Rozsudok – Záložné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201365
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3121201365.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2.

C.B.,nar.XX.XX.XXXX,obajatrvalebytomC.D.E.,F.G.H.XXX/XX,obajazastúpenízástupcom:JUDr.
Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Šoltésovej 346/1, proti žalovanej:
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Tomášikova 48, IČO: 00151653, zastúpený
zástupcom: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, ul. P.O.Hviezdoslava 10625/23B, o určenie,
že byt s príslušenstvom nie je zaťažený záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín, spisová
značka 17C/6/2021 zo dňa 27.08.2021.

III. Žalovanej súd p r i z n á v a proti žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

IV.Žalobcomsúd priznáva protižalovanejspoločneanerozdielnenáhradutrovdovolaciehokonania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 01.03.2021 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcov, ktorou sa proti žalovanej

banke domáhajú rozsudku súdu, ktorým by určil, že: Nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov 1. a 2. v podiele 1/1-ina - byt č. XX, nachádzajúci sa na I. poschodí, vo vchode I. XX, bytového
domu súp. č. XXX, stojaci na parc. 1266/125 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve o veľkosti 82/10395-in zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie C. D. E. v
časti C: ťarchy pod por. č. 81 – Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova, ako záložné právo Slovenská
sporiteľňa, a.s. B. XX, XXX XX J., IČO: 00 151 653 – záložné právo na nehnuteľnosti, byt č. XX na 1.
poschodí, vchod XX v dome s. č. XXX, podiel 82/10395 zo spoločných častí a zariadení domu s. č. XXX

na poz. p.č. H. XXXX/XXX na základe záložnej zmluvy zo dňa 23.05.2014 – V 1274/2014.1036/2014
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 82/10395-in v parc. KNC XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1654 m2 zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie C. D. E. v časti C: ťarchy pod por. č.
50 – Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 – záložné právo
na nehnuteľnosti, podiel 82/10395 z poz. p.č. KN XXXX/XXX vlastníka A. B., XX.XX.XXXX a C. B.,
K. J. XX.XX. XXXX na základe záložnej zmluvy zo dňa 23.05.2014 – V 1274/2014.-1036/2014, nie sú
zaťažené záložným právom v prospech žalovanej tak, ako to bolo zavkladované na Okresnom úrade

Ilava, katastrálny odbor pod č. V 1274/2014.

1.2Tútožalobuodôvodňujúžalobcoviatým,žesožalovanouuzavreliZmluvuozriadenízáložnéhopráva
k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu dňa 23.05.2014 s tým, že v prospech žalovanej, t.j. záložnéhoveriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý poskytol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5057413896
zo dňa 23.05.2014 L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., Pod hájom 1089/57 úver vo výške 35.000 eur
na bývanie a vyplatenie dovtedy existujúcich úverov, zriadili záložné právo na ich nehnuteľnosti v BSM a

to na byt č. XX, nachádzajúci sa na I. poschodí, vo vchode I. XX, bytového domu súp. č. XXX, stojaci na
parc. 1266/125 a na podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
o veľkosti 82/10395-in zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie C. D. E. a na spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 82/10395-in v parc. KNC XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1654 m2 zapísané
na LV č. XXXX katastrálne územie C. D. E., ďalej aj ako „byt“, alebo „predmetná nehnuteľnosť“. Uvedená

záložná zmluva bola zavkladovaná Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor pod č. V 1274/14 dňa
17.04.2014. V Zmluve o zriadení záložného práva v časti III. bola uzavretá mandátna zmluva s tým, že
žalobcovia poverili záložného veriteľa, ako mandatára, že je oprávnený toto ich splnomocnenie preniesť
ďalším splnomocnením na tretiu osobu, aby na jeho účet za odplatu 0,03 eur uskutočnil všetky úkony
potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa zmluvy o záložným práve a aby v jeho mene
urobil všetky právne úkony potrebné na prevod vlastníctva k zálohu na tretiu osobu. V časti III. bod 2

