Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362085
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:6123362085.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v spore žalobcu Náhradné

vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 765 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Čiastočne sa zastavuje konanie o zaplatenie úrokov z omeškania 2 % ročne zo sumy 765 € od 15. 12.
2022 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 765 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 765 € od
15. 12. 2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17. 7. 2023, sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 765 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 15. 12. 2022
do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 28. 9. 2022 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody

bol A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 624/2022 zo dňa 6. 10. 2022, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 6.
10. 2022 do 31. 10. 2022 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia
opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom

nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k
dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 7492022
splatnú dňa 15. 11. 2022 na sumu 1.200 € s DPH za 26 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla.
Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu
nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči

žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla
na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky
s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu
5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2. 11. 2022 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške1.200 € s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným. Žalovaná dňa 2. 12. 2022 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 435 €. Žalovaná

postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na
základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v
rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne

vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. Žalovaná sa dostala do omeškania s
poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť
žalobcovi najneskôr do 14. 12. 2022 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej
udalosti dňa 29. 11. 2022 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaná,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvyopostúpenípohľadávky

došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.
zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). Žalobca ďalej uviedol, že poškodený sa

dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou,
ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len

reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať.
Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo
nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo,
bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby

bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,

predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným

motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). K nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného

súduSRzodňa14.10.2021,sp.zn.III.ÚS309/2020-33,ktorýmbolzrušenýRozsudokNajvyššiehosúdu
SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody

a že žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 27. 7. 2023 platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1208/2023,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaná v odpore doručenom súdu dňa 4. 8. 2023 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu v celom
rozsahu. Dňa 28. 9. 2022 vznikla škodová udalosť – poškodenie motorového vozidla VW Passat s EČV:

LM967DM, ktorého vlastníkom a držiteľom bol v čase škodovej udalosti pán A. B., ktorý bol právnym
predchodcom žalobcu. A. B. nechal poškodené vozidlo opraviť v spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš,
IČO: 35 761 768. Dňa 6. 10. 2022 A. B. uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme č. 624/2022, na
základe ktorej užíval náhradné vozidlo. Nájom náhradného vozidla bol dohodnutý na dobu určitú od
6. 10. 2022 do 31. 10. 2022. Nájom náhradného vozidla bol ukončený dňa 31. 10. 2022. Denná
sadzba za nájom náhradného vozidla bola dohodnutá vo výške 45 € s DPH. Dňa 7. 11. 2022 A. B.,

prostredníctvom žalobcu, uplatnil u žalovanej nárok na poistné plnenie vo výške 1.300 € (1.000 € bez
DPH) zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 16 dní (26 dní x 37,50 € bez
DPH) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Žalovaná dňa 30. 11. 2022 ukončila prešetrovanie
potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poskytla právnemu
predchodcovi žalobcu na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 435 €, zodpovedajúce nákladom na

nájom náhradného vozidla po dobu 9 dní. Žalobca predložil žalovanej faktúru č. 7492022 zo dňa 2.
11. 2022, vystavenú žalobcom, v ktorej vyúčtoval právnemu predchodcovi žalobcu nájom náhradného
vozidla v dňoch od 6. 10. 2022 do 31. 10. 2022 sumu 1.200 € s DPH. Otázka, či náklady na nájom
náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 6. 2016, sp.

zn. 3 MCdo 3/2015. Výška náhrady škody a tomu zodpovedajúce poistné plnenie nie je totiž daná
čiastkou skutočne vyplatenou, ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o výnimočných
okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady čiastky vyššej než je obvykle
potrebná leží na žalujúcej strane a nie na žalovanej strane. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. 3. 2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007. Dĺžka nutnej doby

sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poskytnutého plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové
okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu
bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov
obdobných nehôd. K uvedenému poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. 2.
2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012. Žalovaná predložila súdu faktúru opravcu č. 2020402288 zo dňa 29.

10. 2022, z ktorej vyplýva, že oprava poškodeného vozidla trvala len 4 dni (žalovaná priznala 9).
Žalovaná uviedla, že v danom prípade možno považovať za nutnú a účelnú dĺžku opravy poškodeného
vozidla v rozsahu najviac 9 dní. Poškodený subjekt rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené a od
koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je oprávnená namietať nutnosť a účelnosť nákladov
vynaložených na opravu vozidla, resp. nájom náhradného vozidla. Je oprávnená namietať absenciu

príčinnej súvislosti medzi škodou (nákladmi na nájom náhradného vozidla) a škodovou udalosťou.
Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 17 dní nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady
na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 17 dňom nemožno považovať za nutné a účelné. Vozidlo
právneho predchodcu žalobcu bolo plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Daná skutočnosť
nemôžebyťnaťarchuškodcu(poistenéhoužalovanej).Hociopravapoškodenéhovozidlajeobjektívnou

relevantnouskutočnosťou,ktorázakladánutnosťprenájmunáhradnéhovozidlapoškodeným,významné
sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na použitie náhradného vozidla aj konkrétne
okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného
vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných
na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby

nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byť na ťarchu
škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva
lebočakánadodanienáhradnéhodieludoservisu.VtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutieKrajského
súdu v Bratislave zo dňa 14. 4. 2020, sp. zn. 8Co/131/2019. Medzi škodou a škodovou udalosťou musí
existovať príčinná súvislosť. V danom prípade táto absentovala, nakoľko škoda (náklady na prenájom

náhradného vozidla) žalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali náhodne a nezávisle od
škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam v súvislosti s odstraňovaním poškodenia vozidla
dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu), ktorý nesie zodpovednosť za výber autoservisu.
Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný na použitie náhradného vozidla, preto, že jehopoškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto, že bola vykonávaná oprava, ale preto, že
sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude dodaný náhradný diel. Žalovaná neposkytla žalobcovi (právnemu
predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 17 dňom nájmu náhradného vozidla,

nakoľkonešloonutneaúčelnevynaloženénáklady,pričomabsentujepríčinnásúvislosťmedziškodovou
udalosťouaškodou.Žalobcavnávrhuuviedol,že„podobuzotrvaniapoškodenéhovozidlavautoservise
aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňoupoktorúnemoholpoškodenýsmotorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik na ňom disponovať“. K uvedenej skutočnosti žalovaná uviedla,
že ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na jej ťarchu, pretože je na vôli poškodeného,

či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou, čo potom ale neodôvodňuje
účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Žalovaná po doručení faktúry musela vykonať šetrenie za
účelom zistenia nároku podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP a aj plniť v lehote podľa § 11zákona o PZP.
K uvedenej skutočnosti poukázala na právny názor Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí zo dňa 22. 3.
2023 pod sp. zn. 7Co/187/2022. Žalovaná tiež poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky,
v ktorom je uvedené, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie

(materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu
uspokojené ich nároky prostredníctvom poskytovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). Naopak
systém povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“ s cieľom, aby sa na ňom
určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených. Citovaný
záver je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno

hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa
obohatiť na úkor žalovanej, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného
poistenia. K uplatneným úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 15. 12. 2022 do zaplatenia
žalovaná uviedla, že dňa 7. 11. 2022 si žalobca (právny predchodca žalobcu) uplatnil u žalovanej
poistné plnenie – nájom za náhradné vozidlo vo výške 1.200 €. Listom zo dňa 30. 11. 2022 žalovaná

oznámila žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu), že dňa 29. 11. 2022 ukončila šetrenie poistnej
udalosti a poskytla na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 435 €. Žalovaná bez zbytočného dokladu
začala prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o škodovej udalosti oznámila
žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaná

v zákonnej lehote splnila povinnosti vyplývajúce z prvej aliney § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.
a preto sa nemohla dostať do omeškania. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017, 7Cdo/109/2018. Žalovaná tiež poukázala
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení, č. k. I. ÚS 567/2020-21, ktorý rozhodoval
o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorému všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti

úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla zamietnuť žalobu ako neodôvodnenú
v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Výber miestne príslušného
súdu je daný len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá
právo na náhradu škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom je
irelevantné, z akého titulu táto škoda má vzniknúť, pričom navrhol pokračovanie v konaní na súde

príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Pokračovanie v konaní
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš navrhol aj s poukazom na. § 39 ods. 2 CSP, podľa ktorého na
návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
Vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, je pre zisťovanie pomerov v danom mieste nepochybne
vhodnejšie i hospodárnejšie, aby konanie prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Žalovaná

má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jej procesných práv v konaní. K navrhovanej
miestnej príslušnosti poukázal na Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 12. 2018, sp.
zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018. K odporu uviedol, že je nedôvodný a
neopodstatnený. Obrana žalovanej uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave
a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaná opakovane

uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom
alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať
za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného
nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakýchalebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaná v podanom
odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla
s poukazom na skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla mala trvať iba 4 dni, ako aj skutočnosť, že

vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu
náhradného vozidla je podľa žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel
zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z
titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo

poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaná namietla dobu opravy poškodeného vozidla, tieto

námietky sú irelevantné. Z faktúry od autoservisu, ktorú poskytla sama žalovaná je jednoznačné, že
auto bolo do servisu prijaté 6. 10. 2022, faktúra bola vystavená dňa 29. 10. 2022, t. j. 24 dní. Postup,
akým žalovaná poisťovňa priznáva náhradu nákladov za nájom náhradných vozidiel po dobu, kedy
sa vozidlo poškodeného nachádza v servise, za účelom jeho opravy, nie je správny, nezohľadňuje
celkovú potrebnú dĺžku doby opravy vozidla, ale iba jednotlivé časové úseky. Poškodený v danom

prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené vozidlo v servise,
nakoľko na túto dobu vplýva viacero faktorov, od lehoty potrebnej na objednanie a dodanie náhradných
dielov, personálne zabezpečenie servisu, počet opravovaných vozidiel, resp. objednávok na opravu. Je
nepredstaviteľné, aby poškodený jazdil hore dole do servisu vždy, keď je poškodené vozidlo potrebné
na obhliadku, doobhliadku, demontáž, montáž dielov. Žalobca jednoznačne preukázal, po akú dobu sa

poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise, za účelom jeho opravy, pričom práve poškodenému
bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia, keď sa ocitol v situácii, keď by nemohol využívať svoje
motorové vozidlo. Poškodený si riadne splnil všetky svoje povinnosti, za účelom včasného a okamžitého
uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k
žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí

aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o.,
ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného
vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené
riadne, spoľahlivo a rýchlo. Podľa doloženej faktúry č. 2200402288 sa v rámci opravy vykonávali aj
lakovacie práce, ktoré si vyžadujú presný postup, konkrétne brúsenie, odmastenie, tmelenie. opäť

brúsenie, odmastenie, striekanie metalízy v niekoľkých vrstvách, striekanie laku vo viacerých vrstvách,
medzi jednotlivými fázami je potrebné čakať na zaschnutie jednotlivých vrstiev materiálu a preto sa
to nedá stihnúť za dobu, ktorú priznáva žalovaná. Poškodený nemohol nejakým spôsobom opravu
jeho vozidla skrátiť, ani ovplyvniť. Pokiaľ žalovaná nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave, či
konečnej dĺžke opravy, malo to byť odzrkadlené a namietané voči autoservisu pri poskytovaní poistného

plnenia za opravu a nie následne vymáhané na úkor poškodeného. Z faktúry autoservisu IMPA Liptovský
Mikuláš predloženej žalovanou vyplýva dátum dodania služby 29. 10. 2022, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovanou. Dĺžka prenájmu
náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej

udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovanej. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo
sféry vplyvu poisťovne prejde od sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom
vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený
ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si
mohol svoje opravené vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo stranu žalovanej, čo vyplýva

z predloženého potvrdenia autoservisu. Z krycieho listu zo dňa 31. 10. 2022 vyplýva, že autoservis
mal až po doručené predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu
od žalovanej a preto až po doručení krycieho listu dňom 31. 10. 2022 bola oprava poškodeného
motorového vozidla ukončená, poškodený bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla
a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Žalovaná nebrala do úvahy reálnu

dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho
vozidla. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje
neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej, ktoré nemožno akceptovať. Z judikatúry vyplýva, že
skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, príp.individuálne výpočty zamestnanca, či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného
vozidla. Poškodený nemohol ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy. Bezodkladne po tom, ako bol
informovaný o možnosti prevzatia motorového vozidla si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď,

ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Je vo veci relevantné, že poškodené vozidlo sa
po celé obdobie od 6. 10. 2022 do 31. 10. 2022, t. j. 26 dní nachádzalo v autoservise, čo vyplýva
z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu, pričom prenájom
náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutým dôsledkom škodovej udalosti,
ktorúnezapríčinilanemoholpredvídaťvzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťou,naktorých

pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej. S námietkami
žalovanej ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nesúhlasil. V tejto
súvislosti žalobca odkázal na svoje tvrdenia v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu a
poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14. 10. 2021, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22. 11. 2018. V odôvodnení predmetného nálezu sa Ústavný súd SR

zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP, kde skonštatoval, že: „na priznanie úroku z omeškania
sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako
si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania
nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate

žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým
je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá
pre plné štandardné odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví
(oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s tým spojené

úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by
mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie
umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota
na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP
má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu

liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva
do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“ Ústavný súd SR zároveň poukázal na obsah
Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole, ktorú dovolací súd nezohľadnil a pri výklade ustanovení
zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom Európskej únie. V dôsledku uvedeného dospel k záveru,
že právny názor Najvyššieho súdu SR je postavený na zjavnej chybe v právnom posúdení. Rovnakým
spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
Najvyšší súd SR následne zaujal právny názor v intenciách výkladu Ústavného súdu SR, a to v Uznesení

zo dňa 23. 2. 2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021. Vzhľadom k uvedenému je potrebné rozlišovať okamih,
kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP
od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP t. j. tým, že
si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, ktoré majú zabezpečiť,
aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností mal za to, že do omeškania s

plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec
neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti.
Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od
určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná
alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje

už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už
pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom
rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Žalobca je teda toho názoru,
že mu vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP.

5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 6. 10. 2023 uviedla, že vo veci je miestne príslušný
Mestský súd Bratislava III. Podľa § 36 ods. 1 Civilného sporového poriadku, konanie sa uskutočňuje na
súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Podľa § 36 ods. 2 Civilného sporového poriadku, „Príslušnosť
sa určuje podľa okolnosti v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončeniakonania". Podľa § 13 Civilného sporového poriadku „ Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak". Podľa § 19 písm. b) Civilného sporového
poriadku „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého

obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody". Podľa § 41 Civilného sporového
poriadku „ Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z."). Podľa § 4 ods. 2
zákonač.381/2001Z.z.„Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil
poškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškody(...)".Podľa§15ods.1zákonač.381/
2001 Z . z . náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému . Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 15 ods.

