Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120207110
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120207110.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou právnej veci žalobcu: Mestská časť

Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 24 Bratislava, IČO : 00603147, proti
žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného: advokátskou
kanceláriou Yingke W&P Slovakia and Czech Republic s.r.o., so sídlom Zámočnícka 13, 811 03
Bratislava, o zaplatenie 324 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 159 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
159 € odo dňa 25.02.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku z a m i e t a.

Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,07 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2020 sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 324 € spolu s príslušenstvom. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodil
na základe obsahu Protokolu o zverení majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy do
správy žalobcu číslo 51/92 zo dňa 21.12.1992, v zmysle uvedeného protokolu má žalobca zverený do
správy okrem iného pozemok parc. č. 7248/1 nachádzajúci sa na ulici Dobšinského v Bratislave, ktorého
právny stav je zapísaný na LV č. XXXX. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný predmetný pozemok
užíva bez platnej nájomnej zmluvy a na základe tejto skutočnosti žalobcovi voči žalovanému vznikla

pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobca v žalobe konštatoval, že dňa 11.03.2013 schválilo Miestne zastupiteľstvo mestskej časti
Bratislava - Staré Mesto uznesenie č. 39/2013 v súlade s ustanovením § 9 a ods. 9 B1-10C/19/2020 2

písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorým schválilo
žalovanému nájom pozemku pod garážou vo vlastníctve žalovaného za 10 eur/m2/rok ako prípad hodný
osobitného zreteľa na dobu neurčitú.

Predmetné uznesenie bolo vydané vo vzťahu pozemku s parc. č. 7248/1 vo výmere 240 m2, ktorého
právny stav je zapísaný na LV XXXX a nachádza sa v katastrálnom území žalobcu.
Vo vzťahu k žalovanému sa jedná o časť pozemku vo výmere 18 m2 vo vzťahu, ku ktorému strany sporu
neuzatvorili nájomnú zmluvu.
Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 20.09.2016 Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto schválilo uznesenie číslo 113/2016, ktorým bola schválená všeobecná cena nájmu pozemkov
pod garážami na sumu 20 eur/m2/rok.

Žalobca titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný predmetný
pozemok užíva bez uzatvorenia nájomnej zmluvy, t. j. bez právneho titulu si uplatnil nárok voči
žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 324 € za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019.Žalobca matematicky predmetný nárok vyčíslil tak, že za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 by mu
vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 330 €, no žalovaný za užívanie
predmetného pozemku žalobcovi zaplatil 6 €, teda pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje

sumu 324€.
Žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie uvedenej pohľadávky výzvou, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 14.02.2020 a bola žalobcom poskytnutá žalovanému 10 dňová lehota na plnenie, ktorá
uplynula dňa 24.02.2020. Žalobca si uplatnený nárok voči žalovanému uplatnil spolu s úrokom z
omeškania 5,00 % odo dňa 25.02.2020 do zaplatenia.

Žalobca si uplatnený nárok voči žalovanému uplatnil s poukazom na ustanovenie § 6 zákona č. 138/1991
Zb., ako aj s poukazom na ustanovenie § 451, § 458 Občianskeho zákonníka a s poukazom na
ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka.
Žalobca spolu so žalobou doručil súdu listinné dôkazy: výzvu na zaplatenie sumy 324 € doručenú
žalovanému dňa 14.02.2020, rozpis pohľadávky, písomnosť s označením Užívanie pozemku pod
garážou zo dňa 09.11.2016 doručenú žalovanému dňa 22.11.2016.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 10C/19/2020 - 17 dňa 08.07.2020, voči ktorému
žalovaný v súdom určenej lehote doručil odpor.
Žalovaný v odpore uviedol, že v skutkovo v rovnakej veci medzi rovnakými stranami sporu, avšak
týkajúceho sa inej pohľadávky z rovnakého právneho titulu bolo právoplatne rozhodnuté tak, že súd prvej
inštancie rozsudkom žalobe vyhovel, avšak Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Co/338/2016,

zo dňa 29.11.2017, žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.
V tomto kontexte žalovaný namietol v prejednávanej veci aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dôvodil,
že žalobcom B1-10C/19/2020 3

v prejednávanej veci malo byť hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a nie Mestská časť

