Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210526
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4124210526.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, C. B., narodený XX.XX.XXXX a D. B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov – matky: C. E., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: F. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Marta Urbánková,

advokátka, sídlo: Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu: H. XXX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní
matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 26P/150/2024-393 zo dňa 13. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaniami matky a otca súd prvej inštancie zamietol návrh matky, zamietol
návrh otca a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 3 a 5, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5
a 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a ustanoveniami § 38 ods. 1 a
2 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový

poriadok“). Vecne odôvodnil, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani návrh
matky, ani návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, ako ich žiadali
rodičia, neboli podané dôvodne, a preto ich ako nedôvodné zamietol. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nedošlo k takej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Maloleté deti sú
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že osobná starostlivosť matky je v

pomere 2 : 1 k osobnej starostlivosti otca, čo určil súd prvej, ako aj druhej inštancie v predchádzajúcom
konaní. Hlavným dôvodom tohto riešenia bola skutočnosť, že maloleté deti mali výhrady voči osobnej
starostlivosti zo strany otca z dôvodu jeho nevhodného správania sa voči nim, ako aj voči ich matke. V
znaleckom posudku vypracovanom v predchádzajúcom konaní bolo otcovi znalkyňou odporúčané, aby
zlepšil komunikáciu s matkou, viac si ju vážil, nevyjadroval sa na jej adresu vulgárne a nezvyšoval na ňu
hlas. Zlepšenie ich vzájomnej komunikácie by tak viedlo k poklesu strachu u detí a k ich primeranejšiemu

prežívaniu. Zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že matka deťom zabezpečuje pokojnejšie rodinné
zázemie, pri matke sa deti cítia bezpečnejšie a viac akceptované. Znalecký posudok tiež uviedol,
že maloleté deti sú ovplyvňované predovšetkým otcom proti matke, čo maloletým deťom ubližuje,
nakoľko k nej majú vytvorenú silnú citovú väzbu. V závere posudku znalkyňa odporučila otcovi, aby
sa podrobil psychoterapeutickej starostlivosti, a súd mu túto skutočnosť dal vo svojom rozhodnutí do
pozornosti s tým, že po absolvovaní psychoterapie by sa otec mohol kvalitnejšie venovať výchove detí

a zabezpečiť im zdravý osobnostný vývin. Uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vyhlásené
dňa 27.01.2022. Otec mal odvtedy dostatočný časový priestor na pozitívnu zmenu svojho prístupu asprávania, čo bolo dôvodom pre nariadenie striedavej starostlivosti v pomere 2 : 1. Otec však až do
času pred posledným pojednávaním nepovažoval za nevyhnutné podrobiť sa odporúčanej psychoterapii
na účely ovládania a zvládania svojich emócií a zmeny negatívnych postojov. Skutočnosť, že až po

naliehaní kolízneho opatrovníka začal formálne spolupracovať s psychológom, nič nemení na situácii,
keďže k tomu pristupuje negatívne a z jeho vyjadrení je zrejmé, že to z jeho pohľadu považuje len za
úplne zbytočnú formalitu. Súd prvej inštancie tak nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov, ktorá
by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Maloleté deti pred súdom prvej inštancie vyjadrili svoj názor. Hoci
sa ich predstavy líšili (maloletý C. má záujem o rovnocennú striedavú osobnú starostlivosť, maloletý D.

preferuje doterajšiu formu a maloletý A. chce byť v osobnej starostlivosti matky), všetci zhodne uviedli,
že chcú byť spolu rovnako a nechcú mať odlišné režimy. Súd prvej inštancie konštatoval, že najväčší
problém v osobnej starostlivosti otca spočíva v tom, že sa pred maloletými deťmi aj naďalej vyjadruje
hanlivo na ich matku a snaží sa im vytvárať jej negatívny obraz. Otec matku svojich detí nepovažuje
za dobrú matku (na rozdiel od názoru matky na otca), neprimerane ju v jej starostlivosti kontroluje,
nedokáže sa stotožniť s jej výchovnými postupmi a následným vyťažovaním detí ohľadom informácií

o priebehu starostlivosti u matky ich v živote zneisťuje. Tak ako súd prvej inštancie skonštatoval v
predchádzajúcom rozhodnutí (sp. zn. 24P/314/2020 – 199), z podstaty výchovných prístupov matky
a otca je zrejmé, že tieto nikdy nebudú úplne identické. Nie je však v záujme detí, aby jeden rodič
spochybňoval výchovný postup a starostlivosť druhého rodiča za účasti maloletých detí, ako aj iných
osôb (napríklad učiteľ, zdravotná sestra, psychológ). Je nesporné, že otec svoju aktivitu a energiu venuje

najmä zhromažďovaniu dôkazov o tom, že matka je zlá a starostlivosť nezvláda, a nie tomu, aby došlo
k zlepšeniu komunikácie a kooperácie medzi ním a matkou, čo by bolo najväčším prínosom pre ich deti.
Maloleté deti túto situáciu citlivo vnímajú a takéto konanie otca im citovo ubližuje. V starostlivosti matky
neboli zistené žiadne závažné nedostatky, čo potvrdila škola, kolízny opatrovník, lekár a najmä všetky
tri maloleté deti vo svojich výpovediach. K namietanému neprimeranému času trávenému na telefóne

sa všetky tri deti vyjadrili, že žiadny rozdiel medzi povoleným časom u matky a u otca nie je. Čo sa
týka veľkého množstva ospravedlnených vymeškaných hodín, súd prvej inštancie poukázal na rozdielny
prístup rodičov k bežnej chorobnosti detí, pričom matky sú vo všeobecnosti citlivejšie a opatrnejšie. Pre
oboch rodičov by malo byť podstatné, že deťom sa v škole darí, dosahujú nadpriemerné vzdelávacie
výkony, správajú sa slušne a venujú sa aj iným aktivitám. V konaní nebola zistená žiadna rodičovská

nespôsobilosť matky ani iný dôležitý dôvod na zmenu formy osobnej starostlivosti. Z vyššie uvedených
dôvodov súd prvej inštancie návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v
týždňových intervaloch zamietol. Zároveň zamietol aj návrh matky na zverenie všetkých troch detí do jej
výlučnejstarostlivosti,nakoľkoanipretakétorozhodnutienenastalapodstatnázmenapomerov.Maloleté
deti majú radi oboch svojich rodičov a osobná starostlivosť matky, aj otca sú pre ne prínosom. V závere

súd prvej inštancie apeloval na otca, aby deťom nevyčítal ich vyjadrenie sa v rámci zisťovania ich názoru
na zmenu striedavej osobnej starostlivosti, pretože takýmto spôsobom dáva najavo uprednostňovanie
tých detí, ktoré sa vyjadrili v jeho prospech. Takéto rozdiely vo vzťahu otca k maloletým deťom nedávajú
priestor všetkým trom deťom rovnako užívať si jeho otcovskú lásku a pozornosť, čo nie je plne v súlade
so záujmami maloletých detí. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného

mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko na iné rozhodnutie súd prvej inštancie v tomto konaní nevzhliadol žiaden dôvod.

