Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119218680
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8119218680.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobkyne Mgr. W. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom
so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému Ing. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
XXX XX M., právne zastúpenému Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50 v Prešove,

o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
20C/68/2019-344 zo dňa 13.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

I. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti:
- rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele KN C č. XXXX/X, k.ú. H., pozemok KN C, p.č.
XXXX/X, druh pozemku - trvalý trávnatý o výmere 625 m2, pozemok KN C p.č. XXXX/X, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2 to všetko zapísané na LV č. XXXX, ktorý je vedený
Okresným úradom M., katastrálny odbor, pre okres M., obec H., katastrálne územie H.. Spolu v hodnote

163.000,- eur.

II. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j edo výlučného
vlastníctva žalovaného: Osobné motorové vozidlo zn. A., model: C. R. A. K., objem valcov 1,4 16 W,
výkon motora XX kW, farba H.. Hodnota 1.063,- eur

III. Žalovanému p r i k a z u j e splácať zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania
na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.06.2011.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu vo výške 60.611,87
eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

2. Súd I. inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil najmä, tým že na základe vykonaného dokazovania zistil,
že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/330/2014-199 zo dňa
25.10.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016. Zánikom manželstva zaniklo zároveň
bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

strán bol podaný na súde pred uplynutím trojročnej lehoty podľa § 149 odsek 3 Občianskeho zákonníka.Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán cestou súdu, pretože
strany sa nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku.

3. V konaní nebolo sporné, že strany sporu počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva
nadobudli motorové vozidlo, zároveň sa dohodli na zostatkovej hodnote 1.063,- eur. Motorové vozidlo je
síce dočasne vyradené, avšak je v dispozičnej sfére žalovaného, a preto súd prisúdil motorové vozidlo
žalovanému.

4. V konaní nebolo sporné, že strany sporu počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva
nadobudlinehnuteľnosť-rodinnýdomčíslosúpisnéXXX,ktorýstojínaparceleCKNXXXX/X-zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 154 m2, parcela J. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2,
parcela CKN XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 625 m2. Strany sa zhodli na hodnote nehnuteľnosti
vo výške 163.000,- eur.

5. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalovaného. Strany konania majú dve maloleté deti, ktoré boli zverené do striedavej starostlivosti. Je
nesporné, že striedavá starostlivosť sa nevykonáva a maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky.
Tu však je potrebné dodať, že žalovaný má nesporne záujem o to, aby sa táto striedavá starostlivosť
vykonávala, keď na súde na návrh žalovaného prebieha výkon rozhodnutia. Pokiaľ ide o starostlivosť

o rodinu, tak v konaní nebolo preukázané, aby sa jedna zo strán výraznejšie starala, resp. nestarala
o rodinu a rovnako nebolo preukázané, aby sa jedna zo strán výraznejšie zaslúžila o nadobudnutie
spoločných vecí, a preto súd vychádzal z toho, že sa strany rovnakou mierou starali o rodinu a rovnako
zaslúžili o nadobudnutie spoločného majetku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v rodinnom
dome žije žalovaný so svojou partnerkou a jej deťmi. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tieto

boli prihlásené do súkromnej spojenej školy v M.. Súd teda vzal do úvahy, že vzhľadom na súčasné
okolnosti, keď maloleté deti sú v striedavej starostlivosti, ktorá ku dňu rozhodnutia nebola zmenená,
žalovaný v predmetnom dome býva spolu s partnerkou a jej deťmi, o tento sa už dlhšiu dobu stará, je
dôvodne prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného v cene dohodnutej stranami sporu
na 163.000,- eur, s povinnosťou nahradiť vyrovnávací podiel pre žalobkyňu.

6. Celková masa bezpodielového spoluvlastníctva tak činí sumu vo výške 164.063,- eur (163.000,- eur +
1.063,- eur). Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní tak ideálny podiel každej zo strán
činí 82.031,50 eura (164.063,- eur / 2).

