Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88Cb/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125209603
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125209603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Slovenská televízia a rozhlas,

IČO: 56 398 255, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves,
proti žalovanému PO Progres, s.r.o., IČO: 48 094 072, so sídlom Alžbetina 665/28, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 394,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 348,00 eur a sumu vo výške 2,70 eur titulom
poštovného, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,56 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), doručeným súdu dňa 5. júna
2025, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo
výške 394,55 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur a nahradiť mu
trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 25,00 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 157/2024
Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, účinného od 1. júla 2024 (ďalej
v rozhodnutí len "zákon č. 157/2024 Z. z."), podľa ustanovenia § 30 ods. 1 ktorého je zároveň právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej v rozhodnutí aj len "RTVS") a ako taký je v zmysle
ustanovenia § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. oprávnený vykonávať výber a vymáhanie úhrady
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania

a televízneho vysielania (ďalej v rozhodnutí aj len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona
č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 30. júnu 2023 (ďalej v rozhodnutí len "zákon
č. 340/2012 Z. z.") povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli
na základe nezaplatenia tejto úhrady, a to podľa zákona č. 340/2012 Z. z. Vychádzajúc z uvedeného,
žalobca konštatoval, že na podanie žaloby je aktívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods.
5 zákona č. 340/2012 Z. z.

2.1. Súčasne, poukazujúc na to, že žalovaný je zo zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľom úhrady podľa §
3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. s mesačnou
periodicitou platenia úhrad (v zmysle § 7 zákona č. 340/2012 Z. z.), žalobca dôvodil, že kontrolou úhradzistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby úhradu v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. nezaplatil, a preto ho
vzmysle§10ods.2zákonač.340/2012Z.z.písomnouvýzvouz2.októbra2024odoslanouhromadným
elektronickým podacím hárkom prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. vyzval

na zaplatenie omeškanej úhrady, ako aj poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Dodal, že
z dôvodu, že žalovaný v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy úhradu a poštové sadzby
nezaplatil, je v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 33,00
eur. Žalobou uplatnenú pohľadávku špecifikoval tak, že žalovaná suma vo výške 394,55 eur pozostáva
v sume 361,55 eur z istiny a v sume 33,00 eur z pokuty, s tým, že okrem nej si uplatnil nárok aj na

zaplatenie sumy vo výške 2,70 eur, a to titulom zaplatených poštových sadzieb.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Prehľad predpisov
a platieb z databázy žalobcu za obdobie od 04/2015 do 10/2024 (na č. l. 4-5 spisu), Výzvu žalobcu
z 2. októbra 2024 na zaplatenie nedoplatku (na č. l. 3 spisu) a e-Potvrdenku – Rozpis zásielok pre A.
(Hromadný elektronický podací hárok) (na č. l. 6-7 spisu).

4. V zmysle návrhu žalobcu súd dňa 16. júla 2025 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný dňa 4. augusta 2025 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom
čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. V podanom odpore žalovaný vyhlásil, že si nie je vedomý žiadneho nároku alebo právneho titulu, na
základe ktorého by bol žalobcovi čokoľvek dlžný, respektíve akéhokoľvek právneho titulu, na základe
ktorého by mal žalobcovi plniť a zaplatiť mu žalovanú sumu. Domnievajúc sa, že žalobca sa od neho
domáha úhrady tzv. koncesionárskych poplatkov, žalovaný poukázal na to, že nikdy nebol platiteľom

koncesionárskych poplatkov, je právnickou, nie fyzickou osobou. Súčasne upriamil pozornosť na to, že
Národná Rada Slovenskej republiky dňa 17. februára 2023 schválila zákon o zrušení úhrady poplatku
RTVS, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2023, kedy povinnosť uhrádzať poplatok RTVS zanikla,
pričom do tejto doby bol v platnosti zákon č. 340/2012 Z. z., v zmysle ktorého je platiteľom úhrady
každá fyzická osoba evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti v

odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Napokon, žalovaný uviedol, že v prípade,
ak by aj bol platiteľom koncesionárskych poplatkov a ako voči takému by voči nemu bol evidovaný
akýkoľveknedoplatok,malbyžalobca,ktorýakovyberateľúhradyvykonávakontroluomeškaniaplatenia
úhrady, zákonnú povinnosť zaslať mu výzvu na úhradu nedoplatku. Žalovaný v tejto súvislosti trval
na tom, že nikdy žiadnu výzvu na úhradu akejkoľvek dlžnej sumy od žalobcu neobdržal. Na základe

uvedeného považoval žalovaný žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a neopodstatnený v celom
rozsahu, a preto navrhol, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil, žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

