Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219630
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2317219630.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B., narodený X.X.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D., 2. E. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., obaja zastúpení: Advokátska
kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovaným: 1. F. F.,
narodený X.X.XXXX, bytom B. XXX/X, G., 2. H. F., narodená XX.X.XXXX, bytom B. XXX/X, G., obaja

zastúpení: AK Kleberc Legal, s.r.o., so sídlom Tbilská 13, Bratislava, o určenie vlastníctva k členskému
podielu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 27C/36/2017-328 zo dňa 29.
júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalovaní v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 34, § 37 ods. 1, 3,
§ 39, § 39a Občianskeho zákonníka, § 203 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca v 1. rade nadobudol členský podiel
so žalobkyňou v 2. rade za trvania manželstva v roku 1989, manželstvo žalobcov bolo právoplatne
rozvedené dňa 7.4.2011. Z dôvodu finančných ťažkostí žalobca v 1. rade požiadal svoju priateľku -
svedkyňu I. F. (J.) o pomoc pri získaní pôžičky. Dňa 21.2.2013 podpísal žalobca v 1. rade ako predávajúci
a žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci vyhlásenie, na základe ktorého sa dohodli na predaji a kúpe

členského podielu k bytu č. XX na 6. p., vchod 33, bytový dom súp. č. XXXX, na ulici C. v kat. úz. D.,
zapísaný na LV č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 188/10000,
ktorý je vo vlastníctve Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta za kúpnu cenu vo výške
30.000 eur. Následne v ten istý deň na Stavebnom bytovom družstve Sládkovičovo a Galanta strany
uzavreli dohodu o prevode o členských práv a povinností k predmetnému družstevnému bytu. Žalobca
v 1. rade bol na následky uzavretia dohody upozornený zo strany pracovníčky Stavebného bytového

družstva Sládkovičovo a Galanta. Žalobkyňa v 2. rade dohodu podpísala dobrovoľne. Žalobca v 1. rade
bol oboznámený s obsahom dokumentov, ktoré podpisoval, nakoľko mu boli prečítané u advokáta JUDr.
Nagya. Pani F. dňa 22.2.2013 dostala od pána K. sumu 460.000 Kč, ktorú následne odovzdala žalobcovi
v 1. rade, ktorý sa ju zaviazal splácať a z poskytnutej pôžičky vrátil iba časť, 3-4 splátky v sume 15.000
Kč. Predmetný byt je v súčasnosti predmetom nájomnej zmluvy medzi Stavebným bytovým družstvom
ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami. Žalobcovia v súčasnosti užívajú predmetný byt bez

právneho dôvodu.4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobcovia napriek navrhnutým a vykonaným
dôkazom neuniesli bremeno tvrdenia o tom, že zo strany žalovaných neboli vyplatené žiadne finančné
prostriedky vo výške 30.000 eur a rovnako tak, pokiaľ ide o tvrdenie, že predmetom nemal byť prevod

členského podielu na nehnuteľnosti ale len založenie členského podielu. Z predloženého vyhlásenia
zo dňa 21.2.2013 okrem iného vyplynulo, že žalobca v 1. rade svojím podpisom potvrdil prevzatie
finančných prostriedkov vo výške 30.000 eur od žalovaných za predaj členských práv a povinností a
rovnako z dohody o prevode členských práv a povinností z toho istého dňa jednoznačne vyplynulo,
že členské práva a povinnosti žalobcovia prevádzajú. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie

predpokladal, že žalobca v 1. rade je osobou so schopnosťami a znalosťami vlastnými priemernej osobe
a vzhľadom na obsah vyhlásenia, žalobca v 1. rade nemohol dospieť k záveru, že v prípade podpisu
vyhlásenia o prevzatí 30.000 eur, ktoré v skutočnosti podľa jeho tvrdenia neprevzal, mal za to, že sa
jedná o dokument dôležitý pre riadne založenie členského podielu na nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie
poukázal aj na vyjadrenie samotného žalobcu v 1. rade ohľadom upozornenia jeho osoby na následky
podpisu dohody o prevode členských práv a povinností zo strany pracovníčky Stavebného bytového

