Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/41/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623220105
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2623220105.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, dieťa matky A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B., D. E. XX,
zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, Senica, J. Kráľa 738/12, a otca D. B., nar. X.X.XXXX,

bytom F., F. X, zastúpeného advokátom Mgr. Drahoslavom Potočekom, Košice, Čajakova 5, v konaní
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Senica č.k. 7P/9/2024-273 zo dňa 23.1.2026 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Uznesením zo dňa 23.1.2026 Okresný súd Senica zamietol návrh otca maloletého A. na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný v priebehu konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
kmaloletému.Nadrámecpotrebysúdvrozhodnutí,ktorýmsakonanievovecinekončí,súčasnevyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že sa otec v návrhu zo dňa 5.1.2026 domáhal, aby súd zveril
maloletého do jeho osobnej starostlivosti, určil matke povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 110

eurmesačnevopred,do15.dňakaždéhokalendárnehomesiacakrukámotca,matkeupravilstretávanie
sa so synom každý nepárny víkend od piatka od 14:30 hod. do nedele do 19:30 hod. a počas vianočných
sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 14:30 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý párny rok od
30.12. od 16:00 hod. do 6.1. (nasledujúceho roka) do 19:30 hod., - počas jarných prázdnin každý párny
rok od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 19:30 hod., - počas veľkonočných prázdnin v nepárnom
roku od stredy od 14:30 hod. do nasledujúceho utorka do 19:30 hod., - počas letných prázdnin každý

rok, celý mesiac od 1.8. od 9:00 hod. do 31.8. do 19:30 hod., - počas jesenných prázdnin každý párny
rok od 1. dňa prázdnin od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19:30 hod., - počas polročných
prázdnin každý nepárny rok od 1. dňa prázdnin od 9:00 hod. do posledného dňa do 19:30 hod., s tým,
že otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou pripraviť a v určenom čase matke odovzdať v mieste
svojho (otcovho) bydliska a matka je povinná maloleté dieťa v určenom čase v mieste otcovho bydliska
odovzdaťotcovi.Zároveňžiadalzaviazaťotcapovinnosťouzabezpečiťavytvoriťmaloletémupodmienky

pre bezproblémové telefonické a internetové pripojenie kedykoľvek počas dňa od 8:00 hod. do 20:00
hod. s matkou, a to cez počítač alebo prostredníctvom mobilného telefónu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že vypracovaný znalecký posudok č. 144/2025 z odboru psychológie detí
a dospelých považuje za korektný, pravdivý, odzrkadľujúci a poukazujúci na skutočný pomer vzťahov
medzi rodičmi a dieťaťom, a naopak. Nejde o žiaden rozmar maloletého dieťaťa, že chce a potrebuje
bývať u otca a mať zachovaný pravidelný kontakt so svojou matkou. Podľa vyjadrení maloletého a otca,

matkin partner sa vždy správal k maloletému tak, že kým maloletý ho volá „E.“, matkin partner nepozná
jeho meno, volá ho „mladý pán“. Ponižuje ho, hovorí k nemu štýlom: „Ty si malé hovno“ alebo „drž hubu!“Matka však maloletého nebráni, s odôvodnením na otázky dieťaťa, prečo sa ho nezastane: „...chceš aby
nás zabalil do F....“ Keď mali doma tri buchty a maloletý náhodou zjedol jednu z nich, musel utekať do
obchodu, aby buchtu pre E. dokúpil. Keď príde matkin partner z práce domov, matka povie maloletému,

abyišieldosvojejizbyamusítambyťaždovtedy,kýmnejdespať.Chlapecsacítiumatkyakovoväzení,
pretože tri knihy, ktoré má vo svojej izbe, má už dávno prečítané, televízor pozerať nemôže a bicyklovať
sa tiež nemôže ísť, keďže bicykel mu kúpil matkin partner a ten môže použiť iba vtedy, keď bicyklovať
ide aj E.. Keď sa stane niekedy, že idú spolu na pizzu, E. má na maloletého otázky typu: „..kto ti kúpil
pizzu...?“ Po zamietnutí druhého neodkladného opatrenia 17.9.2024 zo strany súdu, dňa 8.10.2024 ráno

