Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8519200490.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 4 171,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6Csp/37/2019-74 zo dňa 15. júna 2020,

takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 9.12.2013 Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 6000,- eur, za podmienok dohodnutých v zmluve:
výška úrokovej sadzby 15,9 % p.a. fixná do splatnosti, súbor poistenia A, poplatok za poskytnutie úveru
300,-eur,poplatokzapoistenieschopnostisplácaťúver2,46eurmesačne,výškaanuitnejsplátky100,46
eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 27.12.2013, počet splátok 120, periodicita a termín splatnosti

anuitnej splátky mesačne v 27. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 27.11.2023, RPMN 19,03
%, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 19,35 %, celková čiastka 12 355,20 eur. Žalovaný zaplatil
žalobcovi celkom sumu 6 087,63 eur. Listom zo dňa 29.11.2018, doručeným žalovanému dňa 4.12.2018,
vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 224,66 eur a zároveň poučil žalovaného,
že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka.
Následne žalobca listom zo dňa 1.3.2019, doručeným žalovanému dňa 7.3.2019 oznámil žalovanému,

že ku dňu 1.3.2019 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a vyzval ho na úhradu celého dlhu vo
výške 4 452,05 eur.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že v tomto spore ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) musí byť spotrebiteľská zmluva

uzavretá v písomnej forme a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. Po posúdení spotrebiteľskej zmluvy predloženej žalobcom súd prvej inštancie konštatoval, že táto
neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je najdôležitejší ukazovateľ
ceny úveru, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť a preto je najlepším

indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, nestačí len uvedenie výšky RPMN, ale je potrebnéuviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. V zmluve o úvere uzavretej medzi
stranami sporu nie sú konkretizované a z obsahu zmluvy nevyplýva, ktoré údaje boli použité pre výpočet
RPMN. Iba skutočnosť, že v zmluve sú uvedené údaje o úvere bez toho, aby z nej bolo jasné, ktoré

údaje boli použité na výpočet RPMN nie je možné považovať za naplnenie litery uvedeného zákonného
ustanovenia.

4. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, podľa ust. § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.

129/2010 Z.z.. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6000,- eur, pričom žalovaný podľa prehľadu
splácania do predčasného zosplatnenia zaplatil žalobcovi sumu 6087,63 eur, teda zaplatil viac ako mal.
Súd preto žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP),
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu
a zároveň si uplatnil náhradu trov celého konania.

7. Žalobca v prvom rade namietal, že súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a

postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s § 151 CSP skúmal
tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovaným spochybnené. Podľa uvedeného ustanovenia sa výslovne
nepopreté tvrdenia považujú za nesporné. Žalobca má za to, že v súlade s prejednacou zásadou CSP
je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a to aj v spotrebiteľských sporoch. Žalobca uviedol,
že v danom prípade boli naplnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie a to aj s poukazom

na návrh žalobcu obsiahnutý v článku IV. žaloby a v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 14.6.2019.
Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv.
fair process). Preto im musí byt' vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015). Súd prvej inštancie
sa neriadil ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej
inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces.

8. K celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť žalobca uviedol, že celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom), bola uvedená v úverovej
zmluve v správnej výške 12355,20 eur a zodpovedá násobku počtu splátok (120) a výšky splátok
(100,46 eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (300 eur), tj. 12355,20. Čo sa týka predpokladov

použitých na výpočet RPMN, tieto sú v zmluve uvedené, a ide o nasledovné: výška úveru, dátum prvej
splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za
poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve
konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne
v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN. Žalobca podotýka, že zmyslom zákona nie

je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu.
Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho
záväzku, a žalobca má za to, že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/26/2017 zo dňa 27.03.2018 a rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre, sp.zn. 6Co/237/2017-124 zo dňa 26.9.2018, v ktorom sa krajský súd nestotožnil s právnym

posúdením súdu.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.10. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. júna 2021, č.k. 8CoCsp/41/2020-95 rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

11. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. júna 2021, č.k. 8CoCsp/41/2020-95 podal
žalobca dovolanie. Navrhol zrušenie rozsudkov nižších súdov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Uviedol, že vo veci boli nesprávne vyriešené odvolacím súdom právne otázky a to, či
1/ je jedným z predpokladov použitých na výpočet RPMN aj konkrétny matematický výpočet RPMN,

ktorý je potrebné uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere za účelom splnenia náležitostí podľa § 9
ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. a 2/ bolo povinnosťou žalobkyne zahrnúť poplatok za poistenie
schopnosti splácať úver do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom aj v
prípade, že poistenie nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, resp. jeho získanie za
ponúkaných podmienok, pričom v konaní nebola preukázaná povinnosť spotrebiteľa uzatvoriť poistenie
schopnosti splácať úver?

