Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71Cpr/6/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125286972

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:6125286972.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

71Cpr/6/2025

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom A. B. C., v právnej veci žalobcu: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, so
sídlom Matúškova 21, 833 16 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 156 582, proti žalovanému: D. C. D.,
nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F. D., o zaplatenie 418,12 Eur, takto

r o z h o d o l :

2

71Cpr/6/2025

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 418,12 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 418,12 Eur od 11.07.2024 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Vzájomná žaloba sa zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

7

71Cpr/6/20251. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2025 proti žalovanému domáhal zaplatenia 418,12
Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že: Žalovaný bol zamestnancom Žalobcu na základe
DOHODY O PRACOVNEJ ČINNOSTI Č.j.: OÚ/4-67/2023 zo dňa 20.09.2023 podľa § 288a zákona

č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Pracovnoprávny vzťah medzi Žalobcom a Žalovaným uzatvorený
na základe DOHODY O PRACOVNEJ ČINNOSTI Č.j.: OÚ/4-67/2023 zo dňa 20.09.2023 skončil dňa
21.08.2024 výpoveďou dohody o pracovnej činnosti zo dňa 22.07.2024. Žalobca previedol na účet
Žalovanému časť poukázanej sumy vo výške 418,12 eur omylom, pričom táto suma mala patriť, resp.
mala byť poukázaná inému zamestnancovi Žalobcu p. E. E., a to na základe Výkazu odpracovaných

hodín a podľa Dohody o vykonaní práce OÚ/3-2/2024. Žalobca sa pokúšal vyriešiť situáciu viacerými
zaslanými výzvami na vrátenie neprávom vyplatenej mzdy, pričom Žalovaný potvrdil svojím podpisom
prevzatie výzvy zo dňa 03.02.2025, no napriek tomu Žalovaný ignoroval akékoľvek pokusy zo strany
Žalobcu o mimosúdne riešenie sporu.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 6. mája 2025 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Voči

platobnému rozkazu žalovaný podal odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 418,12
EURjevcelomrozsahunedôvodný,pretožejevcelomjehorozsahukonzumovanýnárokomžalovaného
na vyplatenie jeho splatnej odmeny a splatnej náhrady za odmenu. Žalobca mal žalovanému vyplatiť
spolu sumu vo výške 3.198,66 EUR z titulu vyplatenia odmeny za mesiac 06/2024 a súčasne z titulu
náhrady mzdy (odmeny) za mesiac 07/2024 a mesiac 08/2024. Žalobca je tak v omeškaní s vyplatením

splatnej mzdy (odmeny) žalovanému spolu vo výške 2.300,74 EUR (3.198,66 EUR mínus 897,92 EUR).
Uplatnil si vzájomnú žalobu, v ktorej žiadal priznať istinu vo výške 2.300,74 EUR, úrok z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 168,30 EUR odo dňa 11.07.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.066,22 EUR
odo dňa 11.08.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.066,22 EUR odo dňa 11.09.2024 do zaplatenia. Dňa
25.06.2025 bol spis odstúpený na Okresný súd Trenčín.

3. Žalobca k podanému odporu uviedol, že povinnosťou dohodára je vo výkaze odpracovaných hodín
vykázať len reálne odpracovaný čas, teda počet skutočne odpracovaných hodín, pričom uvedený rozsah
vykonanej práce podlieha podľa bodu 6 Dohody kontrole a schváleniu zamestnancom zodpovedným
za prevzatie vykonanej pracovnej činnosti. Kontrolou predloženého uvedeného výkazu odpracovaných

hodín zo strany osoby zodpovednej za prevzatie pracovnej činnosti v kalendárnom mesiaci jún 2024 boli
zistené nezrovnalosti vo vykázaných a reálne odpracovaných hodinách (v dňoch 07.06. a 14.06.2024),
ako aj nezrovnalosti týkajúce sa oprávnenosti Žalovaným vykázanej činnosti, ktorá presiahla rámec
predmetu činnosti z uzatvorenej Dohody (v dňoch 19.06., 21.06. a 25.06.2024). Poukázal na § 223
ods. 2 ZP, z ktorého vyplýva, že žalovaného prezentované prekážky na strane zamestnávateľa sa na

dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahujú. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z
omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 418,12 eur od 08.06.2024 do zaplatenia.

4. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 22.07.2025 uviedol, že Zákonník práce s účinnosťou od 1.
novembra 2022 ustanovuje, že na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru, pri ktorých priemerný týždenný pracovný čas presiahne tri hodiny v období
štyroch po sebe nasledujúcich týždňov, sa primerane vzťahujú ustanovenia upravujúce náležitosti
pracovnej zmluvy a informačné povinnosti zamestnávateľa o pracovných podmienkach a podmienkach
zamestnávania zamestnancov v pracovnom pomere. Za účelom zaistenia minimálnej predvídateľnosti
práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pri uzatvorení dohody o vykonaní práce,

dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti písomnú informáciu o a)
dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže od zamestnanca vyžadovať vykonávanie práce, b) lehote,
v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom, ktorá nesmie byť kratšia
ako 24 hodín. Ak dôjde k zrušeniu výkonu práce po lehote, za nedodržanie lehoty Zákonník práce
trestá zamestnávateľa sankciou v podobe nároku zamestnanca na finančnú kompenzáciu. Žalovaný

zastáva názor, že len samotné právo zamestnanca rozvrhnúť si hodiny počas pracovného dňa nestačí
na uplatnenie výnimky podľa § 223a ods. 5 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný je presvedčený, že
žalobca bol po uzatvorení Dohody o pracovnej činnosti viazaný a mal postupovať podľa ust. § 223
ods. 3 v spojení § 47a ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca si vedome a účelovo upravuje skutkové
okolnosti a interpretuje zmluvný vzťah výlučne v intenciách, ktoré vyhovujú výhradne jemu – bez

zohľadnenia reálneho priebehu spolupráce, charakteru dohodnutého pracovného vzťahu, ani zásad
pracovného práva. žalobca bezdôvodne zrušil výkon práce žalovaného v lehote, ktorá je kratšia ako
predpokladá ust. § 223a ods. 1 písm. b) alebo ust. § 223a ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého dôvodu
vznikol žalovanému nárok na náhradu odmeny, ktorú by dosiahol, ak by sa práca vykonala. Žalovanýsi tak v tomto konaní uplatňuje plný nárok na náhradu odmeny, ktorú by dosiahol, ak by sa práca
vykonala, t.j. nárok na vyplatenie sumy vo výške 1.066,22 EUR za mesiac 07/2024 a sumy vo výške
1.066,22 EUR za mesiac 08/2024. Informáciu o krátení hodín mu žalobca oznámil až dodatočne, a to

až po tom, čo si žalovaný dňa 30.07.2024 výzvou uplatnil nárok na vyplatenie odmeny za vykonanú
pracovnú činnosť za mesiace 06/2024 a 07/2024. K jednostrannému kráteniu vykázaných hodín
žalovaného došlo v mesiaci 06/2024 prvýkrát v rámci celého trvania pracovnoprávneho vzťahu medzi
účastníkmi konania. Navyše táto situácia nastala bezprostredne po tom, ako žalovaný dňa 25.06.2024
e-mailom informoval povereného zamestnanca žalobcu o podozrení z existencie diskriminačných

podmienok v rámci verejného obstarávania k projektu financovanému z fondov Európskej únie, ako
aj o podozrení z možného neoprávneného nakladania s verejnými a eurofondovými prostriedkami.
Žalovaný kategoricky odmieta tvrdenie žalobcu, že ním vykázaná činnosť za mesiac jún 2024 presiahla
rámec dohodnutého predmetu práce podľa Dohody o pracovnej činnosti. Žalovaný považuje krátenie
pracovných hodín, ktoré venoval analýze pripravovanej právnej úpravy nevyhnutnej pre výkon zverenej
činnosti, za bezdôvodné a v rozpore so zásadami spravodlivého odmeňovania za vykonanú prácu.

žalovaný považuje krátenie odpracovaných hodín súvisiacich s výkonom tejto poradenskej činnosti za
neodôvodnené, svojvoľné a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so zamestnancami pri
odmeňovaní za vykonanú prácu (§ 13 Zákonníka práce). Výkon predmetnej činnosti bol nevyhnutný
a zodpovedal zákonnej úlohe MKB ako garanta bezpečnostného dohľadu pri každej zmene s
potenciálnymvplyvomnakybernetickúinfraštruktúru.Výkazodpracovanýchhodínzakonkrétneobdobie

a konkrétnu časť pracovnej úlohy žalovaný, v súlade s Dohodou o vykonaní práce, predložil žalobcovi
e-mailom dňa 03.06.2024. Zaevidovanie emailu žalovaného poverený zamestnanec žalobcu (G. H. I.,
riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa) potvrdila odpovedným e-mailom dňa 04.06.2024. Zvyšnú
časť pracovnej úlohy žalovaný nemohol vykonať, pretože jej vykonaniu bránili prekážky na strane
zamestnávateľa (zablokovaný VPN prístup do pracovného e-mailu a k intranetu, žiadna komunikácia