došlo k nekontrolovanému úteku maloletého od matky, sám precestoval vlakmi celú Slovenskú republiku
až do F.. Maloletý ako 14 ročné dieťa sa cíti nešťastne v domácnosti s „nevlastným otcom“, ktorý ho
ponižuje a správa sa k nemu vyslovene škaredo. Otec poukázal aj na zhoršenie zdravotného stavu syna
z dôvodu zanedbávania lekárskych kontrol. Poukázal taktiež na zanedbanie výchovy staršieho syna zo
strany matky. Matka sa maloletému synovi po stránke jeho povinností do školy vôbec nevenuje, ale
úplne ho zanedbáva, maloletý A. má v škole veľmi zlé známky. Maloletý syn dlhodobo veľmi chce ísť

bývať k otcovi.
Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 15P/21/2017-18 zo dňa 5.4.2017 bola schválená
rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na výživu syna sumou 70 eur mesačne, otcovi bol vyčíslený nedoplatok na
výživnom. Styk otca s maloletým dieťaťom upravovaný nebol.

Z pripojenej mediačnej dohody č.k. MK - 09/2018 zo dňa 4.9.2018 uzavretej medzi rodičmi maloletého
pred mediátorom JUDr. Jaroslavom Magurom súd zistil, že rodičia si okrem iného vzájomne upravili styk
otca s maloletým dieťaťom tak, že otec má právo stýkať sa so synom každý víkend v párnom týždni
počnúc piatkom príslušného víkendu kedy si dieťa prevezme v čase od 18:00 hod. a odovzdá ho matke
v mieste prevzatia v bydlisku dieťaťa v nedeľu v čase o 18:00 hod. počnúc prvým piatkom v párnom

týždni po podpísaní mediačnej dohody. Rovnako si upravili polročné prázdniny, jarné prázdniny, letné
prázdniny, jesenné prázdniny, vianočné prázdniny a predĺžené víkendy.
Z uznesenia Okresného súdu Senica č.k. 7P/9/2024-76 zo dňa 21.2.2024 bolo zistené, že súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol o styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX každý párny víkend v čase od piatku od 14:30 hod. do nedele

do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase
otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom
čase na rovnakom mieste vrátiť. Súd určil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia
konania vedeného pred Okresným súdom Senica sp. zn. 7P/9/2024.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 27.5.2024, vyplynulo, že maloletý A. B.,

nar. XX.X.XXXX je dieťa narodené z partnerského vzťahu matky A. C., nar. XX.X.XXXX a otca D. B., nar.
X.X.XXXX. Matka s maloletým A. žije u svojho priateľa pána G. E. H., nar. X.X.XXXX v 3- izbovom byte,
ktorý pozostáva zo vstupnej chodby, kuchyne, obývacej izby, spálne, detskej izby, kúpeľne a toalety. Byt
je v osobnom vlastníctve priateľa matky p. H.. S priateľom a s maloletým A. matka na tejto adrese žije už
5 rokov. Náklady na domácnosť hradí matkin priateľ, matka nevedela uviesť konkrétne platby. Menovaná

poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne. Matka má z prvého manželstva plnoletého syna B.
C., nar. X.X.XXXX, ktorý nežije s nimi v spoločnej domácnosti, osamostatnil sa. Maloletý A. bol žiakom
7. ročníka II. ZŠ B., nestravuje sa v školskej jedálni, voľnočasové krúžky navštevuje len v rámci školy,
chodí na basketbal. Podľa slov matky je zdravý. Matka je v evidencii UoZ, na ÚPSVaR Senica, nepoberá
žiadne dávky. Menovaná uviedla, že otec si vyzdvihoval maloletého A. vždy v piatok po škole, v čase

o 14:00 hod. až 14:30 hod. a v nedeľu otec maloletého A. priviezol matke o 18:00 hod., počas leta matka
vyšla otcovi v ústrety a mohol ho odovzdávať o 20:00 hod. matke do B.. Matka ďalej uviedla, že ona
sama pochádza z mesta F. a chodí navštevovať svoju rodinu. Vždy keď matka cestovala do F. a bol to
podľa rozsudku jej víkend, vyšla otcovi v ústrety a maloletého A. zaviezla k nemu, aby mohli spolu tráviť
čas. Podľa rozsudku má otec upravený styk vždy v párnom týždni víkend. Matka uvádzala, že maloletý

