Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208260
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:3125208260.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej, a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
navrhovateľa – veriteľa BPT LEASING, a.s. so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO 31 357 814,
právne zastúpený advokátom Mgr. Vladimír Šárnik so sídlom kancelárie Rožňavská 2, 821 02 Bratislava,
IČO 30 865 077, o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - podnikateľa Mgr. Pavol

Demčík - Belveder s miestom podnikania K výstavisku 421/12, 911 01 Trenčín, IČO: 40 194 892, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická č. 46, 911 01
Trenčín, IČO 36 837 857, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
38K/14/2025-105 zo dňa 3. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/14/2025-105 zo dňa 3. októbra 2025 potvrdzuje.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvej časti výroku zastavil konanie o návrhu veriteľa
BPT LEASING, a.s. so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO 31 357 814 (ďalej len „Navrhovateľ“)
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - podnikateľa Mgr. Pavol Demčík - Belveder s miestom
podnikania K výstavisku 421/12, IČO 40 194 892 (ďalej len „Dlžník“) a v druhej časti výroku priznal
Navrhovateľovi voči Dlžníkovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka z dôvodov bližšie špecifikovaných v návrhu. Uznesením č.k.
38K/14/2025-80zodňa1.8.2025,právoplatnýmdňa09.08.2025konkurznýsúdzačalkonkurznékonanie
voči Dlžníkovi ako fyzickej osobe podnikateľovi a uznesením č.k. 38K/14/2025-86 zo dňa 12.08.2025
vyzval Dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu a na osvedčenie platobnej schopnosti.
3. Dňa 03.09.2025 Dlžník doručil konkurznému súdu vyjadrenie k podanému návrhu Navrhovateľa, v

ktorom poukázal na poslednú vetu § 11 ods. 1 ZKR (veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie
konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou
– podnikateľom) ako aj na zmeny zavedené zákonom č. 377/2016 Z.z., ktorý upravil, že platobnú
neschopnosť fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom, je možné riešiť len konkurzom alebo splátkovým
kalendárom podľa štvrtej časti ZKR. Poukázal na to, že dňa 01.09.2025 ukončil podnikanie, a teda nie
je pasívne vecne legitimovaný pre vedenie konkurzného konania podľa druhej časti ZKR. Dlžník tiež

poukázal na ust. § 217 ods. 1 CSP (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Následne
sa dlžník ďalej vyjadroval k pohľadávkam veriteľa a pluralite veriteľov (dlžník eviduje pohľadávky veriteľa
uvedené v návrhu na konkurz avšak ich vyčíslenie nesedí s evidenciou dlžníka a takisto, poprel tvrdenie
veriteľa, že dlžník má ďalších veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti). Dlžník spolu s vyjadrením
doručil konkurznému súdu o.i. aj potvrdenie o ukončení podnikania.
4. Konkurzný súd doručil vyjadrenie Dlžníka Navrhovateľa, ktorý sa v súdom určenej lehote ani po jej

uplynutí nevyjadril.5. Súd prvej inštancie ako konkurzný súd s poukazom na ust. § 11 ods. 1 a 2 ZKR a ust. § 161 ods. 1
a 2 a § 217 ods. 1 CSP a § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka konštatoval, že medzi stranami
sporu nebolo sporné, že po začatí konkurzného konania dlžník ukončil svoju podnikateľskú činnosť k

02.09.2025, a teda nebolo sporné, že Dlžník už nemá postavenie podnikateľa.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že v spojitosti so zmenami, ktoré zaviedol zákon č. 377/2016 Z. z.,
predovšetkým v úprave „osobných konkurzov“ vo štvrtej časti, sa menia aj podmienky aktívnej a pasívnej
vecnejlegitimácie.Predlženieaplatobnáneschopnosťprávnickejosobysariešikonkurzompodľadruhej
časti (tzv. likvidačným konkurzom) alebo, ak ide o podnikateľský subjekt, môže sa riešiť podľa tretej časti