2 zákona č. 381 /2001 Z. z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila". V texte ustanovení § 15 ods. 1,
2 zákona č. 381/2001 Z. z. síce zákonodarca použil slovné spojenie "nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi", resp. slovné spojenie „nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi", žalovaná
však vyjadrila názor, že ide o nepresnú (zavádzajúcu) dikciu. Výraz "náhradu škody" je potrebné chápať

práve v súvislosti s uplatnenými a preukázanými nárokmi poškodeného na náhradu škody, ktoré je
poisťovateľ' povinný za poisteného škodcu nahradiť, a nie ako priamy nárok poškodeného na náhradu
škody proti poisťovateľovi. Poisťovateľ nie je škodcom a nezodpovedá za škodu spôsobenú škodcom,
preto ani (priamy) nárok poškodeného proti poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody. Právnym
dôsledkom vzniku poistnej udalosti, ktorou je spôsobená škoda, nie je zodpovednosť poisťovateľa za

takú škodu, ale povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie za účelom náhrady
škody, ku ktorej došlo v dôsledku poistnej udalosti. Uvedenému tvrdeniu žalovanej zodpovedá aj
znenie iných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa § 4 ods . 4 zákona č. 381 /2001 Z . z .
poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie (...). Podľa § 11
ods. 6 zákona č. 381 /2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie (...). Podľa § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie (...). V tejto súvislosti žalovaná
poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 21.11.2013, sp.
zn. 7 Cdo 63/2013. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore aplikoval ustanovenia vyhlášky č.
423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyjadril sa okrem iného aj k povahe nároku poškodeného
proti poisťovateľovi škodcu zodpovedného za škodu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
„Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný
vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa
nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však povinná plniť za

(zodpovedného)poisteného,ktorýunejuplatnilprávovyplývajúcemuzpoistnéhovzťahu(abypoisťovňa
v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú "inak",
vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom
právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi
poškodenýmapoisťovňoutuvznikáosobitnýprávnyvzťah,vrámciktoréhomápoškodenývočipoisťovni

špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať“. Žalovaná preto zastáva názor,
že na uvedenom (citovanom) právnom názore Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k povahe nároku
poškodeného proti poisťovateľovi škodcu zodpovedného za škodu možno zotrvať aj v čase platnosti
a účinnosti zákona č. 381/2001 Z .z.. Pre porovnanie žalovaná uviedla znenie ustanovenia § 9 ods. 1
(českého) zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za újmu způsobenou provozem vozidla a o

změně některých souvisejících zákonů ( zákon o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla ) „Poškozený
má právo uplatnit svůj nárok na plnění podle § 6 u príslušného pojistitele nebo u Kanceláře, jedná-li se o
nárok na plnění z garančního fondu podle § 24 uplatnění nároku je povinen předložit společný záznam
o dopravní nehodě, jedná-li se o dopravní nehodu nepodléhajicí oznámení Polícii České republiky
podle zákona upravujícího provoz na pozemních komunikacích.“ K priamemu nároku poškodeného

proti poisťovateľovi zodpovednosti škodcu je judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky ustálená na
závere, že je treba rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi
a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu. Právo poškodeného
na plnenie voči poisťovateľovi zodpovednosti škodcu je originárnym právom založeným osobitnýmiprávnymi predpismi, ktoré - hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným
škodcom - nemá povahu nároku na náhradu škody. Poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou
za škodu namiesto škodcu a plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu

jeho zodpovednosti za škodu ale poistným plnením, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú
poškodenémujepoistený(pozrinapr.rozsudokz12.decembra2007,sp.zn.25Cdo113/2006,rozsudok
z 28. novembra 2012, sp. zn. 32 Cdo 4765/2010, uznesenie z 29. septembra 2015, sp. zn. 25 Cdo
3629/2015, uznesenie z 13. júla 2016, sp. zn. 25 Cdo 1119/2016. Žalovaná preto uviedla, že v spore
o nároku poškodeného proti poisťovateľovi na plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie

je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd daný na výber podľa §
19 písm. b) Civilného sporového poriadku. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na
rozhodnutiepublikovanépodč.81/2011Sbírkysoudníchrozhodnutíastanovisek(uznesenieMestského
súdu v Prahe z 24. apríla 2009, sp. zn. 21 Co 139/2009, ktorého právna veta znie : „ K řízení o nároku
poškozeného proti pojistiteli na plnění podle § 68 § 9 zákona č. 168/1999 Sb. ve znění pozdějších
předpisů není vedle obecného soudu žalovaného příslušný také soud na výběr daný podle § 87

odst. 1 písm. b) o. s. r. Na základe uvedeného žalovaná namietla nedostatok miestnej príslušnosti
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nakoľko všeobecným súdom žalovanej je Okresný súd Bratislava
III a navrhla, aby Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako
miestne príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomil o tom žalobcu a žalovanú. Ďalej žalovaná
namietla aktívnu legitimáciu žalobcu v prejednávanej veci. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný,