A. dosahuje slabšie školské výsledky, v školskom roku 2023/2024 na polroka prepadol, snaží sa známky
si opraviť. Matka komunikuje s jeho triednou učiteľkou. Maloletý A. má problémy s predmetom Slovenský
jazyk. Matka uviedla, že otec sa dožaduje každodenného telefonického kontaktu s maloletým A.. Matka
mu aj na základe nedostatočných známok zakazuje tráviť čas na mobilnom telefóne a usmerňuje ho, aby
sa učil a pripravoval na vyučovanie. Matka napísala otcovi sms správu, že maloletému A. vzala mobil,

pretože má sa učiť a mobil ho rozptyľuje a hrá sa na telefóne. Dala otcovi možnosť, že keď bude chcieť
s maloletým A. telefonovať, môže otec sa skontaktovať na matkin telefón a rozprávať sa so synom.
Matka uviedla, že nevie ako to mal. A. pretlmočil otcovi, ale naozaj mu mobil zakázala len kvôli známkam
a kvôli tomu, že sa hral na mobile a nepripravoval sa na vyučovanie. Podľa slov matky, otec sa kontaktujetelefonicky s maloletým A. každý deň, a to ráno aj večer. Podľa názoru matky, tieto telefonáty od otca
mal. A. rozptyľujú, vyrušujú ho z bežných každodenných činností. Matka dodala, že výchovné problémy
s mal. A. nemá žiadne a ani nikdy nemala, maloletý ju rešpektuje a poslúcha. Matka ďalej uviedla, že

otec nedodržuje ich spísanú mediačnú dohodu, maloletý A. trávil prázdniny u otca do 7.1.2024. Otec
si syna vyzdvihuje len jeden víkend v mesiaci a to v nepárnom týždni. Otec písal matke sms správu, či
mal. A. mu ona nedovezie. Matka chodieva za rodinou do F. asi 1 krát do mesiaca.
S maloletým A. bol vykonaný pohovor, pri ktorom uviedol, že sa do B. presťahovali s matkou asi pred
piatimi rokmi. Bývajú stále v tom istom byte u priateľa matky E. H.. Maloletý sa vyjadril, že on je úplne

iný vo všetkom ako jeho otec, ale rešpektuje ho. K otcovi má maloletý veľmi dobrý vzťah, je rád, že je
jeho syn a že má jeho meno. Bol by rád, keby sa s ním mohol stretávať každý druhý víkend. Vie, že otec
podal takýto návrh, ale nevie, ako by sa realizovalo to, keby mala mama pre neho prísť do F.. Matka
nemá auto, dlho nešoférovala a je to veľmi dlhá cesta. Maloletý by bol najradšej, keby mohol ísť natrvalo
bývať k otcovi. Dôvodom je, že priateľ matky si ho vôbec neváži, majú spolu zvláštny vzťah. Rád by
to zmenil, že by chodil k mame iba na víkendy. Doteraz to nikomu nepovedal, lebo nechce mať doma

peklo. Mamu má veľmi rád, ale nechce ísť preč kvôli mame, ale kvôli jej priateľovi. Prvé dva - tri roky sa
k maloletému priateľ matky dobre správal, ešte aj keď bol piatak. Ale ako bol šiestak a teraz siedmak,
tak je to horšie. Teraz maloletému dá priateľ matky občas facku, ale nadáva mu vo všetkom, v podstate
ho „buzeruje“. Mama si maloletého zastane, ale nie veľmi. Keď je maloletý u otca, chodia spolu k babke,
na výlety po okolí, do Košíc a pod. Otec sa s ním aj učí. Maloletý vie, že má v škole zlé známky, ale keď

príde od otca, nachytá dobré známky. Tento sa s ním učí, vie, že potrebuje nad sebou dozor. Mamina
maloletému síce povie, aby sa išiel učiť, ale neskontroluje ho. Berie mu mobil, síce povie, že môže s
otcom kedykoľvek telefonovať, no nie je to tak. Keď jej maloletý povie, že chce otcovi zavolať, nepovolí
mu to. Maloletý nevie prečo mu mamina bráni v kontakte s otcom. Otec kúpil maloletému počítač za
3.000 eur, volant na hry, ktorý je najlepší na trhu. Nakupuje mu oblečenie, sladkosti, všetko čo chce

a potrebuje. Pre neho by sa aj celý rozdal a aj pre všetkých. V F. chodí maloletý aj von, má tam veľa
kamarátov, tu má len dvoch. Keď ide maloletý von, otec mu dá vreckové 5 – 10 eur.

