Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7Tos/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010715
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325010715.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom C. D. XXX, t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, o návrhu
na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo
dňa 07.11.2025, č. k. 14Nt/13/2025-27, na neverejnom zasadnutí konanom 26.03.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 07.11.2025, č. k. 14Nt/13/2025-27,
podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na povolenie
obnovy konania veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.08.2022,
sp. zn.: 1T/63/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste dňa 10.08.2022 zamietol,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že z vyjadrení odsúdeného resp. z
jeho návrhu na povolenie obnovy konania je zrejmé, že odsúdený neponúkol žiadne skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by spĺňali atribúty § 394 Trestného poriadku. Okresný súd uviedol, že motív na iniciovanie
tohto konania o návrhu na obnovu konania je nespokojnosť odsúdeného s rozsudkom Okresného súdu
Galanta pod spisovou značkou 1T/163/2017 zo dňa 10.08.2022 a to napriek tomu, že v predmetnej

trestnej veci odsúdený učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré bolo súdom prijaté. Okresný súd uviedol,
že nie je dôvodom obnovy právoplatne skončeného konania, ak odsúdený na hlavnom pojednávaní
učiní vyhlásenie o vine a následne v priebehu výkonu uloženého trestu je s ním, napr. aj spôsobom
jeho výkonu nespokojný. Okresný súd poukázal, že dôkazy na ktoré odsúdený poukázal a to výpovede
svedkov E. F. a F. G., zápisnica o vykonaní domovej prehliadky ako aj výpoveď znalca Mgr. Miroslava
Koutného k znaleckému posudku č. 18/2018, resp. ich obsah už teda boli v predchádzajúcom konaní

ako dôkazy v spojení aj s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi vyhodnotené, čo rovnako platí o
vyhodnotení zákonnosti uvedených dôkazov súdom. Vzhľadom na uvedené dospel okresný súd k
záveru, že sa nejedná o nové skutočnosti, ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by vyšli najavo po
právoplatnosti rozhodnutia v merite veci, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi mohli zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,
že po zrušení veci v dôsledku podaného odvolania odsúdený učinil vyhlásenie o vine, po vyhlásení

rozsudku sa odsúdený ako aj prokurátor vzdali odvolania, v dôsledku čoho rozsudok Okresného súdu
Galanta zo dňa 10.08.2022 neobsahuje odôvodnenie, teda ani vyhodnotenie vyššie uvedených v konaní
vykonaných dôkazov.
3. Okresný súd ďalej poukázal, že inštitút obnovy konania nepredstavuje akýsi tretí stupeň
preskúmavania rozhodnutia a nedochádza v ňom k posudzovaniu hodnotenia dôkazov vykonaných v
pôvodnom konaní, iba k posúdeniu, či novo navrhnuté dôkazy, ktoré neboli známe alebo objektívne

nemohli byť navrhnuté v pôvodnom konaní, sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Podľa názoru
okresného súdu ale odsúdený vo svojom návrhu na obnovu konania ani v celom konaní o takom jehonávrhu žiadne také dôkazy neponúkol, súdu nepredstavil; ústredným pojmom obnovy konania (§ 394
Trestnéhoporiadku)sú,,skutočnostialebodôkazysúduskôrneznáme“,ktorépoprávoplatnomskončení
veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie. Návrh odsúdeného na

povolenie obnovy konania žiadne také skutočnosti či dôkazy podľa názoru súdu neponúka. Z pohľadu
§ 394 ods. 1 Trestného poriadku sú argumenty obhajoby prezentované v tomto konaní o návrhu
odsúdeného na obnovu konania plané, nespôsobilé akokoľvek založiť iné rozhodnutie súdu o takom
návrhu, než je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Na záver okresný súd uviedol, že odsúdený
neuviedol žiadnu skutočnosť zakladajúcu dôvod obnovy konania, a preto okresný súd zamietol návrh

odsúdeného na povolenie obnovy konania, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa §
394 Trestného poriadku.
4. Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí zahlásil voči nemu odsúdený do zápisnice
sťažnosť. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
5. Odsúdený sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Martinom Hudákom (ďalej len
obhajca) osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 26.11.2025. V tomto obhajca

uviedol, že nesúhlasí s názorom okresného súdu ohľadom toho, že odsúdený nepredložil nové
skutočnosti. Keďže odsudzujúci rozsudok neobsahoval odôvodnenie a odkaz okresného súdu na
predchádzajúce rozhodnutie, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom a v ktorom boli riešené predmetné
dôkazy je nesprávne. Taktiež obhajca poukázal, že žiadnym spôsobom nebol riešený možný podvod
a zneužitie právomoci verejného činiteľa pri zabezpečovaní dôkazov v konaní na okresnom súdu

pod sp. zn. 1T/63/2017. V predchádzajúcich štádiách trestného konania neboli žiadnym spôsobom
riešené skutočnosti, ktoré odsúdený uviedol vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania. Predmetné
skutočnosti sú overiteľné a spôsobilé zmeniť výsledok konania, ktoré bolo ukončené rozsudkom. Taktiež
obnova konania by mala byť povolená aj z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá v súčasnom znení
je výrazne priaznivejšia v prospech odsúdeného. Na základe uvedeného navrhol zrušiť napadnuté

