Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119200675
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1119200675.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, D., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX,

právne zastúpená: Mgr. Mária Čechová, advokátka so sídlom Lipová 18/C, Viničné, a otca: H. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kamenská, PhD., advokátka so
sídlom Miletičova 44, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, o určení výživného na čas
do rozvodu manželstva, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.
decembra 2022, č.k. 2P/1/2019-2665, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A.
sumou 600 eur mesačne k rukám matky a to od 14. júla 2021 do 26. júna 2022 a uložil otcovi povinnosť
zaplatiť zročné výživné za uvedené obdobie vo výške 4.578,93 eur k rukám matky v lehote 60 dní odo
dňa doručenia tohto rozsudku (výrok I), vo zvyšku návrhy otca a matky zamietol (výrok II) a o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov a ani štát nemá nárok na ich náhradu (výroky III a IV).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 24 ods. 1, § 36, § 62 ods. 1 až 6, § 63
ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že otec sa pôvodne domáhal na
čas do rozvodu manželstva zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že by jej prispieval
výživným 150 eur mesačne, následne návrh zmenil a žiadal maloletú zveriť do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov bez určenia výživného, resp. neskôr u striedavej osobnej starostlivosti
navrhol určenie výživného na maloletú 200 eur mesačne. Matka sa vyjadrovala k veci, pričom primárne
sa orientovala na otázku starostlivosti, žiadajúc maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a na
pojednávaní dňa 14.07.2021 navrhla, aby pri zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti súd určil
výživné 1.000 eur a neskôr, keď predmetom konania zostalo zročné výživné, navrhla ho vo výške 2.100
eur, z toho 1.100 eur ako bežné výživné a zvyšok na tvorbu úspor na čas do rozvodu.

3. Súd mal preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a ich manželstvo bolo medzičasom právoplatne
rozvedené dňom 27.06.2022. Maloletá najneskôr od septembra 2021 do marca 2022 žila s matkou v obci
G. u rodičov matky, pričom maloletá bola na toto miesto premiestnená bez súhlasu otca ako druhého
rodiča.Zprehľaduposkytnutéhomatkoubolopreukázané,ževroku2021sazdržiavalamaloletáumatky
237 dní, u otca 129 dní a v roku 2022 za prvých 6 mesiacov 125 dní, u otca 57 dní, čo zodpovedá pomeru

64%, resp. 68,7%, zaokrúhlene 70% času tráveného u matky a 30% u otca. Z obratov na účte otca je
preukázané, že v období roka 2021 až 2022 poukazoval otec matke na výživu maloletej výživné 200 €mesačne na základe nariadeného neodkladného opatrenia. Otec žije v rodinnom dome v lokalite J. E.,
kde nehnuteľnosti majú hodnotu státisíce eur a ťažko uvažovať o hodnote rodinného domu s pozemkom
v J. E. pod sumou pol milióna eur bez toho, aby sa súd venoval konkrétnej hodnote nehnuteľnosti. Otec

bol spoluvlastníkom polovičného podielu na týchto nehnuteľnostiach (okrem toho z listín predložených
matkou bola preukázaná aj existencia ďalších nehnuteľností vo vlastníctve otca). V r. 2019, po začatí
konania v tejto veci, previedol tento podiel na staršiu dcéru, E. B. B.. Súd preto podľa § 75 ods. 1 Zákona
o rodine vzal v úvahu, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal polovice nehnuteľností v J. E., ktoré mali
hodnotu rádovo niekoľko stotisíc eur. Ak by mal takýto podiel hodnotu len 250.000 eur (čo sa súdu javí

ako minimum), potom by pre nadobudnutie hypotéky na zakúpenie takejto nehnuteľnosti so splátkou
orientačne okolo 1.000 eur musel dosahovať otec príjem v čistom mesačne minimálne 2.000 eur (ide o
orientačné hodnotyzverejnedostupnýchhypotekárnychkalkulačiek),tedanazabezpečenieuvedeného
štandardu bývania musel by dosahovať spomenutý príjem. Po druhé, otec bol jediným spoločníkom
obchodnej spoločnosti K. J., J., ktorá pod jeho vedením dosiahla za r. 2012 až 2020 priemerný zisk
ročne 844.076 eur. Otec ako spoločník mal právo rozhodnúť o vyplatení zisku, v dôsledku čoho by bol

spôsobilý dosiahnuť po zdanení príjem orientačne 675.000 eur ročne, čiže 56.000 eur mesačne, keďže
však nepochybne časť prostriedkov musí zostať v spoločnosti v rámci vlastných zdrojov, výplata čistého
zisku každý rok neprichádza do úvahy v celom rozsahu a skôr ide o výnimočnú situáciu, avšak i zisk
v rozsahu čo len jednej desatiny predstavuje príjem 5.600 eur mesačne. Relevantné nie je, že tento
obchodný podiel, umožňujúci dosiahnuť uvedený zisk, bol prevedený na jeho staršiu dcéru a teda že

už ním nedisponuje. Súd neupiera otcovi právo naplniť dohodu, ktorú urobil s bývalou manželkou v
minulosti, ale súd to vníma len ako morálny záväzok z obdobia, kedy ešte nemal otec mladšiu dcéru.
Keďže sa otec rozhodol ho naplniť, táto okolnosť nemôže ísť na úkor jeho vyživovacích povinností.
Po tretie, na dvoch bankových účtoch otca bolo v období od 01.01.2019 do 07.12.2021 vykonaných
množstvo kreditných operácií spolu v hodnote 454.608,40 eur, čo zodpovedá sume 424,08 eur denne,