reštrukturalizáciou. Platobnú neschopnosť fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom, je možné riešiť len
konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa štvrtej časti zákona. Podľa súdu prvej inštancie z druhej
častiZKRzároveňjednoznačnevyplýva,želikvidačnýmkonkurzom(podľadruhejčasti)jemožné(okrem
právnickej osoby) riešiť len úpadok fyzickej osoby podnikateľa. Keďže je nesporné, že Dlžník fyzická
osoba, voči ktorému bolo začaté konkurzné konanie, stratil postavenie podnikateľa, ide o absenciu tzv.
pasívnej procesnej legitimácie (ktorú je nevyhnutné odlišovať od vecnej legitimácie, ktorá sa odvíja od

hmotného práva a ktorej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby) ako procesnej podmienky, ktorá vedie
k zastaveniu konania. Procesná legitimácia ako procesný inštitút určuje, kto má právo alebo povinnosť v
konkrétnom súdnom konaní a zabezpečuje, že konanie vedie osoba/ je vedené voči osobe, ktorá je na to
oprávnená/ povinná. Súd je povinný kedykoľvek počas konania skúmať, či sú splnené všetky podmienky,
za ktorých môže konať a meritórne rozhodnúť.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že pred vydaním meritórneho rozhodnutia – vyhlásenia konkurzu
alebo zamietnutia návrhu zistil, že Dlžník nie je pasívne procesne legitimovaný, teda nie je subjektom,
na majetok ktorého môže byť druhej časti ZKR vyhlásený konkurz, preto konanie pre nedostatok tejto
procesnej podmienky (nedostatok procesnej legitimácie osoby dlžníka) zastavil.
8. Okresný súd poukázal aj na to, že platobnú neschopnosť fyzickej osoby nepodnikateľa je možné

riešiť, a teda konkurz na majetok fyzickej osoby nepodnikateľa vyhlásiť len na základe návrhu podaného
samotným dlžníkom, a to podľa štvrtej časti ZKR, kedy je súd zároveň povinný rozhodnúť aj o jeho
oddlžení (tzv. oddlžovací konkurz). Aj v prípade, ak by na základe návrhu veriteľa podaného podľa druhej
časti ZKR boli preukázané všetky hmotnoprávne podmienky pre vyhlásenie konkurzu (pluralita veriteľov,
úpadok a majetnosť dlžníka), nebolo by možné konkurz na majetok dlžníka fyzickej osoby nepodnikateľa

podľa druhej časti ZKR vyhlásiť, nakoľko to zákon nepripúšťa.
9. Nakoľko Dlžník fyzická osoba, voči ktorému navrhovateľ návrh podal, stratil postavenie podnikateľa,
ide o neodstrániteľnú procesnú podmienku konania, pre nesplnenie ktorej je nevyhnutné začaté konanie
bezodkladne zastaviť.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že Navrhovateľovi priznal ich náhradu

v plnom rozsahu s odôvodnením, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania Dlžníka po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu (ukončenie podnikania z vlastného rozhodnutia Dlžníka), nakoľko v čase
jeho podania bola procesná legitimácia Dlžníka ako jedna zo základných procesných podmienok pre
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok podľa druhej časti ZKR splnená.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie Navrhovateľ aj Dlžník.

12. Navrhovateľ podal odvolanie proti prvej časti výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zastavil
konanie pre nedostatok pasívnej procesnej legitimácie Dlžníka. V odvolaní namietol nesprávny výklad
ust. § 11 ods. 1 ZKR, pretože podľa Navrhovateľa je táto podmienka relevantná len pre posúdenie
podaného návrhu a neskoršia strata podnikateľského oprávnenia nemá vplyv na rozhodovanie
o vyhlásení konkurzu. Podľa Navrhovateľa takémuto názoru nesvedčí iba textový výklad, ale aj výklad

