Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125222646
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:6125222646.4

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E. F. G., 2/ F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, E. F. G., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Kucek
& Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 865 192,
proti žalovanému: I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, G., o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.03.2026 sa žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcov 1/ a 2/

na zabezpečenie ich peňažnej pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 14C/147/2025, v celkovej výške 12 000 eur s príslušenstvom, záložné právo na
obchodný podiel žalovaného: I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. XXXX/X, XXX XX G. o veľkosti
45,45 % zo základného imania, čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania 5 000 eur, v
obchodnej spoločnosti B. M., J., so sídlom D. XX/X, XXX XX K. - A. N. B., E.: XX XXX XXX, zapísaná
v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 76310/B, ktorý je vo

vlastníctve žalovaného. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili žalobcovia tým, že v predmetnom
konaní sa žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy 12 000 eur spolu s príslušenstvom, a to na základe
skutočností uvedených v žalobe zo dňa 03.02.2025 a v replike zo dňa 27.03.2025. Žalovaný podal
proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 27.02.2025, nakoľko odmietal zaplatiť pohľadávku žalobcov a

považoval ju za nedôvodnú. Žalovaný sa na základe viacerých výziev súdu nevyjadril k replike žalobcu
zo dňa 27.03.2025. V priebehu súdneho konania sa žalovaný opakovane „vyhýbal“ doručovaniu, pričom
si neprevzal ani predvolanie na pojednávanie. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania nariadeného na
deň 18.03.2026, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, hoci bol v predvolaní zo
dňa 04.02.2026 poučený, že súd môže na návrh druhej strany rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
(§ 274 CSP). S ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia na pojednávaní dňa 18.03.2026 navrhli vydanie

rozsudku pre zmeškanie a boli splnené všetky podmienky v zmysle § 274 CSP, súd na pojednávaní
dňa 18.03.2026 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne
a nerozdielne sumu 12 000 eur spolu s úrokom omeškania 8,40 % ročne zo sumy 12 000 eur od
09.11.2024 do zaplatenia a zároveň priznal žalobcom voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100%. Lustráciou v obchodnom registri SR žalobcovia zistili, že žalovaný je prokuristom vo viacerých
spoločnostiach, avšak vlastní výlučne len obchodný podiel o veľkosti 45,45 % zo základného imania,

čo zodpovedá vkladu žalovaného do základného imania 5 000 eur, v obchodnej spoločnosti B. M., J.,
J. J. D. XX/X, XXX XX K. - A. N. B., E.: XX XXX XXX, zapísaná v obchodnom registri Mestského súduBratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 76310/B, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Čo sa týka ďalšieho
majetku žalovaného, žalobcovia nezistili, že by bol žalovaný vlastníkom akejkoľvek nehnuteľnosti.
Žalovaný nie je vlastníkom ani bytu č. 8, v ktorom má uvedené trvalé bydlisko, nakoľko tento byt

je podľa listu vlastníctva č. XXXX vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1) I. K., B. O., I., L. XXXX/X,
G. A., F. XXX XX, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Pokiaľ by aj išlo o manželku žalovaného a
nehnuteľnosť by mohla byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, čo však žalobcovia nemajú
akým spôsobom zistiť, žalobcovia sú povinní vychádzať z hodnovernosti a záväznosti údajov katastra
(s poukazom na § 70 katastrálneho zákona). V neposlednom rade žalobcovia poukazujú na skutočnosť,

že v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 23.02.2024 (súčasťou súdneho spisu) má žalovaný účet
v zahraničnej banke: B. K. P., D. Q., XXX, XXX XX C., R. , IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX,
ktorý by však nemohol byť v budúcnosti exekútorom zablokovaný. Všetky vyššie uvedené skutočnosti
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach vyvolávajú dôvodné obavy z ohrozenia exekúcie, a teda
je splnený jeden z predpokladov návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z ust. § 343 ods.
1 CSP vyplýva, že okrem podania návrhu a spôsobilého predmetu záložného práva, na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia musí byť splnený ešte predpoklad, že zriadenie záložného práva na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku veriteľa, ako aj predpoklad existencie obavy, že
exekúcia bude ohrozená. Obchodný podiel žalovaného v spoločnosti B. M., J. je podľa názoru žalobcov
spôsobilým predmetom záložného práva. Čo sa týka hodnoty tohto obchodného podielu žalobcovia

vychádzali z minimálnej hodnoty obchodného podielu rovnajúcej sa vkladu spoločníka 5 000 eur do
základného imania spoločnosti, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že zatiaľ nebola zverejnená
účtovná závierka J. B. M. J. za rok 2025, a teda nie je zrejmé, aký je výsledok hospodárenia spoločnosti.
Bez ohľadu na potencionálnemožný zisk v roku 2025 je potrebné vnímať celkovú zadlženosť spoločnosti
vo výške 90,68 %, a teda nie je dôvodné predpokladať vyššiu hodnotu tohto obchodného podielu. Z

uvedených dôvodov možno konštatovať proporcionalitu medzi hodnotou predmetu záložného práva
a hodnotou zabezpečovanej pohľadávky žalobcov (ku dňu 18.03.2026 vo výške 13 369,78 eur), a
teda zabezpečovacie opatrenie nebude zasahovať do práv a povinností žalovaného v neprimeranom
rozsahu. S poukazom na vyššie opísané rozhodujúce skutočnosti je nepochybné, že žalobcovia
evidujú voči žalovanému peňažnú pohľadávku, ktorá bola priznaná rozsudkom pre zmeškanie zo dňa

18.03.2026; existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a zabezpečovacie opatrenie nebude zasahovať
do práv a povinností žalovaného v neprimeranom rozsahu. Z týchto dôvodov majú žalobcovia za to, že
sú splnené všetky predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. Žalobcovia k návrhu označili a predložili súdu listinné dôkazy a to informatívny výpis z listu vlastníctva

č. XXXX pre k.ú. G., úplný výpis z ORSR spoločnosti B. M., J. Q. S. T. J. B. M., J. U. J. L. dostupné
dňa 18.03.2026.

