Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/41/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203845
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5624203845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieDubcoveja

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX D., v súčasnosti s bydliskom B. E. XXX, XXX
XX B. E., F. D., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok,
so sídlom Námestie slobody č. 1461/9, 034 01 Ružomberok, dieťa rodičov: matka G. H., D. H., nar.
XX.XX.XXXX, prihlásená k trvalému pobytu C. XX, XXX XX D., v súčasnosti v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, 019 17 Ilava a otec I.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom obec B. E., F. D., v súčasnosti s bydliskom B. E. XXX, XXX XX B.

E., za účasti v odvolacom konaní Krajskej prokuratúry v Žiline, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina
1, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní
matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/125/2024-106 zo
dňa 22.9.2025 do výrokov III., IV. v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV. v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok
zo dňa 31.01.2019 sp. zn. 11P/56/2018 tak, že maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti otca.
Výrokom II. rozhodol, že otec je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Výrokom III. uložil matke maloletej povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 200,- Eur
mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 15.07.2025 k rukám otca maloletého

dieťaťa.
Podľa výroku IV. zameškané výživné od 15.07.2025 do 30.09.2025 vo výške 509,70 Eur uložil matke
zaplatiť v splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným počnúc od vykonateľnosti rozsudku v časti
o výživnom, pod podmienkou straty výhody splátok.
Podľa výroku V. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh podaný matkou maloletého
dieťaťa,jehoodôvodnenieapovykonanomdokazovanízaaplikácieust.§62,§75,§76Zákonaorodine
rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.3.Dokazovanímokresnýsúdzistil,žerozsudkomzodňa31.01.2019sp.zn.11P/56/2018bolaschválená
rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov v dvojtýždňových intervaloch a obidvaja rodičia boli oprávnení a povinní zastupovať maloletú

a spravovať jej majetok. Výživné určené nebolo.

4. Súd prvej inštancie zisťoval názor maloletej A. B., ktorá požiadala, aby súd nesprístupnil zvukový
záznam rodičom, ale súhlasila s oznámením jeho obsahu. Maloletá uviedla, že sa jej páči u mamy aj
u otca, u otca nevidela žiadne negatíva. Maloletej sa u matky nepáčilo z dôvodu, že niekedy musela

strážiť brata. Jej najväčším želaním bolo, aby sa rodičia prestali hádať.
Otec s maloletou A. žijú v rodinnom dome v B. E. (B. E. XXX). Časť rodinného domu (samostatná bytová
jednotka) obýva starý otec zo strany otca. Podľa kolízneho opatrovníka domácnosť otca vyhovuje pre
účel starostlivosti o maloleté dieťa. Otec platí za energie 50,- Eur mesačne, spláca exekúcie (približne
14,- Eur mesačne) a počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti v školskom roku 2024/2025 nemala
maloletá A. neospravedlnené absencie v škole. Škola potvrdila, že o maloletú sa zaujímali obidvaja

rodičia.
Matka maloletej je od 14.07.2025 vo väzbe, ktorú nariadil Okresný súd Žilina uznesením sp. zn.
29Tp/41/2025 a je stíhaná za trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť voči maloletému J. H., nar. v roku 2021.
Od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov a matka reálne nemôže vykonávať

starostlivosť o maloletú A.. Podľa lustrácie v Registri GP SR má byť otec maloletej stíhaný za skutky
spáchané v roku 2024, trestný čin krádeže (§ 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona) a neoprávnený
zásah do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru (§ 218 ods. 1 Trestného zákona). V čase
rozhodovania okresného súdu otec bol jediný rodič, ktorý sa o dieťa môže starať. Medzi otcom
a maloletou je vybudovaná citová väzba. Otec spolupracuje s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately, školou a školským psychológom, aby A. dokázala spracovať smrť súrodenca, ktorú
mala zaviniť matka. Okresný súd preto maloletú zveril osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, keďže akékoľvek úkony matky sú komplikované obmedzením jej
osobnej slobody.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o výživnom. V čase rozhodovania nemala matka žiadny príjem, preto
okresnýsúdvychádzalzpotenciálnehopríjmumatky.Tentoprincíppotencionalitypríjmupredskutočným
príjmom rodiča chráni záujem maloletého dieťaťa na výživné. Takouto okolnosťou je aj zánik príjmu
z dôvodu väzby rodiča, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselného trestného činu. Výkon
väzby v ústave na výkon väzby nie je ospravedlniteľný dôvod zníženia príjmu rodiča s vyživovacou

