Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13T/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010580
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Birošík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324010580.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Humenné, JUDr. Stanislav Birošík, PhD., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22.9.2025 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX C., F. C.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 06.05.2024 v čase okolo 20.00 hod. až 21.00 hod., na pozemku chaty, nachádzajúcej sa na ulici B. v
C., na parcele registra „G.” E. XXXX/XX, H.I. C., v prítomnosti ďalších troch osôb udrel J. H. päsťou ruky
do koreňa nosa, ktorý následkom toho stratil rovnováhu a padol na zem, čím mu týmto svojím konaním
spôsobil roztrhnutie kože koreňa nosa spojené s krvácaním, bez potreby lekárskeho ošetrenia, po čom
na rovnakom mieste a po krátkej slovnej roztržke najmenej jedným kopnutím do ľavej nohy v oblasti
stehna napadol poškodeného K. E., ktorého zvalil na zem, skočil na neho a svojím kolenom opätovne

najmenej raz pritlačil do stehennej oblasti ľavej nohy poškodeného E., pričom vo fyzickom útoku voči
nemu pokračoval aj pred zmienenou chatou, na cestnej komunikácii ulice B. A. C., poškodeného E.
najmenej dva krát kopol do hornej časti oboch nôh, po čom sa presunul k blízkej chate, pred ktorou za
neustáleho vykrikovania opakovane udieral päsťami a aj kolenom kopol do tam odstaveného vozidla
Kia Ceed s evidenčným číslom C., ktoré tým nepoškodil a počas toho, ako, J. H. s K. E. opúšťali miesto
na vozidle náhodne okoloidúceho vodiča vozidla Suzuki Vitara s evidenčným číslom C., toto vozidlo

postavením sa do jeho jazdnej dráhy prinútil spomaliť a búchaním päsťami po jeho karosérii sa s krikom
domáhal jeho otvorenia, čím týmto svojím konaním poškodenému K. E. spôsobil ťažké pomliaždenie
mäkkých častí ľavého stehna s krvnou podliatinou, siahajúcou od strednej tretiny stehna až po koleno a
vnútro svalovú krvnú zrazeninu v oblasti vnútorných svalov stehna vľavo, teda stredne ťažké poranenie,
vyžadujúce si liečbu s obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 35-40 dní,

t e d a

sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne
ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 156 ods. 1 Trestného za použitia ust. § 38 ods.
2 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona a v spojení s § 46 Trestného zákona,
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obvinenému
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe za súčasného ustanovenia skúšobnej

doby v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému počas skúšobnej doby ukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a podľa § 74 ods. 1 prvá veta Trestného zákona
obžalovanému ukladá ochranné liečenie - protitoxikomanické liečenie - ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá odsúdenému povinnosť nahradiť spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Prešov, IČO: 35 937 874, so sídlom Kúpeľná č. 5, 080
15 Prešov škodu vo výške 2.315,81 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného K. E., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom L. E. XXXX/XX, XXX XX C. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.9.2024 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné,

č.k. Pv 383/24/7702 – 11 zo dňa 16.9.2024 na obvineného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E. XXX/XX, XXX XX C., okres C., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený v enunciáte obžaloby a tohto rozsudku.

Súd v prejednávanej trestnej veci rozhodol trestným rozkazom č.k. 13T/4/2024 – 208 zo dňa 20.9.2024,
ktorým rozhodol, že obvinený je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe Okresnej
prokuratúry Humenné, č.k. Pv 383/24/7702 – 11 zo dňa 16.9.2024. Voči tomuto trestnému rozkazu
podal dňa 14.10.2024 obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne odpor, pretože tento nepovažoval za
správny a dôvodný, pretože skutok kladený za vinu nespáchal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2024 obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. E. XXX/XX, XXX XX C., okres C. (ďalej len ako „obžalovaný“) po poučení podľa § 257 Trestného
poriadku vyhlásil, že je nevinný. Ďalej uviedol, že priebeh udalosti, ktoré sa stali 06.05.2024 začali tým,
že vtedy na tej chate si z neho začali robiť posmech, slovne a ironicky, bezdôvodne pán H.. Popíjali

alkohol, on, pán H. a pán poškodený. Bola to borovička a bolo jej dosť, viac ako liter. Pamätá si jednu
fľašu, nič iné v ten deň neužíval. Po tom všetkom sa s ním chcel zmieriť, preto ho pobozkal na čelo, že
mu odpúšťam, to jeho správanie, na čo on doňho obojručne strčil, a on ho vtedy reflexívne udrel pravou
rukou - päsťou do tváre. Bolo to impulzívne, a ďalej v tom nepokračoval. Pamätá si ešte, že doňho skočil
vonku pán poškodený a udrel ho do pravej časti hlavy, do spánku, teda medzi okom a uchom, a myslí

si, že to bolo preto, že sa zastal H., lebo videl podľa jeho názoru ten incident, ktorý sa medzi nami stal
v chate. Sú tam veľké presklenné dvere, takže si myslí, že to musel vidieť. Pamätá si, ako sa naťahovali
a spadli na zem. On na neho nezaútočil. Po tom, čo spadli na zem, si už veľmi nepamätá, čo sa dialo.
Vie len z počutia, že ich rozdelili a jeho za nohy odtiahol pán M., ale nevie povedať, ako dlho to trvalo,
a kto ležal na kom. Ďalej si to už nepamätá, po tom údere a pád na zem má výpadok. Precitol až v bare

N. C., tak ako uvádzal vo výpovedi pred tým, a ako sa tam dostal, vie tiež iba z počutia, že bol pred tým
aj vypovedať na polícii, lebo mal poškodiť nejaké auto s čím tiež nesúhlasil, lebo to on bol poškodený,
to s ním hádzali na zem. Vo vzťahu k tomu úderu a obrane voči pánovi H., ako to prebiehalo uviedol, že
sa sním chcel zmieriť, a on do neho obojručne celou silou sotil, tak reflexívne zareagoval a ho udrel.
Ku skutku ďalej uviedol, že si to veľmi nepamätá, to čo sa stalo pred chatou, podľa neho, nie je pravda.

