Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38C/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125204508
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125204508.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B., proti žalovanému 1/ C.
D., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, B., 2 / C. E., nar. neuvedené, bytom B. XXX/XX, B., 3 / A. A., nar.
neuvedené, bytom F. XX, B., 4/ C. A., nar. neuvedené, bytom F. XX, B., o neuvedené takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t apodanie žalobcu doručené súdu dňa 18.3.2025, ktoré by mohlo byť žalobou.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 18.3.2025 podal na súd podanie, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť žalobou, avšak
nespĺňa zákonom požadované náležitosti. V danom prípade išlo o podanie žalobcu, ktoré malo takú
vadu, že bez jej odstránenia, nie je možné v konaní pokračovať.

2. Vzhľadom k skutočnosti, že podanie musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a ak týmto
náležitostiam nevyhovuje, ide o vady, ktoré v prípade, ak ide o podanie vo veci samej, je potrebné

odstraňovať, súd uznesením zo dňa 9.5.2025 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní odo dňa
doručenia uznesenia, odstránil vady svojho podania, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.3.2025 tým
spôsobom, aby presne označil strany sporu; fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom,
adresoutrvaléhopobytualebopobytu,dátumomnarodeniaaleboinýmidentifikačnýmúdajom;právnická
osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom
organizácie, ak je pridelené; uviedol čoho sa podanou žalobou domáha t.j., presne uviedol či si uplatňuje

nárok na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP ( žalobu na plnenie ) alebo či sa domáha práva podľa ust.
§ 137 písm. c) CSP ( určenia či tu konkrétne právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem ),
uviedol presne, čoho sa v konaní domáha, t.j. uviedol konkrétny petit návrhu z hľadiska jeho úplnosti,
určitosti, zrozumiteľnosti i vykonateľnosti, uviedol komu a presne akú konkrétnu povinnosť, plnenie
žiada uložiť, prípadne aký vzťah, právo žiada určiť, uviedol presne na základe akých skutočností, resp.
právnych titulov má súd rozhodnúť vo veci, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3. Žalobcovi bolo uznesenie súdu doručené dňa 16.5.2025. Žalobca na uznesenie súdu reagoval
podaním doručením súdu dňa 26.5.2025 a 6.6.2025, avšak podanie vo veci samej nedoplnil a neopravil
v intenciách naznačených vyššie uvedeným uznesením.

4. Podľa ust. § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

5. Podľa ust. § 127 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.6. Podľa ust. § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho

sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

7. Podľa ust. § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je
podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie

odmietnuť.

8. Podľa ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

9. Podľa ust. § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom
rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

10. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí

podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

12.Podľaust.§132ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkužalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

13. Podľa ust. § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. V intenciách vyššie uvedeného potom podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti
podania stanovené ust. § 127 Civilného sporového poriadku, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Podanie však musí spĺňať aj osobitné náležitosti

podania uvedené v ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda označenie strán, pravdivé a
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázania a žalobný návrh, čo
predstavuje samotný základ žaloby.

15. Stranami sporu sú žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať

viac subjektov. Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu
alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti sú stanovené
obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa
ust.§129Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcavšaknemusímaťvedomosťodátumenarodeniaalebo
rodnom čísle žalovanej fyzickej osoby, pretože tieto údaje nie sú ani verejne dostupné. Bezvýhradné

trvanie na týchto identifikátoroch by znamenalo odňatie spravodlivosti. Preto, ak je fyzická osoba
označená identifikačnými údajmi, ktoré umožňujú jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou,
žaloba nemusí obsahovať dátum narodenia alebo rodné číslo. V konkrétnom prípade však môžu byť
tieto identifikátory nevyhnutné, pretože identifikácia konkrétneho účastníka nebude možná. Ak napríklad
dve fyzické osoby majú rovnaké meno a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi

rovnakého štátu, nepochybne len identifikačný údaj o dátume narodenia či rodnom čísle umožní ich
rozlíšenie. Iným identifikačným údajom môže byť číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu,
rodné meno a iné. Zmyslom tohto ďalšieho identifikátora je totiž jednoznačná identifikácia a zabráneniezameniteľnosti s inou osobou. Právnická osoba musí byť v žalobe okrem identifikačného čísla a názvu
alebo obchodného mena organizácie označená aj údajom o adrese sídla.

16. Súdy ako orgány štátu, zabezpečujúce ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1
ÚstavySlovenskejrepubliky),môžukonaťibanazákladeústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom,
ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Zo žiadneho ustanovenia Civilného
sporového poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho civilné
sporové konanie nevyplýva pre súd povinnosť v záujme úplnosti návrhu/žaloby nahrádzať prejav vôle

jedného zo subjektov konania, ako má správne znieť žalobný petit.

17. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť perfektný žalobný petit, ktorý súd môže bez ďalšieho, prípadne
s drobnými gramatickými zmenami zachovávajúc jeho obsah, prevziať do svojho rozhodnutia, nemôže
strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné zmocnenie a jeho aktivitu v
tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ako nahrádzať, pretože by tým porušil

tak ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) ako
aj zásadu rovnosti strán sporu (čl. 6 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku).
Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom (súdne konanie sa zásadne začína na
návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom)
je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah jej podania. Iba úplné, zrozumiteľné a

určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť
prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať
podanie strany, keď v ňom napríklad žalobný návrh úplne absentuje.

18. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I.ÚS 192/2015 „tak ako súd nie je spôsobilý

konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako
nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia
odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať
v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania).
Pri posudzovaní náležitostí podania je ich splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím na znenie

podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade zistenia súdu o
nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého
podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade
neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by
podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne. Nepochybne

presný,určitýazrozumiteľnýpetitniejevyjadrenímibaformálnychnáležitostínávrhunazačatiekonania,
ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska)
vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania,
amotívy,dosiahnutiektorýchnavrhovateľvyjadrilazdôvodnilajvodôvodnenísvojhonávrhu.Neúplnosť,
nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom návrhu, najmä s jeho

odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa tento návrh
neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy konajúceho súdu“.

19. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu v tu súdenej veci podanie neumožňuje
určenie, čoho, voči komu a na základe čoho sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd

vlastne vydať, úplne zjavne tu chýba zo strany žalobcu jednoznačné vymedzenie požadovaného
nároku, teda individualizácia, nezameniteľnosť nároku, teda tie skutočnosti, ktoré nie sú rozhodné pre
uneseniebremenatvrdenia,alepresamotnévymedzenienárokužalobcu.Chýbatakabsolútnezákladná
náležitosť podania, keď ani nie je zrejmé, kto by sa ako žalovaný k takému podaniu a nároku vôbec mal
relevantne vyjadriť s poukazom na jeho procesné práva a povinnosti a právo na spravodlivý proces v

tomto kontradiktórnom konaní. Problém nie je v tom, ak žalobca v žalobe nesprávne právne kvalifikuje
svoj uplatnený nárok, dokonca vôbec v žalobe nemusí uviesť titul, na základe ktorého ho uplatňuje.
Bezpodmienečne však musí v žalobe uviesť také jej zdôvodnenie a petit, na základe ktorých súd
(a následne aj žalovaní po doručení mu žaloby) budú vedieť, z akého titulu a aký nárok sa vlastne
uplatňuje, čo tu žalobca neurobil. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť úplný, určitý

a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých preto musí byť
vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla
byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné
povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím celkom vyčerpať anesmie ho prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu). Pre úplnosť
súd dodáva, že nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu
a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo

221/2007, 3 Cdo 126/2011.)

20. Dôvodom odmietnutia podania žalobcu v súlade s ust. § 129 Civilného sporového poriadku je
nedostatok vyššie uvedených osobitných náležitostí podania stanovených ust. § 132 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia § 129 Civilného sporového poriadku súd odmietne

podanie vo veci samej za splnenia troch podmienok: z podania nie je zrejmé voči komu smeruje žaloba;
súd vyzval stranu na opravu alebo doplnenie podania a súčasne vo výzve uviedol, v čom je podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť, a tiež vo výzve poučil stranu sporu
o možnosti odmietnuť podanie; strana podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre
uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.

21. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 18.3.2025, doplnené podaniami zo dňa 26.5.2025 a 6.6.2025
nevyhovuje zákonným požiadavkám kladeným na tento procesný úkon sporovej strany - žalobcu, najmä
požiadavke,abyboloznehozjavné,čosanímsledujeačohosadomáha.Žalobcapotrebnýmspôsobom
neoznačil strany sporu, jeho podanie neobsahovalo žalobný návrh, pričom neexistencia resp. neúplnosť,
nezrozumiteľnosť,neurčitosťžalobnéhopetitujepodstatnouvadoupodania,prektorúnemožnovkonaní

pokračovať, lebo súdu od začiatku musí byť jasné, o čom má konať a o čom rozhodnúť.

22. Keďže podanie žalobcu má vady, pre ktoré v konaní nie je možné pokračovať, súd vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia, a v zmysle ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku podanie žalobcu doručené

súdu dňa 18.3.2025 odmietol.

23. Do pozornosti žalobcu súd dáva tú skutočnosť, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
rozhodnutím vo veci samej, má len procesný charakter, preto nič nebráni žalobcovi, aby sa na súd obrátil
s novou žalobou, ktorá bude obsahovať všetky náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1, ust. § 133

ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. §365 ods. 3 Civilného sporového poriadku dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu
v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.