Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119218680
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8119218680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov,
IČO: 42 083 541, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX I., právne
zastúpenému Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom Hlavná 50, 080 1 Prešov, IČO: 50 003
500, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 20C/68/2019-573 zo dňa 28.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov:

P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

- rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele J. K. č. XXXX/X, k.ú. H., pozemok J. K., p.č.
XXXX/X, druh pozemku - trvalý trávnatý porast o výmere 625 m2, pozemok J. K. p.č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2 to všetko zapísané na LV č. XXXX, ktorý je
vedený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, pre okres I., obec H., katastrálne územie H., spolu

v hodnote 163.000,- eur,

- osobné motorové vozidlo zn. C., model: L. M. C. N., objem valcov 1,4 16 W, výkon motora 63 kW,
farba O. P. v hodnote 1.063,- eur,

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu vo výške 65.477,58 eura do 30
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred súdom prvej inštancie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
,,I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného

vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti:
- rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele J. K. č. XXXX/X, k.ú. H., pozemok J. K., p.č.
XXXX/X, druh pozemku - trvalý trávnatý porast o výmere 625 m2, pozemok J. K. p.č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2 to všetko zapísané na LV č. XXXX, ktorýje vedený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, pre okres I., obec H., katastrálne územie H..
Spolu v hodnote 163.000,- eur.
III. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného

vlastníctva žalovaného: Osobné motorové vozidlo zn. C., model: L. M. C. N., objem valcov 1,4 16 W,
výkon motora 63 kW, farba O. P.. Hodnota 1.063,- eur
IV. Záväzok zaplatiť zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania na základe zmluvy
o poskytnutí podpory vo forme úveru, č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.06.2011 súd ukladá žalobkyni a
žalovanému v rovnakom rozsahu (1:1).

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu vo výške 78.941,62 eura
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 143, § 149 ods. 3 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej v texte ako ,,Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“).

3. Konštatoval, že predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je rozdelenie
spoločného majetku, vecí strán, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných
dlhov strán v zmysle zásad podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 30P/330/2014-199 zo dňa 25.10.2016. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 08.12.2016. Zánikom manželstva zaniklo zároveň bezpodielové spoluvlastníctvo
strán konania. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán bol podaný na súde pred
uplynutím trojročnej lehoty podľa § 149 odsek 3 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán cestou súdu, pretože
strany sa nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku.

6. V konaní súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že strany sporu počas manželstva do

bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli motorové vozidlo a strany sa zároveň dohodli na zostatkovej
hodnote 1.063,- eur. Motorové vozidlo je síce dočasne vyradené, avšak je v dispozičnej sfére
žalovaného, a preto súd prisúdil motorové vozidlo žalovanému. V konaní nebolo sporné, že strany
sporupočasmanželstvadobezpodielovéhospoluvlastníctvanadobudlinehnuteľnosť-rodinnýdomčíslo
súpisné XXX, ktorý stojí na parcele K. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2, parcela

K. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2, parcela K. XXXX/X - trvalý trávny porast
o výmere 625 m2. Strany sa zhodli na hodnote 163.000,- eur.

7. V konaní bolo sporné, komu bude vyššia uvedená nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva. V
zmyslepôvodnéhonávrhužalobkyňanavrhla,abybolanehnuteľnosťprikázanádovýlučnéhovlastníctva

žalovaného. Žalovaný s návrhom súhlasil. V priebehu konania žalobkyňa zmenila návrh a žiadala, aby
bola nehnuteľnosť prikázaná do jej výlučného vlastníctva.

8. Poukázal na to, že jednou zo zásad, ktoré sa uplatňujú pri vyporiadaní BSM je zásada ochrany
záujmov maloletých detí. Na uvedené hľadisko sa prihliada najmä pri určení, aká konkrétna časť majetku

pripadne do výlučného majetku manžela, ktorý má maloleté deti vo svojej výchove. Toto hľadisko nie je
samo o sebe dôvodom na zmenu rozsahu podielov bývalých manželov na zaniknutom BSM. Potreby
maloletých detí treba posúdiť podľa povahy konkrétneho prípadu.

9. Uviedol, že strany konania majú X maloleté deti, ktoré boli zverené do striedavej starostlivosti. Je

nesporné, že striedavá starostlivosť sa nevykonáva a maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky.
Ako vyplynulo z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.10.2023, 23CoP/99/2023 - 1093,
ktorým potvrdil uznesenie súd prvej inštancie o zamietnutí návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, aby súd dočasne upravil styk s maloletými deťmi, vzhľadom na vek maloletých deti je
potrebné veľmi dôsledne zvažovať a rešpektovať názor maloletých detí, keď sa otec nestretáva s

deťmi pre ich nesúhlas. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi v roku 2015.
V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa opustila rodinný dom na nátlak žalovaného. Naopak,
nájomná zmluva preukazuje, že žalobkyňa opustila rodinný dom dobrovoľne. Pokiaľ ide o odvolacím
súdom uvedené, že podľa skutkového základu sa žalovaný mal dopustiť protiprávneho konania vočimanželke, žalobkyni, od presne nezisteného dňa mesiaca september 2013 do 10.10.2014 počas
spolužitia v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý je predmetom vyporiadania BSM tak žalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.02.2023, sp.zn. 33T/66/2016 oslobodený spod

obžalovaný pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Ako
vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu tak z obsahu spisu vyplývajú situácie, ktoré
objektívne o správaní sa žalovaného voči žalobkyni s vyšším stupňom hrubosti, bezohľadnosti a
trvalosti nesvedčia a spochybňujú asymetrickosť ich vzťahu. Na jednej strane mal žalovaný nadávať
žalobkyni a na druhej strane je v spise zvukový záznam, na ktorom nadáva žalobkyňa žalovanému.

Na tamojšom súde sa viedlo aj konanie o vylúčení žalovaného z užívania rodinného domu, kde
bola žaloba zamietnutá. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku nebolo preukázané násilie zo strany
žalovaného v takej intenzite, ktoré by bolo neznesiteľným a teda by súd mohol pristúpiť v zmysel §
146 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že by obmedzil žalovanému užívacie právo k domu. Súd prvej
inštancie poukázal aj rozsudok Okresného súd Prešov zo dňa 27.10.2016, sp.zn. 4T/63/2016, ktorým
súd oslobodil žalovaného spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážanie, ktorého sa mal žalovaný

dopustiť dňa 29.01.2016 (niekoľko mesiacov po tom, čo žalobkyňa opustila rodinný dom) voči žalovanej,
pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Ako vyplýva z uvedeného
rozsudku súd neuveril poškodenej (v tomto konaní žalobkyne), že mala strach z obžalovaného, tomuto
nezodpovedalo ani správanie poškodenej počas celého konania. Je teda zrejme, že žalovaný sa voči
žalovanej nedopustil násilia v takej intenzite, aby žalobkyňa mala strach zo žalovaného, čo nasvedčuje

tomu, že žalobkyňa opustila rodinný dom dobrovoľne. V rodinnom dome žalobkyňa už 9 rokov nebýva,
pričom žalovaný sa dom stará a hradí všetky náklady s tým súvisiace. Pokiaľ ide o odvolacím súdom
vytknuté, že súd nezohľadnil súčasnú faktickú starostlivosť o maloleté deti v kontexte posudzovania
bytových potrieb maloletých detí, t.j. prenajatý byt contra rodinný dom so záhradou tak k tomu súd prvej
inštancie uviedol, že maloleté deti sú vo veku XX a XX rokov. Rovnako ako žalobkyňa už 9 rokov v

rodinnom dome nebývajú a bývajú v byte v meste I.. Je nepochybné, že v meste majú svoj vlastný okruh
priateľov a známych, a preto sa súdu nejaví, aby bolo v ich záujme presťahovať sa do inej obce. V
konaní nebolo ani preukázané, aby mali maloleté deti nejaký vzťah k tomu domu, žeby chceli v tomto
dome bývať. Žalovaný v predmetnom dome býva spolu s partnerkou a jej deťmi, o tento sa už dlhšiu
dobu stará. V konaní bola preukázaná aj jeho bonita. Naopak je otázne, či žalobkyňa by bola schopná

žalovaného vyplatiť. Táto síce predložila úverovú ponuku pre klienta, je však otázne, či by bol žalovanej
aj poskytnutý úver. Splátka by predstavovala sumu 518,- eur. Žalobkyňa mala priemerný mesačný príjem
za roky 2020 - 2022 vo výške cca 900,- eur. K tomu je potrebné prirátať aj polovicu splátky pre štátny fond
rozvoja bývania. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. V neposlednom rade stojí za zváženie, či by
v záujme žalobkyne a jej maloletých detí bolo tak výrazné úverové zaťaženie a či by pre ňu bolo únosné.

Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že je dôvodne prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalovaného v cene dohodnutej stranami sporu na 163.000,- eur s povinnosťou nahradiť vyrovnávací
podiel pre žalobkyňu.

10. Rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva ako aj zostatkové hodnoty hnuteľnej veci a

napokon aj nehnuteľnosti považoval súd prvej inštancie za nesporný a uviedol v predchádzajúcej
časti odôvodnenia rozsudku. Celková masa bezpodielového spoluvlastníctva tak činí sumu vo výške
164.063,- eur (163.000,- eur + 1.063,- eur). Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní tak
ideálny podiel každej zo strán činí 82.031,50 eura (164.063,- eur / 2).

11. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal výlučným vnosom žalobkyne do majetku v spoluvlastníctve v
sume 92.095,89 eura.

12. Konštatoval, že žalobkyňa v žalobe uviedla, že vnosy mali predstavovať peňažné prostriedky jej
rodičov, ktoré jej poskytli pred uzavretím manželstva v sume 300.000,- Sk. Tieto boli vybrané dňa

20.11.2006 a použité na úhradu druhej časti kúpnej ceny za byt, ktorý strany konania nadobudli pred
uzavretím manželstva. Súd prvej inštancie v danom prípade mal za preukázané, že dňa 20.11.2006
bola na účet predávajúceho v hotovosti vložená suma 250.000,- Sk, čo malo predstavovať druhú časť
kúpnej ceny za byt. Vzhľadom na časový aspekt, kedy došlo k vybratiu finančných prostriedkov a ich
vloženiu na účet mal súd za preukázané, že sa jednalo o peňažné prostriedky žalobkyne, ktoré jej boli

darované od jej rodičov. Súd prvej inštancie preto akceptoval vnos žalobkyne vo výške 250.000,- Sk.
Vo zvyšku žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa síce v konaní predložila doklad o výbere
300.000,- Sk, avšak iba suma 250.000,- Sk bola použitá na zaplatenie kúpnej sumy. Nebolo preukázané,
aby suma 50.000,- Sk bola použitá na spoločný majetok, t.j. na byt, ktorý bol počas manželstva predaný.Žalobkyňa ďalej tvrdila a preukázala, že na jej účet bola 06.12.2006 vložená suma 70.000,- Sk. V konaní
však nebolo preukázané, aby uvedená suma bola použitá na spoločný majetok, keďže tretia časť kúpnej
ceny bola vyplatená peňažnými prostriedkami, ktoré vybral dňa 16.12.2006 zo svojho účtu žalovaný a

následne vložil na účet predávajúceho A. G.. S uvedeným sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý rovnako
dospel k záveru, že nad rámec vnesenej sumy vo výške 250.000,- Sk, žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu ku svojim skutkovým tvrdeniam.

13. Pokiaľ ide žalobkyňou tvrdené vnosy na stavbu rodinného dobu tak uviedol, že v konaní nebolo

preukázané, aby žalobkyni boli tieto peňažné prostriedky darované. V konaní síce predložila faktúru na
sumu 11.519,14 eura, pričom podľa prehlásenia mala byť suma 10.000,- eur uhradená do 5 dní, avšak
v konaní nebolo preukázané, aby túto sumu uhradili rodičia žalobkyne a taktiež, že sa malo jednať o dar
iba pre žalobkyňu. Rovnako pokiaľ ide aj faktúru č. X/XXXX. Z tejto faktúry iba vyplýva, že bola vystavená
otcom žalobkyne a odberateľom bol žalovaný. Nemožno však konštatovať, že táto bola hradená otcom
žalobkyne a ani to, že sa malo jednať o dar pre žalobkyňu. Pokiaľ ide o projektovú dokumentáciu vo

výške 1.700,- eur tak k tomu žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že ňom bola zaplatená, resp. sa má
jednať o dar. Žalobkyňa v konaní predložila ručne písaný list, kde je rozpis položiek vo výške 92.095,89
eura. Tento list však podľa názoru súdu nepreukazuje vnosy žalobkyne do spoločného majetku. Výsluch
rodičov žalobkyne tiež nepreukázal vnosy žalobkyne. Ak títo kupovali počas manželstva materiál na
stavbu rodinného domu tak nebolo preukázané v akej výške a či sa jednalo iba o dar pre žalobkyňu

alebo oboch manželov, prípadne o iný záväzkový vzťah.

14. Konštatoval, že pri vyporiadaní bezpodielovom spoluvlastníctva manželov sa vyporiadavajú nielen
aktíva, ale aj spoločné pasíva, v danom prípade bolo nesporné, že dňa 22.6.2011 uzavreli strany sporu
ako spoludlžníci s veriteľom: Štátny fond rozvoja bývania zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru,

na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 38.350,- eur na účel výstavby bytu v rodinnom
dome, miesto stavby: Záborské. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že ak v rámci konania o
vyporiadanie BSM dochádza k vyporiadaniu dlhu, ustáli sa výška dlhu podľa stavu v čase rozhodovania
súdu, nie zániku BSM. Vzhľadom na to sú súdy pri vyporiadaní úročeného dlhu povinné zisťovať
výšku istiny, prípadne i výšku splatného a doposiaľ nezaplateného príslušenstva ku dňu rozhodnutia

súdu, a následne takto zistený dlh prikázať k úhrade obom manželom alebo výnimočne len jednému
z nich. Príslušenstvo, ktoré k dlhu prirastie až v budúcnosti, sa prikáže k úhrade obidvom manželom
či výnimočne len jednému z nich, nedochádza však ku stanovenia jeho konkrétnej výšky ani jeho
premietnutia do výpočtu o vyporiadacom podiele.

15.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciezisťovalzostatokistinykudňuvyhláseniarozsudku.
Z oznámenia o zostatku úveru vyplýva, že zostatok nesplatenej istiny k 16.04.2024 predstavuje 27
049,34 eura. Žalovaný predložil doklad o úhrade splátky vo výške 172,21 eura dňa 16.04.2024 (táto
splátka nebola zohľadnená v oznámení), dňa 13.05.2024 a 10.06.2024. Strany sa na pojednávaní dňa
10.06.2024 zhodli na tom, že na istinu bude započítaná z každej splátky suma 92,24 eura. Zostatok

istiny tak predstavuje sumu 26.772,62 eura. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho
súdu záväzok zaplatiť zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania na základe zmluvy
o poskytnutí podpory vo forme úveru, č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.06.2011 súd uložil žalobkyni a
žalovanému v rovnakom rozsahu (1:1).

