Rozsudok – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-28C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310211279
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1310211279.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci žalobcu:

AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, v zastúpení:
LEGAL & CORP, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Gajova 11, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., o náhradu škody vo výške 122.068,70 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.09.2010, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 20.09.2010
pôvodne domáhal od žalovaného 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

D. XX, B., zaplatenia sumy 36.978,35 Eur a od žalovaného 2/ A. B. zaplatenia sumy 43.558,22 Eur
titulom zodpovednosti za vzniknutý schodok a od žalovaného 1/ a 2/ zaplatenia sumy 41.532,06 Eur a
to spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody. Žalobca si uplatnil voči žalovaným nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 28C/114/2010-256 zo dňa 23.04.2012, právoplatným
dňa 18.05.2012, súd na návrh žalobcu konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania

vedeného na OR PZ Bratislava III, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, pod
ČVS: G./G., v rámci ktorého si žalobca ako poškodený uplatnil voči žalovaným totožný nárok na náhradu
škody.

3. Po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v trestnom konaní č. k. 46T/25/2013 zo
dňa 31.03.2022, právoplatný dňa 20.04.2022 a v zmysle opravného uznesenia dňa 09.11.2022, súd
pokračoval v konaní.

4. Uznesením č. k.: B3-28C/114/2010-256 zo dňa 21.05.2024, právoplatným dňa 25.06.2024, súd
konanie voči žalovanému 1/ E. F. zastavil z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX zomrel a to bez právneho
zástupcu.

5. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaní sú bývalými zamestnancami žalobcu. E. F. pracoval ako vedúci
oddelenia náhradných dielov a príslušenstva a A. B. pracoval ako skladník. V priebehu prvého štvrťroka

2010 boli vykonané kontrolné zisťovania na sklade MTZ kvôli podozreniu o podvodných pohyboch v
skladovom hospodárstve, pričom bol zistený vysoký nesúlad medzi uhradenými faktúrami a prijatým
tovarom na sklad za obdobie január až marec 2010. Dňa 16.04.2010 bol vykonaný pohovor s p. F. za
účasti generálneho riaditeľa žalobcu H. E. I. a riaditeľa úseku ekonomiky a stratégie H. D. J. a p. F.nevedel vysvetliť zistený stav. Následne bol vykonaný pohovor so zamestnancom skladu A. B., ktorý sa
priznal a vysvetlil spôsob, akým získavali spolu s p. F. náhradné diely zo skladu žalobcu vo svoj prospech
na úkor spoločnosti. Na základe vystavenej objednávky boli dodané náhradné diely a vystavená faktúra

od dodávateľa. Na dodané náhradné diely bola vystavená príjemka na sklad a doložená k faktúre
za účelom vykonania jej úhrady. Príjemka tovaru na sklad bola vystavená podvodným spôsobom bez
vygenerovaného poradového čísla (s označením 0), čo umožnilo neprijatie už zaplateného tovaru na
sklad v skladovom systéme DMS. Dňa 17.04.2010 bola vykonaná kontrola účtovných dokladov za
obdobie rokov 2008 a 2009. Kontrolou bolo zistené, že uvedené protiprávne konanie žalovaných trvalo

od 19.01.2009 až do 31.03.2010. Dňa 19.04.2010 bol vykonaný pohovor s E. F. a jeho manželkou
K. F.. F. naďalej popieral aj napriek predloženým účtovným dokladom svoju osobnú účasť na danom
konaní. Riaditeľ žalobcu ponúkol riešenie dohodou, na čo p. F. prisľúbila, že vyčíslenú škodu za p. F.
žalobcovi uhradí v plnej výške. Dňa 20.04.2010 sa začala mimoriadna inventúra náhradných dielov a
príslušenstva. Dňa 21.04.2010 pri náhodnej kontrole priebehu inventúry sa našli vopred vypracované
hárky časti skladu č. 1, strana 1 a strana 25 až 28, vypísané tak, aby boli zhodné s účtovným stavom.

Inventúra bola vykonávaná vo dvojiciach. E. F. vyhlásil za prítomnosti H. I., H. J., K. K. a D. D., že
vpisoval údaje do hárkov v spolupráci s členkou komisie A. E., no tá v tom čase vykonávala inventúru
s iným členom komisie. Následne sa našli ďalšie vopred vyplnené hárky, a to sklad č. 7 a ďalšia
časť skladu č. 1, strana 34, ktorú podsunul do podkladov členom komisie, ktorí v danej časti skladu
vykonávali inventarizáciu. Uvedené konanie mu bolo dôrazne vytknuté, na čo pán F. časť vopred

vyplnených inventarizačných hárkov roztrhal a odmietol ich vydať. Vzhľadom na úmyselné konanie za
účelom skreslenia výsledkov inventarizácie bol daný príkaz zo strany zástupcu generálneho riaditeľa
H. D. J. na okamžité opustenie pracoviska a čerpanie dovolenky E. F. a K. F.. Toho istého dňa došlo k
stretnutiu E. F. s riaditeľom žalobcu za prítomnosti H. D. J.. E. F. sa priznal a svoje konanie zdôvodnil
rodinnými problémami. Vyhlásil, že vzniknutú škodu uhradí a požiadal o urýchlené ukončenie inventúr

a riešenie dohodou. V dňoch 11. a 14. mája 2010 sa uskutočnili rokovania žalobcu so žalovanými,
ktoré však neviedli k dobrovoľnému uhradeniu škody spôsobenej žalovanými. Žalovaní uvedeným
konanímspôsobiližalobcovicelkovúškoduvovýške122.068,70Eur.Tátoškodajepodrobnevyčíslenáv
pripojenom znaleckom posudku č. 4/2010 vypracovanom H. A. L., súdnym znalcom z odboru Ekonomika
a manažment, účtová evidencia, dane a personalistika. Za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010 bol

zistený rozdiel na tovare a náhradných dieloch, ktorý bol v skutočnosti zaplatený žalobcom, avšak
neprijatý do zásob tovaru a náhradných dielov („neprijatý tovar“) v celkovej hodnote 55.473,60 Eur. Z
kontroly dodávateľských faktúr a príjmu náhradných dielov na sklad vyplynulo, že E. F. spôsobil škodu
vo výške 25.470,69 Eur a A. B. spôsobil škodu vo výške 30.002,91 Eur (bod 1 rekapitulácie - str. 14
znaleckého posudku).

Okrem toho bol inventúrou, ktorá sa konala v dňoch 20.04.2010 až 04.05.2010, zistený inventúrny
rozdiel na zásobách tovaru a náhradných dielov („chýbajúci tovar“) vo výške 27.201,69 Eur (bod 2
rekapitulácie - str. 16 znaleckého posudku). K vyššie uvedeným sumám, ktoré zodpovedajú nákupným
cenám bez dane z pridanej hodnoty, je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty a odporúčanú
22 % maržu, ktorú žalobca uplatňuje v rámci predajných cien. V bode 3 rekapitulácie (str. 16 a 17

znaleckého posudku) sú navyše uvedené dobropisy, ktoré uhradila spoločnosť AUTO KELLY Slovakia v
hotovosti žalovaným. Žalovaní si prijatú hotovosť v celkovej výške 2.040,65 Eur neoprávnene ponechali
namiesto toho, aby ju odviedli do hlavnej pokladne spoločnosti. Pôvodne žalovaný 1/ E. F. uzatvoril
so žalobcom 05.02.2008 dohodu o hmotnej zodpovednosti. Podľa článku II tejto dohody žalovaný 1/
prevzal hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať v zmysle

§ 182 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Podľa článku III. tejto dohody žalovaný 1/ prevzal hmotnú
zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré prevzal podľa záznamu vykonanej inventarizácie z 05.02.2008.
PodľačlánkuIV.tejtodohodyžalovaný1/prevzalzodpovednosťajzahodnoty,ktorémubudúzverenéna
vyúčtovanie počas trvania pracovného pomeru. Podľa článku V. tejto dohody zamestnanec zodpovedá
za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, ak nepreukáže, že schodok vznikol

celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Vzhľadom na svoju hmotnú zodpovednosť za schodok je
pôvodne žalovaný 1/ povinný nahradiť žalobcovi škodu za „neprijatý tovar“ vo výške 36.978,35 Eur.
6.A.B.(žalovaný)uzatvorilsožalobcomdňa05.02.2008dohoduohmotnejzodpovednosti.Podľačlánku
II. tejto dohody žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je
povinný vyúčtovať, v zmysle § 182 ods. 1 ZP. Podľa článku III. tejto dohody žalovaný prevzal hmotnú

zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré prevzal podľa záznamu vykonanej inventarizácie z 05.02.2008.
Podľa článku IV. tejto dohody žalovaný prevzal zodpovednosť aj za hodnoty, ktoré mu budú zverené
na vyúčtovanie počas trvania pracovného pomeru. Článok V. tejto dohody stanovuje, že zamestnanec
zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, ak nepreukáže, že schodokvznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Vzhľadom na svoju hmotnú zodpovednosť za schodok
je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi škodu za „neprijatý tovar“ vo výške 43.558,22 Eur.
7. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: Pracovná zmluva z 01.06.2006, Dohoda o zmene

pracovnej zmluvy z 27.08.2007, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 01.02.2008, Pracovná zmluva z
15.02.2006, znalecký posudok, dohoda pôvodne žalovaného 1/ o hmotnej zodpovednosti z 05.02.2008,
dohoda žalovaného o hmotnej zodpovednosti z 05.02.2008.