6. V reakcii na odpor podaný žalovaným žalobca vo vyjadrení (replike) z 13. augusta 2025

poukázal na znenie ustanovenia § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z., podľa ktorého je platiteľom
zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň
troch zamestnancov. Pripomenúc, že v zmysle § 9 zákona č. 340/2012 Z. z. je povinný viesť evidenciu
platiteľov úhrad, žalobca objasnil, že údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty,
ktorým táto povinnosť priamo z označeného zákonného ustanovenia vyplýva, a to najmä dodávatelia

elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Dodal, že nemôže vychádzať z
iných skutočností, keďže zákon č. 340/2012 Z. z. mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch
(osobách povinných platiť úhrady) získať. Žalobca vysvetlil, že preto si zákonom predpokladaným
postupom od Sociálnej poisťovne vyžiadal údaj o počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle
§ 9 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona č. 340/2012 Z. z. zaradil do evidencie platiteľov, ktorú vedie v

elektronickej podobe a výstupom z ktorej je k žalobe priložený Prehľad predpisov a platieb. Opätovne
zdôraznil, že zákon mu iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov neumožňuje, a preto musí vychádzať
výlučne z týchto údajov. Poukázal na to, že v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou vykonal kontrolu počtu
zamestnancov, pričom zistil, že žalovaný zamestnával v žalovanom období, t. j. v období od 04/2015 do
12/2016 a v období od 01/2019 do 06/2023 od 3 do 9 zamestnancov, na základe čoho bol žalovaný v

súlade s § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. zaradený do kategórie platiteľa, ktorý platí úhrady
za služby verejnosti poskytované RTVS vo výške 4,64 eur mesačne.6.1. Reagujúc na námietku zániku povinnosti platiť úhrady v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z., žalobca
opätovne poukázal na znenie prechodného ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z., v zmysle
ktorého sa ku dňu účinnosti tohto zákona stal právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a

prevzal všetky jeho práva a povinnosti. Zotrval na tvrdení, že ako právny nástupca RTVS je aktívne
vecne legitimovaný na vymáhanie úhrad, čo potvrdzuje aj znenie ustanovenia § 30 ods. 18 zákona č.
157/2024 Z. z., v zmysle ktorého výber a vymáhanie úhrad vzniknutých k júnu 2023 vykonáva žalobca
podľa zákona č. 340/2012 Z. z. Žalobca mal za to, že pri uplatňovaní svojho nároku vychádzal z platných
právnych predpisov a postupoval postupom, ktorý mu ukladá zákon č. 340/2012 Z. z., ako aj zákon č.

157/2024 Z. z.

6.2. V súvislosti s námietkou nedoručenia výzvy žalobca, odkazujúc na znenie ustanovení § 11 ods. 1
a ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 10 ods. 2 a ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., uviedol,
že v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. písomnou výzvou z 2. októbra 2024, odoslanou
hromadným elektronickým podacím hárkom prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty,

a.s. na adresu pre doručovanie písomností, vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to,
že podmienky podľa § 10 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. boli splnené, a teda má nárok aj na
zaplatenie pokuty a poštových sadzieb v zmysle § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z.

6.3. Žalobca zároveň v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) CSP vyjadril súhlas s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania.

7.Vnáslednomvyjadrení(duplike),doručenomsúdudňa7.októbra2025,žalovanýoznačilzdôvodnenie
žalobcu za zavádzajúce, účelové a odporujúce platnej legislatíve a uviedol, že zotrváva na svojej

argumentácii uvedenej v podanom odpore. Súčasne taktiež súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania.

8. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

9. Keďže strany výslovne súhlasili s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (žalobca
už v samotnej žalobe a následne aj v replike z 13. augusta 2025 a žalovaný v duplike, doručenej súdu
dňa 7. októbra 2025), súd s poukazom na znenie citovaného ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) CSP
v spore rozhodol bez nariadenia pojednávania.

10. Oznámenie o vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené zákonom
predpísaným spôsobom na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Verejného vyhlásenia
rozsudku dňa 28. januára 2026 sa strany sporu nezúčastnili.

11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový
stav:

12. Z Prehľadu predpisov a platieb (na č. l. 4-5 spisu) súd zistil, že v dôsledku zaradenia žalovaného do
kategórieplatiteľovúhradyzamestnávajúcichodtrochdodeviatichzamestnancovmuvobdobímesiacov
apríl 2015 až december 2016 a následne január 2019 až jún 2023, t. j. za celkom 75 mesiacov, boli
predpísané úhrady v celkovej výške 348,00 eur (4,64 eur za každý mesiac). Zároveň, z predmetného
Prehľadu predpisov a úhrad vyplýva, že žalovanému bola taktiež predpísaná náhrada poštovného, a to

v máji 2020 vo výške 1,50 eur, v máji 2021 vo výške 1,50 eur, v apríli 2022 vo výške 1,55 eur, v septembri
2022 vo výške 2,10 eur, vo februári 2023 vo výške 2,10 eur, v júli 2023 vo výške 2,40 eur, v januári
2024 vo výške 2,40 eur a v októbri 2024 vo výške 2,70 eur, teda spolu vo výške 16,25 eur. Spolu tak
bola žalovanému predpísaná suma vo výške 364,25 eur a keďže z jeho strany nebola evidovaná žiadna
platba, jeho nedoplatok predstavoval sumu 364,25 eur.

13. Listom z 2. októbra 2024, označeným ako Výzva na zaplatenie nedoplatku (na č. l. 3 spisu), žalobca
vyzval žalovaného k zaplateniu nedoplatku na úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS v celkovej
výške 364,25 eur, vrátane poštových sadzieb vo výške 2,70 eur, evidovaného k 30. júnu 2023, a tov lehote najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že inak si nárok naň spolu
s pokutou a súdnym poplatkom uplatní prostredníctvom súdu.

14. Z pripojenej e-Potvrdenky – Rozpisu zásielok pre EPH399439456 (na č. l. 6-7 spisu) vyplýva, že
žalobca dňa 4. októbra 2024 odoslal žalovanému na adresu B. XXX/XX, XXX XX C. - D. E. F. D.
doporučene a do vlastných rúk zásielku druhou triedou.

15. Z (úplného) výpisu žalovaného z Obchodného registra Mestského súdu Košice z 9. júna 2025 (na

č. l. 12-14 spisu), oboznámeného v súlade s § 185 ods. 2 CSP, súd zistil, že od 27. mája 2017 je ako
adresa sídla žalovaného nepretržite zapísaná adresa B. XXX/XX, XXX XX C. - D. E. F. D..

16. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

17. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady

za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").

18. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z. z. účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou

Slovenska.

19. Podľa § 3 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je
a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v

rodinnom dome,
b) zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň
troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej

len "Zákonník práce") zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň
jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných
pracovných vzťahoch.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a

televízia Slovenska.

22. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. príjmy z úhrady a príjmy z pokút podľa tohto zákona
použije Rozhlas a televízia Slovenska, okrem použitia podľa odseku 4, výhradne na zabezpečenie
služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.

23. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.
decembra 2019 (ďalej v rozhodnutí aj len "zákon č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2019") platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak

zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

23.1. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý
aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

24.Podľa§7ods.1zákonač.340/2012Z.z.povinnosťplatiťúhraduvznikáodprvéhodňakalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny

mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

26. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z. z. úhrada sa platí na účet vyberateľa úhrady.27. Podľa § 8 zákona č. 340/2012 Z. z. kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

28. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní

so zaplatením úhrady.

29. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

30. Podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 ak
platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy
podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu
podľa § 6 ods. 5 písm. a).

30.1. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a).

31.Podľa§10ods.5zákonač.340/2012Z.z.nároknazaplatenieúhrady,sktoroujeplatiteľvomeškaní,

pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

32. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi
doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo
ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania

platiteľa.

33. Podľa § 28a zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 1. júla 2023 (ďalej len "zákon č. 532/2010 Z. z. v znení
účinnom od 1. júla 2023") zrušuje sa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013
Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 314/2019 Z. z. a zákona č. 126/2021
Z. z.

34. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších

predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti
tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a
povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.

35. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti

poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna
2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva

odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné
pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej
činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

36. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník") spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

37. Podľa § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú iné subjekty, o ktorých

to ustanovuje zákon.38. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

39. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 19c Občianskeho zákonníka sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.

41. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

42. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde.

43.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

44. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Obchodný zákonník") podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe
iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva
poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 2 ods. 3 prvej vety Obchodného zákonníka sídlom právnickej osoby a miestom podnikania
fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo
živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

46. Podľa § 2 ods. 4 Obchodného zákonníka adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového
smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne
súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

47. Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný register je verejný zoznam zákonom

ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených
listín (ďalej len "zbierka listín").

48. Podľa § 27 ods. 3 prvej vety Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám
odo dňa ich zverejnenia.

49. Podľa § 261 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom
verejnéhopráva,aksatýkajúzabezpečovaniaverejnýchpotriebalebovlastnejprevádzkyapodnikateľmi

pri ich podnikateľskej činnosti.

50. Podľa § 19 ods. 6 prvej vety zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len "zákon č. 532/2010 Z. z.
v znení účinnom do 30. júna 2023") Rozhlas a televízia Slovenska nemôže verejné prostriedky podľa §

20 ods. 1 písm. a) a b) používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6.

51. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2023 príjmy
Rozhlasu a televízie Slovenska sú úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu.

52. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.53. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

54. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

55. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je právnym nástupcom subjektu verejného práva
(Rozhlasu a televízie Slovenska), ktorý bol v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. oprávnený na vyberanie a
vymáhanie úhrady za služby verejnosti ním poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania v období do 30. júna 2023. Žalovaný účinným spôsobom, predvídaným ustanovením § 151

CSP, nepoprel ani tvrdenie žalobcu, že v období od apríla 2015 do decembra 2016 a následne v
období od januára 2019 do júna 2023 zamestnával od troch do deviatich zamestnancov. Nesporným tiež
bolo, že žalovaný úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za uvedené obdobia v súhrnnej výške 348,00 eur, ako
ani pokutu vo výške 33,00 eur a poštové sadzby súvisiace s odoslaním výziev na zaplatenie úhrady

v súhrnnej výške 16,25 eur nezaplatil.

57. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,
uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporným medzi nimi ostalo, či sa na
žalovaného ako na právnickú osobu vzťahuje, respektíve (v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy)

vzťahovala povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ako aj to, či mu žalobca, respektíve jeho
právny predchodca zaslal výzvu na zaplatenie týchto úhrad.

58. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že aj napriek tomu, že

obe strany sporu spĺňajú definíciu podnikateľa v zmysle ustanovení § 261 v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, vzťah medzi nimi, predmetom ktorého bolo platenie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, nebol založený zmluvou (v súlade
s princípom zmluvnej voľnosti) za účelom realizácie podnikateľskej činnosti žalobcu či žalovaného,
ale priamo zákonom, a to zákonom č. 340/2012 Z. z. Pri vzniku tohto záväzkového vzťahu teda

absentuje zmluvný základ, keď vymedzenie platiteľa (okrem iného aj) ako zamestnávateľa, ktorý v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov,
znamená len určenie okruhu osôb, ktorým svedčí povinnosť na platenie úhrady na základe uvedeného
zákona. Rozhlasové a televízne vysielanie verejnoprávnym subjektom predstavuje plnenie úloh štátu v
demokratickej spoločnosti v prístupe obyvateľstva k informáciám o dianí vo verejnom živote, v krízových

