Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2326200656
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2326200656.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C., B. XXX/X, proti
odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, C., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 23. februára 2026, č.k.
26C/18/2026-14, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol nasledovne:
„I. Súd zakazuje odporcovi vstupovať do trojizbového bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí
obytného domu s. č. XXX, vchod číslo 8 na ulici B. v meste C., vedený na LV č. XXXX pre k. ú. C.,

obec C., okres Šaľa, vrátane spoločných priestorov bytového domu s. č. XXX, a to do právoplatného
skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. 26C/82/2025.
II. Súd zakazuje odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem
úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.
III. Súd odporcu poučuje o tom, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší vo

výroku II. v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
IV.Súdodporcupoučujeotom,žemôženapríslušnýsúdprotinavrhovateľkeakožalovanejpodaťžalobu
o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné
opatrenie vo výroku II. zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre
ktoré bolo nariadené.
V. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm.
e), h), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a § 225 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh rozhodoval o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení výroku tohto rozhodnutia, pričom navrhovateľka návrh odôvodnila

tým, že s odporcom sú bývalými manželmi, ktorí boli v roku 2025 rozvedení, doposiaľ nedošlo k
vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti - bytu s príslušenstvom
špecifikovanému vo výroku tohto rozhodnutia, preto naďalej spoločnú nehnuteľnosť obývajú. Dňa
12.02.2026 došlo k vykázaniu odporcu zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 z.č. 171/1993 Z.z.,
nakoľko je podozrivý zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona, pričom poškodenou je navrhovateľka. Predmetné tvrdenia navrhovateľka osvedčila doložením

potvrdenia a úradného záznamu. Odporca sa k navrhovateľke správa agresívne od času podania
návrhu na rozvod manželstva 03.09.2025, pričom jeho správanie vykazuje stupňujúcu sa intenzitu, čovyvrcholilo dňa 12.02.2026, kedy sa jej v rámci hádky vyhrážal uškrtením, v dôsledku čoho musela
zasiahnuť policajná hliadka a zo spoločného obydlia ho vykázať. V spoločnej domácnosti žije aj maloleté
dieťa E., nar. XX.XX.XXXX.

4.Súdprvejinštanciepopreskúmanínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaadoposiaľzistených
skutkových okolností dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľka podľa s ust. § 326 ods. 1 CSP uviedla
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana, uviedla a následne aj preukázala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov. Dňa 12.02.2026 došlo k vykázaniu odporcu zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1
z.č. 171/1993 Z.z., nakoľko je podozrivý zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania, pričom
poškodenou je navrhovateľka. Predmetné tvrdenia navrhovateľka osvedčila doložením potvrdenia o
vykázaní zo spoločného obydlia a úradným záznamom. Odporca je počnúc rozvodovým konaním voči
navrhovateľke agresívny najmä slovne, jeho agresivita má stúpajúcu tendenciu, avšak dňa 12.02.2026

sa jej vyhrážal uškrtením, fyzickým napadnutím s následkom smrti, v dôsledku čoho bola privolaná
policajná hliadka a odporca bol vykázaný zo spoločného obydlia. V spoločnej domácnosti žije aj maloleté
dieťa E., v záujme zdravého psychického vývoja ktorého nepochybne je eliminácia patologických
sociálnych vplyvov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel v oboch častiach, pričom
zákaz vstupu do spoločného bytu naviazal na právoplatné skončenie konania vedeného na tunajšom

súdepodsp.zn.26C/82/2025ovyporiadanieBSMúčastníkovkonania,vrámciktoréhobuderozhodnuté
o.i. i o ďalšom režime vlastníctva spoločného bytu.

5. Súd poučil odporcu o tom, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v
prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj a o tom, že odporca môže na príslušný

súd proti navrhovateľke ako žalovanej podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu
výkonomneodkladnéhoopatrenia,akneodkladnéopatreniezaniknealebobudezrušenézinéhodôvodu
než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke v
súvislosti s konaním trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 1 písm. f) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil.

7. Odvolateľ uviedol, že počas trvania 15 ročného manželstva nikdy svoju bývalú manželku fyzicky,
psychicky alebo iným spôsobom neatakoval, nestalo sa to ani po rozvode manželstva, ani dňa

12.2.2026, pričom žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Okresný súd rozhodol na základe nesprávne
zistenéhoskutkovéhostavu,nakoľkoodporcavžiadnomprípadenebolvykázanýzospoločnéhoobydlia,
ktoré opustil absolútne dobrovoľne asi o 17.30 inkriminovaného dňa. Až následne na adrese svojej
matky, kam odišiel, bol kontaktovaný políciou a vyzvaný na podanie vysvetlenia v priestoroch OO PZ
Šaľa. Tam presne popísal skutkový stav na základe ktorého aj polícia skonštatovala, že nedošlo k

naplneniu skutkovej podstaty žiadneho trestného činu tak, ako to podala jeho bývalá manželka a ani k
žiadnemu inému protiprávnemu konaniu. Pre upokojenie situácia bol vyzvaný políciou na odovzdanie
kľúčov od spoločného bydliska na obdobie 14 dní. S týmto napokon súhlasil, aj keď nebol na to žiadny
dôvod. Vzhľadom na uvedené nemohla byť pri údajnom vykázaní prítomná ani suseda pani F., ktorá
zápisnicu iba dodatočne podpísala. Ďalej uviedol, že do spoločného bydliska prišiel asi o 16.30 hod.