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 6Cdo/30/2022 zo dňa 25. apríla 2024 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. júna 2021 sp.zn. 8CoCsp/41/2020 a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020 (R
86/2021 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky 7/2021), podľa ktorého z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy
bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej
výpočet. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým
(účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Podľa najvyššieho súdu dôsledkom nech aj

nevedomého odklonu odvolacieho súdu pri riešení dovolaním nastolenej otázky od vyššie uvedeného
rozhodnutia najvyššieho súdu, reprezentujúceho vo vzťahu k posudzovanému problému ustálenú
judikatúrudovolaciehosúdu,bolotrebamaťzato,žedovolateľkaopodstatnenenamietalaexistenciuňou
uplatneného dovolacieho dôvodu aj dôvodu prípustnosti dovolania, na ktorý sa dovolaním poukazovalo.
Najvyšší súd preto rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ

ide o riešenie ďalšej právnej otázky dovolací súd uviedol (obiter dictum), že je potrebné mať na zreteli,
aby predmetný záver odvolacieho súdu mal oporu v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie (napr.
pri otázke možnosti odmietnutia poistenia); je potrebné dôsledne postupovať v súlade s ust. § 382 až §
384 CSP (dbať na to, aby záver súdu prípadne nebol prekvapivý).

13. Po vrátení veci najvyšším súdom žalobca doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie k otázke týkajúcej
sa dobrovoľnosti poistenia, resp. možnosti odmietnutia poistenia. Do celkových nákladov a do
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nebol zahrnutý poplatok za poistenie z dôvodu, že
poistenie nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nebolo teda
podmienkou na získanie úveru ani na jeho získanie za ponúkaných podmienok a ani nemalo vplyv na

žiadnu podmienku úverovej zmluvy. Žalovaný si dobrovoľne zvolil poistenie schopnosti splácať úver
(súbor A) a dobrovoľne pristúpil k poistnej zmluve uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou a súhlasil
s poistením. Vzhľadom na vyššie uvedené náklady na poistenie schopnosti splácať úver nespĺňajú
podmienky pre ich zahrnutie do celkových nákladov, pričom v opačnom prípade, pokiaľ by tieto boli
do celkových nákladov zahrnuté, postupoval by žalobca v rozpore so zákonom § 2 písm. g) zákona č.

129/2010 Z.z..

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené.

15. Prvotne sa odvolací súd vyporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, o porušení jeho práva na
spravodlivý proces, a to tak, že o veci súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP.
Vo vzťahu k tejto jeho odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že písomné vyjadrenie žalovaného
zo dňa 31.05.2019 nemožno považovať za taký prejav jeho vôle, ktorý by vyvolával právne účinky

predpokladané v ust. § 282 CSP.

16. V konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.12.2013, z ktorej
žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným -
spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či obsahuje obligatórne

náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky alebo či
v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka nie je nutné prihliadnuť na oslabenie práva veriteľa voči
spotrebiteľovi.

17. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči

spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im
nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu
bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. Aj v tomto prípade všetky
okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný existenciu dlhu nespochybňoval a písomné vyjadrenie zo dňa
31.05.2019 (č.l. 51 spisu) formuloval pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne konanie, snaha o
docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach.

18. Odvolací súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.:
„Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom

alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu
bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo
má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis,

bod 33).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore
s ust. § 282 CSP, keď vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie, svojím postupom plne rešpektoval a
splnil povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy zameranej na ochranu spotrebiteľa.

20. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovaný dňa 9.12.2013 uzatvoril so žalobcom
štandardnú formulárovú úverovú zmluvu v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného zákona
č. 129/2010 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 9 ods. 2 upravoval náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21.Výpočetročnejpercentuálnejmierynákladovbolupravenývust.§19zákonač.129/2010Z.z.vznení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle ust. § 19 ods. 1, ods. 2 tohto právneho predpisu, ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe
č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa
spojenésospotrebiteľskýmúveromsvýnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanie

akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.

22. Čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov, táto bola definovaná v ust. § 2 písm. i) zákona č.