družstva Sládkovičovo a Galanta, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o prevod členských
práv a povinností. Vzhľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru, že žalobcovia nevedeli,
aké dokumenty podpisujú, resp. mali za to, že sa jedná o záložnú zmluvu a ich vôľa nebola previesť
člensképrávaapovinnosti.Navyšeplatnosťdohodyoprevodečlenskýchprávapovinnostínebolamedzi
stranami sporná, preto ju súd prvej inštancie považoval za platnú. Súd prvej inštancie nezistil ani dôvody

neplatnosti vyhlásenia zo dňa 21.2.2013. S poukazom na preferenciu platnosti právnych úkonov a s
poukazom na skutočnosť, že žalobca v 1. rade vyhlásenie bez výhrad podpísal, nepodpísanie takéhoto
vyhlásenia žalobkyňou v 2. rade súd prvej inštancie považoval za bez právneho významu vo vzťahu k
prevodu členských práv a povinností. Žalobca v 1. rade na preukázanie tvrdení o časovej tiesni, resp.
ostatných skutočností vyvolávajúcich neplatnosť právneho úkonu, neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by

mal súd prvej inštancie v konaní za tým účelom vykonať a z vykonaných dôkazov takéto skutočnosti
nevyplynuli, preto nebolo možné dospieť k záveru o neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie
posúdil právny úkon - vyhlásenie zo dňa 21.2.2013 za platný právny úkon a rovnako tak aj dohodu o
prevode členských práv a povinností zo dňa 21.2.2013, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu, nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobcovia podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedli, že vyhlásenie a dohoda o prevode

členských práv k členskému podielu na žalovaných neboli platným právnym úkonom, ktorý by mal
spôsobiť účinky prevodu členského podielu na žalovaných ale naopak zastretým právnym úkonom, ktorý
malslúžiťibaakozabezpečovacíprostriedokkzmluveopôžičke,zktorejmalzískaťpeňažnéprostriedky
žalobca v 1. rade. Žalobcovia nikdy nemali úmysel podpisom predmetnej dohody previesť vlastníctvo k
členskému podielu na žalovaných. Žalobca v 1. rade nepopiera, že síce vyhlásenie podpísal, nakoľko

mal za to, že ide o postup dôležitý pre riadne založenie členského podielu na nehnuteľnosti, ale žiadne
finančné prostriedky od žalovaných neobdržal. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so
skutočnosťou, že žalobca v 1. rade mal v zmysle vyhlásenia prevziať finančné prostriedky vo výške
30.000 eur v hotovosti dňa 16.1.2013, ale zároveň z konania vyplynulo, že žalovaného v 1. rade po
prvýkrát stretol až dňa 21.2.2013. Súd prvej inštancie postavil žalobcov do situácie, kedy títo mali

preukazovať negatívnu skutočnosť, že finančnú čiastku 30.000 eur v skutočnosti neobdržali, pričom
títo majú za to, že to mali byť práve žalovaní, kto mal preukázať, že túto sumu žalobcom riadne
odovzdali. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s ich argumentáciou, v zmysle ktorej poukazovali
na § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, pričom predmetné ustanovenie
platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15.000 eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi zakazuje.

Vzhľadom na to, že žalobca v l. rade postupoval v dobrej viere, že zo strany žalovaných nejde o
žiaden podvod, vyhlásenie si pri podpise i z dôvodu časovej tiesne nepreštudoval a po celý čas mal
za to, že sa jedná iba o zriadenie záložného práva k zmluve o pôžičke, na ktorej mala figurovať
podľa požiadaviek veriteľa ako dlžník osoba českej národnosti, v tomto prípade p. F.. Žalobca v 1.
rade si vôbec nebol vedomý skutočného prevodu vlastníckych práv k členským podielom k bytu,