Videli to len oni dvaja a nikto iný, a je to preto, aby mohol byť obvinený z výtržníctva, teda na mieste
verejnosti prístupnom, že sa to stalo. Čo sa týka toho Suzuki, myslí si, že sa to stalo preto, lebo bol
ublížený, cítil krivdu za to, ako sa k nemu správali, ale nechcel im ublížiť, len sa cítil dotknutý.
Ďalej bol v uvedený deň na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok – poškodený, ktorý po zákonnom
poučení k veci uviedol, že v ten deň prišli na chatu ku kamarátovi M., poopekať a niečo popiť. Išiel tam

s H.. Nevedel, kto tam bude. Prišli autom, doviezol ich M.. V aute bol ešte H.. Obžalovaný na chateešte nebol, prišiel chvíľu po nich, asi pol hodinu. Rozložili oheň, opekali, popíjali. Pili borovičku, on, H.
a obžalovaný. M. nepil, bol šofér. O. tiež nepil. Vypili cca jeden a pol fľaše. H. opekal, bavili sa. Potom
prišiel obžalovaný, mal už vypité, a mal aj niečo v sebe - myslí tým zakázané látky, pretože mal takú

náladu, že sa smial, potom plakal, váľal sa po zemi, bozkal ich. Potom začal byť agresívny. H. opekal
a B. ho udrel do tváre. Zlomil mu nos, zaliala ho krv. Potom ho odtiahli, B. od H., a tým pádom, ako
zobral H. preč, B. ho udrel z boku do tváre, v zapätí ho kopol do nohy, spadol na zem, a ešte celou
svojou váhou naňho skočil - na nohu. Potom ho odtiahli M. a asi O. mu pomáhal. On už ležal na zemi.
M. povedal, koniec, končíme, zatváram chatu a odchádzame. Išiel odviesť O.. Ešte tam ostali, on, H.

a B.. On s H. chceli ísť dole, domov pešo. B. už vtedy behal po lese, vykrikoval tam, bol agresívny. Stále
ich napádal. Išli dole cestou od chaty, on išiel prvý, za ním H. a B. išiel tretí. H. začal kričať, že pozor,
že obvinený beží na teba. On sa otočil a už bol pri ňom, kopol ho znova do nohy, H. ho chcel znova
odtiahnuť, ale nedalo sa. Potom sa rozbehol B. dole cestou a tam kopal do áut, čo videl H., on to nevidel,
pretože zastavoval autá, aby ich zobrali dole. V tej chvíli sa zase rozbehol k nim, hore cestou a napádal
ich slovne aj fyzicky, ale šofér z auta, ktoré zastavil mi otvoril dvere, tak nastúpil a potom naskočil aj H.,

zašpinili mu auto od krvi, a B. búchal po aute a kričal, snažil sa vojsť do auta. Keby nie ten vodič, neviem
ako by to dopadlo, jeho už veľmi bolela noha. Vodič ich odviezol dole z B. domov. Na otázku prečo
až s odstupom času navštívil lekára, uviedol, že si myslel, že ho to prejde, ale bolelo to každým dňom
viac. Hneď ho hospitalizovali a operovali. Ležal v nemocnici 4 dni, potom ho prepustili. K opisu spôsobu
útoku obžalovaného na jeho osobu a postavenia ostatných osôb uviedol, že sa to stalo pred chatou,

resp. za. H. opekal, on stál asi dva metre od neho, pri ňom stál obžalovaný. Najprv obžalovaný udrel
H., tento spadol na zem, zaliala ho krv. On odťahoval obžalovaného a dostal ranu od neho do pravej
strany hlavy. Obžalovaný stal z boku z pravej strany a päsťou pravej ruky ho udrel. Vzápätí ho kopol do
stehna. Zvalil ho na zem, skočil na neho kolenom do oblasti stehna ľavej nohy. Kopol ho pravou nohou.
Vo vzťahu ku kopancom uviedol, že obžalovaný ho kopol raz, pri H., potom druhý krát na čo spadol na

ľavý bok a chrbát, rukami si chytil nohu a obžalovaný naňho skočil a kolenom pritlačil na jeho ľavé stehno
a opakovane pritláčal. Nepamätá si, či ho ešte bil, ale nekopal ho, iba pritláčal. K rozporu jeho výpovede
z prípravného konania zo dňa 13.6.2024 uviedol, že obžalovaný bežal dole cestou, kde poškodil autá,
čo videl H., a potom sa vrátil hore, bolo to asi 50 metrov, kde opäť na neho začal útočiť, nadával aj tomu
vodičovi, búchal na okno, aby otvoril. Uviedol, že v roku 2021 utrpel úraz, zrazil ho vlak, mal polytraumu,

bol operovaný na stehennú kosť a stále sa na to lieči. V stehennej kosti má 40 cm klinec, ktorý musí ísť
vonku, v dôsledku toho úrazu zase musí čakať, kým ho môžu vybrať.

