Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201662
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1021201662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Vodárne a kanalizácie Stupava, s.r.o., so sídlom Devínska
cesta 30, 900 31 Stupava, IČO: 50 107 461, právne zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom
Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia,
ústredie, so Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 6. augusta 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/278/2021-73 zo dňa 25. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
BA-1S/278/2021 zo dňa 25. marca 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho a súdneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len
„inšpekcia" alebo aj len „prvostupňový správny orgán") prijala dňa 16. júla 2020 o 7:45 hod. od občana

telefonické hlásenie o vypúšťaní odpadovej, hnedo a bielo sfarbenej vody, zapáchajúcej po splaškoch,
do Mástskeho potoka na Školskej ulici v Stupave. Uvedená skutočnosť nasvedčovala možnému
mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd (ďalej aj len „MZV").
2. Službukonajúci pracovník inšpekcie sa dostavil na uvedené miesto dňa 16. júla 2020 o 8:45 hod.,
vykonal šetrenie predmetného MZV, z ktorého vyhotovil Protokol č. 7060/32/2020/Val-23188/2020 zo
dňa 20. júla 2020. Vizuálnou obhliadkou bolo zistené, že
- v čase miestneho zisťovania bolo v predmetnej lokalite oblačno s dažďovými prehánkami,

- z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala do Mástskeho potoka hnedo sfarbená,
od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch,
- nižšie po prúde Mástskeho potoka sa vyskytovala do biela sfarbená odpadová voda zapáchajúca po
splaškoch,
- telefonicky kontaktovaný konateľ správcu kanalizácie (žalobca) potvrdil vypúšťanie od zhrabkov
prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt na základe povolenia Okresného úradu Malacky,
ktoré umožňuje odľahčovanie kanalizácie v čase prívalových dažďov. Nakoľko v čase vzniku MZV

neprebiehali prívalové dažde, inšpekcia uložila žalobcovi povinnosť vykonať bezprostredné opatrenia
na zamedzenie šírenia MZV, a to bezodkladne zastaviť vypúšťanie odpadových vôd cez predmetný
odľahčovací objekt.3. Inšpekcia rozhodnutím č. 1394101021/5631/32/2021-14179/2021 zo dňa 27. apríla 2021 (ďalej aj
len „prvostupňové rozhodnutie") uložila žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o
vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „vodný zákon") v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške 10 000,-
eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že dňa 16. júla 2020 ako
prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 - parcely
registra „C" na Školskej ulici v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie
do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Z. v rozpore s podmienkami povolenia

na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-MA-OSZP-2016/001565/440/MAJ zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len
„povolenie na vypúšťanie odpadových vôd"), keďže podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd je
vypúšťanie zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt kanalizácie možné len počas
prívalových dažďov, pričom podľa posudkov Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 582/2020
zo dňa 14. septembra 2020 bol v lokalite mesta Stupava v dňoch 15. júla 2020 až 16. júla 2020 celkový
úhrn zrážok 0,8 mm a prívalové dažde sa nevyskytovali. Žalobca bol teda prvostupňovým rozhodnutím

sankcionovaný za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v §
21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku
nepovoleného vypúšťania odpadových vôd.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc jeho zrušenie. Žalovaný

rozhodnutím č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06. augusta 2021 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie")zmenilprvostupňovérozhodnutietak,žežalobcoviuložilpokutupodľa§75ods.9vodného
zákona v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného
zákona vo výške 10 000,- eur za to, že žalobca dňa 16. júla 2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho
objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 - parcela registra „C" na Školskej ulici v

Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok
v Stupave, katastrálne územie Z. bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových
dažďov v riešenej lokalite, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť
ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona.
Ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia ostala bez zmeny.

5. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiaanavrhol,abyhosprávnysúdzrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.

6. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd") dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

nebolo vydané v súlade so zákonom a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správne orgány pri rozhodovaní považovali za kľúčový
dôkaz (pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci) na vyslovenie viny žalobcu a uloženie sankcie,
Protokol č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17. septembra
2020, ktorého prílohou je fotodokumentácia z vykonanej kontroly pozostávajúca z troch fotografií.

Predmetné fotografie však podľa názoru správneho súdu preukazovali len to, že v predmetnom vodnom
toku sa vyskytovala hnedo sfarbená voda, ale vôbec z nich nie je zrejmé, že takto sfarbená voda vytekala
z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici, prevádzkovateľom ktorého je žalobca.

