Rozsudok – Ostatné – Žaloby proti… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:5021200177.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: SHP, a. s., so sídlom
Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 585 370, právne zastúpeného: Mgr. Erika
Sojková, advokátka, so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna
a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 2751/2021 zo dňa 25.02.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin (ďalej ako aj len „prvostupňový orgán verejnej
správy“ alebo aj „RVPS Martin“) rozhodnutím č.: 550-2020-500-1934/2020/JF zo dňa 18. decembra
2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), v súlade s § 42 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z. o
veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase spáchania správnych deliktov (ďalej „Zákon o
veterinárnej starostlivosti“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov rozhodol tak, že žalobca, prevádzkovateľ prevádzkarne Farma SHP a. s., Horná Štubňa,
nesplnením Opatrení č. j. 550/2020-500-1565/2020/AU zo dňa 14. októbra 2020 a Opatrení č. j.

550/2020-500-1750/2020/LF zo dňa 6. novembra 2020 nariadených RVPS Martin, v súvislosti s
potvrdením výskytu invázneho sérotypu salmonely – Salmonella Typhimurium vo vzorke trusu nosníc
z haly ZH1 odobratej v zmysle Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch
nosníc kury domácej produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike v roku 2020,
sa prevádzkovateľ – žalobca dopustil porušenia povinnosti ustanovenej v § 37 ods. 2 písm. a) bod
2. Zákona o veterinárnej starostlivosti. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy
pozastavil rozhodnutie o schválení č. j. 385/KVPS/2009 vydané 6. novembra 2009 pre prevádzkareň

určenú na činnosť chovu nosníc na produkciu vajec určených na ľudskú spotrebu, na obchodovanie s
členskými štátmi, na vývoz do tretích krajín a uvádzanie na domáci trh systémom obohatených klietok
(ďalej aj „rozhodnutie o schválení“) pre právnickú osobu – žalobcu, prevádzkareň Farma SHP a. s.,
Horná Štubňa, do času, kým účastník konania preukázateľne odstráni nedostatky a splní opatrenia,
ktoré boli nariadené v Opatreniach č. j. 550/2020-500-1565/2020/AU zo dňa 14. októbra 2020 v bode
č. 3. a opakovane v Opatrení č. j. 550/2020-500-1750/2020/LF zo dňa 6. novembra 2020 v bode č. 1,
nariadených prvostupňovým orgánom verejnej správy.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť,
že dňa 29. septembra 2020 úradní veterinárni lekári RVPS Martin vykonali plánovaný odber
úradnej vzorky trusu od nosníc z haly ZH 1 v prevádzkarni žalobcu. Následne 5. októbra 2020
Národné referenčné laboratórium pre salmonelové infekcie (NRL) – VPU Bratislava oznámil e-mailom prvostupňovému orgánu podozrenie na výskyt Salmonella spp. s tým, že veterinárni lekári
prvostupňového správneho orgánu dňa 6. októbra 2020 nariadili veterinárne opatrenia, ktoré sú presne
špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí. Dňa 6. októbra 2020 bola zároveň vykonaná veterinárna

kontrola v triediarni vajec v prevádzkarni žalobcu, pričom v čase kontroly boli rovnako nariadené
opatrenia podľa § 14 ods. 2 Zákona o veterinárnej starostlivosti. Dňa 7. októbra 2020 NRL – VPU
Bratislava doručil RVPS Martin Protokol o skúške č. 14002/2020 zo dňa 07. októbra 2020 potvrdzujúci
výskyt invázneho sérotypu Salmonella Typhimurium v úradnej vzorke trusu hydiny odobratej v hale ZH1
na farme nosníc v prevádzkarni žalobcu. Dňa 8. októbra 2020 sa úradní veterinárni lekári oddelenia

zdravia zvierat prvostupňového správneho orgánu dostavili do prevádzky na farmu nosníc žalobcu
za účelom vykonania odberu úradnej vzorky trusu nosníc z haly ZH2, odberu vzorky pitnej vody a
odberu krmiva pre nosnice. Inšpektori pri danej kontrole odovzdali poverenej riaditeľke prevádzkarne
žalobcu Opatrenie č. j. 557/2020-420-1541/2020, ktorým bolo zakázané triedenie vajec do ukončenia
kontroly vysledovateľnosti vajec v prevádzke žalobcu. Aj napriek uvedenému opatreniu prevádzkovateľ
nesplnil dané opatrenie. Dňa 13. októbra 2020 NRL – VPU Bratislava doručil prvostupňovému orgánu