7. Súd I. inštancie sa zaoberal vnosom žalobkyne v sume 92.095,89 eura. Žalobkyňa v žalobe uviedla,
že vnosy mali predstavovať peňažné prostriedky jej rodičov, ktoré jej poskytli pred uzavretím manželstva
v sume 300.000,- Sk. Tieto boli vybrané dňa 20.11.2006 a použité na úhradu druhej časti kúpnej
ceny za byt, ktorý strany konania nadobudli pred uzavretím manželstva. Súd v danom prípade mal
za preukázané, že dňa 20.11.2006 bola na účet predávajúceho v hotovosti vložená suma 250.000,-

Sk, čo malo predstavovať druhú časť kúpnej ceny za byt. Vzhľadom na časový aspekt, kedy došlo k
vybratiu finančných prostriedkov a ich vloženiu na účet, mal súd za preukázané, že sa jednalo o peňažné
prostriedky žalobkyne, ktoré jej boli darované od jej rodičov. Súd preto akceptoval vnos žalobkyne
vo výške 250.000,- Sk. Vo zvyšku žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa síce v konaní
predložila doklad o výbere 300.000,- Sk, avšak iba suma 250.000,- Sk bola použitá na zaplatenie kúpnej

sumy. Nebolo preukázané, aby suma 50.000,- Sk bola použitá na spoločný majetok, t.j. na byt, ktorý
bol počas manželstva predaný. Žalobkyňa ďalej tvrdila a preukázala, že na jej účet bola 06.12.2006
vložená suma 70.000,- Sk. V konaní však nebolo preukázané, aby uvedená suma bola použitá na
spoločný majetok, keďže tretia časť kúpnej ceny bola vyplatená peňažnými prostriedkami, ktoré vybral
dňa 16.12.2006 zo svojho účtu žalovaný a následne vložil na účet predávajúceho B. N..

8. Pokiaľ šlo o žalobkyňou tvrdené vnosy na stavbu rodinného dobu, tak v konaní nebolo preukázané,
aby žalobkyni boli tieto peňažné prostriedky darované. V konaní síce predložila faktúru na sumu
11.519,14eura,pričompodľaprehláseniamalabyťsuma10.000,-euruhradenádo5dní,avšakvkonaní
nebolo preukázané, aby túto sumu uhradili rodičia žalobkyne a taktiež, že sa malo jednať o dar iba

pre žalobkyňu. Rovnako pokiaľ šlo o faktúru č. X/XXXX. Z tejto faktúry iba vyplýva, že bola vystavená
otcom žalobkyne a odberateľom bol žalovaný. Nemožno však konštatovať, že táto bola hradená otcom
žalobkyne a ani to, že sa malo jednať o dar pre žalobkyňu. V prípade projektovej dokumentácie vo
výške 1.700,- eur žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že ňou bola zaplatená, resp. sa má jednať o dar.Žalobkyňa v konaní predložila ručne písaný list, kde je rozpis položiek vo výške 92.095,89 eura. Tento
list však podľa názoru súdu nepreukazoval vnosy žalobkyne do spoločného majetku. Nepreukázal ich
ani výsluch rodičov žalobkyne.

9. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyporiadavajú nielen aktíva, ale aj
spoločné pasíva. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 22.06.2011 uzavreli strany sporu ako
spoludlžníci s veriteľom, Štátny fond rozvoja bývania, zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru,
na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 38.350,- eur na účel výstavby bytu v rodinnom

dome, miesto stavby: H.. Zostatok úveru k 08.12.2016 predstavoval zostatok nesplatenej istiny v sume
34.179,40 eura a zostatok nesplatených úrokov v sume 16.958,34 eura. Splátky úveru vo výške 172,21
eura uhrádza žalovaný. Nakoľko súd prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného, je tento
povinný aj splácať zostatok úveru. Žalobkyňa však musí žalovanému uhradiť polovicu zostatku tohto
nesplateného úveru, ktorý existoval ku dňu zániku BSM, keďže dovtedy bol úver splácaný z prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Konkrétne takto žalobca má uhradiť žalovanému z tohto

úveru sumu vo výške 25.568,87 eura.

10. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že, čistá hodnota majetku po odpočítaní vnosov žalobkyne
činí 155.764,52 eura (164.063,- eur - 8.298,48 eura). Výška podielu každého z bývalých manželov
na čistom majetku tak činí 77.882,26 eura. K podielu na čistom majetku je nutné pričítať výšku

uskutočneného vnosu. Výška podielu žalobkyne tak činí 86.180,74 eura. Keďže súd prikázal dlh
žalovanému, je tá strana, ktorej nebol spoločný dlh prikázaný ako jeho výlučný záväzok, povinná
nahradiť protistrane čiastku zodpovedajúcu polovici tohto dlhu, v tomto prípade 25.568,87 eura. Po
zohľadnení týchto skutočností je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu
vo výške 60.611,87 eura.

