Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/192/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201869
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5722201869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A., E. XXX, právne zastúpená: Mgr. Peter Baláž, advokát so sídlom v
Martine, Volgogradská 10964/19, proti žalovanej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. XXXX/X, právne
zastúpená: AK JUDr. Ing. Martina Kiseľová, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 94/11, Martin, IČO: 56 699 565,
o zaplatenie náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, na odvolanie žalobkyne a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Martin z 16. apríla 2025 č. k. 10C/30/2022-363, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť

žalobkyni sumu 10.850,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 8.400,- Eur od 01.06.2022 do
zaplatenia a zo sumy 2.450,- Eur od 19.08.2023 do zaplatenia, a vo výroku II. v časti, v ktorej zamietol
žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 8.400,- Eur od 09.05.2022 do 31.05.2022 a zo sumy
3.150,- Eur od 17.03.2022 do 18.08.2022 p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej časti výroku I., v ostatnej časti výroku II. a vo výroku III. z r
u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie z 16.12.2024 sp. zn. 10C/30/2022-291 vo výroku II. v časti, v ktorej
pripustil zmenu žaloby na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni za obdobie od 01.12.2022
do 31.01.2023 sumu 700,- Eur s príslušenstvom a vo výroku III., z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
IV. Uznesenie súdu prvej inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 16.04.2025 o nepripustení rozšírenia
žaloby od 01.06.2023 s príslušenstvom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu

12.950,- EUR s príslušným úrokom z omeškania podľa špecifikácie, do 30 dní (výrok I.). Žalobu v časti
úrokov z omeškania zo sumy 840,- EUR od 19.05.2022 do 31.05.2022, zo sumy 3.150,- EUR od
17.03.2022 do 18.08.2023, zo sumy 1.400,- EUR od 26.06.2023 do 18.08.2023 zamietol (výrok II.).
Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaná sú podielové spoluvlastníčky, každá
v podiele 1 k nehnuteľnosti rod. domu č. súpisné XXXX a príslušných pozemkov vedených na LV č.

XXXX k. ú. A., keď spoluvlastnícky podiel nadobudli na základe darovacej zmluvy od H. I. C., bývalého
manžela žalobkyne a súčasného manžela žalovanej. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobkyňa žila so svojím bývalým manželom v rodinnom dome v období od mája 1990 do marca
1995, kedy sa následne odsťahovala pre nezhody s ním a manželstvo bolo právoplatne rozvedenév roku 1998, keď od roku 1995 už v dome následne nebývala. Žalobkyňa mala záujem o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe návrhu z roku 2021, s ktorým však žalovaná
nesúhlasila. Na základe vykonanie vyhliadky mal zistené, že rodinný poschodový dom s otvorenou halou

a so samostatným jedným vchodom nie je možné užívať ako dve samostatné časti nezávisle na sebe.
Taktiež vypočutý svedok H. I. C. uviedol, že nevie si predstaviť, že by polovicu domu užívavala bývalá
manželka. Polovicu spoluvlastníckeho podielu previedol na súčasnú manželku – žalovanú, nakoľko
táto aj po zhoršení jeho zdravotného stavu sa o neho stará. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami
nedošlo k dohode ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a taktiež ohľadom výšky náhrady za

užívanie rodinného domu žalovanou nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, v konaní bolo nariadené
znalecké dokazovanie znalcom B. A. J., ktorý v znaleckom posudku č. 126/2024 stanovil za obdobie od
01.05.2020 do 30.04.2020 výšku nájmu nehnuteľnosti bez energie mesačne 1.186,86 EUR. V zmysle
návrhu žalobkyňa považovala za dôvodnú výšku náhrady za užívanie rodinného domu, vrátane garáže a
pozemkov, minimálne na úrovni 700,- EUR, vo vzťahu k užívaniu jej spoluvlastníckeho podielu v rozsahu
1 táto náhrada predstavuje podiel v sume 350,- EUR, za obdobie od mája 2020 do 30.04.2022 v celkovej