Bratislava - Staré Mesto, v tomto kontexte poukázal žalovaný na znenie zákona č. 138/1991 Z.z.
Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 671 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Žalovaný uviedol, že bez akéhokoľvek právneho dôvodu žalobca za obvyklé nájomné považuje nájomné

v zmysle rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva a nie obvyklé nájomné platené nájomcami v uvedenej
lokalite, ako aj vo vzťahu k plateniu nájomného právnou predchodkyňou žalovaného E. F. G.. Žalovaný
v tomto kontexte uviedol, že výšku nájomného treba určiť aj vzhľadom k iným lokalitám v rámci mesta
Bratislavy a poukázal na uzatvorenú nájomnú zmluvu s Mestskou časťou Karlova Ves, na základe ktorej
je nájomcom pozemku pod garážou a v tejto lokalite platil ročné nájomné 1,97 €, neskôr od roku 2017

žalovaný platí nájomné v tejto mestskej časti 2 € za m2 na rok. Žalovaný uviedol, že žalobca zvýšil
nájomné 60 násobne a od jesene roku 2016 dokonca 120 násobne. Žalovaný taktiež v odpore uviedol,
že platí nájomné v prospech žalobcu vo výške platenej jeho právnou predchodkyňou, avšak nie je možné
od neho spravodlivo žiadať s poukazom na ustanovenie § 458 Občianskeho zákonníka, aby poskytol
žalobcovi ním uplatnený nárok, keďže tento nárok nie je ustálený v porovnaní s peňažnými náhradami,

ktoré platia iní nájomcovia v rámci mesta Bratislavy.
Žalovaný spolu s odporom doručil súdu listinné dôkazy: Dodatok číslo 1 k nájomnej zmluve uzatvorenú
žalovaným s Mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves dňa 16.10.2012, mailovú komunikáciu vo vzťahu
k zisťovaniu možného prenájmu garáži, pozemkov a výšky nájomného, rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 4Co/338/2016 - 134 zo dňa 29.11.2017.

3. Žalobca súdu v zmysle uznesenia 10C/19/2020 - 43 zo dňa 26.10.2020 nedoručil písomné vyjadrenie
k odporu.
4. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2022 žalobca v rámci prednesu uviedol zhodné skutkové
okolnosti uvádzané v žalobe a doplnil, že v konaní je aktívne vecne legitimovaným subjektom z dôvodu,
že pozemok zverený do jeho správy mu bol zverený Hlavným mestom Bratislava a žalobca, ako

správca, je povinný uplatňovať všetky prostriedky právnej ochrany, ktoré mu vyplývajú z platnej právnej
úpravy. Žalobca v kontexte argumentácie, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (číslo konania neuviedol), ktorým súd ustálil
na základe výkladu zákona o majetku obcí, že obec, respektíve mestská časť je aktívne vecne
legitimovaným subjektom vo vzťahu k uplatnenému nároku. V tomto kontexte žalobca uviedol, že Hlavné

mesto Bratislava pozemok nespravuje a nemá vedomosť o rozsahu jeho užívania žalovaným a ani
nepodniká právne kroky k zverenému majetku do správy žalobcu.
Právny zástupca žalovaného zotrval na obsahu odporu v kontexte s námietkou nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, ako aj v kontexte namietanej výšky uplatneného nároku. Právny zástupcažalovaného nespochybnil, že žalovaný je povinný platiť nájomné, v dohodnutej výške so žalobcom, resp.
nájomné vo výške platenej jeho právnou B1-10C/19/2020 4

predchodkyňou, od ktorej garáž kúpil a ktorá mala uzatvorenú nájomnú zmluvu vo vzťahu k pozemku v
správe žalobcu. Zároveň právny zástupca žalovaného konštatoval, že výška bezdôvodného obohatenia
by mala byť stanovená na základe ceny obvyklého nájomného dohodnutého zmluvou.
Žalovaný v rámci prednesu konštatoval, že v čase, keď kúpil garáž v roku 2011 nespochybnil, že prestala
platiť nájomná zmluva uzatvorená medzi mestskou časťou a pôvodnou vlastníčkou garáže a tvrdil,