teleologický a logický. S teleológiou nemožnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu proti fyzickej
osobenepodnikateľovijesíceznačnýproblém,nehovoriaconeústavnejnerovnostiprávnehopostavenia
dvoch kategórii fyzických osôb a neadekvátnom zásahu do práva veriteľa na ochranu majetku, čo je v
rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 20 Ústavy SR. Teleológia ustanovenia takejto podmienky ako
podmienky podania návrhu, nie podmienky vyhlásenia konkurzu je však jasná a nepochybná. Účelom

tohto ustanovenia je podľa Navrhovateľa umožniť veriteľovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky
konkurzom aspoň voči podnikateľovi, nie v úplnom znemožnení takéhoto spôsobu vymáhania. Výklad
citovaného ustanovenia prezentovaný konkurzným súdom by znamenal, že vyhlásenie konkurzu na
základe veriteľského návrhu by sa stalo voči akejkoľvek fyzickej osobe reálne nemožné, pretože by
dlžníkovi stačilo zrušiť svoje podnikateľské oprávnenie a tak jednoducho získať konkurznú imunitu.

Konkurz by tak mohol byť reálne vyhlásený iba na takú fyzickú osobu, ktorá by s vyhlásením konkurzu
súhlasila, čím by bol fakticky popretý zmysel inštitútu veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, pre
ktorý sa súhlas dlžníka nevyžaduje. S ohľadom na uvedené Navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie
konkurzného súdu zrušiť13. Dlžník vo vyjadrení k podanému odvolaniu označil napadnuté rozhodnutie v prvej časti výroku za
správne a navrhol ho v tejto časti potvrdiť.
14. Proti druhej časti výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým konkurzný súd zaviazal Dlžníka na

náhradu trov konania podal Dlžník v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dlžník uviedol, že ukončenie podnikania je legitímne
právo každého subjektu, a preto takéto rozhodnutie nemôže byť na ťarchu v tomto súdnom konaní.
Konkurzný súd zastavil konanie pre nedostatok procesnej podmienky, nie zavinené konanie Dlžníka, ako
konštatoval súd v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že konkurzné konanie na majetok fyzickej

osoby nepodnikateľa je možné riešiť konkurzom podľa štvrtej časti ZKR. Ukončenie podnikania Dlžník
označil za dobrovoľné neúčelové rozhodnutie, pričom nekonal so zámerom zmariť konkurzné konanie.
Dlžník tiež uviedol, že konkurzný súd konal vo veci, keď vyjadrenie Dlžníka doručil Navrhovateľovi
napriek tomu, že mu bolo doručené oznámenie o ukončení podnikania Dlžníka, a to napriek tomu, že
mal konanie zastaviť.
15. Dlžník označil rozhodnutie v napadnutej časti za nepreskúmateľné, nakoľko z vykonaného

dokazovania nevyplýva, že by Dlžník konal v úmysle vyhnúť sa konkurznému konaniu. Vyslovil
presvedčenie, že mu nemôže byť na ťarchu využitie zákonného práva ukončiť podnikanie. Nedopustil
sa žiadneho nedovoleného, či zakázaného konania, preto by mu mal byť priznaný nárok na náhradu
trov konania, príp. nemal by byť priznaný žiadnemu z účastníkov.
16. Navrhovateľovi bolo doručené odvolanie Dlžníka s tým, aby sa k nemu vyjadril. Navrhovateľ sa

k podanému odvolaniu nevyjadril.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že Navrhovateľ ako veriteľ doručil dňa 18.07.2025 na Okresný súd Trenčín

návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka ako fyzickú osobu podnikateľa. Súd prvej inštancie
ako konkurzný súd uznesením č.k. 38K/14/2025-80 zo dňa 01.08.2025, právoplatným dňa 09.08.2025
začal konkurzné konanie na majetok Dlžníka ako fyzickú osobu podnikateľa. Uznesenie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 152/2025 dňa 08.08.2025. V zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 ZKR,
uznesením č.k. 38K/14/2025-86 zo dňa 12.08.2025, právoplatným dňa 20.08.2025 vyzval dlžníka, aby

sa v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k návrhu navrhovateľa priloženému k návrhu a
aby osvedčil svoju platobnú schopnosť, a za tým účelom aby predložil najmä tam uvedené listiny. Súd
súčasne v II. výroku podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 3. ZKR vyzval dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí,
aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania. Toto uznesenie spolu s návrhom
Navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu a predvolaním na pojednávanie s termínom 10.10.2025 bolo

