Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223200806
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6223200806.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a

členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
D. XX, zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s. r. o., Nemesszegská
6575/35, Dunajská Streda, IČO: 55 112 111 a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. G.
XXXX/XX, H., t.č. I. XX, G., zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Soňa Krasňanská, advokátka,
Trnavská 49, Pezinok, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o nahradenie

prejavu vôle, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 27P/5/2023-886 zo dňa 16.
októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. návrh
otca dieťaťa na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietol, vo výroku II. konanie o
nahradenie prejavu vôle zastavil, vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca doručený dňa
02.05.2023, ktorým sa domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré boli
naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5P/4/2023-83 zo dňa 08.02.2023, a to
tak, že žiadal, aby mu maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnený maloletého
zastupovaťaspravovaťjehomajetok,matkuzaviazalprispievaťnavýživumaloletéhovýživnýmvovýške

170 Eur mesačne, na jeho odôvodnenie, na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podal
otec, na rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie Čl. 5, § 26 Zákona o rodine, § 52 CMP rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Pezinok č.k. 5P/4/2023-83 zo dňa 08.02.2023 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa
rozvedené, schválená rodičovská dohoda v znení, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti

matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 170 Eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým súd upravil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedeledo 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a matka je povinná
maloletého na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi.

4. Uznesením č.k. 27P/5/2023-93 zo dňa 22.06.2023 Okresný súd Lučenec nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, matke dieťaťa uložil
povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 85 Eur mesačne, splatným
k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, vo
zvyšku návrh na neodkladné opatrenie zamietol a vymedzil, že neodkladné opatrenie bude trvať

do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. Dôvodom
tejto dočasnej úpravy práv a povinností bolo, že otec v návrhu osvedčil, že je potrebné upraviť
práva a povinnosti rodičov k dieťaťu, keďže matka dieťaťa požíva alkohol, často mení zamestnania,
odchádza z domácnosti rodičov, pričom deti necháva v starostlivosti svojich rodičov a v súčasnej
dobe, teda v čase, keď sa rozhodovalo o neodkladnom opatrení, bola hospitalizovaná v Psychiatrickej
nemocnici v Hronovciach. Bolo teda vo verejnom záujme, aby bola zabezpečená dostatočná úroveň

starostlivosti o maloleté dieťa, najmä ochrana jeho duševného, telesného a citového vývinu.. Predmetné
uznesenieonariadeníneodkladnéhoopatreniabolopotvrdenéuznesenímKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.
13CoP/13/2023 zo dňa 22.08.2023, kde krajský súd mal za to, že na základe osvedčených skutočností
súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti
otca a matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 85 Eur mesačne. Zároveň poukázal

na to, že nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade neprejudikuje rozhodnutie vo veci
samej a vzájomné tvrdenia rodičov budú predmetom dokazovania v prebiehajúcom konaní o zmenu
výchovného prostredia maloletého A..
Uznesenímč.k.27P/5/2023-460zodňa29.04.2024súdnariadilneodkladnéopatrenievznení,žematka
je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 15:30 hod. do nedele

do 18.00 hod., ako aj počas letných prázdnin.

5. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že je pravdou, že maloletý bol dočasne zverený
neodkladným opatrením do starostlivosti otca, nakoľko v čase podania návrhu vo veci samej a
na nariadenie neodkladného opatrenia matka dieťaťa požívala alkohol, často menila zamestnania,

odchádzala z domácnosti rodičov, pričom maloletého a jeho súrodencov nechávala v starostlivosti
svojich rodičov, dokonca po matke bolo vyhlásené aj pátranie. Bol s ňou ukončený zo strany jej
zamestnávateľa pracovný pomer v skúšobnej dobe. Následne matka 16.06.2023 bola hospitalizovaná
v Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach, kde absolvovala dobrovoľnú protialkoholickú liečbu a bola
prepustená 03.09.2023. Od tejto doby pravidelne navštevuje psychiatra, zúčastňuje sa psychologických

sedení, zamestnala sa a svojím zamestnávateľom je hodnotená kladne. Rovnako správa o povesti na
matku dieťaťa potvrdila, že táto sa riadne stará o dve maloleté deti. Jej maloleté deti z predchádzajúceho
manželstva, maloletí A. a J. D., dosahujú v škole dobré výsledky, škola potvrdila, že matka sa o deti
riadne stará a spolupracuje so školou. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že matka zmenila
svoje správanie, absolvovala liečbu, zamestnala sa a upravila si svoje pomery, pričom preukázala, že

v súčasnej dobe je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť aj o maloletého. K tvrdeniam otca, že
matka deklarovala, že si vytvorí samostatné bývanie a toto sa nestalo, súd prvej inštancie poukázal na
to, že zo správy z prešetrenia pomerov u matky vyplynulo, že táto býva v štvorizbovom nájomnom byte,
ktorý majú prenajatý rodičia matky, v ktorom aj oni žijú a sú tam vytvorené vhodné bytové podmienky.
Rodičia matky sú jej nápomocní pri starostlivosti o dieťaťa s prihliadnutím na jej pracovnú dobu. Z