že žalobca mu posielal faktúry na platenie nájomného a žalovaný má za to, že keď sa neuzavrela
nová nájomná zmluva, tak z roka na rok sa pokračuje podľa pôvodnej zmluvy a žiadal mestskú časť -
žalobcu o uzavretie nájomnej zmluvy, keďže sa stal žalovaný vlastníkom garáže. Žalovaný však uviedol,
že žalobcom mu bolo oznámené, že neuzatvára nové nájomné zmluvy a aby platil nájomné podľa
predchádzajúcej zmluvy. Išlo o obdobie rokov 2011 až 2012. Žalovaný uviedol, že v roku 2013 mu
žalobca poslal návrh nájomnej zmluvy s tým, že cena bola zvýšená na 10 € za m2/rok a podľa výpočtu

žalovaného išlo o zvýšenie nájomného o 1200 % s čím nesúhlasil, ale navrhol Mestskej časti Staré
Mesto podpísať nájomnú zmluvu s primeraným nájomným. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že bol
vlastníkom garáže na Devínskej ceste za Riviérou v Karlovej Vsi a vo vzťahu k nájmu pozemku k
tejto garáži bolo tiež zvyšované nájomné, ale len v rámci celoštátneho zvyšovania nájomného podľa
štatistického úradu. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že Mestská časť Bratislava Karlova Ves žiadala

nájomné v sume 1,97 €, neskôr od roku 2017 žalovaný platí nájomné tejto mestskej časti 2 € za m2
na rok.
5.Žalobcapouvedenompojednávanísúdudňa24.06.2022doručilpísomnépodanievovzťahukurčeniu
výšky nájomného, keďže pôvodná cena nájomného nezodpovedala trhovej ponuke a hospodáreniu
s majetkom mesta. Žalobca zdôvodnil, že výška nájomného bola schválená na zasadnutí mestského

zastupiteľstva a jej výška je vzhľadom na pomery Hlavného mesta Bratislavy, konkrétne vo vzťahu k
mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, adekvátna.
Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutkových okolností vo vzťahu k výške nájomného pozemkov
pod garážami, ktoré sú vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v správe žalobcu
podstavbamigaráži,ktorésúvovlastníctvefyzickýchosôb,doručilsúduvýpiszuznesení20.zasadnutia

Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Staré Mesto, v zmysle ktorého je zrejmé, že bolo prijaté
uznesenie č. 113/2016, ktorým miestne zastupiteľstvo zrušilo uznesenie č. 149/2010 zo dňa 14.09.2010
a schválilo v zmysle ustanovenia § 9A ods. 9 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. nájomné 25 €/m2 ročne
pre lokalitu I*, 20 €/m2 ročne pre ostatnú lokalitu a dobu nájmu na dobu určitú. Žalobca taktiež doručil
výpis z uznesení 31. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto,

kde bol návrh na schválenie podmienok nájmu pozemkov pod garážami a to uznesenia 149/2010 -
nájomnéza10€/m2ročne,ktorévšakvyššieuvedenýmuznesenímbolozrušené.Žalobcataktieždoručil
súdu návrh na schválenie podmienok nájmu pozemkov pod garážami, na základe ktorého preukazoval
dôvodnosť zmeny nájomného za pozemky pod garážami vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy v správe Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto pod stavbami garážami, ktoré sú

vo vlastníctve fyzických osôb.
Žalobca taktiež doručil súdu výpis uznesení 18. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Bratislava z 19.03.2013, ktorým bolo prijaté uznesenie č. 39/2013, ktorým B1-10C/19/2020 5

zastupiteľstvo schválilo s poukazom na ustanovenie § 9 a ods. 9 písm. c) zákona č. 138/1991 Z.z.