Záložnej zmluvy je uvedené, že oni, ako záložcovia nie sú oprávnení vypovedať mandátnu zmluvu počas
trvania pohľadávky a vylúčila sa platnosť § 567, 569, 570, 574 a 575 Obchodného zákonníka. Dlžník zo
Zmluvy o splátkovom úvere L. B. úver splácal, avšak dňa XX.XX.XXXX zomrel. Do jeho práv a povinností
v zmysle § 460 OZ vstúpili dedičia. Dedičstvo prejednal Okresný súd Trenčín v konaní 22D/659/2016 a
rozhodol prostredníctvom súdnej komisárky JUDr. Miroslavy Turňovej dňa 10.01.2017 tak, že konanie o

dedičstve zastavil a vydal majetok nepatrnej hodnoty 1,17 eur a 700 eur G. B., ktorý sa postaral o pohreb
poručiteľa. Žalovaná, ako veriteľ si uvedenú pohľadávku do dedičstva neprihlásila. Žalovaná poverila
advokátsku kanceláriu usadeného euroadvokáta JUDr. Pavla Nováka, Fazuľová 1, 811 07 Bratislava,
aby na základe mandátnej zmluvy vymáhal pohľadávku zo zmluvy o úvere ku dňu 01.11. 2020 vo výške
6.698,83 eur s príslušenstvom s tým, že má právo vymáhať uspokojenie aj prostredníctvom záložnej

zmluvy a v nej obsiahnutej mandátnej zmluvy. Preto si žalobcovia zvolili právneho zástupcu a dňa
16.12.2020 žalovanej oznámili, že dlžník L. B. zomrel, že veriteľ si neuplatnil pohľadávku v dedičskom
konaní a od 30.06.2016 tento dlh žalovanej voči jej dlžníkovi s poukazom na § 579 ods. 1 a 2 OZ zanikol.
Ďalej oznámili, že namietajú v zmysle § 100 ods. 2 OZ premlčanie aj záložného práva, ktoré sa nezávisle
premlčuje na pohľadávke, ktorá je ním zabezpečená. Záložné právo sa v zmysle § 101 OZ premlčuje

v okamihu, keď zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas splnená a to vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacejlehote.Nepremlčujesavšakskôrnežzabezpečenápohľadávka.Premlčaciadobazáložného
práva beží odo dňa, kedy záložné právo mohlo byť vykonané po prvý krát, t.j. odo dňa kedy vzniklo
právo veriteľovi na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Od 30.06.2016, t.j. odo dňa smrti
dlžníka, ubehla 4-ročná lehota v zmysle Obchodného zákonníka a uvedený dlh zanikol a takto bežala

nezávisle na tomto aj premlčacia lehota záložného práva a to trojročná. Žiadali žalovanú stranu, aby
im predložila kvitanciu o potvrdení, že záložné právo je premlčané a v súčasnosti už neexistuje, s čím
zanikla aj platnosť mandátnej zmluvy na realizáciu záložného práva. Žalovaná sa na túto výzvu vyjadrila
dňa 25.01.2021 s tým, že im oznámila, že dňom 23.01.2021 nastáva mimoriadna splatnosť pohľadávky
z úverovej zmluvy, ktorej žalobcovia ako účastníci neboli a vyzýva ich, aby uhradili ich pohľadávku

vo výške 37.574,23 eur do 15 dní a zároveň 08.02.2021 im žalovaná oznámila, že pohľadávka banky
a jej záložné právo existujú a nie sú premlčané a že žalovaná bude uplatňovať svoje práva. Preto
vzhľadom na spornosť právneho výkladu medzi účastníkmi majú naliehavý právny záujem v zmysle §
137 písm. c/ CSP o určenie súdom, že ich predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom
v prospech žalovanej. V tomto smere poukazujú na Rozsudok NS ČR 21Cdo/2185/2009, ktorý uviedol,

že záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, lebo nejde o majetkové právo na rozdiel od
vlastníckeho práva, aj keď má takisto vecno-právnu povahu. Ďalej uviedol, že je tu možnosť dovolávať
sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nie len prostredníctvom
námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je,
ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Takisto v ďalšom rozsudku NS ČR 21Cdo/1918/2005

zo dňa 25.04.2007 dovolací súd vyjadril právny názor zásadného významu o premlčateľnosti záložného
práva, keď uviedol, že toto sa premlčí v 3-ročnej lehote, ktorá začína odo dňa kedy právo mohlo byť
vykonané po prvý krát, t.j. odo dňa kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo
zálohu. Keďže žalovaná nezačala výkon záložného práva po 30.06.2016, t.j. po smrti jediného dlžníka
L. B., jej nárok na uspokojenie pohľadávky zo záložného práva je takto premlčaný dňom 30.06.2019.

Keďže uznesenie o dedičstve po nebohom L. B. nadobudlo právoplatnosť 02.02.2017 a to uznesením
22D/659/2016-51, žalovaná vedela, že žiaden dedič uvedený dlh dlžníka neprevzal a aj napriek tomuto
zániku dlhu dlžníka, nepristúpila k realizácií záložného práva, hoci vedela, že povinnosť dlžníka L.
B. zanikla aj pri nesplnenom záväzku v zmysle § 575 ods. 1 OZ, ktorý stanovuje, že ak sa plneniedlžníka stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. O tomto sa žalovaná podľa jej vyjadrenia
dozvedela dňom 02.02.2017, keď uviedla, že si riadne uplatnila svoje práva v dedičskom konaní. Ďalej
žalovaná musela vedieť, že smrťou dlžníka L. B. jeho povinnosť vrátiť dlh žalovanej nezanikla, ale táto

povinnosť prešla dňom smrti na dedičov v zmysle § 579 ods. 1 OZ. O prechode tejto povinnosti však
nebolo v dedičskom konaní rozhodnuté, keďže poručiteľ nezanechal dedičstvo s tým, že dedičia by
predĺžené dedičstvo museli odmietnuť. Dedičský súd v zmysle § 175 zákona č. 161/2015 Z.z. musel
vykonať predbežné vyšetrenie dedičstva za účelom zistenia dedičov poručiteľovho majetku a jeho dlhov.
Preto úkony žalovanej voči nim, považujú za absolútne neplatné, keď im oznamuje, že dňa 23.01.2021

vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere, hoci neboli účastníkmi úverovej zmluvy
a dlh dlžníka zanikol.

2. Na doručenú žalobu reagovala žalovaná udelením plnej moci na jej zastupovanie právnemu
zástupcovi, ktorý sa k žalobe žalobcov vyjadril písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 17.04.2021.
V ňom uviedol najmä to, že namieta miestnu príslušnosť súdu z dôvodu, že vec sa netýka práv

k nehnuteľnosti, ale k bytu, ktorý nie je nehnuteľnosťou. Navyše sa nejedená o určenie vecného práva,
ale o určenie jeho neexistencie. Ďalej k podstate žaloby uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že
si pohľadávku do dedičstva po poručiteľovi L. B. neprihlásil. Opak je pravdou. Ďalej argumentoval, že
podľa § 579 ods.2 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka zaniká len povinnosť, ktorej predmetom bolo
plnenie viažuce sa na osobný výkon dlžníka. Peňažná povinnosť ňou nie je. Ide o povinnosť druhovú.

