnice o vyznačenie právoplatnosti na uzneseniach týkajúcich sa uložených
pokút (rozhodnutia z 14.10.2009, 14.10.2010 a 29.11.2010), Okresný súd Košice I, na ktorý bola
prenesená príslušnosť z Okresného súdu Košice II, doručil právnej zástupkyni sporné rozhodnutia

súdu týkajúce sa tohto konania, čím boli konvalidované pochybenia súdu pri doručovaní. Aj samotný
dovolací súd v uznesení zo dňa 29.04.2014 konštatoval, že došlo zo strany súdu prvého stupňa
k procesným pochybeniam, ktoré spočívali v nesprávnom doručovaní rozhodnutí, ale tieto pochybenia
boli konvalidované doručením sporných rozhodnutí právnej zástupkyni povinnej dňa 12.09.2012.

35. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
podľa ust. § 388 CSP a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu vo výške 47,57 € za úkony
zo dňa 18.05.2011 a 09.08.2012 trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom pred Krajským súdom
Bratislava – Justičná pokladnica.

36. Pri hodnote jednotlivých úkonov sa súd stotožnil s výškou uplatnenou žalobkyňou, ktorá vychádzala
z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde pri hodnote pokuty 50 € (resp. 60 €) vychádzala tarifná
odmena vo výške 16,60 €, pričom podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky patrí pri výkone rozhodnutia
odmena vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, t.j. odmena vo výške 8,30 €. Ku každému úkonu v súlade
s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky žalobkyňa pripočítala 1/100 výpočtového základu za ten ktorý rok. Nárok pri

úkone z 18.05.2011: 8,30 € + 7,41 € sa rovná 15,71 €. Úkon týkajúci sa dvoch pokút z 09.08.2012: 8,30
€ + 8,30 € + 7,63 € + 7,63 € sa rovná 31,86 €, spolu 47,57 €.

37. V prevyšujúcom rozsahu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne nie sú
dôvodné,zdôvoduktoréhovsúladesust.§387ods.1CSPpotvrdilrozsudokvovýrokuII.vprevyšujúcej

časti, ktorým bol zamietnutý nárok žalobkyne vo výške 301,75 €.

38. Rozhodnutiu súdu v potvrdenom rozsahu (zamietnutý nárok vo výške 301,75 €) nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávnevyložil. Rozsudok v potvrdenom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

39. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

40. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenom rozsahu, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

41. K odvolacej námietke žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené,
odvolacísúduvádza,žeprávonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníkana
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako

Ústavný súd Slovenskej republiky už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a

dostatočne vysvetlil právne dôvody, na základe ktorých v spore rozhodol a závery, ktoré prijal primerane
a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol v zmysle návrhov žalobkyne a

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv.

43. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania
odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná.

44. Žalobkyňa argumentovala, že všetky uplatnené právne úkony vychádzajú z dokladov, ktoré má
žalobkyňa k dispozícii a preukazujú, že justičná pokladnica konala, pričom zdôraznila, že konanie pred
justičnou pokladnicou priamo súvisí s predmetným konaním, a nie je možné ich chápať oddelene.

45. Súd prvej inštancie konštatoval, že úkony špecifikované v bode 86 rozhodnutia súdu prvej inštancie

neboli zo strany žalobkyne preukázané. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že uplatnené právne úkony vychádzajú z dokladov, ktoré má žalobkyňa k dispozícii, (a
nenachádzajú sa v tomto ani pripojenom súdnom spise), bolo jej povinnosťou tieto súdu predložiť.

46. Nakoľko však tieto úkony neboli zo strany žalobkyne preukázané ani predložením listinných

dôkazov o týchto úkonoch do súdneho spisu ani vykonaním v rámci pripojeného súdneho spisu sp. zn.
25Em/9/2008 či spisu o konaní pred justičnou pokladnicou, napriek tomu, že žalobkyňa tvrdí, že ich
má k dispozícii, odvolací súd nemal inú možnosť ako vyvodiť záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazne
bremeno o uskutočnení týchto úkonov.