ako prípad hodný osobitného zreteľa nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy, v správe žalobcu, nachádzajúcej sa v Bratislave na Dobšinského ulici a to časť
pozemku registra „E“ parcela č. 7248/1, katastrálne územie H. I., zapísaného v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva XXXX ako orná pôda vo výmere 18 metrov2 z celkovej výmery 240 m2 do nájmu
žalovaného za cenu 10 €/m2/rok, ktorá cena mala byť zaplatená žalovaným po podpísaní nájomnej

zmluvy, ktorá podľa uznesenia mala byť uzavretá na dobu neurčitú. Z písomnosti je taktiež zrejmé, že
osobitný zreteľ spočíva v tom, že žalovaný, ako žiadateľ, je vlastníkom garáže so súpisným číslom XXXX
na predmetnom pozemku.
Žalobca súdu doručil na preukázanie nároku aj tabuľku cien prenájmov nehnuteľného majetku, tabuľku
cien za uloženie inžinierskych sietí v kolektoroch a v nosných objektoch, tabuľky výšky predbežnej

odplaty za vecné bremeno.
Žalobca doručil súdu aj výpis pozemnoknižných vložiek, snímok z katastrálnej mapy, protokol 93 o
zverení majetku hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy žalobcuzo dňa 30.09.1991, protokol 51/92 o zverení majetku Hlavného mesta Bratislavy do správy žalobcu zo
dňa 21.12.1992.
Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie doručil spolu s písomným podaním aj

rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co 30/2020 - 151, 4Cob/136/2019 – 702.
6. Počas nasledujúcich pojednávaní žalobca zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach uvádzaných
v žalobe. Žalovaný počas pojednávaní namietal výšku uplatneného nároku aj vo vzťahu k bonite
pozemkov a konštatoval, že garáž je postavená na pozemku, ktorý susedí s pozemkom vo vlastníctve
železníc, ktorý Železnicami Slovenskej republiky nie je udržiavaný a dochádza k znehodnoteniu garáže

vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu súdu doručil písomné podanie zo dňa
12.3.2014, v ktorom zopakoval svoje skutkové tvrdenia v odpore a v rámci jeho výsluchu a prednesov na
pojednávaniachazároveňvšakdoplnil,žežalovanýsožalobcommápodľajehonázorustáleuzatvorenú
platnú nájomnú zmluvu v zmysle ustanovenia § 676 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nájomca
užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na

vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok,
za ktorých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na
rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. V tomto kontexte právny zástupca
žalovaného uviedol, že žalovaný síce platnú nájomnú zmluvu so žalobcom neuzavrel, ale vstúpil do
právneho postavenia jeho právnej predchodkyne E. F. G. a jej manžela A. G., ktorí mali so žalobcom

platnú nájomnú zmluvu od 27.10.1999 do 27.10.2009. Žalovaný uviedol prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu, že žalobca nikdy nepodal návrh na súd, ktorým by sa domáhal voči žalovanému
vypratania nehnuteľnosti a podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, stále platí pôvodná nájomná
zmluva, ktorá sa tak predĺžila vždy o rok aktuálne je, podľa názoru právneho zástupcu žalovaného,
platná do 27.10.2004. B1-10C/19/2020 6

Právny zástupca žalovaného zároveň konštatoval, že ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou, by
mal uplatnený nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia ustáliť s poukazom na cenu obvyklého
nájomného, ktorého výška by mala byť určená tak, že obvyklé nájomné sa má určiť v čase vzniku vzťahu,
na základe, ktorého došlo k užívaniu pozemku žalovaným, je taktiež potrebné zohľadniť hodnotu veci

užívanej žalovaným a taktiež spôsob užívania veci žalovaným.
Právny zástupca žalovaného uviedol v písomnom podaní, že žalovaný kúpil garáž dňa 21.01.2011. V
tomto čase pôvodná vlastníčka garáže platila nájomné podľa nájomnej zmluvy 0,165 € x 18 m2, čo
predstavovalo sumu nájomného výške 2,98 € za rok. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní
uviedol, že túto cenu žalovaný žalobcovi platil. Následne žalobca žalovanému doručil návrh na uzavretie

nájomnej zmluvy, kde navrhol výšku nájomného 10 €/m2/rok x 18 m2, čo by znamenalo sumu 180 €, v
tomto kontexte by súd mohol prihliadnuť na cenu obvyklého nájomného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy
medzi žalovaným a jeho právnou predchodkyňou.
Ďalším kritériom určenia ceny obvyklého nájomného by súd mal vziať do úvahy, že garáž vo vlastníctve
žalovaného sa nachádza blízko železničnej trate, priamo pod svahom a jeho hodnota vyplýva aj z toho,

