Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225010363
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8225010363.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2026 v trestnej
veci proti obžalovanému A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 11T/53/2025
zo dňa 28.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 29.03.2025 v čase okolo 09.00 hod. po požití alkoholických nápojov v chodbe bytu na prvom

poschodí nachádzajúcom sa v bytovom dome s popisným číslom XXX v obci C. A., okr. B., sa vyhrážal
svojmu synovi D. B. slovami, že „zoberie nôž, podreže ho a odreže mu hlavu," po tom, čo jeho syn D.
B. bránil svoju matku C. B. pred fyzickým útokom obžalovaného A. B., ktorý ju udieral dlaňami rúk do
oblasti tváre a ťahal ju za vlasy, čím jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,
pričom dňa 30.03.2025 v čase okolo 22.00 hod. obžalovaný A. B. pokračoval vo svojom konaní a to
tak, že pristúpil k vchodovým dverám vedúcim do bytu na prvom poschodí v bytovom dome s popisným

číslom XXX v obci C. A., okr. B., kde začal búchať na uzamknuté vchodové dvere bytu a kričať na svojho
syna D. B. nachádzajúceho sa v byte, že „keď sa dostane dnu, tak ho vypne ako motorku, že má počkať
veď uvidí“, čím takto svojím agresívnym správaním a vyhrážaním sa vzbudil u menovaného dôvodnú
obavu o život a zdravie.

Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38

ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zákonaobžalovanéhoprevýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona obžalovanému A. B. uložil ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. V dôvodoch odvolania

prostredníctvom svojho obhajcu namietal nesprávne hodnotenie dôkazov a nedostatočné zistenie
skutkového stavu bez dôvodných pochybností. K uvedeným dôvodom odvolania uviedol, že súd prvého
stupňa vychádzal z výpovedí blízkych osôb obžalovaného, ktoré vypovedali v prípravnom konaní, no
odmietli vypovedať na hlavnom pojednávaní. Táto okolnosť podľa jeho názoru sama osebe generuje
dôvodné pochybnosti o vierohodnosti a presvedčivosti skutkového záveru, keďže rozhodujúce tvrdenia
neboli predmetom kontradiktórneho preverenia na hlavnom pojednávaní a bol toho názoru, že súd

im nesprávne priznal rozhodujúcu dôkaznú silu. Súd neidentifikoval žiadne silné nezávislé dôkazy
(napr. výsluch susedov), ktoré by tvrdenia blízkych osôb podporovali, napriek tomu na ich skoršíchvýpovediach postavil skutkový záver. Zmena procesného postoja blízkych osôb je okolnosťou, ktorá
musí byť predmetom osobitného hodnotenia, keďže priamo súvisí s otázkou vierohodnosti dôkazu.
Napadnutý rozsudok túto zmenu len konštatuje, ale nevyvodzuje z nej žiadne dôsledky pre hodnotenie

dôkazov. Postup súdu považoval za rozporný s § 2 ods. 12 Tr. poriadku, nakoľko voľné hodnotenie
dôkazov neznamená ľubovôľu, znamená povinnosť hodnotiť dôkazy jednotlivo, vo vzájomnej súvislosti,
logicky a presvedčivo. Ďalej namietal absenciu vysvetlenia, prečo súd uveril skorším výpovediam
blízkych osôb, hoci títo odmietli vypovedať pred súdom, a prečo pochybnosti vyhodnotil v neprospech
obžalovaného. Poukázal na to, že manželka aj syn najprv zhodne tvrdili, že syn ako hlavný svedok sa

pracovne dlhodobo zdržiava v Nemecku, ale na poslednom pojednávaní uviedol, že bol v Nemecku
jeden deň. Podľa odvolateľa je zrejmé, že aj pri týchto okolnostiach klamali. Súd sa ďalej nevysporiadal
dostatočne s predloženými listami od manželky a dcéry, z ktorých má vyplývať, že manželka pri
výpovedi klamala a má strach z následkov svojho konania. V poslednom rade uviedol, že ak po
vykonaní dokazovania pretrvávajú pochybnosti, musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného, avšak
súd postupoval opačne. Keďže je výrok o vine zaťažený uvedenými vadami, nemôže obstáť ani výrok

o treste a ochrannom protialkoholickom liečení. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil ako nedôvodný, vyhovel odvolaniu obžalovaného a oslobodil ho spod obžaloby,
pretože nebolo preukázané, že skutok ako je uvedený v rozsudku a obžalobe sa stal.