3. Otec maloletých detí podal v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v
časti, ktorou zamietol jeho návrh, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Navrhol, aby odvolací súd zveril maloletých
A. B., C. B. a D. B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jednotýždňových cykloch,
s pravidelným odovzdávaním maloletých v mieste bydliska rodiča, u ktorého aktuálne končí výkon
osobnej starostlivosti, a s tým, že striedanie sa má začať prvú nedeľu po právoplatnosti rozhodnutia,
pričom osobnú starostlivosť má ako prvý zabezpečovať otec; každý z rodičov má maloletých v čase

odovzdania odovzdať pripravených spolu s osobnými vecami, školskými potrebami a vybavením na
tréningy. Ďalej navrhol osobitnú úpravu starostlivosti (styku) mimo bežného týždenného striedania na
obdobia školských prázdnin a sviatkov, a to najmä pre vianočné sviatky, jarné prázdniny (vrátane
bezprostredne nadväzujúceho víkendu), veľkonočné prázdniny a letné školské prázdniny, pričom režim
viazal na párnosť/nepárnosť kalendárneho roka a pri letných prázdninách riešil aj situáciu, ak posledný

deň prázdnin nepripadne na nedeľu. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, navrhol, aby súd výživné na
maloletédetineurčil.Zároveňnavrholrozhodnúťopoberanídaňovéhobonusunamaloletédetistriedavo
medzi rodičmi v rámci kalendárneho roka a analogicky upraviť poberanie rodinných prídavkov striedavo
medzi rodičmi v rámci kalendárneho roka, zrušiť skoršie rozhodnutia Okresného súdu Nitra a Krajskéhosúdu v Nitre v označenej časti s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Dôvodil, že A. bol priamo na vypočutí usvedčený svojimi mladšími bratmi o tom, že jeho vyjadrenie k
rozsahu starostlivosti (viac u matky) je nedôveryhodné, vážne a silno ovplyvnené manipulačným tlakom

zo strany matky. C. sa vyjadril, že A. tvrdenie je náhle, staré asi 1 týždeň, a dovtedy sa kontinuálne
vyjadroval k túžbe po návrate k rovnocennej striedavej starostlivosti tak, ako bola realizovaná 4 a pol
roka pred terajším rozsudkom. Matka aj po skončení pojednávania naďalej pokračuje v trestuhodnej
manipulácii A. až do tej miery, že ho naviedla, aby šiel vypovedať na ÚPSVaR dokonca aj v mene
mladších súrodencov. Matka na túto výpoveď A. manipulatívne naviedla. A. pri osobnom rodinnom

rozhovore priznal, že to bola iniciatíva matky. C. spontánne potvrdil, že si prajú striedavú osobnú
starostlivosť v rozsahu 1 : 1 v týždňových intervaloch. Spontánne všetci traja potvrdili, že sa cítia v
starostlivosti matky nekomfortne z dôvodu, že odmietajú jej aktuálneho frajera. A. na vypočutí nehovoril
pravdu. Otec im nenadáva, nikdy im nezobral žiadne veci ani telefón, práve A. v inkriminovanom týždni
kúpil nové kolieskové korčule a aktívne sa im venoval celý víkend. Záznam vyhotovil prostredníctvom
aplikácie rodičovskej kontroly, ktorá okrem iného umožňuje využiť funkciu počúvania ruchov v okolí

telefónu. Záznam zachytáva, že matka napriek svojim tvrdeniam, že s deťmi sa o prebiehajúcom súde
nikdynerozprávala,aktívnenabádaA.,akoačomáhovoriť,keďmáodmietaťtelefonickýkontaktsotcom
a že ona bude toto interpretovať na súde. V dokazovaní na súde v roku 2021 aj teraz v tomto pojednávaní
otec predložil celé albumy fotografií a USB s fotografiami a ideami dokazujúcimi, že so všetkými tromi
deťmi má vybudovaný plnohodnotný láskyplný vzťah a A. nemá žiadny dôvod otca odmietať. Matka

nabáda a zneužíva súčasné nastavenie starostlivosti spôsobom, aký opísal otec vo svojej záverečnej
reči. Prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s dôkazmi o matkinom porušovaní Zákona o rodine a
nezabezpečení povinnej školskej dochádzky maloletých. Tvrdenie, že matky sú citlivejšie pri nechávaní
detí doma pri ľahkých ochoreniach, vzhľadom na extrémne vymeškávanie školy spôsobené matkou,
súd uvádza ako dôvod na ospravedlnenie. Súd vôbec nevyhodnotil matkino porušovanie Zákona o

rodine a školského zákona predkladaním falošnej ospravedlnenky a dôvodmi absencie na vyučovaní,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Základná škola I. J., ktorú navštevujú všetky maloleté
deti, dodala nesprávne podklady k štatistike absencií detí na vyučovaní. Súd sa absolútne nezaoberal
doplnením dokazovania, ktoré predložil súdu 07.05.2025, preukazujúcim, ako sa matka snažila predať
mu striedavú osobnú starostlivosť za peniaze, resp. finančnými výhodami v rozsahu viac ako 14 000

eur; nevysporiadal sa ani s matkinými klamstvami súdu, ktorými chcela obviniť otca zo zodpovednosti za
A. psychické problémy. Bola to práve matka, ktorá bez jeho vedomia navštevovala s A. psychologickú
ambulanciu, neinformovala ho o tom a následne, keď to zistil, psychologickú ambulanciu prestala
navštevovať. Súd sa vo svojom odôvodnení neustále opiera o jeho údajne neprimerané správanie voči
matke, vulgárnu komunikáciu a pod., pričom zjavne zamieňa príčinu a následok a vyjadruje sa iba k

následku. Súd sa nedôvodne odmietol zaoberať dôkazmi o tom, že je to práve matka, ktorá vystupuje
dlhodobo od roku 2018 rôznymi formami agresie voči nemu, pričom predložil množstvo dokazujúcich
správ od matky, v ktorých ho matka vulgárne pomenováva. Súd odmietol dôkaz, že matka mu priala de
facto smrť (jeho neexistenciu) a vyjadrovala sa na jeho adresu agresívne (najradšej by ho dokopala)
už v roku 2023. Súd sa odmietol zaoberať dôkazmi, že matka podmieňovala rovnocennú striedavú

osobnú starostlivosť jeho psychiatrickou liečbou, že matka na neho účelovo pre toto konanie podávala
vymyslené trestné oznámenia a obvinenia z krádeže, ktoré boli všetky vyšetrovateľom odmietnuté.
Súd nebral do úvahy ani bezprecedentný prejav agresie matky voči nemu – jeho dlhodobé okrádanie
vedomým neplatením spoločného záväzku voči banke K., ktorý vyústil až do súdneho sporu, ktorý
matka prirodzene prehrala. Matka ho od roku 2018, keď podala svoj prvý návrh na súd, neustále krivo

obviňuje z toho, že sa ho deti boja a odmietajú ho, a po 7 rokoch predložil bezpočet dôkazov o tom,
že s deťmi má plnohodnotný vzťah založený na vzájomnej láske. Napriek matkinej dlhotrvajúcej a
vytrvalej snahe naštrbiť vzťahy sa jej to doteraz nepodarilo, s výnimkou A., ktorého aktuálne proti nemu
zmanipulovala. Tento jeho stav však trvá krátkodobo a výhradne v čase, keď sú deti v starostlivosti
matky. V jeho starostlivosti je A. uvoľnený, spokojný a šťastný, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka

šetrením v domácnosti otca v roku 2019, aj v roku 2025. Zmena rozsahu starostlivosti do navrhovaného
pomerujevbytostnomzáujmeA.arovnakotakvzáujmemladšíchsúrodencov,ktorísatakkontinuálnea
nezmanipulovane vyjadrujú pred súdom, tak pred znalcom, ako aj pred otcom a jeho širšou rodinou. Súd
sa vôbec nezaoberal ani zmenou právnej úpravy, ktorá oprávňuje oboch rodičov k poberaniu rodinných
prídavkovvtakomrozsahu,vakomvykonávajústarostlivosťodeti.Súdďalejnebraldoúvahypredložený

dôkaz – SMS komunikáciu matky, v ktorej považuje daňový bonus za jej osobný príjem a nepovažuje za
opodstatnené nakladať s ním v prospech maloletých. Súd ďalej porovnal čistý príjem matky s obratom
firmy otca, ktorá zabezpečuje jeho príjem, a nevyhodnotil správne, že súčasný príjem otca je takmer
polovičný oproti matke. Napriek tomu ponechal matke výživné, rodinné prídavky aj daňový bonus. Súdnesprávne vyhodnotil situáciu v domácnosti matky, predovšetkým fakt, že sa k nej nasťahoval jej frajer,
ktorého deti odmietajú. Matka síce pred súdom tvrdila, že u nej prespáva iba v čase, keď tam deti nie sú,
deti však v priloženej nahrávke potvrdili, že je im nepríjemné, že sa v domácnosti tento pre nich cudzí

chlap nachádza príliš často, a že sa tam už aj pokúsil prespať v čase ich prítomnosti. Vyjadrenie detí je
v príkrom rozpore s tvrdením matky o tom, že majú pekný, vzájomný vzťah a že sa spolu hrajú, chodia
na výlety. Deti sa vo svojej vlastnej domácnosti cítia stiesnene, nekomfortne a pociťujú úzkosť z jeho
prítomnosti, pretože je absolútne neskúsený v komunikácii s deťmi, nemá napriek svojmu veku 38 rokov
žiadne vlastné deti, nemá žiadnu ženu, byt ani schopnosti vybudovať si akýkoľvek vzťah s deťmi. Aj z

dôvodu, že deti majú milujúceho a milovaného otca a adaptabilita na cudzieho chlapa je vzhľadom na
ich vek 9 a pol, takmer 12 a takmer 14 rokov výrazne obmedzená, priam nemožná. Súd nezistil žiadne
prekážky, ktoré by mu (otcovi) bránili vo výkone jeho rodičovských práv a povinností v rovnakej miere
ako matke. Súd napadnutým rozhodnutím potvrdil nerovnocenné postavenie rodičov vo vzťahu k styku s
maloletými, povinnostiam zabezpečiť ich starostlivosť a právam plynúcim k hmotnej podpore (poberanie
rodinných prídavkov či daňového bonusu). Matkin dlhodobý odpor k vzájomnej spolupráci pri výchove a

zabezpečovaní starostlivosti o maloletých je podľa otca neodôvodnený odpor k rovnocennej striedavej
osobnej starostlivosti a výrazne sa prejavuje v diskomforte detí pri ich výchove. Neboli vykonané
navrhnuté dôkazy nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

4. Matka maloletých detí tiež podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
v časti, ktorou zamietol jej návrh. Svoje odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a
h) Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a rozhodol tak, že maloleté deti A., C. a D. zverí do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný
prispievať na výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne, na výživu maloletého C. sumou 300

eur mesačne a na výživu maloletého D. sumou 250 eur mesačne od podania návrhu a otec bude
oprávnený stretávať sa s deťmi na základe dohody rodičov uzavretej vopred. Alternatívne navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Dôvodila, že svojím pôvodným návrhom sa domáhala zverenia maloletých detí do jej
osobnej starostlivosti so súčasným určením výživného od otca vo výške 300 eur na A., 300 eur na C.

a 250 eur na D.. Navrhla, aby deti zastupovali obaja rodičia a styk bol ponechaný na ich dohode. Svoj
návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy uplynuli viac ako dva roky, nastala zmena pomerov a chce
deťom zabezpečiť pokojný život. Otec sa vôbec nepodieľa na financovaní odôvodnených výdavkov detí
s odôvodnením, že matka dostáva 110 eur výživné a poberá daňový bonus s rodičovským príspevkom.
Maloleté deti však nemajú záujem byť u otca v takom rozsahu, ako je to určené súdnym rozhodnutím.

Podľa vyjadrení maloletých detí otec na ne vyvíja psychický nátlak, najmä na najstaršieho syna A.,
ktorý má psychické problémy. V bode 29 napadnutého rozsudku sa uvádza, že na základe vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky ani návrh otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností neboli podané dôvodne, a preto boli oba návrhy zamietnuté.
Predložené dôkazy však súdom prvej inštancie neboli vyhodnotené správne, neboli vôbec zohľadnené

záujmy maloletých detí, ktoré mali výhrady voči osobnej starostlivosti zo strany otca z dôvodu jeho
nevhodného správania sa voči nim, ako aj z dôvodu jeho nevhodného správania sa voči matke. Aj zo
znaleckého posudku vyplýva konštatovanie, aby otec zlepšil komunikáciu s matkou, viac si ju vážil,
nevyjadroval sa na jej adresu vulgárne a nezvyšoval na ňu hlas, čo by viedlo k poklesu strachu u
detí. Matka pritom deťom zabezpečuje pokojnejšie rodinné zázemie, pri nej sa deti cítia bezpečnejšie

a viac akceptované. Maloleté deti sú ovplyvňované otcom proti matke, čo im ubližuje, keďže ku nej
majú vytvorenú silnú citovú väzbu. V závere znaleckého posudku znalkyňa odporučila otcovi podrobiť
sa psychoterapeutickej starostlivosti, ktorú otec neabsolvoval. Na základe vykonaných dôkazov boli
urobené nesprávne skutkové zistenia a rozhodovanie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 26.05.2025 vyplýva, že

maloletý A. chcel pred úradom vypovedať z vlastného rozhodnutia a vypovedal bez prítomnosti matky
pred úradníčkami úradu. Po pojednávaní otec prišiel po maloletých A. a po D., pričom C. bol na tréningu.
Otec im povedal, že vzhľadom na výsledok pojednávania ich bude odteraz len voziť do školy a variť
im, budú sa môcť len učiť a chodiť na tréningy a do dovŕšenia dospelosti im „bude robiť peklo“. D. sa
otca bojí a len preto povedal, že by chcel byť týždeň u neho a týždeň u matky. C. sa otca tiež bojí

a má strach povedať, že by u otca nechcel byť rovnako ako súrodenci. Po otázke maloletému, čo by
mohol otec zmeniť, aby s ním chceli tráviť čas, zaznelo želanie, aby otec nerobil nátlaky a nenadával na
maminu a jej rodinu, a že sa mu nepáči, keď otec nadáva im alebo mame. Otec nadáva aj na súčasného
partnera matky C.. V závere rozhovoru zaznelo, že otec zobral A. všetky veci aj mobil. Následne A.napísal sudkyni e-mail, ktorý bol dňa 06.06.2025 osobne odovzdaný do podateľne súdu. Uviedol v ňom,
že u otca už nechce bývať, lebo mu otec robí zle a po súde to bolo ešte horšie, a že otec povedal, že
bolo rozhodnuté, že musí chodiť k otcovi týždeň a k mamine dva tak ako doteraz, pričom hneď po súde

začal byť ešte horší, z čoho mu bolo zle a bál sa. Po vyjadrení, že u otca nechce bývať, otec kričal, že
ako si dovoľujú uprednostňovať maminu pred ním, že si nemôžu vyberať u koho chcú bývať viac, že keď
nebudú hovoriť týždeň a týždeň, nemajú mu ani hovoriť tatino, že do 18 rokov budú mať u neho peklo
a musia sa len učiť, čítať knihy a upratovať, a že im bude iba variť a zanesie ich do školy. Po príchode
domov mu otec zobral telefón, kopačky a všetky veci, zakázal chodiť na tréningy a uviedol, že pokiaľ

nebude hovoriť týždeň a týždeň, nebude mať ani rodinu v H. ani žiadne veci. Nemohol zavolať mame,
aby jej povedal, čo sa stalo. Takýto bol otec celý týždeň, ku koncu si otec začal nahovárať, že vlastne
A. to tak nechcel, len je zmanipulovaný a vystrašený z maminy. C. má z otca veľký strach, bojí sa, že ak
nepovie týždeň a týždeň, otec sa odsťahuje zo Slovenska, nájde si frajerku a už ho nikdy neuvidia, ani
celú rodinu v H., nebude sa o nich zaujímať. A. tiež uviedol, že otec neustále nadáva na celú mamininu
rodinu a aj na C., čo je nepríjemné a spôsobuje, že sa dvaja mladší viac boja a nepovedia, čo si myslia.