4.Zpredloženýchdôkazovvyplýva,žežalovanýjejednýmzospoločníkovvobchodnejspoločnostiB.M.,
J., J. J. D. XX/X, XXX XX K. - A. N. B., E.: XX XXX XXX, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu

Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXX/X, s tým, že má splatený vklad do spoločnosti vo výške
5 000 eur. Zadlženosť uvedenej obchodnej spoločnosti za rok 2024 bola vo výške 90,68 %. Z výpisu
z listu vlastníctva pre byty a nebytové priestory č. XXXX vyplýva, že žalovaný nie je vlastníkom bytu,
v ktorom má evidovaný trvalý pobyt.

5. Rozsudkom pre zmeškanie č. k. 14C/147/2025-103 zo dňa 18.03.2026, ktorý do dnešného dňa
nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne sumu vo výške 12 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo
sumy 12 000 eur od 09.11.2024 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu

100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Žalobcovia sa v predmetnej veci domáhajú nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je

poskytnutie dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov, zabránenie nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Cieľom zabezpečovacieho
opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola
judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia

pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní. Zákonnými podmienkami na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sú
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, záložné právo
musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí byť daná obava z budúceho zmarenia (ohrozenia)

exekúcie.

12. K predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že je splnený predpoklad
spočívajúci v spôsobilom predmete záložného práva, keď žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo
na obchodný podiel vo vlastníctve žalovaného (podľa § 151d ods. 1 OZ zálohom môže byť vec, právo,

iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak).

13.Ďalšímpredpokladomnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniajeexistenciapeňažnejpohľadávky
veriteľa–žalobcov.Vnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniabymalabyťkonkrétnepeňažná
pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný.

Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Pohľadávkou, voči ktorej sa domáhajú žalobcovia zabezpečenia, je nárok
na zaplatenie peňažnej sumy, o ktorom bolo neprávoplatne rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie č. k.
14C/147/2025-103zodňa18.03.2026. Súdvštádiukonaniaozabezpečovacomopatrenílenposudzuje,

či je nárok žalobcov osvedčený, teda že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš resp. vysoko pravdepodobné.

14. Súd následne skúmal posledný predpoklad – danosť obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená hlavne v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti,

t. j. žalovaný realizuje faktické právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie, ako aj v prípade, keď je osvedčená dôvodná obava o reálnej hrozbe vykonania
takýchto úkonov. Tento stav, t. j. osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie je daný buď už reálnym
vykonávaním úkonov smerujúcich k znemožneniu alebo sťaženiu výkonu exekúcie, resp. ak zo všetkých
skutkových okolností je možné prijať dôvodný záver, t. j. hraničiaci s veľkou pravdepodobnosťou

s istotou, že je možné očakávať zo strany povinného subjektu vykonanie takých úkonov, ktorými môže
dôjsť k ohrozeniu budúcej exekúcie. V posudzovanom prípade žalobcovia však neosvedčili predpoklad
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Predpokladomnariadeniazabezpečovaciehoopatreniavzmysle§343ods.1CSPjeokrempreukázania
existencie nároku (peňažnej pohľadávky) aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by

bola prípadná budúca exekúcia proti žalovanému ohrozená. Takáto obava musí byť reálna a musí
hroziť bezprostredne. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený,
patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivoovplyvňuje jeho majetkové pomery. V posudzovanom prípade súd nemal za osvedčené, že by žalovaný
takéto konanie uskutočňoval. Len skutočnosť, že žalovaný sa nevyjadril k replike, neprevzal niektoré
súdne zásielky a že jeho jediným majetkom je obchodný podiel v obchodnej spoločnosti B. M., J. V.

neznamená, že žalovaný sa aj aktívne zbavuje svojho majetku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5 Obo 144/97 (zverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), v zmysle ktorého: „Samotný dlh nemôže
bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je

znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“).

15. Ani samotná skutočnosť, že žalovaný nemá okrem vyššie uvedeného obchodného podielu iný
majetok podľa názoru súdu bez ďalšieho dostatočne neosvedčuje obavu z budúceho ohrozenia
exekúcie. Súd je toho názoru, že žalobcami uvedené skutočnosti nie je možné kvalifikovať

ako skutočnosti objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy žalobcov z ohrozenia exekúcie. Obava
z ohrozenia exekúcie predstavuje jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ust. § 343
ods. 1 CSP. Ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že
exekúciabudeohrozená,musíbyťreálnaamusíhroziťbezprostredne,čovdanomprípade,vychádzajúc
z obsahu tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených

listín, naplnené nebolo. Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že v danom prípade nie je splnená jedna
z kumulatívnych zákonných podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, neskúmal zásadu
a požiadavku proporcionality medzi hodnotou majetku žalovaného a výškou pohľadávky žalobcov.
Žalobcoviasíceosvedčiliexistenciunárokupredloženýmilistinnýmidôkazmiataktiežosvedčilispôsobilý
predmet záložného práva, avšak podľa názoru súdu dostatočne neosvedčili obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Samotné tvrdenia žalobcov, ktorými odôvodňujú nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by
vdanomprípadeexistovalaobava,žeexekúciabudeohrozená.Žalobcovianeposkytlisúdutakédôkazy,
ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia
exekúcie, preto súd ich návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Keďže žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný, súd by mu mal v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznať voči žalobcom nárok na náhradu konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému v tomto
konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.