verejnej správy výsledok vyšetrenia úradnej vzorky trusu s negatívnym výsledkom. Následne RVPS
Martin nariadil veterinárne Opatrenie č. j. 550/2020-500-1565/2020/AU zo dňa 14. októbra 2020 podľa
§ 8 ods. 3 písm. e) Zákona o veterinárnej starostlivosti za účelom ochrany spotrebiteľa, ochrany
verejného zdravia a ochrany zdravia zvierat v zmysle požiadaviek podľa § 3 Zákona o veterinárnej
starostlivosti. Dňa 20. októbra 2020 vykonali úradní veterinárni lekári oddelenia zdravia zvierat RVPS

Martin veterinárnu kontrolu zameranú na plnenie opatrení v chove nosníc žalobcu. Opatrenie v bode č. 3
nariadených opatrení, ktoré sa týkalo likvidácie nosníc z haly ZH1, bolo v čase kontroly vyhodnotené ako
nesplnené. Rovnako úradní veterinárni lekári zistili, že prevádzkovateľ nesplnil ani neobmedzil kŕmnu
dávku nosniciam na utlmenie znášky. Pri výkone dodatočnej veterinárnej kontroly zo dňa 20. októbra
2020, inšpektori prvostupňového orgánu verejnej správy zdokumentovali, že prevádzkovateľ nesplnil

nariadené opatrenia a napokon aj pri opakovanej kontrole zo dňa 12. novembra 2020, inšpektori RVPS
Martin zdokumentovali, že prevádzkovateľ nesplnil nariadené opatrenia a na základe uvedeného tak
správny orgán prvého stupňa konštatoval porušenie ust. § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 Zákona o veterinárnej
starostlivosti, ako aj ust. § 3 písm. b) bod 1 a 2 a písm. c) bod 5 Zákona o veterinárnej starostlivosti.
Z uvedeného dôvodu s odkazom na ust. § 42 ods. 1 Zákona o veterinárnej starostlivosti pozastavil

Rozhodnutie o schválení č. j. 385/KVPS/2009 zo dňa 6. novembra 2009, a to do času, kým nebudú
nedostatky preukázateľne odstránené.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný – Štátna
veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. k.:
2751/2021 zo dňa 25. februára 2021 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté

rozhodnutie“), ktorým bolo odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietnuté a prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo žalovaným potvrdené.
4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a
navrhoval, aby správny súd obe tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a aby

priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ust. § 52 Zákona o veterinárnej
starostlivosti upravuje, kedy orgány veterinárnej správy nepostupujú podľa správneho poriadku a ktoré
dokumenty alebo konania sú z neho vyňaté. Ide najmä o prípady, kedy je potrebné bezodkladne konať
v záujme ochrany zdravia zvierat, ľudí, bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu a v záujme ochrany
zvierat a pohody zvierat alebo o stanoviská, návrhy a interné pokyny a iné podobné opatrenia hlavného

veterinárneho lekára alebo orgánov veterinárnej správy, ktoré nie je potrebné vydávať v správnom
konaní. Toto ustanovenie však nie je vo vzťahu derogácie k ustanoveniu § 47 správneho poriadku, čo
sa týka formálnej stránky rozhodnutia orgánu štátnej moci, ktoré sa týka poučenia účastníka konania o
jeho právach, a to ani vo vzťahu jeho rozhodnutia týkajúceho sa ustanovenia § 8 ods. 3 písm. e) Zákona
o veterinárnej starostlivosti. RVPS Martin vo svojich Opatreniach zo dňa 14. októbra 2020 a zo dňa 6.