Ak by peňažné povinnosti zanikali smrťou dlžníka, z akého dôvodu by sa nimi mal vôbec notár ako
dedičský komisár zaoberať a z akého dôvodu by sa napr. v takomto konaní fakultatívne prihlasovali.
Ani samotným dedením nedochádza k prechodu dlhov na prípadných právnych nástupcov, ale "len" k
vzniku zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Smrť dlžníka nemá vplyv na existenciu pohľadávky veriteľa
a už vôbec nie na povinnosť náhradného dlžníka (t.j. v tomto prípade záložcu). Žalovaná uvedené

tvrdenia o údajnom zániku povinnosti záložcu (žalobcov) plniť predmetnú pohľadávku, splnenie ktorej
je zabezpečené zálohom vo vlastníctve žalobcov v celom rozsahu popiera. Žalobcovia ako záložcovia
sú povinní strpieť výkon záložného práva záložným veriteľom na uvedený záloh. Predmetné záložné
právo riadnym spôsobom existuje, je zapísané v katastri nehnuteľnosti v súlade so skutkovým a
právnym stavom, neexistuje tu žiadna skutočnosť, ktorá by spôsobovala jeho zánik, o.i. nijako nezanikla

zabezpečená pohľadávka. Záložca je tzv. náhradným dlžníkom a z uvedeného, ako i z charakteru
akéhokoľvek zabezpečovacieho inštitútu vyplýva, že podstatou akéhokoľvek zabezpečenia je to, že v
prípade, ak nedôjde – a to z akéhokoľvek dôvodu k splneniu zabezpečovanej pohľadávky tzv. hlavným
dlžníkom, je povinný uvedenú povinnosť (bez ohľadu na dôvod „neuspokojenia“ pohľadávky) splniť
dlžník náhradný. V tomto smere poukázal napríklad na rozsudok NS ČR sp.zn. 21 Cdo/1198/2005

z 09.02.2006 publikovaný aj v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod R 16/2007. Z neho vyplýva,
že súdna prax už skôr dospela k záveru, že na uplatnenie pohľadávky, ktorá bola zaistená treťou
osobou (napríklad ručením, záložným právom a pod.), nemajú vplyv skutočnosti, že dlžník zomrel a
že tu nie je nikto, kto by za jeho dlhy zodpovedal, poprípade že jeho dedičia zodpovedajú za dlhy iba
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Princíp akcesority je totiž potrebné vztiahnuť len k zaistenej

pohľadávke a nie k osobe dlžníka. Vo vzťahu k námietke premlčania záložného práva žalovaná uviedla,
že ak bola povinnosť dohodnutá v podobe každomesačných splátok, každá z čiastkových platieb má
svoj samostatný právny osud a premlčuje sa samostatne. Bolo dohodnuté, že úver bude splácaný
každomesačnýmisplátkami,počas360mesiacov,splatnosťprvejsplátky20.7.2014,splatnosťposlednej
splátky 20.6.2044, výška splátky 144,71 eur vždy k 20.-mu dňu v mesiaci. To vylučuje, aby došlo k

úplnému premlčaniu pohľadávky, čo rovnako vylučuje premlčanie záložného práva, ktoré zabezpečuje
všetkyuvedenéplneniavúplnosti.Požiadavkažalobcovnapredloženiekvitancieopotvrdení,žezáložné
právo je premlčané a v súčasnosti už neexistuje, je bez akéhokoľvek vecného základu (odhliadajúc od
toho, že následkom premlčania nikdy nie je zánik práva, ten je následkom preklúzie). V nadväznosti
na uvedené je potrebné uviesť, že ak žalobcovia uvádzajú, že žalovaná oznámila žalobcom, že

dňom 23.01.2021 nastáva mimoriadna splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy, je uvedené vyslovene
zavádzajúce.AkoadresátuvedenéhoúkonujeuvedenýL.B.,niežalobcovia.Uvedenéimbolozasielané
len na vedomie a je pochopiteľné, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie je možné voči niekomu,
kto nie je úverovým dlžníkom. Tento úkon je výstupom z bankového informačného systému, pri ktorom
nebola zohľadnená skutočnosť úmrtia obligačného dlžníka. Ak žalobcovia argumentujú judikatúrou

