Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010177
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.

októbra 2025 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXXX/X, B.,

j e v i n n ý
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý

spáchal tak,
ž e
že dňa 02.02.2025 v čase o 13.55 hod. viedol ako vodič bez vodičského oprávnenia osobné motorové
vozidlo zn. E. F., ev. č. G. po miestnej komunikácii ul. H. v meste B., v smere na ul. E. z jednej strany cesty
na druhú, dôsledkom čoho bol pri objekte I. J. hliadkou OO PZ Prešov-sever zastavený a kontrolovaný,
kde pri následnej lustrácii v informačných systémoch bolo zistené, že má trestným rozkazom Okresného
súdu v Prešove pod číslom rozhodnutia 6T23/24 zo dňa 28.05.2024 udelený zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 6 rokov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 12.06.2024, čím svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), b) a 9
ods. 1 Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a
marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest
1.000,- (jedentisíc) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 56 odsek 4 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest
v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 100,- (jednosto) Eur.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 04.02.2025 na tunajší súd obžalobu na obv. A. B.,
pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)

Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný. Následne na otázky v zmysle § 333 ods. 3
Trestného poriadku: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol,
že áno, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol,

že áno, písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, uviedol, že áno, písm. g) - či bol oboznámený s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, uviedol, že áno, písm.
h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol, že
áno. Prokurátor uviedol, že navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal
k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného
poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, resp. ochranných
opatreniach.

Pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.
Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu tak, ako je

uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty tohto trestného činu po stránke subjektívnej i objektívnej.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,

ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný. Trestným
rozkazomsp.zn.0T/160/2018zodňa03.12.2018vydanýmOkresnýmsúdomPrešov,boluznanývinným
zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona. Dňa 30.01.2024 bol vydaný trestný rozkaz sp. zn. 33T/32/2023 a obžalovaný bol uznaný
vinným z prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa 171 ods. 1

Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/23/2024 zo dňa 28.05.2024
bol obžalovaný uznaný vinný zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený súhrnný trest a to podmienečný trest odňatia slobody na
šesť mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na šesť rokov.Z lustrácie CESDAP– Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má
celkovo jedenásť záznamov a to na úseku dopravy a ochrany občianskeho spolunažívania.

Z trestného rozkazu sp. zn. 6T/23/2024 zo dňa 28.05.2024 vyplýva, že bol obžalovaný uznaný vinný zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona za čo
mu bol uložený súhrnný trest a to podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní dvoch rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na
šesť rokov. Týmto trestným rozkazom bol zrušený trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo

dňa 30.01.2024 sp. zn. 33T/32/2023.

Obhajca v záverečnej reči poukázal najmä na charakter skutku, ktorý možno povedať sa stal
nedopatrením, keďže tam bola krízová situácia vo vzťahu k ich psíkovi a vozidlo obžalovaný viedol
len pár metrov za účelom jeho preparkovania. Ním vykonané vyhlásenie viny možno hodnotiť ako
jeho snahu po urýchlení konania a jeho hospodárnosti pričom s OČTK spolupracoval celé prípravné

konania, pričom jeho konanie je na hrane materiálneho korektívu. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti
navrhujem uložiť mu peňažný trest, keďže je to pracujúci človek a primeraný trest zákazu činnosti.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že ľutuje čo spáchal.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, stupeň
nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, možnosti jeho prevýchovy a nápravy a na jeho
pomery. Súčasne bral súd do úvahy účel trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, no predovšetkým vychovať ho k
tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Súd má zato, že pri ukladaní trestu je potrebné vždy vychádzať zo zákonnej požiadavky
primeranosti trestu. Trestnú represiu je nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere, pretože
neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i na spoločnosť. Je nepochybné, že
obžalovaný zlyhal ako osoba, práve v správaní sa voči poškodenej, keď neoprávnene vnikol do jej

obydlia a snažil sa násilím donútiť poškodenú k súloži, čím jeho konanie po právnej stránke naplnilo
znaky zločinu znásilnenia v štádiu pokusu. Avšak súd taktiež prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný
z vlastného rozhodnutia upustil od svojho konania a tak nedošlo k dokonaniu trestného činu znásilnenia.

Súd nemal dôvod uložiť trest odňatia slobody. Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného mal

za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť uložením peňažného trestu vo výške 1.000,00
eur s povinnosťou zaplatiť uložený trest v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 100 eur
za súčasného určenia, že v prípade, že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, určil náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov a zároveň i trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov v trvaní 5 (päť) rokov. Uvedené je podľa názoru súdu dostatočne primerané

pre dosiahnutie výchovného účelu trestu a jednak ako trest primeraný z hľadiska generálnej prevencie.
Súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, ktorý navrhoval uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody
a trest zákazu činnosti v trvaní siedmych rokov. Podľa názoru súdu uloženie peňažného trestu a
trestu zákazu činnosti v trvaní piatich rokov dostatočne odráža situáciu, keď obžalovaný síce sadol za
volant motorového vozidla aj napriek skutočnosti, že mal uložený zákaz činnosti, avšak ako vyplýva

z vyšetrovacieho spisu, žalovaný chcel auto len preparkovať a to v dôsledku tiesnivej a stresovej situácie
v súvislosti so zlým zdravotným stavom jeho psa. Samotné preparkovanie motorového vozidla na len pár
metrov vzdialenú odstavnú plochu nepredstavovalo nebezpečenstvo pre spoločnosť a nebolo v danom
prípade do takej miery vysoké, aby súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Skutočnosť, že
obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu

úradného rozhodnutia a skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti súdne a priestupkovo trestaný, súd
zohľadnil jednak v peňažnom treste, ktorý sa vzhľadom na majetkové pomery obžalovaného javí ako
prísny a taktiež v dlhšom zákaze činnosti viesť motorové vozidlá.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného a použitie materiálneho korektívu, v danom prípade má súd za

to, že takéto konanie je naozaj na hrane materiálneho korektívu, tak ako to uviedla obhajoba, avšak
pri aplikácii tohto inštitútu nie je možné hodnotiť len spôsob spáchania daného skutku, ale taktiež
prihliadnuť na osobu samotného páchateľa. A práve pri pohľade na doterajší život obžalovanéhoa skutočnosť, že obžalovaný bol súdne a aj priestupkovo niekoľko krát stíhaný, nie je možné aplikovať
inštitút materiálneho korektívu.

Uložený peňažný trest a trest zákazu činnosti súd uložil za účelom ochrany spoločnosti pred páchaním
ďalšej trestnej činnosti obžalovaným. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný,
obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej
prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.