žalovaného so žalobcom). Žalobca v postavení zamestnávateľa vykonanie zvyšnej časti pracovnej úlohy
od žalovaného ani nepožadoval. Odmena za vykonanú pracovnú činnosť bola dohodnutá v sume 20,-
Eur / hodina brutto. S ohľadom na uvedené mal žalovaný nárok na vyplatenie odmeny za vykonanie
pracovnej úlohy za mesiac 05/2024 vo výške 200,- EUR brutto, čo je suma 140,29 EUR netto. Žalobca
splatnú odmenu za vykonanie pracovnej úlohy do dnešného dňa žalovanému neuhradil. Žalobca je v

omeškaní s výplatou splatnej odmeny podľa Dohody o vykonaní práce v prospech žalovaného. Žalobca
je v omeškaní s vyplatením sumy vo výške 140,29 EUR odo dňa 11.06.2024 do zaplatenia. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola 4,25 %. Žalovanému
tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 140,29 EUR odo dňa 11.06.2024
do zaplatenia.

5. Súd sa oboznámil s podaniami strán spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 20.09.2023 bola uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovaným ako zamestnancom na dobu určitú a to od 20.09.2023 do 14.09.2024 na pracovnú činnosť

manažéra kybernetickej a informačnej bezpečnosti v rozsahu max. 10 hodín týždenne/ 40 hodín za
kalendárny mesiac. Žalobca sa so žalovaným dohodol, že si žalovaný v pracovných dňoch rozvrhne
pracovný čas sám v rámci časového úseku od 06:00 hod. do 20:00 hod. Žalovaný mal odpracované
hodiny vykazovať vo Výkaze odpracovaných hodín za kalendárny mesiac, ktorý mal predkladať osobe
zodpovednej za prevzatie pracovnej činnosti. Odmena za vykonanú činnosť bola stanovená na 38 eur /

h brutto, mesačne, splatná 10. dňa nasledujúceho mesiaca.

7. Žalovaný za mesiac máj 2024 si vyúčtoval 40 hodín, t.j. 1.520,- Eur brutto (1.066,22 Eur netto), pričom
mzdová účtovníčka žalobcu na výplatu omylom k sume 1,066,22 Eur doúčtovala sumu 418,12 Eur netto,
ktoré patrili inému zamestnancovi a to E. E.. Suma 418,12 Eur bola na účet žalovaného pripísaná dňa

07.06.2024. Žalobca e-mailom dňa 10.07.2024 o 6:41 hod. vyzval žalovaného, aby omylom vyplatené
finančné prostriedky vrátil. Žalovaný e-milom zo dňa 12.07.2024 o 14:00 hod. oznámil žalobcovi, že mu
neboli vyplatené všetky odpracované hodiny za mesiac jún 2024.

8. Žalovaný za mesiac jún 2024 si uplatnil 40 odpracovaných hodín nasledovne:

a) 06.06.2024 – 5 hodín - prípravu podkladov pre zasadnutie poradného výboru
b) 07.06.2024 – 5 hodín - analýza pripravovanej novely o KB
c) 13.06.2024 – 5 hodín - kontrola tech. špec. plánovaného VO k EDR
d) 14.06.2024 – 5 hodín - porada s IZ k čerpanou grantu MIRRIe) 19.06.2024 – 5 hodín - príprava správy MKB ku konfliktu záujmov
f) 21.06.2024 – 5 hodín - kontr. výd. PSK-MIRRI-616-2024-DV-EFRR
g) 24.06.2024 – 5 hodín - správa MKB prerokovaná so štatutárom, kontrola VO

h) 25.06.2024 – 5 hodín - argumentácia k diskriminačným podmienkam

9. Žalobca na výkaze odpracovaných hodín skrátil odpracované hodiny na 18 hodín z dôvodu, že
vykonané činnosti zo dňa 19.06.2024, 21.06.2024 a 25.06.2024 nie sú zahrnuté v dohode pracovnej
činnosti a ďalej výkaz zo dňa 07.06.2024 upravil na 2 hodiny a výkaz zo dňa 14.06.2024 upravil na

1 hodinu a to s poukazom na prítomnosť žalovaného v mieste výkonu práce v evidencii dochádzky
žalovaného (č.l. 91 súdneho spisu).