súdov Českej republiky, tak je potrebné poukázať na skutočnosť, že nie všetky rozhodnutia súdov ČR sú
v Slovenskej republike "automaticky" aplikovateľné (a to z dôvodu vecnej odlišnosti), pričom mnohokrát
sú bez náležitého kritického zhodnotenia prijímané. I v prípade záložného práva a výkonu záložného
práva je právna úprava odlišná (v tomto smere na uvedené poukazuje i slovenský Ústavný súd a tov plenárnom rozhodnutí PL. ÚS 23/14, keď poukazuje na nemožnosť aplikácie rozhodnutia českého
Ústavného súdu a to práve pre odlišnosť právnej úpravy). V Českej republike je výkon záložného práva
podmienený exekučným titulom (čoho dôsledkom je napr. i úplne iná premlčacia doba) a ani v Českej

republike nie je jednotne prijímaný záver o možnom zániku záložného práva v dôsledku premlčania.
Podľa názoru žalovanej sa záložné právo z podstaty premlčať nemôže (viazne na veci), - zhodne napr. i
Števček, M. - Občiansky zákonník I. Komentár, C.H. Beck2015, či Moravčíková, A., in.: Patakyová, M. -
Obchodný zákonník. Komentár, C.H.Beck 2016). I dôsledkom prípadného premlčania práva nie je jeho
zánik, ale iba prípadné oslabenie.

3. Na vyjadrenie žalovanej k žalobe reagovali žalobcovia replikou zo dňa 10.05.2021. V nej uviedli
najmä to, že nesúhlasia s námietkou miestnej nepríslušnosti, pretože spor sa týka vecného práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú v obvode Okresného súdu Trenčín. K veci samej uviedli, že trvajú na tom,
že nikto neprevzal povinnosť splácať žalovanej predmetný splátkový úver. Povinnosť jediného dlžníka
zanikla jeho smrťou, keď spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká v zmysle § 7 ods.

2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť
nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Keďže povinnosť zo
zmluvy o splátkovom úvere neprešla na dedičov, uvedený dlh zanikol podľa § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý stanovuje, že ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Týmto
k úplnému zániku plnenia zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.05.2014 došlo právoplatnosťou

dedičského rozhodnutia Okresného súdu Trenčín 22D/659/2016, keď vo veci prechodu dedičských práv
je ingerencia štátu prostredníctvom dedičského konania, ktoré bolo zastavené a stalo sa právoplatným
02.02.2017. Vznášajú námietku premlčania záložného práva a to od času právoplatnosti dedičského
rozhodnutia od 02.02.2017 do 02.02.2020.

4. Na repliku žalobcov reagovala žalovaná duplikou zo dňa 16.06.2021, v ktorej okrem už uvedenej
argumentácie uviedla, že výlučným (a protiprávnym) cieľom podanej žaloby je snaha žalobcov vyhnúť
sa plneniu riadne prijatých záväzkov, hoci žalovaný ako veriteľ svoju povinnosť splnil, poskytol úver v
plnej výške 35.000 eur a tento mu nebol vrátený, takéto konanie subjektu povinnosti je nepochybne i v
rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu.

5. Po uvedených písomných vyjadreniach sporových strán, bol súdu dňa 25.08.2021 doručený návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd neodkladným opatrením
zakázal žalovanej výkon záložného práva, aby nenakladala so svojimi právami vyplývajúcimi zo
záložného práva, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy uzavretej so žalobcami dňa 23.05.2014,

ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor pod č. V 1274/2014 dotýkajúci
sa nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1. a 2. v podiele 1/1-ina - byt č. XX,
nachádzajúci sa na I. poschodí, vo vchode I. XX, bytového domu súp. č. XXX, stojaci na parc. 1266/125 a
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 82/10395-
in zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie C. D. E. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 82/10395-

in v parc. KNC XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1654 m2 zapísané na LV č. XXXX
katastrálne územie C. D. E. a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 17C/6/2021.