keď z uvádzaného skutkového stavu a predložených dôkazov vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a preto bol subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto
nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy
o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko
uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka

nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu žalovaného v žalobcom
predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, keď z predloženej zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkov najprv smeroval k cesovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne

nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie a preto žalovaný mal za takýto úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatný. Žalovaná tiež namietla, že nájom náhradného vozidla v rozsahu 7
dní nie je nutný a účelný. V prípade náhradného vozidla sa vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti
posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup

obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
z 28. februára 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Práve poškodený subjekt (nie žalovaná) rozhoduje
o tom, u koho je vozidlo opravené a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je oprávnená
namietať absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou a je oprávnená namietať
nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaná nie je povinná plniť

neúčelné náklady na nájom náhradného vozidla. Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 7 dní
nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 7 dňom
nemožno považovať za nutné a účelné. Oprava poškodeného vozidla trvala len 4 dni. Žalovaná poskytla
poistné plnenie zodpovedajúce 9 dňom nájmu (t. j. s výraznou časovou rezervou). Právny predchodca
žalobcu bol v zmluvnom vzťahu s opravcom, ktorý vykonal opravu poškodeného vozidla. Pokiaľ opravca

zbytočne predĺžil dobu opravu (napr. opätovné dodanie a vrátenie toho istého náhradného dielu) a v
dôsledku uvedenej skutočnosti musel právny predchodca žalobcu vynaložiť vyššie náklady na náhradné
vozidlo, náhradu škody si môže právny predchodca žalobcu uplatňovať u opravcu. Daná skutočnosť
však nemôže byt' na ťarchu škodcu (poisteného u žalovanej). Tu totiž absentuje príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a deklarovanou škodou. Žaloba je nedôvodná a navrhla, aby súd žalobu žalobcu v

celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 27. 11. 2023 zasielal súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovanej v ktorom uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení
k odporu a mal za to, že trvanie nájmu je v danom prípade plne dôvodné do momentu ukončenia

opravy a súčasne vystavenia krycieho listu žalovanou dňa 31. 10. 2022. V prejednávanom spore je
určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento
stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamejpríčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. V prejednávanej veci je privilegovaná
poisťovňa – žalovaná, vo vzťahu ku ktorej bol poškodený spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude
kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej. Záväzkový

vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom
vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky
pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných
autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval
značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva

„vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s
poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis,
ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí
list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je
vydanie opraveného vozidla poškodenému. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu
zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie

krycieho listu nemalo opodstatnenie. Vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise,
nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Povinnosť poisťovne zaplatiť náklady na
opravu motorového vozidla vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých
zákonov, nakoľko uzatvorením povinného zmluvného poistenia je zodpovednosť za finančné vyrovnanie

vzniknutej škody prenesená z poisteného na zvolenú poisťovňu. V tejto súvislosti poukázal na §
560 Občianskeho zákonníka, resp. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré
vylučujú neoprávnené konanie autoservisu. Bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený
žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z
povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných

nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať
opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Argumentácia žalovanej
k rozsahu trvania opravy poškodeného motorového vozidla Volkswagen Passat, EČV: LM967DM je
neprijateľná. Vzhľadom na bežný postup pri opravách motorových vozidiel je zrejmé a logické, že
poškodený nemá podrobné informácie o priebehu opravy a nemá tak nijakú možnosť ovplyvniť jej

trvanie alebo celkovú dĺžku. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania
náhradnéhomotorovéhovozidlaaniejemožnépričítaťfaktickúdĺžkutrvaniaopravyvozidlanajehoúkor.
K tvrdeniam žalovanej o neprimeranej dĺžke opravy a poukázal na to, že neexistuje žiadna norma alebo
predpis, ktorý by určoval ako dlho má byť oprava vykonávaná. Existuje iba výrobcami daná tarifikácia
pracovných úkonov v normohodinách, t. j. kvantifikátoroch, prostredníctvom ktorých sú definované

pracovnéúkony.Súčasnevšaknacelkovúdĺžkutrvaniaopravymajúvplyvďalšiefaktory,atovyťaženosť
servisu, dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť a dodanie náhradných dielov, technologické vybavenie
servisu a pod. Autoservis nemá nijakú zákonnú povinnosť vykonať opravu v primeranom čase, resp.
z ničoho nevyplýva aká doba je primeraná na vykonanie opravy a ktorú je už nutné vyhodnotiť ako
neprimerane dlhú. Žalovaná si svojvoľne určila ako primeranú dobu opravy práve dĺžku v trvaní 12 dní,

pričom uvedený rozsah z ničoho objektívne a preukázateľne nevyplýva. Nutnosť a účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli,
keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený
vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom
náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s

poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal
účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na
náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania
klienta žalovanej.