situáciách, o fungovaní štátnych inštitúcii a súčasne je zdrojom rozvoja kultúrneho a spoločenského
povedomia obyvateľstva prostredníctvom dokumentárnej, filmovej a ďalšej produkcie. Svojím poslaním
a špecifickými zákonnými požiadavkami na obsah vysielania sa teda činnosť žalobcu, respektíve jeho
právneho predchodcu nepochybne odlišuje od obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti komerčných
vysielateľov ako podnikateľských subjektov. Navyše, v ustanovení § 19 ods. 6 prvej vety zákona

č. 532/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2023 je explicitne uvedené, že právny predchodca
žalobcu nemôže (nemohol) verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, t.
j. príjmy z úhrad za služby verejnosti, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, používať na
podnikateľskú činnosť. Taktiež v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. príjmy z úhrady a príjmy
z pokút použije právny predchodca žalobcu, respektíve aktuálne žalobca výhradne na zabezpečenie

služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. V danom prípade sa teda nejedná o
zmluvný záväzkový vzťah, ale o reguláciu financovania verejnej služby úhradou stanovenou pre vopred
definované subjekty. Zákonná regulácia vymedzuje podmienky, za ktorých sa úhrada platí, ako aj
jej výšku. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou, platitelia boli
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby

právneho predchodcu žalobcu využívali alebo nie. Preto ani na strane platiteľov, ktorí majú povahu
podnikateľských subjektov (ako v danom prípade žalovaný), nemožno konštatovať, že by k vzniku
záväzku platiť takúto úhradu došlo v spojitosti s ich podnikateľskou činnosťou. Konkrétne podmienky
povinnosti platiť poplatky, tiež výšku týchto poplatkov stanovoval osobitný zákon (zákon č. 340/2012Z. z.), pričom sa jedná o zákonom nastavené pravidlá, teda vopred známe, ktoré platia rovnako za
rovnakých podmienok a ktoré možno meniť iba zákonom. Koncesionárske poplatky boli tradičným
zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorých právny základ a

výšku upravuje zákon č. 340/2012 Z. z. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok
na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh právneho predchodcu
žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky neboli platbou za ponuku
programov ani za ich užívanie, teda za sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahovala
na každého, kto bol odberateľom elektriny alebo zamestnával aspoň troch zamestnancov. Vzhľadom

na uvedené súd právny vzťah strán sporu posúdil ako občianskoprávny vzťah a aplikoval naň vyššie
citované zákonné ustanovenia.

59. V zmysle týchto potom na podklade v konaní ako nespornej ustálenej skutočnosti, že žalovaný
v období od apríla 2015 do decembra 2016 a následne v období od januára 2019 do júna 2023
zamestnával od troch do deviatich zamestnancov, dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalovaný

bol v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. vo vymedzených obdobiach platiteľom úhrady za
poskytovanie služieb verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne, ktorú bol povinný platiť až do 30. júna
2023, keďže, ako žalovaný správne poznamenal, s účinnosťou od 1. júla 2023 došlo zrušením zákona
č. 340/2012 Z. z. (§ 28a zákona č. 532/2010 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2023) aj k zrušeniu tejto
povinnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný nespochybnil, že v obdobiach, za ktoré sa žalobca domáhal

zaplatenia úhrad, zamestnával aspoň troch zamestnancov, a zároveň, v zmysle § 7 ods. 1 Zákonníka
práce môže zákonnú definíciu zamestnávateľa spĺňať nielen fyzická, ale aj právnická osoba, ktorou
žalovanýnepochybneje,súdmuselkonštatovať,žežalovanýpodliehadefiničnémuvymedzeniuplatiteľa
úhrady v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. a ako taký bol v zmysle § 6 ods. 5 písm. a)
zákona č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 povinný za mesiace apríl 2015 až

