Rozsudok · Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam · Judgement

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38C/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122211369
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122211369.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/X, B., 2a/ B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B., 2b/ E. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B. X/ E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, B., 4/ B. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXX, G., právne zastúpených: JUDr. Ladislav Scholcz, advokát
so sídlom Krmanova 16, Košice proti žalovanému: H. I. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, B.,
právne zastúpenému: JUDr. Tomáš Sabadoš, LL.M., advokát so sídlom Floriánska 19, Košice, o určenie
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobcovia 1/ až 4/ zaplatia
spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2022 sa žalobcovia domáhajú určenia, že do dedičstva po
zomrelom A. B., I. B., nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX, patrí 19/250 z pozemku parc. KN „E“
č. XXXX/XXX o výmere 1000 m2, orná pôda, ktorý je vedený C. J. B., katastrálny odbor pre okres: B.
H., obec: B.- B. K. L., katastrálne územie : B. K. L. a zapísaný na LV č. XXXX (ďalej v texte len „sporný

pozemok“ v príslušnom slovnom tvare). Ďalej sa žalobcovia domáhajú určenia, že do dedičstva po
zomrelej M. B., I. A., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX, patrí 19/250 zo sporného pozemku.
A napokon sa žalobcovia v III. výroku petitu domáhajú určenia, že podiel žalovaného na spornom
pozemku je 87/250 k celku. Súčasne sa domáhajú náhrady trov konania.

2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili skutkovým tvrdením, že sporný pozemok je zapísaný v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu 1/ a žalovaného, každý v podiele 1-ice. Právnymi predchodcami žalobcu 1/

a pôvodného žalobcu 2/ (N. B.) boli ich rodičia, M. B., I. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a A. B.,
I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej v texte len „právni predchodcovia žalobcov“). Nebohí
rodičia mali aj tretieho syna L. B. (nar.XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX), na miesto ktorého v spore
vystupujú žalobkyne 3/ a 4/. Právni predchodcovia žalobcov postavili v mestskej časti B. - B. K. L. rodinný
dom; predpokladom výstavby rodinného domu bolo zaobstaranie pozemku. Za uvedeným účelom kúpili
právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.1963 časť sporného pozemku parc. č.
XXXX, pzkn. vložka O. XXX, za kúpnu cenu vo výške 1.500 Kčs, ďalšiu časť sporného pozemku parc.

O. XXXX, pzkn. vložka O. XXX nadobudli právni predchodcovia žalobcov od D. F.; za tento prevod
uhradili právni predchodcovia žalobcov v roku 1963 kúpnu cenu vo výške 1.000 Kčs, na základe ktorej
platby sa malo následne vysporiadať vlastnícke právo k tejto časti sporného pozemku. Kúpna cena bola
uhradená v celosti N. F.; jednalo sa o cenu primeranú, zodpovedajúcu vtedajším pomerom, o čom svedčíaj obecné odhadné svedectvo zo dňa 19.07.1963. Právni predchodcovia žalobcov nadobudli uvedenými
prevodmi sporný pozemok do tzv. zákonného majetkového spoločenstva manželov (neskoršie BSM).
Vzhľadom k tomu, že k časti pozemku (od D. F.) nebola spísaná kúpna zmluva, pripojili žalobcovia

úradne overené prehlásenie P. B., I. F. a P. F., ktoré potvrdzuje, že sporný pozemok užívali od roku
1963 právni predchodcovia žalobcov. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že časť sporného pozemku
nadobudnutá od D. F. nebola ani predmetom dedenia po nebohom D. F.. Na základe oboch prevodov
a zaplatených kúpnych cien, vydal C. K. L. L. B., C. výstavby, rozhodnutie, O. L.. XXXXX/XXXX zo
dňa 01.11.1963 o povolení novostavby rodinného domu právnym predchodcom žalobcov; na pozemku

o výmere cca 600-800 m2. Stavba bola následne riadne skolaudovaná a vedená pod súp.č. XXX K.
LV č. XXXX pre kat. územie B. K. L.. V súčasnosti je sporný pozemok užívaný tak, ako si k nemu
usporiadali právne vzťahy právni predchodcovia účastníkov konania v roku 1963. Pre nadobudnutie
titulom vydržania žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
6M Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS
484/2015 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého, na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba,

aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a
ochranou držby" (Zb. rozh. č. 45, zoš. 9-10/1986 str. 193). K počiatku oprávnenej držby (k prechodu
od počiatočnej predchádzajúcej detencie predmetných pozemkov) u právnych predchodcov žalobcov
došlo najneskôr v roku 1963, kedy došlo k platbe. Už v roku 1963 začala plynúť 10- ročná vydržacia

lehota nepretržitej držby, pôvodnou vlastníčkou ničím nenarušovanej, ani spochybňovanej, ale ani inými
tretími osobami. Žalobcovia majú za to, že v tomto prípade sa jedná o obdobný prípad. Na to, aby
mohli právni predchodcovia žalobcov postaviť rodinný dom a následne aj garáž, museli mať povolenie.
Na to, aby bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby-rodinného domu, bolo potrebné, aby boli právni
predchodcovia žalobcov vlastníkmi pozemku, na ktorom mali v úmysle rodinný dom postaviť. Nakoľko

k vydaniu rozhodnutia o povolení stavby došlo, je zrejmé, že C. K. L., odbor výstavby, ktorý rozhodnutie
o povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. O. XXXX L., musel mať za riadne preukázané,
že právni predchodcovia žalobcov, boli oprávnenými vlastníkmi pozemku, na ktorom mala predmetná
výstavba prebiehať. Za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov ku spornému pozemku bol v roku
2021 vypracovaný geometrický plán O. XX/XXXX, ktorý odráža skutočné užívanie sporného pozemku

tak, ako bolo dohodnuté právnymi predchodcami účastníkov konania v roku 1963 a dáva ho do súladu
so stavom právnym. Jedná sa o geometrický plán vypracovaný geodetom, P. B., úradne uverený dňa
15.11.2021, č. plánu XX/XXXX. Užívaciemu stavu zodpovedá nové určenie pozemkov : - pozemok parc.
KN „E“ č. XXXX/XXX o výmere 500 m2, druh pozemku: orná pôda - pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X o
výmere 31 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria - pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X o výmere

49 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria - pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X o výmere 72
m2, druh pozemku: záhrada, v užívaní žalobcov o výmere 652 m2 a - pozemok parc. KN „C“ č. XXX/
X o výmere 164 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, - pozemok parc. KN „C“ č. XXX/
X o výmere 35 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, - pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X
o výmere 149 m2, druh pozemku: záhrada, v užívaní žalovaného o výmere 348 m2. Z geometrického

plánu O. XX/XXXX je zrejmé, že podiel žalovaného na spornom pozemku má byť menší, nakoľko časť,
ktorú nadobudli právni predchodcovia žalobcov, patrí do dedičstva po nich, ide o podiel 38/250 z celku;
na každého z nebohých manželov pripadá 19/250 celku, podiel žalovaného na nehnuteľnosti je 87/205
celku. A podiel žalobcu 1/ 125/205 zostáva zachovaný, lebo jeho podiel a podiel na spornom pozemku,
ktorý patrí do dedičstva po nebohých manželoch, zodpovedá stavu, v akom sa nehnuteľnosť od roku

1963 užívala a do dnešného dňa aj užíva. Žalobcovia preto majú za to, že na určení v zmysle žaloby
majú naliehavý právny záujem, pretože bez určovacieho výroku v zmysle petitu žaloby, bude ich právne
postavenie naďalej neisté a právne vzťahy medzi účastníkmi konania ostanú nevysporiadané a nemajú
k dispozícii žiaden iný spôsob ochrany svojich práv.

3. Na preukázanie skutkového stavu žalobcovia pripojili listinné dôkazy : LV č. XXXX pre kat. územie B.
K. L. H., potvrdenie notárskeho úradu P. E. - osvedčenie o dedičstve, sp.zn. XXX XXX/XX, E. XXX/XX,
B. G. K. XXX/XX, prehlásenie, rozhodnutie C. K. L. z novembra 1963, zápisnica z apríla 1964, obecné
svedectvo z júla 1963, obecné odhadné svedectvo z júla 1963, povolenie o užívaní zo dňa 2.1.1968,
stavebné povolenie na stavbu garáže, rozhodnutie C. K. L. zo septembra 1978, prehlásenie susedov z

februára 1978, identifikácia parciel č. j. XXX/XX zo dňa 17.4.1978, identifikácia parciel č. j. XXX/XX zo
dňa 17.4.1978, geometrický plán O. XX/XXXX.4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 5.4.2023 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania
skutkovýchtvrdenížalobcami,nakoľkospornýpozemoknepatrídodedičstvapoprávnychpredchodcoch
žalobcov, a nedošlo ani k vydržaniu sporného pozemku žalobcami. Tvrdil, že v kúpnej zmluve zo dňa

18.07.1963 absentuje výmera pozemku, ktorý mali nadobudnúť právni predchodcovia žalobcov, ako
časť sporného pozemku, pretože v zmluve sa iba uvádza, „Predávateľ týmto odpredáva svoj podiel
z nehnuteľnosti ležiacej v katastrálnom území obce B. K. L. G. L. A.. L.. O. XXX A. M., I.. O. X,
A. O. XXXX A. F. X/X. Žalobcovia tiež predložili ako dôkaz „Identifikácia parciel zo dňa 17.4.1978“,
z ktorého podľa žalovaného nemožno priamo vyvodiť, že išlo o pozemok nadobudnutý kúpnou zmluvou,

a medzi vyhotovením kúpnej zmluvy a vytvorením predloženej identifikácie parciel prešlo 15 rokov.
Právni predchodcovia žalobcov mohli nadobudnúť výmeru uvedenú v dôkaze „identifikácia parciel“ aj
od iných právnych predchodcov. Tieto listiny nemožno automatický bez ďalších podporných dôkazov
vzájomne prepájať. Tiež nie je možne verifikovať správnosť prepočtu siah na metre štvorcové, keďže
z predložených dôkazov nie je zrejmá ďalšia výmera pozemkov, ktoré vznikli pozemku parc. O. XXXX
evidovanom v pozemno-knižnej vložke XXX výmerou 1412 siah, pretože na identifikácii parciel je

uvedená poznámka „Zbytok výmery je zapísaný na LV“. Preto sa domnieva, že žalobcovia neuniesli
dôkazné tvrdenia a nijakým spôsobom nepreukázali, že došlo ku kúpe pozemku od D. F. a tiež
nepredložili ani nimi uvedené úradne overené prehlásenie o užívaní pozemku. Tiež treba zdôrazniť, že
ani samotná skutočnosť, že niekto užíva niečí pozemok nezakladá dobromyseľnú držbu nad daným
pozemkom. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že na základe oboch prevodov a zaplatených kúpnych

cien, vydal C. K. L. L. B., odbor výstavby, rozhodnutie č. L.. XXXXX/XXXX G. dňa 01.11.1963 o povolení
novostavby rodinného domu právnym predchodcom žalobcov. Uvedené rozhodnutie C. K. L. L. B.
nemožno nijakým spôsobom spájať s potvrdením nadobudnutia vlastníckeho práva k žalobe uvádzajú
žalobcovia, je administratívnym rozhodnutím vo vzťahu k osadeniu stavby. Žalobcovia v žalobe uvádzajú
časť citácie z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011, no nijakým

spôsobom neuviedli žiadne paralely alebo podobnosť týmto sporom, v tomto spore miestny národný
výbor nezasahoval do žalobcami uvedených prevodov vlastníckeho práva, nešlo o zámennú zmluvu
ani nebola spísaná žiadna zápisnica vyhotovená grafická príloha tak, ako v citovanom prípade. V
tomto prípade nemožno hovoriť o dobromyseľnej držbe, nakoľko právni predchodcovia pri získaní časti
pozemku mali vedomosť ako postupovať, aby nadobudli právne perfektným spôsobom vlastnícke právo

a pri časti pozemku už túto vedomosť nemali.