Zo záverov znaleckého posudku č. 144/2025 zo dňa 24.11.2025 znalca PhDr. Andreja Benkoviča,
vyplýva, že maloletý A. má vytvorenú citovú väzbu k obom rodičom, pričom jeho vzťahy k nim majú

odlišnú kvalitu. V interakcii s matkou je prítomná blízkosť, avšak aj citová previazanosť, ktorá vedie k
tomu, že maloletý pred ňou nie je autentický vo vyjadrovaní svojho názoru. Uvádza obavy z jej emočných
reakcií (výčitky, prosby, zvýšená emotivita), čo spôsobuje, že v jej prítomnosti svoje výroky prispôsobuje
a filtruje. Nejedná sa o manipuláciu zo strany matky, ale o jej zvýšenú emočnú reaktivitu a naviazanosť
na syna, čo u maloletého vyvoláva konflikt lojality a tendenciu vyhnúť sa emočnému tlaku.

Vo vzťahu k otcovi je maloletý otvorenejší, spontánnejší a autonómnejší. V otcovom prostredí sa správa
prirodzene, bez potreby regulovať svoje názory či pocity a bez obáv z následnej emočnej záťaže.
Názor maloletého, vyslovený mimo prítomnosti rodičov, je konzistentný, zrozumiteľný a psychologicky
relevantný: dlhodobo deklaruje, že si želá bývať u otca. Jeho stanovisko nie je prejavom zmätku,
manipulácie ani nerealistického hodnotenia, ale odzrkadľuje rozdielnu mieru emočnej bezpečnosti a

autonómie, ktorú vníma v jednotlivých domácnostiach.
Z hľadiska výchovných predpokladov majú obaja rodičia základnú spôsobilosť zabezpečovať
starostlivosť o maloletého. Matka prejavuje o syna záujem, starostlivosť a má s ním citové puto, avšak
jej výchovný prístup je menej stabilný, s kolísaním režimových nárokov a s vyššou emočnou intenzitou
v situáciách záťaže. To u maloletého vedie k zníženej autenticite a k tendencii zvažovať, ako sa vyjadriť,

aby nevyvolal napätie. Otec pôsobí vo výchove stabilnejšie, konzistentnejšie a emočne pokojnejšie, s
nižšou mierou direktivity a s väčším rešpektom k autonómii syna. Je však potrebné vziať do úvahy, že
otec trávi s maloletým v školskom roku podstatne kratší čas - prevažne víkendový a prázdninový. V
takomto režime prirodzene vzniká menej každodenných povinností (školské úlohy, režim pracovných
dní), čo môže prispievať k tomu, že jeho výchovné pôsobenie je vnímané ako menej zaťažujúce a menej

konfliktné. Tento kontext vysvetľuje, prečo je pobyt u otca subjektívne ľahší, nemení však záver o tom,
že v jeho prostredí sa maloletý správa autentickejšie a s vyššou mierou emočnej bezpečnosti.
V najlepšom záujme maloletého je jeho umiestnenie do prostredia, v ktorom dokáže fungovať autenticky,
stabilne, s primeranou emočnou podporou a s možnosťou rozvíjať sa bez tlaku na formovanie výrokov
podľaočakávanírodiča.Zhľadiskatohtokritériajepriaznivejšiastarostlivosťotca,pričomvzťahsmatkou

je potrebné zachovať formou pravidelného a stabilného styku v rozsahu zodpovedajúcom potrebám
maloletého a jeho veku.V rámci vyšetrenia neboli zistené známky manipulácie dieťaťa proti niektorému z rodičov. Kontradiktórne
vyjadrenia v rôznych kontextoch sú výsledkom citlivosti maloletého a jeho snahy minimalizovať emočné
napätie u matky, nie výsledkom výchovného pôsobenia ktoréhokoľvek z rodičov.

Súd konštatoval, že neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj
právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda posudzuje naliehavosť
situácie. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru,
že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také, že si vyžaduje

okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže neodkladným opatrením
rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je však prioritný
záujem dieťaťa.