december 2016 a január 2019 až december 2019 a následne v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) zákona č.
340/2012 Z. z. za mesiace január 2020 až jún 2023 platiť úhradu vo výške 4,64 eur za každý aj začatý
kalendárny mesiac. Nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie žalovaného, že nikdy nebol platiteľom
koncesionárskych poplatkov. Je zrejmé, že samotná skutočnosť, že tieto nikdy nehradil, neznamená,
že takú povinnosť nemal. Rovnako to, že si tejto zákonnej povinnosti prípadne nebol vedomý, ho

tejto (v zmysle právnej zásady neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje) nezbavuje. Žiada sa tiež
dodať, že hoci s účinnosťou od 1. júla 2023 došlo k zrušeniu povinnosti platiť úhrady za poskytovanie
služieb verejnosti, zo skutkového stavu tak, ako bol v konaní (ako nesporný) ustálený, vyplýva, že
žalovanému táto povinnosť vznikla pred týmto dátumom, a to v obdobiach od apríla 2015 do decembra
2016 a následne od januára 2019 do júna 2023, pričom žalovaný nepristúpil k jej splneniu ani len sčasti.

60. Zhrnúc uvedené, súd vychádzal z toho, že žalovaný bol v zmysle vyššie označených zákonných
ustanovení [§ 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. v spojení s § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 340/2012
Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 a § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z.]
v obdobiach od apríla 2015 do decembra 2016 a následne od januára 2019 do júna 2023 platiteľom

úhradyzaposkytovanieslužiebverejnostivovýške4,64eurmesačne,ktorúžalobcovianijehoprávnemu
predchodcovi ani za jeden z uvedených mesiacov neuhradil. Nedoplatok žalovaného na úhradách za
uvedených 75 mesiacov tak v zmysle Prehľadu predpisov a platieb predstavuje 348,00 eur. V tejto sume
preto súd považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný.

61. Žalovaný založil svoju obranu aj na tvrdení, že od žalobcu nikdy žiadnu výzvu na úhradu akejkoľvek
dlžnej sumy neobdržal. K tomu súd len pre úplnosť poznamenáva, že uvedená okolnosť nemá vplyv
na dôvodnosť žalobou uplatneného nároku na zaplatenie úhrad za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, keďže
vznik povinnosti žalovaného platiť úhradu (a teda vznik nároku žalobcu, respektíve jeho právneho

predchodcunaúhradu)zákonnepodmieňovaldoručenímakejkoľvekvýzvy(viď§7ods.1,ods.2zákona
č. 340/2012 Z. z.). Zároveň, žalobca v konaní predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaného
vyzval na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, evidovaného k 30. júnu 2023
v celkovej výške 364,25 eur, vrátane poštových sadzieb vo výške 2,70 eur, a to listom z 2. októbra 2024,

označeným ako Výzva na zaplatenie nedoplatku (na č. l. 3 spisu) a odoslaným žalovanému v súlade s §
11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. v spojení s § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. na adresu jeho sídla
uvedenú v obchodnom registri (viď č. l. 6-7 v spojení s č. l. 12-14 spisu). Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania, mal súd za preukázané, že Výzva žalobcu na zaplatenie nedoplatku z 2. októbra 2024 bolažalovanému doručovaná na adresu jeho sídla, dostala sa do jeho dispozičnej sféry, a teda žalovaný sa s
jej obsahom mohol oboznámiť. Nečinnosť či neochota žalovaného prevziať túto zásielku žalobcu nemá
v zmysle citovaných zákonných ustanovení za následok, že by žalovaný nebol povinný uhradiť svoj

záväzok voči žalobcovi. Súčasne, týmto mal súd za preukázané aj vynaloženie (poštových) nákladov
súvisiacich so zaslaním Výzvy na zaplatenie nedoplatku z 2. októbra 2024, a preto považoval v zmysle
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka za dôvodne uplatnený aj nárok žalobcu na náhradu poštových
nákladov vo výške 2,70 eur.