8. Na pojednávaní dňa 24.03.2011 žalobca trval na žalobe. Pokiaľ ide o namietanie znaleckého posudku,

tento bol vyhotovený odborne zdatným znalcom, boli ním skúmané konkrétne položky v konkrétnom
sklade, obsahuje listiny, na základe ktorých je jednoznačne zistiteľné v akom rozsahu zodpovedajú
jednotliví žalovaní za tovar, ktorý na sklad nebol prijatý, v akom rozsahu chýba tovar, za ktorý žalovaní
zodpovedajú, a ktorý chýbal pri vykonaní inventarizácie, je zrejmá výška peňazí, ktoré žalovaní prijali
od tretieho subjektu a ktoré peniaze neodovzdali žalobcovi.
Žalovaní prostredníctvom právnej zástupkyne k predmetu sporu uviedli, že pokiaľ ide o tzv. neprijatý

tovar, znalecký posudok v tejto časti plne namietajú, keď nie je zrejmé na základe čoho znalec dospel
k tomu, že by žalovaní boli zodpovední za chýbajúci tovar, nie je možné automaticky každý doklad ktorý
začína číslom nula považovať za doklad, na ktorý nebol prijatý tovar. Vzhľadom na to, že namietajú
podstatu tejto škody, samozrejme namietajú aj jej výšku. V tejto súvislosti uviedli, že nie je možné si
uplatňovať DPH ako škodu. Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala vzniknúť a ktorá mala byť zistená vykonaním

inventúry, poukázali na to, že fyzická inventúra tovaru na sklade nebola vykonaná, bola vykonaná len
virtuálna kontrola prostredníctvom kontroly dokladov a to za plnej prevádzky skladu. Žalovaní žiadali,
aby žalobca preukázal vykonanie inventúry, ktorou by bolo zistené, že tovar na sklade chýba, toto chýba
aj v samotnom znaleckom posudku.
Navyše prístup do skladu ako aj manipuláciu s tam umiestneným tovarom mali aj iné osoby, než žalovaní

a to vrátane H. J. a pána D., pán I. a pán K.. Inventúra tam nebola vykonaná, pričom je potrebné
preukázať, ktorý konkrétny tovar na sklade chýbal, kto tento tovar prebral. Pokiaľ ide o dobropisy,
žalovaní poukázali na skutočnosť, že na samotných dobropisoch je uvedená forma úhrady prevodným
príkazom a toto obsahuje aj znalecký posudok. Žalovaní namietajú prevzatie súm od spoločnosti AUTO
KELLY Slovakia a v tejto časti považujú vznesený nárok žalobcu za nepreukázaný. Pokiaľ ide o tzv.

chýbajúci tovar, po vystavení dokladu o prijatí tovaru na sklad bola vystavená príjemka a pred úhradou
uvedenútransakciuskontrolovaloešteekonomickéoddelenieakoajkontrolnéoddelenieresp.pracovník
vykonávajúci kontrolu. Ekonomické oddelenie a pracovník kontroly, skontrolovali pred úhradou každú
faktúru a jej oprávnenosť, teda odhliadnuc od toho, že žalovaní namietajú prijatie tohto tovaru na sklad,
teda že tovar nemôže chýbať je potrebné skúmať aj dôvody, prečo u žalobcu trval tento stav takú

dlhú dobu a z toho je potrebné vyvodiť mieru zodpovednosti. Žalobcom označovaný neprijatý tovar,
by musel byť fyzicky vynášaný zo skladu, čo nebolo preukázané a žalovaní preto navrhujú vypočuť
aj dodávateľov ohľadne prijatia tohto tovaru. Poukázali na skutočnosť, že tovar bol objednávaný ku
konkrétnym zákazkám a preto je zvláštne, prečo by sa tento tovar vynášal na sklad. Tovar nebol
objednávaný len tak, ale vždy ku konkrétnej oprave.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ ide o tovar neprijatý na sklad, tento
nemohol byť vynášaný, keďže práve nebol prijatý, žalovaní mali zabezpečiť prijatie tohto tovaru na
sklad, za to boli zodpovední. Nie je tiež možné, zbavenie sa zodpovednosti žalovaných poukazovaním
na nedostatočnú kontrolu, práve dohoda o hmotnej zodpovednosti má slúžiť na tieto prípady, pričom
dohoda o hmotnej zodpovednosti sa vzťahuje aj na tovar, ktorý nebol prijatý, ako aj na tovar, ktorý chýba

ako bolo zistené vykonanou inventúrou. Daň z pridanej hodnoty je tiež súčasťou škody, keďže v prípade,
že by nebola priznaná, išlo by o akési zníženie náhrady škody.

9. Z výsluchu pôvodne žalovaného 1/ E. F. súd zistil, že pokiaľ ide o dobropisy, on peniaze v hotovosti
v živote od nikoho neprevzal, neprevzal teda ani peniaze od spoločnosti AUTO KELLY Slovakia.

Dodávatelia chodievali k nim do skladu, oni samozrejme prijali aj dobropisy, avšak tieto sa aj odovzdali
pani z ekonomického, keďže peniaze za tieto dobropisy chodievali na účet žalobcu od jednotlivých
dodávateľov, oni tieto dobropisy odovzdávali, peniaze však neprijal. Pokiaľ ide o prijímanie tovaru na
sklad, toto prebiehalo nasledovne: do servisu prišlo auto, zistilo sa, ktoré náhradné diely budú potrebné
na jeho opravu a do 13:30 hod. musel odovzdať objednávku do Mladej Boleslavy, aby bol dodaný tovar,

keďže A. B. o 14:00 hod mala uzávierku prijímania objednávok na daný deň. Rozvoz tovaru vykonávala
spoločnosť ARAVER Trenčín od Škoda Mladá Boleslav pre celé Slovensko. Táto spoločnosť doviezla
tovar niekedy v noci a ráno do piatej možno šiestej hodiny uložila ho do nočného boxu, čo vlastne bola
dielenská brána, túto si otvoril, vložil tovar a odišiel s tým, že bránu samozrejme otváral vrátnik. Žalovaný1/ nikdy nebol pri tom, keď vrátnik tovar preberal, resp. keď sa tovar odnášal do nočného boxu, dodací
list bol odovzdaný buď vrátnikovi, alebo bol priložený k tovaru, ktorý bol spravidla na palete. Pokiaľ bol
niekedy privezený tovar neskôr, že žalovaný 1/ bol už v práci, tak tovar bol odnesený do dielne, on

prevzal dodacie listy a mal 24 hodín na to, aby skontroloval, či tovar, ktorý bol dodaný, je uvedený aj
na dodacom liste a teda, aby prípadne reklamovali nedodanie tovaru. Za celý čas sa stalo možno 2-3
krát, že tovar nebol dodaný, aj keď bol na dodacom liste, bolo to aj kvôli tomu, že šofér zabudol tovar
vyložiť. Každý dodací list obsahoval číslo a tovar. Žalovaný 1/ kontroloval na týchto dodacích listoch, či
sedí tovar uvedený v dodacom liste s tovarom, ktorý bol fyzicky dovezený, to znamená počet, druh resp.

výrobné číslo tovaru, ešte kontroloval aj objednávku, avšak to nebolo potrebné, lebo im bolo vozené
len to, čo si objedali. Následne, keď sedel tovar s tovarom uvedeným v dodacom liste, žalovaný 1/ si v
počítačovom systéme našiel príjemku, ktorá bola už predhotovená a túto si vytlačil, založil do fascikla
a čakal na faktúru z Mladej Boleslavy resp. zo Škody Auto Slovensko, čo je importér pre Slovensko.
Faktúra z Mladej Boleslavy, ktorú priniesol kuriér, došla k nemu do skladu a žalovaný potom túto faktúru
spolu s príjemkou odovzdal na ekonomický úsek. Výlučne pán I. mal oprávnenie dať príkaz na úhradu

faktúryzadodanýtovarakoajakýchkoľvekinýchfaktúr.CelýtentosystémsanazývaDMS,bolodkúpený
od Škody Mladá Boleslav, slúžil na prijímanie a evidenciu tovaru od Auto Škoda Slovensko. Pokiaľ ide
o evidenciu materiálu, tento bol v počítači rozdelený do 9 tzv. skladov. Prvý sklad v počítači bol tovar od
Mladej Boleslavy, v druhom sklade nebolo nič, v treťom sklade boli rôzne drobnosti a rôzny dodávatelia,
štvrtý sklad bol tovar od VW, v piatom sklade boli kancelárske potreby, v šiestom sklade bol AUTOKELLY,

v siedmom elektrosúčiastky a elektrické diely, v ôsmom tovar kúpený od spoločnosti EUROKOMP, v
deviatom boli laky a lakovnícky tovar. Fyzicky však bolo všetko sústredené v dvoch priestoroch, pokiaľ
ide o prvý priestor, tento bol vlastne v strede firmy ohraničený, bol za bakelitovými dverami. Pokiaľ ide
o druhý priestor, ten bol pri klampiarskej dielni, tam boli autoklampiarske výrobky, pneumatiky, osmička
sklad archív firmy, tento sklad bol priechodný, mal dvere z jednej aj z druhej strany, kľúče od jedných

dverí na tomto druhom sklade mali, a od druhých dverí nevie kto. Kľúče mal žalovaný 1/ a pán B., o
ďalších kľúčoch nevie. Pokiaľ ide o fyzický sklad, kľúče od bakelitových dverí neboli potrebné, keďže
sa otvárali zvnútra a kľúče od druhých dverí mal žalovaný 1/, pán B., pani F., pán D., možno aj pán J.
a vedenie spoločnosti. Vie o tom, že pán I. mal kľúče a, že cez víkendy chodieval elektrikár opravovať
elektriku aj v sklade. Pokiaľ ide o iných dodávateľov, títo chodili spravidla cez pracovnú dobu, fyzicky

prešli cez dielňu, zaklopali žalovanému 1/ na okienko, odovzdali mu tovar, on im podpísal dodací list a
odišli. Pokiaľ prišiel tovar aj na dobierku, tak ten, čo priniesol tovar išiel hore na ekonomické oddelenie a
tam z pokladne dostal v hotovosti zaplatené, niekedy mu odovzdal tovar pred zaplatením, niekedy až po
tom, čo mu zaplatili. Peniaze vždy vyplácala pani v hlavnej pokladni. Pokiaľ ide o výdaj tovaru, tento sa
vydávalbuďmechanikom,alebopracovníkovivykonávajúcemupriamypredaj.Priamypredaj vykonávali

žalovaný 1/, p. B., neskôr pán D.. Žalovaný 1/ poznal všetkých mechanikov, mechanikom sa vydával
tovar výlučne keď prišli s výdajkou, kde bol presne uvedený tovar a to jeho druh, aj počet, žalovaný 1/
potom tento tovar aj vydal. Podpisoval aj výdajku, že bol tovar vydaný, vydanie tovaru si na tejto výdajke
odfajkol červeným perom. Pokiaľ ide o priamy predaj, pokladňa bola napojená na skladový systém, takže
keď bol tovar predaný, tak cez pokladňu sa automaticky odpočítal zo skladu tovar, ktorý bol predaný.