čiže cca. necelých 13.000 eur mesačne, pričom v tomto prípade ide o konkrétne peniaze, ktoré sa
na účte otca vyskytovali a reálne tvorili jeho príjem po materiálnej stránke bez ohľadu na to, aký mali
cieľ, účel, či právny, účtovný alebo daňový režim. Bol totiž s nimi oprávnený hospodáriť a použiť ich na
svoje potreby, čo aj učinil, pričom pri tomto hospodárení má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť.
Oproti obratom na účte matky ide o neporovnateľne odlišné sumy, s ktorými otec hospodári a tieto podľa

súdu odrážajú životnú úroveň otca. Súd preto pre účely stanovenia výšky výživného vychádzal v zmysle
§ 63 ods. 2 Zákona o rodine z dosiahnuteľného príjmu otca v sume 13.000 eur mesačne. Argument
o pôžičke, ktorú má otec voči K. J., J. nepovažoval súd za vierohodný, nakoľko predmetný dlh nik
nevymáha, pričom ak by išlo o skutočný dlh, len ťažko by ešte tento veriteľ trpel dlžníka vo svojom dome
a poskytoval by mu firemné benefity, ktoré otec deklaroval. Životná úroveň matky je určená primárne

jej príjmovými možnosťami v zamestnaní, čo je necelých 1.100 eur v čistom, má občasné príležitostné
príjmy z modelingu, ktoré odhaduje súd na sumu 500 až 1.000 eur (súd vychádzal z obratov na účte
matky v banke, kde takéto platby matke prichádzali do zahraničia a neboli bližšie vysvetlené alebo
popísané). Súd preto s ohľadom na vzdelanie matky, ako aj možnosť vedľajších príjmov vychádzal z
predpokladu, že matka je spôsobilá dosahovať mesačný príjem v čistom 1.600 eur až 2.100 eur.

4. V danej veci riešil súd len otázku zročného výživného na čas do rozvodu manželstva. Otec požadoval,
aby súd zohľadnil, že otec mal záujem mať maloletú v striedavej osobnej starostlivosti a teda aby súd
výživné neurčil, na toto ale súd nemohol prihliadnuť, pretože vzhľadom na rozvod manželstva mohol
hodnotiť minulé obdobie, za ktoré určuje zročné výživné len z hľadiska faktickej stránky a nie z hľadiska

toho, aká by starostlivosť o maloletú bola, ak by súd návrhu otca vyhovel. Súd preto vychádzal z toho,
že v období roka 2021 a 2022 bola maloletá u otca cca. 30% času, u matky 70% času, čo zodpovedá
rozšírenému styku s osobnou starostlivosťou jedného rodiča, súčasne mal za preukázané odôvodnené
výdavky maloletej na úrovni 798,63 eur, čiže zaokrúhlene 800 eur mesačne. S ohľadom na uvedený
pomer času, ktorý reálne maloletá trávila u matky, súd preto priznal výživné v sume 600 eur, ktoré

zohľadňuje orientačne jednak pomer (70% zo sumy 800 eur) a zaokrúhlením na najbližšiu stovku tiež
uvedená suma zohľadňuje aj prípadné ďalšie výdavky kopírujúce životnú úroveň otca. Vo zvyšku návrh
matky zamietol, rovnako aj návrh otca na určenie výživného, keďže tohto nároku sa môže domáhať len
oprávnená osoba a tou je matka. Súd zamietol aj návrh v časti výživného na tvorbu úspor, keďže tvorba
úspor sa týka budúceho vytvárania týchto úspor, čo je pri zročnom výživnom pojmovo vylúčené.

5. Súd konštatoval, že rozhodoval o výživnom v zmysle § 77 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine za
obdobie od začatia súdneho konania, t.j odo dňa, kedy oprávnená osoba podala na súde návrh, ktorým
sa domáha nároku. Oprávnenou osobou je v danom prípade matka, pretože maloletá bola väčšinučasu v jej starostlivosti a táto prvýkrát vzniesla vlastný návrh na určenie výživného pre maloletú na
pojednávaní konanom dňa 14.07.2021, kedy uviedla, že pri variante zverenia maloletej do starostlivosti
matky navrhuje výživné 1.000 eur mesačne. Matka prezentovala v konaní, že výživného sa domáhala

už skôr, ale uvedené sa nepreukázalo. Matka poukazovala na podanie doručené súdu dňa 24.01.2019,
no v tomto podaní v skutočnosti len reagovala na návrh otca na návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadne starostlivosti o maloletú a v žiadnej časti tohto podania (ani v inom nasledujúcom)
sa nikde nezmieňuje, že by ako oprávnená osoba žiadala priznať na maloletú výživné a už vôbec sa
neuvádza žiadna výška takéhoto prípadného nároku. Je pravdou, že bol to paradoxne otec (čiže nie

oprávnená osoba), ktorý v návrhu na začatie konania z 10.01.2019 žiadal, aby bolo na maloletú matke
priznané výživné v sume 150 eur, no tento návrh následne podaním z 31.01.2019 upravil tak, že žiada
striedavú starostlivosť, v rámci ktorej už výživné určiť nežiadal. To však ale nemožno považovať za
uplatnenie nároku oprávnenou osobou (ktorou je matka) tak, ako to predpokladá § 77 ods. 1 prvá veta
Zákona o rodine. Za deň začatia konania o návrhu matky preto súd považoval deň 14.07.2021, kedy
prvýkrát vzniesla návrh na určenie výživného na maloletú a aj formulovala túto požiadavku a aj konkrétnu

predstavu o výške tohto nároku. Pre úplnosť súd uviedol, že matka nepožadovala priznať výživné s
poukazom na § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine a ani súd nezistil, ani neboli tvrdené žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného spred dátumu 14.07.2021;
naopak matka je a bola právne zastúpená od počiatku konania, mala teda možnosť v záujme maloletej
predniesť súdu včas svoje návrhy na určenie výživného. Súd preto rozhodoval o zročnom výživnom len

za obdobie od 14.07.2021 do 26.06.2022 vrátane (ďalej len „rozhodné obdobie“), keďže právoplatnosť
rozvodu manželstva nastala 27.06.2022.