6. Následne súd uznesením sp. zn. 17C/6/2021 zo dňa 27.08.2021 nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým uložil žalovanej, aby sa zdržala výkonu práv záložného veriteľa, ktoré jej vyplývajú zo záložného
práva, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej so
žalobcami dňa 23.05.2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor pod
č. V 1274/2014, vzťahujúcim sa na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v podiele
1/1, a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. G., vo vchode I. XX, bytového domu so súpisným číslom

XXX, postavenom na pozemku parcela č. 1266/125, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomuanapríslušenstveoveľkosti82/10395,zapísanýchnaListevlastníctvač.
XXXX pre katastrálne územie C. D. E. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 82/10395 na pozemku parcela
č. 1266/125 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1654 m2 zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie C. D. E., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. 17C/6/2021.

7. Súd o žalobe žalobcov pôvodne rozhodol rozsudkom sp.zn. 17C/6/2021 zo dňa 10.05.2022 tak,
že žalobu zamietol, nakoľko konštatoval, že nedošlo k zániku zabezpečovanej pohľadávky smrťouzáložného dlžníka, ani sa splnenie dlhu nestalo nemožným. Zároveň zrušil aj vyššie uvedené nariadené
neodkladné opatrenie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín sp.zn. 6Co/72/2022 z 25.07.2023, ktorý potvrdil v odvolacom konaní na základe

odvolania žalobcov rozsudok súdu prvého stupňa. Na základe dovolania žalobcov Najvyšší súd SR
ako dovolací súd uznesením sp.zn. 1Cdo/145/2023 zo dňa 28.05.2025 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne z 25. júla 2023 sp. zn. 6Co/72/2022 a rozsudok Okresného súdu Trenčín z 10.
mája 2022 č. k. 17C/6/2021-181 a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol iba to, že rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa kritériá

pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP, je
nedostatočný, vnútorne rozporný, nelogický, nezrozumiteľný a nejasný. Vzhľadom na uvádzanú
zmätočnosť rozhodnutia bude potrebné sa v novom rozhodnutí náležite vysporiadať so všetkými
dovolacími námietkami žalobcov, napr. týkajúcich sa zániku záväzku smrťou a prechodu na dedičov,
prihlásenia pohľadávky do dedičstva.

8. Súd následne nariadil termín pojednávania v konaní na deň 18.09.2025 a predvolal naň právnych
zástupcov sporových strán.

9.1 Dňa 21.08.2025 bola súdu doručená zmena žaloby, resp. návrh na zmenu žaloby žalobcov. Podľa
tohtonávrhusažalobcoviamieniapopripustenízmenyžalobydomáhaťsplneniapovinnostižalovanejna

zaplatenie sumy 47.974,14 eur a navyše splnenia povinnosti obchodnej spoločnosti DUPOS dražobná
spol. s r.o. na zaplatenie sumy 3.435,82 eur. Túto obchodnú spoločnosť označili žalobcovia v zmene
žaloby ako žalovaného 2/. Podľa odôvodnenia tohto návrhu žalobcovia v snahe zabrániť výkonu
záložného práva žalovanou, ktorá sa snažila ich založený byt odpredať na dobrovoľnej dražbe dňa
06.02.2024, uhradili týmto žalovaným uvedené čiastky pred jej konaním. Úhradou daných súm od

žalobcov získali bezdôvodné obohatenie, keďže išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a mali
by ho žalobcom vydať. Záložné právo žalovanej na ich byt bolo po zaplatení vyššie uvedených súm
vymazané z LV č. XXXX pre katastrálne územie C. D. E., čím stratili naliehavý právny záujem na tomto
určení.