U žalobcu boli 4 pokladne, čo nebolo správne, čo im aj hovorili z Mladej Boleslavy, jedna pokladňa bola
na firmu AUTO ROTOS, jedna na AUTO ROTOS ROZBORA, jedna na AUTO ROTOS BRATISLAVA a
jedna ešte nevie na akú firmu. Vie, že jeho manželka na jednu firmu každý deň tlačila nulové obraty, to
je tá štvrtá spoločnosť, ktorú nevie menovať. Všetky pokladne tzn., že 4 firmy boli napojené na jeden
sklad. Pokiaľ ide o priamy predaj, boli fyzicky jedny peniaze, žalovaný 1/ si navzájom s p. B. a ani s p. D.

a ani s manželkou žalovaného 1/ neodovzdávali počas dňa formálne peniaze, ktoré boli v pokladni tzn.,
že napríklad žalovaný 1/ dopoludnia predával a keď išiel na obed, tak do pokladne išiel p. B. a peniaze
si neprepočítavali a neodovzdávali. Ak by peniaze na konci dňa chýbali, boli by zodpovední všetci.
Na otázky žalovaný 1/ uviedol, že po tom, ako sa v spoločnosti žalobcu zistilo, že nejaký tovar chýba
na sklade, niekedy v roku 2010 im pán I. oznámil, že sa mu nepáči prepočet, že akoby platil za viacej

tovaru ako dostáva. Žalovaný tomuto celkom neporozumel, pretože na každý tovar musel byť minimálne
20 % zisk, spoločnosť žalobcu nemohla opustiť faktúra, kde by bol menší zisk ako 20 %, toto sa týkalo
aj náhradných dielov. Bolo to tak, že pokiaľ bola vystavená faktúra, táto v ich systéme obsahovala
identifikáciu tovaru, cenu ako aj zisk v %, pokiaľ tento zisk bol nižší ako 20-21 % faktúra sa vrátila od
manželky z pokladne, pretože v tabuľke sa ukazoval zisk menší ako 20 %. Žalovaný 1/ následne musel

navyšovať cenu za jednotlivé diely tak, aby bol zisk aspoň 20 %. Niekedy sa mu faktúra vrátila aj 3-4 krát.
Faktúry žalovaný 1/ nevyhotovoval, vyhotovoval ich prijímací technik. Žalovanému 1/ sa faktúry vracali
preto, lebo bol jediný oprávnený vykonať zmeny v DMS, čo sa týka cien, a premenovania tovaru. Vie,
že napríklad pre colný a kriminálny úrad ako aj pre niektoré iné štátne organizácie sa cena zvyšovala ajviac krát, aby sa dosiahol zisk aspoň 20 %, keď tieto organizácie mali u nich 23 % zľavu. Vznik nulovej
príjemky si žalovaný 1/ nevie vysvetliť, nakoľko on číslo príjemky nezadával. Napríklad p. D. nastúpil
v novembri 2009, vo februári 2010 bola vykonaná inventúra, ktorá dopadla veľmi dobre, boli zistené

len minimálne rozdiely, následne bola vykonaná druhá inventúra a to aj na ich podnet, keďže tvrdili, že
tovar na skade nemusí byť, táto sa začala 20.04.2010, a hneď v prvý deň tejto inventúry p. D. vytlačil
nulové príjemky a ani nevedel ako. S týmito nulovými príjemkami potom išli za pánom J., ich priamym
nadriadeným a ukázali mu to s tým, že ako je to možné. On im povedal, že to sa nejako dá do poriadku,
lebo zrejme sám nevedel, čo sa stalo a prečo počítač generuje nulu. Táto druhá inventúra bežala pri

otvorenom sklade, t. j. normálne bežal príjem a výdaj tovaru, čo podľa Mladej Boleslavy bolo v systéme
DMS možné, avšak chcelo to odborníka a u nich takéhoto nemali. Poradovým číslam príjemiek žalovaný
1/ nikdy nevenoval pozornosť, on kontroloval len tovar a to, či sedí celková suma, číslo príjemiek mali
kontrolovať hore na ekonomickom prípadne priamo pán I.. Má za to, že tovar má byť na sklade, či má
príjemkačíslonulaaleboinéčíslo.Tovarnaskladprijatýbol.Onulovýchpríjemkáchsadozvedelniekedy
v roku 2010, keď sa to celé začalo zisťovať, niekedy v marci, apríly na pohovore s p. J., alebo u pána

I., skrátka dozvedel sa to od vedenia. Prečo nikoho nezaujímalo kde je tovar uvedený v 0 príjemkách,
prečo neprišli za ním dole do skladu s nulovou príjemkou, zistiť či tam tovar je alebo nie je. On vždy tvrdil,
že tovar na sklade je. Inventúru navrhli vykonať majitelia a oni s týmto súhlasili, keďže tvrdili, že tovar na
sklade musí byť. Žalovaný 1/ bol priamy nadriadený p. B. a od novembra 2009 p. D., nikomu ďalšiemu.
Manželka žalovaného 1/ pracovala u žalobcu niekedy od roku 2008, keď bola zaradená ako pokladníčka,

keďže on nemohol byť jej priamy nadriadený, v skutočnosti však robila s nimi na sklade, aj keď ako žena
tovar nenosila, takže neprijímala a nevydávala ho. V podstate párovala faktúry s príjemkami. Žalovaný
1/ povedal, pánovi J. na sedení, kde bola prítomná aj právnička F., že keď mu to dokážu je ochotný im to
zaplatiť. Povedal to preto, lebo sám tomu nerozumel, ako sa celé mohlo stať, žiadal aj aby prišla finančná
polícia skontrolovať stav vo firme a keby zistila, že za niečo on zodpovedá, tak by to zaplatil. Pán I.

si denne, volal manželku žalovaného 1/ do svojej kancelárie a hodinu jej rozprával ako má žalovaný
1/ frajerky, ako gembluje, že má tajný účet. Týmto chcel pán I. dosiahnuť, aby sa podpísala dohoda o
uznaní záväzku z nulových príjemiek. P. I. žalovanému 1/ sľuboval, že sa na všetko zabudne, že sa to
nikto nedozvie, že ukončia pracovný pomer dohodou s čistým štítom. Aj tak už o tom všetci vedeli, teraz
nie je schopný sa zamestnať lebo ho nikde nechcú.

10. Z výsluchu žalovaného A. B. súd zistil, že pokiaľ ide o vrátenie peňazí podľa dobropisov, v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že tam použité pečiatky AUTO ROTOS ROZBORA nemajú číslo
pečiatky, pričom každý z nich má pečiatku s číslom, takže aj z toho je zrejmé, že tvrdenie žalobcu
nesúhlasí so skutočnosťou. Žalovaný žiadne peniaze od spoločnosti AUTO KELLY nepreberal vzadu v

sklade, nakoľko keď preberal peniaze, tak to bolo v pokladni a to bolo za predaný tovar. Pokiaľ ide o
preberanie tovaru na sklad, toto prebiehalo spôsobom, že ráno prišiel do práce, tovar bol už dovezený,
nachádzal sa v dielni, tento odviezli k nemu na sklad, elektronicky ho zaevidovali, pokiaľ by niečo
nesedelo, tak by sa to samozrejme reklamovalo. Elektronické prijatie tovaru na sklad, prebiehalo tak,
že v počítači sa rozklikla tabuľka, tam sa vyhľadal dodací list podľa svojho čísla, dopísal sa do tabuľky

v počítači dodávateľ, čo slúžilo na identifikáciu toho, od koho je tovar dodaný, následne sa vytlačila
príjemka, tá sa dala do šanónu a čakalo sa na faktúru, ktorú nosil kuriér. Žalovaný podpisoval prípadne
dodacie listy alebo tlačil príjemky. S pánom F. boli spolu rovnocenní, robili rovnaké úlohy s tým, že
žalovaný mal na starosti viac tie laky. Avšak niekedy, keď bol ráno nával a mechanici čakali na diely, tak
vtedy robil vyššie popisované práce rovnako, ako pán F.. Keď prišla faktúra z Auto Škoda Slovensko,

dala sa na ekonomické, tam si to pani zaevidovala, vyhotovila dve kópie z každej faktúry, jednu kópiu
dala im dole aby si ju spárovali s príjemkou a dodacím listom, ďalšia kópia išla s príjemkou na úhradu, a
originál sa zakladal na ekonomickom. Pokiaľ ide o výdaj tovaru, tento prebiehal tak, že prišiel mechanik
so žiadankou, tam sa podpísal dva krát, raz ako že žiada, a druhý krát, keď od žalovaného prijal tovar, on
to v počítači zaevidoval, odfajkol si to, a to bolo všetko. Ďalej sa tiež vykonával aj priamy predaj, avšak

toho bolo menej, zákazníci chodili väčšinou kvôli novým autám. Pokiaľ ide o fyzický sklad, ten čo bol v
strede predajne bol fyzicky ohraničený, boli tam dvere, od ktorých mali kľúč žalovaný, p. F., p. I., nevie či
mal aj p. J., neskôr mal aj pán D.. Dva dni po začatí inventúry, ktorá začala 20.04.2010 im zobrali kľúče,
túto inventúru robili celkom noví ľudia, úplne bez praxe.
Na otázky žalovaný uviedol, že jeho priamym nadriadeným bol pán F., on mu aj dával priame pokyny.