11. Žalovaný podal prvý návrh na vyporiadanie až po uplynutí troch rokov po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a preto súd nemohol žiaden nárok na majetkové hodnoty a vnosy vyporiadať.
Žalovanému nič nebránilo, aby v trojročnej lehote podal žalobu o vyporiadanie BSM a žiadal vyporiadať
ako vnosy, tak aj náklady súvisiace s nehnuteľnosťou. Žalovaný bol pasívny a teda sám zavinil, že sa

tieto nevyporiadali. Navyše žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe a ani v duplike nežiadal vyporiadať vnosy,
ich výšku ani v priebehu celého konania nešpecifikoval.

12. Strany sa na pojednávaní zhodli, že hnuteľné veci pod bodmi 1 - 76 vyporiadavať nežiadajú. Pokiaľ
ide o zvyšné veci od bodu 77, tak predmetné veci sú súčasťou rodinného domu. Súčasť veci sleduje

právny osud veci, ktorej je súčasťou, a to preto, že súčasť veci nemôže byť sama osebe predmetom
právneho vzťahu. Tieto veci boli ohodnotené spolu s rodinným domom.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil, že konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním, sporovým, ale špecifickosť tohto konania

spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov, v záujme vyporiadať spoločný
majetok. Súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán,
bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa § 216 ods. 2 CSP, § 150 Občianskeho zákonníka.
Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal návrh vo veci podľa
§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti

druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru súdu nemožno hovoriť o úspechu,
či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou. V konaní súd aplikoval citované
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, a to z dôvodu, že každému z účastníkov sa dostala polovica spoločného
majetku a ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní ostalo sporné, komu budú prikázané nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva. Napriek tomu, že v konaní bolo nesporné, že striedavá osobná starostlivosť o dve

maloleté deti sporových strán sa nevykonáva a deti sú v starostlivosti matky, súd prikázal nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného. Návrh žalovaného o výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o
maloleté deti považuje žalobkyňa za účelový. Okrem toho, žalovaný síce býva v rodinnom dome, avšak
žalobkyňa neopustila rodinný dom dobrovoľne, ale pod hrubým nátlakom žalovaného. Na obdobie, kedyžalobkyňa nemohla byť s deťmi v dome, si zabezpečila bývanie v podobe prenájmu dvojizbového bytu.
Žalobkyňa mala vždy záujem vrátiť sa do rodinného domu, preto aj naďalej platila úver zo A. a polovicu
nájmu domu, avšak žalovaný jej predmetné financie posielal späť na účet s poznámkou, že už nebýva v

dome. Žalobkyňa trvá na tom, že súd mal brať zreteľ na potreby mal. deti strán sporu a na starostlivosť
o ne, nie na potreby žalovaného, jeho partnerky a ich detí. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, k. ú. H. navrhuje prikázať do jej výlučného vlastníctva, pričom bude povinná vyplatiť žalovanému
polovicu z ich všeobecnej trhovej hodnoty.
Kzostatkuúveružalobkyňauviedla,žezostatoknesplatenejistinykudňu08.12.2016predstavovalsumu

34.179,40 eur a zostatok nesplatených úrokov do konca splácania 16.958,34 eur. Výška vyčíslených
úrokov však predpokladá dobu splácania úveru v trvaní 30 rokov, ku stavu úveru 08.12.2016 by však
sa na takú výšku úrokov prihliadať nemalo. Pri vyporiadaní pasív je potrebné zahrnúť do BSM len sumu
34.179,40 eur.
Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalobkyne zohľadniť ňou uvádzané vnosy v celkovej sume
92.095,89 eur. Súd zohľadnil len sumu 250.000,- Sk, ktorá bola použitá na úhradu druhej časti kúpnej

ceny za byt, ktorý strany sporu nadobudli pred uzavretím manželstva.
Pri výpočte celkového vyrovnania mal teda súd prvej inštancie správne právne posúdiť vec tak, že
žalobkyni pripadnú nehnuteľnosti v hodnote 163.000,- eur, žalovanému pripadne hnuteľná vec v hodnote
1.063,- eur. Žalobkyňa prevezme zostatok úveru vo výške 34.179,40 eur, pritom k jej podielu je nutné
prirátať vnos vo výške 92.095,89 eur. V konečnom dôsledku bude žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni

na úplné finančné vyrovnanie podielov z BSM sumu 28.217,09 eur.
Napadnutý rozsudok navrhla žalobkyňa zmeniť spôsobom špecifikovanom v odvolacom návrhu,
alternatívne, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný, avšak bližšie o posúdení uplatneného prostriedku

nápravy odvolací súd uvádza v bode 19. až 43. a nasl.