5. Žalobcovia v replike zo dňa 19.5.2023 uviedli, že z Kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.1963, ktorú uzavreli
právni predchodcovia žalobcov - manželia B. s N. K. vyplýva, že predávajúci N. K. predával svoj podiel
na pozemku zapísaného v pozemno-knižnej vložke č. XXX pod M., I. O. X, A. O. XXXX A. F., ktorý zdedil

po svojej matke M. K. na základe uznesenia D. K. L. B., Q.. E. XXX/XX-X zo dňa 22.04.7963. Podľa
výpisu z pozemno-knižnej vložky XXX bol podiel M. K. na parc.č. XXXX 1 z celku. Uznesením Okresného
súdu v Košiciach, sp.zn. 31Čd 1890/1963 zo dňa 04.09.1964 došlo ku povoleniu zápisu do pozemno-
knižnej vložky č. XXX, v kat. území B. K. L. na nehnuteľnosť A. M. O. X, A. O. XXXX, ktorá patrila M.
K. pod F. X/X v 1 k celku v prospech právnych predchodcov žalobcov. Prihliadnuc k uvedenému, právni

predchodcovia žalobcov nadobudli z pozemku parc. č. XXXX v roku 1963 podiel o veľkosti 1 k celku. Z
kópie pozemno-knižnej vložky XXX plynie, že pozemok parc.č. XXXX mala rozlohu 1412 štvorcových
siah. Podľa rozpisu plošných mier bývalého Rakúsko-Uhorska vydaného Geodetickým a kartografickým
ústavom Bratislava, 1 štvorcová siaha predstavuje 3,596 652 m2 ; 1412 štvorcových siah tak predstavuje
5.078 m2. Na preukázanie správnosti prepočtu predložili žalobcovia overený geometrický plán č. XXX/

XXXX, v zmysle ktorého výmera pozemku parc. č. XXXX predstavuje 5.078 m2. Čo sa týka identifikácie
parciel z roku 1978 z tejto plynie, že v roku 1978 právni predchodcovia žalobcov užívali pozemok parc.č.
XXXX minimálne vo výmere 745 m2. Vo vzťahu ku námietke kúpy časti pozemku parc.č. XXXX od
D. F. žalobcovia uvádzajú, že v prehlásenia P. B. a P. F. vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov
odkúpili v roku 1963 podiel na pozemku parc.č. XXXX, ktorý pôvodne patril D. F.. Toto prehlásenie

preukazuje, že k odpredaju predmetného podielu skutočne došlo a tento pozemok nebol ani predmetom
dedenia po D. F.. Aj z prehlásenia P. B. a P. F. vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov odkúpili v
roku 1963 podiel na pozemku parc.č. XXXX, ktorý pôvodne patril D. F. a že tento užívali. Žalobcovia
tvrdili, že situačné plány nemajú žiaden relevantný vplyv na usporiadanie vlastníckych práv ku spornému
pozemku, a usporiadanie stavieb vyplýva z geometrického plánu č. XXX/XXXX. V roku 1978 prehlásil

a podpísal I. A., že nemá námietky proti výstavbe garáže, ktorú chceli právni predchodcovia žalobcov
postaviť „na vlastnej parcele L. B. K. L.“. K právnej argumentácii právny zástupca žalobcov uviedol,
že v čase od 1.1.1951 do 31.3.1964 priniesol Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. zmenu týkajúcu sa
vydržania;vydržaťbolomožnéhnuteľnéveci,akoajnehnuteľnosti;prihnuteľnýchveciachbolavydržaciadoba stanovená na tri roky a pri nehnuteľnostiach na desať rokov. V období od 1.4.1964 do 31.3.1983
Občiansky zákonník nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval; pokiaľ teda nedošlo k
vydržaniu do 31.3.1983 k nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo. Podstatná zmena vo vzťahu ku

vydržaniu nastala v období od 1.4.1983 do 31.12.1991; novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982
Zb. opätovne inštitút vydržania zaviedla; vydržacia doba bola pre nehnuteľnosti stanovená na desať
rokov. Do plynutia vydržacej doby sa opätovne mohla započítať doba držby, a to aj keď išlo o držbu
vykonávanú pred 1.4.1983, a to teda v čase, keď vydržanie nebolo možné (ust. § 507a ods. 3 v znení
do 31.12.1991). Pokiaľ by sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k

spornému pozemku na základe kúpnych zmlúv, majú žalobcovia za to, že došlo k vydržaniu sporného
pozemku, nakoľko sa právni predchodcovia žalobcov chopili užívania pozemku v dôvodnom domnení,
že tento odkúpili.

6. K replike žalobcovia pripojili listiny : prepočet plošných mier, Geometrický plán č. XXX/XXXX,
uznesenie D. K. L. B. Q.. E. XXX/XX-X zo dňa 22.04.7963, výpis z pozemno-knižnej vložky č. XXX

z 23.1.1964, výpis z pozemno-knižnej vložky č. XXX z 1.3.1978, uznesenie Okresného súdu v Košiciach,
sp.zn. 31Čd 1890/1963 zo dňa 04.09.1964, Osvedčenie o dedičstve P. N. E., notárky sp. zn. XX E. XXX/
XX zo dňa18.7.2001, prehlásenie P. B. a P. F., P. Q..

7. Žalovaný v duplike zo dňa 29.6.2023 uviedol, že je nepreukázané akým spôsobom mohli právni

predchodcovia žalobcov nadobudnúť výmeru uvedenú v dôkaze „identifikácia parciel“) je potrebné zistiť,
čivôbecprávnypredchodcoviažalobcovnadobudlinazákladepredloženejkúpnejzmluvyčasťsporného
pozemku aj od N. K., navrhol pripojiť dedičský spis po právnom predchodcovi N. K. (D. K. L. B. A.
Q. G.. E. XXX/XX a uznesenie o dedičstve je zo dňa 22.4.1963 a notárom bol D. F.). Tvrdenie, že
časť sporného pozemku nadobudli právni predchodcovia žalobcov v roku 1963 od D. F. bez písomnej

kúpnej zmluvy žalobcovia nepreukázali, nedošlo ku kúpe pozemku od D. F., pretože D. F. zomrel dňa
XX.XX.XXXX, pričom kúpa mala byť zrealizovaná v roku 1963. Taktiež uviedol, že žalovaný podľa
uznesenia Okresného súdu Košice I., sp. zn. 22D/395/2017, Dnot 144/2017 zo dňa 30.11.2018 zdedil
časť sporného pozemku po nebohom D. F.. Ďalej poukázal na to, že D. F. zomrel v roku 1952 M. M. B.
sa narodila v roku 1935, a teda, v čase smrti D. F. mala právna predchodkyňa žalobcov 17 rokov, nebola

ešte ani plnoletá, teda nemohla nadobúdať do BSM. Žalobcovia odvodzujú svoju právnu argumentáciu
od 2 právnych úkonov a to od kúpnych zmlúv od D. F. a od N. K., pričom ani jedno z uvedeného nie je
preukázané. Navyše žalobcovia vedia, že sporný pozemok je vo vlastníctve pre nich tretích osôb, keď
žalobca 1/ nadobudol časť pozemku kúpou podielov vo veľkosti 5/32, 1/32, 1/32 a 2/8 v roku 2019, od p.
P. Q. kúpil podiel vo veľkosti 2/8 za kúpnu cenu 120.000 EUR, ktorá žalovanému ponúkla svoj podiel, ako

podielovému spoluvlastníkovi. Tvrdil, že so žalobcami sa danú situáciu pokúšali riešiť v priebehu roku
2022, no bezúspešne. Žiaden zo žalobcov nespochybňoval vlastnícke právo žalovaného, dojednávali si
viac menej len kúpnu cenu za časť pozemku, o ktorý majú záujem.

8. K duplike žalovaný pripojil listiny : list – vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 25.5.2022,

uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 22D/395/2017, Dnot 144/2017 zo dňa 30.11.2018.

9. Na pojednávaní dňa 18.12.2023 žalobca 1/ vo svojej výpovedi uvádzal, že táto situácia vznikla pred
jeho narodením, ale informácie má od svojich rodičov, preto vie, že jeho rodičia sa stretli s pánom F.
za jeho života a rozprávali sa o pozemku, na ktorom si chceli postaviť dom a dohodli sa s ním o kúpe

pozemku. Po smrti pána F., mama žalobcu 1/ išla za pani N. F., ktorej odovzdala 1.000 Kčs s tým, že
pani N. F. jej sľúbila, že v čase, keď bude prepisovať pozemky na svoju vnučku, tak zavolá aj mamu
žalobcu 1/ a prepíšu aj túto časť pozemku, za ktorú im zaplatila. Avšak, pani F. tento sľub nedodržala,
a ani po prepise pozemku na svoju vnučku, už rodičov žalobcu 1/ k tomu nezavolala. Následne veľakrát
za ňou chodili, prosili, aby sa to dalo do poriadku, a pani N. A., mama žalovaného stále opakovala, že

prepis urobia, že to nie je problém. Dokonca už aj mali pripravené listiny o prevode pozemku na podpis
na konkrétny dátum, ale zo strany žalovaného neprišli. Žalobca 1/ uviedol, že aj počas jeho života sa
stále vyvíjala iniciatíva, čo si pamätám, od roku 1980, kedy chodili k rodine žalovaného (B. A.) a prosili
ich, aby pozemok na nich prepísali. O tomto sa dokonca veľakrát bavili aj cez plot. Žalobca si pamätá
na situáciu, kedy pán A., manžel pani N. A. z balkóna vravel mame žalobcu 1/, že : „Betka, idem teraz

do nemocnice a keď prídem z operácie, všetko dáme dokopy.“ Z operácie sa však nevrátil, lebo zomrel.
Žalobca tvrdil, že po celý čas mal vedomosť o tom, že pozemok nie je vysporiadaný, a bolo to odvtedy,
ako začal tento problém vnímať, pretože jeho rodičia po celý čas žiadali pani A. o prepis pozemku, za
ktorý zaplatili. Bolo jasné to, že pozemok nie je vysporiadaný, ale mali vedomosť o tom, že pozemokje ich preto, že zaň zaplatili. Zároveň uviedol, že zo strany žalovaného ich nikdy nikto nevyzýval, aby
vypratalitútoparceluaodovzdaliimju,aleboabyzadanúparceluplatilinájom,resp.odplatuzaužívanie,
a ani v čase stavby garáže nikto nenamietal, že nie je na pozemku žalobcov, každý podpísal, že je to

v poriadku. Tento spor začal potom, ako mama žalobcu 1/ zomrela, pričom bola posledná, ktorá mohla
prísť a vypovedať, ako to vtedy bolo. Počas jej života sa nedomáhali na súde vyporiadania preto, lebo
stále čakali a aj rodičia dúfali, že zo strany A. bude iniciatíva a dodržia to, čo sľúbili. Rodičia žalobcu
1/ boli v tom, že tento pozemok je ich a nič sa nemôže stať. V januári 2022 žalovaný vyzval žalobcu
1/ na zaplatenie sumy za vysporiadanie tohto pozemku, neuviedol žiadnu sumu, len chcel, aby sa to

vysporiadalo.

10. Z písomného podania žalobcov zo dňa 27.2.2024 vyplýva, že dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec
patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie
má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky
patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby),

pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ
na to nemá potrebné odborné predpoklady. Je nepochybné, že právni predchodcovia žalobcov boli
dôvodnepresvedčeníotom,žespornýpozemoknadobudlinazákladekúpnejzmluvykeďzaplatilikúpnu
cenu a sporný pozemok minimálne od roku 1963 užívajú v nezmenenom rozsahu, postavili na ňom, za
súhlasu príslušných orgánov, a aj právnych predchodcov žalovaného rodinný dom a následne aj garáž.

