Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010747
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125010747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL. M.,

MBA a sudcov JUDr. Matúša Tarcalu a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
09.04.2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 24.11.2025, sp. zn. 31T/31/2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XXX, okr. F.

u k l a d á :

Podľa § 201 ods. Tr. zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona
v znení účinnom od 06.08.2024 a § 39 ods. 5 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky a 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a

ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom zo dňa 24.11.2025, sp. zn. 31T/31/2025, uznal
obžalovaného A. B. za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1
Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
v bližšie nezistenej dobe, v mesiacoch jún a júl 2022, v rómskej osade v D., okr. F., na miestnom ihrisku a

na iných miestach v okolí osady, opakovane, po vzájomnej dohode a vzájomnom súhlase vykonal súlož
s maloletou G. E. nar. XX.XX.XXXX, pričom vedel, že maloletá v tom čase ešte nedovŕšila 15. rok svojho
života, následkom čoho maloletá G. E. otehotnela a dňa 10.03.2023 porodila dieťa.ZauvedenýskutoksúduložilobžalovanémuA.B.podľa§201ods.1Tr.zákonaúčinnéhood06.08.2024,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 39 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024,
trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon

uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný a prokurátor.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného

protivýrokuotrestezdôvodu,žepodľanehoniesúsplnenézákonnépodmienkynamimoriadnezníženie
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého je možné mimoriadne znížiť trest len vo výnimočných
prípadoch, čo ale nie je tento prípad. Samotná skutočnosť, že obžalovaný sa stará o poškodenú
a spoločne vychovávajú deti, nemôže byť považovaná za mimoriadnu okolnosť, najmä ak ide o osobu,
voči ktorej bol trestný čin opakovane páchaný. Podľa prokurátora súd pri ukladaní trestu nedostatočne
prihliadolnavysokýstupeňspoločenskejškodlivostikonaniaobžalovaného,akoajnajehoosobu,keďsa

obžalovanýpredmetnéhozločinudopustilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniazatenistýzločin
spáchaný na tej istej osobe (odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/32/2021
zo dňa 29.03.2022 právoplatným 29.03.2022). Ide teda o recidívu rovnakého druhu, ktorá podľa § 38
ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 odôvodňovala zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
na 5 rokov a 4 mesiace, no súd napriek tomu uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere

iba 3 rokov, čo je hlboko pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby bez existencie výnimočných
okolností, ktoré by to legitimizovali. Za primeraný a zákonný postup by prokurátor považoval aplikáciu §
39 ods. 5 Tr. zákona, teda zníženie dolnej hranice upravenej trestnej sadzby o jednu tretinu, no uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov vzhľadom na opakované páchanie závažnej sexuálnej trestnej
činnosti, porušenie dôvery obzvlášť zraniteľnej obete a spáchanie skutku v skúšobnej dobe, považuje za

zjavne neprimerane mierny a nespĺňajúci účel trestu podľa § 34 Tr. zákona. Takýto trest nezodpovedá
ani požiadavkám generálnej prevencie, ktorá má pôsobiť odstrašujúco na ostatných potenciálnych
páchateľov a zároveň posilňovať dôveru verejnosti v spravodlivé a dôsledné uplatňovanie trestného
práva. V tomto prípade ale uloženie trestu hlboko pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby vytvára
nežiadúci signál tolerancie k závažným porušeniam základných práv obetí. Prokurátor zároveň poukázal

na to, že obžalovaný bol doposiaľ 4x odsúdený, keď bol okrem uvedeného odsúdenia za sexuálne
zneužívanie odsúdený aj rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/59/2021 zo dňa 19.01.2022,
sp. zn. 6T/41/2022 zo dňa 17.10.2022 a sp. zn. 4T/37/2022 zo dňa 29.05.2023. Prokurátor navrhol, aby
krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. poriadku
zrušil a rozhodol o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému vo výmere 3 rokov a 7 mesiacov

nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, alternatívne
aby vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania uviedol, že
potom, čo sa poškodenej narodilo prvé dieťa, sa začal tak o dieťa ako aj o poškodenú starať, začali

spolu žiť ako rodina. Postavil chatrč, kde bývajú, chodí na brigády a stará sa o nich, čo pred súdom
potvrdil aj otec poškodenej. Aj keď samotné jeho konanie, spočívajúce v pohlavnom styku s maloletou,
je pre spoločnosť nebezpečné, je potrebné zohľadniť aj spoločenskú realitu, rodinné blaho a komunitné
normy. Citoval pritom internetový článok s názvom „bariery_romskych_zien_ analyticka_správa.pdf“,
podľa ktorého „chudoba je do významnej miery prepojená so skorým tehotenstvom“ a „skoré tehotenstvá