Na hlavnom pojednávaní dňa 15.5.2025 bol vypočutý znalec J. J. C., ktorý sa v celom rozsahu odvolal
na závery Znaleckého posudku E. XX/XXXX zo dňa 14.06.2024 na čl. 91 a nasl. kde doplnil, že tak ako

aj v závere uviedol, zlomenina ľavej stehennej kosti z r. 2021 bola zhojená, poškodený bol objednaný
na extrakciu osteosyntetického materiálu, a toto poranenie, ktoré utrpel pri útoku 06.05.2024, nemá
žiadnu súvislosť s predchádzajúcim zranením z r. 2021, ktoré bolo v čase útoku zhojené. Vyjadril sa
ku skutočnosti, že poškodený vyhľadal lekársku pomoc až o týždeň od vzniku úrazu, pričom poukázal
na to každý z nás pociťuje tie subjektívne ťažkosti inak, je to individuálne. Ku konkrétnemu úrazu

zo dňa 06.05.2024 povedal, že krvná podliatina nevznikla naraz. Krvácanie postupovalo a hematóm
sa zväčšoval, čo zrejme u poškodeného neskôr vyvolalo takú bolesť, že vyhľadal lekársku pomoc až
po 7 dňoch. Čo sa týka takýchto poranení z pohľadu chirurga, je vhodnejšia liečba až v čase, keď
krvácanie ustane, krvná zrazenina sa zapuzdrí a až vtedy je z chirurgického hľadiska optimálne tento
hematóm operačne odstrániť. Ak by poškodený aj prišiel na vyšetrenie v deň úrazu, v tomto štádiu

by s najväčšou pravdepodobnosťou bol hospitalizovaný na pozorovanie, kedy sa pravidelným USG
vyšetrením kontrolovalo krvácanie a až následne by sa pristúpilo k liečbe. Krvácanie v takejto oblasti
nie je krvácaním z jednej veľkej cievy, ale z množstva ciev svalu, ktoré sa nedá ani operačne efektívne
zastaviť. Preto je postup pri vyšetrení taký, a aj pre chirurga je lepšie, ak je hematóm zapuzdrený
a nekrváca. Preto z jeho pohľadu tá doba ošetrenia po týždni od úrazu neovplyvnila priebeh liečby

poškodeného. Zotrvanie osteosyntetického materiálu v kosti poškodeného a jeho vplyv na citlivosť tejto
kosti v čase úrazu negoval, nemalo to podľa neho žiaden vplyv na svaly, cievy, nervy, šľachy. Naopak,
práve tieto mäkké štruktúry sú podstatné pre funkčnosť končatiny a tie určujú jej silu a rýchlosť hojenia.
K spôsobu vzniku hematómov s potrebou ich chirurgickej extrakcie vymedzil, že v prvom rade sa
musí zastaviť krvácanie a to zapuzdrenie trvá približne dva - tri týždne. To hovoril o prípadoch, kedy

nedôjde k poraneniu veľkej cievy, kedy sa v prvom rade musí ošetriť tá cieva, zašiť a zastaviť krvácanie
a až následne sa rieši hematóm. V tomto prípade však o poranenie veľkej cievy podľa neho nešlo.
Pokračoval, že hematómy vznikajú po tupých poraneniach väčšej intenzity. Môžu vzniknúť aj pri ostrom
poranení, avšak pri takom poranení už nie je poškodených až toľko malých ciev Malé hematómy sa liečiakonzervatívne - obklady, bandáž, telesné šetrenie, a sú sledované. Stredne veľké hematómy sú rovnako
sledované a je na zvážení podľa ich umiestenia ich chirurgické vybratie, v prípade, ak nespôsobujú
žiadne ďalšie komplikácie Rovnako sa liečia konzervatívne. Pri veľkých hematómoch sa v prípade,

že tlačia na nejakú cievu a obmedzujú prekrvenie, postupuje akútne chirurgicky. Ľahšie sa hematómy
vyberajú, keď sú opuzdrené, dajú sa ,,vylúpnuť“ a už to znova nekrváca. U poškodeného nebola možná
konzervatívna liečba, nakoľko už ho to začalo bolieť, pretože to tlačilo na okolité štruktúry, takže sa to
muselo operovať. Časť hematómu vybrali a časť sa vstrebala.
Ďalej súd vypočul svedka L. O., ktorý ku skutku uviedol, že po tom ako sa požíval alkohol, začali nezhody

a pustili sa do seba J. H. a A. (obžalovaný) mu dal „po pysku“ až nakoniec všetci traja aj s E. sa do seba
pustili, spadli na zem na trávu, kde sa váľali jeden po druhom, padali na seba ale nebolo tam nič také,
aby niekto niekomu skákal po nohách alebo po hlave. Uviedol, že žiadne zranenia nevidel, ani nevedel
o tom, že by sa poškodený sťažoval na nejakú bolesť alebo zranenie, nakoľko on tam už potom nebol.
Súd vypočul svedka J. H., pričom tento k skutku uviedol, že ho napadol obžalovaný, pravdepodobne
päsťou, nakoľko mu rozsekol nos. Išiel sa umyť, kde keď sa vrátil, videl ako obžalovaný a poškodený

ležali na zemi. Uviedol, že obžalovaný bil poškodeného päsťou do tváre a kolenom mu viackrát narážal
do nohy, poškodený kričal, aby mu pomohli. M. sa dvihol, odtiahol obžalovaného a povedal, že on
toto nepotrebuje a že sa končí. M. šiel odviezť O. do mesta a povedal, že sa po nich vráti. On potom
s poškodeným išli dole kopcom, za nimi šiel obžalovaný , ktorý sa zrazu rozbehol, a on už len kričal
na poškodeného, že pozor, beží za nami a rozbehol sa preč. Obžalovaný dobehol poškodeného, začal

ho kopať do nohy. Spadol na zem, obžalovaný ho nechal a rozbehol sa za ním, no on utiekol do lesa.
Obžalovaný sa vybral cestou do C., on išiel z lesa a videl, že poškodený stojí a vybral som sa k nemu
a vybrali sa preč. Na to sa obžalovaný otočil a začal sa k ním vracať a kričať, že im ukáže, a búchal
po zaparkovaných autách. Videl svetlá myslel si, že sa pre nás vrátil M., ale bol to iný pán, ku ktorému
nasadli, a on ich odviezol do C.. Obžalovaný ešte búchal tomu pánovi po aute, ale on naštartoval

a odišiel. K priebehu fyzickej potýčky medzi obžalovaným a poškodeným uviedol, že videl ako ležali na
zemi, že obžalovaný kopal poškodeného a dával mu päsťou.
Následne súd vypočul ako svedka P. M., ktorý uviedol, že je vodičom auta, ktoré išlo okolo, zastavil ho
poškodený, aby im pomohol, a zobral ich, bol tam aj H., asi do nemocnice nakoľko jeden bol zakrvavený,
ale nakoniec ich vysadil na polícií. Ďalej uviedol, že cestou stretli nejakého človeka, tí v aute hovorili,

