Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200785
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: HCP - čerpacia technika s.r.o., so sídlom: Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 36 217 166,
právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom: Kupeckého 320/33, 040
01 Košice, IČO:47 240 482, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/156/2020-98, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II.Účastníkomkonaniasanepriznávaprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkasačnéhokonania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100915857/2020 z 19. mája
2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom
znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) v sume 16.492,04 € za zdaňovacie obdobie marec 2018. V odôvodnení správca dane uviedol,
že kontrolou predložených dokladov boli zistené porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
o DPH v účinnom znení u nasledovných dodávateľských faktúr:
· faktúra č. 181000109, predmet faktúry: obruč gumená D48-50E, na sumu 20.580,- € (z toho DPH

3.430,- €),
· faktúra č. 181000110, predmet faktúry: čerpadlo AS 35 400 V + prísl. + QTD 50-NVDW-125-16-
OC-060-01, na sumu 23.719,20 € (z toho DPH 3.953,20 €),
· faktúra č. 181000112, predmet faktúry: účtovnícke práce, na sumu 300,- € (z toho DPH 50,- €),
· faktúra č. 181000115, predmet faktúry: obruč gumená D48-50E, na sumu 18.522,- € (z toho DPH
3.087,- €),
· faktúra č. 181000117, predmet faktúry: vysielania reklamného spotu, na sumu 35.831,04 € (z toho

DPH 5.971,84 €).
Dodávateľmi v prípade prvých štyroch faktúr mali byť SETLOS, s.r.o. a v prípade poslednej faktúry
Družstvo Trentin.
2. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dodávatelia sú nekontaktní, nebola preukázaná
vierohodnosťdokladov.Nebolotiežpreukázané,žetovaraslužbydeklarovanénavystavenýchfaktúrach
boliskutočnedodanéžalobcovi.Zdôvoduabsencieúčtovnýchdokladovsprávcadanenemoholpreveriť,
či došlo k dodaniu tovarov a služby. Nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru a služby reálne došlo

daňovými subjektmi uvedenými na faktúrach, a preto nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr
nemôže byť uznaný. Žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil pochybnosti správcu dane.3. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101414974/2020 z 9.
septembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie
správcu dane potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach.
Namietal v nej, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol zrušiť
tak rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
5. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z
Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). Z tohto dôvodu
následne vo veci rozhodoval správny súd.
6. Správny súd rozsudkom č. k. KE-8S/156/2020-98 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190
Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V
odôvodnení uviedol:

· kasačným súdom bolo v obdobných veciach identických účastníkov konania vydaných viacero
rozsudkov, ktoré možno aj pre posúdenie tohto prípadu považovať za ustálenú rozhodovaciu prax;
· argumentácia žalobcu je vedená všeobecným spôsobom;
· žalobca počas celého daňového konania a ani súdneho konania neuviedol jednu konkrétnu skutočnosť
súvisiacu s realizáciou zdaniteľných obchodov. Rovnako prostredníctvom svojho konateľa neuviedol

žiadne konkrétne skutočnosti s relevantnou výpovednou hodnotou, ktoré by bolo možné zo strany
správcu dane overiť. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno;
· k reklamným službám žalobca rovnako uviedol len všeobecné tvrdenia o tom, kde mali byť umiestnené
LED obrazovky bez bližšieho zdôvodnenia;
· s námietkami spojenými so skutočnosťou, že dodávateľom žalobcu je U. S. Steel Košice, s.r.o., sa už v

predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vyporiadal kasačný súd. Samotná materiálna existencia tovaru
a ďalšie použitie v podnikateľskej činnosti bez ďalšieho nezakladá právo na odpočet DPH.
III. Kasačná sťažnosť voči rozsudku správneho súdu, stanovisko účastníkov
7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP. Podľa názoru žalobcu správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podstatu
žalobcových sťažnostných bodov možno vyjadriť nasledovne:
· nemôže byť na ťarchu kontrolovaného subjektu prípadná nekontaktnosť obchodných partnerov
žalobcu. Nie je povinnosťou žalobcu, pokiaľ je obchodná spolupráca bezproblémová, tovar je dodaný
riadne a včas, aby kontroloval účtovníctvo a interné finančné procesy svojich dodávateľov. Z výpovede

konateľa žalobcu vyplýva, že nakupovaný tovar bol skutočne dodávaný pre spoločnosť U. S. Steel
Košice, s. r. o., prioritného zmluvného odberateľa žalobcu (90 % zákaziek). Nesúhlasí s argumentáciou
súdu, podľa ktorej mal mať vedomosť o interných procesoch jeho dodávateľov;
· žalobca v rámci administratívneho konania po výzvach správcu dane poskytol všetky požadované
doklady súvisiace s uplatneným odpočtom dane a poukázal na ekonomickú opodstatnenosť jednotlivých

obchodov;
· rozsudok správneho súdu je v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a
európskych súdnych autorít. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a jedno rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).
8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Kasačnú

sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.