129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.23. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/30/2022 zo
dňa 25. apríla 2024 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára
2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 7/2021, podľa ktorého cit.: „Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31.

marca 2015 2 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny
matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet.“ V
odôvodnení citovaného uznesenia najvyšší súd uviedol, že „Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri tomto údaji preto zákonodarca požaduje
súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. 11.1.
Dovolací súd má za to, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na

výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie
výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne
vyplývajú. 12. 1. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet

RPMNšpeciálnevzmluveoznačovaťakopredpokladyprevýpočetRPMN.Takútopožiadavkupritomnie
je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného
ustanovenia. 12.2. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neukladá
uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z
dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v

úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne
požaduje,abybolivzmluveuvedenélenpredpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmiery
nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je
len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd
považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s

týmto sa dovolací súd nestotožňuje. 12.3. Z uvedených dôvodov potom záver súdov nižších inštancií,
že predmetná zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje
zákonnú náležitosť, a to všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
nie je správny.“ (Pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z dňa 24.2.2022, sp.zn. 5Cdo/55/2020)

25. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. S poukazom na právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záver súdu prvej inštancie o neuvedení všetkých predpokladov
použitých na výpočet RPMN nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

26. V danom prípade odôvodnenie rozhodnutia o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov na základe
absencie obligatórnej náležitosti zmluvy (uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov podľa ust. § 9 odsek 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.) je s
poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepreskúmateľné.

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 33 len stroho konštatoval, že
úverová zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ustálil, že

nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Podľa záveru súdu prvej inštancie v zmluve nie sú konkretizované a
z obsahu zmluvy nevyplýva, ktoré údaje boli použité pre výpočet RPMN. Záver súdu prvej inštancie
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie predpokladov pre výpočet RPMN je
predčasný. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, na základe ktorých skutkových

zistení dospel k tomuto záveru.

28. Odvolaciemu súd sa javí, že v uzatvorenej úverovej zmluve zo dňa 9.12.2013 nie je obsiahnutý údaj
o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Za takejto situácie žalobcuako spotrebiteľa nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy poznal všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý poznal všetky okolnosti, ktoré
mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

29. V bode 9 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z výpisu účtu žalovaného má súd
za preukázané, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver dňa 9.12.2013 vo výške 6000,- eur. V spise sa
však takýto výpis z účtu nenachádza. Pokiaľ súd vychádzal so žalobcom predloženým výpisom pohybov
z úverového účtu zo dňa 9.12.2013 (č.l. 63 zadná strana) tak z tohto výpisu vyplýva len skutočnosť, že

dňa 9.12.2013 bol poskytnutý úver vo výške 6000,- eur.

30. Podľa Všeobecných obchodných podmienok - Prima banky Slovensko, a.s. účinných od 7.12.2013
(č.l. 8 a nasl.) v časti V. Úvery pre obyvateľstvo, A. Čerpanie úveru, bod 4 je uvedené „Úver bude v
deň Čerpania Úveru poskytnutý na Úverový účet v plnej výške, z ktorej bude automaticky inkasovaný
poplatok za poskytnutie Úveru a zvyšná suma peňažných prostriedkov Úveru bude poukázaná na

Klientom určený účet v zmysle Úverovej zmluvy.“

31. V zmysle týchto Všeobecných obchodných podmienok - Prima banky, a.s. sa javí, že poplatok za
poskytnutie úveru 300,- eur bol automaticky inkasovaný, avšak túto skutočnosť z predloženého výpisu
pohybov na účte sa nedá posúdiť. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na bod 102 rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti
Finway a.s., cit: „3. Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I
tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne

vyplatené.“ V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet
závisí od celkovej výšky úveru (bod 87.). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje
spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90.). Z odôvodnenia
rozhodnutia súd prvej inštancie nie je možné vyvodiť, či súd prvej inštancie sa zaoberal týmto poplatkom

za poskytnutie úveru.

32. Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok
za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky

spotrebiteľského úveru. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9 Cdo 287/2021, R
49/2022 )

33. Súd prvej inštancie dospel aj k záveru o nesprávnosti v zmluve uvedeného údaja o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nemožno vyvodiť,

na základe akých zistení k tomuto záveru súd dospel, z akých úvah vychádzal a v čom spočíva jeho
nesprávnosť.

34. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie celkového záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, založenému a odôvodnenému princípom spravodlivosti,

je všeobecne nepreskúmateľné a je v rozpore s ust. § 220 CSP.

35. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutieje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

37. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 389 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

38. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opakovane sa zaoberať vecou samou a
následne rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo náležitosti predpokladané ust. § 220 ods. 2 CSP.

Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi
predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykoná potrebné dokazovanie vo vzťahu k nastolenej
otázke, či zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v
čase uzatvorenia zmluvy s akcentom na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, správne uvedenie
celkovej výšky úveru a celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Súd prvej inštancie na základe

takto zistených skutočností prijme právny záver a vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní.

39. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP) a odvolacieho
súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods.

3 CSP) a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).