že to bol obžalovaný, len pribrzdil, pričom táto osoba mu tľapla rukou po aute, pokračoval však ďalej.
Svedok si všimol krv z nosa poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.9.2025 súd vypočul svedka M. M., ktorý ku skutku uviedol, že začalo
sa to tým, že pán B. sa opýtal, komu má buchnúť. Na to sa ozval pán H., s tým, že mu dal obžalovaný

bombu na nos. Ten spadol, krv mu išla z nosa a vtedy to začalo. Začali naťahovačky. Všetci začali na
A. kričať, čo spravil, kričal O., H. medzi sebou. Začal kričať O. na mňa, aby som prišiel pomôcť, a vtedy
som videl, ako ležal poškodený pod obžalovaným a začal som ich odťahovať. Nevedel som, ako ich
mám odtiahnuť, obžalovaný sedel na poškodenom s nohami a držal ho za ruky, (svedok ukazuje ako mal
vystreté ruky, ktoré mu pridržiaval). Vtedy som chytil A. a začal som ho ťahať. Odtiahol som ho na zem

a v tom momente to akoby skončilo. Vo vzťahu k úroku obžalovaného na poškodeného svedok uviedol,
že E. ležal na zemi, na ňom sedel obžalovaný, povedal by som ako zápasníckym štýlom, nohami na ňom
a držal ho za ruky, pričom ja som k nemu pristúpil a som ho začal z neho odťahovať. Pán O. stál okolo
nich, lebo sa nemohol zohnúť, pretože má problém s krížami a H. tam tiež stál. Ďalej uviedol, že počul
poškodeného kričať že ho niečo bolí, svedok opísal opätovne pozíciu, v akej sa nachádzal poškodený,

pričom uviedol, že mal nohy od seba a kolenami sa teda dotýkal pána poškodeného, (svedok opisoval,
názorne aj ukázal polohu, v ktorej sa mali pri danom incidente nachádzať, ktorá spočívala v roztiahnutí
pokrčenýchnôhavystretýchrúk,kdetútopozíciuopísalako,,zápasníckypostoj“).Priprečítanízápisnice
z prípravného konania na účely odstránenia rozporov svedok uviedol, že poškodený mal nohy od seba
vykrčené, ležal na zemi, a obžalovaný ho držal a tlačil naňho, aby sa nehýbal. Svedok následnej uviedol,

že kopance nevidel, avšak poukázal na to, že podľa neho ak sa bavíme o tom, či poškodenému spôsobil
predmetné zranenie alebo nie, uvádzam, že áno, nakoľko keď pán B. ňom ležal, kolenami na kolenách,
pričom nemá málo kíl, poškodený má v nohe šrúby, tak mu to spôsobil. K dĺžke konfliktu uviedol, že tento
mohol trvať cca. 5 minút. Krv alebo zranenia spozoroval iba od svedka H., z nosa, a aj na ostatných
osobách avšak títo sa mali ušpiniť od svedka H..

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.6.2025 súd vykonal listinné dôkazy a to zápisnicu o výpovedi svedka
z prípravného konania zo dňa 29.7.2024 poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zápisnicu
o výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 18.7.2024 J. C., zápisnicu o výpovedi svedkaz prípravného konania zo dňa 25.7.2024 – G. H., zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania
zo dňa 25.7.2024 – Q. C., znalecký posudok J. R. L. E. XXX/XXXX, lekársku prepúšťaciu správu zo
dňa 13.5.2024, priestupkový spis, rozhodnutie Okresného úradu Humenné o priestupu, správu o povesti

obžalovaného a ďalšie rozhodnutie Okresného úradu Humenné o priestupku.

Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na dokazovania vykonané jednak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach má za to, že obžalovaný sa dopustil skutku, pre ktorý bola
podaná obžaloba. Uvedené jednoznačne vyplýva z výpovede svedka poškodeného E., svedka H., ako aj

svedkaM.,pričomvierohodnosťichvýpovedijepotvrdenáajvýpoveďousvedkaM..Vneposlednomrade
poukazujem na znalecký posudok vypracovaný znalcom, v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia a chirurgia, kt. bola taktiež potvrdená vierohodnosť výpoveď E., ohľadom jeho zranenia.
Obrana obžalovaného založená na jeho tvrdeniach, že si nepamätá skutkový dej, je ničím nepodložené
tvrdenie, ktoré považujem za účelové, ktorým sa obžalovaný snaží vyviniť z trestného činu. Takisto
zľahčovanie skutku zo strany svedka O. pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní možno vnímať z jeho

strany účelovo, nakoľko sám uviedol, že obžalovaný B. je jeho dlhoročný kamarát. Vzhľadom teda na
dokazovania, vykonané jednak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaiach, navrhujem
súdu, aby obžalovaného A. B. uznal za vinného z trestného činu, pre kt. bola podaná obžaloba. Čo
sa týka trestu, mám zato, že je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, aj keď
nebol nikdy trestaný, pravidelne sa dopúšťa konaní, ktoré boli zatiaľ riešené ako priestupky. Preto súdu

navrhujem,abymuboluloženýúhrnnýtrestpovinnejprácesvýmerouvstredetrestnejsadzby,prípadne,
aby mu bol uložený primeraný podmienečný trest odňatia slobody. Zároveň navrhujem, aby mu bol
uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a takisto aj ochranné liečenie,
a to protitoxikomanické ambulantnou formou.

Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe Okresnej
prokuratúry Humenné zo dňa 16.09.2024. Poukázala predovšetkým na výpoveď svedka O. a M.,
ktorí zhodne uviedli, že nevideli zo strany obžalovaného voči poškodenému žiadne kopance. Taktiež
poukázala na to, že samotný poškodený, rovnako ako obžalovaný, bol v ten večer pod značným vplyvom

alkoholu a napriek údajným sťažnostiam na bolesť, z chaty, vo vlastníctve svedka M., odišiel pešo a aj
napriek tomu, že si následne zastavil motorové vozidlo vo vlastníctve svedka M., nepožiadal ho o to,
aby ho odviezol priamo do nemocnice na lekárske ošetrenie. Napriek tomu, že ku skutku malo dôjsť
06.05.2024, poškodený prvotne vyhľadal lekárske ošetrenie až týždeň nato, čo vytvára priestor na úvahy
o tom, že k tomuto zraneniu mohlo dôjsť aj iným spôsobom, ako to poškodený uvádza v tomto trestnom

konaní. V tejto súvislosti poukazujem aj na výpoveď znalca J. J. C. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 15.05.2025, ktorý pripustil možnosť, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť aj iným spôsobom
akotoopísalvosvojomznal.posudku.Nazákladetýchtoskutočností,pretonavrhla,abysúdspoukazom
na zásadu in dubio pro reo podľa § 285 písm. c) TP obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože
nebolo dokázané, že skutok bol spáchaný obžalovaným.

Obžalovaný sa v záverečnej reči uviedol, že sa stále cíti nevinný a krivo obvinený. Cíti sa byť poškodený
tým, že bol napadnutý z ich strany a nie naopak. Určite tam nebola nejaká snaha niekomu ublížiť, že
mal nejaké stavy, to boli stavy zo života.

Na základe vykonaného dokazovania, ktoré je podrobne opísané vyššie v tomto rozsudku, s poukazom
na výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ďalej s poukazom na výpovede svedkov,
predovšetkým poškodeného E., svedka H. a M., ktorí v podstatných bodoch zhodne vypovedali o
priebehu samotného skutku, čo zároveň korešponduje aj so záverom znaleckého posudku E. XX/XXXX
znalca J. J. C. o mechanizme vzniku poranení poškodeného dňa 06.05.2024, mal súd za preukázané,

že sa skutok stal, tak ako je uvedené v obžalobe, že skutok je trestným činom a že tento spáchal bez
pochybnosti obžalovaný.
Súd pri hodnotení dôkazov a úvahách, ktoré ho viedli k prijatiu tohto rozhodnutia vychádzal
predovšetkým (no nielen) z výpovede svedka poškodeného E., svedka H. a M. a znaleckého posudku
E. XX/XXXX. Z uvedených dôkazom jednotlivo, ale aj ich komparáciou a vzájomnou súvislosťou súd

dokázal presvedčivo abstrahovať dej predmetného skutku, jeho následky na zdravie poškodeného ako
aj nepochybné preukázanie viny obžalovaného. Obžalovaný pri svojej výpovedi dňa 09.12.2025 (čl. 227)
sám potvrdil, že svedka H. napadol, udrel päsťou do tváre. Toto tvrdenie korešponduje aj s výpoveďami
ostatných svedkov, ktorý zhodne potvrdili, že videli ako obžalovaný svedka H. udrel, ako aj to, že tomuto„rozbil“ nos a tiekla mu z neho krv. Je nepochybné, že v tejto časti obžaloby bolo nad všetky pochybnosti
verifikované, že skutok spáchal obžalovaný, tak ako sa mu kládlo za vinu. Posudzujúc skutok ublíženia
na zdraví, vychádzajúc z výpovede svedka poškodeného E., tento uviedol (čl. 230 a nasl.), že ho

obžalovaný udrel do tváre, kopol mu do nohy a celou svojou na neho skočil – na nohu. Následne po tom,
ako z miesta odchádzali, dole cestou od chaty, kde on šiel prvý, za ním svedok H. a obžalovaný šiel ako
tretí, začal svedok H. na neho kričať, pozor, beží obžalovaný, ktorý ho kopol znova do nohy a následne
sa rozbehol dole cestou kde kopal do áut. Poškodený na otázky obhajkyne uviedol, že obžalovaný ho
kopol raz pri svedkovi H., potom druhý krát na čo spadol a obžalovaný na neho skočil, kolenom pritláčal

na jeho stehno. Uvedené korešponduje aj so svedectvom svedka H., ktorý jednoznačne potvrdil (čl.
254), že obžalovaný a poškodený E. ležali na zemi, kde obžalovaný bil poškodeného päsťou do tváre
a kolenom mu viac krát narážal do nohy, E. kričal, aby mu pomohli, kde potom, ako išli z chaty dole
kopcom, za nimi išiel obžalovaný, ktorý sa rozbehol a začal kopať poškodeného do nohy, ako aj so
svedectvom M. (čl. 296 a nasl.), ktorý síce kopance do nohy poškodeného zo strany obžalovaného
neregistroval, nakoľko sa v tom čase už na mieste nenachádzal, ale jednoznačne potvrdil, že obžalovaný

sedel na poškodenom, vystieral mu ruky, zápasníckym štýlom, nohami na ňom, opísal pozíciu v ktorej
sa poškodený a obžalovaný nachádzali, poškodený mal nohy od seba a kolenami sa teda obžalovaný
dotýkal poškodeného, kde táto pozícia spočívala v roztiahnutí pokrčených nôh a vystretých rúk, kde
záverom skonštatoval, že nakoľko obžalovaný ležal na poškodenom, kolenami na kolenách, pričom
nemá málo kíl, a poškodený má v nohe šrúby, tak mu to spôsobil, pre súd dostatočne verifikovali

tvrdenia poškodeného, a vzájomne tvoria dejovú líniu, ktorá nebola spochybnená inými dôkazmi, z ktorej
súd pri rozhodovaní vychádzal. Práve naopak, vyššie uvedené z dokazovania zistené a preukázané
skutočnosti sú podporené aj tvrdeniami znalca J. J. C., ktorý za najpravdepodobnejší mechanizmus
vzniku poranenia poškodeného (čl. 99) označil tupé násilie zo strany obžalovaného v podobe úderov
kolenom do oblasti ľavého stehna v vnútornej strany, kde sa uplatnil mechanizmus prudkých tupých

nárazov do zásahovej oblasti s následným vznikom poranení. Znalec zároveň na hlavnom pojednávaní
dňa 15.5.2025 (čl. 251) poukázal na fakt, že tento typ poranení z pohľadu chirurga a následná liečba
je vhodnejšia až v čase, keď krvácanie ustane, a až vtedy je optimálne hematóm chirurgicky odstrániť,
pričom poukázal aj na to, že hematóm sa u poškodeného zväčšoval časom, a krvná podliatina nevznikla
naraz pri úraze dňa 06.05.2024. Poznamenal, že ak by aj prišiel poškodený na vyšetrenie v deň