Úlohou súdu v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prednostne zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa. Účelom neodkladného opatrenia v týchto konaniach je potreba bezodkladnej
úpravy pomerov medzi rodičmi, ďalšími oprávnenými osobami a maloletým dieťaťom v situácii, keď je
ohrozený záujem maloletého dieťaťa. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd v zásade nevykonáva

dokazovanie,apretoprirozhodovaníoneodkladnomopatrenísúdmusímaťpreukázanúaspoňmožnosť
bezprostredného ohrozenia záujmu maloletého dieťaťa.
V danom prípade súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný a
neopodstatnený. Predmetom konania vedenom na Okresnom súde Senica sp. zn. 7P/9/2024 je zmena
úpravyprávapovinnostíkmaloletému,keďotecžiadazveriťmaloletéhodosvojejosobnejstarostlivostia

upraviťstykmatkysmaloletým.Otecneodkladnýmopatrenímnavrhuje,abysúdnariadilmatkeodovzdať
maloletého do osobnej starostlivosti otca, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej pod
sp. zn. 7P/9/2024. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Matka v súčasnej dobe žije so
svojím partnerom a maloletým v B.. Otec žije v F.. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna.
Vzťahy medzi rodičmi sú narušené. Súd mal preukázané, že maloletý sa nachádza v domácnosti matky,

táto sa o maloletého osobne stará. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti a prebiehajúce
konanie vo veci samej pod sp. zn. 7P/9/2024 nie je nateraz potrebná bezodkladná intervencia súdu
formou neodkladného opatrenia. Takáto potreba nevyplynula ani zo záverov znaleckého posudku, keď
vzťah maloletého a matky je dobrý a nevyžaduje naliehavo rozhodnutím súdu upraviť existujúcu situáciu.
Ako už bolo vyššie uvedené, súd môže neodkladným opatrením rozhodnúť len na základe osvedčenia

tvrdených skutočností, teda rozsah dokazovania je oproti konaniu vo veci samej pomerne zúžený.
Ide skôr o výnimočný inštitút, ktorý by nemal nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktoré vychádza
z riadneho a podrobného dokazovania, ale mal by byť použitý len vtedy, ak je nevyhnutne potrebná
okamžitá intervencia zo strany súdu. Súd je toho názoru, že otec neosvedčil tvrdené skutočnosti, t.j.
pochybenie matky v starostlivosti o maloletého. Vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej

pod sp. zn. 7P/9/2024, v ktorom sa vykonáva dokazovanie, naliehavý zásah zo strany súdu by bol
nadbytočný. Súd má za to, že styk otca s maloletým upravený neodkladným opatrením Okresného
súdu Senica č.k. 7P/9/2024-76 zo dňa 21.2.2024 je dostatočný na to, aby bol zabezpečený nevyhnutný
kontakt otca s maloletým na jednej strane a zároveň aby nebol narušený režim dňa maloletého na strane
druhej.

2.
Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo
vyhovené (odvolací súd posudzujúc opravný prostriedok otca v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového

poriadku podľa jeho obsahu nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ním súčasne ako samostatným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným v priebehu odvolacieho konania, ako
odvolateľ, v rozpore s logikou veci, svoje podanie označil)
Odvolateľ namietal, že konanie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľanehoideonaliehavúpotrebuupraviťpomerydieťaťa,ktoréneustálepsychickytrpívprostredíbytu
priateľa svojej matky, ktorý sa k nemu správa nepriateľsky, prinajlepšom akoby bol preňho „neviditeľný
vzduch, ktorý ho zároveň otravuje.“ Maloletý vo všetkých svojich vyjadreniach prejavuje konzistentnú,

zrozumiteľnú a psychologicky relevantnú vôľu bývať u otca, pričom jeho stanovisko nie je prejavom
zmätku, manipulácie alebo nerealistického hodnotenia.
Má za to, že v znaleckom posudku sa píše o psychickom bezpečí, v súvislosti s čím poukazoval na to, že
chlape veľmi opatrne rozpráva o svojom dlhodobom želaní bývať s otcom nakoľko sa bojí prezentovať to
pred matkou a jej priateľom. Reálne nebezpečenstvo považuje za jasne demonštrované a deklarované

napríklad útekom maloletého z domácnosti matky po zamietnutí druhého z návrhov na nariadenia
neodkladného opatrenia.
Ajvzhľadomnato,žeznaleckédokazovanietrvalotakmerrok,považujezanedôvodnéďalejponechávať
dieťa v nepriateľskom prostredí v byte patriacom pre neho cudziemu človeku, ktorý k nemu má
nepriateľský vzťah.
Otec má záujem na ďalšom štúdiu a budúcnosti dieťaťa, ktoré pre nezodpovedný prístup matky