výške 8.400,- EUR, ktorému návrhu/žalobe vyhovel. Žalobkyňa následne rozšírila žalobu o zaplatenie
náhrady za obdobie od 01.05.2022 do 30.01.2023 vo výške 3.150,- EUR, za obdobie od 01.02.2023
do 31.05.2023 vo výške 1.400,- EUR, s príslušenstvom, s tým, že uznesením z 16.12.2024 rozšíreniu
žaloby v zmysle návrhu žalobkyne vyhovel. Uvedené obdobie možno považovať za obdobie, ktoré by
zahŕňalo aj v zmysle znaleckého posudku určenie výšky náhrady aj za následné obdobie po apríli

2022. Pri priznávaní uplatnenej výšky náhrady zohľadnil tú skutočnosť, že dom bol zo strany žalovanej
a terajšieho manžela udržiavaný, preto sa priklonil k tomu, že je primeraná mesačná výška náhrady
350,- EUR. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni za obdobie od mája
2020 do konca apríla 2022 sumu 840,- EUR s 5 % úrokom z omeškania od 01.06.2022 do zaplatenia,
sumu 3.500,- EUR za obdobie od 01.05.2022 do 31.01.2023 a sumu 1.400,- EUR od 01.02.2023 do

31.05.2023 s úrokom z omeškania zo sumy 4.550,- EUR od 19.08.2023 až do zaplatenia, keďže žaloba
bola žalovanej doručená 31.05.2022 a do omeškania sa mohla dostať od 01.06.2022, keď druhé a tretie
rozšírenie žaloby o 3.150,- EUR a 1.400,- EUR bolo žalovanej, resp. jej právnej zástupkyni doručené
18.08.2023,potomkomeškaniumohlonajskôrdôjsť19.08.2023.Oúrokuzomeškaniarozhodolvsúlade
s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Vo zvyšnej časti

žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania pred doručením žaloby, resp. rozšírením žaloby zamietol.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že podanou žalobou sa domáhala zaplatenia náhrady za nadužívanie rodinného domu
v rozsahu 1 spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 01.05.2020 do 30.04.2022 v sume 8.400,-
EUR s príslušným úrokom z omeškania od 09.05.2022 do zaplatenia. Podaním z 24.02.2023 rozšírila

žalobu o náhradu sumy 3.150,- EUR za obdobie od 01.05.2022 do 31.01.2023 s príslušným úrokom
z omeškania (rozšírenie žaloby č. 1). Podaním z 26.06.2023 požadovala zaplatenie náhrady v sume
1.440,- EUR za obdobie od 01.02.2023 do 31.05.2023 s príslušným úrokom z omeškania (rozšírenie
žaloby č. 2). Podaním z 07.11.2024 rozšírila žalobu na obdobie od 01.06.2023 do 31.10.2024, v ktorom
upravila aj výšku náhrady za každý mesiac v zmysle znaleckého posudku B. J. na sumu 1.186,86

EUR, resp. polovica náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovanou predstavuje sumu
593,43 EUR. Zároveň uvedeným podaním z 07.11.2024 upravila prvé dve rozšírenia tak, že za obdobie
od 01.05.2022 do 30.11.2022 žiadala priznať náhradu vo výške 593,43 EUR mesačne a taktiež za
obdobie od 01.12.2022 do 31.10.2024 žiadala priznať náhradu v sume 593,43 EUR mesačne (rozšírenie
žaloby č. 3). Podaním z 10.04.2025 predloženého na pojednávaní uvedený deň žiadala priznať náhradu

za ďalšie obdobie od 01.11.2024 do 31.03.2025 spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 ročne
od 10.04.2025 do zaplatenia vychádzajúc z mesačnej náhrady zistenej znalcom v sume 593,43 EUR
(rozšírenie žaloby č. 4). Súd prvej inštancie uznesením z 16.12.2024 č. k. 10C/30/2022-291 pripustil
prvé dve rozšírenia žaloby o sumu 3.150,- a sumu 1.400,- EUR. Uznesením z 16.04.2025 vydaného
priamo na pojednávaní, kedy bol vyhlásený rozsudok, súd rozhodol, že nepripúšťa rozšírenie žaloby