aj keď isté pochybnosti ohľadom celého poskytnutia pôžičky nadobudol už krátko po jej poskytnutí.
Súd prvej inštancie sa nijako nevyporiadal so skutočnosťou, že primárnym úmyslom žalobcov nebolo
predať členský podiel na nehnuteľnosti, ale považovali to iba za zabezpečovací prostriedok. Ak sa v
zmysle uzavretej nájomnej zmluvy mali žalovaní stať novými nájomníkmi bytu, je otázne, prečo sa títožiadnym spôsobom nepodieľali na úhradách nájomného. S predmetnou skutočnosťou, ktorá logicky tiež
podporuje tvrdenia žalobcov, sa však súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, emailovú komunikáciu
medzizainteresovanýmistranami,zktorejjejednoznačnezrejméprepojeniemedzijednotlivýmiosobami

a ich funkcie v danom prípade, úplne odignoroval, rovnako tak ostatné dôkazy a zameral sa výlučne na
dva dokumenty, a to dohodu o prevode členských podielov a vyhlásenie. Žalobcovia namietli absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého malo dôjsť k prevodu členských práv v družstve na
žalovaných, teda nie je pravdou, že by bola platnosť či už vyhlásenia alebo dohody, na základe úkonov
ktorých došlo k prevodu vlastníckych práv k členskému podielu na žalovaných medzi stranami nesporná.

Žalobcovia zdôraznili, že ak by okrem iného nedošlo k úhrade kúpnej ceny, nebola by naplnená zákonná
podmienka kúpnej zmluvy a prevod by i z tohto dôvodu nemohol byť platný, teda nemožno konštatovať,
že ak by aj vyhlásenie nebolo platné, nemalo by to vplyv na dohodu o prevode členských podielov.
Žalobca v 1. rade má za to, že pri prevode členských práv v bytovom družstve bola i zo strany žalovaných
hrubým spôsobom zneužitá jeho dôverčivosť a finančná tieseň. Aj keby nebolo možné právny úkon,
ktorým došlo k prevodu vlastníckych práv k členskému podielu na žalovaných považovať za neplatný,

žalobca v 1. rade bol názoru, že v prípade vyhlásenia a na to nadväzujúcej dohody ide o simulovaný
právny úkon. Tieto zastreté právne úkony nespĺňajú atribúty platnosti kúpnej zmluvy, pretože jednak
nevyjadrovali vôľu účastníkov právneho vzťahu - žalobcovia nemali nikdy v záujme vzdať sa svojich
členských práv a žalobkyňa v 2. rade vyhlásenie ani nepodpísala, nakoľko nebola prítomná a za túto
tento dokument podpísal žalovaný v 1. rade (bez plnej moci), taktiež dokumenty nemali všetky potrebné

náležitosti zmluvy a v neposlednom rade nedošlo k úhrade kúpnej ceny ako k nevyhnutnej podmienke
uvedeného odplatného úkonu. Žalobcovia sa stali obeťami podvodného konania organizovanej skupiny
na čele s p. A. a nikdy nemali v úmysle previesť vlastnícke právo k ich členskému podielu na byte
na žalovaných, ale naopak postupovali podľa pokynov p. A. a jemu podriadených osôb za účelom
poskytnutia pôžičky. Žalobcovia zdôraznili, že postráda akúkoľvek logiku, aby títo predali svoje členské

podiely na nehnuteľnosti pod trhovú cenu v čase, kedy si zároveň chceli zabezpečiť finančné prostriedky
pôžičkou. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby sám rozhodol tak, že žalobe žalobcov
v plnom rozsahu vyhovie.

7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaní. Vo vyjadrení uviedli, že argumentácia žalobcov v odvolaní
sa nezakladá na pravde a viaceré tvrdenia sú účelové a zmätočné. Povinnosť tvrdenia je primárnou
povinnosťoužalobcuv1.rade,ktorýiniciovalsúdnekonanie.Žalobcoviajedinepreukázali,ževyhlásenie
a aj dohoda o prevode členských práv a povinností boli riadne podpísané. Žalovaní riadne uhradili kúpnu
cenu za členský podiel. Tvrdenie žalobcu v 1. rade, že nemal vedomosť o obsahu prehlásenia, sa

taktiež nezakladá na pravde, keďže s obsahom dokumentov bol oboznámený pracovníčkou Stavebného
bytového družstva Sládkovičovo a Galanta, ktorá sa ho po oboznámení s obsahom výslovne opýtala,
či vie, čo podpisuje. Žalobca v 1. rade mal jednoznačne vedomosť o tom, aký bol predmet a účel listín
a súhlasil so znením. Nebolo povinnosťou žalovaných skúmať pohnútku žalobcov, t. j. z akého dôvodu
predávajú svoj členský podiel, bola to pre žalovaných dobrá možnosť na investíciu a neskúmali žiadne

ďalšie okolnosti predaja. Tvrdenia žalobcov, že vyhlásenie bolo neplatné, resp. že to bol „simulovaný
právny úkon“ sú zavádzajúce, účelové a sú to tvrdenia bez dôkazov. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil.

8. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že to mali

byť práve žalovaní, ktorí mali preukázať, že sumu 30.000 eur žalobcom riadne odovzdali, zvlášť, keď v
rámci konania bolo vyhlásenie a jeho účinky medzi stranami sporné a žalobcami viackrát napadnuté ako
neplatné. Žalobcovia majú za to, že preukázanie negatívnej skutočnosti by malo zaťažovať žalovaných,
t.j.žalovaníbymalipredložiťdôkaznéprostriedkypreukazujúce,žeodovzdaližalobcomfinančnúčiastku
vo výške 30.000 eur. Žalobca v 1. rade zotrval na tom, že právny úkon, na základe ktorého malo dôjsť

k prevodu členských práv v družstve na žalovaných, je absolútne neplatný, nakoľko žalobca v 1. rade
nemal možnosť sa pri podpise oboznámiť so znením vyhlásenia a ak by takú možnosť mal, toto by nikdy
nepodpísal. Žalobca v 1. rade sporový byt naďalej užíva, za tento platí, rovnako platil splátky poskytnutej
pôžičky. Rozhodnutím súdu bol nastolený stav, kedy žalobcovia, ktorí sú osobami vyššieho veku, po
zneužití ich dôverčivosti prichádzajú o strechu nad hlavou. Žalobcovia ďalej zopakovali skutočnosti

uvedené v ich odvolaní. Žalobcovia zotrvali na odvolacom návrhu.

9. K vyjadreniu žalobcov k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní. Vo vyjadrení
uviedli, že preukázali odovzdanie peňažných prostriedkov, a to riadne podpísaným vyhlásením adohodou o prevode členských práv a povinností. Žalobca v 1. rade nepoprel, že s obsahom listiny
bol oboznámený pracovníčkou Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta, ktorá sa ho po
oboznámení s obsahom výslovne opýtala, či vie, čo podpisuje. Nemôže teda ísť o neplatný právny úkon,

keďže žalobca v 1. rade mal jednoznačne vedomosť o tom, aký bol predmet a účel listín a súhlasil s ich
znením. Žalovaní zotrvali na odvolacom návrhu.

10. V odvolacom konaní sa vyjadrili žalobcovia ďalším podaním, v ktorom zopakovali skutočnosti
uvedené v ich odvolaní a vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu.

11. V odvolacom konaní sa vyjadrili žalovaní ďalším podaním, v ktorom zopakovali skutočnosti uvedené
v ich vyjadreniu k odvolaniu žalobcov a vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k vyjadreniu žalovaných
k odvolaniu žalobcov.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia,
že členský podiel v Stavebnom bytovom družstve Sládkovičovo a Galanta, IČO 34 099 069, sídlo

Esterházyovcov 709/12, Galanta, na ktorý je viazané užívacie právo k družstevnému bytu č. XX,
nachádzajúcemu sa na 6. poschodí, vchod číslo 33 bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici
C., L. D., okres Galanta, katastrálne územie D., evidovaného na Liste vlastníctva číslo XXXX, patrí do
podielového spoluvlastníctva žalobcov každému v polovici. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol
dôvodiac, že nezistil dôvody neplatnosti vyhlásenia o zaplatení kúpnej ceny a platnosť dohody o prevode

členských práv a povinností nebola medzi stranami sporná. Žalobcovia nesúhlasili so zamietajúcim
rozsudkomsúduprvejinštancie,vodvolanínamietali,žesúdprvejinštanciesanedostatočnevysporiadal
sichargumentáciou,ichúmyslomnebolopredaťčlenskýpodielnanehnuteľnosti,právnyúkonoprevode
vlastníckych práv k členskému podielu je neplatný a rovnako sa jedná o simulovaný právny úkon.