6. Keďže súd mal preukázané, že otec v rozhodnom období prispieval na výživu maloletej na základe
nariadeného neodkladného opatrenie výživným 200 eur mesačne, čo za rozhodné obdobie zodpovedá

sume 2.289,46 eur, preto mu určil doplatiť sumu už zročného výživného a to za obdobie od podania
návrhu 14.07.2021 do 26.06.2022, ktorá predstavuje 4.578,93 eur a túto mu uložil zaplatiť v lehote 60
dní od doručenia tohto rozsudku.

7. O trovách konania účastníkov rozhodoval súd s poukazom na § 57 CMP, vzhľadom na návrh otca

požadujúci priznanie mu náhrady trov konania. Súd však nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať otcovi ich náhradu a preto rozhodol o
trovách podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Zároveň aj bez návrhu
rozhodol v súlade s § 52 a § 57 CMP tiež o tom, že štát nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré
vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.

9. Otec sa odvolal proti výrokom I a III, keď výšku výživného považoval za neprimerane vysokú,
stanovenú v rozpore s kritériami § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd požiadavku prihliadať na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery rodiča aplikoval iba u otca, a u matky toto opomenul, navyše predmetnú
vec posudzoval iba cez prizmu matematického hľadiska a rozhodnutie míňa účel a charakter výživného
na maloleté dieťa. Súd nesprávne vyhodnotil majetkovú a príjmovú situáciu otca i matky aj odôvodnené
potreby maloletej. Poukázal na to, že súd ho zaviazal povinnosťou prispievať aj na výživu navrhovateľky
(matky) mesačne sumou vo výške 1000 eur a zaplatiť aj zročné výživné za obdobie od 24.05.2019 do

konca mesiaca apríl 2022 vo výške 28.458,06 eur do 2 mesiacov od doručenia rozsudku, zároveň má
otec rozsudkom č.k. 3P/15/2019-1262 zo dňa 12.05.2022 určené výživné na maloletú na čas po rozvode
vo výške 800 eur mesačne a 500 eur mesačne na tvorbu úspor. Uvedené mesačné sumy výživného
sú pre otca likvidačné. Súd relevantne nevyhodnotil výdavky na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa
v rozhodnom období, t.j. od 14.07.2021 do 26.06.2022, keď súd nesprávne ustálil mesačné výdavky

maloletej v sume 828,63 eur, z dôvodov, ktoré presne špecifikoval, mnohé výdavky sú nadhodnotené,
neodôvodnené, nepreukázané. Tiež nesprávne ustálil, ktoré výdavky na dieťa platil ten ktorý z rodičov.
Otec preto predkladá súdu vlastné vyčíslenie výdavkov na maloletú v rozhodnom období.

10. Otec nesúhlasí s tvrdením súdu, že z matkou predložených fotografií má byť čiastočne preukázaná

životná úroveň povinného, ktorá je daná značkovým oblečením a aktivitami, ktoré navštevuje, pretože z
odôvodneniarozsudkunevyplýva,čosúdzinstagramovéhoprofiluzistilkonkrétneaakýmmyšlienkovým
postupom usúdil z týchto informácií vysokú životnú úroveň otca, preto v tejto časti je rozsudok arbitrárny
a neodôvodnený. Otcovou „aktivitou“ v priebehu uplynulých rokov sú prechádzky so psom alebo smaloletou,resp.sostaršoudcérounabicykel,nekupujesidrahéluxusnéoblečenieazostarýchfotografií
z rokov 2017-2018, ktoré matka predložila súdu, nie je možné urobiť bez ďalšieho záver o preukázaní
životnej úrovne. Otec predkladá na preukázanie skutočnej životnej úrovne aktuálne fotografie matky „s

nízkou životnou úrovňou“ z jej profilu na instagrame, z ktorých je zrejmé, že sa zdržiava s maloletou
v luxusných rodinných domoch s bazénmi, chodieva na luxusné zahraničné dovolenky, nosí značkové
oblečenie a doplnky. Nesprávny je aj záver súdu o príjme, ktorý je matka spôsobilá dosahovať. Matka
je mladá, zdravá žena v produktívnom veku, má vyštudované 2 vysoké školy, a je v jej možnostiach
a schopnostiach dosahovať oveľa vyšší príjem ako deklaruje. Ak súd posudzoval životnú úroveň

otca podľa starých fotiek z instagramu, mal rovnako postupovať u matky a venovať sa jej životnému
štandardu, ktorý bolo možné zistiť tak z jej instagramového profilu ako aj zo zoznamu vecí odovzdaných
a prevzatých matkou zo dňa 09.06.2021, v zmysle ktorého si z domácnosti otca odviezla niekoľkokrát
plné auto značkových vecí. Otec tiež namieta spôsob, akým súd posúdil jeho majetkové pomery vo
vzťahu k rodinnému domu v D.- J. E. a ako sa vysporiadal s plnením jeho záväzku z minulosti voči
staršej dcére B., ohľadom prevodu jeho obchodného podielu v spoločnosti K. J., J.. Súd nesprávne

zahrnul aktíva spoločnosti, ktorej nie je otec majiteľom, do masy jeho majetku, urobil tak v rozpore so
skutočným stavom vlastníckeho práva a v rozpore aj s elementárnou logikou, keď v podstate duplicitne
zahŕňa do otcovho majetku nielen zisk spoločnosti, ktorý predstavuje kladný hospodársky výsledok
zrealizovaný cestou hospodárenia s aktívami spoločnosti, ale izoluje aktíva spoločnosti (hoci bez nich
by spoločnosť zisk nedosiahla) a tieto bez zohľadnenia nákladov spoločnosti, opätovne a duplicitne