poslednej správy z prešetrenia pomerov v domácnosti matky a jej rodičov bolo zistené, že pomery sa
stabilizovali, v domácnosti už nedochádza k žiadnym hádkam, pričom súd prvej inštancie uveril tomu,
že tieto pramenili hlavne z toho, že matka dieťaťa v minulosti požívala alkohol. Bývalý manžel matky A.
D. v prehlásení zo dňa 25.07.2025 potvrdil, že matka sa vzorne stará o ich spoločne deti J. a A.. Zo
správy starostky obce D. bolo preukázané, že u otca matky ako pracovníka obce nebolo zistené požitie

alkoholu, u starej matky nebola zistená konfliktnosť, vulgarizmy, alebo konzumácia alkoholu. Starostka
obce potvrdila opatrovníkovi, že matka sa po návrate z protialkoholického liečenia zmenila, vzorne sa
odetistará,zamestnalasa.Ktvrdeniamotca,žestarámatkajenezamestnanáažetuabsentujúsociálne
vzťahy a starí rodičia sú už blízko dôchodku a nie sú teda schopní udržať také tempo, ako vyžaduje
súčasnýškolskýsystém,súdprvejinštanciepoukázalnato,žematkamápracovnúdobudenneod05:30

hod. do 12:30 hod. a potom pracuje každú druhú sobotu od 05:30 hod. do 13:00 hod., čiže s prihliadnutím
na túto pracovnú dobu dokáže tieto činnosti zabezpečiť a zrejme nie je potrebné, aby pri príprave detí
do školy im pomáhali starí rodičia. Aj napriek tomu, že títo sú v dôchodkovom veku, z uvedeného eštenemusí vyplývať, že by neboli schopní pomôcť deťom pri učení a neboli zdatní, pokiaľ ide o nejaké nové
technológie ako je Edupage, resp. ostatné technické záležitosti.
Súd prvej inštancie poukázal aj na pohovor, ktorý bol vykonaný s maloletými deťmi D. pri prešetrení

pomerov dňa 09.10.2025, ktoré uviedli, že vzťah medzi ich matkou a starými rodičmi je dobrý, rozumejú
si, poslúchajú mamu a mama poslúcha svojich rodičov. Zároveň potvrdili, že keď je mama v robote,
starajú sa o nich starí rodičia.

6. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal aj na závery znaleckého posudku, kde znalkyňa vo svojom

znaleckom posudku a aj pri jej výsluchu uviedla, že v prípade, ak matka má dobré vzťahy so svojimi
rodičmi,môžetodieťaobohacovať,pretožemaloletédetimajúradystarýchrodičov.Rovnakoajznalkyňa
v znaleckom posudku potvrdila, že matka preukázala, že navštevuje psychiatra, psychológa, preukázala
aj ostatnými listinnými dokladmi (odbery), že alkoholické nápoje nepožíva. U otca znalkyňa v znaleckom
posudku a taktiež aj na pojednávaní uviedla, že správanie otca v súvislosti s jeho závislosťou je také, že
tentoodbiehaodtémy,upriamovalpozornosťnazávislosťnastranematkyajehotvrdeniaohľadomtoho,

kedy prestal požívať návykové látky boli rozporuplné, boli tam rôzne roky. Zároveň znalkyňa uviedla,
že pokiaľ otec dieťaťa bol drogovo závislý, nemal by vôbec požívať alkohol, pretože požívanie alkoholu
môže byť štartérom návratu k závislosti.
Že otec nie je závislý na alkohole, resp. návykových látkach, preukazoval súdu len čestnými
prehláseniami svojej sestry a rodičov a tieto skutočnosti potvrdili ním navrhnutí a vypočutí svedkovia.

Tieto čestné prehlásenia a výpovede súd však nepovažoval za vierohodné, nakoľko sa jedná
o príbuzných zo strany otca, resp. jeho priateľov. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že
otec maloletého dieťaťa viacnásobne fyzicky napadol matku, spôsobil jej pomliaždeniny, o čom boli
predloženéajlistinnédôkazy,avšakmatkanaotcanepodalatrestnéoznámeniaatietonapadnutianeboli
vyšetrené orgánmi činnými v trestnom konaní.

Pri rozhodovaní o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia maloletého A. prihliadol aj na to, že
maloletý by mal vyrastať spoločne so svojimi súrodencami J. a A. D., pričom mal preukázané, že medzi
súrodencami existujú dobré súrodenecké vzťahy a väzby, majú sa radi a aj maloletý ich má rád. Aj
znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že je v záujme maloletého, aby bol vychovávaný spoločne so
svojimi súrodencami zo strany matky, pretože rozdelené výchovné prostredie by mohlo viesť k strate

istoty a dôvery voči dospelým. Súd prvej inštancie nespochybnil to, že maloletý A. má vytvorený vzťah
aj k svojej sestre K. zo strany otca, avšak vo vzťahu k sestre K. ide o vyšší vekový rozdiel a menšiu
frekvenciu kontaktov.
Znalkyňa uviedla, že riziko recidívy existuje u obidvoch rodičov, pokiaľ ide o matku dieťaťa, s
prihliadnutím na to, že absolvuje individuálne terapie, tak sa zbavuje záťažových situácií, resp. stresov

a učí sa ich zvládať. Maloleté dieťa sa znalkyni jednoznačne nevyjadrilo, u ktorého z rodičov by chcelo
žiť, znalkyňa na pojednávaní uviedla, že s prihliadnutím na to, že maloletý je už viac ako dva roky u otca
a od podania znaleckého posudku uplynul rok, vo vzťahu k maloletému by sa ani v prípade, že by bol
vykonaný znalecký posudok v súčasnej dobe, neprejavila vyzretosť vo vzťahu k otcovi, resp. matke,
pretože v čase vykonania znaleckého posudku bol maloletý v predškolskom veku, teraz je v mladšom

