Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2326200472
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2326200472.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXXX/X, proti
odporcom: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX a 2. G. F., nar. X.XX.XXXX, obaja adresa C., D. XXXX/XX, o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniuOkresnéhosúdu
Galanta zo dňa 9. februára 2026, č.k. 8C/10/2026-4, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odporcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. povinnému z neodkladného opatrenia náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, §
326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1, § 225 ods. 1 a § 262 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 123, § 124 ods. 1, § 126 ods.
1, § 127 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a čl. 20 ods. 1 ústavného
zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh rozhodoval o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil žalovaným odstrániť všetky
vysadené dreviny vrátane ich koreňového systému minimálne do hĺbky 50 cm a to v lehote do 7 dní
od vydania tohto uznesenia. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcami hraničí pozemok
navrhovateľa, na ktorom má postavený rodinný dom a ich pozemok s rodinným domom. Pozemky sú
oddelené v časti záhrady priedušným plotom a v časti stavby nepriedušným plotom. Odporcovia ako

susedia navrhovateľa majú vo vzdialenosti cca 50 cm od hranice pozemku navrhovateľa vysadených
viacero neúžitkových drevín, z ktorých jedna je vysoká cca 5 m a široká cca 4 m, ktorá zabraňuje
prieniku slnečného svetla cez malé okno do kúpeľne a hlavne všetky dreviny svojím bujným koreňovým
systémom vo veľkej miere zasahujú do nehnuteľnosti, na ktorej má postavený rodinný dom od hraničnej
čiary 70 cm, a je akútne nebezpečie, že ich koreňový systém vážne naruší statiku rodinného domu,
čo sa prejaví v masívnom popraskaní obvodových múrov stavby a zrútení plafónu, nakoľko tento je

z keramických materiálov. Uviedol, že v danom prípade ide o úmyselné konanie odporcov, ktoré je
obsiahnuté v § 127 OZ, hrubý zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa, a to prerastaním konárov a
hlavne koreňov na jeho pozemok. Poukázal na § 5 vyhláška 523/2002 Z.z. ako aj vykonávajúci predpis,
ktorý odporúča vzdialenosť pre výsadbu drevín od susedného pozemku, čo je 2,5 m až 3 m.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie

neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil odporcom povinnosť odstrániť všetky vysadené dreviny vrátane ich koreňového systémuminimálne do hĺbky 50 cm v lehote do 7 dní od vydania uznesenia. Súd prvej inštancie konštatoval,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať tak všeobecné náležitosti žaloby
ako aj osobitné náležitosti stanovené Civilným sporovým poriadkom. Vyhovením návrhu by došlo k

vytvoreniu trvalého, nenávratného stavu, hoci neodkladné opatrenie má slúžiť (najmä) na dočasnú
úpravu pomerov tak, aby do času rozhodnutia vo veci samej nedošlo k zhoršeniu existujúce status
quo. Súd zároveň konštatoval, že by došlo k neprimeranému obmedzeniu práv odporcov a k porušeniu
ich práva na spravodlivý proces, pričom o nároku nie je možné rozhodnúť bez riadneho dokazovania
vo veci samej. Vo vzťahu k formulácii výroku súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky č.k. 22Cdo 2746/2012, podľa ktorého nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob
jeho konania, keďže účelom rozhodnutia je zabrániť závadnému stavu a je na žalovanom, aké
opatrenia zvolí. Súd ďalej vychádzal z § 127 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa vlastník musí zdržať
konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ohrozoval výkon jeho práv.
Navrhovateľ tvrdil, že koreňový systém drevín zasahuje do jeho nehnuteľnosti a ohrozuje statiku
rodinného domu, avšak vzhľadom na povahu konania je potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej.

Zároveň súd poukázal na to, že navrhovateľ k návrhu nepripojil žiadne listiny. Listinné dôkazy majú
pritom osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla
bez pojednávania. Dokazovanie má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti následne
spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku absencia
listín nebráni pokračovaniu v konaní, avšak predstavuje dôvod na zamietnutie návrhu, pričom sa

uplatňuje zodpovednosť navrhovateľa za procesnú aktivitu a riadne predloženie dôkazov. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia
dôvodnosti nároku navrhovateľa a existencie hrozby zásahu do jej práv.

5. Keďže zamietnutím návrhu neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o trovách

konania a konštatoval, že odporcom ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania, avšak
vzhľadom na nepreukázanie ich vzniku im náhradu nepriznal; zároveň rozhodol, že o výške trov
samostatným uznesením nebude rozhodovať.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle §

365 ods. 1 písm. e) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Zároveň žiadal, aby mu bol formou poštovej finančnej
poukážky vrátený ním uhradený poplatok vo výške 50,- Eur a aby bol vyrubený odporcom.

7. Odvolateľ uviedol, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Odvolateľ požadoval vykonať ohliadku na mieste samom. Súd to neakceptoval. Má za to,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodol len podľa
svojho subjektívneho názoru, ktorý nemá opodstatnenie. Súd ignoroval a neakceptoval ním uvádzaný
§ 127 a § 5 OZ, vyhlášku 523/2002 Z.z. ako aj vykonávajúci predpis, ktoré hovoria o hrubom zásahu do
majetkových práv iného a odstup sadenia drevín od hranice susedného pozemku min. 2,5 m až 3 m,

ktorého porušenia sa dopustil odporca, keďže tieto právne normy úmyselne ignoroval. Namieta, že boli
porušenéjehoústavnéprávaobsiahnutévÚstaveSR.Odvolateľuviedol,žezrejmesudcaJUDr.Karaffa,
ktorý vydal zamietavé uznesenie, je zaujatý na veci samej, nakoľko predmetné uznesenie je napísané
na 8-ich stranách formátu A4, na ktorých je 33 odstavcov a detailne odpisuje štrnásť paragrafov CSP.
Je nesporné, že takto chcel dať vážnosť svojmu dokumentu a zastrašiť navrhovateľa. Sudca Karafa má