14.Žalobcoviapodaliodvolanievýslovnezdôvodovpodľaustanovenia§365ods.1písm.f),h)Civilného
sporového poriadku. Žiada sa dodať, že i keď žalobcovia v odvolaní výslovne neuviedli, že odvolanie
podávajú i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, z obsahu
odvolacích námietok vyplýva, že namietajú (mimo iného), že sa súd prvej inštancie v prejednávanej
veci žiadnym, resp. nedostatočným spôsobom vysporiadal s ich argumentami predostretými v konaní

pred súdom prvej inštancie a predloženými dôkaznými prostriedkami, čím spôsobil nesprávnosť
a nespravodlivosť napadnutého rozsudku, čo bez pochyby zakladá odvolací dôvod i podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

15. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcov bolo namietanie, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľný, jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a vnútorne nelogické, pričom súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je opodstatnené.

17. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosťrozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

18. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné konštatovať, že závery v ňom obsiahnuté

sú nedostatočné. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, výsluchom navrhnutých svedkov a listinnými dôkazmi,
ktoré vymenoval (ods. 8. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom v odôvodnení rozsudku ďalej opisuje
obsah výpovede žalobcov (ods. 11., 12. rozsudku súdu prvej inštancie), obsah svedeckých výpovedí
(ods. 13., 14., 17., 18., 19., 20. rozsudku súdu prvej inštancie), obsah troch listinných dôkazov

(ods. 9., 10., 15. rozsudku súdu prvej inštancie) a obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu (ods. 16.
rozsudku súdu prvej inštancie). Z obsahu spisu je však zjavné, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bol vykonaný aj výsluch žalovaného v 1. rade a predložené a vykonané i ďalšie listinné dôkazy -
emailová komunikácia medzi I. J. a F. M., Zmluva o pôžičke zo dňa 21.2.2013, Výpisy z účtu I. J.,
Faktúra č. 0030, Trestné oznámenie zo dňa 27.2.2014 a zo dňa 2.5.2014, Rozhodcovská žaloba zo

dňa 24.1.2014, Odborný posudok o invalidite zo dňa 8.1.2016, Posudok o invalidite Čj.: N._CSSZ,
Správa Komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov zo dňa 12.7.2016, Prehlásenie
o vzájomnom majetkovom vyporiadaní hodnoty členského podielu zo dňa 21.2.2013, Dotazník zo dňa
21.2.2013, Plná moc zo dňa 21.2.2013, Prehlásenie F. A. zo dňa 19.9.2019, Prehlásenie I. J. zo dňa
18.3.2013, avšak súd prvej inštancie ich v napadnutom rozsudku vôbec neopisuje a ani nehodnotí.

Súd prvej inštancie opisuje selektívne vybrané a uskutočnené dôkazy, ostatné vykonané dôkazy neboli
súdom prvej inštancie vyhodnotené; z obsahu napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé, čo bolo ich
obsahom. Aj súdom prvej inštancie vybrané a opísané dôkazy v napadnutom rozsudku nie sú žiadnym
spôsobom vyhodnotené, súd prvej inštancie nevytvára ucelený záver o skutkovom deji. V odôvodnení
rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by

mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave.
Odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom hodnotenia dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý
z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si
odporujú alebo sa vylučujú. Súd vždy uvedie, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Súdmusí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania
skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku

absentuje. Takéto vyhodnotenie dôkaznej situácie absolútne v napadnutom rozsudku nie je uvedené.
Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. V napadnutom
rozsudku nie je ani nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli
preukázané a ktoré nie a prečo. Súd prvej inštancie bez náležitého vyhodnotenia dôkaznej situácie
konštatuje, že žalovaní neuniesli bremeno tvrdenia o tom, že zo strany žalovaných neboli vyplatené