Krajskýsúd,akoodvolacísúdnazákladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolania,oprávnenýmiosobami

v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým boli podané odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktoré považuje za správne
a majúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery v
napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil, a preto sa odvolací súd s jeho
argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Keďže prvostupňové a odvolacie
konanie tvoria jeden celok týkajúci sa toho istého predmetu konania, odvolací súd nepovažoval za

potrebné opätovne podrobne reprodukovať obsah dôkazov a skutočností z nich vyplývajúcich, ale
obmedzuje sa na podstatné skutočnosti z nich vyplývajúce.

V posudzovanej veci ide o v poradí druhé rozhodnutie krajského súdu vo veci samej, keď Krajský
súd v Prešove uznesením sp. zn. 3To/36/2025 zo dňa 18.12.2025 zrušil rozsudok Okresného súdu

Prešov sp. zn. 11T/53/2025 zo dňa 15.10.2025 v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom
rozsahuznovuprejednalarozhodolzdôvodu,žeokresnýsúdsanevysporiadalsovšetkýmiokolnosťami
potrebnými pre rozhodnutie, preto bolo rozhodnutie predčasné, keďže na verejnom zasadnutí zistil,
že neboli podmienky pre prečítanie výpovede svedka D. B.. Za tejto situácie bolo úlohou okresného
súdu doplniť dokazovanie o výsluch poškodeného D. B. na hlavnom pojednávaní a na tento účel prijať

primerané opatrenia, najmä rozhodnúť o jeho predvedení, alebo vydať príkaz na jeho zadržanie.

Súd prvého stupňa po vrátení veci postupoval v zmysle pokynov uvedených v rozhodnutí krajského
súdu, doplnil dokazovanie a dôkazy v rozsahu potrebnom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu.
Vypočul svedka D. B., ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať,

preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, a to z obdobia pred vznesením obvinenia
aj po jeho vznesení, pričom obsah týchto výpovedí označil za pravdivý. Následne súd prvého stupňa
vyhodnotil a uviedol, na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k záveru, ktorý prezentoval vo
výroku napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto
postupom dospel k správnemu záveru, že skutok sa stal, tak ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby,
spáchal ho obžalovaný a je nevyhnutné ho kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Vina obžalovaného je preukázaná výpoveďou jeho manželky C.
B., ich syna D. B., ktorý je poškodeným, nepriamo aj výpoveďou ich dcéry E. F. a svedkov G. B. a H. I.

ako aj zápisom z dychovej skúšky a závermi znaleckého posudku.

Z uvedených dôkazov vo vzájomnej súvislosti a bez dôvodných pochybností jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný po požití alkoholických nápojov najprv fyzicky napadol svoju manželku C. B., následne sasvojmu synovi D. B. vyhrážal usmrtením spôsobom spočívajúcim v podrezaní a odrezaní hlavy, keď
v nasledujúci deň v tomto konaní pokračoval ďalšími vyhrážkami násilia, čím u poškodeného D. B.
vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Uvedené rozhodujúce okolnosti skutku boli preukázané

najmä výpoveďou manželky obžalovaného C. B. a poškodeným D. B., ktoré sú obsahovo konzistentné
a vzájomne sa dopĺňajú aj s ďalšími vykonanými dôkazmi predovšetkým s výpoveďou svedkyne E. F.,
ktorá síce vypovedala sprostredkovane, avšak jej výpoveď podporuje vierohodnosť priamych svedkov.
Dcéra obžalovaného zároveň uviedla, že obvinený, jej otec pije, je agresívny, zle sa správa a podľa nej
je schopný ublížiť jej matke a bratovi.

Záver o tom, že vyhrážky obžalovaného boli spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o život
a zdravie, je podporený následným správaním poškodeného a jeho matky bezprostredne po skutku. Z
ich výpovedí vyplýva, že po konflikte sa cítili ohrození natoľko, že kontaktovali dcéru E. F., ktorá pre
nich prišla, a spoločne opustili byt, pričom sa vrátili až nasledujúci deň, keď obžalovaný priniesol kľúče
od ich bytu. Manželka obžalovaného zároveň uviedla, že po návrate do bytu zistili, že sa v domácnosti

nenachádzajú žiadne nože, čo v nich ešte viac prehĺbilo obavu, že obžalovaný by svoje vyhrážky mohol
aj uskutočniť. Uvedené okolnosti objektivizujú tvrdenia poškodeného a jeho matky o tom, že vyhrážky
obžalovaného v nich vyvolali reálny a dôvodný strach.