16. Konštatoval, že čistá hodnota majetku po odpočítaní vnosov žalobkyne konania činí 155.764,52 eura
(164.063,- eur - 8.298,48 eura). Výška podielu každého z bývalých manželov na čistom majetku tak činí
77.882,26 eura. K podielu na čistom majetku je nutné pričítať výšku uskutočneného vnosu žalobkyne.
Výška podielu žalobkyne tak činí 86.180,74 eura.

17. Poukázal na to, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že v prípade, že niektorý z manželov
po zániku BSM splácal dlh zo svojich výlučných prostriedkov, má pri vyporiadaní BSM právo na náhradu.
Táto skutočnosť sa prejaví vo výroku o povinnosti jedného z manželov zaplatiť druhému určitú čiastku na
vyrovnanie podielov. Za obdobie od 08.12.2016, resp. 12.01.2017 do 16.04.2024 bola uhradená celková
suma vo výške 13.961,60 eura. Žalovaný predložil doklad o úhrade splátky vo výške 172,21 eura dňa

16.04.2024 (táto splátka nebola zohľadnená v oznámení), dňa 13.05.2024 a 10.06.2024. V konaní
nebolo sporné, že splátky uhrádzal žalovaný. Spolu žalovaný uhradil 14.478,23 eura. Žalobkyňa je teda
povinná nahradiť protistrane polovicu tejto sumy, t.j. 7.239,12 eura. Po zohľadnení týchto skutočnostíje tak žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu vo výške 78.941,62 eura
(86.180,74 eura - 7.239,12 eura).

18. Konštatoval, že žalovaný podal prvý návrh na vyporiadanie až po uplynutí troch rokov po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto súd nemohol žiaden nárok na majetkové hodnoty
a vnosy vyporiadať. Žalovanému nič nebránilo, aby v trojročnej lehote podal žalobu o vyporiadanie
BSM a žiadal vyporiadať ako vnosy, tak aj náklady súvisiace s nehnuteľnosťou. Žalovaný bol pasívny a
teda sám zavinil, že sa tieto nevyporiadali. Navyše žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe a ani v duplike

nežiadal vyporiadať vnosy, ich výšku ani v priebehu celého konania nešpecifikoval. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie citoval z recentného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.12.2023, sp.zn.
5Cdo/205/2022.

19. Uviedol, že strany sa na pojednávaní zhodli, že hnuteľné veci pod bodmi 1 - 76 vyporiadavať
nežiadajú. Pokiaľ ide o zvyšné veci od bodu 77 tak predmetné veci sú súčasťou rodinného domu. Súčasť

veci sleduje právny osud veci, ktorej je súčasťou, a to preto, že súčasť veci nemôže byť sama osebe
predmetom právneho vzťahu. Tieto veci boli ohodnotené spolu s rodinným domom. Súd taktiež poukázal
na uznesenie Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 20Cdo/1781/2006, zo dňa 29.8.2006.

20. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 262

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to z dôvodu, že každému z
účastníkov sa dostala polovica spoločného majetku a ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech.

21. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že prerušenie
predmetného konania, ktoré by malo byť podmienené fakultatívne vyčkaním za právoplatnosťou

rozhodnutia o zmenu úpravy práv a povinnosti pod sp.zn. 27P/315/2018, by podľa názoru súdu
predstavovalo rozpor s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania a v konečnom dôsledku by
bolo zásahom do práva na spravodlivý proces. Otázky, ktoré sa týkajú základných hmotnoprávnych
podmienok pre vyporiadanie BSM môžu byť zodpovedané v tomto konaní, vrátane tých otázok, ktoré sa
riešia aj v prípadnom inom konaní, ktoré môže ako predbežné zodpovedať súd i v predmetnom súdnom

konaní.

II.
Odvolanie žalobkyne

22. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II., IV. a V. podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

23. Poukázala na to, že o maloleté deti sa stará výlučne žalobkyňa, ďalej poukázala na to, že súd prvej
inštancie v bode 51 napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa

opustila rodinný dom na nátlak žalovaného. Naopak, nájomná zmluva preukazuje, že žalobkyňa opustila
rodinný dom dobrovoľne.
S uvedeným tvrdením žalobkyňa absolútne nesúhlasí a trvá na tom, že rodinný dom neopustila
dobrovoľne, ale pod nátlakom žalovaného. Poukazuje na to, že po vydaní uznesenia Okresného súdu
Prešov sp.zn. 27P/33/2014-247 zo dňa 05.05.2015, ktorým boli maloleté dcéry zverené do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov nastala v rodine situácia, že v rodinnom dome zostali bývať maloleté
deti a pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti sa rodičia striedali v týždňových intervaloch. Žalobkyňa
bola v tom čase nútená, keďže nemala alternatívne bývanie, aktuálnym rozhodnutím súdu po dobu,
kedy nemohla byť s maloletými deťmi v dome, teda v čase, kedy starostlivosť o deti zabezpečoval
žalovaný, zabezpečiť si bývanie na nevyhnutnú dobu v podobe prenájmu dvojizbového bytu, a z tohto

dôvodu podpísala nájomnú zmluvu na prenájom bytu na ulici I. G. v I. (zatiaľ čo žalovaný už v tej dobe
prehlásil na súde a na základe šetrenia KO z ÚPSVaR Prešov bolo preukázané, že otec má vlastné
bývanie v rodinnom dome jeho rodičov v I.). Nie je teda správny právny názor súdu prvej inštancie, že
podpisnájomnejzmluvyzostranyžalobkynepreukazuje,žerodinnýdomopustilažalobkyňadobrovoľne.
Nájomný byt vtedy žalobkyňa užívala len z dôvodu, aby mala kde bývať počas týždňa, kedy starostlivosť

o maloleté deti v rodinnom dome zabezpečoval žalovaný ako otec. Do 8.9.2015 mala teda žalobkyňa
prístup do rodinného domu, v ktorom prebiehala striedavá starostlivosť. Dňa 08.09.2015 žalovaný sms
správou oznámil žalobkyni, že v dome oddnes bude bývať on, vymenil zámky na dome a viac nebolo
žalobkyni umožnené užívať nehnuteľnosť ani vykonávať starostlivosť o maloleté deti v zmysle platnéhouznesenia. Žalovaný tak obmedzil žalobkyňu natoľko, že si nemohla odniesť ani svoje osobné veci.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 27P/333/2014-549 zo dňa 25.09.2015 boli maloleté dcéry
zverené do osobnej starostlivosti matky, teda žalobkyni, ktorá sa chcela s maloletými dcérami vrátiť do

rodinného domu v H., avšak žalovaný sa odmietal z rodinného domu odsťahovať, a z tohto dôvodu
musela žalobkyňa zabezpečiť maloletým deťom bývanie, aby ich nevystavovala ďalším stresovým
situáciám. Žalobkyňa však vždy mala záujem vrátiť sa do rodinného domu v H., a tak naďalej platila
úver zo ŠFRB a polovicu nájmu domu, avšak žalovaný jej predmetné financie posielal späť na účet s
poznámkou, že už nebýva v dome a teda žalobkyňa prestala uvedené platby hradiť. Žalobkyňa bola

ochotnáplatiťuvedenéplatby,avšakvzhľadomnapostojanegatívnesprávaniesažalovaného,uvedené
platby postupne prestala hradiť.

24. Žalobkyňa poukázala na to, že o negatívnom správaní sa žalovaného voči žalobkyni svedčí aj
záver trestného konania vedeného na Okresnom súde Prešov č.k. 33T/66/2016, v ktorom bol síce
žalovaný ako obvinený rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 33T/66/2016-840 zo dňa 23.02.2023

oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Súd v
tomto konaní dospel k záveru, že medzi manželmi boli rozpory, bolo tam fyzické napadnutie, nadávky,
kontroly a pod., a teda skutok sa stal, ale nedosahoval takú intenzitu, aby napĺňal všetky znaky zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby. Odvolanie žalovaného ako obžalovaného voči tomuto rozsudku bolo

zamietnuté uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 10To/23/2023-909 zo dňa 04.10.2023, v ktorom
odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa voči poškodenej dopúšťal neadekvátneho konania,
avšak jeho celkové konanie voči poškodenej nenadobudlo takú mieru intenzity a komplexnú povahu a
nemalo na poškodenú taký dopad, aby ho bolo možné kvalifikovať ako týranie. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaný sa dlhodobo voči žalobkyni správal zle, vzťahy medzi stranami sporu boli v tom čase veľmi

napäté, v septembri 2015 už prebiehalo vyšetrovanie, a z tohto dôvodu žalobkyňa po tom, ako žalovaný
vymenil zámky na rodinnom dome sa už do rodinného domu nemohla vrátiť.

25. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že sa žalovaný nedopustil
voči žalovanej násilia v takej intenzite, aby mala žalobkyňa strach zo žalovaného, svedčí to o tom, že

žalobkyňa opustila rodinný dom dobrovoľne. Žalobkyňa trvá na tom, že dlhodobé negatívne správanie
sa žalovaného voči nej negatívne vplývalo na jej psychiku (žalobkyňa aj obe deti potrebovali aj odbornú,
dlhodobú psychologickú pomoc, aby sa dokázali vysporiadať z traumatizujúcimi udalosťami v ich živote
a opäť sa naučili žiť bez strachu z otca - žalovaného a jeho rodiny), pričom uvedené sa odrazilo aj na
fungovaní celej rodiny, a tak žalobkyňa z obavy pred ďalšími útokmi sa nemohla do rodinného domu

vrátiť, aby jednak nevystavovala stresu seba, ale hlavne maloleté deti, ktoré jej v tom čase boli zverené
do starostlivosti.

26. Pripustila, že v rodinnom dome nebýva takmer 9 rokov, avšak maloleté deti tam striedavo bývali až
do roku 2018, od kedy sa prestala realizovať striedavá starostlivosť. Už vtedy sa deti na súde vyjadrili, že

od kedy tam otec priviedol novú priateľku s jej deťmi, nemajú v dome potrebné súkromie, nemajú priestor
vo svojich izbách, o ktoré sa musia deliť s cudzími deťmi. V súčasnosti žije otec s priateľkou a X deťmi
v X-XXXXXXX F. Q. R. H., ktorý je predmetom vyporiadania, kde deti pochádzajúce z manželstva strán
sporu už nemajú svoju izbu a žalovaný ako otec ich tam pozval akurát na návštevu. To znamená, že deti
rozhodnutím súdu prvej inštancie definitívne prídu o svoj dom, ktorý dodnes vnímajú za svoj domov.

27. Žalobkyňa rezolútne odmieta názor súdu prvej inštancie, že je nepochybné, že v meste majú
(maloleté deti) svoj vlastný okruh priateľov a známych, a preto sa súdu nejaví, aby bolo v ich záujme
presťahovať sa do inej obce. Ide o svojvoľné tvrdenie súdu prvej inštancie nezakladajúce sa na žiadnom
odbornom alebo znaleckom posudku a opomína názor a povahu maloletých detí z iných konaní, ktoré

sú zaznamenané vo viacerých vyjadreniach v poručenských konaniach, v ktorých boli maloleté deti
vypočuté a sú aj zaznamenané v znaleckom posudku A. P., z ktorých jasne a dlhodobo vyplýva, že deti
potrebujú pokojný priestor na svoj život a záľuby, lebo sú preťažené z neustálych zmien, vyšetrení a
konfliktov spájajúcich sa im výhradne s otcom. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že v konaní nebolo
ani preukázané, aby mali maloleté deti nejaký vzťah k tomu domu, žeby chceli v tomto dome bývať.

Žalobkyňa k tomu uviedla, že práve návrat do rodinného domu by bol pre maloleté deti prínosom,
nakoľko hneď na tej istej ulici býva ich krstný otec (brat žalobkyne) spolu s rodinou, ktorých veľmi často
navštevujú, ako aj ich kamaráti, s ktorými dodnes udržiavajú blízke vzťahy a najmä by opäť získali
priestor, možnosť využívať terasu, záhradu na stretávanie sa s priateľmi a s rodinou, čo im dodnes veľmichýba a na čo veľmi radi dodnes spomínajú. Maloleté deti nemajú negatívny vzťah k predmetnému
rodinnému domu, ako sa to snažil vykresliť žalovaný, ale priamo k svojmu otcovi. Uvedené vyplýva
aj zo znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. 27P/315/2018, kde

priamo súdna znalkyňa v odbore psychológia A. E. P. v znaleckom posudku č. X/XXXX okrem iného
uviedla na str. 44 v bode 2, že deti vyjadrili negatívny vzťah a postoj k svojmu otcovi .... S. Q. citlivo
vnímajú jeho nezáujem o ne .... majú pocit, že nimi otec pohŕda, nie je s nimi spokojný.... Z uvedeného
je zrejmé, že deti majú negatívny vzťah a postoj k samotnému otcovi, a nie k rodinnému domu ako
takému. A teda radi by šli späť do rodinného domu, ale aby tam nebol otec, teda žalovaný. Určite

nie je v najlepšom záujme detí sťahovanie sa každé 2-3 roky s matkou z dôvodu, že je veľmi ťažké
nájsť dlhodobý prenájom pre jednorodiča s maloletými deťmi a žiť v podnájme v byte oproti rodinnému
domu, teda nie vo vlastnom bývaní, zatiaľ čo otec si užíva komfort rodinného domu s veľkou záhradou.
Navyše ak ten má stále možnosť bývania v rodinnom dome svojich rodičov, alebo X-XXXXXXXX bytu vo
vlastníctve jeho priateľky v J.. Žalobkyňa už roky nemôže využívať svoju nehnuteľnosť, pretože žalovaný
ju už roky nepustí do svojej domácnosti, neposkytol žalobkyni žiadnu adekvátnu náhradu za predmetnú

nehnuteľnosť.

28. Súd prvej inštancie v konaní mal za preukázané bonitu žalovaného, naopak vo vzťahu k žalobkyni
mal pochybnosti, či by bola schopná žalovaného vyplatiť. K tomu žalobkyňa uvádza, že má za to, že
riadne preukázala na základe úverovej ponuky, že je schopná vyplatiť žalovaného, a to na základe

poskytnutého úveru. V konaní riadne vysvetlila, akým spôsobom jej bola táto ponuka zo strany banky
vyhotovená, zároveň uvádza, že má partnera ako aj blízku rodinu, ktorá je pripravená jej v prípade
výplaty žalovanému titulom vyrovnania podielu veľmi rýchlo pomôcť. Naopak žalobkyňa spochybňuje, či
žalovaný naďalej má na svojom účte uvedené finančné prostriedky, ktorými preukazoval svoju finančnú
pripravenosť na výplatu podielu žalobkyni, či ich na ňom nemal len na čas ich preukázania vo vzťahu

k tomuto konaniu.