že nie je možné ho používať na žiadny iný účel než na zástavu garážami. Taktiež uviedol, že garáž sa
nachádza pod strmým svahom, po ktorom steká voda a sú podmáčané steny garáže. Z tohto dôvodu
právny zástupca žalovaného uviedol, že hodnota- bonita pozemku, na ktorom je postavená garáž hoci
sanachádzavkatastrálnomúzemíStaréhoMesta,zodpovedáhodnotepozemkovnachádzajúcichsapri
železničnej trati napríklad na Dopravnej ulici v Mestskej časti Rača, kde Železnice Slovenskej republiky

prenajímajú pozemky pod garážami za sumu 0,51€/m2/rok.
Žalovaný súdu s písomným podaním doručil výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, zmluvu číslo
048/1999/32 o nájme pozemku uzatvorenú so žalobcom a E. F. G. dňa 27.10.1999, potvrdenie o
zaplatení sumy 2,98 €, oznámenie o predaji garáže doručené inžinierkou F. G. Miestnemu úradu
mestskej časti Bratislava - Staré Mesto 09.02.2011, návrh zmluvy o nájme nehnuteľností doručený

žalobcom žalovanému, nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Mestskou časťou Bratislava - Karlova
žalovaným dňa 18.12.2008, dodatok k predmetnej nájomnej zmluve zo dňa 16.10.2012, snímku z
katastrálnej mapy.
7. Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka (Ďalej OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia §451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ustanovenia § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada. B1-10C/19/2020 7

Podľa ustanovenia § 671 ods.1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

8. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní z dôvodu, že žalovaný aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu namietol.
Súd s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí uvádza, že obec
hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je
rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. Podľa
ustanovenia § 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 138/1991 Zb. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

a mesto Košice zverili časti svojho majetku do správy mestským častiam. Podľa uvedeného ustanovenia
mestská časť môže majetok, ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila
podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. správa majetku obce
je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do
správy, alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení

a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním,
brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom
obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta. Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 uvedeného zákona
správcanemôženadobudnúťmajetokdosvojhovlastníctva.Majetok,ktorýsprávcanadobúdadosprávy,
je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v

mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach,
ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona
orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné
najmä používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich
práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

9. Na základe uvedených ustanovení osobitného zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že predmetný
zákon upravuje podmienky nakladania s majetkom obce, ktorá môže hospodáriť so svojím majetkom
samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorý môže byť rozpočtová organizácia alebo
príspevkováorganizáciazriadenáobcoupodľaustanovenia§21zákonač.523/2004Z.z.orozpočtových
pravidlách verejnej správy, pričom Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu

časť svojho majetku zveriť do správy mestským častiam. Správca majetku obce vykonáva správu
zvereného majetku a je povinný a zároveň aj oprávnený starať sa o majetok obce, ktorý bol zverený
do jeho správy. V rámci správy majetku obce je správca povinný a oprávnený zverený majetok obce
držať, užívať ho na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a
nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku obcí a so zásadami hospodárenia s majetkom obce. V

tomto prípade mestská časť môže nakladať s majetkom aj v súlade so štatútom mesta. Podľa citovaných
ustanovení správca však nenadobúda do svojho vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len
do správy. Správca však zároveň vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce a koná
v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú zvereného majetku obce do jeho
správy. Z dikcie uvedených B1-10C/19/2020 8

ustanovení zároveň vyplýva, že správca má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením,
zničením alebo stratou a požívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného
uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.
Žalobca ako správca majetku Hlavného mesta Bratislavy vykonáva správu zvereného majetku v zmysle

protokolov doručených súdu spolu so žalobou. Žalobca podľa zákon č. 138/1991 Zb. vykonáva ako
správca majetku právne úkony pri správe majetku a vo veciach týkajúcich sa zvereného majetku koná
pred súdmi a inými orgánmi.
Zákon č. 138/1991 Zb. ustanovením § 6 ods. 4 oprávňuje správcu majetku obce robiť právne úkony
týkajúce sa zvereného majetku a konať pred súdmi a inými orgánmi vo veciach týkajúcich sa zvereného