mladých rómskych žien môžu byť aj vedomým rozhodnutím udržať si partnera a prežiť v MRK, keďže
nevnímajú iné alternatívne cesty ich života“ a citoval aj odborný článok z roku 2024 v Journal of Property
B. D. H. D. I. F., C., a D. J. E., C., z Masarykovej Univerzity, podľa ktorého „materstvo dospievajúcich
žien je dôsledkom života v rómskej komunite, kde byť dospievajúcou matkou nie je vnímané ako niečo
negatívne“. Obžalovaný tiež citoval uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/11/2015 zo dňa 24.02.2015, ktorým

bolo odmietnuté dovolanie Generálneho prokurátora SR proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
ohľadom možnosti ukladania alternatívneho trestu pri odsúdení za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Konštatoval, že akékoľvek prerušenie podpory z jeho strany (ako
otca dieťaťa, ktorého matka prijala ako partnera) môže túto odolnosť oslabiť a prehĺbiť jej sociálnu
a ekonomickú zraniteľnosť. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

výroku o treste zmenil tak, že mu uloží podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že odvolanie prokurátora nemá
oporu v žiadnych dôkazoch, je všeobecné, teoretické a bez zohľadnenia skutočností, ktoré boli v konaníobjasnené. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4To/3/2019 zo dňa 21.07.2020 uviedol, že je
úlohou súdu zohľadniť osobu páchateľa – jeho pomery, pohnútky, motív ako aj ďalšie okolnosti, ktoré
ho k spáchaniu trestného činu viedli. Konštatoval, že nie je sexuálnym predátorom, ktorý vyhľadáva

maloleté, aby mal s nimi opakovaný sex, ale mal s maloletou vzťah, narodilo sa im dieťa, o ktoré sa
ako rodičia podľa svojich možností a schopnosti starajú a možno prognózovať také jeho správanie,
ktoré povedie k riadnemu životu bez ďalšieho sexuálneho excesu, pričom vplyv sociálnej mikroštruktúry
v konkrétnom prípade jasne naznačuje akceptovanie jeho chovania, keď aj prijal zodpovednosť za
starostlivosť o partnerku a deti. Preto obžalovaný navrhol odvolaniu prokurátora nevyhovieť.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že dôvodné
je len odvolanie prokurátora.

Ako je to zrejmé z odôvodnenia oboch odvolaní, odvolania smerovali výhradne voči výroku o treste.
Výrok rozsudku prvostupňového súdu o vine obžalovaného nebol odvolaním napadnutý. Krajský súd v

tejtosúvislostinavyšekonštatuje,žeobžalovanýnahlavnompojednávanídňa22.09.2025,pozákonnom
poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu a ktoré bolo
po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení
prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie, v rozsahu ako sa obžalovaný priznal k skutkom, sa
nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok vo výroku o treste odôvodnil s poukazom na účel
trestu a zásady ukladania trestov vyjadrené v § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr. zákona v znení účinnom od
06.08.2024 (ktorý je pre obžalovaného priaznivejší) tým, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že sa priznal a oľutoval svoje konanie, čo preukázal

vyhlásením o vine. Z hľadiska priťažujúcich okolností súd neprihliadal na právoplatné odsúdenie
datované pred spáchaním prejednávaného skutku, keďže túto okolnosť zohľadnil v prípade odsúdenia
za pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona (vec Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 33T/32/2021) ako opätovne spáchaný zločin, čo malo za následok úpravu trestnej sadzby
podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona (účinného od 06.08.2024).

Prvostupňový súd tiež dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na uloženie
súhrnného trestu, ale trestu samostatného. Súčasne prvostupňový súd konštatoval, že k spáchaniu
skutku došlo v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom ide o opätovné spáchanie
zločinu, ktorého sa obžalovaný dopustil po tom, čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom zo dňa
29.03.2022, sp. zn. 33T/32/2021 za obdobný zločin sexuálneho zneužívania, a preto trestná sadzba

odňatia slobody podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona (3-10 rokov), sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona účinného
od 06.08.2024 v tomto prípade upravovala sa sadzbu 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov odňatia slobody.
Inštitútom predbežného šetrenia (IPŠ) bolo zistené, že u obžalovaného nie sú splnené materiálno-
technické podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia, a preto mu bolo možné uložiť len trest
odňatia slobody a to nepodmienečný. Prvostupňový súd zároveň zdôraznil, že obžalovaný vyhlásením o