10. Listom zo dňa 22.07.2024 žalobca vypovedal dohodu o pracovnej činnosti, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 05.08.2024. Na základe tejto výpovede, zmluvný vzťah strán skončil dňa 15.08.2024 (t.j.
15 dní od doručenia výpovede). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný výpoveď nenapadol

na súde.

11. Žalovaný tvrdil, že žalobca bezdôvodne zrušil výkon práce žalovaného v lehote, ktorá je kratšia ako
predpokladá ust. § 223a ods. 1 písm. b) alebo ust. § 223a ods. 2 Zákonníka práce, na základe čoho
vznikol žalovanému nárok na náhradu odmeny, ktorú by dosiahol, ak by sa práca vykonala. Žalovaný si

tak v tomto konaní uplatnil náhradu odmeny, ktorú by dosiahol, ak by sa práca vykonala, t.j. nárok na
vyplatenie sumy vo výške 1.066,22 EUR za mesiac 07/2024 a sumy vo výške 1.066,22 EUR za mesiac
08/2024. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v mesiac júl a august 2024 žalobca neprideľoval
žiadnu prácu žalovanému. Ďalej sporným ostalo, či žalovaný má nárok na doplatenie odmeny za mesiac
jún 2024 vo výške 168,30 Eur, po odpočítaní súm 418,12 Eur a 479,80 Eur, ktoré boli už žalovanému

vyplatené.

12. Dňa 07.05.2024 bola uzatvorená dohoda o vykonaní práce medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovaným ako zamestnancom, kde predmetom dohody bolo prvotné oboznámenie zamestnancov
v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti v zmysle požiadaviek zákona č. 69/2018 Z.z.

o kybernetickej bezpečnosti. Predpokladaný rozsah prác bol 100 hodín za odmenu 20,- Eur/ hod. brutto,
splatná 10. dňa nasledujúceho mesiaca, za obdobie od 15.05.2024 do 31.10.2024. Strany si dohodli, že
nadriadený žalovanému bude A. E. J. K., riaditeľka osobného úradu.

13. Žalobca e-mailom zo dňa 03.04.2024 predložil G. I. výkaz odpracovaných hodín za deň 27.05.2024

v rozsahu 5 hodín (príprava obsahu školenia) a deň 31.05.2024 v rozsahu 5 hodín (príprava obsahu
školenia).

14. Na nariadené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.

15. Podľa § 222 ods. 1 a 2 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa ods. 3 cit. zák. Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca
požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

17. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.19. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 44 ods. 2, § 44a ods.
1, § 54b ods. 1, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b
ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124, šiestej časti a § 173 až 175.

21. Podľa ods. 6 cit. zák. spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z
pracovného pomeru.

22. Podľa § 223a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pri
uzatvorení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej

činnosti písomnú informáciu o
a) dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže od zamestnanca vyžadovať vykonávanie práce,
b) lehote, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom, ktorá nesmie
byť kratšia ako 24 hodín.

23. Podľa ods. 4 cit. zák. ak zamestnávateľ zruší výkon práce v lehote, ktorá je kratšia ako lehota
oznámená podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2, zamestnancovi patrí náhrada odmeny, ktorú
by dosiahol, ak by sa práca vykonala, najmenej v sume 30% odmeny.

24. Podľa ods. 5 písm. b) cit. zák. odseky 1 až 4 sa neuplatnia, ak zamestnávateľ sa dohodne so

zamestnancom, že si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas.

25. Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s
fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350
hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre

zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť
najviac na 12 mesiacov.

26. Podľa ods. 4 cit. zák. odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní
práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti

pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak
vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

27. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným

ako zamestnancom bola uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti. Žalobca dostatočným spôsobom
preukázal, že žalovanému za mesiac máj 2024 uhradil omylom 418,12 Eur, pričom ho riadne o tejto
skutočnosti informoval a požiadal o ich vrátenie. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, ale finančné
prostriedky odmietol vrátiť, pretože za mesiac jún 2024 mu žalobca krátil rozsah odpracovaných hodín,
s čím žalovaný nesúhlasil. Uvedená námietka nemohla byť zohľadnená, pretože na strane žalovaného

došlo k bezdôvodnému obohateniu, na základe čoho bol žalovaný podľa § 222 ods. 1 Zákonníka
práce tieto finančné prostriedky vrátiť. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany
žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené
v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.