od 01.06.2023 s príslušenstvom, keď zápisnica z pojednávania z 16.04.2025 neobsahuje žiadne
odôvodnenie nepripustenia rozšírenia žaloby č. 3 a č. 4. Poukazuje na nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie, keď prvé dve rozšírenia žaloby boli uplatnené v štádiu pred vykonaním znaleckého
dokazovania. Znalec bol do konania pribratý uznesením z 27.02.2024, súd o rozšíreniach z 24.02.2023
a z 26.06.2023 rozhodol až uznesením z 16.12.2024. Znamená to, že pokiaľ by súd prvej inštancie

o týchto prvých dvoch rozšíreniach rozhodol včas, nič nebránilo v tom, aby uložil znalcovi úlohu zistiť
obvyklé nájomné za celú žalovanú dobu. Pokiaľ súd rozhodoval o nároku na náhradu za obdobie
od 01.05.2022 do 31.05.2023, znalec na pojednávaní dňa 10.04.2025 v rámci svojho výsluchu sa
vyjadril, že nájomné zistené za obdobie rokov 2020, 2021 a 2022 by bolo obdobné aj v nasledujúcichrokoch a výrazne by sa nelíšilo od jeho zistení. Takéto závery korešpondujú aj s vyjadreniami realitných
kancelárií, ktoré v priebehu konania do spisu doložila. Z uvedeného je zrejmé, že súd by v prípade
pripusteniazmenyžalobyorozšírenieč.3a4nemuselvykonaťnáročnédokazovanie.Znaleckýposudok

bol stranám zaslaný na vyjadrenie až dňa 12.11.2024, pričom podľa jeho obsahu bol vyhotovený dňa
28.10.2024. Vzhľadom k tomu, že súd o rozšírení č. 1 a 2 rozhodol až po roku a pol po tom ako boli
podané a o rozšírení č. 3 a 4 rozhodol až na pojednávaní, kedy vyhlásil rozsudok, bola v právnej
neistote ohľadom toho, či súd o jej rozšíreniach bude konať alebo nie. Z dôvodu, že čakala na výsledky
znaleckého dokazovania, nepodávala ďalšie rozšírenia skôr a rozšírenie č. 3 urobila až v novembri 2024.

Rozšírením č. 3 zmenila žalobu v smere uplatnenia nároku za ďalšie obdobie, ale aj tým, že za obdobie
od 01.12.2022 už nepožadovala náhradu v sume 350,- EUR mesačne, ale v súlade so znaleckým
posudkom vo výške 593,43/mesiac. Z bodu 16. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd celkovo priznal
jej za celé obdobie, o ktorom rozhodoval, t. j. od 01.05.2020 do 31.05.2023 náhradu v sume 350,-
EUR mesačne, s ktorými dôvodmi sa nestotožňuje. Uviedla na záver, že sa snažila predísť prípadným
sporom, keď podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, na čo

žalovaná nepristúpila. Vzhľadom na osobné vzťahy s bývalým manželom nemohla užívať nehnuteľnosti
z dôvodov, ktoré nezapríčinila. V takom prípade neexistovali žiadne dôvody na zníženie náhrady majúce
svoj základ v dobrých mravoch. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie s pokynom pripustiť rozšírenie žaloby č. 3 a 4 a konať o nich.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaná. Uviedla, že pokiaľ súd v bodoch 12. a 14. odôvodnenia rozsudku uvádzal ust. § 137 ods.
1, § 451 ods. 2 a § 458 ods. 1, takéto právne posúdenie nároku – podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení, považuje za nesprávne. V prípade dôvodnosti žalobou uplatneného nároku by sa jednalo
onárokvyplývajúcipriamozust.§136ods.1,§137ods.1a§139ods.1Občianskehozákonníka.Vtejto
súvislosti poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/277/2009, uznesenia

Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 342/2012 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 140/2013.
Aj žalobkyňa podanou žalobou kvalifikovala nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako náhrady za
neužívanie nehnuteľností. Súd prvej inštancie nemal nijakým spôsobom v konaní preukázané, že
by žalobkyňa v období od 08.05.2020 do podania žaloby mala záujem nehnuteľnosť reálne užívať
a toto jej bolo odopreté alebo znemožnené. Žalobkyňa ani v súčasnosti nemá skutočný záujem

svoj spoluvlastnícky podiel užívať, domáha sa len finančného plnenia pre priznanie náhrady, teda je
podstatnáskutočnosť,čispoluvlastníkdruhémuspoluvlastníkovibránivrealizáciijehospoluvlastníckeho
práva, čo v danom prípade nie je naplnené. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 3Co/308/2016 prípadne Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/209/2017.
Pokiaľ v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok B. J. č. 126/2024, znalec nevedel na

pojednávaní jeho závery obhájiť, obvyklú výšku nájmu za obdobie máj 2020 – apríl 2022 určil bez toho,
aby disponoval nejakými podkladmi, nájom hodnotil ku dňu 28.10.2024, t. j. k odlišnému dátumu, ako
bola zadaná znalecká úloha. Takýto postup znalca je v rozpore s rozhodnutím R1/1981. Súd prvej
inštancie výpoveď svedka H. I. C. vyhodnocoval nedostatočne, keď len selektívne prihliadol na tvrdenia
žalobkyne v podanej žalobe. Svedok sa vôbec nevyjadril v tom zmysle, že by vylúčil skutočnosť, aby

žalobkyňa svoj podiel užívala. Zo žiadneho vykonaného dôkazu v konaní nebolo preukázané, že by
rodinný dom užívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd sa nevysporiadal so vznesenou
námietkou z jej strany, a to uplatneným nárokom žalobou v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na
závery rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010 a rozsudku NS ČR sp. zn. 28Cdo/2421/2002 pri výklade
podmienok § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch zrušiť a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázala na skutočnosť, že žalovaná vo vzťahu
k výkladu podmienok § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázala na rozhodovaciu činnosť vyšších
súdnych autorít, ktoré z hľadiska skutkových okolností nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. Zo
strany žalovanej tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná vydať, čomu zodpovedajú aj

závery rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/252/2007 a sp. zn. 3Cdo/298/2006. Nestotožňuje sa s tvrdením
žalovanej, že jej rozhodnutie neužívať rodinný dom bolo slobodné a nikto ju z domu nevyhodil. Výsledky
dokazovania svedčia o opaku, z jej strany nešlo o dobrovoľný, ale o nútený odchod, v snahe vyhnúť sa
agresívnemu správaniu H. C.. Z hľadiska prejednávanej veci je však relevantné najmä to, ako vzniklo
užívanie celého domu zo strany žalovanej a či na toto mala jej súhlas. Riešenie danej situácie malo

priniesť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe listu jej právneho zástupcu
z 09.11.2021, ktorý žalovaná odmietla a sama iné riešenie nenavrhla. Nestotožňuje sa s vyjadrením
žalovanej v spochybňovaní znaleckého posudku B. J. č. 126/2024 pri určení obvyklej výšky nájomného
v danom čase a mieste za spoločnú nehnuteľnosť. Podľa názoru znalca sa výška nájomného zarodinné domy v danej lokalite a v čase mení len mierne, a preto podľa neho nájomné v zistenej výške
platilo nielen v rokoch 2020 až 2022, ale aj v nasledujúcich rokoch. Žalovaná užíva rodinný dom nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, v tejto súvislosti si zabezpečila fotografie vyhotovené dňa