10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou

a včas. Poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol uhradený.
12. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku.
Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.13.Podľa§464ods.1SSPakkasačnýsúdrozhodujeokasačnejsťažnostivobdobnejveci,ktoráužbola
predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len
na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd zhodne so závermi

správneho súdu uvádza, že rozhodol vo viacerých veciach tých istých účastníkov konania, týkajúcich
sa rovnakej daňovej kontroly a obchodov s totožnými dodávateľmi. Rozdiel bol v iných zdaňovacích
obdobiach, avšak boli posudzované rovnaké právne otázky. V zmysle citovaného ustanovenia kasačný
súd preto poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25. apríla 2024, ktorý sa týkal zdaňovacieho
obdobia apríl 2018. V tomto rozsudku kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu voči rozsudku

Krajského súdu v Košiciach ako nedôvodnú. Kasačný súd v prejednávanej veci cituje časť odôvodnenia
tohto rozsudku, ktorým zároveň odôvodňuje aj rozsudok v prejednávanej veci nasledovne:
20. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti bolo úlohou kasačného súdu vyjadriť sa v tejto konkrétnej
veci k otázke dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho obsahu, rozsahu a rozloženiu medzi
kontrolovaný daňový subjekt (sťažovateľa) a správcu dane, ako aj ku skutočnostiam / dôvodom, pre
ktoré správca dane sťažovateľovi odoprel (neuznal) požadovaný nárok na odpočet DPH.

21. Úvodom právneho posúdenia veci považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v rámci daňového
konania je potrebné rozlišovať medzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok
priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania
práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (iv)
odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva. Hmotnoprávnymi podmienkami pre

priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol
zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na?ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť
dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté
tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a)
Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Senatex GmbH, C 518/14

zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo?dňa 3. septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo?dňa?9.?decembra 2021, bod 24).
Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.
a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo
dňa 15.?septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra

2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ
čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako?zdaniteľnej osoby,
identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre v súlade s objektívnou realitou sa zaraďuje
medzi?podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body

26, 27). 22. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl.
168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt
(okrem iných materiálnych podmienok) preukáže, alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania
vyplynie, že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom dane. A to aj v prípade, ak identita
skutočného dodávateľa tovaru/služby nebude totožná s identitou fakturačne deklarovaného dodávateľa

tovaru alebo služby (podobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžfk/43/2021 zo
dňa 14. decembra 2022, body 52 až 56). To všetko platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí
preukázať daňový podvod, resp. vedomú účasť (vedel alebo musel vedieť o svojej účasti) daňového
subjektu na?obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
23. Platí teda, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie

jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy, ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že
zdaniteľná osoba sa priamo podieľa na daňovom podvode, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa
dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v
reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,

body 45 - 49). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet či oslobodenia od DPH zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu
si toto právo (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené
najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na

základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra
2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).
24. K otázke dôkazného bremena pritom existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax
kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo?dňa 3. februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné.
Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na
odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne

zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový
subjekt, na?ktorom?leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na?odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?9Sžfk/1/2019 zo

dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.?zn.?6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
6/2020)“.
25. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je?bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp?.zn.?6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.

septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a?aj?prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje judikatúrou ustálené pravidlá. „Daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a?daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo?dňa?16. decembra 2009)“.

26. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora pritom identifikovala niektoré
okolnosti, ktoré samy o sebe (bez súčasného pristúpenia ďalších okolností) nemajú spôsobilosť vyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre?priznanie práva
na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i)
nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských
zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia
Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47,
vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo?dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth,
C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49) či?(iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch

obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 64, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z?30. júna 2022,
publikovaný v?Zbierke stanovísk a?rozhodnutí NSS SR pod č. 3/2022). Z?judikatúry Súdneho dvora
tiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej
za?predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-267/15