47. Nakoľko z odvolania žalobkyne nevyplynulo, že namieta aj nepriznanie úkonov za odvolanie voči
pokutám (bod 81.- 85. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a úkony, ktoré nemali povahu úkonov
právnej služby ( bod 93.-95. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), odvolací súd iba konštatuje, že sa
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tejto časti, odkazuje na ne a na tomto mieste ich neopakuje.48. K odvolacej námietke žalobkyne o nesprávnom uplatnení sudcovskej koncentrácie, odvolací súd
uvádza, že nie je dôvodná.

49. Ustanovenie § 153 ods. 1,2 CSP nehovorí o tom, že by strana sporu prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany mala vzniesť hneď pri prvom úkone, ktorý jej patrí, ale hovorí o tom, že majú
byť vznesené včas. Ide najmä o skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky. K oneskorenému uplatneniu prostriedkov

procesného útoku alebo procesnej obrany dochádza vo všeobecnosti vtedy, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Tieto
prostriedky sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých
nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť
označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Účelom včasného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany,
či procesného útoku (tzv. koncentrácia konania) je rýchlosť a hospodárnosť konania. Dôsledkom

neuplatnenia týchto prostriedkov včas je skutočnosť, že súd ich nemusí akceptovať, nemusí na ne
prihliadnuť, či oneskorenému návrhu na vykonanie dôkazu vyhovieť.

50. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak strana nepredloží prostriedky procesného útoku alebo
prostriedkyprocesnejobranyvčas,súdfakultatívnenemusínaneprihliadnuť,pričomnaneneprihliadne,

najmä pokiaľ ide o situáciu, že by si prihliadnutie na tieto dôkazy vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zo znenia § 153 ods. 2 CSP však vyplýva, že súd
aj na oneskorene predložené prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany prihliadnuť môže a
nedôjde tak bez ďalšieho k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

51. Aj keď sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, je potrebné
zdôrazniť, že táto úvaha musí byť v súlade so základnými princípmi a zásadami civilného sporového
konania, a teda prístup súdu nemôže byť príliš formalistický.

52. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný

tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú
nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 1/02)

53. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní je

najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania a zabrániť zdržiavaniu
konania, a to aj pomocou pôsobenia na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Sudcovská
koncentrácia konania na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania je v diskrečnej právomoci súdu, a
teda súd musí posúdiť, či bude naplnený účel a zmysel koncentrácie, pokiaľ prihliadne na dôkazy, ktoré
boli doručené po uplynutí sudcovskej lehoty.

54. V danom prípade súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu vo vzťahu k listinným dôkazom
týkajúcim sa porád žalobkyne s právnou zástupkyňou, ktoré mali byť vykonané dňa 11.08.2009,
18.05.2011, 27.09.2012, 31.10.2013, 16.10.2014.

55. Ako uviedol súd prvej inštancie, žalobkyňa mala možnosť predložiť tieto dôkazy aj v čase od
doručenia obrany žalovaného, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni ešte v novembri 2021,
následne na vyjadrenie bola vyzývaná súdom dňa 05.10.2022, bola jej uložená povinnosť sa vyjadriť
na pojednávaní dňa 27.10.2022 a tento dôkaz nepredložila ani na tieto výzvy, ani v podaní zo dňa
08.12.2022, ani na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 19.12.2022, ani vo vyjadrení zo dňa 05.01.2023, pričom

tento dôkaz predložila až dňa 23.06.2023 a keďže ide o dôkaz o úkonoch právnej služby z obdobia rokov
2011 - 2014, je zrejmé, že tento dôkaz žalobkyňa mohla predložiť skôr, pokiaľ by bola konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

56. Odvolací súd dopĺňa, že povinnosť predloženia dôkazov týkajúcich sa týchto úkonov právnej služby

nevznikla ako reakcia na skutočnosti, o ktorých žalobkyňa nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré
vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Žalobkyňa
mala povinnosť predložiť tieto dôkazy už spolu so žalobou (06.10.2017), na preukázanie toho, že tietoúkony právnej služby boli zo strany právneho zástupcu vykonané, aby súd mohol následne posúdiť
účelnosť týchto úkonov v nadväznosti na predmet konania.