školskom veku, teda u neho k žiadnym zmenám nedošlo. Maloletý je teraz v takom veku, že nemá názor,
nevie ho odprezentovať, ustať ho a preberá názory svojho okolia.
Pokiaľ bol naposledy uskutočnený pohovor s maloletým na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Veľkom Krtíši spoločne s jeho súrodencami, maloletý uviedol, že by chcel byť u matky, aj v minulosti
sa vyjadroval tak, že by chcel navštevovať Materskú školu v D.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že

zamietol návrh na vykonanie dôkazov výsluchom maloletého, ktorého nechcel traumatizovať, pretože
tento nemá ustálené, u ktorého z rodičov by chcel bývať, prihliadol na vyjadrenie znalkyne, ktorá uviedla,
že maloletý vzhľadom na svoj vek a vyspelosť ešte nemá ustálený názor.
Znalkyňa v znaleckom posudku a aj pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že navrhuje maloletého
zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom uviedla, že ak by otec spochybňoval matku v jej roli,

nenechával by syna v minulosti v jej starostlivosti a v súčasnej dobe by jej nenavrhoval návrat do
spoločnej domácnosti a obnovovanie fungovania pôvodnej rodiny. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tým,
čo uviedla znalkyňa, že matka zabezpečuje vyššiu saturáciu emocionálnych potrieb dieťaťa, dlhodobá
absencia kontaktu matky s dieťaťom by vysoko pravdepodobne mohla mať na dieťa zásadne negatívny
vplyv, nakoľko by došlo k narušeniu vzťahovej väzby medzi matkou a jej dieťaťom. Dieťa potrebuje

v prvých rokoch svojho života pri sebe matku, alebo inú materskú osobu, ktorá uspokojuje všetky
jeho biologické a psychické potreby. Zmena výchovného prostredia maloletého, keďže sa už viac ako
dva roky nachádza u otca, podľa súdu, nebude mať na neho negatívny vplyv, nakoľko maloletý, ako
uviedla aj znalkyňa, má pozitívny vzťah k obom rodičom, na prostredie u matky je zvyknutý, má tamsúrodencov, starých rodičov, pričom sa s matkou od úpravy styku (na základe vydaného neodkladného
opatrenia) pravidelne stretáva, preto návrh otca dieťaťa na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností súd prvej inštancie zamietol. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý

dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, bolo vymedzené do právoplatného skončenia veci,
právoplatnosťou veci teda dôjde k jeho zrušeniu s tým, že toto neodkladné opatrenie stratí právny základ
a bude naďalej platiť rozvodový rozsudok, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky
s úpravou styku pre otca.

7. Súd prvej inštancie konanie v časti o nahradenie prejavu vôle zastavil podľa ust. § 29 ods. 1, 3 CSP,
nakoľko v tejto časti vzal otec dieťaťa návrh späť, s čím ostatní účastníci súhlasili.

8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Proti tomuto rozsudku do výroku I. podal odvolanie v zákonnej lehote otec maloletého dieťaťa
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, a to podaním doručeným súdu dňa 25.11.2025 (č.l. 924
súdneho spisu), z dôvodov podľa ust. § 365 a nasl. CSP - nesprávne skutkové zistenia, nesprávne
právne posúdenie veci, vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nedostatočné a vnútorne rozporné odôvodnenie rozhodnutia, nesprávne a neúplné vyhodnotenie

znaleckého dokazovania. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok tak, že zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, zaviaže matku povinnosťou
prispievať na výživu sumou 170 Eur mesačne s tým, že styk s maloletým bude upravený totožne, ako bol
upravený v neodkladnom opatrení, eventuálne subsidiárne, ak by odvolací súd nemal dané podmienky
na zmenu rozhodnutia vo veci samej, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na nové konanie a rozhodnutie.
V odôvodnení odvolania uviedol, že maloletý A. sa na základe neodkladného opatrenia nachádza
v osobnej starostlivosti otca viac ako dva roky, a to v mieste jeho prechodného bydliska v G., L.
B., kde navštevoval materskú škôlku, absolvoval predškolskú prípravu a v súčasnosti je žiakom
druhého ročníka miestnej základnej školy s tým, že poukázal na Správu z prešetrenia pomerov u otca

ÚPSVaR Pezinok zo dňa 14.09.2023, z ktorej vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
ohľadom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli u otca vytvorené priaznivé bytové, sociálne
a výchovné podmienky. V ďalšom poukázal na rodinné prostredie u matky v čase, kedy sa rozhodovalo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde poukázal na to, že bola prijatá na liečenie
do psychiatrickej nemocnice dňa 16.06.2023 s tým, že rodičia matky podali dňa 04.04.2023 návrh

na neodkladné opatrenie a zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, kde poukazovali sami
na alkoholizmus matky, nevyhovujúce pomery v domácnosti s tým, že o uvedenom rozhodoval Okresný
súd Veľký Krtíš č.k. 3P/12/2023-49 a z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že v rodine existujú generačné
a názorové konflikty, ktoré matka riešila pitím alkoholu. Podľa otca, ide o dlhodobo nefunkčné rodinné
prostredie zaťažené alkoholizmom a násilím s tým, že matka bola v minulosti rodičmi fyzicky napádaná.