v školskom roku 2024/25 prepadlo a preto opätovne absolvuje ôsmy ročník. Podľa jeho názoru sudca
súdu prvého stupňa nepochopil vážnosť situácie dieťaťa, alebo tu ide o podozrenie z jeho zaujatosti.
Odvolateľ považuje znalecký posudok č. 144/2025 za korektný, odzrkadľujúci skutočný stav vzťahov
medzi rodičmi a dieťaťom potvrdzujúci, že nejde o rozmar maloletého dieťaťa, ktoré chce a potrebuje
bývať u otca a mať zachovaný kontakt so svojou matkou, ktorá otcovi v styku s maloletým bráni.

Maloletý sa v starostlivosti matky zhoršuje v školských výsledkoch (naopak, po návrate od otca, ktorý sa
s ním učí, dostáva lepšie známky), zhoršuje sa však aj po zdravotnej stránke – keď 13.11.2024 dostal
vysoké horúčky, matka s ním nasledujúcich päť dní nešla k lekárovi, aj keď sa mu teplota neznížila,
liečila ho, iba Grepofitom , ktorý nie je liekom, ale iba bioinformačným prípravkom, preto chlapec skončil
s akútnym zápalom hltana. Matka maloletému počas celých päť rokov od odsťahovania sa z F. do B.

nepodávala lieky na alergiu, hoci vedela, že to môže viesť k zhoršovaniu alergie a zdravotného stavu,
čo sa u maloletého aj reálne prejavilo, podobne v prípade starostlivosti o zrak a chrup maloletého. Keď
dňa 28.10.2025 dostal od dospelého hráča na futbale ranu päsťou do hlavy, napriek nebezpečenstvu
krvácania do mozgu s ním matka lekára navštívila až nasledujúci deň, pričom otca o tom neinformovala,
pri ochorení od 1.12.2025 s maloletým lekára navštívila až 16.12.2025, dovtedy dieťa nechala bez liekov.

Keď sa matka v roku 2019 s partnerom a maloletým A. odsťahovala z F. do B., pričom opustila svojho
staršieho 17-ročného syna (ktorý mal zrejme v tejto súvislosti problémy v škole, s alkoholom aj drogami),
na upokojovanie sľubovala otcovi, že do F. bude cestovať každé dva týždne a nosiť mu syna, čo však
už neskôr neplatilo. Prípravu maloletého do školy matka zanedbáva, maloletý sa v škole zrejme po
vzore matky, vyjadruje vulgárne, nemá rešpekt pred učiteľom, napriek čomu matka odmietla spoluprácu

s psychológom. Matka sa nepochopiteľne, resp. nevýchovne správa aj pri preberaní a odovzdávaní
dieťaťa, rovnako ako v súvislosti s novým mobilným telefónom, ktorý otec maloletému prisľúbil kúpiť po
zlepšení známok, v škole, matka mu ho však už v októbri 2025 dala v čase, keď išiel na víkend otcovi.
Prvostupňový súd v bodoch 16.,17. a 18. odôvodnenia uviedol podľa odvolateľa podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorými sa však sám neriadil, keď sa nespravoval záujmom maloletého

vyplývajúcim z jeho vyjadrení, stanovísk kolíznej opatrovníčky, z vykonaných dôkazov a jednoznačného
znaleckého dokazovania.
Ako uvádzal odvolateľ, už teraz sa rozhoduje o budúcnosti maloletého, či bude používať v živote
klamstvá, ktoré si podľa vyjadrenia otca maloletý osvojil v domácnosti matky, v domácnosti, kde maloletý
nemá perspektívu, pretože žiaden prvok z tejto domácnosti podľa vyjadrenia otca mu neprospieva,

alebo maloletý dostane šancu na lepšiu budúcnosť, na lepšiu školu, na lepšie prostredie starostlivosti,
porozumenia, lásky milujúceho rodiča a zároveň celkom iste skončí pokračujúca trauma prostredia
maloletého dieťaťa. Jeden rodič nemá väčšie práva ako druhý rodič a už vôbec nie na úkor maloletého
dieťaťa. Podľa vyjadrenia otca, matka nemá mentálnu kapacitu zhodnotiť priority, na ktorom mieste
je maloleté dieťa a na ktorom sú iné záležitosti života. Chlapec sa vie u otca aj naučiť do školy na