uznesenie a povoliť obnovu konania.
6. Odsúdený sťažnosť odôvodnil aj osobne vlastnoručným podaním doručeným okresnému súdu dňa
19.12.2025, v ktorom uvádza, že je pravdou, že uskutočnil vyhlásenie o vine, avšak to nič nemení
na skutočnosti, že okresný súd mal skúmať okolnosti a mieru zavinenia samotného skutku. Nesúhlasí
s názorom prokurátora, že skutočnosti ktoré navrhoval boli už skôr známe, prokurátor v pôvodnom

konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jednotlivých dôkazov. Nové skutočnosti ako nahrávka
videa a falšovanie podpisu sú iba potichu ignorované. Nová výpoveď v spojení so starou výpoveďou
by dávala ucelenú reťaz k danej trestnej veci. Povolením obnovy konania by sa preukázali ďalšie nové
skutočnosti, trest už má vykonaný aj keď drogy nepredával. Odsúdený uviedol, že od obnovy konania
očakáva nové skutočnosti v spojitosti s tým, že drogy nepredával, a poukazuje, že uskutočnil vyhlásenie

o vine z toho dôvodu, že si chcel vybrať menšie zlo.
7. Následne odsúdený zaslal ďalšie doplnenie sťažnosti doručené okresnému súdu dňa 09.01.2026,
v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za plané a nepostačujúce a hlavne
arbitrárne. Nestotožňuje sa s odôvodnením okresného súdu, že svedok F. G. a E. F. vypovedali
pravdivo, pretože mali strach, taktiež poukazuje na skutočnosť, že predmetné podpisy na zápisnici boli

sfalšované. Okresný súd sa snaží zakryť pochybenia prokuratúry, ktorá nekonala zákonným spôsobom.
Nepovolením obnovy konania okresný súd kryje a napomáha páchateľom trestných činov.
8. Prokurátor sa k písomne odôvodnenej sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia
nevyjadril.
9. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného dňa

27.01.2026.
10. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

11. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou - odsúdeným, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
12. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného

súdu žiadne pochybenia. Na verejnom zasadnutí okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre
objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom ich vykonal postupom súladným s Trestným poriadkom.
Dodržal tiež všetky ustanovenia Trestného poriadku viažuce sa ako k príprave, tak aj k priebehuverejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval
a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.
13. K obnove konania je potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je

odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom
rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že
odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Skutočnosťou
predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom

konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, alebo rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného,
ak tieto následky už nie je možné napraviť inak (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku). Nové skutočnosti
v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom
je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo

vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti
rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980) [prvá podmienka]. Po zistení, že o takéto skutočnosti
alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe
alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku,
ako je pôvodný právoplatný rozsudok [druhá podmienka]. Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe

uvedené podmienky, súd povolí obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade
návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných podmienok. Zároveň platí, že v konaní
o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v
základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie
obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Dôvodom

obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku teda nemôže byť každá nová skutočnosť
alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu.
Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné
rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi

(I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Záver tohto teoretického exkurzu možno
zhrnúť tak, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon
taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich
možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na

ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.
14. Ak sa teda odsúdený domnieva vo svojej sťažnosti, že na povolenie obnovy konania postačuje
splnenie (alternatívne) ktorejkoľvek podmienky stanovenej v § 394 ods. 1 Trestného poriadku je
takýto názor nesprávnym právnym posúdením veci, pretože podmienky musia byť splnené práveže
kumulatívne. Uvedené vyplýva už zo samotného gramatického výkladu § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Nie akákoľvek skutočnosť súdu skôr neznáma alebo akýkoľvek dôkaz súdu skôr neznámy, ale len
také skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení s inými
skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr neznámymi viesť k procesne pre odsúdeného výhodnejšiemu
rozsudkuvovecisamejsúpodkladomnapovolenieobnovykonania.Vdanomprípadepotomsúdnaprax
v Slovenskej republike rozdelila tieto dve právne posúdenia, ktoré sú spoločne uvedené v § 394 ods. 1

Trestnéhoporiadkudodvochnasebanadväzujúcichcelkovpreprehľadnosťajednoduchšiepochopenie
problematiky, čo ale neznamená, že stačí splnenie prvej alebo len druhej podmienky. Ide len o logický
krok,ktorýdávazmyselzpraktickéhopohľadu.Bezsplneniaprvejpodmienkyjezbytočnéhodnotiťdruhú
podmienku, ale rovnako ak je splnená prvá podmienka ale nie je splnená druhá podmienka; teda ide
o skutočnosť súdu skôr neznámu alebo dôkaz súdu skôr neznámy, ktorý ale nie je spôsobilý zmeniť

procesný výsledok – rozsudok vo veci samej, nie sú splnené podmienky na obnovu konania, pretože
takátoobnovakonaniabybolaúplnezbytočnáaprejavomformalizmuvrozporesozáujmamispoločnosti
na právnej istote, teda na rešpektovaní právoplatných súdnych rozhodnutí, ak nie sú dané výnimočné
okolnosti. Nová skutočnosť, ktorá nemá žiaden vplyv na rozhodnutie istotne taká výnimočná okolnosť,
ktorá by odôvodňovala prekonávať právnu istotu nie je.

15. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd konštatuje, že okresný súd si v
súladesozákonomvyložilzákonnéustanoveniaupravujúceinštitútobnovykonaniavtomzmysle,žesúd
rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania musí najskôr skúmať existenciu nových skutočností
alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazysamy osebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo
trestu.Vnadväznostinatookresnýsúddospelksprávnemuzáveru,žezákonnépodmienkynapovolenie
obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku v tejto veci splnené neboli. Výrok napadnutého

uznesenia, ktorým okresný súd návrh odsúdeného zamietol preto zodpovedá stavu veci a zákonu.
16. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ňom okresný súd podľa § 176 ods. 2
Trestného poriadku poukázal na dôkazy, ktoré vykonal a rozviedol všetky relevantné skutočnosti a
právne úvahy, na podklade ktorých k svojmu záveru dospel. Krajský súd si argumentáciu okresného
súdu uvedenú v odôvodnení uznesenia ako vecne správnu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania na

ňu v podrobnostiach poukazuje pripomínajúc, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvoria
rozhodnutia okresného a krajského súdu vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne
správne argumenty opakovať (obdobne II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, I. ÚS 336/2016,
III.ÚS 447/2016, uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
17. Je potrebné zdôrazniť, že odsúdený v sťažnosti v podstate len opakuje argumenty, ktoré predostrel
už okresnému súdu, ktorý sa s nimi v odôvodnení napadnutého uznesenia vyrovnal spôsobom, s ktorým

sa krajský súd stotožňuje. V ďalšom preto krajský súd argumentáciu okresného súdu už len doplní tam,
kde to považuje vzhľadom na obsah sťažnostných námietok za potrebné, pripomínajúc pritom, že súdy
nie je sú povinné vo svojich rozhodnutiach dávať odpovede na úplne všetky námietky, ale iba na tie,
ktoré sú pre posúdenie veci kľúčové (m. m. napr. I. ÚS 241/07, I. ÚS 155/2021, III. ÚS 196/09).
18. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s tvrdením okresného súdu ohľadom odôvodnenia týkajúceho

sa výsluchov svedkov ktorí už boli v pôvodnom konaní vypočutí a taktiež aj vykonaného znaleckého
skúmania ohľadom skúmania podpisu a znaleckého posudku č. 18/2018. Okresný súd správne
poukázal, že výpovede svedka F. G. a E. F. boli uskutočnené v pôvodnom konaní aj predmetné výpovede
boli spracované v rozsudku zo dňa 02.12.2019. Taktiež okresný súd sa v predmetnom odôvodnení
rozsudku vysporiadaval aj s ďalšími tvrdeniami a námietkami odsúdeného, ktoré opätovne navrhoval

vykonať pri obnove konania. Všetky navrhované dôkazy odsúdeným boli už vykonané v pôvodnom
konaní zákonným spôsobom. Na základe uvedených dôkazov odsúdený uskutočnil vyhlásenie o vine
abolajprávoplatneodsúdený,pretokrajskýsúdpoukazuje,žetvrdeniaodsúdenéhoojehonezákonnom
odsúdení považuje za zavádzajúce. Krajský súd poukazuje, že pôvodné konanie na okresnom súde
bolo preskúmané aj odvolacím súdom a po následnom zrušení prvého rozsudku odsúdený uskutočnil

vyhlásenie o vine a predmetná trestná vec bola právoplatne skončená.
19. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že ani zmena Trestného zákona a zníženie trestných
sadzieb tak ako poukázal obhajca nie je dôvod na povolenie obnovy konania.
20. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd vyhodnotil sťažnostné námietky odsúdeného ako
nedôvodné. Z obsahu argumentov odsúdeného uplatnených v návrhu na povolenie obnovy konania, ako

aj v sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, je zrejmé, že sa s argumentáciou konajúcich
súdov nevie alebo nechce stotožniť a opakovane presadzuje vlastný náhľad na rozhodovanie súdov, na
čo má síce právo, no súčasne treba uviesť, že právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na
to,abybolorozhodnutévsúladesjejpredstavamiapožiadavkami,alenajmäprávonatakéodôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. Krajský
súd nevidí žiadny právne relevantný dôvod na odchýlenie sa od skôr prezentovaných právnych názorov,
pri prieskumnej povinnosti nezistil ani žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku v postupe
prvostupňového súdu pri prerokovávaní návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, pričom
napadnutéuzneseniepovažujezavecnesprávneavsúladesozákonomodôvodnené,pretokrajskýsúd,

keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť
odsúdeného za dôvodnú a neakceptoval ju.
21. S poukazom na prezentované skutočnosti krajský súd konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci
skutočne nevyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé o
sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

odsúdeného alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
čím neboli v zmysle ust. § 394 ods. 1 Trestného poriadku splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.
23. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.