16. Žalovaný považuje rozsudok v napadnutom výroku I. o prikázaní rodinného domu do výlučného
vlastníctvažalovanéhozavecnesprávnyariadneodôvodnený.Žalobkyňavžalobeuviedla,ženavrhuje,
aby bol rodinný dom v H. prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, žalovaný predniesol totožný

návrh, čiže došlo k dohode (zhode) o tom, do koho výlučného vlastníctva daná položka pripadne. Na
akúkoľvek ďalšiu zmenu súd v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 CSP neprihliada.
V ďalšom rozsahu žalovaný poukázal na nerešpektovanie rozhodnutie o striedavej starostlivosti zo
strany žalobkyne a prebiehajúce konanie o výkon rozhodnutia vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 30Em/1/2019. Postoj žalobkyne k rozhodnutie o úprave starostlivosti rodičov o mal. deti je

potrebné vyhodnotiť aj v predmetnom konaní. Je priamo preukázané, že úmyslom a chcením žalobkyne
je to, aby nedochádzalo k žiadnemu styku žalovaného s mal. deťmi, aby potom z toho profitovala v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Tvrdeniežalobkyneotom,žerodinnýdomneopustiladobrovoľne,alepodhrubýmnátlakomžalovaného,
považuje žalovaný za klamstvo a úmyselné zavádzania súdu. Žalobkyňa opustenie bytu plánovala

dlhodobo. Naopak, z domu bol vykázaný žalovaný, a to z dôvodu vykonštruovaného oznámenia proti
žalovanému o fyzickom napadnutí žalobkyne. Konanie o priestupku však zastavené, pretože nebolo
preukázané, aby sa žalovaný skutku dopustil. Okresný súd Prešov tiež zamietol žalobu o vylúčenie
žalovaného z užívania spoločného domu.
Keďže prikázanie zostatku nesplateného úveru má súvis s prikázaním rodinného domu, zostatok úveru

bol prikázaný správne a je nevyhnutné zohľadňovať ako istinu, tak aj úroky z neho.
Pokiaľ ide o námietky žalobkyne k zohľadneniu jej vnosov, k tomu žalovaný uviedol, že súd prvej
inštancie nemal zohľadniť žiadne vnosy žalobkyne.

17. Žalobkyňa v rámci odvolacej repliky uviedla, že k zmene návrhu na prikázanie rodinného domu

pristúpila z dôvodu finančného vyporiadania, z ktorého si nemôže zabezpečiť dôstojné bývanie pre seba
a maloleté dcéry. Napriek rozsudku o striedavej starostlivosti rodičov o mal. deti, mal. deti styk s otcom
odmietajú, stretávajú sa len sporadicky, na krátky čas. Žalobkyňa pritom mal. deti nemanipulovala ani
neovplyvňovala. Žalobkyňa sa žalovanému nechce pomstiť ani ho poškodiť.
Žalovaným predložené obrazovo-zvukové záznamy zo stretávania žalovaného s mal. deťmi považuje

žalobkyňa za nezákonné získané dôkazy, keďže boli vyhotovené bez súhlasu nahrávaných osôb,
preto by na ne nemal súd prihliadať. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že v tomto konaní sa rieši
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom súd nemá hodnotiť správanie sa mal. detí a
konania žalobkyne ako matky.Žalobkyňa trvá na tom, že rodinný dom neopustila dobrovoľne, ale pod hrubým nátlakom žalovaného.
Z jej strany nešlo o žiadne dlhodobé plánovanie. Žalobkyňa sa chcela s mal. deťmi vrátiť do rodinného
domu, avšak žalovaný sa odmietol vysťahovať. Z tohto dôvodu žalobkyňa musela zostať s mal. deťmi v

prechodnom bývaní, aby ich nevystavovala ďalším stresovým situáciám.
Nie je pravdou, že prebiehajúce trestné konanie bolo prostriedkom zmeny rozhodnutia o predbežnej
výchove mal. detí. Trestné konanie vedené na Okresnom súde Prešov sp. zn. 33T/66/2016 nie je
právoplatne skončené.

18. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval svoj nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne o tom, že z rodinného
domu odišla nedobrovoľne a pod hrubým nátlakom žalovaného. Konanie žalobkyne aj v súvislosti s
podaním trestného oznámenia na žalovaného a žaloby na súd o vylúčenie z užívania spoločného domu
považuje žalovaný za účelové konanie.

19. Proti výrokom II., IV. a V. rozsudku podal odvolanie žalovaný, uvádzajúc odvolacie dôvody podľa §

365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, bez uvedenia ich vecnej argumentácie.

20. Žalobkyňa navrhla odvolanie žalovaného odmietnuť pre neuvedenie podstatných náležitostí.