novembra 2020 žalobcu nijako nepoučil o jeho právach na opravný prostriedok v predmetnej veci, resp.
súdnu ochranu, naopak, svojím poučením účastníka konania zaviedol o nemožnosti použitia predpisov
upravujúcich správne konanie ako také, čo je v rozpore s princípom právnej istoty.
5. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vzorky pri úradnej kontrole zo dňa 29. septembra 2020 neboli
odobraté podľa Národného programu v prípade kŕdľov chovaných v klietkach, kde sa odoberie 3 x 150

g čerstvého trusu zo všetkých pásov alebo škrabiek po spustení zariadenia na odstraňovanie trusu,
ale prvostupňový správny orgán vykonal odber vzoriek podľa prípadu stupňovitých klietok bez škrabiek
alebo pásov, kde odobral 3 x 150 g zmiešaného čerstvého trusu zo 60 rôznych miest. Keďže úradnú
kontrolu vykonávali veterinári prvostupňového správneho orgánu, žalobca mal za to, že títo vedeli avedieť mali, akým spôsobom má byť vykonaný odber vzoriek pri úradnej kontrole podľa Národného
programu u účastníka konania, ktorý prevádzkuje chov kŕdľov v klietkach a nie chov v stupňovitých
klietkach. Podľa žalobcu, v prípade zámeny vykonania odberov sa jedná o závažný nedostatok, ktorý

spochybňuje výsledky úradnej kontroly zo dňa 29. septembra 2020. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
pri vykonávaní kontrol u účastníka konania opakovane dochádza ku pochybeniam, ktorých následkom
bolo vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca v tejto súvislosti opakovane žiadal RVPS Martin a
rovnako aj žalovaného o odber potvrdzujúcich vzoriek, čo však kontrolný orgán odmietol bez udania
dôvodu. Žalobca mal za to, že v prípade odmietania odobratia kontrolných vzoriek kontrolným orgánom

bez udania dôvodu s ohľadom na ustálenú prax ich poskytovania iným subjektom kontroly je postup
kontrolného orgánu nezákonný, diskriminačný a v rozpore s precedenčnou zásadou správneho konania.
Žalobca zdôraznil, že mal snahu celý čas od pôvodného rozhodnutia kontrolného orgánu zo dňa 14.
októbra 2020 o nariadení likvidácie nosníc zachrániť zdravé zvieratá a predísť následným škodám
na majetku žalobcu. Nerozhodnutím kontrolného a odvolacieho orgánu o poskytnutí potvrdzujúcich
odberov došlo ku diskriminácii žalobcu zo strany štátneho orgánu oproti ostatným právnickým osobám

zaoberajúcim sa chovom nosníc na území SR.
6. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18. decembra 2020 mu bolo doručené
dňa 5. januára 2021, kde sa jednalo o začiatok roka a termín na likvidáciu 68 866 nosníc bol stanovený
tak, aby sa objektívne nedal stihnúť. Certifikáty k likvidácii boli vydané, čo preukazuje, že žalobca konal v
najkratšom možnom termíne. Ak správny orgán považoval nedodržanie 14-dňovej lehoty za pochybenie,

ide o rozpor zásady správneho konania v zmysle možnosti vykonateľnosti rozhodnutia správneho
orgánu. Žalobca pripomenul obdobný prípad z roku 2018, pri ktorom bola likvidovaná významná časť
jeho chovu a bola mu priznaná len čiastočná kompenzácia škody. V danom čase žalobca nemal
skúsenosť s realizáciou opatrení, pričom sa spoliehal na odbornosť štátnych orgánov. Na základe tejto
skúsenosti žalobca konštatuje, že k likvidácii nemuselo dôjsť, pokiaľ by boli vykonané konfirmatívne

laboratórne odbery. Žalobca ďalej poukázal na to, že riadne plní požiadavky Národného programu pre
salmonelovéinfekcie,čodokladáaplikáciouvakcínaopatreniamiprotišíreniuinfekcie.Výskytinvázneho
sérotypu Salmonella Typhimurium bol potvrdený len jednorazovo dňa 29. septembra 2020, pričom pri
ďalších kontrolách sa nezistila jeho prítomnosť.
7. Podľa názoru žalobcu nebol stav veci náležite zistený, čím došlo k porušeniu § 46 správneho

poriadku. Rozhodnutie o pozastavení schválenia prevádzky zo dňa 18. decembra 2020 sa neoprávnene
týkalo celého podniku, hoci pôvodné opatrenie č. 550/2020-500-1565/2020/AU z 14. októbra 2020
sa vzťahovalo výlučne na znáškovú halu ZH1. V hale ZH2 sa nikdy v tomto konaní ani v čase od
29. septembra 2020 výskyt salmonely nikdy nepotvrdil. Podľa § 43 ods. 2 a 3 Zákona o veterinárnej
starostlivosti a podľa Nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 854/2004 a č. 882/2004 z 29.