údajne mať bližšie citové väzby na rodinu odporcu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho

boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože vcelom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:

10. Odvolací súd vychádzajúc z ust. § 325 ods. 1 CSP (neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebnébezodkladneupraviťpomeryaleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená),podanéhonávrhu
a obsahu spisu konštatuje, že odvolaniu nemožno vyhovieť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie
je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné,
aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je

osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie
alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len

podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k
zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

11. Z podaného odvolania (ako aj samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyplynulo,
ženavrhovateľsizrejmezamieňažalobunaochranuvlastníkaprotizásahom,ktorénadmieruprimeranú

pomerom obťažujú, alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv podľa § 127 ods. 1 OZ a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), to však neznamená, že účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je možné nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci samej bez toho, aby boli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že ak vlastník nehnuteľnosti

hospodári na svojom pozemku takým spôsobom, že vysadené rastliny vytvárajú tieň a svojím vzrastom
a koreňovým systémom ohrozujú stabilitu a konštrukciu stavby susedného vlastníka stavby a pozemku,
účelom rozhodnutia súdu vo veci samej podľa § 127 ods. 1 OZ na podklade starostlivo zisteného
skutkového stavu dokazovaním - teda pokiaľ pôjde o obťažovanie alebo ohrozenie nad mieru primeranú
pomerom, je uloženie žalovanej strane povinnosť zdržať sa obťažovania alebo ohrozenia žalujúcej

strany. Naproti tomu, účelom nariadenia neodkladného opatrenia je buď bezodkladná úprava pomerov
účastníkov alebo prevencia, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie.

12. Pokiaľ ide o splnenie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to v prvom rade
existenciu dôvodnosti nároku navrhovateľa, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že navrhovateľ

splnenie uvedenej podmienky neosvedčil. Z návrhu samotného, ku ktorému navrhovateľ nepripojil
žiadne listiny nevyplýva, kde konkrétne sa majú rastliny nachádzať, o aké rastliny ide, navrhovateľ
neosvedčil skutočnosť, že by rastliny skutočne zasahovali do jeho nehnuteľnosti, akokoľvek ju
ohrozovali, či nadmerne tienili do jeho okna kúpeľne. Navrhovateľ uviedol len to, že rastliny majú
výšku približne 5 m a šírku 4 m, z čoho je potrebné usúdiť, že ide o dlhotrvajúci stav vegetácie, nič

nenasvedčuje tomu, že by sa situácia vyznačovala naliehavou potrebou nutnej bezodkladnej úpravy
pomerov, bez ktorej by navrhovateľovi hrozila nenapraviteľná ujma. Odvolací súd dáva do pozornosti, že
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, vychádza
z dostupných dôkazných prostriedkov za účelom osvedčenia skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ teda ide o nevykonanie dôkazu – ohliadky, ktorú navrhol

odvolateľ, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nevyhnutnosť a neodkladnosť
úpravy pomerov strán musí vyplývať priamo zo samotného návrhu a musí byť osvedčená už pripojenými
dôkazmi – najmä listinami, fotografiami atď. (§ 326 ods. 1 a 2 CSP)

13. Nemožno dať za pravdu odvolateľovi v tom, že súd prvej inštancie rozhodol výlučne na podklade
vlastného subjektívneho názoru, resp. že by jednostranne vyhodnotil návrh na neprospech odvolateľa.
Pokiaľ navrhovateľ nepredložil žiadne listiny, či iné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyhodnotiť
splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne skonštatovalabsenciu osvedčenia dôvodnosti svojho nároku. Samotný fakt, že navrhovateľ sa s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Napadnuté uznesenie tak nie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia.

14. Ďalej odvolateľ v bode 4 odvolania uvádza, že sudca, ktorý vo veci rozhodol, je zrejme zaujatý,
pretože „uznesenie je napísané na 8-ich stranách formátu A4, na ktorých je 33 odstavcov a detailne
opisuje 14-násť § CSP. Je nesporné, že takto chcel dať vážnosť svojmu dokumentu a zastrašiť

navrhovateľa. Sudca Karaffa má údajne mať bližšie citové väzby na rodinu odporcu.“ Pokiaľ ide
o obsiahlosť a odôvodnenie samotného uznesenia, odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je
vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav zistený z návrhu, poukázal na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom z odôvodnenia

jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Osobitne odvolací
súd zdôrazňuje, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva nič, z čoho by bolo možné vyvodiť
akékoľvek zastrašovanie navrhovateľa. Navyše, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP). Čo sa týka

údajných „citových väzieb na rodinu odporcu“, tieto navrhovateľ nijako nešpecifikoval. Vzhľadom na to,
že navrhovateľ námietku zaujatosti nijako nekonkretizoval, neuviedol kedy sa mal o dôvode, pre ktorý
by mal byť sudca vylúčený, dozvedel, ďalej nepripojil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, na takúto
námietku súd neprihliada (§ 52 ods. 2 CSP).

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 CSP potvrdil.

16. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

17.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

18. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spoj. s čl. 17 CSP tak, že
hoci v odvolacom konaní úspešným odporcom vznikol nárok na náhradu trov konania, z obsahu spisu
nevyplýva, že by im akékoľvek trovy vznikli (k podanému odvolaniu sa nevyjadrili), preto im súd v súlade

so zásadou hospodárnosti konania ich náhradu ani nepriznal. (výrok II).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu

sostranou,naktorejvystupoval,tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Prokurátormôže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo

k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,auvedie,
v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).