7. Správny súd uviedol, že z vykonaných dôkazov teda nie je jednoznačne preukázané, že skutočne

aj došlo k situácii, že z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, prevádzkovateľom ktorého je
žalobca, došlo k faktickému vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok bez povolenia,
ktoré sa malo prejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách
v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok a ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho
zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona.

8. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správne orgány nevykonali dostatočné
dokazovanie, v rámci ktorého by mali jednoznačne za preukázané, že v dôsledku vypúšťania
odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného odľahčovacieho objektu OK
Školská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ktoré sa prejavilo

hnedým zafarbením, zápachom po splaškoch a nižšie po prúde Mástskeho potoka výskytom bielo
sfarbenej odpadovej vody zapáchajúcej po splaškoch.
9. Správny súd konštatoval, že v prejednávanej veci však absentujú dôkazy preukazujúce komisívne
konanie žalobcu, spočívajúce vo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do Mástskeho potoka, ktorémalo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd. Z fotodokumentácie tvoriacej súčasť
administratívneho spisu nemožno zistiť, odkiaľ voda do vodného toku Mástsky potok vyteká a či
je skutočne vypúšťaná z odľahčovacieho objektu OK Školská tak, ako to tvrdili správne orgány v

preskúmavaných rozhodnutiach. Zistenie skutkového stavu veci teda nebolo dostatočné na vyvodenie
záveru, že pôvodcom mimoriadneho zhoršenia vôd bol práve žalobca. Žalovaný na strane 5
napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... Na základe riešenia MZV prvostupňový správny orgán nezistil
nedovolené vypúšťanie odpadových vôd z iných výustných objektov ani nedovolené zaobchádzanie so
znečisťujúcimi látkami nad alebo pod inkriminovaným výustným odľahčovacím objektom OK Školská",

avšak toto tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, napr. fotodokumentáciou nad a pod vyústením
odľahčovacieho objektu do vodného toku Mástsky potok. V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné
prisvedčiť žalovanému, že z dikcie § 41 ods. 1 vodného zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátnej
správy, aby mimoriadne zhoršenie kvality vôd preukazoval v priebehu konania rozbormi odobratej vody.
Na strane druhej však správnemu orgánu nič nebráni takéto dokazovanie vykonať práve za účelom
riadneho zistenia skutkového stavu veci napríklad odobratím vzorky vody z vodného toku.

10. Pre úplnosť správny súd na záver dodal, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že
na naplnenie znakov MZV postačuje ohrozenie kvality vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe
zhoršenia, avšak aj samotné ohrozenie MZV je potrebné v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej
zodpovednosti preukázať.

11. Správny súd konštatoval, že v Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj
na právnom základe tzv. generálnej klauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je
však skutková podstata správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona určená celkom
jednoznačne, a to tak, že pre jej naplnenie je podstatné komisívne konanie spočívajúce vo vypúšťaní

odpadových vôd v rozpore s povolením alebo bez povolenia. Na základe uvedeného konštatoval, že
nebolo preukázané, že by žalobca bol osobou, ktorá fakticky vypúšťala odpadové vody, a teda vo vzťahu
k žalobcovi nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74
ods. 1 písm. e) vodného zákona.

12. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1
písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko v napadnutom ako
aj v prvostupňovom rozhodnutí prijatý záver o vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacieho objektu
kanalizácie do vodného toku Mástsky potok bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, teda o
protiprávnom konaní žalobcu, ktoré malo spočívať v porušení povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm.

c) vodného zákona, čím malo dôjsť k MZV z vykonaného dokazovania (dôkazov založených v spise),
nijakonevyplýval.Správnysúdrozhodolvecvrátiťžalovanémunaďalšiekonanie,vktorombudeviazaný
vysloveným právnym záverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci
konať, riadne zistiť skutkový stav napr. výpoveďami svedkov, fotodokumentáciou, z ktorej by vyplývalo
MZV, a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci (ak takouto správne orgány disponujú) a v

prípade, že vydá nové rozhodnutie, toto náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre
rozhodnutie podstatnými námietkami vznesenými žalobcom.

II.
Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1
písm. f) a g) SSP a žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie.