21. Podľa vyjadrenia žalovaného jeho odvolanie nie je možné odmietnuť, pretože súd prvej inštancie je

z dôvodu absencie odvolacieho návrhu povinný vyzvať žalovaného na odstránenie vád podania.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade sú splnené predpoklady
pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

23. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva (ďalej aj ako „vyporiadanie BSM“) strán sporu. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/330/2014-199 zo dňa 25.10.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.12.2016. Žaloba o vyporiadanie BSM bola Okresnému súdu Prešov doručená
dňa 29.11.2019, teda včas v rámci plynutia trojročnej zákonnej lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že sporové strany počas trvania manželstva
nadobudli nehnuteľnosti aj viaceré hnuteľné veci, zároveň čerpajú spoločný úver, poskytnutý im Štátnym
fondom rozvoja bývania, ktorého zostatok podľa stavu ku dňu zániku manželstva je potrebné vyporiadať
ako pasíva masy BSM.

24. V konaní nebolo sporné, že strany sporu počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva
nadobudli motorové vozidlo, zároveň sa dohodli na zostatkovej hodnote 1.063,- eur.

25. Vo vzťahu k rodinnému domu, súpisné číslo XXX, postavený na parcele KN C č. XXXX/X, k.ú. H.,
pozemok KN C, p.č. XXXX/X, druh pozemku - trvalý trávnatý porast, o výmere 625 m2, pozemok KN

C p.č. XXXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 154 m2, to všetko zapísané
na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, pre okres Prešov, obec
H., katastrálne územie H., sa strany sporu dohodli na cene nehnuteľnosti vo výške 163.000,- eur. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že v rodinnom dome žije žalovaný so svojou partnerkou a jej deťmi.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tieto boli prihlásené do súkromnej spojenej školy v M.. Súd

teda vzal do úvahy, že vzhľadom na súčasné okolnosti, keď maloleté deti strán sporu sú v striedavej
starostlivosti, ktorá ku dňu rozhodnutia nebola zmenená, žalovaný v predmetnom dome býva spolu s
partnerkou a jej deťmi, o tento sa už dlhšiu dobu stará, je dôvodne prikázať nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného.

26. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 22.06.2011 uzavreli strany sporu ako spoludlžníci s
veriteľom, Štátny fond rozvoja bývania, zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru, na základe ktorej
im bol poskytnutý úver vo výške 38.350,- eur na účel výstavby bytu v rodinnom dome, miesto stavby:
H.. Zostatok úveru ku dňu 08.12.2016 predstavoval zostatok nesplatenej istiny v sume 34.179,40 eura azostatok nesplatených úrokov v sume 16.958,34 eura. Nakoľko súd prikázal rodinný dom do výlučného
vlastníctva žalovaného, je tento povinný aj splácať zostatok úveru, s tým, že žalobkyňa má uhradiť
žalovanému z tohto úveru sumu vo výške 25.568,87 eura.

27. Pri vyporiadaní BSM súd akceptoval vnos žalobkyne v hodnote 250.000,- Sk. Žalobkyni tieto
peňažné prostriedky poskytli jej rodičia pred uzavretím manželstva a boli použité na úhradu druhej časti
kúpnej ceny za byt, ktorý strany konania nadobudli pred uzavretím manželstva. V ostatnom rozsahu
žalobkyňou uplatnených vnosov súd prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo

strany žalobkyne.

28. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná
v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený

a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil
relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte namietaných nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

29. Skutkový stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného
dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).
Odvolacísúdtiežzdôrazňujeajto,žesúdnemusírozhodovaťvsúladesoskutkovýmaprávnymnázorom
strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať

povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu,
prípadne štádia civilného procesu.

30. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011,
sp.zn. 3Cdo204/2009).

31. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje

na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,

zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo1/2010).

32. V kontexte vecnej argumentácie odvolacieho dôvodu žalobkyne o nesprávnych skutkových

zisteniach súdu prvej inštancie bolo predmetom odvolacieho prieskumu prioritne posúdenie správnosti
napadnutého rozhodnutia o prikázaní rodinného domu žalovanému, s ohľadom na skutkové okolnosti,
relevantné pre prijatie takého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že
žalobkyňa v rodinnom dome dlhodobo nebýva. Rodinný dom je obydlím žalovaného a jeho partnerky sich mal. deťmi. Aktuálne existujúci faktický stav mal nepochybne význam pre rozhodnutie súdu, medzi
stranami však ostali sporné dôvody, z ktorých žalobkyňa býva s mal. deťmi v prenajatom byte a nie v
rodinnom dome.