29. Žalovaný sa prezentuje, ako starostlivý správca spoločného majetku, skutočnosť je však taká, že
žalobkyňa musela nedobrovoľne opustiť 4-ročný nový, komplet na mieru zariadený dom, ktorý užíva
žalovaný, a teda nie je potrebné nijako extra starať, iba prirodzene udržiavať chod domácnosti. Navyše

je to moderná nízkoenergetická domácnosť a teda mesačné výdavky vyšli žalovaného na max. 160,-
eur. Zatiaľ čo žalobkyňa s dvoma maloletými deťmi platila X-XXXXXX nájomné bývanie vo výške od
175,- eur až po 300,- eur v súčasnosti, ktoré musela sama kompletne zariadiť a zabezpečiť popritom
deťom zdravotnú starostlivosť, technickú podporu do školy, športové a voľnočasové aktivity, hradiť
všetku krúžkovú činnosť, školské výlety, exkurzie a lyžiarsky zájazd, na ktorých sa otec, teda žalovaný

odmietol podieľať. V konaní o zvýšenie výživného č.k. 27P/315/2018 sa žalovaný navyše vyjadril, že
sám nič nevlastní, spotrebiče v dome patria jeho priateľke, on sám nemá dostatočný príjem a priateľka
ho v podstate živí a hradí mu aj dovolenky a podobné aktivity, lebo je otec jej dcéry. Žalovaný teda určite
nie je stelesnením zodpovednosti a starostlivosti, naopak žalobkyňa má za to, že ju žalovaný nebude
schopný vyplatiť, bude sa opäť úmyselne vyhýbať vyrovnaniu BSM a ona sa bude musieť opäť dlhé roky

súdnou cestou domáhať spravodlivosti, zatiaľ, čo nebude mať s deťmi kde bývať.
Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, ak prikázal
predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, mal zobrať do úvahy to, že je viac
potrebné, spoločensky etické a právne správne, aby rodinný dom bol v užívaní žalobkyne a maloletých
detí strán sporu, na ktorých potreby sa má prioritne v konaní prihliadať, ktoré bývajú v podnájme, napriek

tomu, že v rodinnom dome majú svoje vlastné detské izby a vytvorený svoj priestor, ktorý v súčasnosti
nemôžu užívať.
Žalobkyňa teda trvá na tom, aby nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. H. pripadli do
jej výlučného vlastníctva, pričom bude povinná vyplatiť žalovanému polovicu z ich všeobecnej trhovej
hodnoty.

30. Žalobkyňa podaným odvolaním napáda aj výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, a teda, že
súd prvej inštancie záväzok zaplatiť zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania na
základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, č. XXX/XXX/XXX.X zo dňa 22.06.2011 uložil
žalobkyni a žalovanému v rovnakom rozsahu (1:1).

31. Žalobkyňa rozhodnutie súdu ohľadom zostatku úveru považuje za právne nesprávne, nakoľko v
tomto prípade, keď zaplatiť zostatok úveru budú naďalej zaviazané obe strany sporu, nastane situácia,
že žalobkyňa bude ďalej zaviazaná splácať úver na nehnuteľnostiach, ktoré nebudú v jej vlastníctve, ateda má za to, že súd prvej inštancie nevyporiadal BSM strán sporu v časti spoločných pasív, keďže
záväzok splácať úver od ŠFRB naďalej ostal spoločným záväzkom strán sporu. Keďže žalobkyňa žiada,
aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva, prevezme na seba záväzok splácať

zostatok úveru, čo sa následne premietne do výplaty vyrovnacieho podielu.

32. Žalobkyňa trvá na tom, že súd prvej inštancie mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť na všetky ňou
uvádzané vnosy. K uzavretiu manželstva strán sporu došlo dňa 7.7.2007. Vnosy žalobkyne do BSM,
ktoré chronologicky mali súvis s nadobudnutím pozemkov v k.ú. H. a s výstavbou rodinného domu, sú

nasledovné:
a) kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 13.12.2006, teda pred uzavretím manželstva,
kúpili dvojizbový byt na ulici A. D. T. X R. I. za kúpnu cenu 790.000,- Sk, ktorú z časti zaplatili z vlastných
zdrojov, z časti zo zdrojov od matky žalobkyne v sume 300.000,- Sk a z časti z úveru poskytnutého od
I. P. P., U.,
b) následne tento byt kúpnou zmluvou zo dňa 9.7.2012 predali za kúpnu cenu 56.500,- EUR, kde suma

6.200,- EUR im bola vyplatená dňa 5.4.2012 a suma 48.500,- EUR bola vyplatená dňa 17.7.2012 (suma
1.800,- EUR bola vyplatená ako provízia realitnej kancelárii,
c) kúpnou zmluvou zo dňa 1.2.2010 strany sporu kúpili od predávajúceho: M. J., do svojho BSM
parcelu č. XXX/XX- trvalé trávne porasty o výmere 779 m2, za kúpnu cenu 28.033,- EUR, pričom kúpna
cena pozostávala z 2 častí, a to sumy 15.580,- EUR za kupovaný pozemok a sumy 12.459,- EUR ako

alikvotnej časti v pomere 1/42 nákladov na zabezpečenie inžinierskych sietí, územného a stavebného
rozhodnutia a kolaudáciou týchto stavebných objektov.

33. Výstavbu rodinného domu teda realizovali strany sporu z prostriedkov získaných jednak z peňažných
prostriedkov poskytnutých rodičmi žalobkyne a jednak z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania na

základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 21.06.2011 o poskytnutí
úveru vo výške 38.350,- eur na účel výstavby bytu v rodinnom dome. Finančné prostriedky na výstavbu
rodinného domu teda stranám sporu poskytli rodičia žalobkyne, a to tak, že rodičia žalobkyne platili
materiál ako boli betónové tvárnice, tehly, studňa, kari rohože, betónová platňa a základy, múr pod plot,
kladenie podláh, zateplenie a strechu nad garáž. Okrem toho rodičia žalobkyne zaplatili za pozemok,

na ktorom strany sporu postavili rodinný dom sumu 15.580,- eur.

34. Ďalej otec žalobkyne dodal stranám sporu na stavbu rodinného domu betón základových dosiek
- železový za sumu 3.232,28 eura. Rodičia žalobkyne rovnako zaplatili doplatok za pozemok v sume
10.000,- eur a za projektovú dokumentáciu 1.700,- eur.

35. Otec žalobkyne mal dostatok peňažných prostriedkov na to, aby poskytol tieto finančné prostriedky
žalobkyni na výstavbu rodinného domu, nakoľko:
a) kúpnou zmluvou predal otec žalobkyne svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 celku k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. P. za sumu 666.600,- Sk,

b) kúpnou zmluvou predal otec žalobkyne svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam
uvedeným na LV č. XXXXX, k.ú. I. za kúpnu cenu 229.600,- Sk.

36. Namietala, že súd prvej inštancie mal zohľadniť vnosy žalobkyne v podobe peňažných prostriedkov
jej rodičov, ktoré jej poskytli tak pred uzavretím manželstva vo výške 70.000,- Sk dňa 06.12.2006 priamo

vkladom na bankový účet žalobkyne, pričom mama žalobkyne vybrala zo svojho účtu 300.000,- Sk
dňa 20.11.2006, ktoré použila na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny za kúpu bytu na ulici A. D. X R.
I., ako aj po uzavretí manželstva na úhradu ceny za zariadenie bytu a zasklenie balkóna na ulici A.
D. X R. I. a na výstavbu rodinného domu v k.ú. H. v celkovej sume vnosov 92.095,89 eura, nakoľko
takýmto spôsobom chceli zabezpečiť svoju dcéru, pričom sa malo sa jednať o istú formu dedičstva.

Súd prvej inštancie však celkové vnosy žalobkyne vo výške 92.095,89 eura nezohľadnil, zohľadnil len
sumu 250.000,- Sk (t.j. 8.298,48 eura), ktorá bola použitá na úhradu druhej časti kúpnej ceny za byt,
ktorý strany sporu nadobudli pred uzavretím manželstva. Žalobkyňa má za to, že preukázala vnosy v
uvedenej výške jednak listinnými dôkazmi a jednak aj výpoveďami svedkov, A. C. a B. C., ktorí potvrdili,
že dcéru finančne podporovali a dali jej jednak finančné prostriedky na kúpu bytu a jednak aj finančné

prostriedky na kúpu pozemku a stavbu rodinného domu.

37. Pri výpočte celkového vyrovnania mal teda súd prvej inštancie správne právne posúdiť vec
nasledovne: Žalobkyni pripadnú nehnuteľnosti v hodnote 163.000,- eur žalovanému pripadne hnuteľnávec v hodnote 1.063,- eur žalobkyňa prevezme záväzok zaplatiť zostatok úveru poskytnutého z ŠFRB
k podielu žalobkyne je nutné prirátať jej vnos vo výške 92.095,89 eura. Hodnota aktív nadobudnutých
počas trvania manželstva predstavuje hodnotu vo výške 164.063,- eur (163.000,- eur + 1.063,- eur).

Od tejto sumy je potrebné odrátať vnosy žalobkyne vo výške 92.095,89 eur, čo predstavuje sumu
71.967,11 eura, a toto je suma, ktorú je potrebné deliť dvoma, čím dospejeme k sume pripadajúcej na
každého z bývalých manželov - sume 35.983,56 eura. K podielu na čistom majetku je nutné pričítať
výšku uskutočneného vnosu žalobkyne. Výška podielu žalobkyne tak činí 1.28.079,45 eura (35.983,56
eura + 92.095,89 eura.

Keďže žalobkyňa navrhuje, aby pripadli nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, je povinná uhradiť
žalovanému jeho zákonný podiel vo výške 35.983,56 eura. Od tejto sumy je potrebné odpočítať polovicu
zostatkovej hodnoty osobného motorového vozidla zn. C., model: L. M. C. N., objem valcov 1,4 16 W,
výkon motora 63 kW, farba O., ktoré by malo pripadnúť do výlučného vlastníctva žalovaného v hodnote
1.063 eur / 2, t.j 531,15 eura, t.j. 35.983,56 eura - 531,15 eura = 35.452,4 eura.
Ďalej je potrebné vysporiadať aj ich spoločný dlh, ktorého zostatok ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje

sumu vo výške 26.772,62 eura, a preto, keďže žalobkyňa navrhuje, aby prebrala spoločný dlh, je
žalovaný povinný uhradiť polovicu tejto sumy, teda 13.386,31 eura, ale keďže žalovaný uhradil po
zániku BSM na úver celkovú sumu 14.478,23 eura, mal by nárok na polovicu týchto zaplatených splátok
od žalobkyne, t.j. 14.478,23 eura / 2 = 7.239,12 eura, je potrebné túto sumu odrátať od povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni polovicu zostatku úveru, ktorý výlučne preberá žalobkyňa, t.j. 26.772,62

eura / 2 = 13.386,31 eura - 7.239,12 eura = 6.147,19 eura.
S poukazom na uvedené k úplnému finančnému vyrovnaniu dospeje tak, že od sumy 35.452,41
eura musíme odrátať sumu 6.147,19 eura, a takto bude žalobkyňa povinná na úplné finančné
vyrovnanie vyplatiť žalovanému sumu 29.305,22 eura. Tento mechanizmus výpočtu je iný oproti
mechanizmu výpočtu v odvolaní žalobkyne zo dňa 13.01.2022 proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č.k. 20C/68/2019-344 zo dňa 13.12.2021, nakoľko kopíruje judikatúru NS SR sp.zn. 3Cdo/117/2012 zo
dňa 13.08.2015.

38. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zmenu rozsudku tak, aby odvolací súd rozhodol:
vo výroku II. tak, že: Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do

výlučného vlastníctva žalobkyni nehnuteľnosti: - rodinný dom súpisné číslo 433 postavený na parcele
J. K. č. XXXX/X, k.ú. Záhorské, pozemok J. K., p.č. XXXX/X, druh pozemku - trvalý trávnatý porast o
výmere 625 m2, pozemok J. K. p.č. XXXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154
m2 to všetko zapísané na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor,
pre okres I., obec H., katastrálne územie H.. Spolu v hodnote 163.000,- eur.

vo výroku IV. tak, že: Žalobkyni prikazuje splácať zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja
bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.06.2011,
vo výroku V. tak, že: Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyrovnania podielu sumu vo
výške 29.305,22 eura do 60 od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobkyňa dňa 30.07.2024 predložila do spisu rukou písaný text podpísaný maloletými deťmi označený

ako ich vyjadrenie (č.l. 601 spisu a nasl.).

III.
Odvolanie žalovaného

39. Proti rozsudku v rozsahu výrokov IV. až VI. podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.

40. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne a nezákonne, keď nevyporiadal
ním navrhnuté veci (položky) s odkazom na to, že žalovaný tak robil po uplynutí 3 rokov od zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozvodu manželstva).

41. Podľa názoru žalovaného uvedený záver súdu prvej inštancie nie je správny, ale ide o ojedinelé
názory vyskytujúce sa v súdnej praxi, pričom prevažujúca súdna prax vyporiadava aj veci navrhnuté
po uplynutí 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozvodu manželstva). V

prípade žalovaného je potrebné osobitne zvýrazniť, že žalobkyňa podala žalobu na súd iba 6 dní
pred uplynutím 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozvodu manželstva).
Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola žalovanému doručená na vyjadrenia až po uplynutí 3 rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozvodu manželstva), v dôsledku čoho by užnemohol žalovaný účinne navrhnúť nič na vyporiadanie, čo je nelogické a zároveň popiera právo na
spravodlivé súdne konanie, rovnosť strán konania a rovnosť zbraní. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 479/2018 zo dňa 11.9.2018 a uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. 19Co/311/2017 zo dňa 24.5.2018.