14. Správny súd v Bratislave rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, keď v napádanom
rozhodnutí uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko v rozhodnutí žalovaného
ako aj v prvostupňovom rozhodnutí prijatý záver o vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacieho objektu

kanalizácie do vodného toku Mástsky potok bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, teda o
protiprávnom konaní žalobcu, ktoré malo spočívať v porušení povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm.
c) vodného zákona, čím malo dôjsť k MZV z vykonaného dokazovania (dôkazov založených v spise),
nijako nevyplýval.15. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom Správneho súdu v Bratislave, nakoľko má za to,
že protiprávny skutok vypúšťania odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného

toku Mástsky potok v Stupave bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd bol žalovaným riadne
preukázaný. Správy súd v Bratislave nespochybňuje, že sa skutok stal, avšak má za to, že nebolo
preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1
písm. e) vodného zákona. Žalovaný súhlasí s tým, že pokiaľ je nazerané na fotodokumentáciu oddelene
bez protokolu, nemôžu fotografie dosahovať takú intenzitu, ktorá by preukázala, že skutok, za ktorý bola

žalobcovi uložená pokuta sa stal. Avšak pokiaľ je na fotografie nazerané vo vzájomných súvislostiach,
fotografie sú spôsobilé potvrdiť stav opísaný v jednotlivých protokoloch.

16. Protiprávna činnosť žalobcu mala za následok mimoriadne zhoršenie kvality vôd, pričom
podľa názoru Správneho súdu v Bratislave správne orgány nemali jednoznačne preukázané, že k
mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd došlo. Správny súd v Bratislave rovnako uviedol, že správnemu

orgánu nič nebráni v tom, aby skutkový stav veci riadne zistil odobratím vzorky vody z vodného toku.
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd sa v prejednávanom prípade prejavilo zafarbením vôd do hnedo-
biela a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok,
čím došlo k závažnému ohrozeniu kvality vôd vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia. Predmetné
sfarbenie a zápach, ako aj zistenie a preukázanie vypúšťania odpadových vôd bez povolenia, sú

dostatočné na jednoznačné určenie mimoriadneho zhoršenia kvality vôd.

17. V prejednávanom prípade však odobratie vzorky vody a jej rozbor nebol žiaduci, nakoľko samotné
sfarbenie vody a zápach boli dostatočné na potvrdenie záverov o mimoriadnom zhoršení kvality vôd.
Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného považuje názor Správneho súdu v Bratislave o vykonaní ďalšieho

dokazovania za účelom riadneho zistenia skutkového stavu za požiadavku nad rámec zákona.

18. Na záver žalovaný uviedol, že Správny súd v Bratislave v prejednávanom prípade neuviedol,
prečo pri posudzovaní naplnenia znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia
§ 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona s následkom mimoriadneho zhoršenia kvality vôd podľa

ustanovenia § 41 vodného zákona nevzal do úvahy existenciu ďalších relevantných dôkazov, ktoré
preukazujú tak spáchanie iného správneho deliktu ako aj následok v podobe MZV. Zároveň zdôvodnenie
rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave zrušiť druhostupňové rozhodnutie považuje za nedostatočné
a nepresvedčivé.

19. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20.Kukasačnejsťažnostisavyjadrilžalobca,pričomuviedol,žekonštatovaniaprvostupňovéhoorgánua
žalovaného o tom, že sfarbenie a zápach ohrozujú kvalitu vody, sú absolútne nepreskúmateľné. Žalobca

jetohonázoru,žepráverozborvôdjerozhodujúcimdôkazom,ktorývšakprvostupňovýorgánnevykonal.
Žalobca v plnom rozsahu súhlasí so závermi Správneho súdu v Bratislave, že v administratívnom konaní
neboloriadnepreukázané,žejenaplnenýznakskutkovejpodstatypredmetnéhoinéhosprávnehodeliktu
- objektívna stránka. Navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť zamietnuť.

III.
Posúdenie kasačného súdu

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.

1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

22. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejajlen„správnyporiadok")rozhodnutiesprávnychorgánovmusívychádzaťzospoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.23. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

24. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak

nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd alebo geotermálnych vôd do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
25. Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie
kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo
závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez
povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä

zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých
rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou
vodou.

26. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej

osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné
vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej
vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].

27. Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo
nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu
možno uložiť do 165 000,- eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny
delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.

28. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada
najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako
sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých
následkov.

29. Inšpekcia v rámci výkonu štátnej vodnej správy plní úlohy v zmysle § 62 ods. 1 až 5 vodného
zákona, okrem iných vykonáva dozor najmä nad vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd
do povrchových vôd alebo do pozemných vôd, riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je
oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb v
zmysle § 41 ods. 10 tohto zákona. Inšpekcia okrem úloh podľa § 62 ods. 1 až 5 v rámci výkonu štátnej

vodnej správy ukladá pokuty v zmysle § 74 ods. 3 vodného zákona [§ 62 ods. 6 písm. c) vodného
zákona].

30. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci
administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi

orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu ustanoveného v § 74 ods. 1 písm. e) vodného
zákona, a ak áno, či mu bola pokuta vo výške 10 000,- eur uložená v súlade so zákonom.

31. Na zodpovedanie otázky, či sa žalobca dopustil svojim konaním iného správneho deliktu podľa
ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona je žiaduce určenie, či boli naplnené všetky jeho znaky.

a) Objektom skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného
zákona je ochrana povrchových alebo podzemných vôd a verejná kanalizácia.
b) Objektívna stránka skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm.
e) vodného zákona spočíva vo vypúšťaní odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd
alebo do podzemných vôd alebo vypúšťaní priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s

obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej
správy alebo v rozpore s ním.
c) Subjektom skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e)
vodného zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá vypúšťa odpadové vodyalebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné
odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie
bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním.

32. V napadnutom rozhodnutí správny súd spochybnil naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty
iného správneho deliktu a teda, že v prejednávanej veci absentujú dôkazy preukazujúce komisívne
konanie žalobcu spočívajúce vo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do Mástskeho potoka, ktoré malo
mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd. Správny súd v uvedenom konštatovaní vychádzal

z priloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.

33. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu mal za preukázané nasledovné. V
prejednávanom prípade bola objektívna stránka skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa
ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, teda vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacieho
objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Z. bez povolenia na

vypúšťanie odpadových vôd preukázaná, a to
a) obhliadkou vodného toku Mástsky potok, ktorej priebeh a zistenia boli opísané v Protokole č. 1 z
riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) č. 109-036-2020-BA zo dňa 16. júla 2020, ku ktorému
došlo na vodnom toku Mástsky potok v Stupave, časť Mást, k.ú. Z. dňa 16. júla 2020, č.: 7060/32/2020/
Val-23188/2020 (ďalej len „protokol č. 1"), pričom v protokole č. 1 je uvedené „Z odľahčovacieho

objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala hnedo sfarbená, od zhrabkov prečistená odpadová voda
zapáchajúca po splaškoch do Mástskeho potoka";
b) telefonickou komunikáciou s konateľom žalobcu, ktorý potvrdil vypúšťanie od zhrabkov prečistených
odpadových vôd cez odľahčovací objekt č. 3;
c) Protokolom č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) č. 109-036-2020-BA zo dňa 16. júla

2020, ku ktorému došlo na vodnom toku Mástsky potokok v Stupave, časť Mást, k.ú. Z. dňa 16. júla
2020, č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17. septembra 2020 (ďalej len „protokol č. 2");
d) listinou žalobcu „Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na
odľahčovacom objekte č. 3", v ktorom žalobca uviedol, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie
nového problému spôsobujúceho nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte;

e) samotným tvrdením žalobcu, ktorý v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17. mája
2021 uviedol, že z potrubia kanalizácie vytekala bielo spenená voda v čase zrážok. Predmetné tvrdenie
žalobcu je dôležité nakoľko žalobca disponoval rozhodnutím č.j. OU-MA-OSZP 2020/002922/104/
MAJ zo dňa 13. marca 2020 (ďalej len „povolenie na vypúšťanie odpadových vôd"), ktorým Okresný
úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal povolenie na vypúšťanie odpadových

vôd z odľahčovacích objektov cez dva výustné objekty, a to výusť č. 2 - OK Zippava, s miestom
vypúšťania do vodného toku Mláka a výusť č. 3 - OK Školská, s miestom vypúšťania do odvodňovacieho
rigolu zaústeného do Mástskeho potoka, podľa ktorého je v podmienkach vypúšťania odľahčovaných
vôd pre obidve odľahčovacie komory uvedené, že vypúšťanie odľahčovaných (odpadových) vôd sa
bude realizovať len v čase prívalových dažďov, v bez dažďovom období budú odľahčovacie komory

nefunkčné;
f) listom Slovenského hydrometeorologicko ústavu, úsek meteorologická služba, č.
201-3548/2020/10061 zo dňa 14. septembra 2020 doručeným na prvostupňový správny orgán dňa
17. septembra 2020, ktorým bol zaslaný Meteorologický posudok 582/2020, v ktorom je konštatované,
že dňa 15. júla 2020 bol zaznamenaný celkový úhrn atmosférických zrážok v lokalite mesta Stupava

0,2 mm a dňa 16. júla 2020 boli v danej lokalite striedavé zrážky s celkovým úhrnom 0,6 mm. Z
uvedeného vyplýva, že v čase vzniku MZV (dňa 16. júla 2020) sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky
nevyskytovali, a teda žalobca vypúšťal odpadové vody z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská
do vodného toku Mástsky potok, za bezdažďového stavu resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite
mesta Stupava, bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy,

čím došlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Podľa ustanovenia § 36 ods.
13 vodného zákona Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v
rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov.
Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.

34. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že priložená fotodokumentácia nepreukazuje,
že sfarbená voda vytekala z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici, prevádzkovateľom
ktorého je žalobca. Je však nutné uviesť, že fotodokumentácia tvorí prílohu k Protokolom, z ktorých
vyplynulo, že „Z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala hnedo sfarbená,od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch do Mástskeho potoka". Na
fotodokumentáciu, ktorá tvorí prílohu k Protokolom je potrebné nazerať v súvislostiach uvedených v
protokoloch, a teda nie ako na samostatné fotografie bez protokolov.

35. Samotné fotografie nie sú samostatným dôkazom, teda hodnotenie fotografií ako dôkaz jednotlivo,
tak ako to vyhodnotil Správny súd v Bratislave neprichádza do úvahy. Správny súd v Bratislave nazeral
nafotografieakonasamostatnýdôkaz,ahodnotilichjednotlivobezakýchkoľveksúvislostíkProtokolom,
ktorých prílohu tvorili. Zároveň je vhodné uviesť, že Správny súd v Bratislave nebral do úvahy ďalšie

dôkazy, napr. tvrdenia žalobcu počas riešenia MZV ako aj správneho konania, ktoré potvrdzovali jeho
protiprávne konanie s následkom MZV.

36. V zmysle vyššie uvedených skutočností kasačný súd považuje objektívnu stránku skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za riadne zistenú a
preukázanú. V tejto súvislosti uvádza, že podľa ustanovenia § 41 ods. 4 vodného zákona Za pôvodcu

mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne
zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.

37. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo
mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a

závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo
osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa
prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine,
výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou
alebo podzemnou vodou.

38. Mimoriadne zhoršenie kvality vôd sa v prejednávanom prípade prejavilo zafarbením vôd do hnedo-
biela a zápachom po splaškových odpadových vodách v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok,
čím došlo k závažnému ohrozeniu kvality vôd vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia. Predmetné
sfarbenie a zápach, ako aj zistenie a preukázanie vypúšťania odpadových vôd bez povolenia, sú

dostatočné na jednoznačné určenie mimoriadneho zhoršenia kvality vôd.

39. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia Správneho súdu ohľadom toho, že žalovanému nič nebránilo,
aby boli pri riešení MZV odobraté vzorky vôd, kasačný súd uvádza, že v prejednávanom prípade
odobratie vzorky vody a jej rozbor nebol žiaduci, nakoľko samotné sfarbenie vody a zápach boli

dostatočnénapotvrdeniezáverovomimoriadnomzhoršeníkvalityvôd.Vprípadoch,kedysprávnyorgán
sankcionuje pôvodcu MZV za zhoršenie kvality vôd, teda keď správny orgán tvrdí, že došlo k reálnemu
zhoršeniukvalityvôdježiaduce,abytototvrdeniesprávnyorgánpreukázalprávespomínanýmrozborom
kvality vody. Avšak v prípadoch, kedy správny orgán ukladá sankciu za správny delikt s následkom MZV,
kedy sa netvrdí zhoršenie kvality vody, ale jej ohrozenie nie je potrebné vykonávať rozbor kvality vody.

40. Ak by sa v prejednávanom prípade odobrala vzorka vody, ktorá by nevykazovala parameter
závažného zhoršenia kvality vôd, nebolo by to smerodajné vo vzťahu k posúdeniu, či v prejednávanom
prípade došlo k ohrozeniu kvality vôd alebo nie. V takomto prípade by išlo o „zbytočný" dôkaz,
ktorý správny orgán na vyvodenie zodpovednosti nepotrebuje. Rozbor kvality vody nie je kritériom

pre potvrdenie mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, nakoľko aj samotné ohrozenie kvality vôd (kedy
sa kvalita vody nezhorší) postačuje na naplnenie pojmových znakov MZV (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/24/2020). V prejednávanom prípade bolo ohrozenie kvality vody
preukázané práve sfarbením a zápachom vody, ktoré nie sú štandardné. Napokon samotný správny súd
v bode 64. napadnutého rozhodnutia uviedol, že pre naplnenie znakov MZV postačuje ohrozenie kvality

vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe zhoršenia.

IV.
Záver

41. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bude jeho úlohou posúdiť skutkový stav tak,
ako je obsiahnutý v administratívnom spise. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil
napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.42. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení
tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).

43. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0

(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.