7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním, doručeným súdu dňa 30.
11. 2023. Súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súčasne uviedla, že sa pridržiava svojich
doterajšíchpísomnýchpodaní,nemánávrhynadoplneniedokazovaniaanavrhlažalobuakonedôvodnú

zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

8. Advokát žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Skutkové a právne
vymedzenie uplatňovaného nároku bolo riadne uvedené v podanej žalobe, vyjadreniam k odporu,ako aj ďalších písomných vyjadreniach v tejto veci. Nárok žalobcu je preukázaný. Je nepochybné,
že došlo k škodovej udalosti, na základe ktorej vznikla na strane právneho predchodcu žalobcu
škoda. Následne túto pohľadávku poškodený postúpil žalobcovi. Žalobca si túto pohľadávku uplatňuje

titulom náhrady škody, ktorá spočíva v nájomnom za náhradné vozidlo, a to za dobu, počas ktorej
bolo vozidlo poškodeného v oprave v autorizovanom servise žalovaného. Námietky žalovanej sú
absolútne nedôvodné. Pokiaľ spochybňuje dobu trvania opravy, tak toto je faktor, ktorý poškodený, ani
žalobca nevedeli nijako ovplyvniť. Doba opravy je primeraná. Žalobca ani poškodený nijako neprispeli
k predĺženiu tejto doby, keď právny predchodca žalobcu si vozidlo prevzal v prvý pracovný deň po tom,

ako mu bola vystavená faktúra, ako bola ukončená oprava jeho motorového vozidla. V časti úrokov
z omeškania upravil žalobný návrh tak, že žalobca si uplatňuje 5 % úrok z omeškania odo dňa 15. 12.
2022 až do zaplatenia. V podanej žalobe zrejme došlo k chybe v písaní, keď bol omylom uvedený úrok
vo výške 7 %. Navrhol v takomto rozsahu a takto žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu
trov konania a právneho zastúpenia.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

10. Dňa 6. 10. 2022 uzatvoril prenajímateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. a nájomca A. B. zmluvu o nájme č.
624/2022 zo dňa 6. 10. 2022, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu značky Toyota Corolla

Combi hybrid AT, strieborná metalíza, VIN SB1Z93BE90E251162, EČV: ZA823JO, na dobu od 6. 10.
2022 do 31. 10. 2022, denné nájomné dohodnuté 60 €, zmluvné nájomné 45 €, poplatok za pristavenie
a odobratie vozidla 30 €, cena nájmu vrátane DPH.

11. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla zo dňa 6. 10. 2022 vyplýva, že vozidlo Toyota Corolla

Combi hybrid AT, EČV: ZA823JO prevzal A. B. dňa 6. 10. 2022 a vrátil dňa 31. 10. 2022.

12. Z Čestného prehlásenia zo dňa 2. 11. 2022 vyplýva, že A. B. čestne prehlásil, že mal od spoločnosti
Náhradné vozidlo, s. r. o. IČO: 50 496 166 zapožičané náhradné vozidlo Toyota Corolla Combi hybrid AT,
EČV: ZA823JO od 6. 10. 2022 do 31. 10. 2022, t. j. v trvaní 26 dní z dôvodu, že jeho motorové vozidlo

bolo po poistnej udalosti č. 9532798659 zo dňa 28. 9. 2022 v autoservise, až do doručenia krycieho listu
poisťovňou. Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol nevyhnutný.

13. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu vyplýva, že motorové

vozidlo Toyota Corolla Combi hybrid AT, EČV: ZA823JO, držiteľom ktorého je A. B. bolo po poistnej
udalosti č. 9532798659 zo dňa 28. 9. 2022 prevzaté do autoservisu IMPA Liptovský Mikuláš, s. r. o.,
za účelom opravy dňa 6. 10. 2022. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group dňa 31. 10. 2022 bolo poškodené vozidlo
bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 31. 10. 2022.

14. Faktúrou č. 7492022 vyfakturoval dodávateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. A. B. nájom za 26 dní v celkovej
sume 1.170 € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, v celkovej čiastke 1.200 €.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2. 11. 2022 Náhradné vozidlo s.r.o. uzatvorený medzi

Náhradným vozidlom s.r.o. a A. B. bola postúpená pohľadávky postupcu A. B. voči poisťovni
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v sume 1.200 € s DPH, z titulu nároku voči
poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 28. 9. 2022 na vozidle Volkswagen Passat,
EČV: LM967DM. Podľa článku 4 zmluvy, zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,

pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.200 € s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č.
7492022 vystavenej Náhradným vozidlom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla Toyota Corolla Combi Hybrid AT, EČV: ZA823JO. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo si bude

pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.16. Listom zo dňa 2. 11. 2022 oznámil postupca A. B. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 9532798659 zo dňa 28. 9. 2022 vo výške
1.200 s DPH na spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o.

17. Listom z dňa 2. 11. 2022 si žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovanej.

18. Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. listom zo
dňa 30. 11. 2022, že dňa 29. 11. 2022 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila

výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie v sume 435 € bolo poukázané na účet spoločnosti Náhradné
vozidlo, s.r.o., č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súčasne vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam
likvidácie uviedla, že priznaná primeraná náhrada za požičanie náhradného vozidla, t. j. 9 dní, v ktorej
je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj
čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne za priznaných 9 dní najazdených 92 km.

19. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 2. 12. 2022 bola prijatá platba vo výške 435 € s VS
9532964995.

20. Z faktúry č. 2200402288, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla Volkswagen Passat

Variant CL 2,0 TDI MBT 6DSG, EČV: LM967DM bolo preukázané, že boli vykonané práce podložka
evidenčnej značky demontáž + montáž, demontáž + montáž obkladu zadných výklopných dverí,
demontáž + montáž osvetlenia evidenčnej značky, demontáž + montáž koncového svetla, demontáž
+ montáž krytu zadného nárazníka, výmena krytu zadného nárazníka, prebudovanie krytu zadného
nárazníka, vŕtanie, oprava zadného nárazníka, demontáž + montáž lišty zadného nárazníka, demontáž

+ montáž ťažného zariadenia, RVZ/riadené funkcie, oprava veka d z, konzervácia karosérie, bolo
vykonávané RJA lakovanie, ktoré bolo vyfakturované v cene 730 €. Celková suma opravy predstavovala
sumu 4.014,34 €.

21. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

26. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaE.F.G.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

29. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

31. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 CSP alebo pojednávanie. Súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

32. Súd, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania 2 % ročne zo sumy 765 € od 15. 12. 2022 do zaplatenia, na základe dispozitívneho úkonu

žalobcu.

33. Žalovaná namietala miestnu príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš z dôvodu, že spor
nespadá pod § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože vzťah poškodeného a poisťovne nie
je vzťahom zodpovednosti za škodu.

34. Príslušnosťou v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s. r. o. proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/22/2023 zo dňa 10. 10. 2023, pričom
sa primárne riešil kauzálnu príslušnosť prejednania sporu, avšak zaujal stanovisko aj k samotnému
základu sporu. V bode 20 rozhodnutia je uvedené: „Najvyšší súd tiež podotýka, že z obsahu spisu

a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné, že ide o náhradu škody založenú obchodnoprávnym
záväzkom z poistnej zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi, pričom postúpenie pohľadávky na
charakter prejednávaného nároku nemá vplyv“.

35. V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné,

že ide o náhradu škody založenú občianskoprávnym záväzkom z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
fyzickouosobouapoisťovňou,pretosúdajsprihliadnutímnavyššieuvedenýprávnynázorvyššejsúdnej
autority, považoval námietku miestnej príslušnosti žalovanej za nedôvodnú, neprihliadol na ňu a vec
v zmysle § 42 Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol, nakoľko ide o spor, ktorého základ je
náhrada škody, a preto je v danom prípade miestna príslušnosť v zmysle § 19 písm. b) daná na výber.

Žalobca v podaní, v ktorom navrhol pokračovať v konaní na upomínacom súde navrhol tiež, aby vec
bola postúpená miestne príslušnému súdu Okresný súd Liptovský Mikuláš.

36. Súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku
domáhal titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému A. B. v dôsledku dopravnej nehody. Medzi

stranami nebolo sporné, že dňa 28. 9. 2022 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Passat, EČV: LM967DM, ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bol A. B. a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovanej. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že poškodený na základe
zmluvyonájme,uzavretejsožalobcom,užívalvčaseod6.10.2022do31.10.2022,kedysapoškodené

motorové vozidlo nachádzalo v oprave, náhradné motorové vozidlo Toyota Corolla EČV: ZA823JO.

37.Žalovanározporovalaaktívnulegitimáciužalobcuvkonaní.Žalovanúpohľadávkužalobcanadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s poškodeným A. B.. Súd mal preukázané, že
zmluvaonájmenáhradnéhovozidlauzatvorenámedzipoškodenýmA.B.ažalobcomobsahovalavšetky

zákonom stanovené náležitosti. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom, čo
zmluva v prejenávanej veci riadne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahubola platne postúpená na žalobcu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Poškodený za účelom
opravy vozidlaodovzdal motorové vozidlo autorizovanémuservisu IMPA. Medzi stranami nebolo sporné,
že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodený prenajal motorové vozidlo Toyota Corolla,

na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom ako
prenajímateľom. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 7492022 na sumu 1.200
€ za obdobie od 6. 10. 2022 do 31. 10. 2022. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2. 11. 2022
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplývalo, že ňou bola
postúpená pohľadávka vo výške 1.200 € z titulu nároku poškodeného voči poisťovni, žalovanej podľa § 4

Zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na nutné užívanie náhradného
motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 28. 9. 2022 na vozidle Volkswagen Passat,
EČV: LM967DM. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za
postúpenie pohľadávky je vo výške 1.200 €, ktorá zodpovedá faktúre č. 7492022 vystavenej Náhradným
vozidlom, s.r.o., žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového
vozidla Toyota Corolla, EČV: ZA823JO. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na

úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. si bude uvedenú pohľadávku vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 2. 11. 2022 poškodený podľa § 526 Občianskeho
zákonníka oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Poškodený teda úhradu nájomného považoval za
škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanej v zmysle

§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 381/2001 Z. z. a ktoré si mohol voči žalovanej ako poisťovateľovi
uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo právny vzťah medzi poškodeným
a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť
plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je
spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Ani samotná žalovaná

nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo vyplýva z jej správania sa, ktorá časť
poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobcovi zaplatila po ukončení poistného šetrenia dňa 29.
11. 2022, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení. Preto žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na jej uplatnenie. Tento právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí v rozsudku
sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27. 3. 2020. Otázkou aktívnej legitimácie sa zaoberali už súdy vyššieho

stupňa, pričom aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou
praxou ustálená. Obranu žalovanej v tejto časti súd preto považoval za účelovú.