33. Vzťahy medzi sporovými stranami sú vážne narušené, čo je zrejmé z viacerých okolností, ktoré boli
súdu v priebehu konania prezentované. Strany sporu okrem konania o vyporiadanie BSM sú účastníkmi
aj v súdnych konaniach o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a v nadväznosti na to konania
o výkon rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti rodičov o ich mal. deti. Žalobkyňa zastáva názor,

že rodinný dom neopustila dobrovoľne, ale pod hrubým nátlakom žalovaného. Žalovaný s uvedeným
tvrdením kategoricky nesúhlasí, pritom rozpornosť tvrdení bolo v predmetnom konaní potrebné rozptýliť
vykonaným dokazovaním.
Pri zachovaní pretrvávajúceho sporu v skutkových okolnostiach totižto existuje dôvodná obava, že
žalovaný by svojim konaním obmedzujúcim žalobkyňu vo výkone jej vlastníckeho práva k rodinnému
domu, dosiahol výhodu v rámci konania o vyporiadania BSM, čo odporuje zásadám podľa § 150

Občianskeho zákonníka, ale aj zásadám spravodlivosti ako takej.

34. Vyššie nastolenou problematikou sa súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku
do podrobnosti nezaoberal, keďže sa nevysporiadal so žalobkyňou tvrdenými skutočnosťami o
dôvodoch neužívania rodinného domu. Nad rámec rozporných skutkových tvrdení bol v konaní

predložený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 10To/10/2019-670 zo dňa 12.11.2019 (č. l.
316 spisu), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/66/2016 zo dňa
15.11.2018, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a, b) Trestného zákona. Podľa skutkového základu sa žalovaný mal dopustiť protiprávneho
konania voči manželke, žalobkyni, od presne nezisteného dňa mesiaca september 2013 do 10.10.2014

počas spolužitia v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý je predmetom vyporiadania BSM.

35. S ohľadom na rozhodné obdobie, ktoré predchádzalo opusteniu spoločnej domácnosti zo strany
žalobkyne sa odvolaciemu súdu javí, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 10To/10/2019-670
zo dňa 12.11.2019 ani ďalší priebeh trestného konania nemôže ostať bez povšimnutia súdu, pretože

prostredníctvom výsledkov dokazovania, vykonaného v trestnom konaní, je súdu v predmetnej veci, nad
rámec skutkových tvrdení sporových strán, prezentovaný obraz fungovania spoločnej domácnosti pred
jej rozpadom.

36. V ďalšom rozsahu považuje odvolací súd odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné

vo vzťahu k prihliadnutiu na potreby mal. detí a starostlivosť o ne. Zo skutkových okolností prípadu je
zrejmé, že žalobkyňa býva v prenajatom byte spolu s mal. deťmi, pochádzajúcimi z jej spolužitia so
žalovaným. Žalovaný býva v rodinnom dome so svojou partnerkou a jej mal. deťmi.
V tejto súvislosti nemieni odvolací súd žiadnym spôsobom mal. deti kategorizovať, no pre účely
interpretácie a aplikácie ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka považuje za potrebné uviesť, že

majetok patriaci do BSM bol nadobudnutý počas manželstva, preto by sa pri jeho vyporiadaní malo
prioritne prihliadať na potreby mal. detí, ktoré z tohto manželstva pochádzajú. Nie je pritom zrejmé, ako
súd zohľadnil súčasnú faktickú starostlivosť o mal. deti v kontexte posudzovania bytových potrieb mal.
detí, t. j. prenajatý byt contra rodinný dom so záhradou.
Samozrejme, nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že starostlivosť o mal. deti pochádzajúce z

manželstva opomenul. Súd celkom zrejme vzal do úvahy, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností boli mal. deti zverené do striedavej starostlivosti rodičov, ktorá sa však nerealizuje. Na
Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. 30Em/1/2019 konanie o výkon rozhodnutia na základe
podanéhonávrhuotca.Súdzatýchtookolnostízohľadnilzáujemotcastaraťsaomal.deti,pritomrodinný
dom predstavuje priestor, kde by žalovaný ako otec mohol starostlivosť o deti vykonávať.