Nepáči sa mu, že otec míňa peniaze na zbytočné dovolenky, a potom musí mama platiť všetky školské
a futbalové veci, tiež sa mu nepáči, že otec klame o tom, že nemá žiadnu frajerku, pričom niekoľkokrát
videl, že si od rána vypisuje s nejakou ženou. Želá si zmeniť to tak, aby býval len s mamou, pretože otec
ho v ničom nepočúva a stále si namýšľa svoje. Matka následne namietala, že vzhľadom na obsah e-
mailu maloletého A. ide o veľmi vážnu vec. Ide o maloleté deti vo veku 10, 12 a 14 rokov, ktoré sú dosť

vyspelé na to, aby vedeli o svojich pocitoch a potrebách hovoriť. Otec má narcistické a manipulatívne
sklony a svojim konaním ubližuje nielen matke, ale hlavne maloletým deťom. Otec má nezodpovedný
prístupkmaloletým,keďmaloletémuD.svojvoľneodstránildlahuzrukyamaloletéhoA.vozínamotorke,
pričom pri jazde zo H. do D. (cca 50 km) išiel 140 km/h a maloletý A. mal len lyžiarsku prilbu. Jej (matky)
vyjadrenie ohľadne názorov maloletých detí nebolo v napadnutom rozsudku dostatočne zohľadnené,

čím bolo opomenuté posúdenie rizík psychickej ujmy detí, neboli zvážené charakterové a výchovné
spôsobilosti otca. Maloleté deti sú vystavené psychickému tlaku a manipulácii vrátane pravidelného
očierňovania matky, čo im spôsobuje emocionálnu traumu. Výchovné prostredie u otca je autoritatívne,
maloleté deti nemajú primeraný odpočinok, emocionálnu pohodu ani slobodu prejavu a ich psychické
bezpečie je opakovane narušované, ich názor nebol dostatočne reflektovaný.

5. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového
súdu potvrdil v plnom rozsahu ako vecne správne. Uviedol, že už vo svojom konečnom návrhu
na prvostupňovom súde konštatoval, že nevyplynula taká podstatná zmena pomerov, ktorá by
opodstatňovala zrušenie striedavej osobnej starostlivosti, ako to vo svojom návrhu požadovala matka.

Otec naopak navrhoval modifikáciu striedavej starostlivosti na intervaly týždeň u matky a týždeň u
otca. Na základe zistení v priebehu konania, rozhovoru s deťmi a celkového vyhodnotenia situácie
mal opatrovník za to, že najlepším riešením je ponechanie súčasného modelu striedavej osobnej
starostlivosti; tento model sa podľa neho v praxi ukázal ako funkčný, predvídateľný a stabilný.
Maloleté deti sú na tento režim zvyknuté a adaptované, ich záujmy sú v oboch domácnostiach riadne

zabezpečované a neboli zistené žiadne nedostatky. Taktiež konštatoval, že maloleté deti nevykazujú
známkyvýraznejnepohodyaleboohrozeniaanebolopreukázané,žebytentomodelprestalbyťvsúlade
sichnajlepšímzáujmom.Ztýchtodôvodovužvpôvodnomkonanínavrholobanávrhyrodičovzamietnuť.

6. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec maloletých detí. Uviedol, že matka sa opiera o viac ako štyri

roky staré závery zo znaleckého posudku z roku 2021, účelovo vytrháva veci z kontextu a zámerne
nespomína tie časti posudku, v ktorých je zdôrazňovaná jeho pozitívna charakteristika, jeho vzťah s
deťmi a jeho nezastupiteľná úloha v ich živote. Matka si, rovnako ako súd prvej inštancie, zámerne
zamieňa príčinu a následok, keď zdôrazňuje jeho údajnú vulgárnu komunikáciu, ale cielene opomína
vlastné vulgárne vystupovanie matky, útoky na jeho integritu a devalvovanie jeho osoby na verejnosti a

v očiach detí. Za hlavnú príčinu zhoršenia ich vzťahov a jediný dôvod, prečo sa spor rieši súdnou cestou,
označil dlhoročné okrádanie matkou neplatením spoločného úveru, neustále očierňovanie, vulgárne
útoky, podávanie trestných oznámení, snahu urobiť z neho psychopata zodpovedného za údajné stavy
úzkosti A. a absolútnu neochotu matky dohodnúť sa, čo podľa neho dokladuje odmietnutie všetkých
jeho návrhov na dohodu a závery z mediácie, ktoré sú v spise. Matka v rokoch 2018 až 2020 vo

svojich návrhoch opakovane uvádza jeho údajnú narcistickú povahu, dominantné, vulgárne a násilnícke
správanie voči nej a deťom, no následne tieto podania sťahovala a vracala sa do spoločnej domácnosti,
čím sama opakovane poprela svoje tvrdenia. Toto jej konanie podľa neho svedčí o nevyrovnanosti jej
povahy a vyfabulovaní dôvodov na rozpad rodiny. Hoci ho matka od roku 2018 obviňuje, že sa hodeti boja a odmietajú ho, on v rámci dokazovania preukázal, že s deťmi má plnohodnotný, láskyplný
vzťah a deti majú silné citové väzby aj na jeho širšiu rodinu, čo dokazuje množstvo fotografií a videí
v spise. Deti nie sú nijako poznačené jeho údajným násilníckym správaním, čo potvrdzuje správa zo

školy a ich školské či futbalové výsledky. Práve negatívnym pôsobením matky deti nedosahujú také
výsledky, ktoré by zodpovedali ich talentu a vlohám. Už v znaleckom posudku, na ktorý sa matka
odvoláva, sa deti jednoznačne vyjadrili, že si prajú rovnocennú striedavú starostlivosť, čo podľa neho
deklarujú dodnes, ako potvrdila aj výpoveď syna C. pred súdom. Odmieta reagovať na „infantilné
a nezmyselné“ a ničím nepodložené obvinenia matky, že deťom dáva pokazenú stravu, chodia v

roztrhanom oblečení, že ich vozí na motorke. Táto argumentácia matke nestačila na dosiahnutie jej
„amorálneho cieľa“, ktorým je oddelenie detí od neho a jeho poníženie, a preto prešla na finančnú
motiváciu. Matke nejde o deti, ale o poberanie rodinných prídavkov, daňového bonusu a predovšetkým
o dosiahnutie čo najvyššieho výživného, ktorým by financovala svoj nákladný život, do ktorého sa sama
dostala, a ukojila svoje pomstychtivé chúťky. Šesť rokov ho matka vedome okrádala neplatením svojej
časti dlhu v K., pričom v priebehu súdneho pojednávania o tomto dlhu v roku 2023 sa mu matka