žiadne finančné prostriedky, pričom vo vzťahu k prevzatiu kúpnej ceny sa súd prvej inštancie obmedzil
len na obsah písomného Vyhlásenia zo dňa 21.2.2013 a bez akéhokoľvek vysvetlenia skonštatoval,
že obsah emailovej komunikácie medzi I. J. a F. M. nemá na uvedené vplyv (pozn. jej obsah nie je
v napadnutom rozsudku ani len uvedený). Hoci súd prvej inštancie uzavrel, že nie je možné dospieť
k záveru, že žalobcovia nevedeli, aké dokumenty podpisujú a ich vôľa vôbec nebola previesť členské
práva povinnosti, nie je možné zistiť, ako k takému záveru dospel. Ničím nepodložený je aj záver

súdu prvej inštancie, že platnosť dohody o prevode členských práv a povinností medzi stranami nebola
sporná, je to dokonca v príkrom rozpore s procesným útokom žalobcov, ktorí od počiatku tvrdili, že
k prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve došlo v rozpore s ich skutočnou vôľou,
v rozpore s dobrými mravmi, bola zneužitá ich dôverčivosť a finančná tieseň a na preukázanie týchto
tvrdení predkladali dôkazy. Tieto nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zakladajú vadu

nepreskúmateľnosti.

21. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane tej – ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
V prejednávanom prípade to znamená, že od žalobcov nemožno požadovať, aby preukazovali, že
im nebola zaplatená kúpna cena a je na žalovaných, aby tvrdili a preukazovali, že kúpnu cenu
zaplatili. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia o tom, že zo

strany žalovaných im neboli vyplatené finančné prostriedky (ods. 39. rozsudku súdu prvej inštancie).
Rozsudok súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho posúdenia dôkazného bremena týkajúceho
sa zaplatenia kúpnej ceny.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobcovia počas konania na súde prvej inštancie

argumentovali tým, že vo Vyhlásení zo dňa 21.2.2013 je uvedený nesprávne deň 16.1.2013 ako
deň odovzdania hotovosti, hoci k stretnutiu žalobcu v 1. rade a žalovaného v 1. rade malo dôjsť
až dňa 21.2.2013, že vyplatenie sumy 30.000 eur je v rozpore s ustanovením § 4 zákona č.
394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, že kúpna cena 30.000 eur bola podhodnotená a že
žalobca v 1. rade poskytnutú pôžičku riadne splácal. Tiež žalobcovia poskytli rozsiahlu argumentáciu

o tom, že dohoda o prevode členských práv a povinností je simulovaný právny úkon. Odvolací súd
zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou
je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné
a dostatočne konkrétne. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí náležite
venovať všetkým vyššie uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcov, popretiu týchto skutkových tvrdení

žalovanými, hmotnoprávnym námietkam žalobcov prednesenými v rámci procesného útoku v konaní
pred súdom prvej inštancie a zopakovaných aj v odvolaní. Nezaoberanie sa argumentmi žalobcov
namietajúcimi v súdenom spore porušenie zákonných ustanovení o platnosti právnych úkonov bez toho,
aby súd prvej inštancie uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať
za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie

v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na všetky dôvody neopodstatnenosti uplatneného nároku
žalobcov uvádzané žalobcami v konaní pred súdom prvej inštancie a neposkytol im žiadnu repliku
na nimi predostreté právne otázky týkajúce sa uvedených prostriedkov procesného útoku žalobcov.
Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám
možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcov.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
avďalšejčastiodôvodneniavysvetlí,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetejtonormy.Pritom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Súd sa tiež vyjadruje,
ako aplikovanú právnu normu interpretuje. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, akú

tzv. skutkovú vetu súd prvej inštancie podrobil právnej kvalifikácii. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver
o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil
právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje vo svojom súhrne skutkovú situáciu
predvídanú hypotézou právnej normy v nadväznosti na vyhodnotenie dôkaznej situácie a už vôbec
neobsahuje náležité úvahy o hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej,

je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že argumentácia žalobcov ohľadne absolútnej neplatnosti dohody
o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve bola založená na tvrdení, že
kúpna cena nebola zaplatená, že pri prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom dome