jednotky, aj pozrieť si s otcom niečo dobré v televízii. U matky je dieťa väzňom vo svojej vlastnej izbe,
pretože má povinnosť sa ísť učiť. Otec vyčíta matke, že matka na maloleté dieťa stále iba vrieska.
Matka sa na pojednávaní bránila, že ona iba hlasnejšie rozpráva. Podľa vyjadrenia otca, dieťa nie je
potrebne vychovávať dohováraním alebo krikom ale treba ísť príkladom! Keď matka vychováva dieťa
krikom, presne takto bude riešiť veci v živote aj to dieťa, ak mu niekto iný neukáže, že ide to aj

inak. Otec neuznáva matkinu taktiku pri výchove dieťaťa „rob si čo chceš, len mne daj pokoj!“ Matka
podľa vyjadrenia maloletého, maloletému chlapcovi o otcovi v jeho neprítomnosti hovorí iba nepekne,
napríklad, že ona živila otca, ale keď chlapec vyrástol, uvedomil si, že mama na rozdiel od otca nikde
nepracovala, ako teda mohla živiť otca?Podľa odvolateľ matka maloletého za prítomnosti maloletého klamala, dokonca pred súdnym znalcom
o tom, ako sa im otec vyhrážal privolaním polície, čo znalec opísal vo svojom posudku, teda vlastným
príkladom učí maloletého klamať, čo odôvodňuje naliehavosť predbežného opatrenia, ktorým by súd

zastavil traumatizovanie dieťaťa v domácnosti matky.

3.
Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Má za to, že napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne, v súlade so zákonom. Súd
prvej inštancie správne identifikoval podstatu prejednávanej veci, správne rozlíšil medzi konaním o
neodkladnom opatrení a konaním vo veci samej a správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci
nebola osvedčená taká naliehavosť pomerov, ktorá by odôvodňovala okamžitý a mimoriadny zásah
do doterajšej úpravy starostlivosti o maloletého. V tejto súvislosti matka poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/34/2025 zo dňa 31.3.2025, ktoré bolo vydané v tej istej veci,

ktoré sa týkalo obsahovo obdobného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a následného
odvolania. Odvolací súd sa v uvedenom rozhodnutí jednoznačne stotožnil s právnym názorom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný inštitút, ktorého
účelom nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ale len preklenúť stav bezprostredného ohrozenia
alebo naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov. Práve táto argumentačná línia je plne použiteľná

aj v prejednávanej veci.
Súd prvého stupňa podľa nej správne vyhodnotil aj závery znaleckého posudku č. 144/2025. Otec z
neho vo svojom odvolaní vyberá len tie pasáže, ktoré mu vyhovujú a na ich základe sa snaží vytvoriť
dojem, že znalecký posudok sám osebe odôvodňuje okamžitú zmenu osobnej starostlivosti. Takýto
záver však zo znaleckého posudku nevyplýva. Zo záverov posudku je zrejmé, že maloletý má vytvorenú

citovú väzbu k obom rodičom, že obaja rodičia majú základnú spôsobilosť zabezpečovať starostlivosť
o maloletého a že vzťah maloletého k matke je zachovaný. Znalec síce vyjadril názor, že z hľadiska
emočnej bezpečnosti a autenticity maloletého je priaznivejšia starostlivosť otca, avšak ani z tohto záveru
nevyplýva existencia bezprostredného ohrozenia maloletého v domácnosti matky v takej intenzite, ktorá
by bez ďalšieho vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia.

Za podstatné matka považuje aj to, že viaceré skutkové tvrdenia, na ktorých otec svoju argumentáciu
stavia, nie sú nové. Otec opätovne odkazuje na útek maloletého z októbra 2024, na jeho dlhodobo
deklarovanú vôľu bývať u otca, ako aj na svoje námietky smerujúce proti správaniu partnera matky. Ide
však o skutočnosti, ktoré boli predmetom posudzovania v predchádzajúcom štádiu konania, a to vrátane
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd aj po ich zhodnotení dospel k záveru, že nie je daná potreba rýchlej