opakovane pokúsila predať rovnocennú striedavú starostlivosť za peniaze. Keďže s týmto návrhom
nesúhlasil a matka súdny spor v júni 2024 prehrala, jej odpoveďou bolo podanie návrhu na zvýšenie
výživného zo 110 eur na 850 eur mesačne. Matka sa tiež pokúsila v októbri 2024 získať kompromitujúcu
správu od psychologičky L., kde vyfabulovala, že A. trpí stavmi úzkosti z otca. Keďže psychologička ju
poučila o jej spoluzodpovednosti za vytváranie pozitívneho obrazu o otcovi, prestala tam s A. chodiť bez

toho, aby ho o tom informovala. Následne sa pokúsila kompromitovať ho sériou troch vyfabulovaných
trestných oznámení v marci 2025, ktoré boli všetky vyšetrovateľom odmietnuté. Za posledný pokus
matkyoznačiltotálnumanipuláciunajstaršiehosynaA.,ktoréhomanipulatívnenaviedlanakrivúvýpoveď
pred pracovníčkami ÚPSVaR a následne v jeho mene napísala email adresovaný súdu. Matka nemala
ako vytlačiť email dňa 6. júna 2025, keďže deti boli v jeho starostlivosti, a keď požiadal A. o prístup

k emailu, matka okamžite z danej schránky vymazala všetku poštu. Toto svedčí o tom, že email
písala matka, čím sa dopustila klamania súdu, a preto k jeho obsahu nemá dôvod zaujať stanovisko,
lebo ide o čistý blud a výmysel zo strany matky, znôšku klamstiev a krivých obvinení a o flagrantné
zneužitie A. na vytvorenie učebnicového príkladu syndrómu zavrhnutého rodiča. Navrhol, aby odvolací
súd znížil matkine rodičovské kompetencie minimálne na jeho úroveň a uviedol postavenie rodičov do

rovnocenného a rovnoprávneho pomeru v zmysle jeho návrhu. Navrhol tiež, aby bola matke nariadená
psychologická terapia a edukácia o devastačných následkoch jej pôsobenia na deti a na zamedzenie
jej vplyvu na živenie syndrómu zavrhnutého rodiča v prípade A..

7. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca sa nestotožnila s tvrdením otca, že znalecký posudok

zdôrazňuje jeho pozitívnu charakteristiku, práve naopak, v posudku je jasne uvedené, že otec sa
má podrobiť psychoterapeutickej liečbe, čo mal zdôraznila aj súd na pojednávaní. V posudku nie je
zdôraznená pozitívna charakteristika otca, ale je tam uvedené, že deti pravidelne manipuluje. V druhom
bode reagovala na tvrdenie otca, že jeho životným poslaním nie je ubližovať matke detí. V tejto súvislosti
poukázala na viacero jeho konaní za posledné obdobie, konkrétne - počas odovzdávania detí v máji

2025 ju otec slovne napadol, kričal na ňu a obmedzil ju na slobode tým, že sa jej postavil medzi
dvere auta a bránil jej v odchode, v dôsledku čoho bola nútená privolať políciu. Po odovzdaní detí ju
otec prenasledoval a svojím spôsobom jazdy ich ohrozoval na zdraví a živote, čo viedlo k privolaniu
policajnej hliadky a podaniu trestného oznámenia dňa 12.02.2025 za nebezpečné prenasledovanie.
Na otca je podané aj trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie sa ublížením a smrťou, ktoré

bolo aktuálne vrátené z prokuratúry vyšetrovateľovi na opätovné prešetrenie. Dňa 12.05.2025 tiež otec
osobne zaniesol na Obecný úrad F. oznámenie o neoprávnenom užívaní nájomného bytu, kde žiadal
obec, aby matke odňali pridelený byt, pretože sa v ňom zdržuje jej partner. Tiež uviedla, že otec
svojím aktuálnym správaním ohrozuje zdravý psychický aj fyzický vývoj maloletých. Opísala incident z
29.07.2025, keď bol syn A. u kamaráta, otec si tam svojvoľne odomkol bránu, vošiel do domu a následne

do záhrady, kde hľadal A., potom ho vytiahol z bazénu a nadával mu asi hodinu, pričom mu vyčítal,
prečo s ním viac nekomunikuje. Telefonicky jej referovala matka jeho kamaráta, ktorá celý incident aj
natočila. V dôsledku takéhoto správania, ktoré podľa nej prekračuje hranice slušnosti a rešpektu, sa
ho deti boja a odmietajú mu dvíhať telefón. Otec opakovane vyhľadáva deti, keď sú v jej starostlivosti,
a po tréningu si ich berie do auta, kde im dohovára a nadáva, pričom syn A. vždy príde s plačom k

jej autu. Doložený materiál od otca (fotografie a videá) je len účelovo vytvorený. Pripustila, že v čase
prvotného znaleckého posudku mohli byť deti viac naklonené striedavej starostlivosti, ale odvtedy sa
podľa nej zásadne zmenili podmienky spolužitia detí s otcom a jeho správanie sa pre ne, najmä pre
A., stalo neúnosným. Práve táto zásadná zmena podmienok je dôvodom podania návrhu na zmenustarostlivosti. Matka namietala tvrdenie otca, že synovi D. nezložil dlahu z ruky svojvoľne, pretože sám
otec priznal, že dlahu mu zložil. Po prevzatí syna do starostlivosti išla na lekársku kontrolu, kde sa
zistilo, že lakeť stále nemal doliečený a dlahu mal mať naďalej na ruke. Podľa jej slov lekár uviedol, že

dlaha bola odstránená rodičom, z čoho vyvodila, že otec opätovne klame. Otec ju psychicky vydieral,
keď navrhoval, že ak bude súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou (1:1), bude naďalej platiť
sporný úver v K.. Keďže nesúhlasila, otec podal návrh na súd. Počas prebiehajúceho sporu zasielal jeho
právny zástupca návrh dohody, kde opätovne žiadali striedavú osobnú starostlivosť 1:1, za čo by otec
stiaholnávrhnazaplatenieregresnýchsplátok.MaloletýA.začalnavštevovaťpsychologičkuL.zdôvodu

úzkostných stavov. Uviedla, že psychologička bola pri prvom stretnutí informovaná o prebiehajúcom
súde a oznámila matke, že na súd nebude zasielať žiadnu správu. Návštevy teda neboli účelové kvôli
súdu, ako tvrdil otec, ale ich účelom bolo pomôcť maloletému A.. Vyšetrovanie vo veci nebezpečného
vyhrážania stále prebieha. Maloletý A. sám žiadal ísť vypovedať pred kurátorkou a rovnako vypovedal aj
pred sudkyňou, že s otcom už nechce žiť. Videá predložené otcom vypovedajú o jeho manipulatívnej a
násilníckej povahe a A. v nich nemal priestor na slobodné vyjadrenie a nemohol sa cítiť bezpečne, keďže

bol len s otcom, ktorý ho navyše chvíľami aj držal. K emailu, ktorý písal A. sudkyni, uviedla, že mu na jeho
žiadosť iba pomohla s rýchlejším prepisovaním, pričom rešpektovala, čo diktoval, a nedošlo k zmene
slov. Otec neustále atakuje deti telefonátmi a SMS správami, čo pôsobí choromyseľne a manipulatívne.
Ona nebráni deťom v komunikácii, naopak, otec vycestoval s deťmi na 10 dní mimo SR bez toho, aby
ju informoval, a zároveň deťom zobral telefóny, takže 10 dní netušila, kde sa nachádzajú, a či sú v

poriadku. V čase jej starostlivosti sa deti s otcom stretávajú na ihrisku, keďže tam chodí, a zároveň
im telefonuje, pričom kontaktovanie viac ako 3x za deň považuje už za obťažovanie a narúšanie jej
času s deťmi. Poukázala na to, že A. sa opakovane a dlhodobo pred kurátorkami vyjadroval, že u otca
nechce byť, no ani súd, ani kuratela na tieto jeho vyjadrenia neberie ohľad. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloleté deti A., C. a D. sa zverujú do jej osobnej starostlivosti, otec

bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu sumou 300 eur mesačne na A., 300 eur mesačne
na C. a 250 eur mesačne na D., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec je oprávnený
stretávať sa s deťmi na základe vopred dohodnutej dohody rodičov. Alternatívne navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými
subjektmi, matkou a otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§