Prvá inventúra prebehla vo februári, a dopadla tak, že bol tam nejaký rozdiel, ktorý vznikol v dôsledku
toho, že stav nebol abdejtovaný, pričom inventúra bola robená za pochodu. Pokiaľ ide o februárovú
inventúru, túto vykonávali dvaja synovia p. I. spolu s ich priateľkami, fyzicky prešli celý sklad, každý regál
a pospisoval sa tovar, ktorý je na sklade. Žalovaný bol tiež prítomný tejto inventúry, bol pri tom, keď satento tovar fyzicky kontroloval, pohyboval sa tam aj pán J., ktorý bol ako najvyššia kontrola. Kontroloval
sa tovar v sklade v strede predajne a ešte vo februári sa skontroloval aj zadný sklad, kde boli umiestnené
klampiarske veci, plechy a pneumatiky. Ešte tam bol aj archív a nejaký stavebný materiál. Žalovaný sa

nevie vyjadriť koho je tá pečiatka a kto mohol prijímať peniaze z dobropisov na sklade, oni mali pečiatku
s číslom 1 alebo 3, nevie kto mohol prijímať peniaze na sklade. Zástupcovia spoločnosti AUTO KELLY
sa poznali s pánom J., lebo tento bol pôvodne zamestnancom spoločnosti AUTO KELLY Slovakia, takže
ich len pozdravili, prehodili pár slov a išli hore. Všetko bolo dohodnuté s p. J. a to vrátane bonusov.
Bonusy boli za odber, AUTO KELLY dávalo zľavy v určitých mesiacoch za určitý tovar, potom žalobcovi

vracali tento rozdiel. Žalovaní nepreberali žiadne peniaze v hotovosti ani za bonusy alebo dobropisy.
Po nahliadnutí na čl. 135 a na výzvu súdu, či žalovaný spoznáva tieto listiny žalovaný uviedol, že tieto
listiny nespoznáva, táto pečiatka nie je tá, ktorú používali, oni mali v pravom rohu pečiatky v krúžku 1. Na
listine je uvedené AUTO ROTOS, pričom oni sú AUTO ROTOS ROZBORA, nevie koho je to stránka. Po
nahliadnutí na listiny na č. l. 132, žalovaný uviedol, že rovnako ani tieto listiny nespoznáva, ani na tejto
ani na predchádzajúcej nie je jeho podpis. Podpisy na týchto listinách nespoznáva. Po nahliadnutí na

listiny na č. l. 129 žalovaný uviedol, že tieto listiny tiež nespoznáva, na obidvoch listinách v ľavej spodnej
časti uvedený podpis by mohol byť p. M. z ekonomického, ale nie je si istý. Ďalšie podpisy na tejto listine
nespoznáva. Po nahliadnutí na listiny na č. l. 126 žalovaný uviedol, že tieto listiny tiež nespoznáva,
žiadne podpisy na týchto listinách nepozná. Po nahliadnutí na listiny na č. l. 123 žalovaný uviedol, že
nespoznáva tieto listiny, ani podpisy na nich. Po nahliadnutí na listiny na č. l. 120 žalovaný uvádza, že

nespoznáva ani tieto podpisy ani tieto listiny. Po tom, ako u žalobcu začali v roku 2010 prešetrovať stav
tovaru na sklade bol žalovaný aj s pani M., ktorá bola s faktúrami u pána I. a bol tam aj pán J. a pozerali,
že kde je chyba, trvalo to možno aj týždeň, potom sa prišlo na to, že niektoré príjemky majú nulu, nikto
to nevedel vysvetliť, asi to bol tovar, čo zo skladu hneď odišiel po tom, ako bol na sklad prijatý. On na
príjemkách čísla nevypĺňal, nemohol teda ovplyvniť, či bude na príjemkách nula, alebo iné číslo. Na

program o stave tovaru na sklade boli pripojené 4 pokladne. Vie, že celý systém DMS mal byť napojený
aj na účtovníctvo, avšak to nefungovalo, keďže si niečo p. M. chodila tlačiť k nim. Podľa žalovaného
aj p. I. robil nejaké zásahy do programu a celý systém padol. Chcel tam zmeniť nejaké kmeňové dáta,
on na to oprávnenie nemal. Žalovaný sa snažil pánovi I. ozrejmiť, že tovar na sklade je, že chyba musí
byť niekde inde. Vie, že v roku 2008 bol nejaký problém vo firme a to ešte väčší ako teraz, a nejako

sa to interne spravilo. Žalovaný navrhoval nech sa dá vykonať inventúra externej firme, avšak toto p.
I. odmietol, asi kvôli tomu, aby mu do systému nešli cudzí ľudia. Vie, že vo firme bol aj niekto z DMS,
avšak nejako sa nepohodol s p. I. a potom tam skončil, odvtedy robili všetko svojpomocne.

11. Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na podpisy na výdavkových pokladničných dokladoch,

ktoré sú nečitateľné a ten istý podpis na niektorých dokladoch je za príjemcu a ten istý je niekedy za
platcu. Má za to, že ide o nejaké podvrhy, ide o niekoho, kto mal prístup k týmto pečiatkam alebo si
ich nechal vyhotoviť, pričom pečiatky nemajú čísla. Aj podpisy na dohode o plnej moci a na ďalších
zmluvách sú za žalovaných rozdielne od podpisov na výdavkových pokladničných dokladoch. Žiada, aby
žalobca predložil zápis o vykonaní inventúry zo dňa 05.02.2008, ktorá mala byť vykonaná pri uzatváraní

zmluvy o hmotnej zodpovednosti žalovaných. Pokiaľ táto inventúra nebola vykonaná riadne, hmotná
zodpovednosť žalovaných podľa zmluvy nevznikla. Uvedené ustanovenie zákonníka práce je kogentné.

12. Podaním zo dňa 22.02.2012 žalobca navrhol prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. z dôvodu prebiehajúceho trestného konania, v ktorom si žalobca voči žalovaným uplatňuje

náhradu škody a to až do právoplatného skončenia trestného konania.

13. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona č. k. 46T/25/2013 zo
dňa 31.03.2022, právoplatný dňa 20.04.2022, v zmysle opravného uznesenia dňa 09.11.2022, súd zistil,

že obžalovaný ( žalovaný ) A. B. nar. XX.XX.XXXX bol podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodený,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

14. Okresný súd Bratislava III v trestnej veci obžalovaného E. F. pre zločin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zákona, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona uznesením sp.zn. 46T/25/2013 zo

dňa 30.09.2021, právoplatným 30.09.2021 trestné konanie voči obžalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX
zastavil z dôvodu, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX zomrel.15. Opravným uznesením sp.zn. 46T/25/2013 zo dňa 31.10.2022, právoplatným 09.11.2022 súd vykonal
opravu rozsudku Okresného súdu Bratislava III v trestnom konaní č. k. 46T/25/2013 zo dňa 31.03.2022
a v časti výroku o náhrade škody doplnil : Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú spoločnosť

AUTO Rotos – Rozbora s. r. o. B., I. XXX/X s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.

16. Na pojednávanie dňa 27.01.2025 sa žalovaný napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju
neúčasť neospravedlnil. Prítomný právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol v zmysle § 274
CSP rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a zaviazal ho na zaplatenie 43.558,22 Eur ako aj sumy

41.532,06 Eur vzhľadom na to, že voči pôvodne žalovanému 1/ bolo konanie zastavené. Taktiež žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Súd mal za to, že v zmysle ustálenej judikatúry v prípade, ak sa v predchádzajúcom konaní žalovaný
aktívne procesne bráni, nie je namieste vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274
CSP. Navyše súd dodáva, že v tomto prípade ide o individuálny pracovný spor, keď si žalobca uplatňuje

nároky, ktoré vznikli v rámci pracovnoprávnych vzťahov, preto v zmysle § 321 [Použitie ustanovení o
rozsudku pre zmeškanie] ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento
rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.

18. Právny zástupca žalobcu nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, poukázal na

predchádzajúce vyjadrenia žalobcu vo veci. Z trestného konania poukázal na výpovede viacerých
svedkov – zamestnancov spoločnosti AUTO KELLY o tom, že hotovosť z dobropisových faktúr zo zľavy
z ceny bola odovzdaná k rukám pôvodného žalovaného 1/, taktiež poukázal na znalecké dokazovanie
vykonané v trestnom konaní, v zmysle ktorého bolo ustálené, že nulové príjemky bolo možné vytlačiť
z príslušného systému s tým, že nie je o nich záznam, pokiaľ sa neuzatvoria. Žalobcovi vznikla škoda

konaním žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti a
zamestnanec musí preukázať, že škodu nespôsobil. V tomto konaní zo strany žalovaného nebolo takéto
vyvinenie preukázané. Taktiež považuje za nesporné, že schodok vznikol a, že žaloba je dôvodná.

19. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočností týkajúce sa vzniku a trvania pracovného pomeru

žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2006 na dobu neurčitú s nástupom
do práce od 15.02.2006, so skúšobnou dobou v trvaní do 14.05.2006. Žalovaný vykonával u žalobcu
druh práce skladník. Miesto výkonu práce bolo určené v Bratislave na Račianskej 184/B, mesačná mzda
žalovaného bola 8.280,- Sk.
Taktiež nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 05.02.2008 Dohodu o hmotnej

zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.

20. Z Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 05.02.2008 súd zistil, že ju uzavreli žalobca ako
zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom. Podľa čl. II. a III. zamestnanec preberá hmotnú
zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať v zmysle § 182

zákonníka práce a, ktoré prevzal podľa záznamu vykonanej inventarizácie zo dňa 05.02.2008 a za
hotovosť v pokladni. Podľa čl. IV. sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že na základe tejto dohody
o hmotnej zodpovednosti zamestnanec bude zodpovedať aj za hodnoty, ktoré mu budú zverené na
vyúčtovanie počas trvania pracovného pomeru.

21. Zo znaleckého posudku H. A. L., znalca z odboru ekonomika a manažment, účtová evidencia, dane a
personalistika č. 4/2010 zo dňa 01.07.2010 súd zistil, že si ho objednal žalobca vo veci vyčíslenia škody
na skladových zásobách materiálu vyplývajúcich za obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2010. Znalecký
posudok neobsahuje v prílohách inventúrne hárky z inventúry, ktorá bola podkladom znaleckého
posudku a ktorá sa konala v dňoch 20.04.2010 až 04.05.2010.

Úlohou súdneho znalca bolo:
1/ kontrola fakturácie materiálu a dodacích listov od jednotlivých dodávateľov, preveriť príjem materiálu
na jednotlivé sklady spoločnosti za obdobie od 1.1.2009 do 31.3.2010 a vyčísliť rozdiel na príjemkách
tovaru.
2/ vyčísliť inventúrne rozdiely skladových zásob materiálu, tovaru a príslušenstva podľa jednotlivých

skladov spoločnosti Auto Rotos Rozbora.
3/ vyčísliť finančné hotovostné dobropisy, ktoré boli doručené spoločnosťou AUTO KELLY Slovakia s.r.o.
priamo pracovníkom skladu spoločnosti Auto Rotos Rozbora.Znalec v posudku uviedol, že spoločnosť žalobcu vedie skladové hospodárstvo materiálu a tovaru
pomocou špecifického skladového softvéru DMS, vyvinutého koncertnom VW, pre autorizovanú dílerskú
sieť predajcov a poskytovateľov servisných služieb v rámci koncernu VW.