62. Na druhej strane, hoci z Prehľadu predpisov a platieb (na č. l. 4-5 spisu) vyplýva, že okrem Výzvy
na zaplatenie nedoplatku z 2. októbra 2024 (ktorej zaslanie žalovanému považoval súd v zmysle vyššie
uvedeného za v konaní preukázané) mala byť žalovanému doručovaná výzva aj v máji 2020, v máji
2021, v apríli 2022, v septembri 2022, vo februári 2023, v júli 2023 a v januári 2024, za doručenie
ktorých sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady poštovného v súhrnnej výške 13,55 eur (1,50 eur
+ 1,50 eur + 1,55 eur + 2,10 eur + 2,10 eur + 2,40 eur + 2,40 eur), súd v nadväznosti na popretie

ich doručenia zo strany žalovaného musel konštatovať, že žalobca ohľadom zaslania týchto výziev
(a teda aj vynaloženia súvisiaceho poštovného) neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného
súd musel konštatovať, že nárok žalobcu na zaplatenie poštových sadzieb v súhrnnej výške 13,55 eur
v konaní nebol preukázaný.

63. Na rozdiel od nároku na samotnú úhradu, vznik nároku na pokutu, žalobcom uplatnenú podľa
§ 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške 33,00 eur, bol v zmysle označeného zákonného
ustanovenia podmienený doručením výzvy na zaplatenie úhrady a súvisiacich poštových sadzieb
a márnym uplynutím lehoty 30 dní od doručenia tejto výzvy. Z dôvodu, že žalobca v konaní preukázal
odoslanie takejto výzvy žalovanému len dňa 4. októbra 2024, teda v čase, kedy už ustanovenie § 10 ods.

4 zákona č. 340/2012 Z. z., na podklade ktorého sa žalobca nároku na zaplatenie pokuty domáhal, bolo
zrušené (s účinnosťou od 1. júla 2023, a to ustanovením § 28a zákona č. 532/2010 Z. z. v znení účinnom
od 1. júla 2023), a teda pre vznik nároku na pokutu už neexistoval právny základ, súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal existenciu nároku na pokutu vo výške 33,00 eur. Pre úplnosť súd dodáva, že
podľa jeho názoru za skutkového stavu, aký v posudzovanej veci vyplynul z vykonaného dokazovania,

nemožno považovať nárok na pokutu za dôvodne uplatnený ani s odkazom na ustanovenie § 30 ods.
18 zákona č. 157/2024 Z. z., a to práve so zreteľom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by
pohľadávka titulom pokuty vznikla v čase do 30. júna 2023.

64. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v časti istiny vo výške 348,00 eur

(pozostávajúcej z dlžných úhrad za 75 mesiacov) a v časti poštovného za zaslanie Výzvy na zaplatenie
nedoplatku z 2. októbra 2024 vo výške 2,70 eur, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Keďže v priebehu
konanianeboloničímspochybnenétvrdeniežalobcu,žedlžnúsumumužalovanýdodňapodaniažaloby
ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom (výrok I.).

65. Žalobu v prevyšujúcej časti vo výške 46,55 eur, pozostávajúcej zo sumy 33,00 eur, zodpovedajúcej
nároku uplatnenému žalobou titulom pokuty, a zo sumy 13,55 eur, zodpovedajúcej žalobcom
uplatnenému nároku na náhradu poštových sadzieb za zaslanie výziev v máji 2020, v máji 2021, v apríli
2022, v septembri 2022, vo februári 2023, v júli 2023 a v januári 2024, súd vzhľadom na neunesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu zamietol (výrok II.).

66. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

67. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

68. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.71. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP.
Žalobcasadomáhalzaplateniasumyvcelkovejvýške397,25eur(394,55eur+2,70eur),pričomsúdmu
priznal nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 350,70 eur (348,00 eur + 2,70 eur). Celkový úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 88,28 % a úspech žalovaného zodpovedá sume 46,55 eur (13,55 eur

+ 33,00 eur) a predstavuje 11,72 %. V konaní úspešnejšiemu žalobcovi preto po odpočítaní úspechu
žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,56 % účelne vynaložených trov konania
proti žalovanému (výrok III.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).