363 Civilného sporového poriadku) a odvolatelia uplatnili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré však nezistil (§ 67

Civilného mimosporového poriadku). Odvolací súd vzhľadom na nevyhnutnosť doplnenia dokazovania
nariadil v zmysle § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku vo veci pojednávanie, na ktorom vec
prejednal, doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a na základe zisteného skutočného stavu veci dospel
k záveru, že odvolanie matky a otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku) a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom A., C. a D., vrátane zmeny formy výkonu osobnej starostlivosti, úpravy
styku a určenia výživného.

10. Predmetom konania pred odvolacím súdom je preskúmanie zákonnosti a vecnej správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zmenu zverenia maloletých detí do jej
osobnej starostlivosti, na určenie výživného otcovi pre maloleté deti a na úpravu styku otca s maloletými
(výrok I.), a súčasne zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, ako aj na úpravu vyživovacej povinnosti a výkon
ďalších práv a povinností rodičov k maloletým deťom (výrok II.).11. Podľa Čl. 5 pís. b/, c/, g/ a h/ Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa

dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, g) názor
dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

12. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.(1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť

o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(5)

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

23. Právoplatné meritórne súdne rozhodnutia sa spravidla vyznačujú stabilitou právnych účinkov,
ktorá je jedným z predpokladov právnej istoty. Ak súd o veci rozhodol a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, tá istá vec sa znovu neprejednáva, ak zákon výslovne neustanovuje inak. Výnimku
predstavuje zákonná úprava podľa § 26 Zákona o rodine v spojení s § 121 Civilného mimosporového

poriadku, ktorá umožňuje, aby sa rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu (vrátane zverenia) zmenilo novým rozhodnutím v tom istom predmete konania.
Hmotnoprávnym predpokladom zmeny je, aby došlo k zmene pomerov oproti času, keď súd rozhodol v
pôvodnom konaní. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o forme starostlivosti vtedy, ak nové
okolnosti dosiahnu takú intenzitu, že odôvodňujú odklon od požiadavky stability výchovného prostredia

a doterajšia úprava už nezabezpečuje usporiadanie pomerov dieťaťa spôsobom zodpovedajúcim jeho
záujmom. Pri posudzovaní, aká forma osobnej starostlivosti je v zmenených pomeroch primeraná, súd
vychádza z hmotnoprávnych kritérií vyplývajúcich z § 24 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky (porov. napr. nález sp. zn. I. ÚS 3226/16) vyplýva,

že „záujem dieťaťa (v kontexte s Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) pritom musí byť popredným
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, pričom kritériom
pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do jednej z foriem starostlivosti nie je želanie konkrétneho
rodičia. Požiadavka týkajúca sa záujmu maloletého dieťaťa vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny

základnýchprávaslobôdzaručujúcejosobitnúochranudetíamladistvých(porov.napr.nálezÚstavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní
týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné
rozhodnutie – nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem
dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom

na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho
osobným pomerom, situácii a potrebám.“

25. Za situácie, keď sú obaja rodičia všeobecne spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti
a zmena doterajšieho usporiadania je predmetom ich odlišných návrhov, musí byť jadrom úvahy súdu

predovšetkým osobnosť maloletých, ich individuálna odolnosť a schopnosť vyrovnať sa so záťažou,
ktorú zmena režimu starostlivosti objektívne prináša. V tomto rámci je namieste zohľadniť ich citovú
orientáciu, hodnotu stálosti výchovného prostredia, ako aj reálnu možnosť zachovania a rozvíjania
citových väzieb v širšom sociálnom okolí (vrátane väzieb na rovesníkov, záujmov a mimoškolských
aktivít). Nemožno pritom obísť ani doterajší reálny výkon starostlivosti, teda mieru, v akej sa ktorý z

rodičov v praxi podieľal na každodennom zabezpečovaní životných potrieb detí, podporoval ich citový
a rozumový vývin a predstavoval pre ne stabilnú vzťahovú oporu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací
súd uzatvára, že rozhodnutie o zmene alebo zachovaní doterajšieho usporiadania starostlivosti má
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu zachytávajúceho rozhodné okolnosti na strane
maloletých aj oboch rodičov a zo zrozumiteľného vyhodnotenia týchto okolností z hľadiska najlepšieho

záujmu maloletých tak, aby výsledné závery boli preskúmateľné.

26. V nadväznosti na uvedené sa v tomto konaní javilo ako rozhodujúce posúdenie, či nastala zmena
pomerov relevantná pre zmenu úpravy osobnej starostlivosti v intenciách návrhov rodičov, a súčasne,
či aktuálne usporiadanie v podobe striedavej osobnej starostlivosti je aj naďalej zlučiteľné s najlepším

záujmom maloletých. Pri tomto hodnotení je súd povinný vychádzať z najlepšieho záujmu detí ako
primárneho kritéria a nie je viazaný predstavami rodičov, pokiaľ sa s týmto kritériom nekryjú.27. Matka sa pred súdom prvej inštancie návrhom domáhala zmeny zverenia maloletých do jej osobnej
starostlivosti; návrh odôvodnila najmä tým, že od poslednej úpravy uplynul dlhší čas a maloletí sa
podľa jej tvrdení vyjadrujú tak, že starostlivosť otca v doterajšom rozsahu je pre nich ťažko znesiteľná.

Zároveň poukázala na psychickú záťaž maloletých, ktorú spája so správaním otca, na ním uplatňované
výchovné postupy, ako aj na riziko ujmy vyplývajúce z pretrvávajúceho rodičovského konfliktu a spôsobu
komunikácie medzi rodičmi. Otec sa domáhal zmeny usporiadania na striedavú osobnú starostlivosť
v týždňových intervaloch, opierajúc sa najmä o tvrdenú zmenu pomerov prejavujúcu sa v postojoch
maloletých; súčasne namietal ovplyvňovanie opačného postoja maloletého A. zo strany matky.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, keďže vykonané dokazovanie neumožňuje
urobiť spoľahlivé závery o skutočnom stave veci, rozhodné pre vecné posúdenie. Rozhodujúcim
dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je neúplné zistenie skutočného stavu, a tým aj absencia
presvedčivéhovyhodnoteniaokolností,ktorézhľadiskanajlepšiehozáujmumaloletýchzjavnepresahujú

rámec bežného rodičovského nesúladu. Z doteraz zistených skutočností pritom vyplýva výrazná
protichodnosť opisov rozhodujúcich okolností zo strany rodičov (najmä pokiaľ ide o prejavy a stabilitu
názorov detí, intenzitu konfliktu, otázku ovplyvňovania a bariér kontaktu, ako aj režim školských a
zdravotných otázok). Súčasne z písomných podaní rodičov a z ich výsluchov pred súdom prvej inštancie
aj pred odvolacím súdom jednoznačne vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo narušená,