09.03.2022 v rodinnom dome, z ktorých je zrejmé, že v každej z jeho miestností sa nachádzajú veci
žalovanej, manžela alebo ich rodinných príslušníkov. Poukazuje na skutočnosť, že v zmysle podanej
žaloby a rozšírenia žaloby napriek záverom v znaleckom posudku si za obdobie od 01.05.2020 do
30.11.2022 uplatnila náhradu iba vo výške 350,- EUR, čo svedčí skutočnosti, že nežiada niečo, čo je
v rozpore s dobrými mravmi, ale naopak, jej návrh bol koncipovaný „férovo“. V tomto smere je odvolacia

námietka žalovanej a odvolávanie sa na aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedôvodné.
6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa nestotožnila s tvrdeniami, že súd prvej inštancie
nesprávne procesne postupoval pri rozhodovaní o rozšírení žaloby zo strany žalobkyne. Žalobkyni nič
nebránilo v tom, aby podala samostatnú žalobu v rozsahu, v ktorom sa domáhala rozšírenia žaloby
za ďalšie obdobia, s ohľadom na zásadu koncentrácie konania, pretože následné rozšírenia žaloby
nevyplývalizdôkaznejsituácie,ktorávkonaníaktuálnebola.ZnaleckýposudokB.J.č.126/2024nedáva

podkladpreposúdenienárokuzapôvodnéžalovanéobdobieaznaleckýposudoknepokrývaaniobdobia
následných opakovaných rozšírení žaloby zo strany žalobkyne. V konečnom dôsledku ani súd prvej
inštancie z tohto znaleckého posudku nevychádzal, pretože písomný znalecký posudok ako aj následný
výsluch znalca na pojednávaní bol nepresvedčivý a znalec sa so zadanou znaleckou úlohou vôbec
nevysporiadal.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej a žalovaná k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. vzájomných
replikách) poukázali na skutočnosti uvádzané v podaných odvolaniach a následných vyjadreniach
k odvolaniu.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362

ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý v časti výroku I., v ktorej zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 10.805,- EUR
s príslušným úrokom z omeškania, vo výroku II. v časti, v ktorej zamietol žalobu na zaplatenie úrokov

z omeškania zo sumy 8.400,- EUR od 09.05.2002 do 31.05.2022 a zo sumy 3.150,- EUR od 17.03.2022
do 18.08.2022, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatnej časti výroku I., v časti výroku II. a vo výroku
III. (v celom rozsahu) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
9. Záver súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorej zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni

sumu 10.850,- EUR s príslušným úrokom z omeškania a vo výroku II. v časti, v ktorej zamietol žalobu
na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle dôvodov uvedených v bode 17. odôvodnenia rozsudku, je
dôvodný. Záver súdu prvej inštancie o užívaní veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu a s tým spojená
povinnosť poskytnutia náhrady v plnom rozsahu „nadužívania“ spoluvlastníckeho podielu druhého
spoluvlastníka predpokladá, že niektorý zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec výlučne sám, ktorý

v prejednávanej veci zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a zistenému skutkovému stavu.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa na základe
darovacej zmluvy z 25.04.1990 uzavretej formou notárskej zápisnice pod č. N 220/90, NZ 250/90,
registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Martine pod č. RI 755/90, nadobudla spoluvlastnícky
podiel 1-ice k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. A., od jej vtedajšieho manžela H. I.

C.. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel v jednej polovici k predmetným nehnuteľnostiam na
základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 02.10.2012 pod č. V 3257/12, taktiež od (už)
súčasného manžela H. I. C.. Je zrejmé, že žalobkyňa so svojím bývalým manželom a so spoločnou
dcérou bývala v predmetnom dome od roku 1990 do roku 1995, kedy sa zo spoločnej domácnosti spolu
s dcérou odsťahovala, k obnoveniu manželského spolužitia od uvedenej doby nedošlo a manželstvo