deklaruje ako otcov majetok popri zisku spoločnosti. Ani kladný hospodársky výsledok ani majetok
spoločnosti však netvoria majetok otca s poukazom na § 179 ods. 3 a 4 Obch. zákonníka. Je tiež
irelevantné, či bol v minulosti spoločníkom spoločnosti a ako táto spoločnosť hospodárila, nakoľko
spoločnosť v momente rozhodovania súdu už nevlastnil, pričom bolo preukázané, že nešlo o účelový
prevod obchodného podielu. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal možnosťou otcovho uplatnenia na

trhu práce aj vzhľadom na môj vek a predložené lekárske správy týkajúce sa jeho zdravotného stavu.
Nehnuteľnosť C. B. XX L. D., ktorú užíva, nevlastní a ani nemá iný právny vzťah k tejto nehnuteľnosti,
pričom bezodplatnosť užívania tejto nehnuteľnosti je na prospech maloletej, keďže jeho príjem nie je
znížený o mesačné náklady na bývanie. Tiež pripomína, že žije v tomto starom rodičovskom rodinnom
dome niekoľko rokov so svojou 85-ročnou matkou, ktorá tu má vecné bremeno doživotného bývania

a otec nemá finančné prostriedky na zabezpečenie si vlastného bývania. Počas spolužitia s matkou
(t.j. do decembra 2018) bola jeho finančná situácia diametrálne odlišná od tej, v ktorej sa momentálne
nachádza. V konaní netvrdil, že uhrádza všetky svoje mesačné výdavky, ako aj výdavky maloletej
výlučne z jeho príjmu zo závislej činnosti v spoločnosti K. J., J., ale využíva aj peniaze z dedičstva a daru
od matky, ktoré preukázateľne obdržal na účet v decembri 2018, a tiež peniaze z pôžičky spoločnosti K.

J., J..V čase spolužitia s matkou a v čase keď bol spoločníkom a konateľom spoločnosti K. J., J., boli
výdavky v prevažnej miere hradené kartou tejto spoločnosti, keďže od spoločnosti pôžičku, na základe
ktorej mu voči nej vznikol dlh 296.210,62 eur, ktorý dňa 10.01.2022 uznal vo výške celkovo 352.460,62
eur. Tiež otec poukazuje na to, že aj v dôsledku pandemickej situácie v roku 2020 a 2021, spoločnosť K.
J., J. nevykazuje žiadne porovnateľné zisky s predchádzajúcim obdobím, za rok 2020 vykázala vysokú

stratu. Životná úroveň otca teda nie je stabilná a za posledné roky bol nútený sa značne uskromniť, preto
súdom určené výživné je pre neho likvidačné. Okrem ich nezhôd, práve zhoršenie jeho finančnej situácie
bolo skutočným dôvodom, pre ktorý v decembri 2018 opustila spoločnú domácnosť, pričom matka od
začiatku konania sleduje výlučne jej finančné záujmy. V konaní nebolo preukázané, že životná úroveň
maloletej u matky bola preukázateľne nižšia. Otec učí dcéru okrem iného aj skromnosti a to práve z

dôvodu, aby eliminoval výchovné pôsobenie matky smerujúce k vyznávaniu materiálnych hodnôt.

11. Otec je tiež toho názoru, že v predmetnom konaní je s poukazom na vyššie opísané okolnosti
spravodlivé priznať mu náhradu trov konania vo výške, ktorá je vyčíslená v spise. Navrhol preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil otcovi prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur

mesačne k rukám matky od 14. 07.2021 do 31.03.2022 a sumou 200 eur mesačne od 01.04.2022 do
26.06.2022 a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti výroku I rozsudku sa odvolala aj matka majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nestotožňuje sa s názorom súdu, že výživné na

maloleté dieťa je možné priznať len od momentu podania návrhu matkou a jeho argumentáciou ohľadom
ust.§ 77 ods.1 Zákona o rodine. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR z 10. 11. 2011, č. k. IV.
ÚS 489/2011-13 kde je uvedené, že o výživnom môže súd rozhodnúť aj nad rámec návrhu účastníka
konania, nakoľko ide o konanie, kde súd môže rozhodovať aj bez návrhu. Súd teda pochybil v otázkeurčenia okamihu, od kedy mal priznať matke výživné, pretože nebol vôbec viazaný jej návrhom, ale
mohol rozhodnúť aj bez jej návrhu. Tiež nie je pravdou, že matka prvýkrát podala návrh, kde by si
uplatnila výživné na mal. A. a uviedla oprávnené výdavky na ňu až 14.07.2021, o čom ako dôkaz

predkladá návrh jej právnej zástupkyne zo dňa 24.01.2019, v ktorom uviedla mesačné priemerné
výdavky na vedenie spoločnej domácnosti, ktoré odporca bol schopný hradiť a hradil a uviedla tiež, že
odporca jej odmieta poskytovať výživné na maloleté dieťa, pričom poukázala na ust. § 366 CMP, ktorým
súd môže neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere a pokiaľ ide o zverenie
do osobnej starostlivosti, žiadala súd, aby do času rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností, zveril maloletú A. do jej osobnej starostlivosti. Zároveň v tomto podaní uviedla, že sa
dozvedela, že odporca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti
o maloletú, ktorého obsah nepozná, avšak ak je to striedavá starostlivosť, s touto matka nesúhlasí. Tiež
v uvedenom podaní uviedla, že odporca by si mal ako otec maloletej aspoň sčasti plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej a navrhla zaviazať otca prispievať na výživu maloletej sumou 1500 eur. Toto
podanie bolo doručené súdu jednak 24.1.2022, ale aj 14.1.2019 a bol na to upozornený aj zákonný

