Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125380533
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:6125380533.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XXX, D., zast. advokátom: JUDr. Ľudovít Surma, so sídlom Pavlice 183, proti
žalovanej: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, A., o zaplatenie 42.720,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 42.720,- eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15% ročne
od 1.7.2025 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 21.8.2025 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 42.720,- eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdila, že so žalovanou uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla žalovanej
postupne od 6.3.2025 do 28.4.2025 v hotovosti, prevodom a vkladom na účet sumu 47.000,- eur
a žalovaná sa zaviazala vrátiť pôžičku najneskôr do 30.6.2025. Dňa 11.6.2025 žalovaná vrátila sumu
4.280,- eur a doposiaľ nevrátila zostatok pôžičky 42.720,- eur. Nevrátením poskytnutej pôžičky sa
žalovaná dostala od 1.7.2025 do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Na vrátenie zostatku

poskytnutej pôžičky žalovanú opakovane vyzvala, avšak bezúspešne.

3. Na preukázanie nároku predložila listinné dôkazy, a to potvrdenie o pôžičke zo dňa 12.4.2025,
28.4.2025, vklad hotovosti na bežný účet zo dňa 6.3.2025 a 17.4.2025, detaily platby zo dňa 6.3.2025,
13.3.2025, 14.3.2025, 2.3.2025, komunikáciu strán sporu.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 19.9.2025 žalobe vyhovel vydaním

platobného rozkazu pod sp. zn. 7Up/1096/2025, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej
lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Dôvodila, že žalobkyňou požadovaná suma sa nezhoduje
s predloženými dokladmi, ktoré nepreukazujú, že by súhlasila s účtovaním celej tejto sumy. Tiež
poukazovala, že na jednom z dokladov je ručne dopísaná suma úroku. Tento údaj nie je doložený
pôvodnou zmluvou, overeným výpočtom ani iným dokladom, ktorý by potvrdil, že bola dohodnutá výška
úroku alebo že úrok vznikol vo výške uvedenej v rozkaze. Pripojila kópie príjmových dokladov

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že podľa žalovanou priložených dokladov je nesporné, že
bola poskytnutá pôžička 35.000,- eur a vrátených bolo len 4.280,- eur. Sporná suma medzi tvrdeniami
strán predstavuje 12.000,- eur. Poukazovala, že so žalobou doložila doklady (o týchto žalovaná výpis
z účtu nedoložila), z ktorých vyplýva, že dňa 10.3.2025 vložila v hotovosti na účet žalovanej sumu10.000,- eur a dňa 17.4.2025 vložila v hotovosti na účet žalovanej sumu 2.000,- eur. Ďalej uviedla, že od
žalovanej nepožaduje žiadne úroky za poskytnutie pôžičiek, ale požaduje úrok z omeškania s vrátením
pôžičiek v zákonnej výške.

6. Žalovaná právo na dupliku nevyužila.

7.Naprejednanievecisamejsúdnariadilpojednávanie,naktorépredvolalprávnehozástupcužalobkyne
a žalovanú. Podaním zo dňa 9.3.2026 žalovaná žiadala o odročenie pojednávania s poukazom na stav

jej 93 ročnej matky (výrazne zhoršenie) s tým, že je jej jediným opatrovateľom a nie je v jej silách
amožnostiachsapojednávaniazúčastniť.Ďalejuviedla,ženespochybňujedlhvočižalobkyniazaväzuje
sa ho v plnom rozsahu splatiť najneskôr do 31.4.2026.

8. Najvyšší súd už vo svojej staršej judikatúre uviedol, že dôležitosť dôvodov, ktorými účastník
odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia posudzuje súd podľa

konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania (dnes i strana) vo svojej
žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný
takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii
s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania.

9. Povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
(čl. 17 Základných princípov C.s.p.) a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť a sankcionovať procesné
úkony, ktoré zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (čl. 5 Základných princípov C.s.p.).