vysoko konfliktná a obsahovo sa sústreďuje na vzájomné spochybňovanie rodičovských kompetencií.
Každýzrodičovprezentujedruhéhoakonespôsobiléhoriadnezabezpečovaťstarostlivosťodetivširšom
rozsahu (školská príprava, zdravotná starostlivosť, mimoškolské aktivity a emocionálne potreby), pričom
nejdeoizolovanévýhrady,aleocelkovýkonfliktnýrámec,ktoréhodopadynamaloletésivyžadujúvecné,
vývinovo zamerané posúdenie.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúce nie je samotné konštatovanie, že rodičia sú „v konflikte“,
ale kvalita a priebeh ich komunikácie v bežných situáciách súvisiacich s deťmi: frekvencia konfliktnej
výmeny, orientácia komunikácie na praktické riešenie otázok detí alebo jej typické vyústenie do
obviňovania, tón a forma komunikácie (vecná vs. útočná), schopnosť dohodnúť sa na organizačných

otázkach bez eskalácie, ako aj to, či komunikácia ostáva v rodičovskej rovine alebo sa pravidelne
mení na spochybňovanie druhého rodiča ako osoby. Práve tieto parametre v každodennom fungovaní
určujú, či nastavenie starostlivosti maloletým prináša stabilitu a predvídateľnosť, alebo naopak udržiava
maloletých v stave dlhodobej záťaže vyplývajúcej z rodičovského konfliktu.

30. Z výsluchu maloletých detí pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že rodičovský konflikt nielen
vnímajú, ale ho aj prežívajú ako zaťažujúci; uvádzali, že sú konfrontované s negatívnym hodnotením
jedného rodiča vo vzťahu k druhému, ocitajú sa uprostred sporov najmä v situáciách, keď sa rodičia
nevedia dohodnúť. Odvolací súd v nadväznosti na tieto vyjadrenia uzatvára, že takéto prostredie
môže objektívne vytvárať priestor pre vznik konfliktu lojality u maloletých a následný pocit viny, ktoré

môžu psychickú záťaž maloletých ešte viac zvýšiť. Zároveň považuje za významné, že vťahovanie
maloletých do konfliktu nemusí mať podobu priameho navádzania; môže sa prejavovať aj opakovanou
konfrontáciou s hodnotením druhého rodiča, vyžadovaním „vysvetľovania“, prípadne situáciami, v
ktorých sú maloletí implicitne nútené zaujať stanovisko. V takomto prostredí sú maloletí vystavení
napätiu, neistote a obave, že pomenovanie problému alebo prejav spokojnosti u jedného rodiča vyvolá

u druhého negatívnu reakciu. Tieto okolnosti sú potom právne významné, keďže priamo zasahujú do
emocionálneho bezpečia a stability výchovného prostredia maloletých.

31. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti síce v odôvodnení zachytil, avšak nevyhodnotil ich v rovine
vývoja pomerov a ich kvalitatívnej zmeny. Nezaoberal sa otázkou, či intenzita konfliktu medzi rodičmi

nenadobudla takú mieru a taký charakter, ktorý už mení podmienky realizácie starostlivosti oproti stavu
v čase posledného rozhodovania. Zmena pomerov v konaniach o maloletých preto nemusí spočívať len
v zmenách príjmov, bývania alebo formálneho režimu starostlivosti; môže sa prejaviť aj zmenou kvality
vzťahov, nárastom napätia a zvýšením psychickej záťaže detí, teda zmenenými podmienkami, v ktorých
sa starostlivosť reálne vykonáva. Materiálne posúdenie zmeny pomerov preto vyžaduje zhodnotenie,

či sa konflikt zriedkavý a zvládnuteľný nezmenil na konflikt častý a eskalujúci, či komunikácia smeruje
k dohode alebo sa cyklicky vracia k obviňovaniu, či konflikt ostáva medzi rodičmi alebo sa prenáša
na maloletých, a najmä aký dopad má takýto spôsob komunikácie na ich psychickú pohodu. Beztakéhoto vyhodnotenia nemožno presvedčivo uzavrieť, že rodinné prostredie je stabilné a pokračovanie
existujúceho modelu starostlivosti je v súlade s najlepším záujmom maloletých.

32. Od posledného znaleckého dokazovania uplynulo približne päť rokov. V čase jeho vykonania boli
maloleté deti vo veku 5, 7 a 10 rokov; v súčasnosti ide o deti vo vyššom školskom veku, pričom dve
z nich navštevujú druhý stupeň základnej školy, a ich emocionálna, sociálna a kognitívna vyspelosť je
zásadne odlišná. Pri takejto časovej a vývinovej zmene bolo opodstatnené posúdiť, či sa nezmenil aj
dopad rodičovského konfliktu na ich psychický vývin, keďže to isté napäté a konfliktné usporiadanie

rodinných pomerov môže mať v rôznych vývinových štádiách kvalitatívne odlišné dôsledky. Odvolací súd
zároveň dodáva, že pri dlhodobo intenzívnom konflikte nemožno vylúčiť prehlbovanie jeho prežívania
zo strany maloletých, čo sa môže premietnuť do ich psychickej pohody a správania; takýto záver však
nemožno budovať iba na protichodných tvrdeniach rodičov, ale vyžaduje odborné posúdenie a tomu
zodpovedajúce dokazovanie, aby bolo možné dopady konfliktu vecne a zrozumiteľne vyhodnotiť.

33. Zo zápisnice o priebehu odvolacieho pojednávania pritom vyplýva procesne významná okolnosť
podporujúca záver, že skutočný stav veci, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, nebol zistený
v rozsahu umožňujúcom preskúmanie vecnej správnosti. Hoci odvolací súd ešte pred otvorením
pojednávania smeroval k zmiernemu riešeniu veci, už v úvode sa ukázalo, že rodičia nie sú
schopní zabezpečiť ani základnú súčinnosť pri realizácii procesných úkonov: maloleté deti sa na

pojednávanie nedostavili, pričom rodičia prezentovali vzájomne rozporné vysvetlenia dôvodov ich
neúčasti a poukazovali na dlhodobo nefunkčnú komunikáciu. Táto okolnosť sama osebe odráža
mieru konfliktnosti pomerov a ich praktický dopad na veci týkajúce sa maloletých. Súčasne sa počas
pojednávania opätovne prejavili zásadne protichodné tvrdenia rodičov o rozhodujúcich otázkach (najmä
stabilita názoru detí, intenzita konfliktu, otázka ovplyvňovania, bariéry kontaktu, školská dochádzka a

zdravotný režim). Odvolací súd zároveň dopĺňa, že opatrovník síce predložil správu ÚPSVaR Nitra zo
dňa 22.08.2025 o vykonanom pohovore s maloletými dňa 20.08.2025, avšak tento bol realizovaný v
súvislostisnávrhomnaneodkladnéopatrenietýkajúcesaškolskejzáujmovejčinnostiaobsahzisťovania
bol limitovaný na tento rámec; nezahŕňal zisťovanie názoru detí k otázke zmeny zverenia. Odvolací
súd preto, rešpektujúc, že jeho úlohou je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia na

podklade spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, uzatvára, že z podkladov, z ktorých súd prvej
inštancie vychádzal, nebolo možné bez ďalšieho preskúmateľne potvrdiť záver o tom, že k zmene
pomerov nedošlo, pokiaľ absentovalo materiálne vyhodnotenie intenzity rodičovského konfliktu, jeho
dopadov na maloleté deti a doplnenie dokazovania v rozsahu umožňujúcom posúdiť najlepší záujem
maloletých.