Žalobcovia predložili fotografie, ktoré zachytávajú súčasný stav sporných nehnuteľností a situačný náčrt,
z ktorého je zrejmé, z akého uhla sú jednotlivé snímky spornej nehnuteľnosti vykonané. Tieto fotografie
1 až 7 dokazujú, že časť sporného pozemku parc. KN „E“ č. XXXX/XXX (presahujúca 1, ktorá podľa
zápisu v katastri nehnuteľností pripadá žalobcovi 1/) je dlhodobo a nerušene užívaná žalobcami a
bola aj právnymi predchodcami žalobcov. Z fotografií je zrejmé, že sa na spornom pozemku nachádza

aj stavba rodinného domu. Jedná o staršiu stavbu, ktorá bola povolená rozhodnutím C. K. L. L. B.,
odborom výstavby O. L.. XXXXX/XXXX G. X.XX.XXXX. Tento fotograficky dokumentovaný stav, v akom
bol, a aj do dnešného dňa je sporný pozemok parc. KN „E“ č. XXXX/XXX užívaný, rešpektovali právni
predchodcovia žalovaného. Stav užívania sporného pozemku dokazuje aj poloha plotov, ktoré sú na
fotografiách zachytené a potvrdzujú stav užívania sporného pozemku. Žalobcovia predkladajú v prílohe

aj dva situačné plány sporného pozemku. Je zrejmé, že sporný pozemok je užívaný v rozpore s právnym
stavom, pretože žalobca 1/ a jeho právni predchodcovia dlhodobo a nerušene užívajú väčšiu časť
sporného pozemku, ako je ich spoluvlastnícky podiel, teda 1 sporného pozemku. Podľa geometrického
plánu č. XX/XXXX vypracovaného geodetom P. B., overeného pod č. R./XXXX, ktorý je prílohou žaloby,
právni predchodcovia žalobcov a žalobca 1/ v súčasnej dobe užíva časť sporného pozemku parc. KN

„E“ č. XXXX/XXX, M. nasledovne : okrem pozemku parc. KN „E“ č. XXXX/XXX o výmere 500m2, druh
pozemku: orná pôda, ktorá zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti,
t. j. 1 celku, užívajú žalobcovia aj pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvoria - pozemok parc. KN „C“ O. XXX/X o výmere 49 m2, druh pozemku:
zastavanáplochaanádvoria-pozemokparc.KN„C“O.XXX/Xovýmere72m2,druhpozemku:záhrada.

Z uvedeného plynie, že oproti právnemu stavu žalobca 1/ reálne užíva časť sporného pozemku vo
výmere 652 m2 namiesto výmery 500 m2, ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na
spornom pozemku v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobca 1/ teda vlastní a v skutočnosti
aj dlhodobo nerušene užíva časť sporného pozemku o výmere 652 m2 z celkovej výmery sporného
pozemku 1000 m2, čo je o 152 m2 viac, ako podľa zápisu v katastri nehnuteľností.

11.Napojednávaníkonanomdňa6.3.2024právnyzástupcažalovanéhouviedol,žežalobcoviatvrdia,že
ich právni predchodcovia ústnou zmluvou v roku 1963 odkúpili od D. F., ktorý zomrel v roku 1952 sporný
pozemok, avšak podotkol, že právna predchodkyňa žalobcov, pani M. B. a pán A. B. uzavreli manželstvo
v roku 1956 a až v roku 1959 bol schválený hromadný stavebný obvod v danej lokalite. Pred týmto rokom

nebola možná ani výstavba v danej lokalite. K údajnému zaplateniu kúpnej ceny malo dôjsť až v roku
1963. Ide teda o právne a skutkovo nereálny konštrukt, ktorý nezohľadňuje základné právne princípy,
nehovoriac o nerešpektovaní ustanovení ohľadom právnej subjektivity fyzických osôb, ustanoveniach
o scudzovaní majetku, ustanoveniach o dedičstve, ustanoveniach o manželstve a podobne.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.3.2024 uviedol, že prvé konanie o vydržaní
sporného pozemku bolo začaté na návrh nebohej pani B. v roku 2004, kedy bola matka žalovaného
N. A. dňa 4.10.2004 predvolaná k notárke P. A. vo veci konania o vydanie osvedčenia o vydržaní
spornej nehnuteľnosti. Rovnako boli zo strany matky žalobcu 1/ iniciované rozhovory o vydržanísporného pozemku voči matke žalovaného N. A. aj dňa 6.5.2005 prostredníctvom P. Q. a v roku 2008
prostredníctvom advokátky P. P. R.. Nakoľko matka žalovaného s tým nesúhlasila, tak v roku 2014 na
Okresnom súde Košice I začaté konanie pod sp. zn. 24C/229/2014 z 15.8.2017 o určenie vlastníckeho

práva (podala M. P. P.). Účastníkmi konania o vydržanie bolo 16 osôb, medzi nimi aj vtedajšia suseda
pani F. F. a pán S. K. M., ktorý bol spoluvlastníkom pozemku spolu s pradedom žalovaného, D. F.. V roku
2017 bolo toto konanie zastavené uznesením z 31.3.2017 pod sp. zn. 24C/229/2014-157 na základe
späťvzatia žaloby v celom rozsahu pred prvým pojednávaním. Sporný pozemok bol v dedičskom konaní
opomenutý, a stále bol jeho majiteľom neb. D. F., ale po dohode s ostatnými dedičmi sa výlučným

vlastníkom stal žalovaný, zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný 16.1.2019. Následne prišla
ponuka pani P. Q., ktorá bola právnou nástupkyňou a majiteľkou 2/8 pozemku v rámci ponukovej
povinnosti spoluvlastníkom, celkovo sa jednalo o výmeru 259,25 m2. V roku 2019 si žalobca uplatnil
predkupné právo a odkúpil 2/8 pozemku od pani Q., dedičky po S. K. M.. Žalovaný potom, ako nadobudol
dedením svoj podiel po D. F., ponúkol tento žalobcovi B. na vysporiadanie vlastníckych práv k pozemku
vo výmere 152 m2, ktorý je reálne ním užívaný. Na ponuku žalovaného reagoval právny zástupca

žalobcu, ktorý dňa 22.5.2022 oznámil cenu zistenú znaleckým posudkom H. N., s ktorým žalovaný
nesúhlasil, a teda k dohode nedošlo. K užívaniu väčšej výmery žalobcom došlo tak, že si jeho rodičia
nevysporiadali riadnym spôsobom vlastnícke práva voči vlastníkovi pozemku, na ktorom bol postavený
ich dom, t.j. voči jeho predkom. Uviedol, že jeho predkov tento stav trápil, ale nechceli narúšať susedské
vzťahy. Pamätal sa na rozhovory svojej mamy s jeho prababkou (ktorá zomrela v roku 1980), ktorá

bola manželkou neb. D. F., o tom, ako to chcú susedia vysporiadať. V tom čase na stavbu rodinných
domov prideľovali pozemky MsNV, nebolo to na základe vlastníckych práv, čo bol aj prípad pozemku
žalovaného, na ktorom stojí dom, a ktorého vlastníkmi boli iné osoby, s ktorými sa vyporiadal tak, že
tento riadne odkúpil v roku 2008, t.j. platbou, nie vydržaním, alebo pokusom o vydržanie a zvlášť, keď
je vlastník pozemku známy. Žalovaný vo výpovedi poprel tvrdenie, že jeho právni predchodcovia mali

prevziať nejakú finančnú sumu od predchodcov žalobcu, a to na základe rozhovoru s nebohou mamou,
za prítomnosti žalobcu v roku 2003 – 2004, kedy navštívil so svojou manželkou a svojou mamou, mamu
žalovaného, kedy došlo ku konfrontácii názorov o vydržaní, a kedy jeho mama tvrdila, že za pozemok
nebola žiadna čiastka vyplatená. Vo vzťahu k Prehláseniu susedov z 28.2.1978, ktorú podpísal okrem
iných aj pán A. I., v ktorom sa B. A., A. I. a Q. P. dohodli na rozdelení stavebných pozemkov a ako si

postavia domy, žalovaný uviedol, že v tom čase jeho otec nemal žiadne právo vyjadrovať sa k tomuto
pozemku, pretože v tom čase pozemok patril manželke D. F. a teda, aj ak to podpísal, tak nemal na to
právo vlastníka. Právni nástupcovia D. F. boli : najstaršia dcéra N. F., syn D., syn P. a dcéra P.. Matka
žalovaného je nemanželskou dcérou P., tzn. je vnučkou D. F., ktorý zomrel v roku 1952. P. B., I. F. sa
vydala, a mama žalovaného bola zverená do starostlivosti svojej babky N. F., manželky pána F., ktorá ju

vychovala. Celé detstvo mama žalovaného strávila so svojou babkou, ona ju vychovávala, poberala na
ňu výživné, a následne ju mama žalovaného opatrovala až do jej smrti v roku 1980. Po výstavbe domu
žalovaného, sa babka jeho mamy N. F. presťahovala s nami na súčasnú adresu, T. C., kde bola do svojej
smrti. Vzťah medzi mamou žalovaného a jej babkou bol veľmi blízky, po celý svoj život bývali spolu.
F. žalovaného P. B. sa rozhodla vydať, s čím jej mama N. F. mala problém, preto prerušili akékoľvek

vzťahy, takže P. B. ani nepozná.

13. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 19.3.2024 uviedol, že jeho mama v čase rokovaní so stranou
žalobcov bola po zdravotnej stránke v poriadku, až do svojej smrti bola vo veľmi dobrej kondícii fyzickej
a aj psychickej, o čom svedčia jej cestovné pasy, z ktorých vyplýva, že opakovane a sama absolvovala

cestu do USA a späť. Vždy bola vo svojich vyjadreniach konzistentná.

14. Žalobcovia v podaní z 24.5.2024 uviedli, že ich právna predchodkyňa bola stále presvedčená o tom,
že časť parcely registra „E“ č. parcely XXXX/XXX S., ako bola oplotená a M. B. I. A. a jej manželom A. B.
nerušene od roku 1963 užívaná, je jej vlastníctvom. Domnievala sa, že parcela, ktorú užíva, zodpovedá

parcelám registra „C“ XXX/X, XXX/X M. XXX/X. Až po tom, čo v mestskej časti B. K. L. F. v roku 2013
uskutočnené konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona
č.180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ROEP) zistila, podľa údajov ktoré vyplynuli z ROEP, že
nie je vedená ako vlastníčka časti nehnuteľnosti, parcely registra „E“ č. parcely XXXX/XXX. Situáciu sa
rozhodla riešiť podaním žaloby. Po podaní žaloby si uvedomila, že v žalobe je uplatnený nárok aj na

parceluregistra„E“č.parcelyXXXX/XXX,ktorejvlastníkmibolivtomčasemanželiaB.vpodiele1celkua
manželia R. v podiele 1 celku. Ohľadom predmetnej parcely sa rozhodla, keďže vedela, že túto nekúpila,
že ju odkúpi. Parcelu spoluvlastnili manželia B., z dôvodu, že P. B. zomrel a spoluvlastnícky podiel
nebol predmetom dedičského konania, bol dedičmi podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva.Predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudli F. F. a G. B., od ktorých ho na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 12.2.2019 nadobudol žalobca 1/. Žalobca následne na základe zámennej zmluvy zo dňa 29.7.2020,
ktorú uzatvoril so D. R. a U. R., nadobudol aj ich spoluvlastnícky podiel a stal sa tak výlučným vlastníkom

parcely registra „E“ č. XXXX/XXX v k. ú. B. K. L.. Takže dôvodom späťvzatia žaloby nebolo to, čo tvrdí
žalovaný a jeho právny zástupca, teda obava o výsledok súdneho sporu, ale snaha korektne vyporiadať
vlastnícke vzťahy k parcele registra „E“ č. parcely XXXX/XXX. Potvrdil odkúpenie podielu na parcele
registra „E“ č. parcely XXXX/XXX od P. Q., z opatrnosti. Žalovaný mal taktiež záujem nadobudnúť podiel,
ktorý mu bol p. Q. ponúkaný, ale z dôvodu, pre neho vysokej ceny, ponuku odmietol. V prípade, že by

cena bola nižšia, bol by ponuku p. Q. akceptoval. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.3.2024 spochybnil
že I. A., jeho otec, mal právo učiniť nejaké vyhlásenia, ohľadom spornej nehnuteľnosti, lebo v tom čase
nebol jej vlastníkom. Podľa žalobcov je však nepochybné, že na časti pozemku, ktorú I. A. v tom čase,
spolu so svojou manželkou, užíval, postavil rodinný dom. Je nepochybné, že prejavil postoj celej rodiny,
teda aj svojej manželky, ktorá bola v tom čase vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

15. Na pojednávaní dňa 29.5.2024 svedkyňa N. B., I. A. (sestra mamy žalobcu 1/) vo svojej výpovedi
uviedla, že jej sestra povedala, že pozemok odkúpila od Pastorových za 1.000 korún a že dala peniaze
babke, ale že to nemali na papieri, vtedy sa nedávalo nič na papier. Sestra svedkyne to chcela dať do
poriadku, preto chodila za mamou žalovaného, kvôli vlastníctvu pozemku, ale stále do odkladali.