Ak teda záujem otca o výkon striedavej starostlivosti bol relevantným kritériom pre prikázanie rodinného
domu do výlučného vlastníctva žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu sa žiadalo pristupovať k
tomuto záujmu viac materiálne a zohľadniť stav konania o výkon rozhodnutia a zistenia súdu o dôvodoch
neplnenia súdneho rozhodnutia (nie posudzovať tieto dôvody samostatne).
Niektoré z rozhodnutí súdu v konaní o výkon rozhodnutia sú pritom obsahom preskúmavaného spisu,

no v odôvodnení rozhodnutia neboli relevantne premietnuté.
V ďalšom rozsahu absentuje odvolaciemu súdu, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou, prečo
by v rodinnom dome nemohli bývať mal. deti so žalobkyňou, osobitne so zreteľom na skutočnosť, že
striedavá starostlivosť sa nemá vykonávať v rovnocenných intervaloch, ale 9 a 5 dní v prospech matky,žalobkyne. Ak súd zohľadnil, že v rodinnom dome žije žalovaný so svojou partnerkou a ich mal. deťmi,
potom mal racionálne a proporcionálne vyvažovať vo svojom rozhodnutí prípadný prospech, ktorý by
získali mal. deti sporových strán presťahovaním do rodinného domu a na druhej strane ujmu, ktorú by

utrpeli deti žalovaného a jeho partnerky vysťahovaním z rodinného domu.

37. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobkyňa v podanej žalobe navrhla, aby bol sporný
rodinný dom prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, neskôr však od uvedeného návrhu upustila
a modifikovala ho návrhom prikázania rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne. Podľa

odvolacej argumentácie žalovaného sa strany v konaní dohodli na vyporiadaní rodinného domu, preto
na následnú zmenu žalobkyne v jej tvrdeniach nemožno prihliadať.
S uvedeným právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje a argumentuje najmä tým, že zmena
navrhovaného spôsobu vyporiadania BSM je zmenou, týkajúcou sa návrhu rozhodnutia súdu vo veci
samej, nie zmenou v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli. Z uvedeného dôvodu sa
ustanovenie § 186 ods. 2 CSP neuplatní. Žalobkyňa je oprávnená svoj žalobný návrh v priebehu konania

modifikovať, pričom takéto jej podanie sa nepovažuje ani za zmenu žaloby v súlade s ustanovením §
140 ods. 3 CSP.

38. S ohľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
nezohľadnilvšetkyskutočnosti,ktorémajúrelevanciuprivyporiadaníBSM,čímsvojerozhodnutiezaťažil

vadou nepreskúmateľnosti.

39. V prevyšujúcom rozsahu argumentovaného odvolacieho dôvodu o nesprávnych skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie sa odvolací súd s odvolateľkou nestotožnil. V otázke preukázanie
vnosu žalobkyne do BSM, ktorý má v súhrne predstavovať až sumu 92.095,89 eur, rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania. Nad rámec vnesenej sumy vo výške
250.000,- Sk, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojim skutkovým tvrdeniam.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto rozsahu presvedčivé, preto vecno-právne obstojí.

40. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7
Cdo 7/2010). Ani v tejto súvislosti však odvolací súd dôvodnosť odvolacej námietky nezistil.

41. Žalobkyňa v podanom odvolaní namieta nesprávne ustálenie výšky dlhu, ktorý vznikol za trvania
BSM. Uviedla, že zostatok nesplatenej istiny ku dňu 08.12.2016 predstavoval sumu 34.179,40 eur
a zostatok nesplatených úrokov do konca splácania 16.958,34 eur. Výška vyčíslených úrokov však
predpokladá dobu splácania úveru v trvaní 30 rokov, ku stavu úveru 08.12.2016 by však sa na takú výšku

úrokov prihliadať nemalo. Pri vyporiadaní pasív je potrebné zahrnúť do BSM len sumu 34.179,40 eur.

42. S námietkou nesprávneho právneho posúdenia sa odvolací súd stotožnil a s odkazom na relevantnú
judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 753/2020 zo dňa 29.06.2021 argumentuje
nasledovne. Ak v rámci konania o vyporiadanie BSM dochádza k vyporiadaniu dlhu, ustáli sa výška dlhu

podľa stavu v čase rozhodovania súdu, nie zániku BSM. V prípade, že niektorý z manželov po zániku
BSM splácal dlh zo svojich výlučných prostriedkov, má pri vyporiadaní BSM právo na náhradu. Táto
skutočnosť sa prejaví vo výroku o povinnosti jedného z manželov zaplatiť druhému určitú čiastku na
vyrovnanie podielov.
Súdy sú povinné vyporiadať celý dlh, vrátane jeho príslušenstva, ktoré k dlhu prirastie v budúcnosti