Dlžníkovi doručené dňa 29.08.2025.
19. Dňa 03.09.2025 bolo konkurznému súdu doručené podanie Dlžníka zo dňa 02.09.2025, v ktorom
Dlžník primárne poukázal na absenciu jeho pasívnej legitimácie s poukazom na skutočnosť, že dňa
01.09.2025 ukončil podnikanie. K podaniu priložil Potvrdenie o ukončení podnikania zo dňa 01.09.2025
vydané Okresným úradom Trenčín, odbor živnostenského podnikania č. OU-TN-OZP1-2025/041377-2.

Toto podanie konkurzný súd zaslal Navrhovateľovi spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril.
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (v texte len „ZKR“), návrh na
vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu je
oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.
Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak

je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona
iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.
21. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
23. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
24. Podľa § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (v texte len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na

konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o
oddlžení(ďalejlen"konaniepodľatohtozákona")saprimeranepoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku.25. Odvolací súd konštatuje, že dôvody uvedené odvolateľmi v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu
nie sú spôsobilé na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vyhodnotil odvolací súd ako
vecne správne. Odvolací súd sa preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaných odvolaní dopĺňa ďalšie
dôvody,pričomvyhodnocujeibatienámietkyaargumenty,ktorémajúvýznamprerozhodnutie(napríklad
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
26. Podmienkou vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je splnenie nielen hmotnoprávnych, ale aj

procesnoprávnych podmienok, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania, a to aj v rámci
konkurzného konania. Z uvedeného je zrejmé, že tieto podmienky je povinný konkurzný súd skúmať
nielen v rámci posudzovania splnenia podmienok pre začatie konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok Dlžníka, ale aj v prípade rozhodovania o splnení podmienok pre vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka, ktorý je možné vyhlásiť len v prípade, že ide o dlžníka označeného v ust. § 11 ods.
1 ZKR.

27. Zákon priznáva aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu len subjektom špecifikovaným v ust. § 11 ods. 1
ZKR. Samotným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa realizuje aj Ústavou SR garantované právo
na súdnu ochranu. Táto je však podmienená splnením zákonných podmienok. V zmysle citovaného
ust. § 11 ods. 1 ZKR je jedným zo subjektov voči ktorému sa možno domáhať vyhlásenia konkurzu
na jeho majetok aj fyzická osoba , ktorá je podnikateľom. Spôsob interpretácie a aplikácie § 11 ods.1

ZKR v spojení s ust. § 161 CSP, ktorý v napadnutom uznesení zvolil konkurzný súd, nemožno podľa
odvolacieho súdu považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Naopak, zodpovedá účelu a
zmyslu citovaných ustanovení ZKR, ako aj ustálenej rozhodovacej praxi a judikatúre. Jeho podstata je
založená na tom, že konkurzný súd môže viesť konkurzné konanie na majetok fyzickej osoby podľa
druhej časti len za predpokladu, že ide o podnikateľa.

28. Podporne odvolací súd poukazuje aj na názor prof. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. Vyslovený v článku
„Osobné bankroty“, BSA- Bulletin slovenskej advokácie, rok 2017, č. 4, str. 30, ktorý vyslovil názor, že ...
návrh na vyhlásenie likvidačného konkurzu proti dlžníkovi - fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom
nie je možné podať podľa druhej časti, veriteľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na
vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu (rovnako ani na určenie splátkového kalendára), čo nepovažujeme

za správne. Veriteľ si teda môže vymáhať pohľadávky voči fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom len
v exekučnom alebo inom obdobnom vykonávacom konaní...“.
29. Rovnako odvolací súd poukazuje na zámer zákonodarcu vyslovený v dôvodovej správe k zákonu č.
377/2016 Z.z., ktorým bol zavedený inštitút oddlženia fyzických osôb konkurzom podľa štvrtej časti ZKR,
z ktorého vyplýva snaha hospodárneho a efektívneho riešenia insolvencie dlžníkov- fyzických osôb, ktorí