vine neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Týmto vyjadril svoj
negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a ľutoval jej spáchanie, čo naplno
prejavil aj na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť oprávňuje súd k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.
zákona, hoci jeho použitie stále v zmysle znenia Tr. zákona nie je obligatórne (slová „môže súd uložiť“),

avšak súd nenašiel dôvody, prečo by aplikované byť nemalo. Už len na základe aplikácie uvedeného
ustanovenia súd, ak už toto ustanovenie použije, zníži trest o jednu tretinu. V danom prípade tak, keďže
dolná hranica trestnej sadzby po jej úprave je 5 rokov a 4 mesiace, predstavuje trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu výmeru 3 rokov, 6 mesiacov a 20 dní, resp. na celé mesiace 3 rokov a 7 mesiacov.
Súd teda mohol uložiť obžalovanému na základe vyhlásenia viny, trest odňatia slobody v uvedenej

výmere.
Súd však v danom prípade okrem uvedeného zistil aj ďalšie okolnosti, ktoré podľa neho odôvodňujú
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodov podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Mimo vyhlásenia o vine, mimoriadne okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu prvostupňovýsúd vzhliadol predovšetkým v tom, že išlo o konanie vo vzťahu k osobe (v čase skutku mal. G. E.,
nar. XX.XX.XXXX), ktorá s obžalovaným aj naďalej reálne žije v partnerskom vzťahu a v spoločnej
domácnosti a obaja spoločne vychovávajú 2 maloleté deti. Aj zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby

o 1/3 z dôvodu opätovného spáchania zločinu súd vykonal vo vzťahu k právoplatnému odsúdeniu za
zločin, ktorý bol spáchaný rovnako na osobe mal. G. E. Nešlo teda o náhodné konanie obžalovaného,
ale o konanie vo vzťahu k osobe, s ktorou dlhodobo chodil a ich vzťah trvá už dlhšiu dobu až do
súčasnosti, pričom tieto skutočnosti nemali negatívny vplyv na ich vzťah a ani na postoj rodín k jeho
osobe - kde súd osobitne poukázal na záverečnú reč poškodeného, otca mal. G. E., ktorý žiadal, aby si

to mohol odpracovať a aby nemusel ísť do výkonu - ale napriek uvedenému sa rozhodli aj do budúcnosti
spolu žiť a starať sa o deti. Napokon, aj keď vo veľmi skromných pomeroch, obžalovaný so svojou
partnerkou zabezpečujú živobytie a starostlivosť o rodinu, pričom, hoci v danom prípade musel byť
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, uloženie dlhoročného trestu odňatia slobody by malo
za následok pretrhnutie ako tak fungujúcich rodinných väzieb a potenciálne ohrozenie starostlivosti o
maloleté deti z dlhodobého hľadiska, čo by bolo v rozpore so zásadami pre ukladanie trestu a to zvlášť

aj za predpokladu, že obžalovanému hrozí premena aktuálne prebiehajúceho trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom v konaní pod sp. zn. 6T/41/2022. Na strane druhej, z hľadiska výmery
trestu, prvostupňový súd považoval za primeraný a nevyhnutný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Uloženie ešte nižšieho trestu by bolo v rozpore s účelom trestu poukazujúc na to, že obžalovaný už bol
pred spáchaním trestného činu súdne trestaný a to dokonca za obdobný trestný čin, bol v skúšobnej

dobe, uvedené ho neodradilo od opätovného páchania trestnej činnosti, pričom celkovo obžalovaný
neviedol riadny život a dopúšťal sa nielen trestnoprávneho konania, ale aj častého priestupkového
konania. Trest, napriek tomu, že ho súd ukladal vo výmere nižšej, ako vychádzala dolná hranica sadzby
po jej zákonnej úprave, musí mať aj prevenčný a odstrašujúci účinok do budúcnosti a z tohto dôvodu by
ďalšie zníženie trestu pod dolnú hranicu znamenalo míňanie sa účinku a účelu trestu. Vzhľadom na to,

že obžalovaný doposiaľ, pred spáchaním trestnej činnosti, nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon tohto trestu v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti napadnutej odvolaniami

obžalovaného a prokurátora dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné za
dostatočné zistenie skutkového stavu a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil. Obžalovaný ako aj
prokurátor napadli rozsudok súdu prvého stupňa len vo výroku o treste.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako pokračovací zločin

sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný tým, že opakovane vykonal súlož
s maloletou, o ktorej vedel, že v tom čase nedovŕšila 15. rok svojho veku, tak po objektívnej, ako aj
subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom u obžalovaného správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona,
že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť, keď na jeho predošlé odsúdenia nebolo možné prihliadať ako na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Rovnako správne prvostupňový súd ustálil podľa § 38 ods.
3 Tr. zákona trestnú sadzbu za predmetný zločin na sadzbu 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov odňatia

slobody. Obžalovaný sa dopustil zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý
je podľa znenia tejto skutkovej podstaty možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10
rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa opakovane dopustil zločinu, dolná hranica tejto trestnej sadzby
(3 roky) sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 v spojení s § 38 ods. 6 Tr. zákona
zvyšovala o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou (10 rokov mínus 3 roky = 7 rokov, t.j.