K tejto skutočnosti otec priložil fotky, ktoré dokumentujú stav po bitke, ktorú matka obdržala od otca
ako výchovný prostriedok proti jej alkoholizmu. Súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil výsledky
neodkladného opatrenia, dlhodobý pobyt maloletého u otca, nepripísal potrebnú váhu správam ÚPSVaR
Pezinok, ktoré preukazujú stabilné a harmonické prostredie u otca. Zároveň nesprávne právne posúdil
vec, a to najlepší záujem maloletého a zásadu stability, to znamená, že rozhodol o návrate maloletého

do prostredia, ktoré bolo pred dvoma rokmi označené za rizikové a v ktorom prebiehali závažné udalosti
(alkoholizmus matky, nutnosť liečby, návrh starých rodičov na zverenie detí do náhradnej starostlivosti).

10. Otec bol toho názoru, že rozsudok je postavený prevažne na momentálnom stave matky (krátkodobá
abstinencia), nereflektuje dlhodobé riziká vyplývajúce z rodinného prostredia matky, neberie do úvahy,

že maloletý sa reálne adaptoval na prostredie otca, v ktorom dlhodobo prospieva, neporovnal obidve
prostredia z hľadiska dlhodobej perspektívy maloletého, odôvodnenie je nedostatočné, nevysporiadal
sa s konkrétnymi námietkami otca voči znaleckému posudku a presvedčivo neargumentoval, prečo je
návrat maloletého do pôvodného prostredia v jeho najlepšom záujme. Preto otec považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za nesprávne, neúplne odôvodnené a v rozpore s najlepším záujmom maloletého.

Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie sa dopustil aj procesných pochybení, a to v súvislosti
s právom na spravodlivý proces a právom byť vypočutý. Otec v konaní preukázal stabilné zamestnanie,
podporu širšej rodiny, deklaroval ochotu nebrániť styku maloletého s matkou, pokiaľ jej stav bude
stabilizovaný, dieťa vedie k športu, mimoškolským aktivitám, zodpovedne riešil svoju minulú drogovúzávislosť, absolvoval liečbu v Holandsku, šesť rokov abstinuje, vedie usporiadaný život, nebolo
preukázané, že by zanedbával starostlivosť, alebo ohrozoval dieťa.
Ďalšie procesné pochybenie otec videl v tom, že nebol vypočutý maloletý na pojednávaní dňa

16.10.2025, podal návrh na vypočutie maloletého, tento návrh bol zamietnutý, podľa otca, je maloletý
vo veku, kedy je schopný vyjadriť základný názor na svoje životné pomery a kľúčové vzťahy, v čase
rozhodovania mal viac ako sedem rokov. Súd tým oslabil realizáciu práva dieťaťa byť vypočuté podľa
Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalej poukázal na to, že rozsudok trpí vadou nedostatočného
a čiastočne rozporného odôvodnenia a rovnako nesprávne súd prvej inštancie vyhodnotil aj znalecký

posudok, námietky proti nemu, ktoré podal otec, súd prvej inštancie nekriticky prevzal závery znalkyne.
Podľa otca, znalkyňa pri výsluchu nedala jednoznačné odpovede, ktoré by odôvodňovali preferenciu
výchovného prostredia matky, nebola dostatočne vyhodnotená rozdielna dĺžka absencie oboch rodičov,
matka cca jeden rok, otec niekoľko rokov, osobnostné nastavenie matky (submisivita, emočná labilita,
sebapoškodzovanie v záťaži, riziko vzniku neurotickej poruchy u matky v záťaži, reálne podmienky
matkysamoživiteľkyvpreplnenomnájomnomobecnombytevspoločnejdomácnostisrodičmi,dlhodobý

pobyt dieťaťa v prostredí otca, kde bolo preukázané, že prospieva). Odôvodnenie vyjadrené súdom
neobsahuje žiadne relevantné porovnanie kvality života, ktorú má dieťa teraz u otca, vlastná izba, pokoj,
šport, škola (s kvalitou života, ktorú bude mať u matky – spoločná domácnosť so starými rodičmi,
hluk, konflikty). Záver posudku nevychádza z komplexného porovnania výchovných prostredí, ale len
z mechanického uprednostnenia matky bez ohľadu na riziká, na ktoré sama znalkyňa v diagnostickej

časti posudku upozornila. Zároveň napadnutý rozsudok má potencionálne závažný a dlhodobý dopad na
vývin maloletého A., ignoruje pozitívne adaptovanie dieťaťa v prostredí otca, nereflektuje riziká súvisiace
s návratom do prostredia zaťaženého alkoholizmom, generačným napätím a násilím, minimalizuje
skutočnosť, že návrat do takéhoto prostredia môže zvýšiť riziko vzniku závislosti a psychických
problémov u maloletého. K odvolaniu sa vyjadril samostatne aj otec, a to podaním doručeným súdu

04.12.2025 (č.l. 949 súdneho spisu), kde uviedol, že s odvolaním plne súhlasí, stotožňuje sa s dôvodmi
tam uvedenými.