Po tom, ako sa bývalá manželka dozvedela, že si zvolil zastúpenie advokátom na vyporiadanie BSM,
začala ho častovať nevyberavými slovami a nemiestnymi výrazmi, v čom pokračovala odporcova svokra,
všetko v prítomnosti ich mladistvého syna. Napokon, a to najmä s ohľadom na maloletého syna, odporca
z bytu odišiel asi o 17.30 hod. bez toho, aby sa manželke akýmkoľvek spôsobom vyhrážal alebo ju
urážal. Práve odporca svojím rozvážnym konaním zabránil ďalšej eskalácii rodinnej hádky. Odporca

nemá tak ako doteraz žiadny problém so spoločnou domácnosťou s navrhovateľkou, nakoľko je a vždy
bol slušným človekom.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie
je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho

dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:

10. Odvolateľ namieta, že závery súdu prvej inštancie nie sú správne, keďže on navrhovateľku ani počas

manželstva, ani po rozvode neatakoval, a to ani fyzicky či psychicky. K žiadnemu útoku na navrhovateľku
nedošlo ani dňa 12.02.2026. Zo spoločnej domácnosti nebol vykázaný, opustil ju dobrovoľne. Pre
upokojenie situácie bol vyzvaný na odovzdanie kľúčov. Tvrdil, že to bola práve navrhovateľka a jej matka,
kto ho častoval nevyberanými slovami, pričom svedkom bol ich maloletý syn. Má za to, že práve on
svojím rozvážnym konaním – dobrovoľným odchodom z domácnosti, zabránil eskalácii rodinnej hádky.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že primárnym účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. e) a h) CSP je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
inéformynepriamehonátlaku.Chránenejosobemábyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitá

a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej
osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie

rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je
osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na

neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nemá dôvod nesúhlasiť so závermi súdu prvej inštancie.
Navrhovateľka detailne v návrhu popísala dlhotrvajúci stav agresívneho správania a vyhrážok voči nej zo

stranyodporcu,pričomudalostizodňa12.02.2025podrobnepopísalaajpočassvojhovýsluchunapolícii
v totožný deň (záznam – č. l. 11). Svoje tvrdenia podložila Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia
(č. l. 9). Úradným záznamom zo dňa 12.02.2026 (č. l. 10), z ktorého vyplynulo, že privolaní príslušníci
PZ zistili a konštatovali, že „pred príchodom hliadky sa p. B. s oznamovateľkou hádal a vyhrážal sa
jej smrťou, priložil jej ku tvári päsť a povedal, že ju zabije. Následne hádka eskalovala, do rúk chytil

predlžovací kábel a povedal, že ju ním uškrtí. Nakoľko konanie bývalého manžela vzbudilo dôvodnú
obavu o život menovanej a jeho konanie napĺňa znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. TZ bol kontaktovaný poverený príslušník OO PZ SA, ktorý vec prevzal.“ Tieto skutočnosti odporca
poprel len vo všeobecnej rovine (poprel ich pravdivosť), avšak bližšie skutočnosti, ktoré by mali vyvrátiť
ich pravdivosť, neuviedol. Nepoprel, že by sa v deň útoku nezdržiaval v byte s navrhovateľkou, že by sa

udalosti neudiali tak, ako ich popísala, neuviedol bližšie žiadne skutkové tvrdenia, ani okolnosti, z ktorých
by mohol súd vyvodiť opak, než uviedla navrhovateľka. K odvolaniu nepriložil žiadne dôkazy, ktoré by
tvrdenia navrhovateľky vyvracali. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odporca nielenže
neuviedol žiadne podstatné skutkové tvrdenia vyvracajúce tvrdenia navrhovateľky, ale ani nepredložil
a neoznačil také listiny, či iné prostriedky, z ktorých by odvolací súd mohol mať pochybnosť o tom, že

neboli dostatočne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
navrhovateľkou a odporcom.13. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
tom, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a je daná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov strán, na podklade čoho odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného oparenia, potvrdil.

14. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

15. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

16. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že hoci bola v odvolacom konaní úspešná navrhovateľka, ale nárok
na náhradu trov konania si neuplatnila, v odvolacom konaní bola pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila a
z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy v konaní vznikli, odvolací súd jej preto v súlade s čl. 17 CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu

sostranou,naktorejvystupoval,tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Prokurátormôžepodať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,auvedie,
v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).