42. Žalovaný poukázal na to, že dňa 12.2.2020 podal vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorého žalovaný
navrhol okrem iného vyporiadať tieto veci (položky):
1. ,,Po právoplatností rozvodu od 8.12.2016 uhrádzam splátky úveru ja, čo k dnešnému dňu predstavuje

30 splátok a činí sumu 5 166,30 EUR.“
2. ,,Výška poistenia - povinné poistenie nehnuteľností s vinkuláciou pre ŠFRB od právoplatnosti rozvodu
do dnešnej doby predstavuje sumu 366,02 EUR, ktoré som taktiež uhradil.“
3. ,,Medzi pasíva patrí ešte úhrada alikvotnej časti nákladov na zabezpečenie stavebných pozemkov SO
02 až SO 09 po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ku všetkým stavebným objektom
M. J. - V., W. XX, XXX XX, IČO: 10740163 som uhradili sumu 1 519,14 EUR.“

4. ,,Uhradil som taktiež časti plota na spoločnej hranici pozemkov medzi parcelami č.XXXX/X a XXXX/
X E. I. P. a X. P. sumu vo výške 830,60 EUR.
5. Uhradil som náklady spojené s výzvou od Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s v sume
967,24 EUR.“
6. ,,Uhradil som náklady spojené so správcom dane v sume 41,36 EUR.“

43. Ďalej poukázal na to, že dňa 1.6.2020 podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne, kde sa taktiež
vyjadroval k vyššie uvedeným veciam (položkám), pričom tieto boli od počiatku riadne vyčíslené a
preukázané (zdokladované).

44. Čo sa týka vnosov, tieto žalovaný riadne vyčíslil a preukázal, čo je zrejmé zo súdneho spisu, pričom
všetky vnosy sú sumárne uvedené napr. v podaní žalovaného zo dňa 13.1.2021. Preto bol súd prvej
inštancie povinný vyporiadať aj všetky veci (položky) navrhnuté žalovaným.

45. Vo vzťahu k výroku IV. o záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania žalovaný namietal, že

nič nebránilo súdu prvej inštancie rozhodnúť tak, ako to navrhol žalovaný, aby výlučne žalovaný bol
zaviazaný na úhradu (doplatenie) zostatku tohto úveru, obzvlášť ak práve on nadobudol takto zaťaženú
nehnuteľnosť (rodinný dom s prísl.) vo svojho výlučného vlastníctve, a následne malo dôjsť k poníženiu
vyrovnacieho podielu pre žalobkyňu o polovicu tohto zostatku.

46. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie vo výroku IV. rozsudku ukladá žalobkyni a žalovanému
zaplatiť zostatok úveru žalobkyni a žalovaného v pomere 1:1, tak takýmto rozhodnutím rozhodol v
neprospech žalovaného a spôsobil vysoké riziko vzniku exekúcie a nedoplatkov zo stany žalobkyne
a to z nasledovných dôvodov. Žalovaný spláca úver od roku 2017 výlučne sám a žalovaná doteraz
neprejavila záujem o splácanie dlhu na úvere ŠFRB. Úver na ŠFRB je splatný do roku 2041, k splácaniu

úveru po dobu ešte 17 rokov žalovaná nebude vôbec motivovaná, pretože v danej nehnuteľnosti už od
roku 2015 nebýva ani ju nebude vlastniť. Bude to len ďalší prostriedok vydierania žalovaného ako mu
môže spôsobiť nepríjemnosti. Žalovaný v snahe vyhnúť sa exekúcii či iným problémov so splácaním
úveru bude nútený ako doposiaľ platiť úver aj naďalej za žalovanú a zaplatené prostriedky si vymáhať
inou cestou. Správania žalobkyne voči žalovanému je vysoko konfliktné, čo spôsobuje komplikácie pri

dohode a ochote spolupracovať. Nedokážu nájsť spoločnú dohodu ani pri vlastných maloletých deťoch
od roku 2018 žalobkyňa nerešpektuje rozsudok krajského súdu v Prešove o striedavej starostlivosti k
maloletým deťom a nie to rozhodnutie súdu o splácaní spoločných záväzkov. Žalovaná sa neúspešne
po dobu 10 rokov snaží ublížiť žalovanému rôznym spôsobom a to aj podávaním vymyslených trestných
oznámení na súd a políciu, takéto rozhodnutie súdu splácať úver spoločne, bude len ďalší prostriedok

na nezhody.

47. Žalovaný uviedol, že preto po vyhlásení rozsudku na súde prvej inštancie rozhodol osloviť ŠFRB
so žiadosťou či je možné vyňať exmanželku a žalobkyňu z úverového vzťahu. Dňa 16.7.2024 mu prišla
odpoveď,ževyňaťžalobkyňuzúverovéhovzťahuniejemožné,jemožnéibapredčasnésplatenieúveru.

Následne sa žalovaný rozhodol dňa 24.7.2024 požiadať ŠFRB o vyčíslenie predčasného splatenia
úveru, ktoré mu bolo v rovnaký deň mailom a následne poštou doručené. Na základe vyčíslenia zo
ŠFRB žalovaný dňa 25.7.2024 podal žiadosť o predčasné splatenie úveru a dňa 31.7.2024 predčasne
splatil celý úver poskytnutý zo ŠFRB v sume 26.755,88 eura, čim zanikol záväzok zaplatiť zostatok úveruposkytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru,
č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.06.2011. Takýmto predčasným splateným úveru zo ŠFRB bolo odpustené
splatenie úrokov vo výške cca 9.389,10 eura a bola zaplatená iba istina dlhu voči ŠFRB. Čím bolo obom

starám sporu ušetrené vyplatenie úrokov vo výške 4.694,55 eura. (9.389,10 eura / 2). Žalovaný ešte dňa
18.7.2024 zaplatil 1 splátku úveru na ŠFRB v mesiaci júl 2024 vo výške 172,21 eura. Suma splateného
úveru zo ŠFRB sa skladá z dvoch položiek, jedna je splátka úveru za mesiac júl zo dňa 18.7.2024vo
výške 172,21 eura a druhá predstavuje sumu vyčíslenia predčasného splatenia úveru zaplateného dňa
31.7.2024 vo výške 26.755,88 eura. Celková masa zaplateného záväzku úveru na ŠFRB tak činí sumu

vo výške 26.928,09 eura (172,21 eura + 26.755,88 eura). Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov
pri vyporiadaní tak ideálny záväzok voči ŠFRB každej zo strán činí 13.464,05 eura (26.928,09 eura /
2). Preto žiada, aby odvolací súd rozhodol o preplatenie polovice nákladov v prospech žalovaného
za predčasné splatenie úveru zo dňa 31.7.2024 a ponížil tak v bode V. sumu vyrovnania podielu vo
výške 78.941,62 eura o sumu 13.464,05 eura. Pri aktualizácii údajov navrhujeme zvážiť aj skutočnosť,
že žalovaný žiada preplatenie nákladov spojených s povinným poistením nehnuteľnosti zaplatených k

dnešnémudňuvovýške790,58eura.Vychádzajúczozásadyrovnostipodielovprivyporiadanítakpodiel
zaplatených nákladov na poistenie rodinného domu každej zo strán činí 395,43 eura (790,85 eura / 2).“

48. Podľa žalovaného je zrejmé, že uhradil zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja
bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.6.2011,

k čomu sú v prílohe predložené všetky doklady preukazujúce tvrdenia žalovaného. Vzhľadom na vyššie
uvedené malo dôjsť k tomu, že vyrovnací podiel pre žalobkyňu mal byť v oveľa nižšej sume.

49. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch tak, ako to vyplýva z tohto odvolania

50. Keďže žalobkyňa nebola ochotná uzatvoriť dohodu so žalovaným, pričom v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie najprv nechcela prikázať do jej výlučného vlastníctva rodinný dom a neskôr toto
zmenila tak, že ho chce prikázať do jej výlučného vlastníctva, údajne to malo byť potrebou maloletých
detí, avšak súd prvej inštancie jej v tom nevyhovel, je na mieste, aby žalovanému bola priznaná náhrada

trov celého konania, vrátane trov odvolacieho.

IV.
Vyjadrenia strán v odvolacom konaní

51. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Žalobkyňa v celom rozsahu zotrvala na
podanom odvolaní zo dňa 29.07.2024 proti rozsudku súdu prvej inštancie a na všetkých skutočnostiach
v ňom uvedených. Podľa žalobkyne žalovanému nič nebránilo v tom, aby v zákonom stanovenej lehote
podal sám žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou by sa domáhal
vyporiadania ním navrhovaných vecí (položiek). Žalobkyňa sa do poslednej možnej chvíle snažila so

žalovaným ohľadom vyporiadania BSM dohodnúť, avšak bezúspešne, a z tohto dôvodu sama podala
žalobu o vyporiadanie BSM v zákonom stanovenej lehote.

52. Súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, keď nevyporiadal žiaden žalovaným uplatnený
nárok na majetkové hodnoty a vnosy po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (rozvodu manželstva).

53. Žalobkyňa rezolútne odmieta tvrdenia žalovaného, že doteraz neprejavila záujem o splácanie dlhu
na úvere ŠFRB, že splácanie úveru zo strany žalobkyne by malo byť ďalším prostriedkom vydierania
žalovaného ako mu spôsobiť nepríjemnosti a že sa mu rôznymi spôsobmi snaží len ublížiť. Žalobkyňa,

kým žila v rodinnom dome v Záhorskom riadne platila všetky platby za dom vrátane úverových splátok.
Po tom, ako bola nútená z rodinného domu odísť, naďalej platila úver zo ŠFRB a polovicu nájmu domu,
avšak žalovaný jej predmetné financie posielal späť na účet s poznámkou, že už nebýva v dome a
teda žalobkyňa prestala uvedené platby hradiť. Žalobkyňa bola ochotná platiť uvedené platby, avšak
vzhľadom na postoj a negatívne správanie sa žalovaného, uvedené platby postupne prestala hradiť.

54. Poukázala na to, že aj ona svojím odvolaním napadla výrok IV. predmetného rozhodnutia ohľadom
zostatku úveru, nakoľko ho považuje za právne nesprávny, kedy v prípade, keď zaplatiť zostatok úveru
budú naďalej zaviazané obe strany sporu, nastane situácia, že žalobkyňa bude ďalej zaviazaná splácaťúver na nehnuteľnostiach, ktoré nebudú v jej vlastníctve, a teda má za to, že súd prvej inštancie
nevyporiadal BSM strán sporu v časti spoločných pasív, keďže záväzok splácať úver od ŠFRB naďalej
v zmysle rozhodnutia ostal spoločným záväzkom strán sporu. Keďže žalobkyňa trvá na tom, aby

nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a žalovaný predčasne splatil predmetný úver,
táto skutočnosť by sa mala premietnuť do výplaty vyrovnacieho podielu.

55. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Odvolanie žalobkyne proti výroku II. považuje za
nedôvodné a neopodstatnené, pričom žalobkyňa neuvádza žiadne právne relevantné námietky, ale iba

tvrdenia o tom, že ona sa stará o maloleté deti a preto by mal byť rodinný dom s prísl. prikázaný do jej
výlučného vlastníctva. Podstatné je to, že žalobkyňa ako matka dlhodobo marí a neumožňuje osobný
styk žalovaného ako otca s maloletými deťmi. Keďže styk žalovaného (ako otca) s maloletými deťmi
G. neprebieha viac ako 5 rokov, z tohto dôvodu od roku 2021 na Okresnom súde Prešov je pod sp.zn.
27P/94/2021 vedené konanie o uloženie výchovného opatrenia.

56. Žalovaný poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn. 27P/94/2021 zo dňa 15.2.2022
o uloženie výchovného opatrenia. Žalovaný dáva do pozornosti, že v kontexte záverov tohto uznesenia
je nevyhnutné zamerať sa na postoj žalobkyne (ako matky) v predmetnom konaní. Je zrejmé, že matka
nesúhlasila s poskytnutím pomoci cez výchovného opatrenie prostredníctvom odborného subjektu OZ
Návrat v I., na ktorého pôde by v rámci pomoci malo začať dochádzať k stretnutiam žalovaného (ako

otca) s maloletými deťmi, a to pod dohľadom odborníkov (teda už nie pod dohľadom matky). Týmto
bol v plnom rozsahu odhalený (krajne nesprávny) vnútorný postoj a mentálne nastavenie žalobkyne
(ako matky), ktorá nesúhlasila s výchovným opatrením a vymýšľala rôzne výhovorky práve pre to, aby
nedošlo k nariadeniu výchovného opatrenia a aby takto zabránila tomu, že by už mohlo dochádzať
k styku žalovaného (ako otca) s maloletými deťmi, a to pod dohľadom odborníkov z OZ Návrat v I.. Je

priamo preukázané, že úmyslom a chcením žalobkyne (ako matky) je to, aby naďalej nedochádzalo
k žiadnemu styku (stretávaniu sa) žalovaného (ako otca) s maloletými deťmi, a aby potom z toho
žalovaná profitovala v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je evidentné a
preukázané,žežalobkyňa(akomatka)robívšetkopreto,abysastykžalovaného(akootca)smaloletými
deťmi nerealizoval vôbec, a navyše robí všetko aj pre to, aby nedošlo k obnoveniu stretnutí a obnoveniu

pozitívneho vzťahu otca s maloletými deťmi (s X Q.).
Žalovaný zotrval na svojom názore, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím o uložení žalobkyni
a žalovaného zaplatiť zostatok úveru žalobkyni a žalovaného v pomere 1:1 rozhodol v neprospech
žalovaného a spôsobil vysoké riziko vzniku exekúcie a nedoplatkov zo stany žalobkyne.

57. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod
sp.zn. 27P/94/2021 o uloženie výchovného opatrenia stále nie je ukončené, žalobkyňa ako matka s
Občianskym združením Návrat riadne spolupracuje, zúčastňuje sa sedení, doposiaľ boli dve sedenia
s deťmi, jedno sedenie so žalovaným a deťmi a dve sedenia so žalobkyňou. Naposledy žalobkyňu
kontaktovalopredmetnéobčianskezdruženievroku2023.Výsledkomsedeníbolosamostatnéstretnutie

žalovaného ako otca so staršou dcérou. Žalovaný sa ďalších stretnutí nedožaduje a napriek tomu, že
konanie sa vedie viac tri roky, žalovaný ako otec možnosti a spoluprácu takmer vôbec nevyužíva, len
tendenčne naťahuje toto výchovné opatrenie a zahlcuje súdy. Žalobkyňa ho pritom riadne informuje
o potrebách maloletých detí, o všetkých zmenách, ktoré sa ich týkajú, pričom žalovaný má možnosť
maloleté deti kontaktovať telefonicky, napísať im, prípadne sa s nimi stretnúť, avšak to skoro vôbec

nerealizuje.