Znalec uviedol, že za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010 bol zistený rozdiel na tovare a náhradných
dieloch, ktorý bol v skutočnosti zaplatený spoločnosťou avšak neprijatý do zásob tovaru a náhradných
dielov v celkovej hodnote 55.473,60 Eur. Kontrolou dodávateľských faktúr s príjmom náhradných dielov
na sklad sa na uvedenom rozdiele podieľali hmotne zodpovední pracovníci skladu E. F. vo výške
25.470,69 Eur a žalovaný hodnotou 30.002,91 Eur.

Vyčíslenie inventúrnych rozdielov skladových zásob materiálu, tovaru a príslušenstva podľa jednotlivých
skladov spoločnosti znalec uviedol nasledovné:
sklad č. 1- náhradné diely značky Škoda –
účtovný stav: 131.439,64 Eur
fyzický stav: 108.512,66 Eur

rozdiel: - 22.926,98 Eur
sklad č. 3 náhradné diely, Elektronika a chémia – účtovný stav: 29.038,67Eur,
fyzicky stav: 32.383,60 Eur,
rozdiel: + 3344,93 Eur,
sklad č. 4 – náhradné diely z vozidiel VW –

účtovný stav: 17.057,04 Eur,
fyzický stav: 11.973,39 Eur,
rozdiel: - 5.083,65 Eur,
sklad č. 6 – externí dodávatelia, účtovný stav: 8.056,20 Eur,
Fyzický stav: 7136,38 Eur,

rozdiel -919,82 €,
sklad č. 7 – náhradné diely, auto rádia, DVD s príslušenstvom –
účtovný stav: 1734,88 Eur,
fyzický stav: 996,91 Eur,
rozdiel: 737,97 Eur,

sklad č. 9 náhradné diely pre lakovňu, farby –
účtovný stav: 11.459,0 Eur,
fyzický stav: 12.059,84 Eur,
rozdiel: 600,84 Eur

Vyčíslenie finančných hotovostných dobropisov. Znalec uviedol, že kontrolou skladových priestorov
inventarizačnej komisiou boli nájdené dobropisy: č.XXXX XX XXXX, XXXX XX XXXX, XXXX XX XXXX,
XXXXXX XXXX, XXX XXX XXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXX XX, XXXXXXXX XX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXX XX, XXXXXXXXXX, ktoré boli uhradené spoločnosťou AUTO KELLY
Slovakia v hotovosti pracovníkom skladu, ktorí si ich ponechali a neodviedli to hlavnej pokladni

spoločnosti. Uvedené bolo potvrdené po konzultácií spoločnosti AUTO KELLY Slovakia. Vzniknutý
rozdiel predstavuje 2.040,65 Eur.

22. Z Príloh znaleckého posudku – dobropisov AUTO KELLY Slovakia s.r.o. voči žalobcovi súd zistil,
že dobropisy číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX majú uvedenú ako formu úhrady – prevodným príkazom.

23. V zmysle ustálenej judikatúry súd je v občianskom súdnom konaní vždy viazaný rozhodnutím o tom,
že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a

dbať o to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Aj keď je teda súd v občianskom súdnom konaní výslovne
viazanýlenodsudzujúcimrozsudkomvynesenýmvtrestnomkonaní,nemôžeponechaťbezpovšimnutia
oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu
škody, nespáchal žalovaný (R 27/1977).

24. V tomto prípade bol žalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal.25. Žalovaný bol stíhaný pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že spoločne s
E. F., ako zamestnanec spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., pracujúci na pozícii vedúci

oddelenie náhradných dielov a príslušenstva a A. B. ako zamestnanec AUTO ROTOS - ROZBORA
s.r.o., pracujúci na pozícii - skladník v čase od 01.01.2009 do 31.03.2010 v priestoroch skladov
spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle seba
alebo iného obohatiť si neoprávnene ponechali tovar zo skladov v celkovej hodnote 27.201,69 Eur,
ďalej si na základe dodacích listov prevzali a následne neoprávnene ponechali tovar v celkovej

hodnote 55.473,60 Eur dodaný od jednotlivých dodávateľov, ktorým vystavili príjemky nula, teda bez
vygenerovania poradového čísla v skladovom programe DMS, čo umožnilo neprijatie predmetného
tovaru do skladových zásob, hoci faktúry vystavené dodávateľmi na predmetný tovar boli riadne
zaúčtované do účtovníctva spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., a boli riade a včas uhradené
a tiež si neoprávnene ponechali finančné prostriedky z hotovostných úhrad v celkovej výške 2.040,65
Eur za dobropisy č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX E.
XXXXXXXXXX vystavené spoločnosťou AUTO KELLY SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislava, Stará N.
O. P. XX, ktoré mali odviesť do hlavnej pokladne spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., čím
spôsobili spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom Bratislava, Račianska ulica č. 184/B,
škodu vrátane 22 % marže (vo výške 18.1885,56 Eur) v celkovej výške 102.904,50 Eur.

26. Z odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní súd zistil, že svedok H. A. L. vo svojej
výpovedi uviedol, že ho spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA vyzvala aby urobil znalecký posudok
k problémom, ktoré vznikli v tejto spoločnosti, pričom v tom čase bol znalcom z odboru účtovníctva
a manažmentu mzdy a personalistiky. Posudzoval faktúry s príjemkami za obdobie od 01.01.2009 do

31.03.2010 a boli mu predložené inventúrne hárky na základe pokynu riaditeľa spoločnosti, kde vykonali
inventúru osoby v spoločnosti ako aj ďalšie doklady, ktoré boli uvedené v ním vypracovanom znaleckom
posudku. Keď mal vypracovať znalecký posudok, bola mu predložená len inventarizácia za mesiac apríl.
Výsledky inventúry za mesiac február mu predložené neboli. On inventúru nerobil, robil len porovnávanie
inventarizačných záznamov s faktúrami a príjemkami. Taktiež neporovnával fyzický stav.

Svedok A. G. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval ako vedúci pobočky spoločnosti AUTO KELLY
Bratislava v pobočke v Bánovciach nad Bebravou od 01.01.2009. K dobropisom uviedol, že boli
vystavené spoločnosťou v pravidelných mesačných intervaloch, pričom tieto dobropisy sa vystavovali
pre spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA po splnení určitých kritérií - výška obratu. Odmena
bola v tomto prípade 10 % z obratu z predchádzajúceho miesiaca. Tieto dobropisy vystavoval on

prostredníctvom počítača a na základe dokladov o predaji, vystaví sa spätný bonus odberateľovi. Na
všetkých dobropisoch je uvedená forma úhrady a to prevodným príkazom. Táto forma bola vyžiadaná
pánom F. pri predchádzajúcich obchodných stretnutiach s pánom A. A.. Reálne však boli sumy uvedené
na dobropisoch hradené pánom A. v hotovosti, nakoľko si to tak vyžiadal pán F.. Toto tiež nie je ojedinelý
postup. Vždy raz za mesiac išiel pán A. do spoločnosti AUTO ROTOS ROZBORA, kde okrem riešenia

obchodných záležitostí tiež uhradil sumu uvedenú na príslušnom dobropise v hotovosti vždy k rukám
pána F.. Jemu dal potvrdiť prevzatie peňazí na výdavkovom pokladničnom doklade.
Svedok A. A. sa vo svojej výpovedi zaoberal otázkou vyplácania tzv. odmien z obratu na základe
dobropisov spoločnosti AUTO KELLY, AUTO ROTOS v období január 2009 až marec 2010. K tomuto
svedok uviedol, že ide o spätnú odmenu ako formu motivácie pre ich odberateľov. Vždy po skončení

mesiacatentobonusodovzdávalformouhotovosti,následnebolavystavenáfaktúra,ktorúimodoberateľ
potvrdil. On osobne tieto veci riešil v spoločnosti AUTO ROTOS spolu s obžalovaným F., ktorý bol
predstavený ako vedúci skladu. Tieto finančné prostriedky boli vyplácané v hotovosti, bolo to na základe
dohody. Peniaze boli vždy zalepené v obálke a vždy po prevzatí peňazí bol podpísaný výdavkový doklad,
niekoľkokrát túto finančnú hotovosť odovzdával pánovi F..

SvedkyňaH.N.vosvojejvýpovediuviedla,ževspoločnostiAUTOROTOSmalapracovnýpomerodroku
1996 do roku 2012, kedy v roku 1996 nastúpila ako fakturant a skončila ako vedúca servisu. Do systému
DMS mali prístup tí pracovníci, ktorí tam pracovali a ktorí mali uzatvorenú hmotnú zodpovednosť. Každá
príjemka musí mať svoje číslo, pokiaľ má označenie „0“ znamená to, že príjemka je neuzavretá a tovar
sa nedostal na sklad. Svedkyňa uviedla, že toto sa určite môže stať ale na to je ekonomické oddelenie,

ktoré si to môže všimnúť, pretože nemôže zobrať doklad, ktorý nemá číslo. Pokiaľ ide o sklad, boli tam
namontované kamerové systémy.
Svedkyňa H. C. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že bola členkou daňovej kontroly spoločnosti AUTO
ROTOS - ROZBORA v období január až december 2007 aj od januára do decembra 2008, od januárado decembra 2009, od januára 2010, marca a decembra 2010. Bola splnomocnená vykonávať kontroly
od 09.10.2012 pričom kontroly sa robili spätne. Z daňových kontrol oprávnenosti nároku odpočítania
DPH boli vyhotovené dva protokoly. Prvé porušenie kontroly nároku na odpočet DPH sa zistilo vo

februári 2007, kde sa na strane 8 protokolu uvádza, že subjekt faktúru správcovi dane nepredložil
s odôvodnením, že v spoločnosti došlo ku krádeži a s tovarom bola odcudzená aj časť dokladov, o
čom existuje zápisnica spísaná na polícii a podané nahlásenie škody dňa 09.10.2008. Taktiež to bolo
konštatované aj za zdaňovacie obdobie marec 2007. V roku 2010 bolo prvé porušenie zistené za
zdaniteľné obdobie marec 2010, pričom malo byť uplatnené odpočítanie dane na základe faktúr, ktoré

boli predložené ale nebol preukázaný zdaniteľný obchod. Svedkyňa ďalej uviedla, že za obdobie kontrol,
ktoré vykonávala bolo zistených 8 pochybení, väčšinou sa jednalo o uplatnenie nadmerného odpočtu
dane, niektorý mesiac to bol nadmerný odpočet alebo bola daňová povinnosť navýšená, pričom každé
obdobie bolo iné.