16. Svedkyňa H. F. Q., I. A. (sestra žalovaného) na pojednávaní dňa 29.5.2024 vypovedala o tom, že
mala 18 rokov, keď zomrela pani N. F. -prababka, a svedkyňa do svojich 24 rokov bývala v B. K. L.
s mamou, N. A.. O probléme s pozemkom vedela aj od svojej prababky N. F., u ktorej od narodenia
bývala ona, jej súrodenci, jej mama N. A. a ich otec, a to až do roku 1972. Keď si postavili dom na C.
T., mama N. A. dochovala prababku N. F.. Pokiaľ žila N. F., nikto zo strany žalobcu, ale ani jeho právni

predchodcovia, o ktorej tvrdia, že jej uhradili nejakú sumu, nikdy za ňou neprišli a nepovedali je to priamo
do očí, pričom mali na to 8 rokov, lebo babka u nich bývala od 1972 do 1980. Žalobcovia si začali na
pozemok nárokovať až neskôr, po roku 2003 prišli za mamou svedkyne s tvrdením, že zaplatili N. F.
kúpnu cenu, o čom mama ale aj N. F. vedeli, že to nie je pravda. Podľa svedkyne sa N. F. po sa celý
život venovala krajčírstvu, mala peniaze, kupovala pozemky aj L. B. K. L., a teda vedela o tom, že ak

dochádza k prevodu vlastníckeho práva, tak treba uzatvárať kúpne zmluvy. Potvrdila, že pani M. B. cez
plot dávala návrhy jej mame, aby sa pozemok vysporiadal vydržaním, neskôr ju prosila. Mama s tým
nesúhlasila. Svedkyňa bola tomuto prítomná asi dvakrát. Na otázku, prečo jej mama nenamietala, keď
sa postavila garáž na spornom pozemku, svedkyňa uviedla, že celý život mali korektné susedské vzťahy
napriek tomu, že užívali ich pozemok, mama mala za to, že raz sa to vysporiada. Na otázku, prečo pani

P. B. a pani P. F. pred notárom potvrdili, že skutočne došlo k odpredaju tohto pozemku B., svedkyňa
uviedla, že P. B. je jej pokrvná babka, ktorá sa zriekla jej mamy, preto ju vychovala pani N. F. a pani
P. B. mala zlé vzťahy po celý život s N. F., preto nevedela povedať, čo ju k tomu viedlo. A pani P. F.
je ten istý prípad.

17. Žalobcovia v podaní zo dňa 23.10.2024 vzhľadom na vývoj judikatúry poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1VCdo 1/2024 zo dňa 13.05.2024, v ktorom veľký
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu : „Právny titul je len jedným z
dôkazovpreukazujúcichdobromyseľnosťdržiteľaaoprávnenosťdržby,apretojehonedostatokpreúčely
vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal

poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie
alebopreukázateľneišloodarakobezodplatnéplnenie.“Vzhodesnázoromústavnéhosúdupriústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je

v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

18. Žalovaný v rozpore so žalobcami, vo vyjadrení zo dňa 23.10.2024 k rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo 1/2024 zo dňa 13. 05. 2024 poukázal na to, že Najvyšší súd

SR v rozsudku zdôrazňuje význam dobromyseľnej držby, oprávnenosť držby a zároveň poukazuje na
poctivosť konania držiteľa, pričom nič z toho nebolo v tomto spore zo strany žalobcov preukázané.
Samotná držba k vydržaniu nepostačuje, u žalobcov, resp. ich právnych predchodcov došlo k držbe
nehnuteľnosti, ale jednoznačne nešlo o dobromyseľnú držbu. Uvedené rozhodnutie NS SR, ako ajostatné rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktoré žalobcovia poukazujú sa nedajú v tomto spore
aplikovať,nakoľkovtomtosporežalobcovianepreukázalidobromyseľnosťichdržbyanidobromyseľnosť
ich právnych predchodcov. Prvú časť pozemku mali žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia

nadobudnúť od ich právneho predchodcu, N. K. na základe kúpnej zmluvy, v ktorej však absentuje
výmera parcely, ktorú mali nadobudnúť. Právnym predchodcom N. K. bol C. K., G.. L. I. XXXX, po
ktorom N. K. nezdedil žiaden podiel na spornom pozemku a preto ho nemohol ani ďalej prevádzať na
ďalšie osoby, preto nedošlo k zápisom vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobcov.
Uvedené vyplýva z uznesenia D. K. L. B. o dedičstve zo dňa 22.04.1963, ktoré vydal notár P. D. F..

Ďalšiu časť pozemku mali žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nadobudnúť v roku 1963 od D.
F. na základe ústnej kúpnej zmluvy, pričom D. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný podľa uznesenia
Okresného súdu Košice I zo dňa 30.11.2018 sp. zn. Dnot 144/2017 zdedil časť sporného pozemku
po D. F.. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že ich právni predchodcovia A. B. a M. B. mali sporný pozemok
nadobudnúť do ich BSM, čo je opätovne fakticky nereálne, pretože uzavreli manželstvo v roku 1956, t. j.
po smrti D. F.. V čase úmrtia D. F. (r. 1952) mala M. B. 17 rokov, teda nebola ešte ani plnoletá. Nemohla

manželstvo ani uzavrieť. Uvedené tvrdenie je jedno z ďalších výslovných zavádzaní zo strany žalobcov.
Žalobcovia teda od počiatku vedeli, že predmetnú nehnuteľnosť užívajú neoprávnene. Samotná držba
nie je spôsobilá vyvolať účinky vydržania. Uvedené je zdôrazňované aj v rozhodnutiach, na ktoré
poukazujú samotní žalobcovia. Na uvedené poukazuje aj samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
V prípade, ak sa upustí od formálnosti nadobúdacieho titulu, je nevyhnuté preukázať uhradenie kúpnej

ceny. V opačnom prípade, v prípade, ak by nebolo nevyhnutné preukázať ani zaplatenie kúpnej ceny,
vznikla by značná disparita medzi vlastníkom a držiteľom veci. Dobromyseľná držba spočíva okrem
iného aj v tom, že držiteľ je vnútorne presvedčený o tom, že predmetnú vec vlastní. No na tomto
mieste je náležité si položiť otázku, ako môžu byť žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia objektívne
presvedčení o vlastníctve spornej nehnuteľnosti, ak nikdy za uvedenú nehnuteľnosť nezaplatili napr. ani

daň z nehnuteľnosti a nie len to, ale nikdy sa platenia dane za túto nehnuteľnosť ani len nedomáhali.
Deklarovaná „dobromyseľnosť“ žalobcov je ohraničená ich vlastným prospechom. Takéto konanie
nepožíva právnu ochranu, ale práve naopak, právny poriadok rozlišuje prípady, kedy ide o zneužívanie
práva alebo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je vlastníkom pozemkov v B. K. L.
celkovo 928,50 m2, za čo každoročne N. B. A. daň, na základe daňového priznania. Podľa nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11.2018: „Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z
objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.“ Dobromyseľnosť vo vyššie uvedenom zmysle
musí spočívať aj v tom, že účastníci zmluvy boli presvedčení o tom, že ústna kúpna zmluva na prevod
vlastníckeho práva postačuje. V teoretickej rovine sa však účastníci zmluvy nemôžu spoliehať na to,
že vedia, že zákon vyžaduje písomnú zmluvu, no im postačuje aj ústna. Z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že obe rodiny sa roky pokúšali danú situáciu riešiť a vysporiadať vlastníctvo, k vysporiadaniu
nikdy nedošlo. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia vedeli, že nadobudnutie vlastníckeho práva
sa viaže na písomnú formu. Nadobúdali, resp. scudzovali aj iné nehnuteľnosti. „Dobrá víra držitele se
musí vztahovat ke všem právním skutečnostem, které mají za následek nabytí věci a práva, které je
předmětem držby, tedy i k existenci písemné smlouvy o převodu nemovitostí. Pokud se někdo uchopí

držby nemovitosti na základe ústní smlouvy o jejím převodu, nemůže být vzhledem ke všem okolnostem
v dobré víře, že je vlastníkem věci, a to ani v případě, že je přesvědčen, že taková smlouva k nabytí
vlastnictví nemovitosti postačuje.“ (Spáčil J.: Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku, 2.
doplněné vydání, C. H. Beck, Praha, 2005, s. 229)

Zistený s k u t k o v ý stav :
19. Podľa listu vlastníctva č. XXXX (zo 4.11.2022), ktorý je vedený C. J. B., katastrálny odbor pre okres:
B. H., C.: B. K. L., katastrálne územie : B. K. L., pozemok registra KN „E“ parcelné č. XXXX/XXX o
výmere 1000 m2, druh : orná pôda, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1 a žalovaného
v podiele 1.

20. Kúpnou zmluvou spísanou na D. K. L. B. pod č. K. XXX/XX, K. XXX/XX dňa 18.07.1963 predávajúci
N. K. previedol na kupujúcich (A. B. a M. B. - právni predchodcovia žalobcov) svoj vlastnícky podiel z
nehnuteľnosti ležiacej v katastrálnom území obce B. K. L., G. L. A.. L.. O. XXX A. M., I.. O. X, A. O.XXXX A. F. X/X, ktorý zdedil podľa uznesenia D. K. L. B., Q.. E. XXX/XX- X G. dňa 22.04.1963 po svojej
matke M. K., za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.500 Kčs.

21. Dňa 19.7.1963 I. N. K. L. L. B. K. L. týmto obecným svedectvom úradne potvrdila, že nehnuteľnosť
pzkn. č. XXX, parc. č. XXXX N. hodnotu podľa miestnych pomerov 1.500 Kčs.

22.DňaXX.X.XXXXI.N.K.L.L.B.K.L.týmtoobecnýmsvedectvomúradnepotvrdila,ženemánámietky
proti prevodu nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. č. XXX, A. M. +, I. O., A. O. XXXX A. F. a môže byť

použitá ako stavebný pozemok.

23. Dňa 1.11.1963 vydal C. K. L. L. B., odbor výstavby rozhodnutie pod O. L.. XXXXX/XXXX o povolení
novostavby rodinného domu právnym predchodcom žalobcov.

24. Podľa výpisu z Pozemkovej knihy z pozemno-knižnej vložky č. XXX v B. K. L. z 23.1.1964, pod A/

Majetková podstata je evidovaná parcela č. XXXX - roľa o výmere 1412 štv. siah, vo vlastníctve pod 4a/
D. F. v 1-ine, pod 4b/ a manž. N. I. S. v 1-ine (obaja titulom kúpy XX.X.XXXX O.. XXXX), pod 7a/ mladš.
M. K. S. v 1-ine a pod 7b/ M. K. S., I. V. v 1-ine, (obaja titulom kúpy XX.X.XXXX O.. XXXX).

25.AkovyplývazoZápisnicespísanejRadouN.K.L.L.B.K.L.E.28.4.1964,zaprítomnostičlenovRady

MNV a prítomných občanov - B. A., A. I. a Q. P., medzi uchádzačmi o stavebné pozemky v intraviláne
na pozemkoch Malé a dlhé povrazy došlo k vzájomnej dohode tak, že A. I. súhlasil, aby z jeho pozemku
bolo primerané k stavebnému pozemku B. A. na strane jednej a na strane druhej medzi Q. P. a A. I.,
ktorému Q. dal súhlas na stavanie rodinného domu na dolnej časti, a G. A. súhlasil, aby Q. staval rodinný
domček na hornej časti, s čím vyjadrila súhlas aj Rada MNV v B. K. L..

26. Uznesením Okresného súdu v Košiciach sp. zn. 31Čd 1890/1963 zo dňa 4.9.1964 bol povolený
zápis do pozemno-knižnej vložky č. XXX, v kat. území B. K. L. na nehnuteľnosť pod M. O. X, A. O. XXXX,
ktorá patrila M. K. pod B 7/b v 1 k celku v prospech právnych predchodcov žalobcov.

27. Okresný národný výbor – odbor výstavby v B. dňa 2.1.1968 vydal v prospech užívateľa A.
B. povolenie o užívaní stavby – rodinného domu s odôvodnením, že stavba je prevedená podľa
schváleného projektu a vyhovuje podmienkam uvedeným v rozhodnutí.