84 mesiacov), teda o 2 roky a 4 mesiace (28 mesiacov = 1/3 z 84 mesiacov) na 5 rokov a 4 mesiace (3
roky + 2 roky a 4 mesiace). Tr. zákon v znení účinnom od 06.08.2024 je v tom smere pre obžalovaného
priaznivejší, pretože pri jeho použití v znení účinnom do 05.08.2024, by sa dolná hranica trestnej sadzby
podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona nezvyšovala len o jednu tretinu, ale zvyšovala by sa až o jednu polovicu.

Krajský súd po oboznámení sa s odvolaniami obžalovaného a prokurátora, týmito odvolaniami
napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že sa stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu, že vyhlásenie obžalovaného o vine vykonané na hlavnom pojednávaní,
odôvodňuje podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona uloženie obžalovanému trestu odňatia slobody zníženého ojednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (pod 5 rokov a 4 mesiace), a teda
vo výmere 3 roky a 7 mesiacov. Krajský súd pritom poukazuje na prvostupňovým súdom konštatovanú
okolnosť, že obžalovaný vyhlásením o vine neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to

dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu. Týmto vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa
priznal a ľutoval jej spáchanie, čo naplno prejavil aj na hlavnom pojednávaní.

Na druhej strane sa ale krajský súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že okrem vyššie

uvedeného mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona existujú okolnosti pre ešte
väčšie zníženie trestu (podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona) pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Okolnosti
uvádzané prvostupňovým súdom, ako aj obžalovaným v ňom podanom odvolaní a vyjadrení k odvolaniu
prokurátora, za takéto mimoriadne okolnosti krajský súd nepovažuje. Skutočnosť, že poškodená aj
s obžalovaným po spáchaní predmetných skutkov žije v partnerskom vzťahu a spoločne vychovávajú
deti, nie je takou mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie ešte nižšieho, ako už

o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby zníženého, trestu. Za takúto okolnosť nie je možné považovať
ani obžalovaným prezentované konštatovanie (podložené citáciou odborných článkov a výskumov
týkajúcich sa chudoby a skorého tehotenstva rómskych žien), že pri rozhodovaní o výške trestu
je potrebné zohľadňovať aj komunitné normy. Obžalovaný sa dopustil recidívy toho istého konania
kvalifikovanéhoakozločinsexuálnehozneužívaniaatonatejistejosobemladšejako15rokovajnapriek

tomu, že mu za to už bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom
s probačným dohľadom v trvaní 3 roky rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/32/2021 zo
dňa 29.03.2022, právoplatným dňa 29.03.2022. Obžalovaný sa dopustil rovnakého zločinu opakovane
páchanými skutkami (pokračujúcim konaním) v období mesiacov jún a júl 2022, t.j. už cca 3 mesiace po
predošlom odsúdení v priebehu plynutia skúšobnej doby. To svedčí o úplnom odignorovaní predošlého

trestu zo strany obžalovaného, čo neospravedlňuje ani ním deklarovaný vzťah s poškodenou, ktorá
v tom čase nedovŕšila vek 15 rokov. U obžalovaného sa pritom nejedná o ojedinelé konanie v rozpore
so zákonom, keďže pred predmetným skutkom sa opakovane dopúšťal trestných činov krádeže.
Rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/9/2020 zo dňa 04.06.2020 mu za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona

bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn.
3T/59/2021 zo dňa 04.01.2022 bol obžalovaný odsúdený za rovnaký prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. e/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Po spáchaní
predmetného trestného činu (po júli 2022) bol ešte odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 6T/41/2022 zo dňa 17.10.2022 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona vo

forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn.
4T/37/2022 zo dňa 29.05.2023 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to za skutky,
ktoré spáchal pred jeho spáchaním (od dňa 17.06.2021 do 17.10.2022 a dňa 27.10.2019). Dopustil sa
tiež 6 priestupkov, z toho 3 priestupkov proti majetku vo forme krádeží (dňa 13.07.2023, 18.11.2024
a 20.01.2025), ktoré síce boli spáchané po predmetnom trestnom čine, no svedčia o tendencii

obžalovaného porušovať právne normy. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pritom súd pri určovaní druhu
a výmery trestu prihliada aj na správanie páchateľa po spáchaní trestného činu.