9.2 O tomto návrhu na zmenu žaloby súd rozhodol na pojednávaní tak, že zmenu žaloby zo dňa
20.08.2025 nepripustil.

10. Právny zástupca žalobcov na následnom pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na zmene žaloby. Táto
zmena žaloby bola uskutočnená v dôsledku toho, že došlo k výmazu predmetného záložného práva,

nakoľko žalobcovia v snahe predísť väčšej škode uhradili pohľadávku banky. Kľúčovou otázkou v tom
spore je, či smrťou záložného dlžníka došlo aj k zániku pohľadávky banky.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí v prvom rade s tvrdením protistrany,
že žalovaná vykonala výmaz záložného práva, nakoľko toto vykonáva kataster ako štátny orgán v

záznamovom konaní. Vo vzťahu k argumentácii, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovanej plnením žalobcov stručne uvádza, že nikto žalobcov nenútil uhradiť pohľadávku žalovanej
a bolo to ich vlastné rozhodnutie. Ak mali za to, že naozaj pohľadávka banky zanikla, mali nechať
prebehnúť dobrovoľnú dražbu a následne podať žalobu o jej neplatnosť. Vo vzťahu k rozhodnutiu
dovolacieho súdu uvádza, že z jeho odôvodnenia vyplývajú nedostatky vo vzťahu k rozhodnutiu

odvolacieho súdu, a preto je zvláštne, resp. v rozpore s odôvodnením, ak dovolací súd výrokom zrušil
aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom dôvody na takýto postup v celom rozsahu absentujú. Čo sa
týka zániku záložného práva, toto bolo v konaní už vyriešené, teda že až do splnenia pohľadávky alebo
uhradenia pohľadávky toto existovalo. Súdna prax je ustálená v tom, že pohľadávka môže existovať aj
bez existencie dlžníka. Čo sa týka zmeny žaloby, z jej znenia vyplýva, že označený je aj ďalší subjekt

ako žalovaná strana, pričom žalovaná má za to, že ak sa má rozhodnutie týkať aj tohto subjektu je
potrebné minimálne, aby sa s takýmto oboznámil a mohol prípadne argumentovať vo svoj prospech.
Čo sa týka predpokladov na pripustenie zmeny žaloby, tak uvádza, že výsledky doterajšieho konania
nemôžu byť podkladom pre nové rozhodnutie. Nakoľko jednak doteraz v konaní nevystupoval druhý
subjekt a predovšetkým preto, že po zmene žaloby by sa riešil už iný, nie záložný vzťah, ale deliktuálny

vzťah.

12.1 Súd konštatuje, že medzi sporovými stranami neexistuje spor ohľadne skutkových okolností
prípadu.12.2 Na vykonaných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to : č. l. 5 zmluva o úvere, č. l. 8 zmluva o zriadení záložného práva, č. l. 10 rubová strana a č. l. 11

rozhodnutie OÚ Ilava z 17.06.2014, č. l. 11 rubová strana výpis z LV č. XXXX, č. l. 12 rubová strany
výpis z LV č. XXXX, č. l. 13 oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, č. l. 14 rubová strana list
žalovanej z 08.02.2021, č. l. 15 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, č. l. 46 výpis z úverového
účtu, č. l. 67 oznámenie o začatí výkonu záložného práva, č. l. 170 výzva z 29.05.2016, č. l. 171 list
žalovanej z 19.12.2016, č. l. 172 výzva žalovanej z 02.12.2020, vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa

03.08.2021alistOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.22D/659/2016z10.01.2017.Medzisporovýmistranami
nebolo sporné ani to, že v súčasnosti predmetné záložné právo na byte vo vlastníctve žalobcov ako
ťarcha neviazne. Na základe vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností
bol zistený nasledovný skutkový stav:

13.1 Žalovaná, ako veriteľ, uzatvorila dňa 23.05.2014 s dlžníkom L. B., narodeným dňa XX.XX.XXXX,