28. Podľa výpisu z Pozemkovej knihy z pozemno-knižnej vložky č. XXX v B. K. L. z 22.7.1970 v časti

A/ Majetková podstata je evidovaná parcela č. XXXX - roľa o výmere XXXX štv. siah, vo vlastníctve pod
4a/ D. F. v 1-ine (titulom kúpy XX.X.XXXX O.. XXXX), pod 4b/ zaniklé, pod 7a/ mladš. M. K. S. v 1-ine
(titulom kúpy XX.X.XXXX čd. XXXX), pod 7b/ zaniklé, pod 8a/ A. B. v 1/8-ine, pod 8b/ M. B., I. A. v 1/8-
ine (obaja titulom B. XX.XX.XXXX, O. XXXX), pod B 9a/ I. A. v 1/8-ine, pod B 9b/ N. A., I. D. v 1/8-ine
(obaja titulom B. XX.X.XXXX, O.. XXXX).

29. Podľa výpisu z Pozemkovej knihy z pozemno-knižnej vložky č. XXX v B. K. L. z 1.3.1978 v časti
A/ Majetková podstata je evidovaná parcela č. XXXX - roľa o výmere 1412 štv. siah, vo vlastníctve pod
4a/ D. F. v 1-ine (titulom kúpy XX.X.XXXX O.. XXXX), pod 4b/ zaniklé, pod 7a/ mladš. M. K. S. v 1-ine
(titulom kúpy XX.X.XXXX čd. XXXX), pod 7b/ zaniklé, pod 8a/ A. B. v 1/8-ine, pod 8b/ M. B., I. A. v 1/8-

ine (obaja titulom kúpy XX.XX.XXXX, O. XXXX), pod B 9a/ I. A. v 1/8-ine, pod B 9b/ N. A., I. D. v 1/8-
ine (obaja titulom kúpy XX.X.XXXX, O.. XXXX).

30. Ako vyplýva z písomného Prehlásenie zo dňa 22.2.1978, susedia I. A. a F. I. prehlásili a svojim
podpisom potvrdili, že nemajú námietky proti výstavbe garáže, ktorú chceli právni predchodcovia

žalobcov postaviť „na vlastnej parcele v B. K. L.“.

31. Podľa rozhodnutia C. K. L. – C. L., bolo dňa 29.9.1978 dané povolenie na výstavbu garáže na parc.
č. XXX v k.ú. B. K. L..

32. Podľa rozpisu plošných mier bývalého Rakúsko-Uhorska vydaného Geodetickým a kartografickým
ústavom Bratislava, 1 štvorcová siaha predstavuje 3,596 652 m2; t.j. 1412 štvorcových siah je 5.078 m2.33. Okresný súd Košice I. pod sp. zn. 22D/395/2017, Dnot 144/2017 dňa 30.11.2018 (práv. 30.11.2018)
schválil dohodu dedičov po nebohom D. F. (zomr. XX.XX.XXXX) tak, že nehnuteľnosť zap. v KN LV č.
XXXX k.ú. B. K. L. ako E KN parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1000 m2, E KN parc. č. XXXX/

XXX - orná pôda o výmere 37 m2 nadobúda H. I. A., pravnuk poručiteľa.

34. Podľa geometrického plánu O. XX/XXXX zo dňa 12.11.2021 vypracovaného geodetom P. B.,
overeného pod č. R./XXXX G. účelom oddelenia pozemkov p.č. XXX/X, A. XXX/X, A. XXX/X, A. XXX/X,
A. XXX/X M. A. XXX/X s určením vlastníckeho práva, žalobca 1/ v súčasnej dobe užíva časť sporného

pozemku parc. KN „E“ č. XXXX/XXX nasledovne : okrem pozemku parc. KN „E“ č. XXXX/XXX C. výmere
500m2, druh pozemku: orná pôda, ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu 1 z celku,
užíva žalobca 1/ aj pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvoria - pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X o výmere 49 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria
- pozemok parc. KN „C“ č. XXX/X o výmere 72 m2, druh pozemku: záhrada, čo znamená, že namiesto
výmery 500 m2, ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku, žalobca

1/ reálne užíva časť sporného pozemku vo výmere 652 m2, t.j. o 152 m2 naviac.

35. V texte písomného prehlásenia osôb : P. B. (nar. XX.XX.XXXX), N. F., (nar. XX.X.XXXX), H. D.
F., nar. (X.X.XXXX), N. C., nar. (XX.X.XXXX), N. E., K.. (X.X.XXXX), M. T., nar. (XX.X.XXXX), P. F.,
nar. (XX.X.XXXX), ako dedičov po zomrelom D. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., B. K. L.

XXX, zomrelom XX.XX.XXXX, sa uvádza, cit. : „nehnuteľnosti v kat. území B. K. L., t.č. vedené ako:
A.,O.,XXX/X-XXXXXXXXX plocha vo výmere 126m2, parc.č. XXX/X — zastavaná plocha vo výmere
32 m2, parc.O.XXX/X -zastavaná plocha vo výmere 258m2, parc.č,XXX/X- záhrady vo výmere 311m2,
(zamerané geometrickým plánom O. XXX/XXXX, C. Q. B. B. H.. A. O. XX/XX, E. 16.5.2003) užíval
výlučne A. B., nar. X.XX.XXXX a jeho manželka M. B. I. A., nar. XX.X.XXXX asi od roku 1963. Uvedené

nehnuteľností sú pôvodne zapísané v pozemkovej knihe O. XXX: N.. XXXX - I. L. L. XXXX D.. Q.. kat.
úz. B. K. L.. Podľa mojich vedomostí moji právni predchodcovia uvedené nehnuteľností odpredali A. B.
a jeho manželke M. B. I. A., N. B. si na týchto pozemkoch postavili rodinný dom s príslušenstvom a
od uvedenej doby tieto nehnuteľností užíval A. B. s manželkou M. I. A.. Z uvedeného dôvodu v celom
rozsahu súhlasíme s vydaním osvedčenia o vydržaní vlastníkeho práva pre: M. B. I. A., nar. XX.X.XXXX,

bytom B., C. X, L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., A. XX, N. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., D. X, A. B.,
nar. X.XX.XXXX, bytom B., C. X.“ Toto prehlásenie podpísali a pravosť ich podpisu bola úradne overená
notárom dňa 26.10.2005 pani P. B. (nar. XX.XX.XXXX) a dňa XX.XX.XXXX pani P. F. (nar. XX.X.XXXX).

36. V písomnom prehlásení P. Q., dedičky po zomrelom V. K. (nar. XX.X.XXXX, zomr.X.X.XXXX)

podpísanom menovanou pred notárom dňa 26.10.2005 je uvedené doslovné znenie textu prehlásenia,
ako v prípade písomného prehlásenia P. B. a spol..

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :

37. V zmysle § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. (v znení účinnom od 1.1.1951 do 31. 3.1964,
t.j. v čase tvrdenej kúpy sporného pozemku, ďalej v texte len „Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.“)

právnym úkonom je najmä aj prejav vôle založiť, zmeniť alebo zrušiť právo alebo povinnosť.

39. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. ak zákon neustanovuje ináč, na platnosť
právneho úkonu nie je potrebné, aby bol urobený v osobitnej forme, a vôľu možno prejaviť nielen
výslovne, ale aj inak, ak vzhľadom na okolnosti o prejavenej vôli niet pochybnosti.

40. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.“
písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom
rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkovýchprávnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a
majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne
predpisuje písomnú formu.

41. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. vlastníctvo k veciam jednotlive určeným
prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných
predpisov.

42. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam,
zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

43. Podľa § 366 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. kúpnou smluvou sa predávajúci zaväzuje
odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojednanú cenu.

44. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy (v znení účinnom od 29.8.1951 do 31.3.1964) na prevod nehnuteľnosti
a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného
výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje i jej rozdelenie.

45. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. (počiatok vydržania je tvrdený od 1963)
vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom
vlastníctve.

46. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci

nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.

47. Podľa § 114 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

48. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z. z. (ďalej v texte len „Občianskeho
zákonníka“ alebo v skratke „OZ“) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

49. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

50. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

P r á v n e vyhodnotenie :
51. Predmetom tohto sporu je určenie, že do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov (M. B.
a A. B.) patrí každému samostatne XX/XXX-XX z pozemku (parc. KN „E“ č. XXXX/XXX o výmere
1000 m2, orná pôda, ktorý je vedený C. J. B., B. C. A. C.: B. H., obec: B.- B. K. L., katastrálne

územie : B. K. L. a zapísaný na LV č. XXXX), ktorý je v texte označený ako „sporný pozemok“.
Predmetom sporu je ďalej aj určenie, že podiel žalovaného na spornom pozemku je 87/250 k celku.
Požadované podiely boli vypočítané tak, že celý pozemok má výmeru 1.000 m2, pričom skutočne
užívaná veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcom 1/ na pozemku je 652/1000 k celku, a skutočne
užívaná veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaným je 348/1000 k celku, po vykrátení a pri určení

najbližšieho spoločného menovateľa, ktorým je číslovka 250, je teda skutočný spoluvlastnícky podiel
žalobcu 1/ 163/250 k celku. Podľa existujúceho právneho stavu je nesporný podiel žalobcu 1/ na
pozemku jedna polovica celku 500/1000, teda 125/250. Výmera sporného pozemku, ktorý je predmetomtohto konania, je 152 m2 z celkovej výmery pozemku 1.000 m2, teda 152/1000 k celku, čo po vykrátení
činí 38/250 k celku.

52. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že
až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v
danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).
Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak
je daný nedostatok vecnej legitimácie (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019,

sp. zn. 8Cdo/94/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2011, sp. zn. 3 Cdo 222/2010).

53. Aktívna legitimácia žalobcov vo vzťahu k predmetu sporu (o určenie, že podiely žalovaného patria do
dedičstva po ich právnych predchodcoch) je daná okruhom dedičov, pričom dedičia v tomto spore majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 77 ods. 1 CSP). Konania o tejto žalobe sa preto zúčastňujú
všetci dedičia po neb. M. B. a po neb. A. B..

54. Pasívna legitimácia u žalovaného je preukázaná zápisom jeho spoluvlastníckeho podielu k spornej
nehnuteľnosti (v rozsahu 152 m2 z celku) v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. B. K. L..

55. V zmysle § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

56. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok nezaradenie sporného
majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

57. Práve na vyriešenie toho, čo patrí do dedičstva, slúži sporové konanie o určenie, či vec patrí alebo
nepatrí do dedičstva, ktorá nie je osobitným typom žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm.
c) CSP.

58. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že v tomto prípade ide o určovaciu žalobu podľa ust.

§ 137 písm. c) CSP, kedy naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože tento vyplýva
z osobitného predpisu (zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok).

59. Žalobcovia v spore tvrdia dva spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku,

prvým je tvrdenie, že sporný pozemok nadobudli ústnou kúpnou zmluvou ich právni predchodcovia
žalobcov (M. B. a A. B.) od právneho predchodcu žalovaného (D. F.), pričom kúpnu cenu zaplatili jeho
manželke,N.F.vroku1963.Druhýmspôsobomnadobudnutiavlastníckehoprávakspornémupozemku,
ktorý žalobcovia tvrdia, je vydržanie.

60. K prvému tvrdenému spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku - ústnou
kúpnou zmluvou z roku 1963, súd uvádza :

61. Žalobcovia v spore udávajú, že ich právni predchodcovia (M. B. a A. B.) nadobudli sporný pozemok
(o celkovej výmere 152 m2) na základe dohody o kúpe so D. F. (právny predchodca žalovaného) s tým,

že kúpnu cenu zaplatili jeho manželke N. F. v roku 1963.

62. Žalovaný v rámci obrany v spore tvrdil, že žiadna zmluva v roku 1963 nebola uzavretá, že kúpna cena
N. F. v roku 1963 nebola nikdy za týmto účelom vyplatená, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nikdy nedošlo.

63. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodným vlastníkom sporného pozemku podľa
výpisu z Pozemkovej knihy (zo dňa 23.1.1964) z pozemno-knižnej vložky č. XXX v B. K. L., bol D. F. (nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, zapísaný pod 4a/ v podiele 1 k celku (G. XXXX D.. Q.). Ako podielová
spoluvlastníčka parcely O. XXXX - roľa o výmere 1412 štv. siah bola evidovaná aj jeho manželka, N. I.S. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX), ktorá mala takisto podiel vo veľkosti 1-ine k celku (zapísaná
pod 4b/). Obaja tento pozemok nadobudli kúpou dňa 24.4.1931 (zápis pod O.. XXXX).

64. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi podľa výpisu z Pozemkovej knihy vyhotoveného dňa 23.1.1964
tejto parcely (č. XXXX - I. C. L. XXXX D.. siah), boli zapísaní pod 7a/ mladš. M. K. S. v 1-ine a pod 7b/
M. K. S., I. V. v 1-ine (obaja titulom kúpy XX.X.XXXX O.. XXXX).

65. Z časového hľadiska je vylúčené, aby sa pôvodný podielový spoluvlastník sporného pozemku D. F.,

ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX dohodol s právnymi predchodcami žalobcu v roku 1963 o kúpnej zmluve,
keďže v roku uzavretia ústnej kúpnej zmluvy, v roku 1963 bol už 11 rokov mŕtvy. A o dohode o predaji
sporného pozemku počas jeho života, t.j. do 13.11.1952 právnym predchodcom žalobcov, neboli ani
tvrdené, a ani preukázané žiadne skutkové okolnosti. O prevode svojho spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1-ine k celku na právnych predchodcov žalobcov sa však v roku 1963 mohla dohodnúť jeho
manželka N. I. S., čomu však odporuje výpis z Pozemkovej knihy vyhotovený dňa 23.1.1964, t.j. rok po

tvrdenom prevode vlastníckeho práva, kde bola aj naďalej zapísaná vo svojom vlastníckom podiele.

66. K evidovaniu zmluvných prevodov pozemkov v roku 1963 v pozemkovej knihe je však potrebné
uviesť, že zápisu v pozemkovej knihe o prevode vlastníckeho práva na základe písomnej zmluvy
nemožno prikladať konštitutívny charakter, pretože tieto zápisy v tom čase len deklarovali určitý právny

stav, mali teda len evidenčný charakter.

67. Účinnosťou (tzv. stredného) Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., t.j. od 1.1.1951 totiž došlo
k zrušeniu intabulačného princípu v pozemkovej knihe (intabulácia – vklad kedy sa vlastníctvo k
pozemku nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy), na základe čoho od 1.1.1951 k zmene vlastníctva

dochádzalo už samotnou listinou o prevode vlastníctva. V zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Sb. prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej
knihe,zapíšesadotýchtokníh.Avšakzápisdopozemkovejknihybolpostavenýnabázedobrovoľnostia
za odplatu (za poplatok podľa zák. č. č. 26/57 Zb.). Teda v období od 1.1.1951 až do 1.4.1964 nejestvoval
žiaden systém na komplexné evidovanie nehnuteľností a právnych vzťahov k nim sa viažucich. Nazývalo

sa to evidenčné vákuum. Tento nežiadúci stav trval až do 1.4.1964, keď nadobudol platnosť zákon č.
22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.

68. To teda znamená, že ak by aj bola uzavretá platná písomná zmluva v roku 1963, tak táto nemusela
byť evidovaná v pozemkovej knihe, pretože zápis v pozemkovej knihe z roku 1964 (výpis z Pozemkovej

knihy zo dňa 23.1.1964) nereflektoval stav z roku 1963 (po zmluvnom prevode vlastníckeho práva),
keďže aj D. F. a aj jeho manželka, N. I. S., mali na seba evidované celé podiely svojho vlastníctva.

69. Čo sa týka uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1963, tak podľa § 38 (tzv. stredného) Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. iba v prípade, ak zákon neustanovoval ináč, tak pre platnosť právneho

úkonu nebolo potrebné, aby bol urobený v osobitnej forme. Avšak pri právnych úkonoch o právach
k nehnuteľnostiam zákon jednoznačne v ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.
vyžadoval písomnú formu. Písomnou zmluvou o prevode nehnuteľnosti v zmysle § 366 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Sb., by následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom (§ 111
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.) a to aj bez potreby vkladu vlastníctva v pozemkovej knihe.

70. Zmluvy o prevodoch nehnuteľností v roku 1963 navyše museli mať aj právotvornú zložku, čo
znamenalo, že nepostačovala len písomná forma kúpnej zmluvy, ale bolo potrebné aj privolenie
okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala, a to v zmysle ust. § 1 ods.
1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy

(v znení účinnom od 29.8.1951 do 31.3.1964). Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzovalo aj rozdelenie
pozemku.

71. Zapisovanie do pozemkovej knihy bolo povinné až od 1.4.1964, kedy nadobudol platnosť zákon č.
22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.

72. V praxi právnych predchodcov žalobcov to vyzeralo tak, že uznesením Okresného súdu v Košiciach,
sp. zn. 31Čd 1890/1963 bol dňa 4.9.1964 povolený zápis do pozemno-knižnej vložky č. XXX (zapísané
pod „O. XXXX“, L. výpisy z Pozemkovej knihy z pozemno-knižnej vložky č. XXX v B. K. L. zo dňa22.7.1970 a z 1.3.1978) v kat. území B. K. L. na nehnuteľnosť pod A č. 2, parcela č. XXXX, v prospech
právnych predchodcov žalobcov. Vklad vlastníckeho práva bol povolený po predložení nasledovných
právnych podkladov : 1. uznesenie D. K. L. B. zo dňa 22.4.1963, 2. kúpna zmluva zo dňa 18.7.1963 a 3.

schválenie prevodu nehnuteľnosti C. K. L. L. B..

73. Z tohto prípadu zmluvného prevodu, ktorého boli právni predchodcovia žalobcov priamymi aktérmi -
akonadobúdatelia,ztohoistéhoroku,t.j.1963,tedavyplývajednoznačnýalegálnypostupnadobudnutia
vlastníctvakpozemku.Niejepretomožnéuprávnychpredchodcovžalobcovargumentovaťneznalosťou

zákona pri zmluvnom prevode pozemku nasledujúcom po tomto prevode, ale ešte stále v tom istom roku
(1963), pretože neznalosť zákona by ani v prípade, že by nesprávnemu postupu pri zmluvnom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepredchádzal tento, doslova vzorový postup, nemohla byť
ospravedlnená.

74. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non

excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) vyplývajúcu zo samej podstaty práva, to teda znamená,
že neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona o zmluvnom prevode
nehnuteľnosti neospravedlňuje, pretože pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý
sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

75. V prípade tvrdeného zmluvného prevodu sporného pozemku z roku 1963 medzi právnymi
predchodcami žalobcov a právnou predchodkyňou žalovaného, však žiadne takéto právne podklady
neexistovali (ani prejednané dedičstvo po nebohom D. F., ani kúpna zmluva a ani privolenie ONV k
prevodu), preto nemohol byť ani po 1.4.1964 podľa zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností
povolený zápis do pozemno-knižnej vložky č. XXX, v kat. území B. K. L. na parcelu O. XXXX vo

vlastníctve právnych predchodcov žalovaného.

76. Pre platný zmluvný prevod v roku 1963 sa vyžadovala platnosť nadobúdacieho titulu – kúpnej
zmluvy, čo v tomto prípade absentuje, pretože zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto súdnom
spore (listiny, účastnícke výpovede, svedecké výpovede) sa nepreukázala existencia platnej nepísomnej

kúpnej zmluvy, ktorá by bola uzavretá so súhlasom okresného národného výboru, v obvode ktorého sa
nehnuteľnosť nachádzala, a ktorej titulom by boli právni predchodcovia žalobcov odovzdali predávajúcej
N. I. S. (ktorá zomrela dňa X.XX.XXXX) sumu 1.000 Kčs. Navyše je potrebné poukázať na to, že
absentovalo aj prejednanie dedičstva po nebohom D. F. (ktorý zomrel v roku 1952), a ktorého vlastnícky
podiel na spornom pozemku sa mal na právnych predchodcov žalobcov prevádzať.

77. Listiny, ktoré žalobcovia predložili na preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy, a to obecné svedectvo
Rady N. K. L. L. B. K. L. z 19.7.1963 o hodnote pozemku podľa miestnych pomerov 1.500 Kčs, ako aj
obecné svedectvo o tom, že Rada Miestneho národného výboru v B. K. L. K. námietky proti prevodu
nehnuteľnosti zapísanej v A.. O. XXX, A. M. +, I. O., A. O. XXXX A. F. a môže byť použitá ako stavebný

pozemok, nepreukazujú tvrdenie žalobcov o platnosti ústnej kúpnej zmluvy z roku 1963, pretože tieto
listinysatýkajúprevodupozemkupodľaKúpnejzmluvypod O.K.XXX/XX,K.XXX/XXG.E.XX.X.XXXX.

78. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nakoľko sa v spore nepreukázal platný nadobúdací právny
titul – kúpna zmluva, vrátane súhlasu okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť

nachádzala, tak medzi právnymi predchodcami strán sporu nemohlo dôjsť k platnému zmluvnému
prevodu sporného pozemku v roku 1963.

79.Kdruhémutvrdenémuspôsobunadobudnutiavlastníckehoprávakspornémupozemku–vydržaním,
súd uvádza :

80. K vydržaniu žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia v roku 1963 uzavreli ústnu kúpnu zmluvu
v roku 1963 s právnymi predchodcami žalovaného, na základe ktorej sa ujali držby sporného pozemku.

81. Žalovaný v rámci obrany v spore tvrdil, že žiadna zmluva v roku 1963 nebola uzavretá, že kúpna cena

nebola nikdy za týmto účelom v roku 1963 vyplatená, že k vydržaniu nemohlo dôjsť, pretože žalobcovia
nesplnili zákonné predpoklady vydržania.82. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu.

83. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, musí byť
objektívne. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte

požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

84. V tomto prípade súd vychádza zo stavu, že kúpna zmluva z roku 1963 nebola preukázaná, pretože
nebol preukázaný platný nadobúdací titul vo vzťahu k spornému pozemku. Do úvahy teda prichádza len
preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

85. Z časového hľadiska je aj pre prípad posúdenia možného vydržania sporného pozemku právnymi
predchodcami žalobcov potrebné uviesť, že k tvrdenej kúpe sporného pozemku malo dôjsť v roku
1963 medzi právnymi predchodcami žalobcov M. B. a A. B. s N. F., I. S. (nar. XX.XX.XXXX, zomr.
X.XX.XXXX), manželkou pôvodného podielového spoluvlastníka sporného pozemku D. F. (ktorý zomrel

dňa XX.XX.XXXX), na základe ktorej kedy mali právni predchodcovia žalobcov vstúpiť do držby.

86. V roku 1963, kedy právni predchodcovia žalobcov mali vstúpiť do držby, platil Občiansky zákonník
č. 141/1950 Sb. podľa ktorého, v zmysle ust. § 115 vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke
právo, ak nešlo o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Pozemok v osobnom

vlastníctve v zmysle ust. § 105 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. nebol nescudziteľnou vecou v
socialistickom vlastníctve, preto ho bolo možné vydržať.

87. Pre vydržanie vlastníckeho práva k pozemku platila v súlade s ust. § 116 ods. 1 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Sb. vydržacia doba desaťročná, počas ktorej musel byť držiteľ so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, a že je držiteľom oprávneným (§
114 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.). To teda znamená, že počas trvania desaťročnej
vydržacej doby nesmel byť nikým a ničím rušený vo svojom presvedčený, že je oprávneným držiteľom
veci alebo práva.

88. Vydržanie, ako spôsob nadobudnutia vlastníctva v občianskom (súkromnom) práve nebol v právnom
poriadku bývalej ČSSR od 1. 4. 1964 vôbec upravený (a teda nebol prípustný).

89. Od 1.4.1983 bolo síce vydržanie opätovne začlenené do Občianskeho zákonníka, ale vo veľmi
atypickej a oklieštenej podobe. V podstate išlo o to, že občan mohol určitý pozemok vydržaním

nadobudnúť pre štát a zároveň získať právo na uzavretie dohody o zriadení osobného užívania k
danej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k predmetu takéhoto “vydržania” platilo výrazne obmedzenie, čo do
rozsahu i charakteru pozemku – maximálne povolené výmery boli 800 m2 pre pozemok určený na
výstavburodinnéhodomčeka,400m2prepozemokurčenýnavýstavburekreačnejchatyalebozriadenie
záhradky a ohľadne garáží len plocha nevyhnutne potrebná pre tento účel; poľnohospodárska pôda sa

vôbec nesmela použiť na zriadenie práva osobného užívania.