27. V trestnom konaní pred súdom bol pribratý do konania znalecký ústav Ekonomická univerzita

za účelom vypracovania znaleckého posudku, kde mali byť preskúmané všetky účtovné doklady
poškodenej spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA v rozhodnom období s otázkami, či náhradné diely
s označením na príjemke nula boli skutočne zaplatené poškodeným, či boli prijaté v systéme DMS a
taktiež či je možné v DMS robiť dodatočné pohyby na skladových kartách a meniť ich záznamy.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalecký posudok bol zameraný na dva okruhy a to na

preverenie toho, ako sa pracuje so zásobami v skladovom systéme DMS a druhý okruh bol zameraný
na preverenie účtovných dokladov a účtovnej evidencie k dohľadávaným skladovým zásobám. Znalecký
ústav vychádzal z dokumentácie, ktorá sa nachádza v spise a taktiež boli vyžiadané ďalšie dokumenty
a zároveň bola vykonaná aj obhliadka na mieste. Na mieste obhliadky v systéme, táto obhliadka sa
vykonávala k prvému okruhu otázok s tým, že jednak bolo preverené na mieste, ako je možné sledovať

pohyb tovarových zásob v účtovnom systéme a bolo to preverené k danému dňu na mieste, súčasne sa
zo systému vyexportovali zostavy a to príjemky, výdajky, čiže pohyb a stavy skladov. Na mieste obhliadky
v systéme DMS bola vytvorená príjemka, ktorá bola ponechaná ako otvorená bez vygenerovaného
poradového čísla, čiže s poradovým číslom nula a súčasne počas toho ako bola otvorená boli preverené
sumárne karty, čiže stav skladu a bolo zistené, že v momente, keď táto príjemka bola otvorená sa

do tohto stavu preniesla a bola poznačená ako otvorená. Po tom, čo bola odmietnutá táto príjemka,
príjemka sa vymazala a akonáhle sa vymazala už nefigurovala v stave skladov. Zároveň sa pokúsili v
systéme dohľadať históriu otvorených príjemiek a následne boli odmietnuté ale v skladovom systému
žiadnu takúto zostavu nenašli. Potom pracovali už s existujúcou uzavretou príjemkou a v systéme hľadali
možnosť ako ju vymazať, ale táto možnosť nebola možná. Požiadali poskytovateľa licencie systému

DMS o vyjadrenia aký je administratívny prístup, možnosti zásahu do systému DMS ale neboli im toto
vyjadrenie dodané.
Následne bola preverená aj samotná účtovná dokumentácia a to zmenené faktúry, ktoré spĺňali
náležitosti a boli riadne zaúčtované podľa účtovného denníka, ďalej dodacie listy s tým, že dodací
list môže byť samostatný alebo môže byť formou položkovitého rozpisu vo faktúre, čím sú taktiež

splnené požiadavky zákonného účtovníctva. Číslo dokladu sa ďalej prenáša do skladovej príjemky,
čiže na skladovej príjemke je uvedené číslo dokladu. Boli preverené úhrady dotknutých faktúr, jednak
z účtovného denníka a jednak z prehľadu platieb a to ako bežný bankový účet tak aj pokladnica
a všetky faktúry boli uhradené. Ďalej boli kontrolované výdajky a stavy skladu, pričom tieto položky
sa nenachádzali vo výdajkách ani na sklade, ani na stave skladu v systéme DMS. Pri výdajkách je

identifikovateľný aj odoberateľ a teda znaleckým šetrením sa zistilo, že kým neboli riadne vydané, tak
nemohli vstúpiť ani do faktúry odberateľskej. Celkovú škodu, ktorá mala byť spôsobená spoločnosti
AUTO ROTOS udáva, že 31.12.2009 to bola suma 46.481,70,- Eur k dátumu 23.02.2010 vo výške
8.206,59,- Eur a od 01.01.2009 - 23.02.2010 to bola suma 54.688,29,- Eur. Za obdobie od 23.02 do
04.10 to bola škoda 785,40,- Eur. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nulové príjemky, znalecký ústav

mal k dispozícii informácie o príjemkách, výdajkách o stave skladu, všetko zo systému DSM. Keď nebola
nulová príjemka v určitom období, tak znalecký ústav skúmal začiatočný a konečný stav a pohyb na
sklade, položky s rovnakým číslom, samozrejme počet kusov týchto položiek na sklade bol rôzny. Zistil
napríklad, že konkrétny tovar nebol vydaný prostredníctvom výdajky a zároveň nenastala zmena v stave
skladu o tento príjem, že tovar bol prijatý na sklad, keď bola príjemka zaevidovaná a teda bola otvorená

ako nulová príjemka vytlačená, tak reálne nevstúpila do stavu skladu a teda nemohla byť ani vydaná
účtovne, celý tento proces analyzovaný na základe účtovnej dokumentácie.
Znalec ďalej na otázku, aby sa vyjadril k tomu, čo sa stane keď sa otvorená príjemka neuzavrie, či sa
vymaže, znalec uviedol, že znamená to, že keď založíte novú príjemku, existuje buď možnosť uložiť juresp. uzavrieť ju bez možnosti ďalšej korekcie alebo ju uzatvoriť. Akonáhle príjemku uzatvoríte týmto
spôsobom, tak tie položky a sumy, ktoré boli na príjemke sa neprenášajú do stavu skladu tým, že sa
neprenesie, tak sme použili pojem vymazať, t.j. že sa ďalej tovar neobjavuje, keď bola príjemka otvorená

a nebola nijako uzavretá, tak sa to evidovalo na stave skladu. Keď ju uzavriete bez toho, aby ste to dali
schváliť, čiže uložiť, na sklade ďalej nefiguruje.
Pokiaľ ide o inventarizáciu z obdobia roku 2010, tak táto im bola doručená v elektronickej forme z
programu Pohoda. Čo sa týka zápisov z fyzickej inventúry nedokážu sa vrátiť v čase a povedať, že túto
inventúru vykonali fyzicky na danom mieste alebo nie. Informácie, ktoré boli inventúre k dispozícii videli

ale reálne to nedokážu porovnať s reálnym fyzickým stavom.

28. Obžalovaný B. od začiatku prípravného konania spáchanie trestného činu a vinu v plnom rozsahu
poprel. Uviedol, že on pracoval ako skladník, pričom jeho úlohou bolo preberanie tovaru z dielne, ktorý
bol spravidla v noci vykladaný šoférmi autorizovaných dodávateľov tovarov do špeciálneho nočného
boxu, s tovarom bol doložený dodací list bez faktúry, pričom on tento dodací list odkontroloval a tovar

si odškrtával a následne tento tovar fyzicky preniesol do skladu a založil na určené miesto. Vo svojom
počítači sa prihlásil do skladového softvéru pod svojím menom a heslom, klikol na príjemky kde si vybral
kolónku elektronický dodací list, vyhľadal si elektronický dodací list podľa čísla papiera a následne sa
automaticky nahodilo od koho je tovar a súčasne sa vygenerovalo aj číslo príjemky, do toho sa robiť
zásah nedal. Technická podpora im uviedla, že na tento systém sú napojené ďalšie štyri firmy a tým

pádom aj štyri kasy. Po načítaní príjemky túto dal uzavrieť a vytlačiť a príjemku už potom nepozeral.
Predložené doklady sa ďalej predkladali na ekonomický úsek, kde úlohou ekonomického úseku bolo
skontrolovať, či je všetko v poriadku a následne sa predkladalo na podpis riaditeľovi spoločnosti
Rozborovi. Bez jeho podpisu nebolo možné žiadnu faktúru vyplatiť. Nie je pravdou, že by sa akýmkoľvek
spôsobom snažil manipulovať s faktúrou resp. ponechávať nulové príjemky a týmto nejakým spôsobom

manipulovať, vymazávať, alebo neudávať tam tovar, ktorý bol v skutočnosti do spoločnosti dodaný.
Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, kde sa jednotliví svedkovia vyjadrovali či už k systému
DMS alebo k fungovaniu v spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA, k vykonaným inventarizáciám.
Súd dosť výrazne zarazila skutočnosť, že v spoločnosti boli vykonávané inventúry ešte vo februári
v roku 2010, kde táto inventúra skončila pozitívne, avšak následne už inventarizácia, ktorá bola

vykonávaná v marci vykazovala veľké nedostatky, kde boli zistené značné finančné rozdiely, pričom
túto inventarizáciu vykonávali neodborné osoby ako učni, rodinní príslušníci riaditeľa spoločnosti
bez prítomnosti obžalovaných a následne možnosti nejakého auditu alebo vykonania kontroly tejto
inventarizácie.
Taktiež nebolo preukázané akým spôsobom, aj keby teda došlo k odcudzeniu týchto materiálov

a výrobkov, tieto mohli byť odcudzené zo skladu, keďže ako vyplýva z fakturovacích listov, jednalo sa
aj o pomerne veľké náhradné diely, ktoré nie je možné strčiť si do tašky alebo zobrať pod pazuchu,
taktiež nebol preukázaný pohyb v sklade, pretože od skladu mali kľúče viacerí zamestnanci a boli tam
namontované kamerové systémy.
Taktiež sa nepreverovala pravosť a opodstatnenosť účtovných dokladov ako aj pravosť podpisov na

týchto dokladoch.
Do konania bol pribratý znalecký ústav a to Ekonomická univerzita Bratislava, ktorá sa taktiež
nevyjadrovala k pravosti účtovných dokladov ale iba k ich formálnemu vyplňovaniu. V čase kedy
Ekonomická univerzita Bratislava vypracovávala predmetný posudok boli jej predložené účtovné
doklady poškodeným dňa 11.01.2018 vypracované v účtovníckom programe DMS pričom podklady pre

vypracovanie posudku boli už ale vyhotovené v systéme Pohoda a to dňa 31.01.2018, teda podklady
boli predložené skôr ako boli vyhotovené.
Taktiež treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaní vydávali tovar, t.j. súčiastky zo skladov pre šesť
firiem, ktorých všetkých vlastníkom bol poškodený a pričom výdaj týchto tovarov sa evidoval vždy iba
cez jednu pokladňu.