11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu 15.12.2025 (č.l. 956 súdneho
spisu) uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, zákonný a plne

zodpovedajúci zásade najlepšieho záujmu maloletého A.. Súd prvej inštancie vykonal mimoriadne
rozsiahle dokazovanie, ktoré zahŕňalo výsluchy rodičov, svedkov, znalecké dokazovanie, množstvo
správ orgánov sociálno-právnej ochrany detí, správy odborných lekárov a ďalšie listiny. Rozhodnutie má
jasné logické a presvedčivé odôvodnenie, čo je zrejmé z obsahu rozsudku. Otec v odvolaní opakuje
tvrdenia, ktoré súd prvej inštancie už podrobne preskúmal a správne vyhodnotil. Tvrdenie otca, že

súd jeho pripomienky ignoroval, je v priamom rozpore s obsahom rozsudku, súd sa vysporiadal
so všetkými dôkazmi v zmysle § 191 CSP. Vyhodnocoval znalecký posudok v súvislosti s ostatnými
dôkazmi, oboznámil sa so znaleckým posudkom, doplňujúcim stanoviskom znalkyne, podrobne posúdil
námietky otca proti znaleckému posudku. Znalkyňa potvrdila, že matka je stabilizovaná, abstinentná,
pravidelnenavštevujepsychiatraapsychologičku,spolupracujesodborníkmiajejprognózajepriaznivá.

Maloletý A. má citovú väzbu na oboch rodičov a neexistuje žiadny odborný dôvod narušiť túto rovnováhu
zásahom do rodičovských práv. Zároveň znalkyňa poukázala na to, že otec vykazuje osobnostné črty,
ktoré môžu byť pre výchovu maloletého A. zaťažujúce, najmä rigiditu a tendencie k ovládaniu. Otec
v odvolaní selektívne cituje len tie časti znaleckého posudku, ktoré považuje za priaznivé, pričom
ignoruje odborné riziká identifikované na jeho strane. Súčasťou najlepšieho záujmu maloletého A. je

aj zachovanie jeho prirodzenej rodinnej identity, ktorá zahŕňa nielen vzťah rodič – dieťa, ale aj vzťahy
súrodenecké. Maloletý A. dlhodobo vyrastal so súrodencami, s ktorými má vytvorenú pevne zakorenenú
citovú väzbu, na svojich súrodencov sa teší, prejavuje k nim prirodzenú náklonnosť a rovnako aj
súrodenci na neho reagujú pozitívne. Maloletý A. počas konania opakovane spontánne prejavoval túžbu
byť so svojimi súrodencami, vníma ich ako prirodzenú súčasť svojho života a prostredia, v ktorom

sa cíti bezpečne. Matka je pre maloletého A. v jeho veku stabilizačným prvkom, osobou, ktorá ho
sprevádza v každodenných rituáloch, rozumie jeho potrebám a podporuje jeho citový vývoj. Neobstojí
tvrdenie otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho pripomienky k znaleckému posudku ani jeho
námietka, že súd prvej inštancie nevypočul maloletého A.. Zo záverov znalkyne vyplýva, že maloletý
je ľahko ovplyvniteľný, emocionálne lojálny a vystavený tlakom zo strany otca, pričom priamy výsluch

by pre maloletého predstavoval neprimeranú psychickú záťaž. Súd prvej inštancie preto postupoval
v súlade s § 38 Zákona o rodine, keď názor maloletého zisťoval sprostredkovane odbornými metódami.
Významná časť odvolania otca je založená na tvrdení, že maloletý A. je zvyknutý na prostredie otca
v dôsledku neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie však správne uviedol, že neodkladné opatrenieje dočasným procesným inštitútom, ktorý nevytvára nové výchovné prostredie v zmysle judikatúry.
Navrhla,abyKrajskýsúdvŽilineodvolanieotcaakonedôvodnézamietolarozsudoksúduprvejinštancie
potvrdil v celom rozsahu.

12. Otec v podaní doručenom súdu 30.12.2025 sa osobne vyjadroval k stanovisku matky (č.l. 963
súdneho spisu), v ktorom zopakoval skutočnosti, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní proti rozsudku
súdu prvej inštancie.

13. Matka vo vyjadrení k podaniu otca doručenom súdu 14.01.2026 (č.l. 970 súdneho spisu) uviedla, že
maloletý sa jej opakovane zdôveruje, že sa u otca necíti bezpečne ani spokojne, že je smutný, osamelý
a že mu chýba emocionálna blízkosť. Nemá sa s kým hrať, keďže otec je často pracovne vyťažený
a osobný čas s ním trávi minimálne. Napriek tejto skutočnosti a vyslovenému želaniu maloletého a jeho
súrodencov otec nebol ochotný umožniť, aby maloletý strávil vianočné sviatky u matky ani v minimálnom
rozsahu, pričom tento postoj bol založený výlučne na striktnom formálnom uplatnení režimu. Maloletý

matku opakovane žiada, aby otcovi nehovorila o veciach, ktoré jej povedal, pretože sa obáva jeho
reakcie. Z toho je zrejmé, že maloletý vo vzťahu k otcovi prežíva strach a psychický tlak. Matka
považujezanevyhnutnépoukázaťnadlhodobúhistóriuzávislostiotcamaloletého,ktorámápriamyvplyv
na bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa maloletý nachádza. Otec má problémy s návykovými
látkami, už od mladistvého veku absolvoval resocializačné liečenia, avšak opakovane recidivoval. Počas