bola zneužitá dôverčivosť a finančná tieseň žalobcu v 1. rade, právny úkon nebol urobený vážne, resp.
jedná sa o simulovaný právny úkon. Kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom. To znamená, že
na to, aby k jej vzniku došlo, musí sa stretnúť vôľa kupujúceho a vôľa predávajúceho, pričom obe
musia smerovať k rovnakému cieľu (t. j. predať, resp. kúpiť predmet kúpy za dohodnutú cenu). Ako
každý právny úkon, aj kúpna zmluva má svoju materiálnu (vzťahujúcu sa na náležitosti vôle) a aj

formálnu stránku (vzťahujúcu sa na náležitosti prejavu vôle, ktorým je v tomto prípade súkromná listina
spísaná na papieri). Ak vznikne pochybnosť o platnosti právneho úkonu, súd je povinný s ohľadom na
povahu tvrdení sporových strán skúmať jeho formálnu, aj materiálnu stránku. Skutočnosť, že žalobcovia
podpísali dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, nevypovedá
nič o náležitostiach vôle ako materiálnej stránke právneho úkonu. Táto skutočnosť môže svedčiť len

o tom, že bola dodržaná forma právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka.
Žalobcovia v konaní poukazovali na to, že pri podpise dohody o prevode práv a povinností spojených
s členstvom v bytovom družstve nemali v úmysle previesť ich členské práva a povinnosti spojené
s členstvom v bytovom družstve, pričom vôľu žalobcov je potrebné v konaní dokázať, keďže žalobcovia
existenciu vôle uzavrieť dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve

spochybňujú. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa dôsledne zaoberať náležitosťami vôle žalobcov
a žalovaných v nadväznosti na seba nadväzujúci sled udalostí v prejednávanej veci, a preto neobstojí
len paušálny odkaz súdu prvej inštancie na obsah Vyhlásenia žalobcu v 1. rade zo dňa 21.2.2013.
Odvolací súd podotýka, že uvedené vyhlásenie je súkromná listina, ktorej obsah je potrebné dokazovať
zvlášť v situácii, keď bolo zaplatenie kúpnej ceny účinne popreté. Dôkazné bremeno leží na tej strane,

ktorá zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky – na žalovaných, pričom žalovaní
doposiaľ ani len nepriamo nepreukázali, že disponovali peňažnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej
ceny.Súdprvejinštanciesanedostatočnevnapadnutomrozsudkuvenovalskúmaniunáležitostívôle(jej
existencii), keďže tvrdené okolnosti prípadu boli spôsobilé vyvolať závažné pochybnosti o jej existencii.
Z uvedeného je zjavné, že súd prvej inštancie si ani len neujasnil, čo sú relevantné skutkové zistenia,

ktoré by mal podriadiť pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v danej veci aplikovať.

25. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, keďže
odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych
rozhodnutí, čí porušil právo strán na spravodlivý proces.

26. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

27. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že arbitrárnosť
súdnehorozhodnutia,musíbyťvopravnomkonanínapravená,pretožebránijehovecnémupreskúmaniu
(§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného
rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež
pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného

sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len
za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre
zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno hoanizmeniť.Nemôžebyťžiadnejpochybnostiotom,ženahrádzaniefaktickejpasivitysúduprvejinštancie
v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho
súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením

alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou
platnosťou.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený

nárok v nadväznosti na žalobcom uvádzané dôvody neplatnosti právneho úkony (v konaní pred súdom
prvej inštancie a zopakované aj v odvolaní). Súd prvej inštancie sa bude dôsledne zaoberať každým
dôkazom navrhnutým stranami a v odôvodnení rozhodnutia uvedie aj jasné a zrozumiteľné úvahy o tom,
ktorý z navrhnutých dôkazov vykonal a ktorý nie, ktorý z dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie,
aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Samozrejme pri opísaní skutkového
stavu uvedie, ktoré skutkové tvrdenia strán boli vykonanými dôkazmi potvrdené a ktoré vyvrátené.

Po vyjasnení si jednotlivých čiastkových zistení neopomenie súd prvej inštancie opísať skutkový stav
ako celok tak, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil. Výsledky
vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku
a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné

otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcov, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení, pričom sa vyjadrí aj k interpretácii zvolenej právne normy a potom vo veci
znova rozhodnúť. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne
rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).