K argumentu obžalovaného, že pri rozhodovaní o výške trestu je potrebné zohľadňovať komunitné
normy, že chudoba je do významnej miery prepojená so skorým tehotenstvom a materstvo

dospievajúcich žien v rómskej komunite nie je vnímané ako niečo negatívne a tiež že „vplyv sociálnej
mikroštruktúry v konkrétnom prípade jasne naznačuje akceptovanie chovania páchateľa“, krajský
súd poznamenáva, že úlohou súdu v tomto konaní, ako aj v akomkoľvek inom trestnom konaní, je
posudzovať konanie páchateľa podľa právnych noriem (všeobecne záväzných pravidiel správania) a nie
nepísaných komunitných noriem, ktoré nie sú všeobecne záväzné. Pohlavný styk s osobou mladšou

ako 15 rokov, ktorého sa opakovane dopustil obžalovaný, je podľa platného a všeobecne záväzného
Tr. zákona kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 s možnou sankciou vo
forme trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov. Skutočnosť, že konanie je kvalifikované
ako zločin s tak vysokou trestnou sadzbou, svedčí o závažnosti takéhoto konania a vôli zákonodarcu
takéto konanie prísne trestať. Krajský súd týmto nekonštatuje, že obžalovaný je „sexuálnym predátorom,

ktorý vyhľadáva maloleté“, s čím sa zhoduje s tvrdením obžalovaného prezentovaným v jeho vyjadrení
kodvolaniuprokurátora.Tátookolnosťjealeužzohľadnenávtom,žesastotožnilsmožnosťouukladania
trestu obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby a nie napr. v hornej polovici trestnej sadzby
alebo na jej hranici, čo by v prípade sexuálneho predátora bolo namieste. Komunitné normy (aleboobyčajevrámcikomunity)nemôžumaťprednosťpredvšeobecnezáväznýmiprávnyminormami,ktorých
účelomjeregulovaťsprávaniečlenovspoločnosti.Účelomskutkovejpodstatytrestnéhočinusexuálneho
zneužívania podľa § 201 Tr. zákona je regulovať spoločensky nežiadúce konanie spočívajúce v súloži

alebo inom sexuálnom zneužívaní detí mladších ako 15 rokov, t.j. chrániť objekt tohto trestného činu,
ktorým je mravný a fyzický vývoj osôb mladších ako 15 rokov a ochrana ich sexuálneho dospievania
a integrity, a to nielen z hľadiska represie (v prípade porušenia tejto právnej normy) ale aj z hľadiska
prevencie, či už vo vzťahu k samotnému páchateľovi (individuálnej prevencie), ako aj vo vzťahu k iným
členom spoločnosti (generálnej prevencie).

Preventívna funkcia trestného práva v rovine generálnej prevencie je upravená v ustanovení § 34 ods.
1 Tr. zákona, podľa ktorého je úlohou trestu okrem iného aj odradiť iných od páchania trestných činov.
Trest ukladaný páchateľovi trestného činu má z hľadiska generálnej prevencie aktívne pôsobiť aj na
iných členov spoločnosti, resp. iných potenciálnych páchateľov trestnej činnosti, pozitívne ovplyvňovať
ich právne vedomie a viesť ich k dodržiavaniu zákonov a ostatných právnych predpisov. Pokiaľ by súd

akceptoval argument obžalovaného, že jeho konanie je v rámci subkultúry, v ktorej žije, akceptované,
amalobytoviesťk(ďalšiemu,t.j.nadrámecustanovenia§39ods.5Tr.zákona)mimoriadnemuzníženiu
trestu, z hľadiska generálnej prevencie by to mohlo viesť k vyslaniu signálu iným členom subkultúry, že
konanie spočívajúce v sexuálnom zneužívaní osôb mladších ako 15 rokov, nie je až natoľko závažné,
ako to zákonodarca pri úprave zákonnej trestnej sadzby v Tr. zákone vyjadril, v dôsledku čoho môže

nastať absolútne neželaný efekt vo forme nárastu páchania tohto druhu závažnej trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku
o treste zrušil a v tejto časti sám rozhodol tak, že aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zákona uložil

obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.
Obžalovaný sa predmetného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
a preto trest odňatia slobody nebolo možné podmienečne odložiť. Vzhľadom na to, že obžalovaný
v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozsudok bol prijatý jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.