57. Nakoľko však žalobkyňa tieto dôkazy nepredložila ani na základe viacnásobných výziev zo strany
súdu tak ako to bolo vyššie špecifikované a predložila ich až dňa 23.06.2023, odvolací súd mal za to,
že uplatnenie sudcovskej koncentrácie, ktorá patrí do diskrečnej právomoci súdu, nemožno považovať
za prílišný formalizmus v konaní súdu prvej inštancie zvlášť s prihliadnutím na to, že ne/vykonanie
a nepreukázanie týchto úkonov a spochybnenie autenticity a obsahu jednotlivých týchto úkonov od

prvého procesného úkonu v tomto spore namietala žalovaná.

58.1 K odvolacej námietke týkajúcej sa nepriznania nemajetkovej ujmy vo výške 3.800 € odvolací súd
uvádza, že tento nárok žalobkyne nebol predmetom tohto konania. Nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 3.800 € vychádzajúci z rovnakých skutkových tvrdení bol predmetom vylúčeného nároku
(proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky),

o ktorom súd prvej inštancie rozhodol 16. júna 2025 č.k. 19C/2/2025 – 74 tak, že uložil žalovanej
povinnosť nahradiť žalobkyni škodu vo výške 1.656,06 € a zaplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 3.800
€, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti nároku
na náhradu škody žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej proti žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 18,60 % čo do nároku na náhradu škody (výrok III.) a žalobkyni proti žalovanej priznal nárok

na náhradu trov konania z priznanej sumy nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 % (výrok IV.).
58.2 Rozsudok vo výroku I., II. a IV. nebol predmetom odvolacieho konania, nadobudol právoplatnosť,
a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku vo výroku III. odvolací súd rozhodol dňa 16.09.2025 sp. zn.
6Co/95/2025.

59. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak zmenu žaloby na pojednávaní dňa
29.09.2025 nepripustil, nakoľko o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté.

60. Žalobkyňa namietala aj nesprávnosť rozhodnutia vo výroku o trovách konania, keď tvrdila, že za
žalovanú konal poverený zamestnanec, a preto jej žiadne trovy konania nevznikli.

61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Odvolací súd súhlasí so žalobkyňou, že žalovaná nebola v preskúmavanom konaní zastúpená

právnym zástupcom, to však neznamená, že by len z tohto dôvodu, nemala mať právo na náhradu trov
konania, ktoré vynaložila v súvislosti s (čiastočne) úspešným popieraním nároku žalobkyne na náhradu
škody. Odvolací súd upriamuje pozornosť žalobkyne na to, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku
rozsudku priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania a nie náhradu trov právneho zastúpenia.
V zmysle ust. § 251 CSP trovami konania nie sú len výdavky spojené s odmenou za právne služby –

právne zastupovanie poskytnuté advokátom, ale všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva. Takými sú spravidla
hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné,
súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov.

63. To, aké z týchto výdavkov si žalovaná uplatní pri rozhodovaní o výške náhrady trov v zmysle § 262
ods. 2 CSP je iba na žalovanej, pričom až v tomto samostatnom štádiu konania sa súd bude zaoberať
žalobkyňou zmieňovanými kritériami ich odôvodnenosti a účelnosti.

64. Žalobkyňa podala odvolanie aj proti rozhodnutiu vo výroku I., ktorým súd čiastočne jej žalobe

vyhovel, keď uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni škodu vo výške 168,96 € do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

65. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

66. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.67. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobkyňa nie je stranou, pri ktorej by daným výrokom I. súdneho
rozhodnutia bolo rozhodnuté v jej neprospech, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania
v tejto časti.

68. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku vo výroku I., ktorým súd
žalobe v časti náhrady škody 168,96 € vyhovel, nebolo rozhodnuté v jej neprospech, teda v tejto časti
nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd odvolanie proti rozsudku vo výroku I.
podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol.

69. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho) odvolací súd
rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

70.1 Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

70.2 Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.
70.3 Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
70.4 Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
70.5 Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. Žalobkyňa bola po rozhodnutí odvolacieho súdu úspešná v rozsahu sumy 216,53 € (168,96 € +

47,57 €) čo predstavuje 42% a neúspešná v rozsahu sumy 301,75 €, čo predstavuje 58 %. Odvolací súd
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu
trov (celého) konania v rozsahu 16 % (58 % mínus 42%), o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).