apríla 2004 možno prevádzku pozastaviť len pri závažných nedostatkoch, pričom opatrenie musí byť
primerané a špecifické. Rozšírenie účinkov rozhodnutia na celú prevádzkareň považuje žalobca za
neodôvodnené a neprimerané. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy v Martine dochádza ku nepretržitej represii voči žalobcovi, čoho dôkazom sú
súčasné správne konania vedené proti žalobcovi v rôznom štádiu vybavenia. Žalobca odmieta tvrdenia

žalovaného o akýchkoľvek porušeniach ustanovení Zákona o veterinárnej starostlivosti. Opakovane
poukázal na skutočnosť, že súčasné konanie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin
je v rozpore s programovým vyhlásením Vlády Slovenskej republiky v časti pôdohospodárstvo, podľa
ktorého vláda zabezpečí zákonný, predvídateľný a jednotný postup pri výkonoch úradnej kontroly
zjednotením úradnej kontroly potravín a zefektívnením jej riadenia. Zabezpečí, aby orgány dozoru plnili

úlohunajvyššiehoodbornéhogarantaapartneraprevšetkýchprevádzkovateľovpotravinovýchpodnikov
tak, aby plnil funkciu poradnú a nielen kontrolnú a represívnu. Žalobca na záver dodal, že rozhodnutím
žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je prakticky
znemožnená činnosť žalobcu. Žalobca tieto rozhodnutia považuje za nezákonné a pre neho likvidačné.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v prvom rade uviedol, že predmetné napádané

opatrenia spĺňajú základné požiadavky na obsah správnych aktov – sú vydané v písomnej podobe, je z
nich zrejmé, ktorý orgán ich vydáva, podľa akého právneho predpisu, komu sú určené, čo sa nimi sleduje
(špecifikácia opatrení a lehôt), odôvodnenie postupu a poučenie o závažnosti zisteného skutkového
stavu, dátum, podpis oprávnenej osoby. Zároveň obsahujú poučenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o
veterinárnej starostlivosti. Opatrenia boli doručené do vlastných rúk žalobcu. K námietke žalobcu o

nesprávnom postupe pri odbere vzoriek žalovaný konštatoval, že postup pri odbere vzoriek nebol do
dnešného dňa žalobcom nijak spochybnený, a to ani pri samotnom odbere, ktorý sa vždy vykonával za
prítomnosti jeho zástupcu/zamestnanca. V dôsledku neznalosti technológie uplatňovanej v prevádzkarni
žalobcu, právny zástupca žalobcu nepravdivo a zavádzajúco obviňuje úradných veterinárnych lekárovRVPS Martin z nesprávneho postupu pri odbere vzoriek trusu nosníc z haly ZH1. Technológia chovu v
hale ZH1 je technológia chovu nosníc v obohatených klietkach, umiestnených v šiestich poschodiach
nadsebouaôsmychradochbatériíklietoksdeviatimiuličkami.Technológiaradovklietokjepostavenána

rovnejbetónovejplochehaly.Halajebezodpadovýchjámpodklietkami,ktorésaspomínajúvtechnológii
stupňovitých klietok. Keďže nie sú v hale odpadové jamy pod klietkami, nie je možný odber „zmiešaného
čerstvého trusu zo 60 rôznych miest v odpadových jamách pod klietkami“. Postup odberu vzoriek trusu
nosníc popisovaný v žalobe je nepravdivý a účelovo zavádzajúci. Odbery vzoriek prebiehajú v súlade
s právnymi predpismi uvedenými v Národnom kontrolnom programe a podľa zákona o veterinárnej

starostlivosti, na odber takýchto vzoriek sa nevzťahujú požiadavky určené zákonom NR SR č. 152/1995
Z. z. o potravinách v znení predpisov tak, ako to žiadal žalobca v priebehu správneho konania.
9. V prejednávanom prípade bola odobratá úradná vzorka inšpektormi v súlade s bodom 9.2.B
Národného programu, ktorá potvrdila prítomnosť inváznych salmonel, preto RVPS Martin nariadila
účastníkovi konania určené opatrenia; v takomto prípade sa konfirmačné vzorky neodoberajú. Pokiaľ
by išlo o odber vzorky odobranej z iniciatívy PPP (samotným prevádzkovateľom) v súlade s bodom