V období od januára do decembra 2007, celý rok 2008 a 2009 až do decembra 2010 vykonal daňový
úrad u poškodeného daňového subjektu daňovú kontrolu, pričom poškodený uviedol, že časť účtovných
dokladov mu bola odcudzená. Je teda nepochopiteľné, aké účtovné doklady teda poškodený predkladal
znalcom, ktorí v predmetnom konaní vypracovávali znalecký posudok. Na dokreslenie daňová kontrola
dopadla v neprospech poškodeného a k dnešnému dňu poškodený dlhuje štátu na daniach niečo okolo

844.000,- Eur a to na základe nepriznaných vratiek DPH.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala vina
obžalovaného, nebolo jednoznačne preukázané, že predmetný skutok spáchal obžalovaný a preto súd
tohto v zmysle § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.29. Podľa § 81 písm. e) zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ku
dňu k zániku pracovného pomeru, (ďalej len ZP) zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s

prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

30. Podľa ust. § 182 ods. 1 až 4 Zákonníka práce:
(1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené

hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom

alebo sčasti bez jeho zavinenia.
(4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný
vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej
zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

31. Podľa ust. § 183 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej
zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko,
prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné
upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu

so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť,
ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.
Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

32. Podľa ust. § 184 ods. 1 až 3 Zákonníka práce:

(1) Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku,
pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení
pracovného pomeru.
(2) Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí
sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne

zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,

e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
(3) Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo
ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o
vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho
predchádzajúcom pracovisku.

33. Zákonník práce rozlišuje dva druhy zodpovednosti zamestnancov za škodu a to všeobecnú
zodpovednosť (§ 179 zákonníka práce), ktorá vychádza zo zavinenia a osobitný druh zodpovednosti
(§ 182 a nasledujúce) pri, ktorej sa zavinenie pracovníka predpokladá. Pri tejto zodpovednosti súd
skúma iba to, či sú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o

hmotnej zodpovednosti (existencia pracovnoprávneho vzťahu, písomná forma, vlastnoručný podpis
účastníkov pracovnoprávneho vzťahu) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách
zverených na vyúčtovanie.

34. Žalobca ako zamestnávateľ si v tomto konaní žalobou uplatnil voči žalovanému ako zamestnancovi
nárok na náhradu škody na základe osobitnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca na základe
dohody o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.Súd pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu preto vychádzal z citovaných ustanovení
Zákonníka práce, z ktorých vyplýva, že ide o osobitný druh zodpovednosti zamestnanca za škodu
vzniknutú zamestnávateľovi (schodok), pri ktorej na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti súd skúma iba

splnenie zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti zamestnanca za schodok a to, existencia
pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, platne uzavretá písomná dohoda
o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na
obeh alebo obrat, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, ktoré musia byť splnené kumulatívne (§
182 až § 184).

Na uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby medzi účastníkmi vznikol
pracovnoprávny vzťah, musí mať písomnú formu a musí byť vlastnoručne podpísaná účastníkmi
pracovnoprávneho vzťahu. Je tiež nevyhnutné, aby pri jej uzatváraní neboli pochybnosti o tom, akú
prácu má zamestnanec vykonávať. Jej uzatvorenie však neznamená, že zamestnanec zodpovedá za
každú škodu, ktorá vznikal zamestnávateľovi, ale táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak
dôjde ku škode na zverených hodnotách, tzn. vo forme schodku.

Charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať je ich určenie
na obeh alebo obrat a osobná dispozícia hmotne zodpovedného zamestnanca s nimi po celý čas, po
ktorý sa mu zverili. Predmetom takejto dohody teda môžu byť iba hodnoty vykazujúce uvedené znaky.
Schodok (manko) vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré je hmotne zodpovedný zamestnanec
povinný vyúčtovať.

Schodok je teda špecifickým druhom škody. Ide o škodu na hodnotách prijatých po vykonaní
inventarizácie na vyúčtovanie, ktorá spočíva v rozdiele medzi skutočným stavom zverených hodnôt
a medzi správnymi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší než je účtovný stav (R
12/1976).
Zavinenie zamestnanca, hmotne zodpovedného na základe dohody podľa § 182 Zákonníka práce

sa pri vzniku škody na zverených hodnotách (schodku) predpokladá a preto zamestnávateľ nemusí
preukazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ musí preukázať len existenciu schodku. Naopak
zamestnanec sa môže takejto zodpovednosti za vzniknutý schodok zbaviť celkom alebo z časti len
vtedy, ak dôkazne preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Napokon sa
zamestnanec môže zbaviť tejto zodpovednosti aj vtedy ak dôkazne preukáže, že mu zamestnávateľ

nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami.

35. V konaní žalobca preukázal existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu založeným
pracovnou zmluvou zo dňa 15.02.2006. Žalobca preukázal, že žalovaný mal uzatvorenú písomnú
dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať zo dňa

05.02.2008.

36. Povinnosťou žalobcu bolo preukázanie existencie schodku zisteného na základe inventúry zo dňa
20.04.2010 za účtovné obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010 v žalovanej výške 43.558,22 Eur
za neprijatý tovar a 39.491,41 Eur za chýbajúci tovar.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že inventarizácia
vykonaná apríli 2010 bola vykonaná riadne, keď žalobca nepredložil súdu a ani znalcom L.
ako ani znaleckému ústavu ustanovenému v trestnom konaní výsledky inventarizácie vykonanej vo
februári 2010. Znalec L. vo svojom výsluchu v trestnom konaní potvrdil, že mu boli predložené inventúrne
hárky len z inventúry za mesiac apríl 2010, výsledky inventúry z mesiac február 2010 mu žalobca

nepredložil. V konaní pritom bolo nesporné, že u žalobcu bola vykonaná inventúra v mesiaci február
2010 s pozitívnym výsledkom (výsluch žalovaných, svedka H. D. J. v rámci trestného konania). Znalecký
posudok č. 4/2010 zo dňa 01.07.2010 dokonca neobsahuje v prílohách ani inventúrne hárky z inventúry,
ktorá bola podkladom znaleckého posudku za účtovné obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010.
Žalovaný v konaní namietal, že inventúra v apríli 2010 neprebehla riadne, keď prebiehala pri otvorenom

sklade, teda počas prevádzky, keď prebiehal príjem a výdaj tovaru ako aj skutočnosť, že inventúru
vykonávali neodborné osoby ako neplnoletí učni, rodinní príslušníci riaditeľa spoločnosti a bez
prítomnosti žalovaných a následnej možnosti nejakého auditu alebo vykonania kontroly tejto
inventarizácie. K týmto námietkam sa žalobca nevyjadril a dôkazne nepreukázal možnosť vykonávať
fyzickú inventúru v skladovom systéme DMS počas plnej prevádzky autoservisu. Svedok H. E. I. v rámci

výsluchu v trestnom konaní uviedol, že je pravda, že inventúru robili aj študenti, pretože pre krátkosť
času bol problém zohnať pracovníkov. Znalecký Ústav v trestnom konaní k dokladom z inventúry uviedol,
že čo sa týka zápisov z fyzickej inventúry nedokážu sa vrátiť v čase a povedať, či túto inventúru vykonalifyzicky na danom mieste alebo nie. Informácie, ktoré boli inventúre k dispozícii videli ale reálne to
nedokážu porovnať s reálnym fyzickým stavom.
Zo záverov znaleckého dokazovania nariadeného v rámci trestného konania súd zistil, že žalovaní

F. a B. vydávali tovar, t.j. súčiastky zo skladov pre šesť firiem vlastnícky prepojených, pričom výdaj
týchto tovarov sa evidoval vždy iba cez jednu pokladňu. Žalovaný pritom bol v pracovnoprávnom vzťahu
len so žalobcom. Korektnosť vykonanej inventúry je spochybnená aj skutočnosťou, ktorú konštatoval
súd v trestnom konaní v oslobodzujúcom rozsudku keď uviedol, že v období od januára do decembra
2007, celý rok 2008 a 2009 až do decembra 2010 vykonal daňový úrad u poškodeného daňového

subjektu daňovú kontrolu, pričom poškodený uviedol, že časť účtovných dokladov mu bola odcudzená.
Je teda pochybné, aké účtovné doklady teda poškodený predkladal znalcom, ktorí v predmetnom konaní
vypracovávali znalecký posudok.

37. Za tejto dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu schodku,
teda skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať na základe riadne vykonanej

fyzickej inventúry, ktorej výsledky bolo možné porovnať s výsledkami predchádzajúcej inventúry vo
februári 2010, ktorú však žalobca znalcom, ani súdu nepredložil. Zároveň súd má zato, že žalovanému
sapodarilovyviniťzozodpovednostivyplývajúcejzdohodyohmotnejzodpovednostinazákladezáverov
trestnéhokonania,ktoréhovýsledkombolojehooslobodenie zdôvodu,ženebolopreukázané,žeskutok
spáchal žalovaný.

38. Súd má ďalej za to, že žalobca žalovanému nevytvoril podmienky pre riadne hospodárenie
so zverenými hodnotami, keď na skladový systém DMS boli napojené ďalšie subjekty - spoločnosti
s personálnym prepojením na žalobcu, s ktorými žalovaný nebol v pracovnom pomere. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že do skladu mali prístup aj iné osoby okrem žalovaných. Svedok H. E.

I. vo svojom výsluchu v rámci trestného konania uviedol, že je pravdou, že do skladu chodieval aj on
a niekedy zobral nejaký olej alebo nejakú vec ale mal to zapísať a všetkým oznámiť. Taktiež potvrdil,
že nútil skladníkov, aby prístupové heslá k počítačom napísali do obálky a dali do sejfu aj s náhradným
kľúčom pre prípad jeho straty. Svedok D. D. taktiež potvrdil, že mal prístup do skladu.