58. Žalobkyňa poukázala na to, že na Okresnom súde Prešov sa vedie konanie o výkon rozhodnutia
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod sp.zn. 30Em/l/2019, v rámci ktorého
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 13.02.2023 rozhodol tak, že odkladá výkon rozhodnutia až do

právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom P. G., nar.
X.XX.XXXX a maloletej P. G., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
27P/315/2018, pretože je zrejmé, že nie je možné v súčasnosti realizovať striedavú osobnú starostlivosť
o maloleté deti, čo uviedol aj sám otec vo svojej výpovedi na súde a realizovaním striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté deti by bol priaznivý vývoj maloletých detí vážne ohrozený. Z uvedeného je

zrejmé, že samotný súd na základe vykonaného dokazovania odložil výkon rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 24CoP/4/2017 zo dňa 30.11.2017, keď mal za to, že maloleté deti sú už vo veku, kedy
nie je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia bez toho, aby to malo vplyv na ďalšie zhoršenie ich
vzťahu s otcom, možno až odcudzenie, pretože to budú vnímať ako násilný a nútený akt zo strany otca.59. Žalobkyňa popiera, že by akýmkoľvek spôsobom negatívne vplývala na maloleté deti, vymýšľala si
rôzne výhovorky, aby nedochádzalo k žiadnemu styku žalovaného s maloletými deťmi, a takto potom

profitovala v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Práve naopak, má za
to, že je to práve žalovaný, ktorý účelovo naťahuje všetky konania týkajúce sa maloletých detí do
skončenia konania o vyporiadanie BSM, aby mohol neustále poukazovať na ešte stále platnú úpravu
práv a povinností k maloletým deťom, ktorá formálne stále platí.

60. O maloleté deti sa od roku 2018 reálne stará výlučne ona a z uvedeného dôvodu je potrebné pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadiť sa zákonnou právnou úpravou, ktorá v
danom prípade kladie zreteľ predovšetkým na potreby maloletých detí, ktoré pochádzajú z manželstva
strán sporu a ktoré s matkou, ktorá musela opustiť domácnosť v H. pre správanie sa žalovaného, v
súčasnosti bývajú v prenajatom X-XXXXXXX byte.

61. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného ohľadne výroku IV. napadnutého rozsudku uvádza, že naďalej
odmieta tvrdenia žalovaného, že doteraz neprejavila záujem o splácanie dlhu na úvere ŠFRB, že
splácanie úveru zo strany žalobkyne by malo byť ďalším prostriedkom vydierania žalovaného ako mu
spôsobiťnepríjemnostiažesamurôznymispôsobmisnažílenublížiť.Žalobkyňatrvánatom,žekýmžila
v rodinnom dome v H. riadne platila všetky platby za dom vrátane úverových splátok. Po tom, ako bola

nútená z rodinného domu odísť, naďalej platila úver zo ŠFRB a polovicu nájmu domu, avšak žalovaný
jej predmetné financie posielal späť na účet s poznámkou, že už nebýva v dome a teda žalobkyňa
prestala uvedené platby hradiť. Žalobkyňa bola ochotná platiť uvedené platby, avšak vzhľadom na postoj
a negatívne správanie sa žalovaného, uvedené platby postupne prestala hradiť.

62. V odvolacej duplike žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobkyne považuje za nepravdivé a krajne
neúprimné, pretože je to žalobkyňa, ktorá sa o blaho maloletých detí už mnoho rokov stará tak,
že znemožňuje osobný kontakt žalovaného (ako otca) s maloletými deťmi, čím vedome porušuje
právoplatné rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti. Pritom on neporušuje žiadne súdne
rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť si riadne a včas plní a napriek tomu, že nemá prakticky žiaden

osobný kontakt s maloletými deťmi a ani nemá možnosť na ne výchovne pôsobiť. Navyše je konanie
žalobkyne nepochopiteľné a zmätočné, pretože v žalobe navrhovala, aby rodinný dom bol prikázaný do
výlučného vlastníctva žalovaného, a teda o rodinný dom nejavila žiaden záujem. Zmenu svojho názoru
žalobkyňa nedokázala doteraz nijako vysvetliť, pričom maloleté deti boli nasilu držané v jej starostlivosti
už v čase podania žaloby na súd.

63. Podľa žalovaného v tvrdení protistrany o údajných pokusoch o mimosúdne riešenie vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) neexistuje žiadny dôkaz v podobe korešpondencie,
ako sú listy, správy či e-maily, ktoré by preukazovali jej snahu o dohodu mimo súdneho konania. Naopak,
priebeh ich komunikácie jasne naznačuje, že s exmanželkou nebolo možné dosiahnuť dohodu v žiadnej

záležitosti, a jej postoj bol striktne nespolupracujúci. Jediný konkrétny úkon zo strany exmanželky, ktorý
môže byť predložený ako dôkaz jej zámeru v rámci vyporiadania BSM, je jej vlastné súdne podanie. V
tomto podaní exmanželka výslovne žiadala, aby bol rodinný dom prisúdený jemu, pričom podmienkou
bolo jeho finančné vyrovnanie voči nej. Toto jasne a nespochybniteľne dokumentuje, že namiesto
mimosúdnej dohody exmanželka pristúpila k požiadavkám na formálne súdne riešenie. Z uvedeného

dôvodu považuje jej tvrdenie o snahe o mimosúdne vyporiadanie za účelové a nepravdivé, pričom
súd žiada o zohľadnenie tejto skutočnosti pri posudzovaní rovnosti strán v konaní a spravodlivého
rozhodovania.

64. K tvrdeniam žalobkyne ohľadom úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a údajnej ochoty

pokračovať v jeho splácaní uviedol nasledovné. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení deklaruje záujem na
splácaní úveru v minulosti, pričom však nedokladovala konkrétne dôkazy alebo záznamy platieb, ktoré
by potvrdzovali jej záväzok pravidelne prispievať na tento dlh. Naopak, realita bola taká, že po jej
odchode z nehnuteľnosti sa žalobkyňa jednostranne rozhodla prestať s úhradami, čím preniesla celú
záťaž na neho ako žalovaného. Zároveň, tvrdenie žalobkyne, že jej postoj k úverovým platbám bol

ovplyvnený mojím údajne negatívnym správaním, považujem za irelevantné a zavádzajúce, keďže
záväzkyplynúcezúveruvočiŠFRBsúnezávisléodosobnýchpocitovčivzájomnéhovzťahustrán.Práve
naopak, tento záväzok má povahu objektívnej povinnosti, ktorú by mala žalobkyňa plniť bez ohľadu na
subjektívne pocity, obzvlášť ak sa jedná o splatenie dlhu za spoločné bývanie.65. K tvrdeniam žalobkyne týkajúcim sa záväzkov vyplývajúcich z úveru zo Štátneho fondu rozvoja
bývania (ŠFRB) považoval žalovaný za dôležité uviesť, že zostatok predmetného úveru uhradil

výlučne on, žalovaný, a to bez príspevku zo strany žalobkyne. Týmto krokom plne prevzal finančnú
zodpovednosť za splatenie úveru a odbremenil žalobkyňu od akejkoľvek povinnosti voči tejto
pohľadávke. Tvrdenie žalobkyne, že by v budúcnosti mohla byť nútená splácať úver na nehnuteľnosti,
považuje za neaktuálne a neopodstatnené, keďže uvedený úver bol v plnej výške uhradený z mojich
prostriedkov. Táto skutočnosť by sa mala premietnuť do spravodlivého vyrovnania podielov, a teda

vylúčiť akékoľvek ďalšie finančné nároky žalobkyne z titulu predmetného úveru. Na základe vyššie
uvedeného žiada súd, aby túto úhradu zohľadnil pri výpočte vyrovnacieho podielu a zabezpečil, aby bola
finančná kompenzácia zo strany žalobkyne v tomto ohľade považovaná za vyrovnanú.

66.Natvrdeniežalobkyne,žejuvroku2015zapoužitiahrubéhonátlakuúdajneprinútilopustiťichdomaj
sichdeťmi,reagovalnasledovne:Totoobvineniepovažujezanepravdivéazavádzajúce.Takétokonanie

z jeho strany nikdy neprebehlo, čo bolo už viackrát predmetom súdneho skúmania. Jednoznačne
preukázal, že žalobkyňa opustila dom z vlastnej vôle a neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval
opak. V predchádzajúcich konaniach predložil dôkazy, ktoré jasne dokazujú, že nešlo o hrubý nátlak z
jeho strany a teda žalobkyňa ani deti neboli k odchodu nútené ani zastrašované, a že rozhodnutie opustiť
nehnuteľnosť bolo jej osobným a dobrovoľným rozhodnutím ešte skôr, než sa do domu rozhodol znovu

vrátiť a nasťahovať sa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považuje tieto opakované tvrdenia
žalobkyne za účelové a nepodložené.

67.Natvrdeniežalobkyne,ženamiestostarostlivostiodetiúdajneinvestujedoprávnychslužiebscieľom
naťahovať súdne spory, reagoval nasledovne: Toto tvrdenie považuje za nepravdivé a účelové. Súdne

konania iniciované v rámci ich majetkového a rodinného vyporiadania nevznikli z jeho vôle, ale ako
nevyhnutná reakcia na požiadavky a kroky zo strany žalobkyne, ktoré musel riešiť v záujme ochrany
svojich práv a povinností. V súdnych konaniach koná výlučne v rámci zákonných možností a v súlade
s právom na obhajobu.

68. V nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, že jej „snahou a motiváciou je iba zabezpečiť deťom
ich domov,” žalovaný považoval za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti, ktoré toto tvrdenie
spochybňujú. Žalobkyňa sa vo svojej výpovedi odvoláva na potrebu zabezpečenia bývania pre ich deti.
Jej postoj však naznačuje, že pre ňu je dôležitejšie dosiahnuť v konečnom dôsledku osobný prospech
z vyporiadania, než skutočná stabilita a pohoda detí. Množstvo jej požiadaviek v súvislosti s našim

majetkovým vyrovnaním a vyrovnaním záväzkov voči ŠFRB sa zakladá na očakávaniach, ktoré sú v
príkrom rozpore s objektívnymi možnosťami. Žalobkyňa trvá na uspokojení svojich požiadaviek bez
akýchkoľvekzáujmovospravodlivévyrovnanie.Žiadasúd,abytotojejkonanieposúdilakonedostatočné
pre akékoľvek považovanie za záujem o dobro detí. Žalobkyňa opustila spoločnú nehnuteľnosť
dobrovoľneapresťahovalasadopodnájmu,aneskôr,keďsinašlapartnera,sktorýmmáspoločnédieťa,

sa presťahovala do podnájmu, kde v súčasnosti býva. Už niekoľko rokov žije v partnerskom vzťahu s
osobou, ktorá má k dispozícii dva byty a rodičovský dom – žalobkyňa obýva jeden z bytov, zatiaľ čo
jej partner býva v druhom hneď oproti nej. Tieto okolnosti, s ohľadom na jeho zamestnanie, ktoré je
nadštandardne ohodnotené, im poskytujú viacero vhodných možností bývania, ktoré sú schopné plne
zabezpečiť stabilné prostredie pre deti, a to nezávisle od predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou

sporu.

69. V odvolacej replike žalobkyňa v celom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie a na všetkých skutočnostiach v ňom uvedených, rovnako aj na svojich vyjadreniach
Žalobkyňa má v prvom rade na zreteli dobro maloletých detí a aj preto vyvíja všetko úsilie v tomto konaní,

aby nehnuteľnosti patriace do masy BSM boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, nakoľko má za to,
že je to v najlepšom záujme maloletých detí strán sporu. Žalobkyňa zotrváva na svojich vyjadreniach
ohľadom splácania úveru od ŠFRB a taktiež aj ohľadom jej odchodu z rodinného domu v H.. Tvrdenie
žalovaného, že partner žalobkyne vlastní dva byty a rodičovský dom, nie je pravdivé a je zavádzajúce.
Žalobkyňa od odchodu z rodinného domu v H. býva už v treťom podnájme, nemá zabezpečené vlastné

bývanie pre seba a maloleté deti, a to je aj hlavným dôvodom, pre ktorý žiada o prikázanie nehnuteľností
do jej výlučného vlastníctva. Tvrdenie žalovaného, že maloleté deti strán sporu považuje spolu so svojou
partnerkou za plnohodnotnú súčasť jeho rodiny, považuje žalobkyňa za účelové, nakoľko práve po
nasťahovaní sa partnerky a jej detí do rodinného domu, začali vznikať všetky problémy. Žalobkyňa máza to, že žalovaný len navonok deklaruje záujem o maloleté deti strán, v skutočnosti však kontakt s nimi
takmer vôbec nevyhľadáva, k deťom nechodí, nevolá im, ani sa nijako ohľadom detí neinformuje, a to
aj napriek pomoci, ktorá je mu ponúkaná prostredníctvo občianskeho združenia Návrat.

70. V odvolacej duplike žalovaný viedol , že považuje vyjadrenie žalobkyne za nepravdivé a krajne
neúprimné, preto žalovaný poukázal na to, čo uviedol vo vyjadrení zo dňa 11.11.2024. Okrem iného
uviedol osobou žalobkyne a jej pravdovravnosťou sa už viackrát zaoberali aj súdy, a to dokonca
aj v trestnom konaní. Pritom bolo z dokazovania zrejmé, že išlo o stíhanie žalovaného pre týranie

žalobkyne, kde trestné oznámenie žalobkyňa podala pár dní po tom, čo Q. maloleté deti G. boli
neodkladným opatrením zverené do osobnej starostlivosti žalobcu (ako otca), z čoho bolo pre
súdy zrejmé, že ide o učebnicový príklad vymysleného a účelového trestného oznámenia (v rámci
rozvodového konania a boja o maloleté deti). O uvedených okolnostiach svedčí aj uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 10To/23/2023 zo dňa 4.10.2023.
S uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10To/23/2023 zo dňa 4.10.2023 úzko súvisí predošlé

zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10To/10/2019 zo dňa 12.11.2019. Z odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10To/10/2019 zo dňa 12.11.2019 vyplýva, že rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 33T/66/2016 zo dňa 15.11.2018 bol zrušený v celom rozsahu z dôvodu
závažných pochybení Okresného súdu Prešov spočívajúcich v nevyhodnotení ostatných dôkazov, ktoré
skutkové závery napadnutého rozsudku spochybňovali, v neodstránení rozporov medzi znaleckými

posudkami, v nehodnotení a nezaoberaním sa mnohými skutočnosťami, ktoré spochybňovali existenciu
domáceho násilia a mierou intenzity konania, ako aj nevyvodením záverov z toho, že poškodená podala
trestné oznámenie až po tom, čo maloleté deti G. boli predbežným opatrením zverené do osobnej
starostlivosti žalobcu (ako otca) a že práve toto bolo motívom podania trestného oznámenia zo strany
poškodenej.

Súdom bolo zrejmé zo znaleckého posudku znalkyne I. I., ktorý vznikol ešte pred vznesením obvinenia
žalobcovi, že motívom trestného oznámenia bola strata starostlivosti žalobkyne o maloleté deti cez
súdne rozhodnutie, a nie reálne prežité skutočnosti. Žalovaný dokonca v tomto trestnom konaní predložil
aj dôkazy o tom, že išlo o krivé obvinenie zo strany žalobkyne.