majetku, pričom takéto jeho konanie sa priamo zo zákona považuje za konanie obce ako vlastníka
majetku. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že stranou sporu vo veciach týkajúcich sa
majetku zvereného do správy mestskej časti je priamo táto mestská časť, ktorá je tým subjektom v spore
buď aktívne alebo pasívne vecne legitimovaným.V toto kontexte súd poukazuje aj na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.05.2018, sp. zn.
1Cdo 86/2017, ktorý v bode 20. a 21. rozhodnutia uvádza: „Dovolací súd preto konštatuje, že právny
záver odvolacieho súdu ohľadne toho, že žalobca 2/ je len správcom majetku žalobcu 1/ a nie je jeho

vlastníkom bol správny, avšak nesprávne bolo jeho právne posúdenie pri aplikácii (výklade) právnej
normy ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, keď uviedol, že ani jeden zo žalobcov nie je aktívne
vecne legitimovaný v spore vo vzťahu k žalovanému (žalobca 1/ z dôvodu neexistencie právneho vzťahu
so žalovaným a žalobca 2/ z dôvodu neexistencie jeho vlastníckeho práva k majetku, na ktorom vznikla
škoda). Zákon výslovne uvádza, že správca koná v mene vlastníka ohľadne zvereného majetku pred

súdmi a inými orgánmi. Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred
poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2 písm. b/ zákona o majetku obcí) a používať všetky
právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených
záujmovpredpríslušnýmiorgánmi(§7ods.2písm.c/zákonaomajetkuobcí),nemožnopretopovažovať
za správny právny záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca 2/ nie je aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a

preto nevznikla škoda jemu. Takýto výklad nie je v súlade so zákonom o majetku obcí (lex specialis) a
predstavuje formalistický výklad a aplikáciu práva.
Dovolací súd dáva odvolaciemu súdu do pozornosti ešte aj tú skutočnosť, že zákon o majetku obcí len
veľmi rámcovo upravuje podmienky nakladania s majetkom obce a odkazuje na zásady hospodárenia
s majetkom obce, ktoré ako normatívny predpis odvolací súd vôbec nezobral do úvahy pri skúmaní

oprávnení a povinností žalobcu 1/ aj 2/ ohľadne majetku, na ktorom vznikla škoda (viď bod 17. a 18.
odôvodnenia tohto rozhodnutia). Z tohto dôvodu bolo rozhodnutie odvolacieho súdu predčasné a aj v
dôsledku toho nesprávne.
Súd konštatuje, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby v zmysle,
ktorej sa domáha ako správca zvereného majetku nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia voči

žalovanému v rozsahu žaloby vymedzenom. B1-10C/19/2020 9

10. Súd vo vzťahu k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal už súdom citovaných listinných
dôkazov doručených súdu žalobcom a ustálil, že výška nároku je dôvodná len v priznanej sume 159 €,
keďže vzhľadom na obsah uznesenia č. 39/2013 možno konštatovať, že žalovanému bol doručený návrh

na uzavretie nájomnej zmluvy za cenu nájomného 10€ za m2 na rok z dôvodu osobitného zreteľa, ktorý
spočíval v tom, že žalovaný ako žiadateľ o uzavretie nájomnej zmluvy je vlastníkom garáže so súpisným
číslom XXXX, postavenej na pozemku v žalobe vymedzenom. V rámci konania bolo zistené, že garáž je
postavenátak,žedochádzakobmedzeniumanévrovaniasmotorovýmvozidlomnauvedenompozemku
a preto navrhovaná výška nájomného bola žalobcom navrhnutá voči žalovanému na výšku 10 €/m2/rok.