sudca na pojednávaní dňa 05.12.2022. Od začiatku konania ešte v roku 2019 volala vtedajšia právna
zástupkyňamatkysozamestnankyňousúdu,žejeproblémslistinami,jednakjejichnedoručujúkorektne
a jednak nie sú založené v spisoch pri príslušnej spisovej značke. Z tohto podania zo dňa 24.1.2019 je
však zrejmé, že matka si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila vo forme neodkladného
opatrenia výživné vo výške 1500 eur na mal. A.. Z opísaných skutočností podľa názoru odvolateľky

vplýva, že zo strany pracovníkov súdu prišlo k takému konaniu, kde podania právnej zástupkyne matky
neboli založené do fyzického spisu, ale podania sú iba v elektronickom spise a to zrejme neúplné,
keď sa zákonnému sudcovi nezobrazilo celé, čo konštatoval aj zákonný sudca na pojednávaní dňa
05.12.2022 a týmto konaním zamestnancov, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Zákonný sudca tak pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii všetky podania matky a v dôsledku
toho vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávnych vstupných údajov. Súd, aj napriek skutočnosti,
že bol právnou zástupkyňou matky upozornený, že podanie matky, kde si uplatňuje výživné, je omylom
založené v spise 3P/15/2019, čo je aj na zvukovom zázname a zápisnici z pojednávania zo dňa
05.12.2022, nepripojil spis a ani nezohľadnil predložené podanie a teda nesprávne alebo neúplne zistil

skutočný stav veci.

13. Tým, že súd nepriznal matke výživné za obdobie od 24.01.2019 do 13.07.2021, kedy dieťa u matky
trávilo cca 70% času a ešte aj navštevovalo súkromnú škôlku a matka platila nájom vo výške 650 eur
a následne 540 eur, súd tak matke nepriznal reálne vynaložené výdavky na mal. A. cca vo výške 1500

eur za mesiac, teda jej odoprel zročné výživné od 24.01.2019 do 14.07.2021, kedy matka ešte dokonca
ako študentka úverovala otca a okrem toho aj poskytovala maloletej 70% osobnej starostlivosti.

14. Matka nesúhlasí s výškou výživného, priznanou súdom i s poukazom na rozhodnutie súdu o zverení
maloletej do striedavej starostlivosti na čas po rozvode, kde bolo určené bežné výživné vo výške 800 eur

a 500 eur tvorba úspor, spolu teda výživné 1.300 eur, preto ak bola mal. A. v tomto konaní o 20 až 30%
časuviacumatky,takpotomajvýškabežnéhomesačnéhovýživnéhobymalabyťvporovnanískonaním
o rozvode o príslušné percento vyššia, pričom matka zároveň poukazuje na to, že súd v predmetnom
konaní ani neuznal viaceré odôvodnené výdavky maloletej, ktoré však boli reálne uhradené (ako napr.
škôlkovné). Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I

zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu.

15. K odvolaniu otca matka uviedla, že aj v odvolaní otec opätovne poukazuje na to, že s maloletou
trávil menej času, čím potvrdil, že od januára 2019 do decembra 2022 strávila maloletá u matky asi 70%
času a teda matke vznikli objektívne väčšie výdavky na ňu ako otcovi. Tiež neustále poukazuje na to, že

matka (po tom, čo ju v decembri 2018 s 30 eurami na účte a s malým 3 ročným dieťaťom vyhodil z domu,
pričom bola študentka a nemala v D. zázemie) odišla k rodičom do G.. Matka sa však vrátila naspäť do
D., nie je pravdou, že v roku 2018 otec nevedel 3 mesiace, kde je maloletá. O tom, že nebol ohrozený
vzťah otca s maloletou svedčí aj skutočnosť, že súdy zamietli otcove opätovné návrhy začiatkom roka
2019 na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nemali za preukázané, že by vzťah otca a dcéry

bol ohrozený. Sumu výživného navrhovanú otcom považovala matka za podhodnotenú, vzhľadom na
náklady na výživu maloletej, pričom matka považuje platby, ktoré na dcéru uhrádzala, za preukázané.
Vyjadrovala sa tiež k životnej úrovni každého z rodičov, poukázala na to, že z bankových výpisov z účtu
otca vyplynulo, že jeho priemerné pohyby na účte a priemerná finančná hotovosť, ktorú mal mesačnek dispozícii od 2019 do 2022 je vyššia ako je plat poslanca SR a podľa pohybu platieb posielal vyššie
finančné čiastky na dcéru z prvého manželstva ako aj iným ženám, ako výživné na mal. A.. Uviedla
ďalej, že otec poukazuje na príjmy matky, pričom zároveň on sám s vyše 30 ročnými skúsenosťami

v oblasti obchodu so zbraňami poberá minimálnu mzdu a nemá ani svoje vlastné bývanie, ani nájom.
Snaží sa vzbudiť dojem, že spoločnosti K. J., J. sa údajne finančne nedarí a argumentuje údajmi o
obrate ale neuvádza, že len hmotný investičný majetok spoločnosti je vo výške 1.96 mil. eur a výsledok
hospodárenia z minulých rokov je vo výške 4,86 mil. eur. Z majetkových pomerov otca a jeho životnej
úrovne je zrejmé, že otcom navrhované výživné na maloletú nezodpovedá životnej úrovni, ktorú otec

zabezpečil svojej prvej dcére B. či už v podobe práce, bývania a otec sa účelovo vzdal bezodplatne
finančne stabilnej a výnosnej spoločnosti K. J., J..