9.2.A Národného programu, RVPS Martin by mohla za určených podmienok rozhodnúť o odobratí
konfirmačnej vzorky. Podľa nariadenia č. 2160/2003/ES a v súlade s NKP sa kŕdeľ považuje za
pozitívnynienazákladeklinickýchpríznakovapitevnéhonálezu,alenazákladevýsledkovlaboratórnych
vyšetrení vzoriek trusu z chovného prostredia. Predmetné úradné vzorky odobraté RVPS Martin dňa
29. 09. 2020 boli pozitívne na invázne druhy salmonely. S poukázaním na tieto zásady prvostupňový

správny orgán postupoval správne, keď na základe zistených skutočností prevádzkovateľovi nariadil
opatrenia na likvidáciu hydiny v hale ZH1, v truse z ktorej bola diagnostikovaná Salmonella
Typhimurium. Prevádzkovateľ/žalobca bol povinný tieto nariadené opatrenia v určených lehotách
vykonať. Žalovaný po opätovnom preskúmaní všetkých vykonaných dôkazov konštatoval, že v čase
vydávania prvostupňového správneho rozhodnutia (18. decembra 2020) skutkový stav jednoznačne

preukazoval, že nariadené opatrenia žalobca v určenej lehote nevykonal.
10. Žalovaný zotrval na svojom názore, že predmetom správneho konania vo veci pozastavenia
rozhodnutia o schválení nebolo posúdenie vakcinačných postupov realizovaných prevádzkovateľom,
prípadne posúdenie splnenia opatrenia uloženého v súvislosti s vakcináciou, keďže žiadne takéto
opatrenie uložené nebolo. Prvostupňový správny orgán nevytýkal žalobcovi druh použitej vakcíny,

naopak, uviedol, že výber vakcíny je na zvážení chovateľa, avšak pri vakcinácii akoukoľvek
registrovanou vakcínou musia byť dodržané určené zásady, vrátane dodržania vakcinačnej schémy
(NKP bod 13/A Vakcinácia). Prevádzkovateľ nedodržal ani u jednej použitej vakcíny vakcinačnú schému
podľa odporučenia výrobcu a každá vakcinácia bola vykonávaná ako primovakcinácia (absentovala
revakcinácia). Žalobca v súvislosti s uvedeným tvrdením RVPS Martin neuviedol žiadne dôkazy, ktorými

by toto tvrdenie vyvrátil. Žalovaný ďalej upozornil, že prevádzkareň na chov nosníc produkujúcich
vajcia na ľudskú spotrebu, akou je aj SHP a. s., farma Horná Štubňa, nie je prevádzkarňou pre
potraviny živočíšneho pôvodu, ktorá sa schvaľuje osobitným postupom podľa § 41 Zákona o veterinárnej
starostlivosti a pri pozastavení alebo zrušení schválenia ktorej sa postupuje podľa § 43 uvedeného
zákona. Prevádzkarne určené na chov nosníc druhu kura domáca produkujúcich vajcia na ľudskú

spotrebu sa schvaľujú podľa § 39 ods. 1 písm. t), ods. 3 až 5 Zákona o veterinárnej starostlivosti a
pri pozastavení a zrušení schválenia sa postupuje podľa § 42 uvedeného zákona. V prejednávanom
prípade boli podľa názoru žalovaného podmienky určené pre pozastavenie schválenia v § 42 ods. 1
Zákona o veterinárnej starostlivosti splnené.
11. Žalovaný na základe skutočností uvedených vo svojom vyjadrení k správnej žalobe navrhol, v súlade

s § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
12. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.: 31S/70/2021-190 zo dňa 28. februára 2023 podľa § 191
ods. 1 písm. g) v spojení s § 191 ods. 4 SSP rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
Slovenskej republiky č. 2751/2021 zo dňa 25. februára 2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Zároveň rozhodol, že žalobca má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči
žalovanému v celom rozsahu. Žalovaný sa včas podanou kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.: 31S/70/2021-190 zo dňa 28. februára 2023 a vrátenia veci
súdu na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný rozsudkom sp.
zn.: 7Svk/32/2023 zo dňa 23. októbra 2024, vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako dôvodné,

zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.: 31S/70/2021-190 zo dňa 28. februára 2023 a vec vrátil
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
13. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 31S/70/2021 zo dňa 28. februára 2023,
Správny súd v Banskej Bystrici viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) vyslovenýmrozsudkomsp.zn.:7Svk/32/2023,preskúmalsprávnoužalobounapadnutérozhodnutiežalovaného,ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal,
v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP) pričom vec prejednal bez nariadenia

pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03,2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa
17.03.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
14. Podľa § 8 ods. 3 písm. e) zákona 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom k

26.02.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) (ďalej „Zákon o veterinárnej starostlivosti“),
regionálna veterinárna a potravinová správa nariaďuje a zrušuje opatrenia na základe skutočností
zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia
zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu chorobami uvedenými v prílohách č. 1,
3 až 5 a chorobami podľa osobitného predpisu, krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo
pri ohrození bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, ak sa týkajú individuálne určených právnických

osôb a fyzických osôb v jej územnej pôsobnosti,
15. Podľa § 8 ods. 3 písm. z) bod 4. Zákona o veterinárnej starostlivosti, regionálna veterinárna a
potravinová správa vydáva rozhodnutie o schválení, pozastavuje a zrušuje rozhodnutie o schválení pre
prevádzkarne určené na produkciu násadových vajec, jednodňovej hydiny, chovnej hydiny a úžitkovej
hydiny.

16. Podľa § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 Zákona o veterinárnej starostlivosti, osoby uvedené v odseku 1
sú ďalej povinné pri kontrole chorôb zvierat a hlásení chorôb dodržiavať povinnosti, ktoré nariadil orgán
veterinárnej správy v prípade výskytu choroby alebo podozrenia na výskyt chorôb uvedených v prvom
bode.
17. Podľa § 42 ods. 1 Zákona o veterinárnej starostlivosti, ak orgán veterinárnej správy zistí, že fyzická

osoba, fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v § 39 ods. 1 neplní podmienky
podľa § 39 ods. 2, alebo zistí iné nedostatky v dodržiavaní veterinárnych požiadaviek podľa § 3 alebo
požiadaviekpodľaosobitnýchpredpisov,aaknímuloženéopatrenianaichodstránenienebolivykonané,
rozhodnutím pozastaví schválenie alebo povolenie na príslušný druh činnosti, kým nebudú nedostatky
preukázateľne odstránené, a zároveň určí lehotu na ich odstránenie.

18. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy č. k.: 2751/2021 zo dňa 25. februára 2021), ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (rozhodnutie Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Martin č.: 550-2020-500-1934/2020/JF zo dňa 18. decembra 2020), ktorým
prvostupňový orgán verejnej správy pozastavil rozhodnutie o schválení č. j. 385/KVPS/2009 vydané

6. novembra 2009 pre prevádzkareň určenú na činnosť chovu nosníc na produkciu vajec určených na
ľudskú spotrebu, na obchodovanie s členskými štátmi, na vývoz do tretích krajín a uvádzanie na domáci
trh systémom obohatených klietok (ďalej aj „rozhodnutie o schválení“) pre žalobcu. Správny súd po
oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu orgánu verejnej správy vykonal súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