Súd pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia prihliadol na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi za
žalované obdobie od 01.02.2019 do 31.12.2019 zaplatil sumu 6 € a teda súd výšku bezdôvodného
obohatenia ustálil s prihliadnutím na zaplatenie uvedenej sumy. Súd vo zvyšku uplatnený nárok
žalobcom zamietol aj napriek tomu, že dňa 20.09.2016 schválilo miestne zastupiteľstvo Mestskej
časti Bratislava - Staré Mesto uznesenie č. 113/2016, ktorým bola schválená všeobecná cena nájmu

pozemkov pod garážami na sumu 20 €/m2/rok práve vo vzťahu k uzneseniu č. 39/2013, ktorým bol
zohľadnený vyššie uvedený dôvod zníženia nájomného navrhovaného žalovanému.
Súd vo vzťahu zisťovaniu bonity pozemku pod garážou vo vlastníctve žalovaného, ktorý je zverený do
správy žalobcu vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že takéto pozemky sú prenajímané za podstatne
nižšie ceny, súd uvádza, že ide o pozemky mimo územia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a

tieto svojou bonitou nezodpovedajú bonite pozemkov v lokalite pozemkov, ktorá je zverená do správy
žalobcu. Je trhový štandard, že nehnuteľnosti v centre hlavných miest sú cenovo najdrahšie.
Žalovaný vo vzťahu k nízkej bonite pozemku pod garážou nepredložil žiaden listinný dôkaz, iba tvrdil
počas konania, že ide o pozemky pri stanici a garáž vo vlastníctve žalovaného je podmáčaná. Žalovaný
žiadal, aby súd na tieto faktory prihliadol. To, že ŽSR na pozemku, na ktorom je časť garáže vo

vlastníctve žalobcu o rozlohe 2 x2 m2 postavená a nežiadajú od žalovaného nájomné ani iné majetkové
vysporiadanie neznamená, že tento nárok nepatrí žalobcovi. To, že žalovaný nehnuteľnosť - garáž
kupoval v čase, keď nájom pozemku bol stanovený na 5 SK/m2/rok neznamená, že nedošlo k navýšeniu
cien nájmu predmetného pozemku. Žalobca žalovanému ponúkol uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorej
obsah však žalovaný rozporoval a nájomnú zmluvu so žalobcom neuzatvoril.

Žalovaný vo vzťahu k určeniu nájomného, respektíve výšky bezdôvodného obohatenia poukázal na
obsah nájomnej zmluvy uzatvorenej s Mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves, v zmysle ktorej mal
dohodnutý nájom pozemku pod garážou o výmere 18 m2/za rok v celkovej sume 29,87 €, ktorá výška
bola zmenená Dodatkom číslo 1 k uzavretej zmluve na sumu 35,46 € ročne. Taktiež žalovaný poukázalna skutočnosť, že Železnice Slovenskej republiky prenajímajú pozemky pri železničnej trati v Rači na
Dopravnej ulici za sumu 0,51 €/m2/rok.
Súd však na argumentáciu žalovaného prihliadnuť nemohol, keďže ide o mestské časti mimo územia

Starého Mesta a je všeobecne známe a akceptované, že pozemky v centre B1-10C/19/2020 10

mesta sú pozemkami v rámci mesta bonitne najhodnotnejšie, tak ako súd už uviedol vyššie. Taktiež na
ťarchu žalobcu nemôže byť pripisovaná, vo vzťahu k uplatnenému nároku, tá skutočnosť, že žalovaný
garáž používa na uskladnenie starých vecí.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že vstúpil do práv pôvodnej nájomníčky, ktorá s
Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto mala uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 048/1999/32, dňa
24.06.1999, predmetom ktorej bola časť pozemku o výmere 18 m2 a v ktorej bolo dohodnuté ročné
nájomné 90 SK, za m2, čo predstavovalo 0,66 € x 18 m2 = 2,98 €. Z obsahu čl.6 uvedenej zmluvy
vyplýva, že nájomná zmluva zaniká predajom pozemku pod stavbou garáže podľa platných právnych
predpisov alebo zánikom vlastníckeho práva nájomcu k stavbe garáže, alebo ak sa preukáže, že

nájomca nie je vlastníkom stavby garáže postavenej na predmete nájmu. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že právna predchodkyňa žalovaného Mestskému úradu mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto dňa 09.02.2011 oznámila v zmysle uvedenej nájomnej zmluvy, že garáž predala žalovanému.
Teda nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného bola riadne
ukončená. Žalovaný bol si tejto právnej skutočnosti vedomý, avšak na návrh žalobcu neuzatvoril žiadnu