úrazu, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou hospitalizovaný na pozorovanie, kde by sa kontrolovalo
krvácanie a až po jeho „zapuzdrení“ by sa pristúpilo k liečbe.

Súd sa zaoberal dôveryhodnosťou výpovedí poškodeného, svedka H. a M., pričom táto nebola v konaní
spochybnená žiadnou zo strán, kde je potrebné uviesť, že svedok M. v čase a mieste spáchania skutku

nepožíval alkoholické nápoje, teda jeho vnímanie skutočností a okolnosti prípadu neboli skreslené
požívaním látok ovplyvňujúcich kognitívne a vnemové funkcie. Výpovede týchto svedkov boli spontánne
a v podstatných bodoch zhodné. Svedok M. pri svojej výpovedi nie len že opísal ako sa mal skutok
stať, ale aj bezprostredne názorne súdu predviedol postoj, resp. polohu, pri ktorej sa mali obžalovaný
a poškodený pri fyzickom incidente nachádzať, čo sa súd pokúsil aj preniesť do zápisnice z hlavného

pojednávania. Tento opis korešponduje s opísaným mechanizmom tupých nárazov do zásahovej oblasti
s následným vznikom poranenia poškodeného v intenciách záveru znalca J. C..

Svedecká výpoveď L. O. nepreukazovala ani nevyvracala inými svedkami prezentované poznatky ku
skutku, na čom podľa názoru súdu môže mať zásluhu aj dlhoročný kamarátsky vzťah (viac ako 25 rokov)

tohto svedka s obžalovaným. Tento fakt môže mať za následok, prečo aj napriek tomu, že spolu s M.
svedokO.vinkriminovanýčasnepožívalialkoholickénápoje,sanevedelbližšievyjadriťkpodrobnostiam
fyzickej potýčky medzi poškodeným a obžalovaným, ktorý označil len ako „váľanie sa po zemi“ a to aj
napriek tomu, že cely incident sledoval, snažil sa ich oddeľovať, na pomoc zavolal M., ktorý pri svojej
výpovedipodrobneopisovalpolohyvktorýchsapoškodenýaobžalovanýnachádzaliasvedkaO.uviedol

ako toho, kto sa pri incidente nachádzal v bezprostrednej blízkosti, nemohol sa zohnúť lebo má problémy
s krížami a aj napriek tomu svojou výpoveďou podstatne neprispel k objasneniu veci.

Súd má zato, že bolo dostatočne preukázané, že zranenia poškodenému spôsobil obžalovaný. Sám
obžalovaný priznáva úder - päsťou do tváre svedka H.. Vo vzťahu k ďalším okolnostiam skutku

obžalovaný vypovedal, že si to nepamätá, mal výpadok a precitol až v bare N. C.. Pri svojej výpovedi
však uviedol, že to čo sa stalo podľa neho nie je pravda, vo vzťahu k „búchaniu“ po aute Suzuki si
myslí, že sa to stalo preto, že bol ublížený a cítil krivdu. Na otázku samosudkyne, ako to, že si na
okolnosti skutku nepamätá, ale napriek tomu si pamätá aké mal v inkriminovaný incident pocity, uviedol,že pocity má rovnaké aj teraz. Negoval problémy s pamäťou v minulosti a uviedol, že 20 rokov mal
skúsenosť s užívaním pervitínu, raz – dva krát mesačne. Obžalovaný počas celého konania zotrval na
svojom postoji, že je nevinný. Jeho výpoveď spočívajúca v tvrdeniach, že si skutok nepamätá je ničím

nepodložená, nepreukázaná a s ohľadom na tvrdenia, že takýto problém s pamäťou nikdy nemal aj nie
úplne vierohodná. Hypotéza súdu o nedostatočnej vierohodnosti výpovede obžalovaného a o tom, ako
vnímal skutok a či si naň pamätá alebo nie, je podporená závermi znaleckého posudku E. XXX/XXXX
J. R. L. (čl. 136), kde znalec konštatoval, že rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli
zachované v celom rozsahu, nepodstatnou mierou znížené, boli zistené poruchy psychiky a správania

zapríčinené užívaním viacerých návykových látok a záverom uviedol, že pri pokračovaní požívania
alkoholu a aj iných návykových látok jeho pobyt na slobode by mohol byť prípadným nebezpečím pre
jeho okolie v zmysle opakovania sa správania ako je to za ktoré je stíhaný, a preto odporučil zváženie
nariadenia ochrannej protitoxikomanickej liečby ambulantnou formou a zákaz požívania alkoholu.