90. Vydržanie vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom (k poľnohospodárskej či inej pôde), a to aj
štátom, resp. právnickou osobou, umožnila až novela Občianskeho zákonníka, zák. č. 509/1991 Zb.,
účinnáod1.januára1992.Podľatejtonovelysúpodmienkamivydržania1.oprávnenádržba,2.uplynutie

vydržacej lehoty – pri nehnuteľnostiach 10 rokov a 3. spôsobilý predmet vydržania, ktoré tiež musia
byť splnené súčasne. Oprávnená osoba si mohla započítať do vydržacej lehoty aj čas, po ktorý mal
pozemok v nepretržitej držbe jej právny predchodca aj pred účinnosťou tejto novely, avšak to sa týkalo
iba pozemkov, ktoré boli predmetom spôsobilým na vydržanie aj pred 1. januárom 1992.91. K počiatku oprávnenej držby u právnych predchodcov žalobcov malo dôjsť najneskôr v roku 1963,
kedy malo dôjsť k platbe kúpnej ceny 1.000 Kčs. Už v roku 1963 teda mala začať plynúť 10-ročná

vydržacia lehota nepretržitej držby. Začiatok vstupu do držby vyplýva z tvrdenia v žalobe, kde je uvedená
postupnosť nadobudnutia pozemkov, prvá časť pozemku parc. č. XXXX bola nadobudnutá právnymi
predchodcami žalobcov Kúpnou zmluvou z 18.7.1963, a druhá časť pozemku parc. č. XXXX N. byť
nadobudnutá právnymi predchodcami žalobcov nepísomnou Kúpnou zmluvou z roku 1963, t. j. keďže
konkrétny dátum nebol uvedený, tak je predpoklad, že to bolo po 18.7.1963.

92.Zhľadiskadobromyseľnostidržbyakopodmienkynadobudnutiavlastníctvavecivydržanímjeprávne
relevantnou len tá skutočnosť ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého putatívneho)
nadobudnutia veci. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá
má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva,
ale chýba mu niektorá stránka, pre ktorú nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo (dedičské

rozhodnutie, platná kúpna, al. darovacia zmluva, a iné.).

93. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právni predchodcovia
žalobcov ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa nielen že nemali žiaden, a už vôbec nie platný
právny titul pre vydržanie (čo s ohľadom na vývoj judikatúry v tejto otázke sa javí ako nepodstatné,

viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.II.ÚS484/2015zodňa14.11.2018,rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,
sp.zn. 1VCdo 1/2024 zo dňa 13.05.2024), ale s so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nemohli byť ani
nikdy dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok, resp. vlastnícke právo k spornému pozemku patrí.

94. Tento záver súd prijal s ohľadom na osobnú skúsenosť právnych predchodcov žalobcov so
zrealizovaným zmluvným prevodom v roku 1963, a to na základe Kúpnej zmluvy (O. K. XXX/XX, K. XXX/
XX) zo dňa 18.7.1963. Išlo o platný, legálny zmluvný prevod pozemku (časti toho istého pozemku), na
ktorom sa osobitne právni predchodcovia žalobcov podieľali ako nadobúdatelia.

95. Nedôveryhodne vyznieva tvrdenie žalobcov, že prevod ďalšej časti toho istého pozemku po
18.7.1963, právni predchodcovia žalobcov zrealizovali už bez písomnej kúpnej zmluvy, bez potvrdenia
oodovzdaníkúpnejceny,bezinformovaniaokresnéhonárodnéhovýboruozmluvnomprevodepozemku
a bez prededenia sporného pozemku po nebohom D. F., avšak v dobrej viere, že im aj napriek tomu
vlastnícke právo k spornému pozemku patrí.

96. Z toho vyplýva, že pri všetkej opatrnosti si museli byť istí a vedomí, že nadobudnutiu vlastníckeho
práva k pozemku v roku 1963 musí predchádzať písomná kúpna zmluva a privolenie okresného
národného výboru, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala (v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona
č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, v znení

účinnom od 29.8.1951 do 31.3.1964).

97. Ďalšou, nemenej významnou okolnosťou prípadu, pre ktorú podľa názoru súdu, právni
predchodcovia žalobcov nemohli byť nikdy dobromyseľní v tom, že im pozemok, resp. vlastnícke právo
k spornému pozemku patrí je skutočnosť, že od počiatku tvrdeného vstupu do držby, t.j. od roku 1963 (po

18.7.1963) si boli nielen právni predchodcovia žalobcov, ale aj samotní žalobcovia plne vedomí toho, že
nie sú vlastníkmi sporného pozemku, nakoľko sa podľa ich vlastného tvrdenia „neustále, opakovane a
od samého začiatku, od roku 1963 nielen domáhali u N. F., a následne aj u jej právnych nástupcov, aby
s nimi uzavrela/uzavreli kúpnu zmluvu a spolu zrealizovali vklad vlastníckeho práva v ich prospech, ale
ju aj o to opakovane a neustále prosili“.

98.Dobromyseľnosťdržiteľaznamená,žedržiteľjeohľadneexistenciesvojhoprávavomyle.Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,

resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

99. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom
o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sapostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého požadovať.

100. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá
držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ.

101. Právni predchodcovia žalobcov nikdy, od počiatku tvrdeného vstupu do držby, od roku 1963
neboli „omyle“ o tom, že im sporný pozemok patrí, pretože od počiatku sa domáhali uzavretia kúpnej
zmluvy. V tomto prípade nemožno hovoriť o tom, že by právni predchodcovia žalobcov boli v tzv.
ospravedlniteľnom omyle, pretože pri uzatváraní kúpnej zmluvy k spornému pozemku mali postupovať
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné so zreteľom na okolnosti tohto prípadu (predchádzajúca

kúpa pozemku) od nich požadovať.

102. To znamená, že u právnych predchodcov žalobcov k strate dobrej viery, ako držiteľov sporného
pozemku došlo okamihom, keď sa im stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho
posudzovania museli u nich dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že im sporný pozemok patrí, a týmito

okolnosťami bol výslovný nesúhlas právnych predchodcov žalovaného s uskutočnením zmluvného
prevodu vlastníckeho práva sporného pozemku v ich prospech, a to od počiatku tvrdeného prevodu,
od roku 1963.

103. Tento záver vyplynul z nasledujúcich dôkazov :

- z tvrdenia žalobcu v žalobe a ďalších jeho podaniach,
- z výpovede žalobcu (na pojednávaní dňa 18.12.2023), kedy uviedol, že „vie o tom, že jeho rodičia
sa stretli s pánom F. za jeho života a rozprávali sa o pozemku, na ktorom si chceli postaviť dom a
dohodli sa s ním o kúpe pozemku. Po smrti pána F., mama žalobcu 1/ išla za pani N. F. a dala jej 1.000
SKK s tým, že táto jej sľúbila, že keď bude prepisovať pozemky na svoju vnučku, tak zavolá aj mamu

žalobcu 1/ a že prepíšu aj časť pozemku, za ktorý im už zaplatili. Avšak, pani F. to nedodržala, po prepise
pozemku na svoju vnučku, už rodičov žalobcu 1/ k tomu nezavolala. Následne veľakrát chodili, prosili,
aby sa to dalo do poriadku. Pani N. A., mama žalovaného stále opakovala, že prepis urobia, že to nie
je problém. Dokonca už mali pripravené listiny o prevode pozemku na podpis na konkrétny dátum, ale
zo strany žalovaného neprišli. Žalobca 1/ uviedol, že aj počas jeho života sa stále vyvíjala iniciatíva, čo

si pamätám, od roku 1980, kedy chodili k rodine žalovaného (k A.) a prosili ich, aby pozemok na nich
prepísali. O tomto sa dokonca veľakrát bavili aj cez plot. Žalobca si pamätá na situáciu, kedy pán A.,
manžel pani N. A. z balkóna vravel mame žalobcu 1/, že : „Betka, idem teraz do nemocnice a keď prídem
z operácie, všetko dáme dokopy.“ Z operácie sa však nevrátil, lebo zomrel. Žalobca tvrdil, že po celý
čas mal vedomosť o tom, že pozemok nie je vysporiadaný, a bolo to odvtedy, ako začal tento problém

vnímať, pretože jeho rodičia po celý čas žiadali pani A. o prepis pozemku, za ktorý zaplatili. Bolo jasné
to, že pozemok nie je vysporiadaný, ale mali vedomosť o tom, že pozemok je ich preto, že zaň zaplatili.
Počas života jeho matky sa nedomáhali na súde vyporiadania preto, lebo stále čakali a aj rodičia dúfali,
že zo strany A. bude iniciatíva a dodržia to, čo sľúbili“,
- z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 18.12.2023, ktorý uviedol, že právni

predchodcovia klientov boli po celú dobu dobromyseľní v presvedčení o tom, že pozemok kúpili
a vyplatili, jedine v čom mali problém, že sa to neprepísalo, po celý čas prosili právnych predchodcov
žalovaného, aby sa to papierovo uzavrelo, boli dobromyseľní až do svojej smrti, 60 rokov sa pozemok
stále rovnako užíva žalobcami, resp. aj ich právnymi predchodcami a nikdy právni predchodcovia
žalovaného nenamietali, že by moji klienti alebo ich právni predchodcovia obsadili ich nehnuteľnosť,

alebo užívali ich podiel, lebo oni si boli vedomí, že to bolo odkúpené“,
-zvýpovedesvedkyneN.B.,I.A.(sestrymamyžalobcu1/)napojednávanídňa29.5.2024,ktoráuviedla,
že od sestry vedela, že pozemok odkúpila od Pastorových za 1.000 korún a že dala peniaze babke, ale
že to nemali na papieri, preto to chceli dať do poriadku, a za tým účelom chodila za mamou žalovaného,
ale stále do odkladali,

- z výpovede svedkyne H. F. Q., I. A. (sestry žalovaného), ktorá na pojednávaní dňa 29.5.2024 uviedla,
že o probléme s pozemkom, v tom zmysle, že ho žalobcovia užívali bez dohody vedela aj od svojej
prababky N. F., u ktorej od narodenia bývala ona, jej súrodenci, jej mama N. A. a ich otec, a to až do
roku 1972. Pokiaľ potom u nich v dome žila prababka N. F., od roku 1972 až do svojej smrti, do roku1980, nikto zo strany žalobcu k nej neprišiel a nezaplatil jej žiadnu kúpnu cenu za pozemok, ani neprišli
a nepovedali jej to priamo do očí, pričom mali na to 8 rokov, lebo prababka u nich bývala. Žalobcovia si
začali na pozemok nárokovať až neskôr, po roku 2003 prišli za mamou svedkyne s tvrdením, že zaplatili

N. F. kúpnu cenu, o čom mama ale aj N. F. vedeli, že to nie je pravda. Svedkyňa potvrdila, že pani M.
B. cez plot dávala návrhy jej mame, aby sa pozemok vysporiadal vydržaním, neskôr ju o to aj prosila,
s čím jej mama nesúhlasila. Svedkyňa bola pri tom prítomná asi dvakrát. Na otázku, prečo jej mama
nenamietala, keď sa postavila garáž na spornom pozemku, svedkyňa uviedla, že celý život mali korektné
susedské vzťahy napriek tomu, že užívali ich pozemok, mama mala za to, že raz sa to vysporiada.