19. V pomerne široko koncipovanej správnej žalobe správny súd identifikoval, že žalobca primárne
namietal (i) formálne nedostatky Opatrenia zo dňa 14.10.2020 a 06.11.2020, čo do poučenia žalobcu
o jeho právach na opravný prostriedok, (ii) odbornú stránku odobratia vzoriek trusu a nevykonanie
odberupotvrdzujúcejvzorky,(iii)krátkulehotunavykonaniestanovenýchopatrení,vzhľadomnaobdobie
konca kalendárneho roka a (iv) že rozhodnutie o pozastavení sa týkalo celého podniku, hoci Opatrenie

zo dňa 14.10.2020 sa vzťahovalo výlučne na znáškovú halu ZH1.
20. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že Opatrenia zo dňa 14.10.2020 a zo dňa 06.11.2020
nespĺňali zákonnú formu, nakoľko v časti poučenia neobsahovali údaj, či opatrenia možno preskúmať
súdom, pričom správny orgán svojím poučením účastníka konania zaviedol o nemožnosti použitia
predpisov upravujúcich správne konanie ako také. V tejto súvislosti správny súd považuje za

dôležité zdôrazniť, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
č.: 550-2020-500-1934/2020/JF zo dňa 18. decembra 2020, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy
pozastavil rozhodnutie o schválení č. j. 385/KVPS/2009 vydané 6. novembra 2009, teda predmetom
súdneho prieskumu nie sú uvedené opatrenia. Avšak, v tejto súvislosti správny súd považuje za

potrebné uviesť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o zavádzajúcom poučení, z ktorého si vyvodil
záver o nemožnosti použitia predpisov upravujúcich správne konanie ako také. Podľa § 52 ods. 1 písm.
b) Zákona o veterinárnej starostlivosti na nariaďovanie a zrušovanie obmedzujúcich opatrení podľa
§ 8 ods. 3 písmena e) Zákona o veterinárnej starostlivosti, pri podozrení na choroby, alebo pri ichvýskyte, sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Správny súd má za to, že predmetné
opatrenia spĺňajú základné požiadavky na obsah správnych aktov - sú vydané v písomnej podobe, je
z nich zrejmé, ktorý orgán ich vydáva, podľa akého právneho predpisu, komu sú určené, čo sa ním

sleduje, odôvodnenie postupu a poučení o závažnosti zisteného skutkového stavu, dátum a podpis
oprávnenej osoby. Zároveň opatrenia obsahujú poučenia podľa § 52 ods. 1 Zákona o veterinárnej
starostlivosti. Správny poriadok sa vzťahuje na každé konanie v oblasti verejnej správy, v ktorom sa
rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb,
ak z osobitného zákona nevyplýva, že správny poriadok na konanie vo verejnej správe nie je možné

aplikovať. Pri vydávaní individuálnych správnych aktov s konštitutívnym účinkami, v prípade ktorých
zákon vyslovene vylučuje aplikáciu správneho poriadku a neobsahuje vlastnú úpravu konania, sa
aplikujú základné zásady vyjadrené v správnom poriadku. Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že
pri vydávaní takýchto aktov sa majú pod hrozbou nezákonnosti aplikovať všetky inštitúty správneho
konania, vrátane povinných náležitosti správneho rozhodnutia - poučenie s údajom, či rozhodnutie
možno preskúmať súdom. Na základe uvedeného neboli námietky žalobcu v tomto smere dôvodné.

21. Ako ďalšiu žalobnú námietku žalobca vzniesol pochybnosti o správnosti postupu pri odbere
vzoriek trusu. K tejto námietke je potrebné zdôrazniť, že žalobca postup pri odbere vzorky nenamietal
pri samotnom odbere, ktorý sa vykonal za prítomnosti jeho zástupcu/zamestnanca. Správny súd
preskúmaním spisového materiálu, a to najmä vzhľadom na protokol o úradnom odbere vzoriek zo dňa
29.09.2020 konštatuje, že úradný odber vzoriek prebehol v súlade s Národným kontrolným programom.

Sám žalobca v protokole o odbere vzoriek žiadne námietky nevzniesol a protokol podpísal. K tejto
otázke sa už vyjadril aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Svk/32/2023 zo dňa 23.10.2024,
konkrétne v bode 23.
22. Čo sa týka námietky ohľadne odberu kontrolnej vzorky, k tomu správny súd musí konštatovať, že
táto námietky bola nosnou v rámci prieskumu skôr vydaného rozhodnutia správneho súdu v danej veci.