majú málo majetku a aj nízke príjmy.
30. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade konkurzov proti fyzickým osobám nepodnikateľom ide
o efektívnejšiu alternatívu k tzv. malým konkurzom (§ 106 a nasl. ZKR v znení účinnom do 28.02.2017).
Úpadok fyzickej osoby podľa druhej alebo štvrtej časti ZKR je riešený výslovne v závislosti od právneho
statusu dlžníka, teda v závislosti od toho, či ide o dlžníka podnikateľa, kedy je možné riešiť úpadok

aj na podnet veriteľa podľa druhej časti ZKR, alebo fyzickú osobu nepodnikateľa, vtedy sa konanie
o úpadku rieši výlučne podľa štvrtej časti ZKR. Rozdiel je v tom, že dlžník podnikateľ má možnosť predísť
likvidačnému konkurzu podaním návrhu podľa štvrtej časti ZKR, čím vstupuje do tzv. oddlžovacieho
konania. V prípade, že sa rozhodne pre likvidáciu svojej podnikateľskej činnosti bez oddlžovacieho
konania, následkom musí byť zastavenie konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok

podľa druhej časti práve z dôvodu absencie pasívnej legitimácie. Následkom takéhoto rozhodnutia však
nie je odňatie možnosti veriteľa dlžníka domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v inom konaní.
Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu Navrhovateľa, že ide o poskytnutie konkurznej imunity Dlžníkovi,
pretože dôsledkom takéhoto výkladu veriteľ neprichádza o vymožiteľnosť svojho práva.
31.Odvolacísúdsohľadomnauvedenévyhodnotilprávneposúdenieajrozhodnutiesúduprvejinštancie

ako právne aj vecne správne, preto len na doplnenie poukazuje na to, že obdobie od podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu do rozhodnutia, či sa na základe neho začne konkurzné konanie, tvorí prvé
štádium konania o tomto návrhu (ktoré predchádza začatiu samotného konkurzného konania), ktoré
sa vyznačuje prísnou formálnosťou. Súd v tomto štádiu preskúmava procesné podmienky na konanie
(najmä právomoc, príslušnosť – vecnú, kauzálnu, miestnu, procesnú subjektivitu dlžníka a v prípade

veriteľského návrhu aj navrhovateľa), formálne a obsahové náležitosti podaného návrhu na vyhlásenie
konkurzu, vecnú legitimáciu (a to v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu tak aktívnu ako
aj pasívnu) a splnenie preddavkovej povinnosti, ak túto navrhovateľ podľa § 13 ZKR má. Vyhláseniekonkurzu predstavuje "rozhodnutie vo veci", preto konkurzný súd v každom štádiu konania musí skúmať
procesné podmienky konania.
32. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 196 ZKR, z ktorého jasne vyplýva, že ustanovenia CSP sa

nevzťahujú len na konanie do vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ale aj na celé konkurzné konanie,
v rámci ktorého je súd povinný skúmať splnenie procesných podmienok konania. Rovnako povinnosť
skúmania procesných podmienok vyplýva z ust. § 378 CSP pre odvolací súd. Zo spisového materiálu
jednoznačne vyplýva, že v konaní na strane Dlžníka nie je osoba pasívne vecne legitimovaná v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 ZKR, vzhľadom k tej skutočnosti, že ide o fyzickú osobu nepodnikateľa. Nakoľko

podľa druhej časti ZKR je možné, aby veriteľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu iba voči dlžníkovi,
ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, a teda aj vedenie konkurzného
konania podľa druhej časti je možné len voči fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom. Tento nedostatok
je neodstrániteľnou podmienkou konania, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie
zastavil.
33.Vovzťahukdruhejčastivýrokunapadnutéhorozhodnutia,vočiktorejpodalodvolanieDlžníkodvolací