104. K listinám, ktoré žalobcovia predložili na preukázanie oprávnenosti svojej držby, súd uvádza
nasledovné :
- rozhodnutie C. K. L. L. B., odbor výstavby pod O. L.. XXXXX/XXXX o povolení novostavby rodinného
domu právnym predchodcom žalobcov zo dňa 1.11.1963 - toto rozhodnutie C. K. L. L. B. nemožno
nijakým spôsobom spájať s potvrdením nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku, pretože

ideoadministratívnerozhodnutievovzťahukosadeniustavbyprávnychpredchodcovžalobcov,vktorom
je uvedené okrem iného: „Voľná prelúka medzi parcelou XXXX, na ktorej t. č. stoji postavený rodinný
domček, rozdelí sa na 2 stavebné pozemky o rovnakej šírke. Budova bude osadená k severovýchodnej
strane parc predzáhradkou a výškou soklu dľa susedných objektov. Výmera pozemku 600 – 800m2“,
- Zápisnica spísaná Radou N. K. L. L. B. K. L. dňa 28.4.1964, o tom, že sa B. A., A. I. a Q. P., ako

uchádzači o stavebné pozemky v intraviláne na pozemkoch Malé a dlhé povrazy za prítomnosti členom
Rady MsNV dohodli o usporiadaní stavieb na susedných pozemkoch, z ktorej však nevyplýva žiadna
špecifikácia jednotlivých parciel, ktoré mali byť zamenené, domerané, „primerané“, a ani v akej výmere,
ateda,formuláciatextujeobsahovonejasná,nezrozumiteľnáaneurčitá.Okremtoho,vlastníkomparcely
podľa výpisu z Pozemkovej knihy z pozemno-knižnej vložky č. XXX v B. K. L. (z 23.1.1964) nebol

ani jeden z tam menovaných osôb, preto nie je vôbec zrejmé, o ktoré parcely sa jednalo. Možno len
predpokladať, že šlo o predchádzajúci súhlas N. K. L. L. B. K. L. s prípadným zmluvným vysporiadaním
pozemkov medzi tam uvedenými vlastníkmi pozemkov, ale tento už doložený v rámci dôkazov zo strany
žalobcov nebol.
- povolenie o užívaní stavby – rodinného domu C. K. L. – C. L. L. B. zo dňa 2.1.1968 v prospech

užívateľa A. B. - z ktorého však nevyplýva povolenie stavby vo vzťahu k pozemku právnych predchodcov
žalovaného, ale iba konštatovanie, že stavba bola prevedená podľa schváleného projektu a vyhovuje
podmienkam uvedeným v rozhodnutí,
- písomné Prehlásenie zo dňa 22.2.1978 v ktorom „susedia I. A. a F. I. prehlásili a svojim podpisom
potvrdili, že nemajú námietky proti výstavbe garáže, ktorú chceli právni predchodcovia žalobcov postaviť

„na vlastnej parcele v B. K. L.“ - ktoré dosvedčuje akúsi vnútornú dohodu medzi prehlasujúcimi
osobami do budúcna, od roku 1978, avšak toto Prehlásenie nepreukazuje dohodu oprávneného
vlastníka pozemku v danom čase, v zmysle genealógie po pôvodnom vlastníkovi pozemku D. F. (F.
D. (XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX) majiteľ pozemku, manželka F. N. I. S. (XX.XX.XXXX-X.XX.XXXX),
manželstvouzavretéXX.X.XXXX,zktoréhopochádzalideti:1.N.N.I.F.(XXXX-XX.XX.XXXX)–manžel

N.N.,2.D.F.(XX.X.XXXX-X.X.XXXX)–manželkaN.F.I.U.,3.P.F.(X.X.XXXX-XX.X.XXXX)–manželka
P. F. I. Q. – bezdetní a 4. P. B. I. F. (XX.XX.XXXX-X.X.XXXX) – manžel I. B.. Ďalej vnúčatá D. a N. F. : N.
E. I. N. a M. T. I. N., H. D. F. N. C. I. F., N. A. I. D., G. N. I. B., B. R. I. B.. Pravnúčatá D. a N. F. : po P. B. –
H. F. Q. I. A., H. I. A., W. M. I. A.). Táto dohoda susedov – prehlásenie, však v žiadnom prípade nemôže
nahrádzať platné usporiadanie vlastníctva sporného pozemku, a hlavne nemôže nahrádzať dohodu

medzi oprávnenými osobami, t.j. medzi skutočnými vlastníkmi sporného pozemku v danom čase. Táto
dohoda môže nasvedčovať tomu, že „susedia“ sa pokúšali vzájomné vzťahy usporiadať, a toto nemôže
mať právnu relevanciu vo vzťahu k oprávnenosti držby sporného pozemku.

105. Podľa názoru súdu, žiadna z týchto listín nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva k

spornému pozemku právnymi predchodcami žalobcov v roku 1963 nielen právnym titulom (kúpnou
zmluvou), ale ani oprávnenú držbu sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcov od roku 1963.

106. Žalobcovia a ich právni predchodcovia totiž svoje vlastnícke právo k spornému pozemku odvodzujú
od neperfektnej kúpnej zmluvy z roku 1963, pričom o jej právnej „neperfektnosti“ po celý čas vedeli, a

mali teda nespochybniteľnú vedomosť o tom, že im pozemok nepatrí. Inak by sa po celý čas, od roku
1963 nedomáhali u právnych predchodcov žalovaného „vysporiadania pozemku“, a zápisu vlastníctva
v pozemkovej knihe v ich prospech. Nie je zrejmé, prečo by tak robili od roku 1963 robili, ak by si pocelý čas boli vedomí svojho vlastníckeho práva; toto ich konanie práve absolútne vylučuje vyžadovanú
dobrú vieru v tom, že im vlastníctvo patrí, a je nespochybniteľné.

107. V tomto prípade sa teda nejedná o „ospravedlniteľný“ omyl, pretože tomu odporuje vedomosť
žalobcov a ich právnych predchodcov o neperfektnosti právneho úkonu od počiatku od roku 1963, čo
u nich objektívne aj subjektívne nemohlo vyvolať dobromyseľne vznik oprávnenej držby s následkom
splnenia podmienok pre nadobudnutie ich vlastníckeho práva k veci vydržaním.

108. Iná situácia by bola, keby žalobcovia, a ich právni predchodcovia svoje vlastnícke právo k spornému
pozemku odvodzovali od síce neperfektnej kúpnej zmluvy z roku 1963, ale o jej právnej neperfektnosti
by po celý čas „nemali žiadnu vedomosť“, a po celý čas by si naopak boli vedomí, že im sporný pozemok
patrí (nedomáhali by sa svojho vlastníckeho práva u právnych predchodcov žalovaného); v takomto
prípade by išlo o tzv. ospravedlniteľný právny omyl, ktorý by bol spôsobilý vyvolať u nich dobromyseľne
vznik oprávnenej držby s následkom splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k veci

vydržaním.

109. Napokon je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že nielen právni predchodcovia žalobcov si boli po
celý čas, od roku 1963 plne vedomí (a nie je to len „prípadná“ vedomosť) že im vlastníctvo k spornému
pozemku nepatrí, pretože sa po celý čas pokúšali dohodnúť s N. F., I. S. (do jej smrti, E. X.XX.XXXX)

o prepise sporného pozemku, ale sú to aj žalobcovia, ktorí sú si plne vedomí, pričom taktiež nejde len
o tzv. „prípadnú“ vedomosť, ale o reálnu vedomosť toho, že im vlastníctvo k spornému pozemku nepatrí,
pretože sa od roku 2004 pokúšajú aj súdnou cestou dosiahnuť vydržanie sporného pozemku (2017 bolo
toto konanie zastavené uznesením z 31.3.2017 pod sp. zn. 24C/229/2014-157 na základe späťvzatia
žaloby v celom rozsahu pred prvým pojednávaním).

110. Svedčí o tom a ďalšie konanie žalobcov, keď sa žalobca 1/ a žalovaný pokúšali pred podaním
žaloby dohodnúť o vysporiadaní vlastníckych vzťahov tak, že žalovaný potom, ako nadobudol dedením
svoj podiel po D. F., ponúkol tento na predaj žalobcovi 1/, ktorý na ponuku žalovaného reagoval cenovou
ponukou v zmysle znaleckého posudku H. N., s ktorou však žalovaný nesúhlasil. Na to, pravdepodobne

ako následok neakceptácie kúpnej ceny, žalobca 1/ oznámil žalovanému, že podá žalobu o vydržanie
sporného pozemku.

111.Totokonaniežalobcu1/takistonesvedčíovnútornompresvedčeníovlastníctvespornéhopozemku,
ajkeďtvrdí,žežalobcupodalpotom,akovrajnašiellistinypomame,aleskôronesúhlasesnavrhovanou

kúpnou cenou.

112. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Ak sa žalobcovia domnievajú, že
skutočnosť, že dlhodobo a bezodplatne užívajú pozemok žalovaného, a že toto svedčí o vydržaní
vlastníckeho práva sporného pozemku, tak toto je nesprávna interpretácia oprávnenej držby, pre ktorú

je okrem iného nevyhnutné presvedčenie držiteľa, ktoré musí byť objektívne verifikovateľné, že mu
vlastnícke právo patrí. Zo žiadnych skutkových okolností v tomto prípade takýto záver nevyplýva. Preto
je namieste uviesť, že len nečinnosť vlastníka nestačí na vydržanie pozemku.

113. K režimu užívania sporného pozemku žalobcami súd uvádza, že otázka jeho užívania žalobcami

nebola medzi stranami sporu sporná, pretože právni predchodcovia žalobcov začali pozemok užívať
od roku 1963. Z toho súd usudzuje, že to bolo pravdepodobne na základe dohody o užívaní pozemku
s pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou pozemku N. F.. Túto nespornú skutkovú okolnosť však
nemôže súd brať ako dôkaz o oprávnenosti držby sporného pozemku žalobcami, resp. ich právnymi
predchodcami nielen preto, že sa nepreukázala existencia domnelého nadobúdacieho titulu - kúpnej

zmluvy, ale ani úhrada kúpnej ceny. Z výsledkov vykonaného dokazovania skôr vyplýva, že tento režim
užívania sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcov bol zo strany právnych predchodcov
žalovaného „tolerovaný“, bez potreby to právne usporiadať.

114. Je však potrebné opätovne uviesť, že vo vzťahu k mali právni predchodcovia žalobcov jednoznačnú

a nespochybniteľnú vedomosť (ako vyplýva z vyššie uvedených dôkazov) o tom, že nie sú vlastníkmi
sporného pozemku, na základe čoho nemohli byť nikdy dobromyseľní v tom, že im vlastnícky patrí.
Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov bola narušená touto objektívnou skutočnosťou, ktorá
v nich musela objektívne vyvolať pochybnosti o ich vlastníckom práve.115. Tento stav trval od počiatku tvrdeného vstupu do držby, od roku 1963, preto o nepretržitosti
držby, ako jednej z nevyhnutných zákonných podmienok yydržania v rozsahu 10 rokov nie je možné

v tomto prípade vôbec hovoriť, keďže táto vydržacia doba bola od počiatku rušená postojom právnych
predchodcov žalovaného, a bola po celú dobu konzistentná. To, čo sa preukázalo a je nesporné, je
tvrdenie o nepretržitom užívaní sporného pozemku žalobcami, čo však v žiadnom prípade nemožno
zamieňať s inštitútom oprávnenej držby.

116. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zo strany žalobcov neboli splnené základné
predpoklady vydržania aj napriek tomu, že ich právni predchodcovia užívali sporný pozemok od roku
1963, nakoľko nenadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku ani titulom kúpy, ale ani titulom
vydržania v zmysle zákona č. 141/1950 Zb., pretože nesplnili podmienky vydržania, predovšetkým
pokiaľ ide o ich dobromyseľnú a nepretržitú desaťročnú vydržaciu dobu (§ 116 ods. 1 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Sb.), počas ktorej žalobcovia, resp. ani ich právni prechodcovia, neboli so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo patrí, a že sú držiteľmi
oprávnenými (§ 114 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.) a to z dôvodu, že boli počas
plynutia desaťročnej vydržacej doby opakovane zo strany právnych predchodcov žalovaného rušení
(nesúhlasnými stanoviskami) v presvedčení, že sú oprávnenými držiteľmi sporného pozemku.

117. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že ani jeden z troch navrhovaných žalobných petitov nie je
dôvodný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

118. Napokon súd uvádza, že sa plne stotožňuje so závermi rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6M Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011 a sp.zn. 1VCdo 1/2024 zo dňa 13.05.2024, nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, na ktoré poukazovali
žalobcovia, v ktorých však ide o skutkovo odlišné prípady, ako je tomu v tomto súdnom spore.

T r o v y konania :

119. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

120. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

121. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

122. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva

zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

123. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo

o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

124. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd celkom výnimočne neprizná náhradu
trovkonania,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Znamenáto,žesúdnemusízaviazaťneúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na

stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje.

125. Súd po posúdení okolností prípadu dospel k záveru, že neboli v tomto prípade splnené kumulatívne
dve zákonné podmienky pre nepriznanie trov konania procesne úspešnej strane, žalovanému, nakoľko
sa nepreukázali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti prípadu. Preto súd
v zmysle zásad o náhrade trov konania (§ 255 CSP) priznal procesne úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v spore v celom rozsahu úspešný.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia,naMestskýsúdKošice,
v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 14, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam , Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025