po rozhodnutí o vyporiadaní BSM. Nad rámec zistenia aktuálnej výšky dlhu a rozsahu splatného,
avšak doposiaľ nezaplateného príslušenstva, je nutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že napríklad
úverové produkty v súčasnosti často umožňujú predbežné splatenie úveru, mení sa tzv. fixačné obdobie,
dochádza k zmenám úročenia, k zmenám dĺžky následných fixačných období, zmenám bankových
ústavov a podobne, čo sú okolnosti, ktoré bránia ku dňu rozhodovania súdu zistiť výšku budúceho

príslušenstva.
Vzhľadom na to sú súdy pri vyporiadaní úročeného dlhu povinné zisťovať výšku istiny, prípadne i výšku
splatného a doposiaľ nezaplateného príslušenstva ku dňu rozhodnutia súdu, a následne takto zistený
dlh prikázať k úhrade obom manželom alebo výnimočne len jednému z nich. Príslušenstvo, ktoré k dlhuprirastie až v budúcnosti, sa prikáže k úhrade obidvom manželom či výnimočne len jednému z nich,
nedochádza však ku stanovenia jeho konkrétnej výšky ani jeho premietnutia do výpočtu o vyporiadacom
podiele.

Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vyššie uvedeným spôsobom pri zistení
výšky dlhu ani jeho vyporiadaní zrejme nepostupoval, preto odvolací súd sa domnieva, že dôvodnou
sa javí námietka žalobkyne o nesprávnom výpočte a vyporiadaní dlhu na úrokoch z úveru za obdobie
nasledujúce po rozhodnutí súdu.

43. Proti výrokom II., IV. a V. rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, uvádzajúc odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, bez uvedenia ich vecnej argumentácie.
Žalovaný si celkom zrejme bol vedomý obsahových nedostatkov svojho podania, napriek tomu ostal
nečinný a vyčkával na procesnú aktivitu odvolacieho súdu, ktorý ho mal na doplnenie podania vyzvať.
Predstavy žalovaného však odporujú rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. IV. ÚS
90/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorej iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie

je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená
zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“.
Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti
odvolaniaspočívajúcejvabsenciikonkretizácieodvolaciehodôvoduazároveňneumožňujestranesporu

meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

44. Je nevyhnutné rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP a
dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l CSP. Kým zmena alebo dopĺňanie
odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide

o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“, ktoré obsahuje odvolacie dôvody), pretože nemožno
meniť,resp.dopĺňať(rozširovať)niečo,čovôbecnieje(porovnajnálezÚSČRsp.zn.II.ÚS217/98,),ato
len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním
vady odvolania. Pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá
CSP). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na

odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec
odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) CSP.
Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z
vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní.
Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať.

Neprípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 CSP,
pretože, ako už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá.
Nemožno ho vyvodiť ani z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi, lebo táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody,
prípadne, ak je vada, spočívajúca v ich absencii, odstránená. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6 Cdo 119/2018 zo dňa 26.06.2019)

45. Žalovaný v konaní zastúpený advokátom s ohľadom na vyššie uvedené vedome spôsobil vadnosť
odvolania, ktorá nie je odstrániteľná postupom odvolacieho súdu. Z vyjadrení žalovaného možno
usudzovať, že zámerne vo svojom podaní neuviedol ani odvolací návrh, zrejme z dôvodu, aby odvolací

súd realizoval dovolený postup podľa § 373 ods. 1 CSP.
K procesným očakávaniam žalovaného však odvolací súd uvádza, že uvedené by nebolo účelné ani
v súlade s hospodárnosťou konania. Bez ohľadu na absenciu odvolacieho návrhu nie je v odvolaní
žalovanéhospôsobompredpokladanýmrozhodovacoučinnosťouÚstavnéhosúduSRuvedenýodvolací
dôvod, preto uvedený nedostatok obsahových náležitostí odvolania spôsobuje samostatný dôvod na

odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP.

46. Napriek uvedeným nedostatkom odvolania žalovaného ho odvolací súd samostatným výrokom
neodmietol, a to z dôvodu zistenia takých žalobkyňou namietaných vád napadnutého rozhodnutia, ktoré
nevyhnutne smerujú k jeho zrušeniu a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Za daného procesného stavu preto môže žalovaný argumentovať uplatnené odvolacie
dôvody ešte dodatočne, v konaní pred súdom prvej inštancie.47. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

48. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého

vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

49. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS
265/05).

50. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

51. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom vyplývajúcim z ust. §
389 ods. 1 psím. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (§ 391
ods. 1 CSP).

52. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie je úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať,

zohľadňujúc pritom relevantné skutkové okolnosti prípadu a vytýkané nesprávne právne posúdenie v
časti zistenia výšky úveru a jeho vyporiadania.

53. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania. (§ 396 ods.
3 CSP)

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).