28.Žalobcasiuplatnilúrokzomeškaniavovýške12,50%ročnezosumy418,12eurod08.06.2024,hoci
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase, kedy požiadal o vydanie bezdôvodného
obohatenia e-mailom zo dňa 10.07.2024, bola vo výške 4,25 %, teda zákonný úrok z omeškania
od 11.07.2024 predstavoval výšku 9,25 %, preto súd v tejto časti presahujúci úrok nad 9,25 % ako
bezdôvodný zamietol. Ďalej súd uvádza, že žalovaný sa nedostal do omeškania po nasledujúcom dni,

kedy mu boli neprávom pripísané finančné prostriedky na účet, ale až nasledujúcim dňom, kedy bol
požiadaný o ich vrátenie, teda aj v tomto smere súd návrh žalobcu o priznanie úrokov z omeškania od
08.06.2024 do 10.07.2024 ako bezdôvodný zamietol.29. Žalovaný si v konaní uplatnil vzájomnú žalobu, kde požadoval, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť
žalovanému odmenu za mesiac jún 2024 a náhradu za stratu odmeny za mesiac júl a august 2024
z titulu dohody o pracovnej činnosti a odmenu za mesiac máj 2024 z titulu dohody o vykonaní práce.

30. Žalovaný na základe dohody o pracovnej činnosti vykonával prácu tak, že v rámci pracovného týždňa
simoholsámurčiťrozsahadobutrvaniajednotlivýchčinností,tedabolonažalovanom,čivyužijecelkový
40 hodinový mesačný pracovný limit alebo nie. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že až do mája
2024 boli žalovanému preplácané všetky vykázané hodiny. Žalobca až za mesiac jún 2024 odmietol

preplatiť všetky hodiny a to jednak z dôvodu, že rozsah odpracovaných hodín nezodpovedal dochádzke
u žalovaného a jednak z dôvodu, že vykázaná činnosť nezodpovedala predmetu dohody o pracovnej
činnosti. Žalovaný síce písomne argumentoval v čom spočívala táto práca, ale okrem výkazu ničím
nepreukázal, čo všetko v tomto období pre žalobcu reálne robil. Predložil len mailovú komunikáciu, ktorá
ale nepreukazuje samotný výkon pracovnej činnosti, ktorú si žalovaný v mesačnom výkaze uviedol. Súd
do úvahy vzal aj správanie žalovaného v rámci súdneho konania, keď sa na nariadené pojednávanie

nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, čo malo vplyv na dôkaznú núdzu žalovaného.

31. Obdobná situácia je aj pri uplatnenom nároku na úhradu odmeny za mesiac 2024 z titulu dohody
o vykonaní práce. Žalovaný si vykázal 10 hodín z titulu prípravy obsahu školenia, ale nedoložil súdu, čo
bolovýsledkomtejtoprípravy,akéhoškoleniasatomalotýkaťaprečotentovýkazneodovzdalpriamemu

nadriadenému, t.j. riaditeľke osobného úradu. Súd konštatuje, že len na základe predloženého výkazu
nie je možné priznať odmenu žalovanému, pretože dostatočným spôsobom neuniesol dôkazné bremeno
akú reálnu prácu pre žalobcu vykonal.

32. Čo sa týka náhrady odmeny za mesiace júl a august 2024 z dôvodu, že na strane žalobcu nastali

prekážky, pretože žalovanému neprideľoval žiadnu prácu, súd konštatuje, že bolo na žalovanom ako si
rozplánuje prácu v rámci pracovného týždňa, teda nemožno na daný vzťah aplikovať práva žalovaného
upraveného v § 223a Zákonníka práce, pretože boli splnené podmienky ustanovenia § 223a ods. 5 písm.
b) Zákonníka práce. Do úvahy súd tiež vzal skutočnosť, že žalobca ukončil dohodu o pracovnej činnosti
výpoveďou zo dňa 22.07.2024, teda sa dalo reálne očakávať, že o ďalšie pracovné výkony žalovaného

žalobca nebude mať záujem. Na daný zmluvný vzťah je možné aplikovať právnu vetu najvyšších
súdnych autorít: R.č. 27/1980 – „Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
nemožno anlogicky použiť ustanovenia Zákonníka práce upravujúce práva a povinnosti z pracovného
pomeru okrem tých, na ktoré právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
výslovne odkazuje. Použiť tu nemožno ani ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce o náhrade

mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Ak teda zamestnávateľ neprideľoval prácu
zamestnancovi, s ktorým uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, nie je povinný mu poskytnúť odmenu
ani jej náhradu.“ Z týchto dôvodov súd vzájomnú žalobu zamietol, pretože žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno v rámci svojich tvrdení.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %, pretože
žalovaný bol úspešný len v nepatrnej časti.

Poučenie:

2

71Cpr/6/2025

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).