silných abstinenčných príznakov dochádzalo k fyzickým útokom na matku pred očami maloletých detí.
Agresivita otca bola súdu v rámci konania viacnásobne preukazovaná a matka má za to, že je potrebné
prihliadnuť aj na jeho odsúdenie za trestný čin ublíženia na zdraví. Užívanie alkoholu otec pred súdom
nepoprel. Maloletý matke opakovane opisuje, že otec často požíva alkoholické nápoje aj vo večerných
a nočných hodinách, zle spáva, často sa budí a alkohol požíva aj ráno, najmä počas víkendov. Otec

doposiaľ nepredložil objektívne dôkazy o abstinencii, najmä toxikologické alebo krvné testy. Čestné
vyhlásenie rodinných príslušníkov matka nepovažuje za dostatočný a objektívny dôkaz. Matka odmieta
tvrdenia otca, že by bola zdrojom tlaku alebo manipulácie, je presvedčená, že otec vníma maloletého
skôr ako prostriedok pokračovania konfliktu, než ako samostatnú osobnosť s vlastnými potrebami, čo
je v priamom rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Z predložených fotografií zo strany

otca matka uvádza, že je v nich zachytená v zraniteľnom stave a že si fotografovanie neželala. Na
druhej strane, fotografie poukazujú na to, do akého psychického stavu sa matka konaním otca dostala.
Neustála agresivita, fyzické a psychické týranie vyvolané otcom, kedy matku viacnásobne ležiacu na
zemi kopal do hrudníka a do iných častí tela, ťahal ju na zem za vlasy, následne jej denne nadával
a vyhrážal sa jej, že ju vyhodí na ulicu ako psa a zoberie jej syna, vyústili do stavu, v akom sa matka

v danom čase nachádzala. Je však potrebné porovnať tieto fotografie so súčasnými fotografiami, na
ktorých je matka úplne inou osobou. Na túto zmenu ale bolo potrebné podstúpiť liečenie a odpútať sa
od narcistického manžela. Matka záverom uviedla, že je v najlepšom záujme maloletého A., aby žil
v stabilnom, bezpečnom a predvídateľnom prostredí, v ktorom budú rešpektované jeho pocity, zdravotné
potreby a právo na ochranu pred psychickým tlakom.

14. Otec v podaní doručenom súdu dňa 20.01.2026 (č.l. 995 súdneho spisu) sa vyjadroval k vyjadreniu
matky, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami matky, ktoré sú konšpiratívne, zavádzajúce, so
snahou odpútať pozornosť súdu na skutkový stav, jej závislosť a podmienky, v ktorých je donútená
žiť. Zopakoval skutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní, poukázal na to, že naposledy bol 14.

septembra 2025 vyzdvihnúť svojho syna v domácnosti matky a zhodou okolností bol svedkom toho, ako
starý otec prichádzal pod vplyvom alkoholu domov. Jeho A., syn, momentálne žije v nadštandardných
sociálnych a bytových podmienkach. Opätovne sa vyjadroval k znaleckému posudku, čo už vlastne
uvádzal v podanom odvolaní a záverom uviedol, aby súd zvážil a porovnal, v akom prostredí sa dieťa
nachádza teraz u otca a aké prostredie ho čaká u matky s tým, že pevne verí, že odvolaniu bude

vyhovené.

15. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe

odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v spojení so závislýmvýrokom III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

17. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a) CSP.

18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a náležite
ich vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozsudku je súd prvej inštancie koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, rozsudok

súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci dôvod, pre
ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním
zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej

inštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodovsúdu
prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne
k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

19. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom prejavu konania bolo
odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bol jeho návrh na zmenu osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému synovi zamietnutý. Čo sa týka
výroku II., ktorým bolo konanie o nahradenie prejavu vôle zastavené, tak proti tomuto výroku sa vzdali

účastníci konania podať odvolanie.

20. Podstatou odvolania otca maloletého dieťaťa do výroku I. bolo namietanie nesprávnych skutkových
zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci, poukazovanie na vady konania, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nedostatočné vnútorné rozporné odôvodnenie rozhodnutia,

nesprávne a neúplné vyhodnotenie znaleckého dokazovania. Čo sa týka odvolacích dôvodov, ktoré
uvádzal otec v podanom odvolaní, odvolací súd konštatuje, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov
nebol naplnený.

21. Námietky otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil výsledky neodkladného opatrenia

a dlhodobý pobyt maloletého u otca, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu, odvolací súd považoval za
nedôvodné. Poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozsudku poukázal
na to, že bolo vo veci vydané neodkladné opatrenie dňa 22.06.2023 pod č.k. 27P/5/2023-93, na základe
ktorého bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, bolo určené výživné, a to z toho

dôvodu, že súd prvej inštancie uviedol aj tie dôvody, pre ktoré bolo maloleté dieťa dočasne zverené do
osobnej starostlivosti otca, a to, že matka požívala alkohol v tom čase, menila zamestnania, odchádzala
z domácnosti rodičov, nechávala maloletého a jeho súrodencov v starostlivosti jej rodičov. Súd prvej
inštancie podrobne zdôvodnil v odseku 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, akou zmenou prešla
matka od nariadenia neodkladného opatrenia, počnúc absolvovaním hospitalizácie v Psychiatrickej