žalobkyne s bývalým manželom bolo rozvedené v roku 1998. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
výpoveď svedka H. I. C., žalovanej a na základe ostatných predložených dôkazov, zhodne so záverom
súdu prvej inštancie bolo možné vyvodiť, že užívanie predmetnej nehnuteľnosti (jej spoluvlastníckeho
podielu) pre okolnosti prejednávanej veci osobného charakteru nie je zo strany žalobkyne možné, taktiež
z technického hľadiska. Na základe vykonanej obhliadky súdom prvej inštancie bolo zistené, že reálne

rozdelenie nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckych podielov nie je dobre možné, že nehnuteľnosti sú
výlučne užívané žalovanou a že žalovaná nereflektovala na návrh žalobkyne v roku 2021 na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď spoluvlastnícky podiel žalobkyne by pripadol do
výlučného vlastníctva žalovanej.11. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zaujaté skutkové závery nebolo sa možné
stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že riadne obhospodarovanie predmetnej nehnuteľnosti zo

strany žalovanej znamená, že priznanie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne by
bolo v rozpore s dobrými mravmi v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k podmienkam
§ 137 ods. 1, § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže vzájomné práva a povinnosti v spôsobe
užívania spoločnej nehnuteľnosti a nakladaní s ňou podielovými spoluvlastníkmi je možné vykladať
len v zmysle podmienok vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, keď práve užívanie/

obhospodarovanie spoločnej nehnuteľnosti zakladá nárok na plnenie.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, pokiaľ súd prvej inštancie priznal náhradu za užívanie
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne žalovanou za obdobie od 01.05.2020 do 30.11.2022 vo výške 350,-
EUR mesačne, odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. za
správny.

13. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie v bode
1., poukazujúc na jednotlivé etapy rozšírenia žaloby, keď je zrejmé, že súd prvej inštancie o rozšírení
žaloby č. 1 z 24.02.2023 a rozšírení žaloby č. 2 z 26.06.2023 rozhodol až uznesením z 16.12.2024 č. k.
10C/30/2022-291 v čase, keď už žalobkyňou bolo doručené súdu prvej inštancie rozšírenie žaloby č. 3

z 07.11.2024, v ktorom žalobkyňa za obdobie od 01.12.2022 do 31.10.2024 sa domáhala zaplatenia
sumy 24 498,89 EUR na skutkovom podklade, že z jej strany dochádza k zmene žaloby/zvýšenia
náhrady za spoluvlastnícky podiel už v tom čase na základe vypracovaného znaleckého posudku
č. 126/2024 znalca B. J.. Preto, pokiaľ súd prvej inštancie na základe podmienok § 139 a nasl. CSP
nereflektoval na tieto nové skutočnosti, došlo jeho postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces,

z dôvodu čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výrokov I. a II. zrušil a vec
mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď zároveň v zmysle § 389 ods. 2
CSP zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie z 06.12.2024 sp. zn. 10C/30/2022-291 vo výroku II. v časti,
ako je uvedené vo výroku III. rozsudku odvolacieho súdu.

14. Obdobne je potrebné hodnotiť postup súdu prvej inštancie pri vyhlásení uznesenia o nepripustení
zmeny žaloby na pojednávaní dňa 16.04.2025, navyše, ktoré bolo vydané v rozpore s podmienkami
§ 235 ods. 2 v spojení s § 143 CSP, keď vyhlásené uznesenie je nepreskúmateľné pre nevyslovenie
dôvodov, pre ktoré súd zmenu žaloby nepripustil. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na práva strany
sporu, ktorá na postup súdu nemohla adekvátnym spôsobom reagovať, resp. na hodnotenie súdu prvej

inštancie najmä, či výsledky doterajšieho konania môžu byť dostatočným podkladom aj pre konanie
ozmenenejžalobe(posúdenievždyzávisíodkonkrétnehoprípaduvzhľadomnahospodárnosťkonania),
či sa jedná alebo nejedná v prípade takéhoto postupu súdu o reťazenie sporov a podobne, keď takýmto
postupom súdu došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd uznesenie vyhlásené súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.04.2025 o nepripustení

rozšíreniažalobyod01.06.2022spríslušenstvomzrušilavtomtorozsahumuvecvrátilnaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)