Napokon aj samotný obžalovaný potvrdil, že manželka a syn odišli z bytu a išli k dcére E. F., kde

im obžalovaný ďalší deň doniesol kľúče od bytu. Tieto závery sú podporené aj výpoveďou nezávislej
svedkyne G. B., ktorá potvrdila, že v čase skutku sa obžalovaný domáhal vstupu do bytu, pričom počula
konflikt medzi obžalovaným a jeho synom a následný zásah polície, ako aj výpoveďou svedkyne H. I.
o nájdení noža v kotolni medzi drevom, ktorý C. B. označila za svoj. Zápis o dychovej skúške preukazuje,
že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu.

Za nedôvodnú považuje krajský súd aj námietku porušenia zásady in dubio pro reo. Táto zásada
sa uplatní len v prípade, ak po vykonaní dokazovania pretrvávajú rozumné pochybnosti o vine
obžalovaného. V preskúmavanej veci však takéto pochybnosti nevznikli. Odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že skutočnosť, že svedkovia – blízke osoby obžalovaného na hlavnom pojednávaní využili

svoje zákonné právo nevypovedať, neznamená, že by tým spochybnili alebo odvolali obsah svojich
predchádzajúcich výpovedí z prípravného konania. Ide výlučne o uplatnenie procesného práva podľa
Trestnéhoporiadku,ktorésamoosebenemávplyvnapravdivosťapoužiteľnosťužvykonanýchdôkazov.
Naopak, z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 01.10.2025 vyplýva, že svedkyne C.
B. a E. F. po prečítaní ich výpovedí z prípravného konania výslovne uviedli, že obsah prečítaných

výpovedí je pravdivý, pričom zároveň využili svoje právo ďalej nevypovedať. Rovnako aj poškodený
D. B. na poslednom vykonanom hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2026 po prečítaní jeho výpovede
z prípravného konania potvrdil pravdivosť svojich predchádzajúcich výpovedí. Z obsahu spisu vyplýva,
že títo svedkovia – blízke osoby boli v prípravnom konaní poučené o práve odoprieť výpoveď ako blízke
osoby obžalovaného, a aj napriek tomu sa vo veci rozhodli vypovedať aj po vznesení obvinenia, preto

boli splnené podmienky podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku o použiteľnosti týchto dôkazov.

Za tejto situácie preto nemožno hovoriť o existencii dôvodných pochybností o skutkovom stave, keďže
rozhodujúce dôkazy boli nielen zákonným spôsobom vykonané, ale aj samotnými svedkami následne
potvrdené. Hodnotenie týchto dôkazov súdom prvého stupňa je logické, presvedčivé a plne v súlade so

zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

Pri určení druhu a výmery trestu vychádzal súd prvého stupňa zo zákonnej trestnej sadzby ustanovenej
v § 360 ods. 2 Tr. zákona a prihliadal na všetky kritériá uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda najmä
na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súdprvéhostupňasprávnezistil,žeobžalovanýboldoposiaľ12-krátsúdnetrestaný,naposledytrestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 23.02.2023 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov v ústave na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia a tiež, že má 5 záznamov v evidencii priestupkov MV SR, a to aj za
priestupok proti občianskému spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vo vzťahu k svojej manželke.Súd prvého stupňa správne zohľadnil, že obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti voči blízkej
osobe – svojmu synovi, pričom konal pod vplyvom alkoholu a jeho konanie malo stupňujúci sa charakter,
keď vo vyhrážkach pokračoval aj nasledujúci deň. Zároveň je potrebné poukázať na to, že vyhrážky

boli spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o život a zdravie, a to aj s prihliadnutím na
osobu obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenia a sklony k agresívnemu správaniu pod vplyvom
alkoholu. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov sa nachádza v rámci
zákonnej trestnej sadzby a zodpovedá všetkým relevantným okolnostiam prípadu, aj krajský súd
považoval uvedenú výmeru trestu za primeranú.

Na strane obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, naopak, okresný súd správne
identifikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol
už v minulosti opakovane súdne trestaný, a to aj za násilnú trestnú činnosť. Táto skutočnosť významným
spôsobom znižuje predpoklad jeho nápravy miernejšími prostriedkami.

Rovnako správne súd prvého stupňa zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
pre výkon trestu do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v
predchádzajúcich desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, toto opatrenie

plne korešponduje so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 01.06.2025 vypracovaného
znalkyňou A. J. F. a je nevyhnutné z hľadiska prevencie ďalšej trestnej činnosti obžalovaného, keďže
jeho protiprávne konanie je zjavne podmienené dlhodobou závislosťou od alkoholu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nezistiac dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého

rozsudku,odvolacísúdodvolanieobžalovanéhoA.B.postupompodľa§319Tr.poriadkuakonedôvodné
zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.