nájomnú zmluvu so žalobcom. Žalovaný tak pozemok pod garážou užíva bez právneho titulu, v dôsledku
čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, avšak len v sume ustálenej
súdom vo vzťahu k priznanému režimu osobitosti tejto garáže postavenej na pozemku zverenom do
správy žalobcu.
Sám žalovaný konštatoval, že ku dňu kúpy garáže žalovaným nebola uzavretá nová nájomná zmluva a

preto žalovaný má za to, že pokračoval v nájme pozemku podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v zmysle pôvodnej zmluvy, teda podľa názoru žalovaného za rovnakých podmienok na
obdobie ďalších 10 rokov. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy
bol pôvodnej vlastníčke garáže doručený poštový peňažný poukaz so sumou 90Sk/18 m2 na rok 2011,
platbu už realizoval žalovaný, ale ešte na meno bývalých vlastníkov garáže. Žalovaný konštatoval,

že pôvodná vlastníčka garáže oznámila žalobcovi dňa 09.02.2011 písomným podaním, že došlo k
zmene vlastníctva garáže, pričom žalovaný zároveň požiadal aj o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na
predmetný pozemok a podľa jeho tvrdenia mal za to, že takto nemusel urobiť, keďže podľa jeho názoru,
vstúpil do právneho postavenia pôvodného nájomcu.
Súd v tomto kontexte uvádza, že žalovaný nevstúpil do pôvodného nájomného vzťahu zmluvne

založeného medzi pôvodnými nájomcami a žalobcom, keďže právny poriadok neobsahuje ustanovenie,
zktoréhobyvyplývalprechodpozícienájomcupozemkunazákladeprevodustavbynachádzajúcejsana
takomto pozemku. Nájomný vzťah je vo svojej podstate vzťahom záväzkovým, teda takým, ktorý viaže
iba samotné strany a ich právnych nástupcov a nemôže prejsť na tretiu osobu len v dôsledku zmeny
vlastníctva k určitej veci, k umožneniu takéhoto prechodu slúži iba právny inštitút vecného bremena

(Občiansky zákonník pre prax spolu s komentárom vypracovaný A. F. k ustanoveniu § 680, strana 2926).
Súd teda konštatuje, že argumentácia žalovaného, že podľa ustanovenia § 680 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vstúpil do práv pôvodnej nájomníčky k pozemku je nesprávna. Tak ako súd už uviedol
nájomný vzťah je len vzťahom samotných strán a ustanovenie § 680 rieši len zmenu vlastníka k
prenajatej veci, ktorý vstupuje ako nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Predmetné

ustanovenie nerieši vstup nového vlastníka B1-10C/19/2020 11

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na prenajatom pozemku do práv zmluvných strán, ktoré mali uzatvorenú
nájomnú zmluvu vo vzťahu k pozemku, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej bol vlastníkom
nájomca pozemku, ktorý pozemok ako nájomca užíval na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy s

prenajímateľom pozemku.
Tedažalobcasadôvodnedomáhavočižalovanémuvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,keďžežalovaný
sám potvrdil, že nikdy nemal so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu predmetom, ktorej by bol nájom
pozemku, na ktorom je postavená garáž vo vlastníctve žalovaného.
Súd na základe vykonaného dokazovania žalovaného zaviazal na zaplatenie súdom ustáleného

bezdôvodného obohatenia vo výške 159 € spolu aj s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 159€ odo
dňa 25.02.2020 do zaplatenia. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie uvedenej pohľadávky výzvou,
ktorá bola žalovanému doručená dňa 14.02.2020 a bola žalobcom poskytnutá žalovanému 10 dňoválehota na plnenie, ktorá uplynula dňa 24.02.2020. Žalovaný sa dňom 25.02.2020 dostal do omeškania
so zaplatením peňažnej pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka.
11. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
12. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval v súlade so zásadou úspechu strany sporu v
konaní. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,07

%, keďže súd v časti uplatneného nároku žalobu zamietol.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/. B1-10C/19/2020 12

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.