povinnosťou. Právo maloletého dieťaťa na výživné má prednosť. Pred rozhodnutím súdu o vzatí matky
maloletejdoväzbydosahovalamatkačistúmzdupribližne1.089,06Eurzpracovnéhopomeru(06/2025),
ktorú okresný súd vypočítal použitím mzdovej kalkulačky z hrubej mzdy 1.410,- Eur. Nemožnosť
dosahovať príjem z pracovného pomeru kvôli obmedzeniu osobnej slobody rodiča zo zákonných
dôvodov, s dôrazom na dôvodné podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, sa považuje za

vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu (k obdobnému záveru dospel ÚS ČR Nález sp. zn. IV. ÚS
1181/07 zo dňa 06.02.2008).

6. V čase rozhodovania okresného súdu maloletá mala 10 rokov a od septembra 2025 navštevuje 5.
ročník základnej školy v školskom roku 2025/2026. Ema nemá nad rámec bežných nákladov dieťaťa jej

veku zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

7. Pri určení výšky výživného okrem rozhodných ustanovení Zákona o rodine okresný súd aplikoval
metodickú príručku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné. Metodika obsahuje
súhrnodporučenýchvýchodískprestanovenievýškyvýživnéhoscieľomzjednoteniapraxesúdov.Medzi

kritériá pre použitie metodiky patrí 1. čistý príjem rodiča - 1.089,06 Eur, 2. životná etapa dieťaťa - vek
10 rokov a 2. stupeň základnej školy, 3. počet vyživovacích povinností rodiča - jedna k maloletej A., 4.
miera osobnej starostlivosti a styku rodiča s dieťaťom - žiadna. Do 31.08.2025 zodpovedá tabuľkovému
výživnému 22 % z príjmu matky, t.j. 240,- Eur a od 01.09.2025 zodpovedá tabuľkovému výživnému 24 %
z príjmu matky – 260,- Eur. Okresný súd sa striktne nedržal tabuliek a zohľadnil skutočnosť, že vychádzal

z potenciálneho a nie skutočného príjmu. Súd prvej inštancie preto určil výživné vo výške 200,- Eur
mesačne od okamihu prebratia výlučnej starostlivosti otca o dieťa od 15.07.2025, keďže väzba matky
začala 14.07.2025. Výživné je splatné vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Oprávnenáosoba na výživné je maloleté dieťa a miestom plnenia je rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti.

8. Z dôvodu, že o maloletú sa výlučne stará iba otec, od 15.07.2025 matke vzniklo zameškané
výživné od 15.07.2025 do 30.09.2025 (okresný súd vyhlásil napadnutý rozsudok 22.09.2025 – po
splatnosti výživného za september 2025). Výška zameškaného výživného predstavovala 509,70 Eur,
súčet pomernej časti výživného od 15.07. do 31.07.2025 vypočítaný nasledovne: 200,- Eur : 31 dní =
6,45 Eur/deň x 17 dní = 109,70 Eur a výživné za 2 mesiace august a september 2025 2 x 200,- Eur =

400,- Eur. Okresný súd povolil matke zaplatiť výživné v splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným,
počnúcodvykonateľnostirozsudkuvčastiovýživnom.Rozsudkyovýživnomsúvykonateľnédoručením,
a pokiaľ matka nezaplatí zameškané výživné riadne a včas stane sa celé neuhradené zameškané
výživné splatné.

9. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka, a to do výrokov III.,
IV.. Namietala, že rozhodnutie o vyživovacej povinnosti na maloletú nerešpektuje zásadu prezumpcie
neviny. Hoci kompetentný trestný súd zatiaľ nevyslovil zavinenie matky na spáchaní skutku, pre ktorý

je trestne stíhaná, tak civilný súd ju odsúdil a konštatoval jej vinu. Hoci výsledky doterajšieho trestného
konania preukazujú, že skutok, zo spáchania ktorého je matka obvinená, sa stal, tak otázka jej zavinenia
je stále predmetom dokazovania. Okresný súd mal uplatniť ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine len
za predpokladu, ak by dotazom na ústav, v ktorom matka vykonáva väzbu, mal za zistené, že táto
počas výkonu väzby môže pracovať a preberať za to odmenu, ale túto možnosť bezdôvodne odmietla.

Ak okresný súd mienil výškou výživného potrestať matku za spáchaný delikt skôr, ako táto bola
odsúdená, tak nezohľadnil skutočnosť, že takýmto rozhodnutím vlastne ohrozil obeť, teda manžela
matky, ktorého maloletého syna pravdepodobne usmrtila. V exekúcii totiž možno uspokojiť dlh jedného
z manželov vzniknutý za trvania manželstva aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Okresný súd rozhodol bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal majetkové pomery matky

a dokazovanie obmedzil len na zistenie, že táto je vo väzbe a aký mala príjem pred jej výkonom.
V dotknutých výrokových častiach navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V samostatnom podaní datovanom 30.10.2025, označeným ako odvolanie proti rozsudku sp. zn.
9P/125/2024 zo dňa 22.09.2025, matka maloletej uviedla, že vo väzbe v Ilave nepracuje, je nemajetná,

nevlastní žiaden majetok, nemá z čoho platiť výživné, preto žiadala oslobodenie od platenia výživného
alebo určenie minimálneho výživného, a pokiaľ bude odsúdená vo výkone trestu, bude zamestnaná, je
ochotná platiť výživné, ktoré určí súd.

11. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že vykonaným

dokazovaním boli zohľadnené potreby maloletého dieťaťa, možnosti, schopnosti rodičov, pričom
starostlivosť o maloleté dieťa v plnej miere zabezpečuje otec. Kolízny opatrovník sa v plnej miere
stotožnil s určeným výživným a navrhol rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch potvrdiť ako
vecne správne rozhodnutie.

12. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadrila okresná prokuratúra v podaní zo dňa 18.11.2025,
ktorá navrhla rozsudok v odvolaním napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny.

13. Podaním zo dňa 24.11.2025 Krajská prokuratúra v Žiline oznámila prebratie vstupu do konania.
Samostatnýmpodanímzodňa18.12.2025uviedla,žedoplnenieodvolaniamatkoumaloletejneobsahuje

žiadne nové skutočnosti. Mala za to, že okresný súd správne a zákonne vyhodnotil vyživovaciu
povinnosť matky maloletej.

14. Kolízny opatrovník k doručeným vyjadreniam okresnej a krajskej prokuratúry nemal výhrady.

15. Krajská prokuratúra k vyjadreniu kolízneho opatrovníka rovnako nemala pripomienky.

16. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu do výrokov III., IV.
o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného

konania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem,
posúdil rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokových častiach za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP
averejnýmvyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdombolrozsudokokresnéhosúduvnapadnutýchvýrokoch
III., IV. v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto

výrokoch vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

18.Kprocesnémupostupukrajskéhosúdu,ktorýprejednalodvolaniepodanématkoumaloletéhodieťaťa
proti rozsudku okresného súdu do výrokov III., IV. o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so
súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného konania bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje

na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/41/2026-171 zo dňa 09.04.2026, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
14.04.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Odvolaním matka maloletého dieťaťa napadla rozsudok okresného súdu do výrokov III., IV.
o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách prvoinštančného
konania, ktorým namietala, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach
nerešpektuje zásadu prezumpcie neviny, pre postup podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa vyžadovalo,

aby dotazom na ústav, v ktorom vykonáva väzbu, bolo zistené, že počas výkonu väzby môže pracovať
a poberať za to odmenu, ale túto možnosť bezdôvodne odmietla. Mala za to, že bolo rozhodnuté
o vyživovacej povinnosti bez toho, aby boli skúmané majetkové pomery matky a dokazovanie bolo
obmedzené len na zistenie, že táto je vo väzbe a aký mala príjem pred jej výkonom, pričom je nemajetná,
nevlastní žiaden majetok, preto žiadala oslobodenie od platenia výživného alebo určenie minimálneho

výživného. Navrhla rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch III., IV. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

20. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov uvádzaných matkou maloletého
dieťaťa nebol na základe nižšie prijatých záverov a zhodnotení vyhodnotený ako opodstatnený k tomu,

aby bolo možné odvolaniu matky maloletého dieťaťa vyhovieť.