38. Žalovaná tvrdila, že dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola neprimeraná. Tvrdila,
že poškodenie motorového vozidla poškodeného nevyžadovalo trvanie opravy v dĺžke 17 dní, ale len

v dĺžke 9 dní. Uviedla, že oprava poškodeného vozidla v rozsahu 17 dní nie je nutná a účelná a ani
vynaložené náklady za nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 17 dňom nemožno považovať za
nutné a účelné. Vozidlo bolo plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Nebol dôvod, aby nebolo
vozidlo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonávala.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že servis, v ktorom dal poškodený opraviť
motorové vozidlo, je zmluvným servisom žalovanej, čo nebolo medzi stranami sporné. Z faktúry č.
2200402288, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla Volkswagen Passat EČV: LM967DM,
bolo preukázané, že boli vykonané práce podložka evidenčnej značky demontáž + montáž, demontáž +
montážobkladuzadnýchvýklopnýchdverí,demontáž+montážosvetleniaevidenčnejznačky,demontáž

+ montáž koncového svetla, demontáž + montáž krytu zadného nárazníka, výmena krytu zadného
nárazníka, prebudovanie krytu zadného nárazníka, vŕtanie, oprava zadného nárazníka, demontáž +
montáž lišty zadného nárazníka, demontáž + montáž ťažného zariadenia, RVZ/riadené funkcie, oprava
veka d z, konzervácia karosérie, bolo vykonávané RJA lakovanie, ktoré bolo vyfakturované v cene
730 €. Žalobca argumentoval tým, že na dĺžku trvania konkrétnej opravy motorového vozidla majú

vplyv viaceré premenné, akými sú napríklad vyťaženosť servisu, počet zamestnancov. Súd sa stotožnil
s uvedenou argumentáciou žalobcu a v tejto súvislosti poukazuje na to, že kalkulačný program na
výpočet dĺžky trvania opravy vozidla uvedené premenné (ani ďalšie, akými môže byť napr. doba dodania
náhradných dielov v konkrétnom prípade) nezohľadňuje a vychádza len zo štandardných (obvyklých)
podmienok. Aj z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že pri oprave motorového vozidla je

nevyhnutné vykonať najskôr demontáž niektorých častí, aby bolo možné presne zistiť celkový rozsah
poškodenia a následne objednať náhradné diely. Až po doručení náhradných dielov je možné vykonať
opravu poškodených častí, resp. ich výmenu. Taktiež z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že
lakovanie motorového vozidla si vyžaduje presné technologické postupy, ktoré sú časovo náročnejšie.Z listinných dôkazov teda bolo preukázané, že oprava si vyžadovala tak výmenu náhradných dielov, ako
aj lakovanie motorového vozidla, čo malo vplyv na dĺžku opravy.

40. Z potvrdenia spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
z autoservisu bolo vozidlo po ukončení opravy a doručení krycieho listu bezodkladne odovzdané
držiteľovi. Súd mal teda preukázané, že poškodený bezdôvodne nepredlžoval prevzatie vozidla po
jeho oprave. Z uvedených skutočnosti mal súd preukázané, že nájom náhradného motorového
vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady vynaložené poškodenou na nájomné boli nevyhnutnými

a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou poškodenej na motorovom vozidle
poisteným.

41. V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná rozporovala absenciu príčinnej súvislosti medzi
škodou a škodovou udalosťou. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná súvislosť medzi

škodou a protiprávnym konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, tento by nemal dôvod uzavrieť zmluvu
o nájme náhradného vozidla a tieto náklady by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového
vozidla, protokolu o prenájme náhradného vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu
náhradného motorového vozidla došlo po dopravnej nehode dňa 28. 9. 2022, ktorú zavinil vodič, ktorý

mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej.

42. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná rozporovala nárok žalobcu na úroky z omeškania.
Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS

309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť
úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v
komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by
sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)
a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na

zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná
poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi
dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne

po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,
ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále
sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky

nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej
devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného
– veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči

poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

43. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výšku si žalobca uplatnil

v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy 765 €,
od 15. 12. 2022 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11 ods.
7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 29. 11. 2022, čo výslovne uviedla žalovaná
v oznámení zo dňa 30. 11. 2022. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 14. 12.

2022 a dňom nasledujúcim, t. j. od 15. 12. 2022, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do
omeškania.44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca bol v spore úspešný

v plnom rozsahu žalovanej istiny, žalobu zobral späť len v nepatrnej časti príslušenstva. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.