Gemeente Woerden).
27. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Daňové
orgány založili svoju argumentáciu v preskúmavaných rozhodnutiach primárne na spochybnení
identity dodávateľov tovarov a služieb sťažovateľovi. Argumentácia zistením podvodného alebo
zneužívajúcehokonaniaaúčastisťažovateľanaňomalebovedomostisťažovateľaoňomzodôvodnenia

preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil,
že za účelom preverenia skutočností uvedených vo faktúrach predložených sťažovateľom vykonal
správca dane rôzne šetrenia najskôr na úrovni priamych deklarovaných dodávateľov sťažovateľa -
SETLOS, s.r.o., ... Družstvo Trentin, ... . Keďže správcovi dane sa ani od jedného z deklarovaných
dodávateľovsťažovateľanepodarilopočasdaňovejkontrolyzískaťžiadnevyužiteľnéinformácieohľadne

preverovaných zdaniteľných plnení, pristúpil správca dane k získavaniu potrebných informácií z jemu
dostupných evidencií a zistení iných správcov dane ohľadne dodávateľských subjektov a súčasne
aj priamo od žalobcu, resp. jeho konateľa. Z výsluchu konateľa sa však správca dane nedozvedel
žiadne informácie s potenciálom upotrebiteľnosti v procese verifikácie tvrdení žalobcu, nakoľko LadislavPopovič (konateľ žalobcu) otázky správcu dane buď nevedel zodpovedať vôbec alebo poskytol len veľmi
všeobecné informácie ...
28. Ak na základe ... zistení ... správca dane pojal relevantné pochybnosti o identite dodávateľov

tovarov a služieb z preverovaných faktúr a zotrval na pozícii ich neodstránenia žalobcom, je potrebné
takýto postup vyhodnotiť ako procesne korektný a logicky vyplývajúci z výsledkov dokazovania, ktorý
podľa názoru kasačného súdu zodpovedá kritériám nastaveným aktuálnou rozhodovacou činnosťou
Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 86/2022, I. ÚS 259/2022, I. ÚS 247/2023). Rovnako,
akzáverysprávcudanevnapadnutomrozsudkusprávnysúdaproboval,niejemožnéhooznačiťzataký,

ktorý je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k rozhodujúcej kasačnej
námietke možno preto uzavrieť, že zistenia správcu dane, ktoré postupne nadobúdal v priebehu daňovej
kontroly, spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných žalobcom a procesne korektným
spôsobom viedli k prenosu dôkazného bremena (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov)
opätovne na žalobcu (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa
24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky pod č. 18/2022). Žalobca dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne
ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie (napr. mená konkrétnych svojich zamestnancov, ktorí mali
obchodysdodávateľskýmisubjektmidojednávaťalebopreberaťdodanýtovar),apretojedôvodnýzáver,
že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. Argumentácia, komu žalobca následne dodal tovar
nadobudnutý od svojich dodávateľov, nemá pri hľadaní odpovede na sporné otázky právnu relevanciu.

29. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali
len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľmi, prípadne účtovných
dokladov nimi vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.
Kasačný súd zastáva názor, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať

(či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) podstatu ním realizovaného
obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovaru či služieb.
14. Kasačný súd rovnako rozhodol aj vo veciach sp. zn. 4Sfk/63/2023 z 28. mája 2024, sp. zn.
8Sfk/3/2023 z 30. mája 2024, sp. zn. 4Sfk/6/2025 z 24. apríla 2025, sp. zn. 8Sfk/15/2025 z 25.
septembra 2025, sp. zn. 8Sfk/39/2025 z 25. septembra 2025, sp. zn. 3Sfk/6/2025 zo 17. decembra 2025

(iní dodávatelia, ale rovnaká právna otázka), sp. zn. 1Sfk/4/2025 z 29. januára 2026. S ohľadom na
doterajšiu judikatúru kasačného súdu, od ktorej sa kasačný súd ani v tejto veci nemal dôvod odchýliť,
vyhodnotil kasačný súd sťažnostné body v kasačnej sťažnosti namietajúce nesprávne právne posúdenie
veci správnym súdom za nedôvodné.
15. Kasačný súd dodáva, že žalobca v kasačnej sťažnosti pomerne všeobecne spochybnil právne

závery správneho súdu argumentujúc judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dávnejšieho
obdobia. Vo vzťahu k tejto argumentácii možno súhlasiť so žalobcom, že v postavení daňového subjektu
nemôže zodpovedať za nekontaktnosť svojich dodávateľov počas výkonu daňovej kontroly. Na druhej
strane, tak ako je uvedené aj v rozsudku, na ktorý kasačný súd odkazuje, žalobca je v zmysle § 24 ods.
1 daňového poriadku zaťažený dôkazným bremenom, ktoré s ohľadom na všeobecné tvrdenia z jeho

strany (osobitne porovnaj výpoveď konateľa žalobcu) podporené formálnymi dokladmi neuniesol.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
16. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body za nedôvodné, rozhodol spôsobom
uvedeným v tomto ustanovení.

17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak
mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru
jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to

možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.
18. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní
nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný,
avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre

ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.
19. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.