úpravy pomerov a že nie je osvedčená hrozba ujmy na právach maloletého, potom o to viac nemožno v
aktuálnej procesnej situácii bez ďalšieho dospieť k opačnému záveru len preto, že otec tieto isté tvrdenia
zopakoval výraznejšou, emotívnejšou, konfliktnou formou.
Matka osobitne poukazuje aj na to, že odvolanie otca je v značnej miere vystavané na polemike
s hodnotením veci súdom, na emotívnych formuláciách a miestami aj na neprípustných osobných

útokoch voči sudcovi súdu prvej inštancie. Takto koncipované odvolanie však nenahrádza riadne
vymedzenie odvolacích dôvodov. Ani v predchádzajúcej veci odvolací súd neprihliadol na všeobecné
a nekonkrétne výhrady, keď výslovne uviedol, že pokiaľ odvolateľ iba formálne odcitoval zákonné
podmienky a nekonkretizoval v čom súd pochybil, nejde o právne relevantnú argumentáciu. Uvedené
platí aj v prejednávanej veci. Otec síce označuje viaceré odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP,

avšak ich obsahovo nenapĺňa spôsobom, ktorý by mohol spôsobiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

4.
Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca maloletého.

5.
Inštitút neodkladného opatrenia v odôvodnení svojho rozhodnutia v zásade správne charakterizoval
už súd prvého stupňa, možno s opomenutím zdôraznenia dôležitosti ohrozeného záujmu maloletého
dieťaťa, ktorému má byť formou neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana. Nie každý záujem, aj

keby jeho existencia bola nespochybniteľná, odôvodňuje aplikáciu ustanovení upravujúcich neodkladné
opatrenie. Ide o výnimočný procesný inštitút, ktorého použitie v konaniach vo veciach starostlivosti
o maloletých prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak je ohrozené zdravie, život, výchova alebo výživamaloletého dieťaťa, prípadne iný jeho obdobne dôležitý záujem, a situácia vyžaduje okamžitý zásah
súdu nariadením opatrenia, ktoré je spôsobilé toto ohrozenie odvrátiť.

6.
V danom prípade odvolací súd, rovnako ako pri posudzovaní odvolania otca proti predchádzajúcemu
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o obdobnom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
(odvolací súd návrh zamietajúce uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil uznesením č. k. 14CoP/34/2025
zo dňa 31.3.2025), nespochybňuje prejavený záujem maloletého, ktorý je vo veku odôvodňujúcom

predpoklad o schopnosti dieťaťa formulovať vlastné názory na rodinné vzťahy a predstavy o svojom
budúcom smerovaní, o jeho zverenie do starostlivosti otca, ani pôvod tohto záujmu spočívajúci
v nevhodnom prístupe partnera matky k nemu.

7.
Novou aktuálnou skutočnosťou je „iba“ znalecký posudok č. 144/2025 znalca PhDr. Andreja Benkoviča,

resp. jeho závery potvrdzujúce vhodnejšie prostredie pre ďalší rozvoj maloletého v starostlivosti otca.
V súlade s postrehom súdu prvého stupňa je však v tejto súvislosti potrebné konštatovať, že z obsahu
znaleckého posudku nie je dôvodné usudzovať o existencii takých ohrození maloletého v domácnosti
matky, ktoré by odôvodňovali zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej navrhovateľom požadovaným
spôsobom. Znalec zistil dobré vzťahy maloletého s oboma rodičmi, nespochybnil úroveň rodičovskej

spôsobilosti matky, poukázal aj na to, že vnímanie výchovného pôsobenia otca ako menej zaťažujúceho
a menej konfliktného môže súvisieť aj s tým, že maloletý u neho doposiaľ trávi podstatne kratší čas ako
v domácnosti matky, čo prináša menej každodenných povinností.
Osvedčenie zásadných pochybení matky pritom odvolací súd, ako to uviedol už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí vo veci maloletého A. (uznesenie 14CoP/34/2025), nenachádza ani

v oblasti zabezpečovania zdravotnej starostlivosti o maloletého, či v oblasti prípravy na školské
vyučovanie, pri ktorom už vyššie spomínaný vek maloletého odôvodňuje aj predpoklad určitej miery
samostatnosti a poznania vlastného záujmu v tomto smere.

8.

Vychádzajúc z týchto zistení a záverov, ale zohľadňujúc aj dobu rozhodovania pred ukončením
školského roka, ktorú nepovažuje za vhodné k neodkladnému premiestneniu maloletého do vzdialeného
miesta bydliskaotca,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňa,sodôvodnenímktoréhosastotožnil,
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

9.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).