21. Okresný súd, podľa názoru krajského súdu, v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie nevyhnutné k rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa, pokiaľ
komplexne zobral do úvahy vek a potreby maloletého dieťaťa, príjmové možnosti matky pred nástupom

na výkon väzby, ak jej čistý príjem bol 1.089,06 Eur. V čase rozhodovania okresného súdu maloletá
mala 10 rokov a bola na druhom stupni základnej školy. Matka maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť
okrem maloletej A.. Samotný výkon väzby matkou maloletej nemôže byť na ujmu práv maloletého
dieťaťa, voči ktorému ako rodič má primárnu a základnú vyživovaciu povinnosť, ktorá nemôže byť
determinovaná stavom, ktorý nastal na strane matky maloletej.

22. Okresný súd komplexne vyhodnotil rodinnú situáciu, a to, že maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti otca (výrok I. nenapadnutý odvolaním matkou maloletej). V danom konaní okresný súd
a ani krajský súd nerozhodovali o trestnoprávnej zodpovednosti matky maloletého dieťaťa, ale o tom,
v akej miere je povinná si plniť vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči maloletej.

23. Okresný súd vecne správne poukázal na zmenu pomerov, ak posledným súdnym rozhodnutím,
a to rozsudkom sp. zn. 11P/56/2018 zo dňa 31.01.2019, ktorým bola schválená uzavretá rodičovská
dohoda, bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových
intervaloch, pričom obidvaja rodičia boli oprávnení a povinní zastupovať maloletú a spravovať jej

majetok a výživné počas striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov určené nebolo. So zmenou
pomerov, ktorá nastala, a to zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, pretože matka maloletej
nemôže vykonávať starostlivosť o maloletú z dôvodu výkonu väzby, zákonite bolo nevyhnutné rozhodnúť
o vyživovacej povinnosti matky maloletej.24. Okresný súd vecne správne reflektoval na zmenu osobnej starostlivosti u maloletej, ktorá podľa
nenapadnutého výroku I. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a namieste zdôraznil ust. § 62

ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení vyživovacej povinnosti
matkemaloletéhodieťaťaokresnýsúddôsledneaplikovalust.§75ods.1Zákonaorodine,keďprihliadol
na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako oprávneného, ktoré vo veku 10 rokov a druhého
stupňa základnej školy, nemá nad rámec bežných nákladov jeho veku zvýšené náklady na zdravotnú

starostlivosť, prípadne na vzdelávanie, rozvíjanie talentov. Vzhľadom k ustálenej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov nebolo potrebné, aby okresný súd detailne vykonal dokazovanie odôvodnených
potrieb maloletej na základe „jednotlivých bločkov“, pokiaľ odôvodnené potreby detí v rovnakom veku
a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak nie sú v určitom konkrétnom prípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti záujmovej alebo športovej
činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa

(čo neboli okolnosti na strane maloletej), pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je
potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré
vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5CdoR/14/2024, sp.
zn. 7CdoR/7/2025). Naviac v okolnostiach danej veci v takomto rozsahu dokazovanie odôvodnených
výdavkov a potrieb maloletej sa nevyžadovalo s ohľadom k tomu, že maloletá bola do 15.07.2025

v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom zmena výkonu osobnej starostlivosti o maloletú
nastala od okamihu prevzatia výlučnej starostlivosti o maloleté dieťa otcom od 15.07.2025, keďže väzba
u matky maloletej začala 14.07.2025.