16. Okresný prokurátor k podaným odvolaniam rodičov uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom
prvoinštančného súdu a to napriek v odvolaniach rodičmi namietaným nedostatkom vydaného
rozhodnutia, ktoré nepovažuje za opodstatnené. Podľa názoru prokurátora je súdom určená suma

primeraná a zodpovedajúca pravidlám a zásadám obsiahnutým v zákone o rodine, preto navrhol
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené
osoby (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozhodnutie je treba zrušiť a vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo určenie výživného na maloleté dieťa na
čas do rozvodu manželstva rodičov. Predmetom odvolacieho konania, v ktorom rodičia napádali súdom
určenú výšku 600 eur (ktorú otec považoval za príliš vysokú a matka za príliš nízku, obaja v podstate
dôvodiac tým, že súd vychádzal z nesprávne ustálených odôvodnených potrieb maloletej a nesprávne
vyhodnotenýchmožnostíaschopnostírodičov),bolopreskúmaniesprávnostipostupuaceléhorozsudku

súdu prvej inštancie, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 600 eur
mesačne k rukám matky od 14.07.2021 do 26.06.2022 a uložil mu zaplatiť zročné výživné za uvedené
obdobie vo výške 4.578,93 eur k rukám matky v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku, vo
zvyšku návrhy rodičov zamietol a rozhodol o trovách účastníkov konania i štátu.

19. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolacie námietky oboch rodičov aj obsah celého
spisového materiálu a dospel k záveru, odvolanie matky bolo plne dôvodné.

20. Matka v odvolaní vytýkala súdu, že svojim nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a to tým, že pochybením pracovníkov súdu nemal zákonný sudca pri rozhodovaní k dispozícii
všetky podania matky a v dôsledku toho vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávnych skutkových
zistení,ajehorozhodnutiejetiežzaloženénanesprávnomprávnomposúdenívecisúdomprvejinštancie
v časti nepriznania výživného na maloletú za obdobie od 24.01.2019 do 13.07.2021. Pokiaľ ide o určenie
výživného za obdobie od 14.07.2021 do 26.06.2022, matka osobitne namietala, že súdom stanovená

výška je nezodpovedajúca sume výživného stanovenej súdom za porovnateľných skutkových okolností
na čas po rozvode.

21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.22. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa článku 5 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), súd koná aj
beznávrhu,nanávrhprokurátoraalebonanávrhúčastníkakonania.Predmetkonaniavymedzujezákon.

25. Podľa § 23 CMP, konanie sa začína na návrh ( 1). Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať

konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu vydá súd uznesenie (2).

26. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

27. Podľa § 111 písm. b) a c) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Zásadnou právnou otázkou, na ktorú poukazovala matka v odvolaní, bolo posúdenie, či

v predmetnom konaní o určenie výživného na maloleté dieťa mohol súd priznať výživné aj za obdobie,
kedy už síce prebiehalo toto súdne konanie avšak matka samotná návrh na určenie výživného nepodala,
pretože návrh podal otec. Odvolací súd poukazuje na základný princíp, odlišujúci konanie sporové
a mimosporové a tým je princíp oficiality. Zatiaľ čo sporový proces je ovládaný striktne dispozičným
princípom, v mimosporových konaniach sa naopak verejný záujem na zákonnej ochrane určitých

právnych vzťahov prejavuje v tom, že v zákonom stanovených prípadoch súd môže začať konanie ex
offo a princíp oficiality vyjadruje tiež oprávnenie prelomenia zásady ne ultra petitum partium, keď súd
v konaniach, ktoré je možné začať ex offo nie je viazaný podaným návrhom. Princíp oficiality zároveň
nevylučuje procesnú aktivitu subjektu (navrhovateľa) podať návrh na začatie konania, pretože táto
iniciatíva je formálnym vyjadrením práva domáhať sa súdnej ochrany. Na zistenie kritérií, podľa ktorých

sa bude konkrétna vec prejednávať a v akom procesnom režime, identifikuje Civilný mimosporový
poriadok v II. časti jednotlivé konania.

30. Predmetom konania tu bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas do rozvodu a určenie výživného, teda konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré

patrí medzi nenávrhové konania, pričom konanie začalo na návrh otca, podaný na súde dňa 10.01.2019,
ktorým sa domáhal zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a uloženia mu povinnosti platiť
výživné na maloletú. Keďže počas prebiehajúceho konania došlo dňa 27.06.2022 k právoplatnému
rozvodu manželstva rodičov maloletej (ktoré konanie je zo zákona spojené aj s konaním o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode), spätné rozhodovanie v otázke

osobnej starostlivosti o maloletú na čas do rozvodu sa stalo bezpredmetným a predmetom konania
zostalo už iba určenie výživného na čas do rozvodu a to podľa faktického stavu ako bola v rozhodnom
období reálne vykonávaná osobná starostlivosť o maloletú. Vzhľadom na povahu tohto konania (t.j.
nenávrhovosť konania) bolo pre stanovenie obdobia, za aké súd výživné určoval, irelevantné, ktorý
z rodičov prvý podal návrh na súd ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu,

rozhodujúci bol deň začatia konania. Súd prvej inštancie preto v danej otázke vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď síce správne aplikoval ustanovenie § 77 Zákona o rodine, avšak toto
ustanovenie nesprávne interpretoval. Prvoinštančný súd posúdil totiž vec, ako keby išlo o konanie o
určenie výživného na plnoletú osobu, pre ktoré zákon vyžaduje podanie návrhu na súd. Predmetomtohto konania je však určenie výživného na maloleté dieťa, kde sa podanie návrhu na súd nevyžaduje.
Nesprávne preto bolo jeho konštatovanie, že oprávnenou osobou je v danom prípade matka pretože
maloletá bola väčšinu času v jej starostlivosti a matka prvýkrát vzniesla vlastný návrh na určenie

výživného pre maloletú na pojednávaní konanom dňa 14.07. 2021. Odvolací súd však pripomína, že
oprávnenou osobou v predmetnom konaní je maloleté dieťa a nie jeho matka, pretože nárok na výživné
voči rodičom patrí maloletému dieťaťu. Je na súde, aby v prípade, ak rodičia dieťaťa spolu nežijú,
určil podmienky výkonu osobnej starostlivosti o dieťa sledujúc jeho najlepší záujem a zároveň uložil
rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, povinnosť platiť na dieťa výživné, pričom súd, ako

bolo uvedené vyššie, nie je viazaný návrhom. Rovnako tomu je aj v súdenom prípade, kedy súd ( hoci už
spätné rozhodovanie o osobnej starostlivosti je bezpredmetné) mal rozhodnúť o výživnom na maloleté
dieťa za celé obdobie od začiatku trvania súdneho konania pokiaľ z dokazovania vyplynulo, že maloleté
dieťa sa nachádzalo v starostlivosti matky a otec si neplnil vyživovaciu povinnosť podľa jeho schopností
a možností.