71. V odvolacej replike žalobkyňa okrem iného uviedla, že podľa informácií, ktoré získala z blízkeho
okolia žalovaného, má žalovaný nadobudnúť do svojho vlastníctva aj rodinný dom v I. T. Q. XXX, S. I.
za dochovanie svojich rodičov, kde momentálne vykonáva o nich starostlivosť, lebo sú už v pokročilom
veku. Žalovaný netrpí núdzou o bývanie a je v procese sťahovania sa do rodičovského domu aj so
svojou partnerkou v I.. Rodinný dom v H. XXX plánuje predať za 350.000,- eur. Na tento dom, ako sa

sám žalovaný pochválil svojim susedom, už má predbežného kupca a preto v predstihu vyplatil úver od
ŠFRB a vedie kroky tak, aby spornú nehnuteľnosť bol žalovaný schopný previesť na nového vlastníka
do 3 dni od právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM.

72. Podľa jej názoru žalovaný sa na úkor vlastných detí a ich matky, teda žalobkyne už viac ako 10

rokov nezákonne obohacuje, nielen tým, že žalobkyňu postavil do nevýhodnej situácie a odmietal riadne
a férové rozdelenie BSM, čo by viedlo k tomu, aby sa obaja po rozchode riadne zastabilizovali, ale
poberal aj daňový bonus vo výške 280,- eur a prispieval dlhodobo na výživu deti len 160,- eur. Tak isto
sa obohacuje aj na rodinnom dome, ktorý bol postavený z vnosov žalobkyne, respektíve vyplateného
dedičstva. Nie, dom sa sám nepostavil, ale postavili ho rodičia žalobkyne.

73. Žalovaný nerealizoval žiadnu starostlivosť o maloleté deti osobne - 70 a 90,- eur mesačne platil až do
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci neodkladného opatrenia zo dňa 11.03.2024, ktorým bolo
určené výživné podľa metodickej príručky na výpočet výživného maloletých. Žalovaný nijako neprispieva
nad rámec výživného, s deťmi sa nestýka a ani neplánuje sa nijako podieľať na ďalšej výchove. Toto sám

deklaroval vo svojej výpovedi. Žalovaný a jeho rodina opakovane hrubo správali nielen k žalobkyni, ale aj
k ich deťom, čo bolo preukázané v jednotlivých spisoch (OS Prešov č.k. 33T/66/2016-840 z 23.02.2023,
Lekárske správy I., P., I. A. G. A., I., zo dňa 23.10.2014, 26.01.2016, rozsudok KS v Prešove č.k. 8To/
l 7/2018-389 zo dňa 7.11.2018).

74. Podľa žalobkyne dom so záhradou predstavuje pre ich deti stabilitu a domov. Nasťahovanie sa doň,
by zabezpečilo deťom životnú stabilitu, ktorú po toľkých náročných sťahovaniach sa po podnájmoch
tak veľmi potrebujú. Navyše potreba domu pre starostlivosť žalobkyne o deti pochádzajúce z tohto
manželstva má nesporne väčšiu váhu ako vytváranie väzieb nových detí žalovaného na spoločnýmajetok. Deti z jeho ďalšieho vzťahu nemajú právny nárok na majetok nadobudnutý počas ich
manželstva. Žalovaný síce býva s priateľkou a jej deťmi v dome v H., ale v blízkej budúcnosti sa budú
sťahovať do iného domu v I., v rodičovskom dome žalovaného, v zrekonštruovanom dome so záhradou,

majú ako rodina k dispozícii X-XXXXXX horné poschodie a jeho rodičia žijú na prízemí. Už teraz tam
žalovaný trávi s deťmi maximum svojho času, keďže, ako aj sám uvádza, je jeho otec v pokročilom veku
a spolu s matkou trpia vážnymi zdravotnými problémami, ktoré obmedzujú ich schopnosť samostatne
sa starať o seba. Bez jeho pomoci by nebolo možné zabezpečiť im dôstojný život. Žalovaný už má
zabezpečené bývanie s jeho novou rodinou. Za dochovanie získa dom po svojich rodičoch. Na druhej

strane žalobkyňa nemá žiadnu inú nehnuteľnosť na zabezpečenie bývania pre seba a deti. Rodičia
žalobkyne zo zdedených peňazí pomohli zbudovať dom jej aj jej bratovi na jednej ulici v H., aby si boli
po celý život na blízku. A najstaršiemu bratovi nechali rodinný dom na P., v ktorom aj oni samy bývajú.

75. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 25.11.2025 oznámila nové skutočnosti významné pre rozhodnutie
odvolacieho súdu v konaní o vyporiadanie BSM. Ide o nové zásadné skutočnosti, ktoré v čase konania

pred súdom prvej inštancie ani v čase podania svojho odvolania nemohla predložiť, nakoľko pochádzajú
z iného prebiehajúceho konania 27P/315/2018, stali sa známymi až na základe odvolania žalovaného
zo dňa 17.11.2025 a tieto skutočnosti zásadne menia posúdenie majetkových a príjmových pomerov
žalovaného. Ide o skutočnosti, ktoré majú bezprostredný a priamy dopad aj na konanie o vyporiadaní
BSM, keďže vyvracajú tvrdenia žalovaného o jeho solventnosti, pôvode finančných prostriedkov,

schopnosti vyplatiť jej zákonný podiel a potvrdzujú účelové konanie smerujúce k zmareniu majetkových
práv. Žiadala, aby odvolací súd v konaní o BSM tieto nové skutočnosti zohľadnil ako rozhodujúce.

76.Zospomínanéhoodvolaniažalovanéhopodsp.zn.27P/315/2018vyplývazásadnáskutočnosť:suma
70.000,- eur, ktorou sa žalovaný v konaní o BSM preukazoval ako vlastným majetkom a ktorú ponúkal

ako „okamžite dostupnú zábezpeku“, nepochádzala z jeho príjmov ani úspor. Sám žalovaný priložil
výpis z účtu svojej partnerky U. T., z ktorého vyplýva, že dňa 10.5.2024 mu poskytla sumu 70.000,- eur
(poznámke prevodu uviedla: „na vyplatenie domu H. BSM“ a teda ide o cudzie finančné prostriedky, nie
jeho majetok. Tým podľa žalobkyne žalovaný priznal, že v konaní o BSM zavádzal súd o pôvode peňazí,
predstieral solventnosť, ktorou nedisponoval a vytváral klamlivý obraz o schopnosti vyplatiť jej podiel.

77. K odvolaniu žalovaný priložil aj kúpnu zmluvu potvrdzujúcu, že jeho partnerka v roku 2022 predala Y.
byt v J. za 141 000,- eur. Tým sa preukazuje, že rodina žalovaného mala plnohodnotné trvalé bývanie.
Jeho tvrdenia v konaní o BSM, že dom v H. „nutne potrebuje“ a nemajú inú možnosť bývania, sú
nepravdivé a zavádzajúce. Skutočnosť, že partnerka predala svoju nehnuteľnosť počas prebiehajúceho

konania o BSM a následne financovala žalovaného, výrazne zvyšuje riziko účelového presúvania
majetku mimo dosahu súdu.

78. V konaní o BSM žalovaný tvrdil, že má stabilný príjem, má úspory, je schopný majetok vyplatiť. V
odvolaní veci o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom pod sp.zn. 27P/315/2018 v konaní o

výživnom však uvádza presný opak. Výživné vo výške 1.750,- eur mesačne je pre neho likvidačné, Bez
pomoci partnerky (U. T.) nie je schopný uhrádzať základné životné náklady. Jeho príjmy „nepostačujú
ani na bežné výdavky“ jeho finančné možnosti sú „objektívne nedostatočné“. Tieto protichodné tvrdenia
sú prejavom účelového správania podľa potreby jednotlivého konania a zároveň dokazujú, že žalovaný
reálne nie je schopný vyplatiť podiel z BSM.

79. V konaní o BSM žalovaný tvrdil, že predčasne splatil úver ŠFRB z vlastných úspor. odvolaní uvádza,
že kreditné obraty 32.355,- eur na jeho účte nie sú príjem, tvrdí, že ide o „technické pohyby“ súvisiace
s úverom a zároveň tvrdí, že 22.000,- eur bola pôžička od partnerky. Tieto tvrdenia sú vzájomne
nekompatibilné. Ak splatil úver z vlastných zdrojov, nemohla to byť pôžička. Ak bola pôžička, nemohlo ísť

o technický prevod. Ak išlo o technický pohyb, nemohla to byť pôžička. Žalovaný tak vytvoril tri rozdielne
verzie tej istej veci, čo potvrdzuje, že účelovo manipuluje so skutkovým stavom a nie je dôveryhodný.

80. Žalovaný v odvolaní vo veci o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom pod sp.zn.
27P/315/2018 uvádza, že: striedavá starostlivosť sa 7 rokov nevykonáva, napriek tomu žiada jej

zachovanie „z formálnych dôvodov“. Je zrejmé, že striedavá starostlivosť udržiavaná len na papieri slúži
ako procesný nástroj pre konanie o BSM, na vytváranie dojmu „rovnocenného bývania detí“ v dome,
hoci reálne bývajú deti výlučne u matky. Takéto účelové používanie rodičovských práv je v rozpore so
záujmom detí a má majetkový dosah na konanie o BSM.81. Ako dôkazy svojich tvrdení žalobkyňa prelozila Výpis z účtu U. T. (10.05.2024) - prevod 70.000,- eur s
poznámkou „na vyplatenie domu H. BSM“, Výpisy z účtov žalovaného - vysoké kreditné a debetné obraty

(60.000,- eur, 22.000,- eur, 26.755,88 eura), Výpisy z Y. D. (apríl, december 2020) - kreditné obraty 8.000
- 15.000,- eur, Kúpnu zmluvu o predaji bytu U. T. - predaj nehnuteľnosti za 141.000,- eur, Odvolanie
žalovaného zo dňa 17.11.2025 v konaní 27P/315/2018 - priznania o neschopnosti uhrádzať výživné,
rozsudok Okresného súdu Prešov (30.9.2025) - zistenia o skrytých príjmoch, účelovom ukončovaní
zamestnaní, rozpory v jeho tvrdeniach a Opravné uznesenie OS Prešov - dlžné výživné 22.841,40 eura,

dôkaz o neplatení výživného a doklady o úveroch a záväzkoch žalovaného.

82. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na to, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.12.2025 obsahuje
nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, prípadne ničím nepodložené špekulácie z údajného blízkeho okolia
žalovaného, kde takéto okolie ani nemôže existovať, keďže ani žalovaný nevie o tom, že mu pripisuje
žalobkyňa. Naďalej existuje ten stav a žalobkyňa ho zámerne udržiava, že žalobkyňa ako matka

dlhodobo marí a neumožňuje osobný styk žalovaného ako otca s maloletými deťmi. Ani opatrenia súdu
a spolupráca s OZ Návrat neviedli k tomu, aby došlo čo i len k asistovanému stretnutiu otca s maloletými
deťmi, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa nemá žiaden záujem na tom, aby žalovaný bol v akomkoľvek
kontakte s maloletými deťmi.

83. Žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobkyne o tom, že má nadobudnúť rodinný dom v I. č. XXX „za
dochovanie rodičov“, sú nepreukázané špekulácie založené na neoverených informáciách z „blízkeho
okolia“. Rodinný dom v I. je vo výlučnom vlastníctve rodičov žalovaného a predmetný majetok má navyše
potenciálnych dedičov, vrátane brata žalovaného. Rodičia žalovaného sú v súčasnosti dlhodobo chorí a
v rámci prebiehajúcej liečby majú zo strany ošetrujúcich lekárov nariadený kľudový režim. Z uvedeného

dôvodu len veľmi ťažko znášajú dlhšie či časté návštevy. Za situácie, keď sa v domácnosti nachádzajú
Y. maloleté deti, nie je objektívne možné zabezpečiť potrebný pokoj a podmienky, ktoré ich zdravotný
stav vyžaduje.

84. Žalobkyňa má podľa svojho vyjadrenia a zistení súdu zabezpečené adekvátne bývanie. Dlhodobo

sa striedavo zdržiava v byte svojho partnera na ulici XX. L. R. I. a zároveň sa často zdržiava aj vo
veľkom rodinnom dome so záhradou v J., ktorý užíva a renovuje jej partner, resp. otec jej maloletého
dieťaťa Y., pre spoločné žitie so žalobkyňou. Uvedený rodinný dom spoločne rekonštruujú a upravujú
podľa svojich potrieb a predstáv. Žalovaný má za to, že žalobkyňa tento rodinný dom aktívne využíva,
čo vyplýva aj z jej častých príspevkov na sociálnych sieťach, na ktorých prezentuje trávenie času v

uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný sa preto domnieva, že snaha žalobkyne získať do svojho výlučného
vlastníctva rodinný dom v H. nesleduje jej bytové potreby, ale účelové nadobudnutie majetku, ktorý má
slúžiť na dokončenie ich spoločného bývania v J..

85. Splateniu úveru zo ŠFRB predchádzalo riadne a zodpovedné konanie vlastníka, ktorým žalovaný

postupoval v súlade s pokynmi poskytovateľa úveru. Ten neodsúhlasil prevzatie úveru tretími osobami,
a preto bolo jeho splatenie najefektívnejším riešením. Týmto krokom žalovaný zároveň predišiel
zvyšovaniu úrokových nákladov a odstránil riziko prípadných komplikácií spôsobených exekučnými
konaniami vedenými voči žalobkyni, pre neplatenie úveru a ktoré by mohli ohroziť stabilitu financovania
nehnuteľnosti.

86. Žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobkyne o plánovanom predaji rodinného domu v H. nezodpovedajú
skutočnosti. Žalovaný absolútne neuvažuje o sťahovaní, či predaji rodinného domu. Tvrdenie žalobkyne
ani nedáva vôbec logiku, aby žalovaný neustále investoval a zveľaďoval dom, ak by ho chcel predať.
Práve naopak žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosť opustiť ani predať. V uvedenom rodinnom

dome žije dlhodobo, už viac ako desať rokov, a počas tohto obdobia do jeho údržby a rekonštrukcie
pravidelne investoval nemalé finančné prostriedky. Žalovaný sa k rodinnému domu v H. správa
dlhodobo zodpovedne; uhradil všetky podlžnosti súvisiace s nehnuteľnosťou, vrátane úveru, poistného
a záväzkov voči susedom. Predmetnú nehnuteľnosť neustále zveľaďuje, rekonštruuje a počas obdobia
presahujúceho desať rokov, už od roku 2015, do nej investoval nemalé finančné prostriedky. Naproti

tomusažalobkyňakichspoločnémumajetkusprávaľahostajne,onehnuteľnosťsadlhodobonezaujíma,
neinvestuje do nej žiadne finančné prostriedky, neprispieva na jej chod ani údržbu a obmedzuje sa
výlučne na uplatňovanie svojich nárokov.Mázato,že rodinnýdomvH.zároveňpredstavujestabilnézázemieprejehomaloletúdcéruF.,prektorú
je tento dom od narodenia jediným domovom a v súčasnosti v ňom žije takmer šesť rokov. Zachovanie
tohto bývania je preto v jej najlepšom záujme a poskytuje jej stabilitu, bezpečie a kontinuitu výchovného

prostredia. Rodinný dom v H. predstavuje stabilné a jediné dlhodobé bývanie aj pre matku jeho dcéry F.
– súčasnú partnerku žalovaného – a jej ďalšie Q. deti. Uvedené osoby nevlastnia inú nehnuteľnosť, v
predmetnom dome žijú spolu so žalovaným približne osem rokov a majú k tejto nehnuteľnosti vytvorený
trvalý osobný vzťah. Rodinný dom tak plní funkciu spoločného rodinného zázemia viacerých osôb a jeho
zachovanie je významné z hľadiska stability ich bývania aj z hľadiska kontinuity výchovného prostredia

pre maloleté dieťa.