10. V prejednávanej veci žalovaná podaním zo dňa 9.3.2026 žiadala o odročenie pojednávania
s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav jej matky s tým, že je jej jediným opatrovateľom, avšak
súdu nepredložila dôveryhodné lekárske potvrdenie. Žalovanej bolo predvolanie na termín pojednávania
10.3.2026 o 9:00 hod. doručené dňa 15.1.2026, teda v dostatočnom predstihu, aby sa mohla na

predmetné pojednávanie pripraviť (a prípadne zabezpečiť starostlivosť o matku). V okolnostiach danej
veci súd preto neakceptoval žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania, o čom žalovanú upovedomil.

11. Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2026 právny zástupca žalobkyne zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvádzanej v skorších písomných vyjadreniach a poukazoval, že žalovaná prijatie pôžičky

nepoprela, ani nepredložila žiadne vyjadrenie k žalobkyňou predloženým potvrdeniam o vklade sumy
12.000,- eur. Strany uzatvorili jednu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie celej sumy
47.000,- eur, ktorú mala žalovaná vrátiť najneskôr do 30.6.2025. Nesúhlasil ani s poskytnutím dlhšej
lehoty na plnenie žalovanej majúc za to, že žalovaná sa snaží iba oddialiť splnenie dlhu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, odporu žalovanej proti
platobnému rozkazu, vyjadrenia žalobkyne k podanému odporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu, pričom po vyhodnotení vykonaného dokazovania jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti
dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

13.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. V sporovom konaní platí prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich

dôkazy je zásadne vecou strán. Keďže strany v takomto konaní stoja proti sebe, povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť zaťažuje každú stranu sporu v inom smere. Hmotné právo potom určuje, kto má
dôkazné bremeno (dôkazné bremeno nesie strana v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná
podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal za pravdivú).
Strana sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak pravdivosť skutkových

tvrdení dokazovanie nepotvrdilo, znáša nepriaznivé následky v podobe súdneho rozhodnutia v jej
neprospech.15. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie pôžičky peňazí má žalobca ako veriteľ bremeno
tvrdenia, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že predmet pôžičky mu odovzdal

a dlžník peniaze riadne a včas nevrátil. Dôkazné bremeno ak ide o zmluvu o pôžičke zaťažuje veriteľa
v tom smere, že ak chce byť úspešný v sporovom konaní, musí uniesť dôkazné bremeno (pokiaľ ide
o preukázanie tvrdenia), že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke s konkrétnym obsahom, že skutočne
odovzdal peňažné prostriedky žalovanému a že žalovanému vznikol záväzok vrátiť tieto peňažné
prostriedky žalobcovi.

16. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanej o zaplatenie 42.720,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 7,15% ročne od 1.7.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu
ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovaná ako dlžníčka od žalobkyne ako veriteľky
postupne prevzala finančné prostriedky vo výške 47.000,- eur a zaviazala sa tieto finančné prostriedky
vrátiť do 30.6.2025.

17. Uvedený skutkový záver vyplýva predovšetkým z potvrdení o pôžičke zo dňa 12.4.2025 a 28.4.2025,
potvrdení o vklade hotovosti na účet žalovanej zo dňa 6.3.2025 a 17.4.2025, detailov jednotlivých
bankových platieb realizovaných žalobkyňou v prospech žalovanej, ako aj z predloženej elektronickej
komunikácie medzi stranami sporu, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva existencia záväzkového

právneho vzťahu medzi stranami a vedomosť žalovanej o povinnosti poskytnuté finančné prostriedky
žalobkyni vrátiť.

18. Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd zároveň za preukázané, že žalobkyňa poskytla
žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 47.000,- eur. Pokiaľ žalovaná v podanom odpore

namietala nepreukázanie časti žalovaného nároku, táto svoju obranu žiadnym spôsobom skutkovo
ani dôkazne nerozvinula, neuviedla konkrétne, ktoré jednotlivé plnenia popiera, ani neoznačila dôkazy
spôsobilé spochybniť pravdivosť tvrdení žalobkyne.

19. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobkyňa vo vyjadrení k odporu konkrétne reagovala

na obranu žalovanej a opätovne bližšie špecifikovala plnenia vo výške 10.000,- eur a 2.000,- eur,
ktoré boli žalovanej poskytnuté vkladom na jej účet, pričom tieto tvrdenia doložila príslušnými listinnými
dôkazmi. Žalovaná napriek procesnej možnosti na predmetné tvrdenia žiadnym spôsobom nereagovala,
nepoprela ich a ani neoznačila/nepredložila žiadne dôkazy.

20. Za osobitne významnú súd považoval skutočnosť, že žalovaná vo svojom podaní zo dňa 9.3.2026
sama výslovne uviedla, že dlh voči žalobkyni nespochybňuje a zaväzuje sa ho v plnom rozsahu splatiť
najneskôr do 31.4.2026. Predmetné vyjadrenie žalovanej súd hodnotil ako jednoznačné potvrdenie
existencie záväzku žalovanej voči žalobkyni, pričom takýmto úkonom žalovaná fakticky potvrdila
dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.

21. Pokiaľ potom žalovaná na jednej strane v odpore spochybňovala rozsah uplatneného nároku, avšak
následne sama deklarovala existenciu dlhu v plnom rozsahu, súd takúto procesnú obranu žalovanej
vyhodnotil ako vnútorne rozpornú, účelovú a nespôsobilú vyvrátiť žalobkyňou tvrdený skutkový stav.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná doposiaľ uhradila žalobkyni len sumu 4.280,- eur, pričom
táto úhrada bola žalobkyňou pri uplatnení nároku zohľadnená. Žalovaná netvrdila ani nepreukazovala,
že by poskytla ďalšie plnenia smerujúce k zániku jej záväzku, či už formou úhrady, započítania alebo
iným zákonom predpokladaným spôsobom.

23. Za tejto dôkaznej situácie mal súd nepochybne za preukázané, že zo strany žalovanej zostala
nesplatená časť pôžičky vo výške 42.720,- eur.

24. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z meškania ustanovuje vykonávací
predpis.25.Podľaust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Keďže žalovaná nesplnila svoju povinnosť vrátiť žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky v
dohodnutej lehote splatnosti do 30.6.2025, dostala sa počnúc dňom 1.7.2025 do omeškania so splnením
peňažného záväzku, preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania, ktorý si uplatnila v súlade s

citovanými zákonnými ustanoveniami.

27. Pokiaľ žalovaná v odpore namietala nedostatočné preukázanie úrokov, súd uvádza, že žalobkyňa
si v konaní neuplatnila nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z pôžičky, ale výlučne zákonný úrok z
omeškania ako zákonný následok omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku. Obrana žalovanej
v tejto časti preto nebola spôsobilá ovplyvniť dôvodnosť uplatneného nároku.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní uniesla
dôkazné bremeno v plnom rozsahu, keď preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami, výšku
poskytnutého plnenia, splatnosť záväzku i jeho následné nesplnenie žalovanou. Naproti tomu žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam uvádzaným na obranu proti žalobe.

29. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
42.720,- eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Pokiaľ ide o žiadosť žalovanej o poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie (posúdiac podanie žalovanej

zo dňa 9.3.2026 podľa jeho obsahu), vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu
zaviazal súd žalovanú, určil súd žalovanej na splnenie dlhu v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p. primerane
dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol

aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola úspešná žalobkyňa, a preto jej vzniklo právo na
náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky) v rozsahu 100% voči
neúspešnej žalovanej. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257
C.s.p. odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné)
v konaní nebola tvrdená, ani súd ju nezistil. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

32. Na záver súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany,
nemožno považovať za porušenie, či nerešpektovanie jej práv. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.