úverovú zmluvu, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver na bývanie v sume 35.000 eur,
za účelom vyplatenia existujúcich úverov. Konečná splatnosť celého úveru bola dohodnutá na deň
20.06.2044. Bolo dohodnutých 360 mesačných splátok splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom
20.07.2014. V rovnaký deň, teda dňa 23.05.2014, uzatvorila žalovaná so žalobcami Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k bytu, vo vlastníctve

žalobcov ako záložcov. Zabezpečená bola pohľadávka žalovanej voči L. B. z predmetnej úverovej
zmluvy, ktorú tvorí istina vo výške 35.000 eur, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady
spojené s úverovou zmluvou. Vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom Ilava, číslo vkladu
V 1274/14 dňa 17.06.2014.
13.2 Dňa 30.06.2016 dlžník L. B. zomrel. Dedičské konanie po zomrelom dlžníkovi bolo zastavené

uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 22D/659/2016 z 10.01.2017 a majetok nepatrnej hodnoty
bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa - dlžníka.

13.3 Dňa 02.12.2020 oznámila žalovaná žalobkyni v 2. rade, že výška predmetnej zabezpečenej
pohľadávky ku dňu 01.11.2020 je v sume 6.698,83 eur. Zároveň ju upozornila na možnosť výkonu

záložného práva predajom zálohu. Listom zo dňa 08.02.2021 oznámila žalovaná právnemu zástupcovi
žalobcov, že predmetná pohľadávka a záložné právo nie sú premlčané a existujú.

13.4 Na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. D. E. nie je na byte č. XX vo vlastníctve žalobcov
zapísanéžiadnezáložnéprávovprospechžalovanejakozáložnéhoveriteľa.Žalovanárealizovalavýkon

záložného práva, pričom žalobcovia zaplatili peňažnú pohľadávku, ktorá bola zabezpečená predmetným
záložným právom.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15.1 Po zistení podstatného skutkového stavu súd na rozhodnutie aplikoval citované ustanovenia

právnych predpisov a následne vec právne posúdil takto:

15.2 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia neexistencie vecného práva (záložného práva),
viaznuceho na ich byte, resp. nehnuteľnostiach, teda určenia, že tu právo nie je. Podľa § 137 písm.c/
Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávaný spor, žalobou možno

požadovať aby sa rozhodlo o určení či tu právo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Teda
podľa tohto ustanovenia je pre procesnú prípustnosť takejto žaloby potrebné, aby na takomto určení
mali žalobcovia naliehavý právny záujem.

15.3 Súd konštatuje, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože

predmetnézáložnéprávoužbolovpriebehukonaniavymazané(atoeštepredrozhodnutímdovolacieho
súdu) a v súčasnosti neexistuje, čo nebolo medzi sporovými stranami ani sporné. Preto súd žalobe
nemohol vyhovieť a jediným možným rozhodnutím, ktoré pripadá do úvahy, je zamietnutie žaloby.16.1Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

16.2 Súd výrokom II tohto rozsudku podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil neodkladné
opatrenie nariadené v tomto konaní uznesením Okresného súdu Trenčín spisová značka 17C/6/2021
zo dňa 27.08.2021. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol a výrok súdu prvého stupňa,
ktorým už raz právoplatne bolo nariadené neodkladné opatrenia zrušené, zrušil dovolací súd. Súd tak

rozhodol iba z formálnych dôvodov, nakoľko výkon záložného práva už nie je v súčasnosti ani možný.

17.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17.3 Podľa § 453 ods.3 Civilného sporového poriadku ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti

vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách
pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

17.4 O trovách pôvodného konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 453 ods.3 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaná bola v konaní vo veci samej

úspešná v plnom rozsahu.

17.5 O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v
spojení s § 453 ods.3 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobcovia boli v dovolacom konaní plne
úspešní, súd im priznal proti žalovanej právo na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

17.6 O výške náhrady trov konania pôvodného konania, resp. dovolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.