39. Na základe vyššie uvedeného súd má za to, že žalobca nepreukázal vznik schodku ako jedného
predpokladov uplatnenia zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca podľa § 182 Zákonníka práce.
Súd preto dospel k záveru, že žalovaný nezodpovedá za uplatnený nárok na náhradu škody z titulu
osobitnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zmysle § 182 Zákonníka práce.

40. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadnou zodpovednosťou žalovaného ako zamestnanca v zmysle
ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce .

41. Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie.

42. Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

43. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú
zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu
rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182

až 185 alebo, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo
psychotropných látok.

44. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ
okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým

mravom.

45. Podľa § 187 ods. 1 ZP ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec
uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.46. Podľa § 191 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú
mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

47. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a, že za ňu zamestnanec zodpovedá.

48. Všeobecná zodpovednosť podľa citovaného ust. § 179 ods. 1 ZP sa uplatní v prípadoch, keď nie sú
naplnené osobitné predpoklady stanovené špeciálnymi skutkovými podstatami zodpovednosti za škodu.
Pre všetky druhy zodpovednosti spoločne platí, že ide o subjektívnu zodpovednosť, teda nevyhnutnou
podmienkou ich vzniku je zamestnancovo zavinenie. Pri všeobecnej zodpovednosti podľa zákonníka
práce zodpovedá zamestnanec za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

49. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené predpoklady:
- porušenie povinnosti v pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody má vyplývať z porušenia ustanovení

zákonníka práce, ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter.
- zavinenie, ktoré preukazuje zamestnávateľ.

Uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne a pokiaľ nie je splnený čo i len jeden predpoklad,
zamestnanec za škodu nezodpovedá. Splnenie predpokladov preukazuje zamestnávateľ.

50. Porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na strane
zamestnanca spočíva predovšetkým v porušení povinnosti pracovnoprávneho charakteru, ktoré sú
zamestnancovi stanovené nielen právnymi predpismi, ale pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou
aj pokynmi vedúcich zamestnancov oprávneným stanoviť a ukladať podriadeným zamestnancom

pracovné úlohy, organizovať riadiť a kontrolovať ich prácu aktom účelovým dávať záväzné tok iný.
Konkretizáciu pracovnoprávnych povinností zamestnanca uvádza zákonník práce.

51. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu, v tomto konaní žalobca považuje za porušenie povinnosti žalovaného ustanovenej v § 81 písm.

e) ZP - hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré zamestnancovi zveril zamestnávateľ. Žalobca v konaní
tvrdil, že kontrolou účtovných dokladov, ktorú vykonal žalobca bolo zistené, že za rok 2009 a 2010 došlo
zo strany žalovaného ku konaniu, ktorým žalobcovi mal spôsobiť škodu, ktorú žalobca vyčíslil na sumu
85.090,28 Eur (43.558,22 + 39.491,41 + 2.040,65) a ktorú žalovaný mal spôsobiť úmyselným konaním,
kedy mal vystavovať príjemky nula, teda bez vygenerovania poradového čísla v skladovom programe

DMS, čo malo umožniť neprijatie predmetného tovaru do skladových zásob, hoci faktúry vystavené
dodávateľmi na predmetný tovar boli riadne zaúčtované do účtovníctva žalobcu a boli uhradené.

52. Súd skúmal, aké povinnosti mal žalovaný ako zamestnanec - v pracovnej pozícii uvedenej
v pracovnej zmluve ako druh práce – skladník a to od 15.02.2006. Povinnosti žalovaného ako

zamestnanca sú uvedené v pracovnej zmluve v bode 12. tak, že zamestnanec je povinný podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať osobne práce dohodnuté v pracovnej zmluve v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu. V bode 13 je uvedené, že práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy
sa riadia ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. - ZP a ostatnými pracovnoprávnymi predpismi.

53. Keďže žalobca nepredložil vnútorný predpis, ktorý by upravoval záväzný postup žalovaného
ako skladníka pri evidencii skladového hospodárenia, súd vychádzal pri skúmaní plnenia povinností
z výsluchu žalovaného, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o preberanie tovaru na sklad, toto prebiehalo
spôsobom, že ráno prišiel do práce, tovar bol už dovezený, nachádzal sa v dielni, tento odviezli k nemu
na sklad, elektronicky ho zaevidovali. Elektronické prijatie tovaru na sklad, prebiehalo tak, že v počítači

sa rozklikla tabuľka, tam sa vyhľadal dodací list podľa svojho čísla, dopísal sa do tabuľky v počítači
dodávateľ, čo slúžilo na identifikáciu toho, od koho je tovar dodaný, následne sa vytlačila príjemka, tá sa
daladošanónuačakalosanafaktúru,ktorúnosilkuriér.Keďprišlafaktúra,dalasanaekonomické,tamsi
zaevidovali, vyhotovili dve kópie z každej faktúry, jednu kópiu dala im dole aby si ju spárovali s príjemkoua dodacím listom, ďalšia kópia išla s príjemkou na úhradu, a originál sa zakladal na ekonomickom.
Žalovaný na príjemkách čísla nevypĺňal, nemohol teda ovplyvniť, či bude na príjemkách nula alebo iné
číslo.Naprogramostavetovarunaskladebolipripojené4pokladne.Vrámcivýsluchuvtrestnomkonaní

žalovaný uviedol, že jeho úlohou bolo preberanie tovaru z dielne, kde bol spravidla v noci vykladaný
šoférmi autorizovaných tovarov do špeciálneho nočného boxu. K tovaru bol doložený dodací list bez
faktúry pričom on sa so žiadnym šoférom ani inou osobou od takéhoto dodávateľa nestretol. Fyzicky
dodací list mal v ruke, podľa neho kontroloval tovar po jednotlivých kusoch a tento tovar si odškrtával.
Následne tovar fyzicky preniesol do skladu a založil na určené miesto. Vo svojom počítači sa prihlásil do

skladového softvéru pod svojím menom a heslom, klikol na príjemky kde si vybral kolónku - elektronický
dodací list kde bola tabuľka so súbormi a tú si vyhľadal elektronický dodací list podľa čísla papierového
a následne automaticky sa nahodilo od koho je tovar, súčasne sa vygenerovalo číslo príjemky, do toho
sa nedal robiť zásah (aj keď kolegovi D. tam vyhodilo číslo nula), čo boli reklamovať aj spolu s pánom
F., pričom toto pán J. nevedel odstrániť. Technická podpora im uviedla, že na tento systém sú napojené
ďalšie štyri firmy a tým pádom aj štyri kasy. Všetko sa nahadzovalo ručne. Po načítaní príjemky túto dal

uzavrieť a vytlačiť. Príjemku potom už nepozeral či je všetko správne, muselo mu sedieť číslo dodacieho
listu s tým istým číslom dodacieho listu na príjemke. Príjemky odložil a čakal na faktúry, ktoré nosil ich
kuriér alebo priamo dodávatelia. Faktúry spárovali s príjemkami a dodacím listom, jedno vyhotovenie si
nechávali a zakladali do šanónov a jedno vyhotovenie išlo na ekonomické oddelenie. V skladoch okrem
neho pracovali aj pán F., F., D. D., K. K. a v sklade sa cez víkend zdržoval aj majiteľ spoločnosti aj pán J..

Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal konkrétne porušenie
akejkoľvek povinnosti žalovaným pri postupe prijatia tovaru a jeho evidencie skladovom systéme
žalobcu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný viedol predpísanú evidenciu a teda nemožno prijať
tvrdenie žalobcu, že zámerným porušením povinností žalovaným vo vzťahu ku generovaniu príjemiek

tovaru s označením nula viedlo ku vzniku tvrdenej škody. Predmetné konanie bolo predmetom aj
trestného konania, pričom v oslobodzujúcom rozsudku súd konštatoval, že žalovaný bol oslobodený
spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal.
Žalobca ako zamestnávateľ mal povinnosť v zmysle § 177 ods. 1 Zákonníka práce vytvárať riadne
pracovné podmienky s cieľom predchádzania vzniku škody a robiť opatrenia na odstránenie prípadne

zistených nedostatkov.
Žalobcaakozamestnávateľžalovanémuakozamestnancoviporušeniepracovnýchpovinnostínevytýkal
počas doby trvania pracovného pomeru.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základný predpoklad všeobecnej
zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca za škodu a to porušenie konkrétnej povinnosti žalovaným

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom
tvrdenej škody.

54. Žalobca si voči žalovanému ďalej uplatnil náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým,
že žalovaný mal preberať hotovosť od dodávateľov žalobcu z titulu bonusov z dobropisov v celkovej

výške 2.040,65 Eur a túto si mal ponechať a neodovzdať ju žalobcovi. K tomuto tvrdeniu žalovaný
vo svojom výsluchu uviedol, že nepreberal žiadne peniaze za bonusy alebo dobropisy. K výdavkovým
pokladničným dokladom, ktoré sa nachádzajú v spise na číslach listu 120, 123, 126, 129, 132
a 135, žalovaný uviedol, že na nich nie je jeho podpis. Poukázal tiež na pečiatky žalobcu, ktoré sa
nachádzajú na týchto pokladničných dokladoch v tom smere, že neobsahujú čísla v krúžku, ktorými boli

opatrené pečiatky, ktoré používali žalovaný a pán F.. K týmto tvrdeniam sa žalobca vôbec nevyjadril.
Z dokazovania vykonaného výsluchmi svedkov v trestnom konaní súd zistil, že svedkovia A. G. a A. A.
vo svojich výpovediach potvrdili, že finančnú hotovosť z dobropisov niekoľkokrát odovzdávali k rukám
pána F., teda nie žalovaného B..
Za tejto dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný

prebral akúkoľvek hotovosť od dodávateľov žalobcu na základe dobropisov uvedených v odseku 22.
odôvodnenia tohto rozsudku. Nie je tiež zanedbateľná skutočnosť, ktorá z predmetných dobropisov
vyplýva a síce, že dobropisy číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX majú uvedenú ako formu úhrady – prevodným príkazom.

55.Predpokladyvšeobecnejzodpovednostizamestnancazaškodumusiabyťsplnenésúčasne,žalobca
nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom žalobcom tvrdenej škody,nepreukázal vznik škody a zavinenie žalovaného a preto súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal, žeby žalovaný ako zamestnanec bol zodpovedný za žalobcom tvrdenú vzniknutú škodu
a to ani podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca.

56. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému

žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

58. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.