87. Podľa žalovaného nie je možné, aby si maloleté deti dokázali vytvoriť akýkoľvek citový vzťah k
predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na krátkosť obdobia, počas ktorého v dome bývali, ako aj vzhľadom
na ich vtedajší nízky vek X a X rokov. Zároveň je potrebné zdôrazniť aj dlhý časový odstup, ktorý od
ich posledného bývania v nehnuteľnosti uplynul. Za týchto okolností je nepravdepodobné, aby si k nej

deti mohli vytvoriť relevantnú citovú väzbu. K nehnuteľnosti si nevytvorili žiadny vzťah a podľa vyjadrení
samotnej žalobkyne deti v súčasnosti považujú za svoj domov byt, v ktorom dlhodobo žijú spolu s
matkou. Vzhľadom na ich vek (XX a XX rokov) je pre ne dôležitá najmä dostupnosť mesta, škôl, krúžkov
a ostatnej občianskej vybavenosti, pričom rodinný dom v H. už pre ich potreby nezohráva žiadnu funkciu
rodinného zázemia.

88. Žalobkyňa dobrovoľne opustila rodinný dom a plánovala si vlastné bývanie, pričom mala už
prenajatý byt. Dobrovoľne prestala platiť všetky povinné platby súvisiace s domom, úverom a jeho
prevádzkovaním. Rodinný dom bol vybudovaný výlučne z prostriedkov pochádzajúcich za predaj bytu
na ul. A. D. v I. a z úveru zo ŠFR. Tieto skutočnosti podľa žalovaného jednoznačne vyvracajú tvrdenia

žalobkyne o jeho údajnom obohacovaní na úkor detí či majetku spoločného BSM. Naopak, žalovaný
poukázal na to, že konanie matky, ktorým dochádza k porušovaniu zákonných povinností, smeruje k
získaniu neodôvodnenej výhody, a to nadobudnutiu rodinného domu do jej výlučného vlastníctva.

89. V odvolacej duplike žalovaný uviedol, že odvolací súd nemôže prihliadať na doplnenie odvolanie

žalobkyne zo dňa 25.11.2025 a ani na ňou predložené novoty (takto ich označuje a vníma žalobkyňa),
ktoré ani nie sú novotami, pretože ide len o špekulácie a výklady žalobkyne podľa toho, čo sa jej hodí
(alebo nehodí) do jej konceptu toho, ako sa dostať k rodinnému domu. Novoty možno uplatniť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobkyňa tak zjavne neurobila, pretože už je viac ako rok po
uplynutí lehoty na podanie odvolania.

90. K údajne „novým skutočnostiam“ z iného konania (27P/315/2018) žalovaný poukázal na vnútorný
rozpor žalobkyne. Žalobkyňa v tomto konaní žiadala prerušiť konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov až do právoplatného skončenia konania o zverení maloletých detí. Napriek
tomu, že ani po viac ako siedmich rokoch trvania konania nebolo právoplatne skončené konanie o

zverení detí, žalobkyňa účelovo poukazuje na tzv. nové skutočnosti v konaní vedenom pod sp.zn.
27P/315/2018.

91. Vyhlásenie partnerky žalovaného ohľadne 70.000,- eur bez vzniku dlhu žalovaný poukázal na
skutočnosť, že vyhlásenie partnerky žalovaného U. T., že poskytla finančné prostriedky vo výške

70.000,- eur, ktoré sú určené na vyplatenie jeho záväzkov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (BSM). Uvedené finančné prostriedky poskytla v čase spoločného partnerského spolužitia,
s prihliadnutím na spoločnú domácnosť, spoločný život a spoločnú dcéru F. G., za účelom stabilizácie
rodinných a majetkových pomerov a zabezpečenia pokojného fungovania rodiny. Zároveň týmto
výslovne vyhlásila, že: uvedené finančné prostriedky nepovažuje za pohľadávku, ktorú by mala v úmysle

vymáhať, nepožaduje ich vrátenie, ani v súčasnosti, ani v budúcnosti, neuplatňuje si voči menovanému
žiadne práva z titulu pôžičky alebo iného záväzkového vzťahu, súhlasí s tým, aby uvedená suma nebola
považovaná za jeho dlh a nebola zohľadňovaná ako záväzok v rámci súdneho konania. (viď príloha)
Pre rozhodnutie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je právne irelevantné,
z akého zdroja žalovaný disponuje finančnými prostriedkami určenými na vyplatenie podielu, či už ide

o bankové financovanie, prostriedky poskytnuté partnerkou alebo rodinou. Podstatnou skutočnosťou je,
že žalovaný má k dispozícii postačujúce finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobkyne a z tejto
finančnej pomoci mu nevzniká žiadny dlh ani iný záväzok, ktorý by mal vplyv na jeho majetkové pomery.92. Žalovaný poukázal na to, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní riadne a
pravidelne, pričom výživné je dlhodobo jeho finančnou prioritou. Finančná záťaž na strane odvolateľa
vznikla až na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola spätne prehodnotená výška výživného, táto

bola navýšená a zároveň bola odvolateľovi uložená povinnosť uhradiť tzv. dlžné výživné formou
spätného doplatku. Ide však o záťaž dočasnú a časovo ohraničenú, ktorú je odvolateľ schopný zvládnuť
primeraným uskromnením sa a úpravou svojich výdavkov, bez trvalého ohrozenia jeho ekonomickej
stability.

93. Dôležitým a významným faktom je, že na strane žalobkyne došlo k výraznému a dlhodobému
poklesu jej vlastných príjmov, a to jej vlastným rozhodnutím opustiť stabilné zamestnanie v profesii
učiteľky a vstúpiť do doktorandského štúdia, ktoré je spojené len s minimálnym príjmom. V dôsledku toho
žalobkyňa v súčasnosti nedisponuje stabilným a najmä dostatočným príjmom zo závislej činnosti, ale
podstatnú časť jej finančných prostriedkov tvoria najmä výživné na deti a štátne sociálne dávky. Takýto
príjmový model nemožno považovať za dlhodobo udržateľný ani za ekonomicky stabilný.

94. Žalovaný nikdy netvrdil, že predčasné splatenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania financoval
výlučne z vlastných zdrojov. Nikdy nespochybňoval, či mu s financovaním pomohla rodina, partnerka,
alebo či využil úverové financovanie. To je výlučne žalobkyňa, ktorá tieto skutočnosti dramatizuje,
zahmlieva svoje vlastné zlyhania a snaží sa žalovaného vykresliť ako klamára. Zdroje financovania boli

žalobkyni presne známe a boli aj preukázané, konkrétne suma 22.000,- eur pochádzala z úveru A.
a suma 5.000,- eur bola poskytnutá ako dar od matky žalovaného, A. G.. Napriek tejto jednoznačnej
vedomosti žalobkyňa opakovane a bez relevantného dôvodu zaťažuje súd touto právne irelevantnou
otázkou, čím prejavuje nezodpovedný procesný postup, ktorý smeruje k odvádzaniu pozornosti od
podstaty veci a k neodôvodnenému predlžovaniu súdneho konania.

95.ŽalovanýsapovyhlásenírozsudkurozhodolosloviťŠFRBsožiadosťou,čijemožnévyňaťžalobkyňu
z úverového vzťahu. Dňa 16.7.2024 mu prišla odpoveď, že vyňať žalobkyňu z úverového vzťahu nie
je možné, je možné iba predčasné splatenie úveru. Následne žalovaný dňa 24.7.2024 požiadal ŠFRB
o vyčíslenie predčasného splatenia úveru, ktoré mu bolo v rovnaký deň mailom a následne poštou

doručené. Na základe vyčíslenia žalovaný dňa 25.7.2024 podal žiadosť o predčasné splatenie úveru a
dňa 31.7.2024 predčasne splatil celý úver v sume 26.755,88 eura, čím zanikol záväzok zo zmluvy č.
XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.06.2011. Takýmto predčasným splatením bolo odpustené splatenie úrokov
vo výške cca 9.389,10 eura a bola zaplatená iba istina dlhu. Čím bolo obom stranám ušetrené vyplatenie
úrokov vo výške 4.694,55 eura (9.389,10 / 2). Žalovaný ešte dňa 18.7.2024 zaplatil splátku za mesiac

júl 2024 vo výške 172,21 eura. Celková suma zaplateného záväzku úveru činí 26.928,09 eura (172,21 +
26.755,88).Ideálnyzáväzokkaždejstranyčiní13.464,05eura(26.928,09/2).Pretožalovanýžiadal,aby
odvolací súd rozhodol o preplatení polovice nákladov v prospech žalovaného za predčasné splatenie
úveru a ponížil v bode V. sumu vyrovnania podielu 78.941,62 eura o sumu 13.464,05 eura a zmenil bod
V. nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu 65.477,57 eura

do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri aktualizácii údajov žalovaný navrhuje zvážiť aj skutočnosť,
že žiada preplatenie nákladov povinného poistenia nehnuteľnosti zaplatených k dnešnému dňu vo výške
926,37 eura; podiel každej strany činí 463,19 eura (926,37 / 2).

96. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zohľadnil predčasné splatenie úveru ŠFRB a rozhodol o

preplatení polovice nákladov v prospech žalovaného (13.464,05 eura) a podľa toho upravil vyrovnanie,
t.j. znížil sumu 78.941,62 eura o 13.464,05 eura, zmenil bod V. tak, že: „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu 65.477,57 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“, zohľadnil a priznal žalovanému náhradu vo výške jednej polovice zaplateného poistného
za nehnuteľnosť, t.j. sumu 463,19 eura, keďže žalovaný preukázateľne uhradil celkové poistné vo

výške 926,37 eura aj za žalobkyňu, zvážil aj reálne riziko vzniku ďalšieho súdneho konania v prípade
prikázania rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to z titulu bezdôvodného obohatenia
za nevyhnutné investície, ktoré žalovaný počas uplynulých približne desiatich rokov vynaložil na rodinný
dom (najmä oplotenie, garážovú bránu, fasádu, strechu, plynový kotol a ďalšie súvisiace náklady.
Dňa 14.01.2026 (jeden deň pred pojednávaním na odvolacom súde) žalobkyňa doručila vyjadrenie,

v ktorom okrem iného výslovne uviedla, že týmto podaním nemení žalobu ani podané odvolanie,
neuvádza nové dôkazy a nespochybňuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Jej cieľom je objasniť
účel jej návrhu a reagovať na vývoj konania, ktorý potvrdzuje, že pôvodne uvažovaný spôsob
vyporiadania je dlhodobo nerealizovateľný.Za tejto procesnej situácie je zrejmé, že vyporiadanie formou jednostranného vyplatenia jednej strany
druhou stranou vedie k ďalšej majetkovej neistote a novým súdnym konaniam, čo je v rozpore s účelom
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd zvážil ako alternatívny a konečný spôsob vyporiadania
predaj predmetnej nehnuteľnosti za trhovú cenu a rozdelenie výťažku medzi účastníkov v pomere, ktorý
súd považuje za spravodlivý (čo v podstate zopakovala na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa
15.01.2026 (pozri č.l. 844 spisu).

97. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, nariadil pojednávanie na
deň 15.01.2026, zopakoval dokazovanie a oboznámil relevantné skutočnosti po vydaní napadnutého
rozsudku a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť, reflektujúc pritom okolnosti, ku
ktorým došlo po vydaní meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie.

98. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu bol odvolací súd toho názoru, že
zrozumiteľnosť nasledujúceho odôvodnenia rozhodnutia si vyžaduje v prvom rade dať do pozornosti
strán sporu, že prejednávaná vec už v minulosti bola predmetom odvolacieho prieskumu. In conreto,
odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/24/2022 zo dňa

19.12.2023, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 20C/68/2019 zo dňa 13.12.2021
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.

99. Dôvodom takto zvoleného postupu bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá
pramenila zo zistenia, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv pre

vysporiadanie rodinného domu, ktorý tvoril masu BSM. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že pri
existujúcom faktickom stave, podľa ktorého je rodinný dom obydlím žalovaného a jeho partnerky s ich
maloletými deťmi, s ohľadom na skutkové okolnosti sporu existovala dôvodná obava, že by žalovaný
mohol svojim konaním obmedzujúcim žalobkyňu vo výkone jej vlastníckeho práva k rodinnému domu
dosiahnuť v konečnom dôsledku výhodu v rámci predmetného konania. Odvolací súd zároveň poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10To/10/2019 zo dňa 12.11.2019, ktorý by nemal ostať
bez povšimnutia súdu. V ďalšom rozsahu odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby sa vysporiadal
s otázkou, prečo by v rodinnom dome nemohli bývať maloleté deti so žalobkyňou, zároveň mal súd
vyvažovaťprospech,ktorýbyzískalimaloletédetisporovýchstránpresťahovanímsadorodinnéhodomu
a na druhej strane ujmu, ktorú by utrpeli deti žalovaného a jeho partnerky vysťahovaním sa z rodinného

domu.

100. V prevyšujúcom rozsahu odvolací súd odôvodnil zrušenie napadnutého rozhodnutia nesprávnym
právnym posúdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyporiadaniu úveru poskytnutého Štátnym fondom
rozvoja bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX zo dňa

22.06.2011. Výšku dlhu totižto súd neustálil podľa stavu v čase svojho rozhodovania ani dlh neprikázal
k úhrade obom manželom, ale výlučne žalovanému bez odôvodnenia tohto rozhodnutia. Svoje právne
závery pritom odvolací súd oprel o relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
22Cdo/753/2020 zo dňa 29.06.2021.