25. Súd prvej inštancie pri vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa namieste vychádzal

z potencionálneho príjmu matky, pri ktorom zobral zreteľ na príjem, ktorý matka dosahovala pred
nástupom na výkon väzby, a to čistú mzdu 1.089,06 Eur. Súd prvej inštancie (odsek 13. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) nemohol vziať skutočnosť výkonu väzby, na ktorý nastúpila matka maloletého
dieťaťa, za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nedosahuje príjem, s dôsledkom na neurčenie vyživovacej
povinnosti, resp. na určenie minimálneho zákonného výživného (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona). Ak by matka maloletého dieťaťa nebola vo výkone väzby, dosahovala by príjem
z pracovného pomeru, ktorý bol okresným súdom ustálený na sumu čistej mzdy približne 1.089.06
Eur, čo bol vecne správny postup okresného súdu, t.j. bolo vychádzané z potencionality príjmu matky
maloletej, ktorý by dosahovala, pokiaľ by nedošlo k obmedzeniu osobnej slobody matky ako rodiča zo

zákonných dôvodov, s dôrazom na podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1,
2 písm. c) Trestného zákona.

26. V okolnostiach danej veci krajský súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov,
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča súd prihliada len

v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. I napriek tomu, že matka maloletého dieťaťa v súčasnosti nemá (pravidelný) príjem, v danom
štádiu je potrebné uviesť, že sa sama pripravila o možnosť jeho dosahovania a samotná skutočnosť, že
je vo väzbe, neodôvodňovala neurčenie vyživovacej povinnosti, resp. jej určenie v minimálnom rozsahu
vzmysle§62ods.3Zákonaorodine.Súdnapraxkonštatovala,žepokiaľsarodičzbavilsvojímkonaním,

kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba alebo uložený trest odňatia slobody, objektívnej možnosti
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu
výživou odkázaného dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp
potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť
výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza sa z jej potencionálnych príjmov, t.j.

v okolnostiach danej veci z príjmu, ktorý matka dosahovala pred nástupom na výkon väzby. Nebol preto
rozhodujúci faktor, či matka maloletého dieťaťa má počas výkonu väzby príjem, ale to, aký príjem by
mohladosahovať,vdanomprípadepríjemprednástupomnavýkonväzby,pretožeprincíppotencionality
má prednosť pred princípom fakticity.

27. Hoci Metodika výpočtu výživného v Slovenskej republike vydaná Ministerstvom spravodlivosti SR
má odporúčací charakter, v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd vecne správne
poukázal na rozhodné východiská pre stanovenie výšky výživného, t.j. keď prihliadol na potencionálny
príjem matky maloletej, t.j. príjem, ktorý dosahovala pred nástupom na výkon väzby, životnú etapudieťaťa, ktoré je vo veku 10 rokov a navštevuje 2. stupeň základnej školy, so zreteľom na to, že matka
okrem maloletej nemá žiadnu inú vyživovaciu starostlivosť a osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva otec
maloletého dieťaťa. Pri určení vyživovacej povinnosti matke maloletého dieťaťa okresný súd nevybočil

ani z kritérií upravených Metodikou výpočtu výživného v Slovenskej republike vydanou Ministerstvom
spravodlivosti SR, a preto ani z tohto dôvodu nebola zistená vecná nesprávnosť rozsudku okresného
súdu v napadnutých výrokoch III. o vyživovacej povinnosti matky v spojení s výrokom IV. o zameškanom
výživnom.

28. V štádiu odvolacieho konania prevzala vstup do konania krajská prokuratúra, ktorá skutočnosť sa
premietla do záhlavovej časti rozsudku krajského súdu, pretože sa v zmysle ust. § 13 CMP a zákona
o prokuratúre nevyžaduje vydanie samostatného rozhodnutia.

29. Na základe vyššie uvedených záverov, zhodnotení, neboli vyhodnotené odvolacie námietky podané
matkou maloletého dieťaťa ako relevantné, preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III.

o vyživovacej povinnosti matky voči maloletej vo výške 200,- Eur mesačne a výroku IV. o povinnosti
matky zaplatiť zameškané výživné od 15.07.2025 do 30.09.2025 vo výške 509,70 Eur v splátkach
po 100,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok, v spojení so súvisiacim výrokom V. o trovách
prvoinštančného konania bol potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neboli zistené
dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.