31. Odvolacia námietka matky týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
teda bola vyhodnotená ako plne dôvodná, pretože súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ z dôvodov
uvedených vyššie neurčil výživné za obdobie od 10.01.2019 do 13.07.2021, keďže mu nič nebránilo
priznať ho od začatia konania a to bez ohľadu na spôsob začatia tohto konania (t.j. bez ohľadu na
to, či konanie začal súd bez návrhu alebo na návrh jedného či druhého rodiča), ako aj bez ohľadu na

to, akú konkrétnu úpravu práv a povinností, či výšku výživného ktorý z rodičov v konaní požadoval,
keďže súd návrhmi rodičov v tomto smere nebol viazaný. Žiada sa doplniť, že prvoinštančný súd svoje
rozhodnutiezaložilnavyšeajnanesprávnomzistení,žematkaprvýkrátvznieslavlastnýnávrhnaurčenie
výživného pre maloletú až na pojednávaní konanom dňa 14.07.2021, keď sa nepreukázalo jej tvrdenie,
že výživného sa domáhala už skôr. Uvedené tvrdenie súdu však bolo evidentne nesprávne, pretože

matka doručila súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu ešte podaním
zo dňa 24.01.2019, avšak v dôsledku pochybenia súdu pri zakladaní doručovaných písomností konajúci
súd (odhliadnuc od toho, že svoje vlastné pochybenie pričítal na vrub matke) vychádzal pri rozhodovaní
z nesprávnych a neúplných skutkových zistení.

32. Rovnako dôvodným bolo potom aj matkine odvolanie v časti týkajúcej sa určeného výživného v sume
600 eur, kde v súvislosti s takto určenou sumou výživného matka okrem iného namietala porušenie
zásady právnej istoty vzhľadom na výsledok konania o výživnom na maloletú na čas po rozvode.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Bratislava I, č.k. 3P/15/2019-1262 z 12.05.2022, kedy súd maloletú A. na čas po rozvode
manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch a
zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 800 eur mesačne k rukám matky ako aj
prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou vo výške 500 eur mesačne. Ako vyplýva z uvedeného
rozsudku, v rozvodovom konaní súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obaja rodičia

nemajú rovnakú životnú úroveň, pričom táto je natoľko odlišná, že vyžaduje dorovnanie výživným, ku
ktorému treba zaviazať otca napriek rovnocennej striedavej starostlivosti. Tak, ako aj v predmetnom
konaní, súd aj v rozvodovom konaní konštatoval, že životná úroveň matky je určená primárne jej
príjmom v zamestnaní, ktorý predstavuje necelých 1 200 eur v čistom, má občasné príležitostné príjmy z
modelinguasohľadomnajejvzdelanie,akoajmožnosťvedľajšíchpríjmovsúdprvejinštancievychádzal

z predpokladu, že matka je spôsobilá dosahovať mesačný príjem v čistom vo výške 1 600 eur. V
prípade otca súd neprihliadol na jeho výšku mzdy, ktorú dosahuje v zamestnaní, pretože jeho životná
úroveň tejto mzde objektívne nezodpovedá, poukázal na to, že otec žije bez právneho titulu bez platenia
nájomného v rodinnom dome v lokalite J. E. s hodnotou rádovo v státisícoch eur, spoločnosť K. J., J., je
vlastníkom polovice tohto domu, pričom obchodný podiel v tejto spoločnosti, ako bolo preukázané, po

dohode s bývalou manželkou, otec previedol na svoju staršiu dcéru B., čo súd vyhodnotil ako vzdanie
sa významného majetku, poukázal na to, že otec bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti K.
J., J., ktorá pod jeho vedením dosiahla za r. 2012 až 2020 priemerný zisk ročne 844 076,- eur a otec
ako spoločník mal právo rozhodnúť o vyplatení zisku, v dôsledku čoho by bol spôsobilý dosiahnuť po
zdanení príjem orientačne 675 000 eur ročne, čiže 56 000 eur mesačne a ak by bola vyplatená čo len

jedna desatina čistého zisku, išlo by o príjem 5 600 eur mesačne. Súd tiež poukázal na to, že na dvoch
bankových účtoch otca bolo v období od 01.01.2019 do 07.12.2021 vykonaných množstvo kreditných
operácií spolu v hodnote 454 608,40 eur, čo zodpovedá sume 424,08 eur denne, čiže cca. necelých 13
000 eur mesačne a tieto peniaze reálne tvorili jeho príjem po materiálnej stránke a otec bol oprávnenýs nimi hospodáriť a použiť ich na svoje potreby, čo aj učinil, pričom pri tomto hospodárení má plnenie
vyživovacej povinnosti prednosť. Pre účely stanovenia výšky výživného na čas po rozvode vychádzal
súd z dosiahnuteľného príjmu otca vo výške 13 000 eur mesačne, z rozsahu starostlivosti o maloletú

a vzhľadom na potreby maloletej (s právom maloletej podieľať sa na životnej úrovni otca a aktivitách
tomu zodpovedajúcich) a jej vek, a s prihliadnutím na nerovnakú životnú úroveň rodičov určil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 800 eur mesačne tak, aby maloletá, ktorá bude striedavo
v osobnej starostlivosti matky aj otca, mohla u oboch rodičov požívať a mať takú životnú úroveň, ktorú
bude mať počas výkonu tejto starostlivosti zo strany otca.

34. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu vyplýva, že predvídateľnosť súdneho
rozhodovania smeruje k ochrane princípu právnej istoty ako jedného z atribútov demokratického
právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 CSP) a k rovnosti strán sporu (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).
Neodôvodnené odlišné posudzovanie porovnateľných prípadov predstavuje jurisdikčnú ľubovôľu.

35. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej
istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je
predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS
16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

V zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci
neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy
rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom (k tomu viď II. ÚS 19/2016).

36. Z odôvodnení oboch rozsudkov o výživnom na maloletú A. vyplýva, že pri určení výživného na čas do

rozvodu v predmetnom konaní sp. zn. 2P/1/2019, rovnako ako aj pri určení výživného na čas po rozvode
v rozvodovom konaní sp. zn. 3P/15/2019, vychádzal súd, pokiaľ ide o príjmové a majetkové pomery
rodičov z rovnakých skutkových zistení (nakoľko aj dokazovanie, ktoré v oboch konaniach prebiehalo
súčasne, sa týkalo v podstate rovnakého obdobia za aké súd skúmal nielen možnosti a schopnosti
rodičov, ale aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa) a zároveň z nich vyplýva, že v konaní na čas do

rozvodu súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú od 14.07.2021 do 26.06.2022 vo výške 600
eur za situácie, keď ustálil, že v uvedenom období bola maloletá u otca cca 30% času a u matky 70%
času, čo zodpovedá rozšírenému styku s osobnou starostlivosťou jedného rodiča, zatiaľ čo na čas po
rozvode, t.j. od 27.06.2022 už súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 600 eur a k
tomu otcovi uložil prispievať aj na tvorbu úspor maloletej sumou 500 eur mesačne na osobitný bankový

účet za situácie, kedy maloletú od 27.06.2022 zveril do rovnomernej striedavej starostlivosti oboch
rodičov.

37.Trebapotomdaťmatkezapravdu,žesohľadomnaskutkovoobdobnúsituáciutýchistýchúčastníkov
konania s rozdielnosťou spočívajúcou v podstate iba v odlišnom pomere osobnej starostlivosti každého

znichasíce50%:50%,namiestodovtedyrealizovanejosobnejstarostlivostimatkysrozšírenýmstykom
otca v rozsahu cca 30%, javí sa s ohľadom na výšku výživného stanovenú skorším rozhodnutím súdu
v konaní na čas po rozvode (ktorá výška, ostatne, bola medzičasom potvrdená i odvolacím súdom)
rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým určil výšku výživného na čas do rozvodu ako prekvapivé
anedostatočneodôvodnenépokiaľideotakýtovýraznýrozdielvstanovenejvýškeatonapriekvyššiemu

podielu osobnej starostlivosti matky. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ak stanovil výživné takýmto
výrazneodlišnýmspôsobom(aešteprivyššompodieleosobnejstarostlivostimatky),nežtourobilnačas
po rozvode, bolo dôkladne sa vysporiadať s uvedenou skutočnosťou a presvedčivo zdôvodniť odklon
od právnych záverov súdu prijatých v súvisiacom rozhodnutí.

38. Odvolací súd navyše pripomína i tu platnú zásadu, že zmena výživného prichádza do úvahy, ak
sa zmenia pomery. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje
hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom, pričom
zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi

v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Ak teda existuje rozhodnutie o povinnosti otca platiť výživné
na maloletú v sume 800 eur mesačne od 27.06.2022, súd určujúc výživné na čas do rozvodu (ku dňu
26.06.2022) musí nevyhnutne brať do úvahy porovnanie pomerov, teda či je tu skutočne taký rozdielv pomeroch, ktorý odôvodňuje takto výrazne odlišné určenie výživného, čo však súd v danom prípade
nerešpektoval.

39. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je tak nielen výsledkom nesprávneho právneho posúdenia
ale i porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov a zásad
materiálnehoprávnehoštátu,najmäprincípumateriálnejspravodlivostiamateriálnejochranyzákonností
vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti
práva.

40. Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v celom rozsahu zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, doplní dokazovanie aj na skutkový stav

za obdobie od začatia konania do 14.07.2021 a posúdi dôvodnosť určenia výživného aj v uvedenom
období v závislosti od reálne vykonávanej osobnej starostlivosti o maloletú v tom čase, jej odôvodnených
potrieb a s ohľadom na rozsah, v akom sa rodičia na ich úhrade podieľali. Následne súd opätovne určí
výživné za celé obdobie od začatia tohto konania až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
a to v súlade s kritériami zakotvenými v Zákone o rodine. Vzhľadom na určenú výšku výživného na čas

po rozvode (v ktorej časti o odvolaním napadnutom rozhodnutí už medzičasom rozhodol aj odvolací
súd) bude potrebné dôsledne porovnať pomery účastníkov pred rozvodom a po rozvode a vyhodnotiť
náležitým spôsobom zmenu pomerov, aká tu rozvodom nastala a túto zákonným spôsobom premietnuť
v súlade s princípom právnej istoty aj do rozhodnutia o výživnom na čas do rozvodu. Súd opätovne
rozhodne o bežnom výživnom a zároveň aj o zročnom výživnom a toto svoje nové rozhodnutie náležite

v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodní, pričom sa vysporiada s podstatnou argumentáciou a námietkami
účastníkov konania predostrenými tiež v odvolacom konaní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade
trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

42. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).