Obrane obžalovaného spočívajúcej v tvrdení, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne

preukázané, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe, pričom obžalovaný namietal, že svedok
O. a M. nevideli zo strany obžalovaného voči poškodenému žiadne kopance a to, že poškodený bol
v daný večer tiež pod značným vplyvom alkoholu a ošetrenie vyhľadal až za týždeň na to, čo vytvára
úvahy o tom, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť aj iným spôsobom, čo vyplynulo aj z výpovede
znalca J. C. na hlavnom pojednávaní dňa 15.5.2025, súd neprisvedčil, nakoľko nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní.
K obrane obžalovaného súdu uvádza, že ako už bolo spomenuté, svedok M. kopance smerom
k poškodenému negoval, nakoľko sa v čase, kedy k ním malo dôjsť a to najmä v čase, keď poškodený,
svedokH.aobžalovanýsmerovalidoleodchaty,saužnamiesteincidentunenachádzal.Kvierohodnosti
výpovede O. súd už vyššie zaujal stanovisko. Kopance smerom k poškodenému od obžalovaného

potvrdil svedok H., a to v čase keď smerovali spoločne s poškodeným dole od chaty, kde sa podľa
výpovede obžalovaný rozbehol smerom k nim, kde kopol poškodeného do nohy a následne svedok H.
utiekol smerom do lesa. Uvedenú skutočnosť z logiky veci a časovo – priebehovej linky ani nemohol
potvrdiť iný svedok, nakoľko minimálne v ten moment uvedeného druhého kopanca sa v mieste už
nachádzali len poškodený, svedok H. a obžalovaný. Kopance, resp. tupé údery kolenom do oblasti

nôh potvrdil jednoznačne svedok M. a vyplývajú aj zo znaleckého dokazovania J. C., ktorý podrobne
opísal mechanizmus vzniku takýto zranení. Skutočnosť, že znalec J. C. pripustil, že rovnaké zranenie
ako utrpel poškodený môže vzniknúť aj iným spôsobom bez pričinenia inej osoby napr. pri dopravnej
nehode, páde na tvrdú podložku, na guľatinu, páde z motorky apod. nič nemení na jeho záveroch
a skutočnostiach ktoré uviedol pri svojom výsluchu, kde podrobne opísal vývoj, predovšetkým časové

hľadisko špecifika týchto zranení, kde potvrdil, že ak by aj poškodený s predmetným zranením bol
prišiel v deň úrazu, s najväčšou pravdepodobnosťou by zostal na pozorovaní v nemocnici a čakalo
by sa na ustanie krvácania a „zapuzdrenia“ hematómu, čo absolútne nekorešponduje s tým, že by
mohlo zranenie poškodeného vzniknúť neskôr, tak ako to tvrdí obhajoba. Poškodený na hlavnom
pojednávaní dňa 9.12.2024 (čl. 229) uviedol, že hneď ako prišiel do nemocnice ho hospitalizovali

a operovali, čo potvrdzuje aj lekárska správa (čl. 4 až 6). Z uvedeného dôvodu je obrana obžalovaného
o možnostiach vzniku zranenia poškodeného aj v čase medzi incidentom a hospitalizáciou absolútne
vyvrátená vykonaným dokazovaním.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na

mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a po zvážení
všetkých okolností danej trestnej veci, dospel k záveru, že skutok je trestným činom a že ho spáchal
obžalovaný.

Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (tak z hľadiska veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase
skutku) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol dotknutý verejný záujem na ochrane
ľudského zdravia a súčasne záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími
útokmi narušujúcimi verejný poriadok - objekt trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky konalobžalovaný v nepriamom úmysle, keďže vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného v Trestnom zákone spôsobiť a porušiť. Úmysel obžalovaného súd vyvodil z jeho
správania pred skutkom i počas skutku, teda že poškodeného udrel do oblasti tváre. Obžalovaný

vzhľadom na vzniknutý konflikt mal v deň skutku dostatočný motív pre svoje konanie. Obžalovaný teda
poškodenému úmyselne ublížil na zdraví, pričom súd konštatuje, že svojím konaním a týmto skutkom
spôsobil poškodenému stredne ťažkú ujmu na zdraví, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku č. 18/2024,
s vtedy predpokladanou dobou liečenia 35 - 40 dní, kde bolo znalcom skonštatované možné trvalé
oslabenie sily stehenného svalstva vľavo.

Z uvedených dôvodov, po ustálení priebehu skutkového deja v súlade s vykonaným dokazovaním, súd
uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
ublíženia na zdraví a výtržníctva po stránke subjektívnej i objektívnej.

Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v
ustanovení§34Trestnéhozákonasohľadomna§2ods.12Trestnéhoporiadku,pričomzohľadnilnajmä
spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
ale aj samotnú osobu páchateľa - obžalovaného, jeho pomery, či možnosti jeho nápravy.

Pri posudzovaní povahy spáchaného trestného činu obžalovaným, s prihliadnutím na druh a význam
porušeného záujmu chráneného trestným zákonom, na konanie charakterizujúce objektívnu stránku
trestného činu a formu zavinenia, súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o typovo mierne závažnú
trestnú činnosť. Pri trestnom čine podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je v osobitnej časti zákona

stanovená sadzba trestu odňatia slobody na 0 až 3 roky a pri trestnom čine podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona je v osobitnej časti zákona stanovená sadzba trestu odňatia slobody na 6 mesiacov
až 2 roky. V zmysle ust. § 41 ods. 1 Trestného zákona súd ustálil pri predmetnom skutku sadzba trestu
odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Vykonaným dokazovaním súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného
zákona, a zároveň u obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona.

Pri posudzovaní osoby páchateľa, súd dospel k záveru, že u obžalovaného bolo preukázané, že za

dobu od spáchania predmetného skutku, sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, pre ktoré by bol
trestne stíhaný, o čom svedčia výsledky vykonaných lustrácií, najmä odpis z Registra trestov Generálnej
prokuratúry SR a odpoveď na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry SR, odpoveď na lustráciu
v databáze súdov STA a CBD. Žalovaný skutok je posledným protiprávnym konaním obžalovaného,
pričom od tohto skutku u obžalovaného nedošlo k opakovaniu protiprávneho konania. Obžalovaný

v súčasnosti nepracuje a vedie v súčasnosti riadny život.