nemocnici v Hronovciach dňa 16.06.2023 s prepustením dňa 03.09.2023. Správne poukázal na to, že
pravidelne navštevuje psychiatra, zúčastňuje sa psychologických sedení, zamestnala sa, je hodnotená
zo strany zamestnávateľa kladne, bolo preukázané, že sa riadne stará o svoje dve maloleté deti
z predchádzajúceho vzťahu, tieto majú dobré školské výsledky.Aj zo správy o povesti v obci D. vydanou starostkou obce vyplynulo, že matka sa po nariadení
neodkladného opatrenia zmenila, ako aj pomery v domácnosti matky, ktorá býva v 4-izbovom byte so
svojimirodičmi,sdvomamaloletýmideťmizpredchádzajúcehovzťahu, sastabilizovali,matkasavzorne

stará o maloleté deti, u otca matky nebolo zistené žiadne požitie alkoholu, ani u jej matky (stará mama
maloletého dieťaťa) . Rovnako aj z pohovoru s maloletými deťmi z predchádzajúceho vzťahu vyplynulo,
že vzťah medzi matkou a starými rodičmi je dobrý, že si rozumejú, že v prípade, keď teda mama nie je
doma, je v robote, starajú sa o nich starí rodičia.
Znalkyňa v znaleckom posudku a pri výsluchu uviedla, že matka preukázala, že navštevuje psychiatra,

psychológa, preukázala listinnými dokladmi odbery, že alkoholické nápoje nepožíva.
Súd prvej inštancie v odseku 36. odôvodnenia svojho rozsudku správne poukázal aj na správy
zprešetreniapomerovumatkymaloletéhodieťaťa,ktorébolivykonanévdňoch18.09.2023,21.01.2025,
09.10.2025 a vychádzajúc aj z tejto poslednej správy z prešetrenia pomerov z 09.10.2025 bolo
konštatované ohľadne matky, že býva stále v obecnom nájomnom 4-izbovom byte, ktorý majú prenajatý
jej rodičia, miestnosti sú kompletne zariadené, každý člen domácnosti má vlastné lôžko na spanie,

v čase, keď sa maloletý A. nachádza u matky spávajú všetky deti s matkou spolu v spoločnej izbe,
rovnako zo správy vyplynulo, že styk matky prebieha v zmysle súdneho rozhodnutia po vzájomnej
dohode rodičov. Rovnako z tejto správy vyplynulo, čo uvádzala matka maloletého, že jej A. hovoril, že
je v domácnosti otca sám, v čase neprítomnosti otca nechce byť u starých rodičov, otec ho necháva
u kamarátov aj na prespatie. Matka tiež povedala, že A. plače, keď si po neho príde otec, ale keď vyjde

von, ovláda sa. Rovnako úrad v čase šetrenia neregistroval žiadne fľaše s alkoholom v byte matky.
Čo sa týka hádok, svorne uviedli starí rodičia, že nemajú dôvod zbytočne vyvolávať hádky, tie boli len
v súvislosti so životosprávou matky maloletých detí v minulosti. Starí rodičia jej pomáhajú v prípade
potreby s maloletými deťmi.
Rovnako súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania sa oboznámil aj so správami o prešetrení

pomerov aj v domácnosti otca, ktoré popísal v odseku 34. odôvodnenia svojho rozsudku, z ktorých
vyplynulo, že v súčasnej dobe otec býva v podnájme so synom, ktorý mu bol zverený na základe
vydaného neodkladného opatrenia, ide o 3-izbový byt, priestranný, rekonštruovaný, na vysokej
hygienickej úrovni, ktorý je prispôsobený potrebám pre maloletého syna a aj zo správy z prešetrenia
pomerovvyplynulo,ženebolizistenéžiadnenedostatkynastraneotca,mávytvorenévhodnépodmienky

pre zdravý vývoj a vývin maloletého po všetkých stránkach s tým, že otec vzťah matky so synom
podporuje, nebráni mu, rodičia spolu komunikujú.
Z uvedeného vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie tak, ako to aj súd prvej inštancie
zhodnotil, vyplynulo, že rodinné prostredie aj u matky, aj u otca je vyhovujúce, je dobré, zodpovedajúce
záujmu maloletého dieťaťa v rámci jeho duševného, telesného a citového vývinu.

Súd prvej inštancie, ako správne poukázal, prihliadol pri rozhodovaní o návrhu otca na zmenu osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa predovšetkým k tomu, že by mal maloletý vyrastať spoločne so svojimi
súrodencami, kde existujú medzi súrodencami dobré súrodenecké vzťahy a väzby. Rovnako uvedené
vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania, kde znalkyňa uviedla, že je v záujme maloletého, aby bol
vychovávaný spoločne so svojimi súrodencami, pretože rozdielne výchovné prostredie by mohlo viesť

k strate istoty a dôvery voči dospelým. Zároveň súd prvej inštancie ani nespochybnil vzťah maloletého
A. k jeho sestre zo strany otca, avšak tu konštatoval väčší vekový rozdiel a menšiu frekvenciu kontaktov.
Všetky tieto preukázané skutočnosti súd prvej inštancie zohľadnil a riadne zdôvodnil pri rozhodovaní
o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému A..