34. V tejto súvislosti sa odvolací súd osobitne vyjadruje aj k opakovanej argumentácii otca o tzv.
syndróme zavrhnutého rodiča (PAS/PAD). K tomu dáva do pozornosti, že podľa stanovísk relevantných
profesijných a verejných inštitúcií nejde o oficiálne uznaný psychopatologický syndróm, ani diagnózu v
záväzne používanej Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10/ICD-10), ani v systéme DSM-5, a jeho

používanie môže odvádzať pozornosť od vecného hodnotenia konkrétnych faktorov v rodinnej dynamike
(porovnaj „Vyhlásenie Sekcie detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti
k problematike tzv. “syndróm zavrhnutého rodiča“). Bez toho, aby bolo namieste viesť k tejto terminológii
osobitnú polemiku, odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie je podstatné zistenie skutočného stavu
veci a vyhodnotenie konkrétnych prejavov rodinnej situácie, nie samotné pomenovanie či kategorizácia

uvádzaná jedným z rodičov.

35. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

36. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli

účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

37. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.38. Mimosporové konania (akým je i predmetné konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti)
sú ovládané princípom materiálnej pravdy a vyšetrovacím princípom, z ktorých vyplýva, že iniciatíva

pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností je vo zvýšenej miere na súde; účastníkov nezaťažuje dôkazné
bremeno v rozsahu typickom pre sporové konanie. Zistenie skutočného stavu znamená dosiahnutie
čo najvyššej miery zhody medzi zistenými skutkovými okolnosťami a hmotnoprávnym rozsahom práv,
povinností a právom chránených záujmov maloletých.

39. Porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými
východiskamijezrejmé,žeskutočnýstavnebolzistenývrozsahuumožňujúcomurobiťspoľahlivézávery
rozhodné pre posúdenie zmeny pomerov a jej významu z hľadiska najlepšieho záujmu maloletých.
Zo zistení v prejednávanej veci pritom vyplýva pretrvávajúci a intenzívny rodičovský konflikt, zásadne
protichodné tvrdenia rodičov o rozhodujúcich okolnostiach a vyjadrenia maloletých svedčiace o tom, že
konflikt nielen vnímajú, ale ho aj prežívajú ako zaťažujúci, a že sa v prostredí rodičovskej komunikácie

môžu ocitať v konflikte lojality. Už samotná povaha sporných otázok (najmä dopady konfliktnej dynamiky
na psychický vývin maloletých, ich adaptačné možnosti, stabilita ich postojov a rizikové faktory
výchovného prostredia) presahuje rámec bežného hodnotenia a vyžaduje odborné posúdenie.

40. V ďalšom konaní preto nebude postačujúce doplniť dokazovanie iba o opätovné výsluchy rodičov

a maloletých alebo o ďalšie listinné podklady, keďže tieto dôkazy samy osebe nemôžu odstrániť
rozhodujúci deficit dokazovania spočívajúci v absencii objektivizovaného posúdenia dopadov dlhodobo
konfliktnýchpomerovnamaloletédeti.Keďžeodposlednéhoznaleckéhodokazovaniauplynulopribližne
päť rokov a maloleté deti sa nachádzajú v zásadne odlišnom vývinovom období, rozhodujúcim
leitmotívom ďalšieho postupu je spoľahlivo zistiť, či došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže

odôvodniť zmenu doterajšieho usporiadania osobnej starostlivosti; takýto záver musí vychádzať zo
skutočného stavu veci a nemôže byť vystavaný len na protichodných tvrdeniach rodičov. Za tejto
procesnej situácie je namieste nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, ktoré
umožní odborným spôsobom zodpovedať kľúčové otázky významné pre posúdenie zmeny pomerov a
pre zvolenie takého usporiadania starostlivosti, ktoré bude zlučiteľné s najlepším záujmom maloletých.

Až na podklade takto doplneného dokazovania bude možné preskúmateľne uzavrieť, či aktuálne
usporiadanie starostlivosti maloletým prináša stabilitu a emocionálne bezpečie, alebo naopak v bežnom
fungovaní zvyšuje napätie medzi rodičmi a prenáša ho na maloletých.

41. V súhrne, vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie nesústredil dokazovanie na rozhodujúce

otázky v takej miere, aby bolo možné urobiť spoľahlivé závery o skutočnom stave veci, a v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nevyložil spôsob hodnotenia podstatných tvrdení o skutočnostiach a dôkazov
v rozsahu predpokladanom v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku; tým sa vec dostala do polohy,
v ktorej by náprava zistených nedostatkov vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu (najmä
s ohľadom na rozsah a povahu dopĺňaného dokazovania), ktorá by viedla k nahrádzaniu činnosti súdu

prvej inštancie. Úlohou odvolacieho súdu je predovšetkým prieskum vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania, nie však vykonanie základného dokazovania v
rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre prvostupňové meritórne rozhodnutie.

42. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)

Civilného sporového poriadku zrušil a podľa § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v naznačenom smere,

vrátane nariadenia znaleckého dokazovania zameraného na odborné posúdenie dopadov rodičovského
konfliktu na maloleté deti (najmä na ich psychickú pohodu, adaptačné možnosti v režime starostlivosti,
stabilitu ich postojov a rizikové faktory vo výchovnom prostredí), a tým vytvoriť spoľahlivý podklad na
záver,čidošlokzmenepomerovvýznamnejprezmenuformyvýkonuosobnejstarostlivosti,vychádzajúc
zo skutočného stavu veci. Následne súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s § 191

Civilného sporového poriadku, so zameraním na sporné otázky a odvolacie argumenty oboch rodičov,
a vo veci znovu rozhodne, pričom rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Ak súd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospeje k záveru, že došlo k
podstatnej zmene pomerov relevantnej pre úpravu osobnej starostlivosti, posúdi v nadväznosti na taktozistený skutočný stav veci aj primeranosť a vykonateľnosť navrhovaného režimu styku (vrátane jeho
rozsahu, periodicity, odovzdávania a organizačnej realizovateľnosti) a zároveň vykoná dokazovanie k
výživnému v rozsahu nevyhnutnom na určenie jeho výšky a splatnosti podľa aktuálnych odôvodnených

výdavkov maloletých a podľa možností, schopností a majetkových pomerov rodičov; následne o styku
a výživnom rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletých, pričom návrhy rodičov nie sú pre súd
prvej inštancie určujúce a môžu slúžiť len ako podklad pre jeho úvahu; svoje závery pritom riadne a
preskúmateľne odôvodní.

44. Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že v prípade, ak sa
v ďalšom konaní potvrdí pretrvávanie rodičovského konfliktu a jeho nepriaznivé dopady na maloleté
deti, prichádza do úvahy aj využitie nástrojov rodinnoprávnej ochrany podľa Zákona o rodine, vrátane
zváženiapostupusmerujúcehokuloženiuvýchovnéhoopatrenia.Takýtopostupmôže–prirešpektovaní
procesného rámca Civilného mimosporového poriadku – slúžiť na stabilizáciu pomerov maloletých a na
podporu rodičovskej spolupráce v rozsahu, ktorý je pre maloleté deti primeraný a prínosný.

45. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne znova o náhrade trov konania prvoinštančného aj
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).