Zo správy o povesti F. C. vyplýva, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, rodinné
a majetkové pomery nie sú známe. Požívanie alkoholických alebo iných návykových látok nie je
známy. S menovanou osobou neboli riešené žiadne priestupky na F. I. C.. Obžalovaný má v lustrácii

Centrálne evidencie správnych deliktov a priestupkov osem priestupkov, z toho jeden proti občianskemu
spolunažívaniu spáchaný v roku 2024, šesť priestupkov na úseku cestnej dopravy z roku 2020, 2021,
2022, 2023, 2024 jeden priestupok proti majetku z roku 2024, teda po predmetnom skutku spáchal
obžalovanýdvapriestupky,resp.tristým,žejedenpriestupokprotimajetkubolvspojitostispredmetným
konaním a to poškodením cudzieho osobného motorového vozidla.

Na základe vykonaných lustrácií mal súd za preukázané, že obžalovaný nemá záznamy v odpise z
Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

V súlade so zásadou individualizácie trestu súd prihliadal na pomery obžalovaného, ktoré starostlivo a

dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy
jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či
sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania. Napokon súd v prípade obžalovaného ustálil,
že v danej veci nie je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu

životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna
prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny
život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od
páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že
konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Pri takto charakterizovanom účele trestu, ktorého ukladanie má nielen individuálny, ale aj generálny
preventívny charakter, súd dospel k záveru, že u obžalovaného už čiastočne k individuálnej náprave

došlospoukazomnato,žežijepomerneusporiadanýživotaďalejnepáchatrestnúčinnosť.Napriektomu
neušlo pozornosti súdu spáchané priestupky obžalovaného, čo napovedá o jeho sklonom k porušovaniu
pravidiel a zákonným povinností.

V súlade so zásadou individualizácie trestu súd prihliadal na pomery obžalovaného, ktoré starostlivo a

dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy
jehodoterajšiesprávanie,príčiny,ktoréviedlikspáchaniutrestnéhočinu,prostredievktoromžijeačisav
minulosti už dopustil takého protiprávneho konania. Pri posudzovaní povahy spáchaného trestného činu
obžalovaným, s prihliadnutím na druh a význam porušeného záujmu chráneného trestným zákonom,
na konanie charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu a formu zavinenia, súd dospel k záveru,

že v danom prípade ide o typovo závažnejšiu trestnú činnosť. Po posúdení všetkých vyššie uvedených
okolností však napokon súd v prípade obžalovaného ustálil, že v danej veci uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné a pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods.
1 Trestného zákona, je u obžalovaného postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
s probačným dohľadom počas skúšobnej doby za súčasného uloženia primeraného obmedzenia

v zmysle § 51 Trestného zákona tak, aby aj spoločnosť v zmysle generálnej prevencie vedela, že
za takéto protiprávne konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, je v konečnom dôsledku páchateľ
spravodlivo potrestaný.

Čo sa týka výmery samotného trestu, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 12 mesiacov (1

rok),tedanaspodnejhranicitrestnejsadzby.Výkonuloženéhotrestuodňatiaslobodysúdobžalovanému
podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu na ustanovenú skúšobnú dobu
24 mesiacov (2 rokov). Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že ku spáchaniu trestného činu došlo
obžalovaným pod vplyvom alkoholu, súd mu uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok v zmysle § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona

a s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania v intenciách znaleckého posudku E. XXX/XXXX
J. L. v zmysle ust. §73 ods. 2 písm. c) a § 74 ods. 1 prvá veta Trestného zákona uložil obžalovanému
ochranné liečenie – protitoxikomanické liečenie – ambulantnou formou.

Súd má zato, že pre naplnenie zákonom predpokladaného účelu trestu je okrem iného dôležitá aj

včasnosť jeho uloženia páchateľovi, preto s poukazom aj na predmetné trestné konanie, počas ktorého
obžalovaný v zásade viedol riadny život, je súd presvedčený, že na nápravu páchateľa a zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje uložená výmera trestu odňatia slobody tak, ako je uvedená vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Vzhľadom na všetky zistené a vyššie uvedené skutočnosti sa súd domnieva, že
dĺžka uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a probačným dohľadom v skúšobnej

dobe obžalovanému je dostačujúca na zabezpečenie účelu trestu, teda nápravy obžalovaného i ochrany
spoločnosti, a súd ho preto považuje za primeraný a spravodlivý. Uložený trest odňatia slobody v takto
stanovenej výmere je podľa názoru súdu dostatočným vyjadrením i morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.

Pre účely rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodených bolo potrebné ustáliť
minimálnu škodu, ktorá je bez pochýb preukázaná čo do základu a jej výšky.Poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Prešov, IČO: 35 937 874, so
sídlom Kúpeľná č. 5, 080 15 Prešov, si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.315,81 Eur, ktorá
pozostáva z nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému v zmysle obsahu uplatnenia

nároku na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 25.7.2024 (čl. 89). Keďže poškodená
spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Prešov, IČO: 35 937 874, so sídlom Kúpeľná
č. 5, 080 15 Prešov si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila v rámci prípravného konania (čl.
89),súdspoukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaaustálenúvýškuškody,uložilobžalovanému
povinnosť uhradiť škodu poškodenej spoločnosti vo výške 2.315,81 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k nároku na náhradu škody poškodeného K. E. súd uvádza, že poškodený si uplatnil nárok
na náhradu škody až na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2024, kde uviedol, že žiada náhradu škody
ako spôsobenú ujmu na zdraví jej výšku však nevie určiť. Súd konštatuje, že takého uplatnenie nároku
na náhradu škody nespĺňa náležitosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného

poriadku. Z uvedeného dôvodu preto súd o nároku na náhradu škody vo vzťahu k poškodenému K. E.
nerozhodoval.

Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, dostatočne vysvetlil,
zhodnotil vykonané dokazovanie a vyslovil aj svoje úvahy, ku ktorým dospel, teda že obžalovaného

uznalvinným,pretožemázato,žeobžalovanýsvojímkonanímnaplnilzákonnéznakyskutkovejpodstaty
trestného činu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku po stránke subjektívnej i objektívnej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku

o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo
sa odvolania výslovne vzdať.