22. Odvolací súd konštatuje, že po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu
a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol
naplnený (odsek 20 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v požadovanom rozsahu, potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými

dôkazmi a pri rozhodovaní dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo
v súlade s Čl. 10 CMP a so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Pokiaľ otec namietal nedostatočné
a neúplné zistenie skutočného stavu súdom prvej inštancie tým, že nevykonal dostatočné dokazovanie,
tak odvolací súd zvýrazňuje, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobnom ich

vykoná. Súd prvej inštancie v odsekoch 8. až 14. odôvodnenia podrobne vymenoval, ktoré dôkazy
vykonal, popísal zistenia z týchto vykonaných dôkazov, ktoré hodnotil. V danej veci súd poskytol priestor
účastníkom konania, na pojednávaní boli vypočutí, mohli sa vyjadrovať k vykonanému dokazovaniu,
k veci sa vyjadroval kolízny opatrovník, boli vykonané listinné dôkazy, súd prvej inštancie zohľadnil ajvyjadrený názor maloletých detí k forme starostlivosti. Ak súd prvej inštancie využil zákonné oprávnenie
dané mu ust. § 185 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, v dispozícii ktorého je rozhodnúť,
ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná, tak uvedené zostalo bez vplyvu ku konštatovaniu

odvolacím súdom v tom, že pre rozhodnutie boli vykonané dôkazy v potrebnom rozsahu.

23. Čo sa týka ďalšej námietky otca, a to nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k základnej zásade
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a zásady jeho stability, ani táto nebola dôvodná. Súd prvej
inštancie riadne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, prečo, teda z akých dôvodov návrh otca na

zmenu osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému zamietol v odsekoch 43. až 47. odôvodnenia, na
ktoré odvolací súd odkazuje a stotožňuje sa s nimi.

24. Námietka otca, že súd priamo nevykonal dôkaz zisťovania názoru maloletého, nie je dôvodná.
Ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine kladie dôraz pri rozhodovaní na to, že maloleté dieťa, ktoré
je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo

vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje
prostredníctvomjehozástupcualebopríslušnéhoorgánusociálno-právnejochranydetíalebovýsluchom
maloletého bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Súd prvej inštancie názor maloletého k otázke zmeny výchovného prostredia zisťoval, a to nepriamo,
prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako aj znalca. Zo Správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

zo dňa 01.09.2025 vyplynulo, že sa na úrad dostavila matka so všetkými deťmi, s tým, že maloletý A.
bol komunikatívny, uvádzal, že je rád v spoločnosti svojich súrodencov, chce bývať u maminy a svojich
súrodencov, uviedol, čo rád robí s otcom, že rád chodí s ním na kúpalisko, s maminou robí rád všetko.
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou otca, že maloletý je vo veku, kedy je schopný vyjadriť základný
názor na svoje životné pomery a kľúčové vzťahy, nakoľko aj zo znaleckého posudku znalkyne vyplynulo,

že maloletý je v takom veku, že nemá názor, nevie ho odprezentovať, ustáť ho, preberá názory zo svojho
okolia, keď je v kontakte s matkou aj s otcom, tak preberá názory oboch rodičov. Jeho názor ešte nie
je stabilný, tzn. že sa nevedel vyjadriť, u ktorého rodiča by chcel žiť a tento pretrváva aj v mladšom
školskom veku.
Opakované zisťovanie názoru maloletého spočívajúce v jeho vypočutí priamo súdom na základe návrhu

otca odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval za nedôvodné a v rozpore so záujmom
maloletého dieťaťa.

25. Pre úplnosť odvolací súd k opakovanej argumentácie otca, že maloletý žil viac ako dva roky
v prostredí otca, v ktorom bolo preukázané, že prospieva po zdravotnej, školskej a sociálnej stránke,

odvolací súd zdôrazňuje, že maloletý A. bol zverený dočasne do osobnej starostlivosti otca na základe
neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter a v jeho prípade neprejudikuje rozhodnutie
vo veci samej a vzájomné tvrdenia rodičov boli predmetom dokazovania v konaní o zmenu výchovného
prostredia maloletého A..

26. Čo sa týka ďalšej námietky otca, a to nesprávne vyhodnotenie znaleckého posudku a námietok
podaných otcom proti nemu, ani táto nebola vyhodnotená ako dôvodná zo strany odvolacieho
súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zhodnotil vykonanie znaleckého
dokazovaniavspojeníajsďalšímidôkazmi,ktorébolivkonanívykonanéaprirozhodovaníonávrhuotca
na zmenu výchovy vychádzal nielen zo znaleckého posudku, z výsluchu znalkyne na pojednávaní, ale

aj z ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci konania a v súhrne zhodnotil vykonané dokazovanie,
ktoré viedlo potom k záverom, že je potrebné návrh otca na zmenu výchovy zamietnuť. Odvolací súd
ešte dopĺňa, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene formy starostlivosti o maloleté
dieťa zameral svoju pozornosť na dokazovanie a na posudzovanie zmeny pomerov, od poslednej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dospel k záveru, že aj napriek dočasnej

úprave neodkladným opatrením, nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by mala za následok
zmenu formy osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa na osobnú starostlivosť otca o maloleté dieťa.
Sud prvej inštancie vychádzal zo základnej zásady týkajúcej sa rozhodovania vo veciach maloletých
detí, ktorou je sledovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
Všetky ďalšie námietky, ktoré uvádza otec v podanom odvolaní, už boli zohľadnené v konaní pred súdom

prvej inštancie, tento sa nimi zaoberal a riadne ich odôvodnil.27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. a III. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP.

28. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).