Najvyšší správny súd SR, ako kasačný súd, v rozhodnutí sp. zn. 7Svk/32/2023 zo dňa 23.10.2024
v bode 20 jednoznačne konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade nebola dôvodná žalobná námietka,
že bolo porušené právo žalobcu na vykonanie porovnávacieho odberu vzoriek. Správny súd na tomto
mieste nepovažuje za hospodárne a ani vhodné opakovať dôvody, ktoré kasačný súd viedli k tomuto
záveru, nakoľko by musel len mechanicky prepísať odôvodnenie rozhodnutia kasačného súdu, s ktorého

právnym názorom je viazaný (§ 469 SSP). V podrobnostiach k tejto námietke preto správny súd
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/32/2023 zo dňa
23.10.2024.
23. Žalobca v žalobe taktiež namietal, že termín stanovený kontrolnými orgánmi na likvidáciu nosníc
bol určený tak, aby sa nedal stihnúť. V tomto smere správny súd dáva do pozornosti, že prvé opatrenie

bolo nariadené dňa 14.10.2020, ktoré žalobca prevzal dňa 15.10.2020. Žalobca povinnosti uložené v
opatrení nariadenom dňa 14.10.2020 nevykonal, neurobil tak ani po prevzatí opatrení nariadených dňa
06.11.2020. Prvostupňový orgán verejnej správy teda správne rozhodol o pozastavení rozhodnutia
o schválení prevádzkarne rozhodnutím zo dňa 18.12.2020. Žalobca má povinnosť plniť zákonné
povinnosti v zmysle Zákona o veterinárnej starostlivosti, a teda aj nariadené opatrenia v zmysle § 8

ods. 3 písm. e) tohto zákona. Opatrenia, ktorých plnenie mal žalobca zabezpečiť, neboli nariadené ku
koncu kalendárneho roka ako sa snaží navodiť žalobca, ale 14.10.2020 resp. následne 06.11.2020.
S poukazom na uvedené ani námietky v tomto smere neboli dôvodné.
24. V neposlednom rade neboli dôvodné ani námietky, že rozhodnutie o pozastavení sa týkalo celého
podniku, hoci Opatrenie zo dňa 14.10.2020 sa vzťahovalo výlučne na znáškovú halu ZH1. Správny

súd z administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Žilina
č. 385/KVPS/2009 zo dňa 06.11.2009 bola schválená žalobcovi „činnosť chovu nosníc na produkciu
vajec určených na ľudskú spotrebu na obchodovanie s členskými štátmi, na vývoz do tretích krajín
a uvádzanie na domáci trh, systémom obohatených klietok“. V tomto rozhodnutí je zároveň určený počet
hál 2 a kapacita 144 000ks nosníc. Činnosť bola teda schválená ako celok, nebola schválená v členení

na samostatné znáškové haly ZH1 a ZH2. Aj pozastavenie sa tak muselo zákonite vzťahovať na celé
rozhodnutie o schválení. Nebolo možné ho rozčleniť.
25. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového
orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, dospel k záveru, že žiadna
nosná žalobná námietka nebola dôvodná, pričom žalovaný v odôvodnení rozhodnutia reagoval tak na

skutkové okolnosti prípadu, ako aj na právne posúdenie veci. Správne orgány uviedli, aké dôkazy boli
vykonané,akoichhodnotili,akosavyrovnalisnámietkamiúčastníkavovzťahukskutkovýmokolnostiam
i právnemu posúdeniu. V rámci právneho posúdenia veci žalovaný pri zachovaní dvojinštančnosti
konania subsumoval dostatočne zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávnehopredpisu s odkazom na konkrétne ustanovenia, z ktorých žalovaný správny orgán vo výrokovej časti
rozhodnutia vychádzal, pričom neuviedol len citáciu aplikovaných ustanovení, ale aj vyložil obsah
právnej normy, aby bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym

posúdením veci správnym orgánom. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vytvoril
dostatočný podklad, aby si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudoval svoje úvahy o veci.
Úvahy žalovaného správneho orgánu sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami
logiky. Správny súd podotýka, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, je nevyhnutné zodpovedať

len tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem
a súčasne sú nevyhnutné na prípadné doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní.
26. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil porušenie
zákona, práv a právom chránených záujmov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému
petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu
verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.