súd uvádza, že aj v tejto časti vyhodnotil posúdenie veci, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne. Dlžník v rámci odvolania argumentoval tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by zrušenie podnikateľskej činnosti zo strany
Dlžníkaboloúčelové,nakoľkovyužillensvojezákonnéprávo.Kuvedenémuodvolacísúduvádza,žepre
rozhodnutie o trovách nie je podstatné, či išlo o konanie účelové, zákonné, či nezákonné, ale podstatnou

skutočnosťou je to, že Dlžník sa rozhodol zrušiť svoje podnikanie až po tom, čo bolo začaté konanie
o návrhu na začatie konkurzného konania na jeho majetok na základe návrhu veriteľa. K zrušeniu
podnikateľskej činnosti teda došlo až v momente, keď už bolo začaté konanie o návrhu Navrhovateľa
ako veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania
návrhu Navrhovateľa, ako aj v čase rozhodnutia o začatí konania o návrhu Navrhovateľa bol Dlžník

pasívne legitimovanou osobou. Časový sled okolností síce môže indikovať účelové konanie Dlžníka,
pre posúdenie otázky zodpovednosti za vzniknuté trovy konania však nie je natoľko podstatné, aby bolo
možné rozhodnutie súdu prvej inštancie označiť za nesprávne, či nepreskúmateľné.
34. Odvolací súd zdôrazňuje, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku rozhodnutia Dlžníka zrušiť svoje
podnikanie po tom, čo bolo rozhodnuté o začatí konania o návrhu Navrhovateľa a dokonca aj po tom, čo

bola Dlžníkovi doručená výzva podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR. K strate pasívnej legitimácie Dlžníka teda
došlo v príčinnej súvislosti so zánikom podnikania, ku ktorému došlo na základe rozhodnutia Dlžníka.
Skutočnosť, že sa pre ukončenie podnikania Dlžník rozhodol až v priebehu konania má za následok
procesnú zodpovednosť Dlžníka za zastavenie konania. Dlžník v žiadnom prípade nie je sankcionovaný
za rozhodnutie ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, ale nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojím

konaním zavinil zastavenie konania začatého v čase, keď bol Navrhovateľ oprávnený voči Dlžníkovi
takýto návrh podať. Dlžník bol v čase podávania návrhu nositeľom pasívnej legitimácie, pretože bol
podnikateľom, voči ktorému sa Navrhovateľ mohol domáhať vyhlásenia konkurzu podľa druhej časti
ZKR.
35. Odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne tvrdenie Dlžníka, že konkurzný súd vo veci konal aj po

tom, čo mu oznámil ukončenie svojej podnikateľskej činnosti, ktorá mala za následok stratu pasívnej
vecnejlegitimácie.Skutočnosť,ževyjadrenieDlžníkakonkurznýsúdzaslalnavyjadrenieNavrhovateľovi
vykonal konkurzný súd v súlade s ustanoveniami CSP upravujúcimi zásady kontradiktórnosti konania,
ktoré sú postavené na princípe rovnosti zbraní. Konkurzný súd preto postupoval správne, keď v záujme
zachovania procesných práv Navrhovateľa, ako strany sporu v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu

na majetok Dlžníka, umožnil Navrhovateľovi reagovať na procesnú obranu Dlžníka.
36. Na základe vyššie uvedeného posúdenia dôvodnosti odvolacích námietok strán sporu a preskúmaní
napadnutého rozhodnutia z uplatnených dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd
zistil,žeodvolanieNavrhovateľaaniDlžníkanebolodôvodné.Odvolacísúdpretonapadnutérozhodnutie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. Konanie o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka sa po rozhodnutí o začatí
konkurzného konania je konaním svojou povahou sporovým, v rámci ktorého súd skúma splnenie
zákonných podmienok pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nakoľko vydaním rozhodnutia v
tejto veci sa konanie končí, rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 396
ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 196 ZKR. Vzhľadom k tomu, že

ani Navrhovateľ ani Dlžník neboli v rámci odvolacieho konania úspešní, súd im nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
38. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).