101. Na strane druhej odvolací súd sa nestotožnil so žalobkyňou vo vzťahu k jej námietkam voči
skutkovému záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní jej vnosov v celkovej hodnote 92.095,89
eur. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu vychádzalo z výsledkov vykonaného
dokazovania, majúc za to, že žalobkyňa neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Z ďalšieho konania
súdu prvej inštancie, ktorý na podklade uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/24/2022 zo

dňa 19.12.2023 nasledoval po vrátení veci, odvolací súd usudzuje náležité splnenie pokynov, ktoré boli
tomuto súdu uložené. Doplneným dokazovaním súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci,
dospelkpriliehajúcimskutkovýmzáveromavecsprávneprávneposúdil.Svojerozhodnutieargumentuje
odvolací súd nasledovne.

102. Skutkový stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného
dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou
z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnostitvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný

postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
vktoromstranasporuuplatňujesvojenárokyalebosabrániprotiichuplatneniu,prípadneštádiacivilného

procesu.

103. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ

strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už

z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

104. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej

povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu
je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.
Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho
povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (čl. 8 Základných princípov CSP). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu,

čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu
netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, môže strany vyzvať na doplnenie
skutkových tvrdení (§150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto
zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3 CSP), prípadne sa môže výnimočne
odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Účelom tohto korektívu je v rozumnej miere

zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť (Števček,M, Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2016, 569 s.).

105. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011,

sp.zn. 3Cdo204/2009.

106. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná

logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo1/2010).

107. V konaní nebolo sporné, že strany sporu počas manželstva nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosť, a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, ktorý stojí na parcele K. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 154 m2, parcela K. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere
625 m2. Na hodnote nehnuteľnosti sa strany sporu dohodli, konsenzuálne v cene 163.000,- eur. Do
vydania napadnutého rozsudku sa pritom žiadna zo sporových strán od zhodných skutkových tvrdení

neodchýlila, na dohodnutej cene teda obidve strany sporu zotrvali.

108. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

109. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

110. Podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

111. V nadväznosti na vyššie uvedené, ak žalobkyňa až v priebehu odvolacieho konania, na pojednávaní
(resp. jeden deň predtým) konanom dňa 15.01.2026, navrhla ocenenie rodinného domu podľa jeho
aktuálnej trhovej ceny, odvolací súd vyhodnotil jej návrh na vykonanie dokazovania ako neprípustný
a na tento neprihliadal. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 3 a § 380 CSP uvádza,
že pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli podané v lehote

pre podanie odvolania a zároveň vyšli najavo v odvolacom konaní, keďže nejde o vadu konania,
týkajúcu sa procesných podmienok, ktorú súd preskúmava z úradnej moci. V danom prípade nemôže
ísť ani o novotu v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 CSP, pretože v podanom odvolaní, ani
do skončenia lehoty na podanie odvolania tento prostriedok procesného útoku žalobkyňa neuplatnila,
navyše nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP. Predmetné

konanie o vyporiadanie BSM má kontradiktórny charakter, čo sa okrem iného prejavuje aj v tom, že
rozsudok súdu vychádza zo zhodných tvrdení strán sporu. Poukazujúc v tejto súvislosti na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/360/2021 zo dňa 31.01.2023, žiada sa uviesť,
že ustanovenia o určení hodnoty vecí patriacich do BSM majú dispozitívny charakter a prednosť
má dohoda účastníkov. Keďže táto dohoda o cene rodinného domu ostala až do doby odvolacieho

pojednávania nezmenená, súd prvého stupňa nemohol intervenovať do zhodných skutkových tvrdení
strán sporu spôsobom nariadenia znaleckého skúmania z úradnej povinnosti. Zároveň, doplnenie takto
navrhnutého dokazovania v odvolacom konaní by odporovalo zákonnej koncentrácii súdneho konania
pred súdom prvej inštancie, aj pred súdom odvolacím.

112. Po vykonanom prieskume správnosti určenia ceny rodinného domu, odvolací súd v nasledovnom
kroku posudzoval správnosť jeho prikázania do výlučného vlastníctva žalovaného. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku pritom plynie, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletými
deťmi v roku 2015. Vo vzťahu k okolnostiam, predchádzajúcim opustenie spoločnej domácnosti zo
strany žalobkyne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.

28C/348/2014 zo dňa 06.02.2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 4T/63/2016 zo dňa
27.10.2016, tiež rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.02.2023, sp.zn. 33T/66/2016. Z ich
obsahu nemal však preukázané, aby žalobkyňa opustila rodinný dom pod nátlakom žalovaného.
Naopak, zistené skutočnosti svedčia skôr v prospech záveru, že vzťahy medzi vtedajšími manželmi
boli vážne narušené a ich animozita bola vzájomná. Z tohto spoločne sýteného konfliktného vzťahu

žalobkyňa napokon odišla, nebolo však v konaní jednoznačne preukázané, aby tak učinila z dôvodu
obáv o svoj život či zdravie. Odvolaciemu súdu sa javí, že žalobkyňa hľadala komfortnejšie prostredie
svojho žitia, ktoré zrejme nebolo možné dosiahnuť so žalovaným s ohľadom na dosiahnuté štádium
ich konfliktu. Odvolací súd pritom rozumie zvolenému spôsobu riešenia manželskej situácie, avšak, zo
strany žalovaného nemal jednoznačne preukázané také fyzické či psychické konanie, ktoré by žalobkyni

de facto úplne znemožnilo v spoločnej domácnosti zotrvať. Za tejto situácie nemožno opustenie
spoločnej domácnosti zo strany žalobkyne hodnotiť na ťarchu žalovaného. V tejto súvislosti preto dospel
odvolací súd k zhode so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.113. Vo vzťahu k potrebám maloletých detí strán sporu súd prvej inštancie uviedol, že maloleté deti sú
vo veku XX a XX rokov. Rovnako ako žalobkyňa už 9 rokov v rodinnom dome nebývajú a bývajú v byte
v meste I.. Je nepochybné, že v meste majú svoj vlastný okruh priateľov a známych, preto sa súdu

nejavilo, aby bolo v ich záujme presťahovať sa do inej obce. V konaní nebolo ani preukázané, aby mali
maloleté deti nejaký vzťah k tomu domu, žeby chceli v tomto dome bývať. Po oboznámení sa s obsahom
vykonaného dokazovania, odvolací súd považoval hodnotiace závery súdu prvej inštancie za vecne
správne. Doposiaľ žiaden z vykonaných dôkazov totižto nevypovedal o skutočnom záujme maloletých
detí vrátiť sa do rodinného domu. S ohľadom na ich súčasnú bytovú situáciu a predchádzajúce konfliktné

súžitierodičov,možnousudzovať,žerodinnýdomvH.nepredstavujepredetiichbezpečnémiesto,ktoré
by domácnosť mala predstavovať. Maloleté deti naproti tomu žijú stabilne v meste I., kde za tú dobu už
zaiste majú vytvorené sociálne prostredie vlastných kamarátov a záľub. Navyše, z podaného odvolania
matky vyplynulo, že maloleté deti majú byť podľa znaleckého posudku A. P. preťažené z neustálych
zmien, potrebujú pokojný priestor na svoj život a záľuby. S tým odvolací súd súhlasí, majúc pritom za to,
že presťahovaniesadorodinnéhodomu,mimoobecsúčasnéhožitia,bypremaloletédetipredstavovalo

podľa názoru odvolacieho súdu podstatný a neželaný zásah do ich života. S ohľadom na uvedené,
prikázanie rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne nie je vhodným riešením ani so zreteľom
na záujem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva.

114. K ručne písanému listu maloletých detí, ktorý žalobkyňa predložila až v odvolacom konaní, sa

žiada uviesť, že tento predstavoval neprípustný návrh na doplnenie dokazovania, nespĺňajúc pritom
predpoklady novoty podľa § 366 CSP. Žalobkyni totiž nič nebránilo požiadať maloletých detí o vyjadrenie
už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 19.12.2023 muselo byť žalobkyni zrejmé, že súd bude pri vyporiadaní BSM skúmať
záujem maloletých detí, napriek tomu žalobkyňa ostala procesne nečinná. S ohľadom na uvedené,

keďže predmetný list bol predložený súdu až po skončení zákonnej koncentrácie konania, odvolací súd
na neho neprihliadal.

115. Nad rámec toho odvolací súd poukazuje na ambivalentný postoj žalobkyne k rodinnému domu.
Nemožno pritom prehliadať, že žalobkyňa sprvoti vyporiadanie BSM žiadala spôsobom prikázania

rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovaného. V priebehu konania, keď sa strany sporu dohodli
na cene nehnuteľnosti, žalobkyňa zmenila navrhnutý spôsob vyporiadania BSM a rodinného domu sa
začaladožadovať.Keďžesavkonaníprejaviljejmeritórnyneúspechaajvpriebehuodvolaciehokonania
žalovaný dementoval jej tvrdenia o zamýšľanom predaji rodinného domu, žalobkyňa prekvapivo krátko
pre odvolacím pojednávaním prišla s návrhom na predaj rodinného domu za trhovú cenu a rozdelenie

výťažku. Z tohto procesného postoja žalobkyne však odvolací súd usudzuje skôr jej majetkový zámer,
než skutočný záujem o rodinný dom umiestnený v blízkosti členov jej rodiny. Aj v tomto kontexte odvolací
súd z predloženého listu maloletých detí vyvodzuje, že bol účelovo vyžiadaný žalobkyňou na posilnenie
svojej procesnej situácie, keďže napokon v konečnom dôsledku svoj pôvodný zámer sama dementovala
(č.l. 834, č.l. 843 a nasl. spisu).

Vo vzťahu k oznámeniu žalobkyne o existencii nových skutočností z 25.11.2025 (č.l. 725 spisu)
v podstate o pôvode peňazí určených „na výplatu domu H. BSM“ od partnerky žalovaného, tak takáto
okolnosť nemala žiaden vplyv na rozhodovanie o tom, komu vec - dom pripadne do vlastníctva.
Dôležitým je, že žalovaný reálne disponuje s takýmto majetkom a skutočnosť či tento pochádza z banky,
nebankového subjektu alebo od fyzickej osoby, nemá vplyv na rozhodnutie o veci.

V otázke rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 27P/315/2018 z 30.09.2025, ktorým okrem iného
maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyni sa skutočný stav nerealizácie striedavej
osobnej starostlivosti na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 24CoP/4/2017 z 30.11.2017
premietol aj na základe samotného názoru maloletých detí do verdiktu o ich zverení žalobkyne, čo pre
rozhodnutie bolo bezvýznamné.

116.Zhrnúctedadoposiaľuvedené,odvolacísúdpovažovalrozhodnutiesúduprvejinštancieoprikázaní
rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovaného za vecne správne.

117. V nasledujúcom rozsahu potom súd prvej inštancie prikázal zaplatiť zostatok úveru poskytnutého

Štátnym fondom rozvoja bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/
XXX/XXXX zo dňa 22.06.2011, obom sporovým stranám. Uvedené rozhodnutie považoval odvolací
súd za vecne správne, každopádne, v priebehu odvolacieho konania nastali podstatné skutočnosti,
na ktoré bolo potrebné reflektovať pri vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu. In concreto, žalovanýv priebehu konania predložil oznámenie ŠFRB zo dňa 05.08.2024 o ukončení zmluvného vzťahu.
Z ďalších listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný dňa 18.07.2024 zaplatil splátku vo výške 172,21
eura a dňa 31.07.2024 predčasne splatil úver v zostatkovej sume 26.755,88 eura (pozri č.l. 612 a 613

spisu). Keďže úver bol prikázaný spoločne obom manželom, odvolací súd po sčítaní splátok úveru,
zaplatených žalovaným po rozhodnutí súdu prvej inštancie, vydelil celkovú sumu dvoma, čím dospel
k sume 13.464,045 eura, pripadajúcej na žalobkyňu. Túto sumu následne odvolací súd odpočítal od
vyrovnacieho podielu, ktorý bol podľa napadnutého rozsudku žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni.

118. Pre presvedčivosť výslednej sumy na výplatu odvolací súd túto vypočítal tak, že: Rodinný dom
163.000,- eur + automobil 1.063,- eur = 164.063,- eura. Súdom akceptovaný vnos žalobkyne (250.000,-
Sk) 8.298,48 eura a hodnota domu po odpočítaní vnosu (163.000,- eur - 8.298,48 eura = 155.764,52
eura : 2 = 77.882,26 eura (každý z bývalých manželov) avšak žalobkyni bolo nevyhnutné pripočítať k jej
podielu uvedený vnos (77.882,26 eura + 8.298,48 eura = 86.180,74 eura).
Žalovaný po rozvode manželstva splatil ŠFRB 26.928,09 eura : 2 = 13.464,045 eura. Žalovaný ďalej

uhradil ŠFRB od 08.12.2016, resp. 12.01.2017 do 16.04.2024 sumu 13.961,60 eura + 172,21 eura =
14.133,81 eura + 172,21 eura + 172,21 eura = 14.478,23 eura : 2 = 7.239,12 eura (pozri body 58 až
60 napadnutého rozsudku).
Žalovaný teda vykonal celkom úhradu pôžičky ŠFRB (13.464,045 eura + 7.239,12 eura) 20.703,16 eura.
Pokiaľ žalobkynin celkový podiel v BSM činí 86.180,74 eura - 20.703,16 eura (ŠFRB) = 65.477,58 eura

čo je celková suma na výplatu pre žalobkyňu.

119. Vo vzťahu k vnosom strán sporu odvolací súd v prvom rade zotrváva na dôvodoch
predchádzajúcehokasačnéhoverdiktu,ktorýzastabilizovalvnosy,tedaneuneseniedôkaznéhobremena
strán sporu, tak ako ich správne posúdil súd prvej inštancie.

120. Skutočnosť ohľadne vnosu žalobkyne - suma 250.000,- Sk odvolací súd považoval za preukázanú,
v prevyšujúcom rozsahu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Tento záver už odvolací súd
konštatoval vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

121. K vnosom žalovaného, ktoré uplatnil vo vyjadrení k žalobe, odvolací súd uvádza, že tieto boli
uplatnené pri prvom procesnom úkone, ktorý žalovanému patril. Aj keď trojročná lehota na podanie
žaloby už v čase uplatnenia uplynula, odvolací súd tieto vnosy prejednal, zohľadňujúc pritom, že
žaloba bola podaná krátko pred uplynutím zákonnej lehoty, bez vedomia žalovaného. K obsahu vnosov
však odvolací súd uviedol, že tieto mali byť vynaložené až po zániku BSM, preto ich nemožno učiniť

predmetom vyporiadania BSM.

122. Ďalšie vnosy, ktoré žalovaný uplatnil až s ročným odstupom od podania žaloby, je potrebné
vyhodnotiť ako oneskorene uplatnené, preto ich nemožno učiniť predmetom vyporiadania BSM.

123. So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak,
ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

124. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP. Keďže každá zo strán sporu bola čiastočne
úspešná, tak tomuto čiastočnému úspechu zodpovedá aj výrok o náhrade trov konania.

125. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).