Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Cr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422201385
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6422201385.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu:BorisOsvald-StolárstvoBoro,IČO:46296742,JulaHorvátha905/40,96701Kremnica,právne
zastúpený WEBBER LEGAL, s. r. o., Duchovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50680552, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpený JUDr. Andrea Cviková, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o žalobe o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovanému p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, ktoré je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o ich výške.
Súd p r i z n á v a tlmočníkovi Mgr. Petrovi Marčekovi bytom Bratislava, Krajná 32 odmenu za
vykonanie úkonu v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd osobitným uznesením.

Trovy tlmočného v rozsahu 100 % z n á š a štát.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovských rozsudkov sp.zn. 63/08/21 Mo
a sp.zn. 67/08/21 Mo zo dňa 04.02.2022 vydané rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom.

2.Žalobca v podanej žalobe uviedol, že mu boli doručené rozhodcovské rozsudky, ktorých zrušenia
sa domáha. K veci uviedol, že dňa 04.10.2018 dal žalovaný žalobcovi podpísať Žiadosť o úver a dňa

12.10.2018 žalobca podpísal Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX a rozhodcovskú doložku a dňa
12.11.2018 žalobca podpísal ďalšiu Žiadosť o úver a dňa 13.10.2018 (správne má byť 13.11.2018)
žalobca uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX a rozhodcovskú zmluvu. Žalobca v spore tvrdil,
že zmluvy neuzatváral ako fyzická osoba podnikateľ, ale ako súkromná osoba- spotrebiteľ. Žalovaný
využil žalobcovu nevedomosť, nakoľko príjmy žalobcu plynuli z jeho podnikania a zneužil aj jeho
finančnú tieseň. Žalobca je osobou s postihnutím, je hlucho-nemý. Žalobca sa dostal do finančných
problémov, do špirály úverov, nakoľko v roku 2017 bol podvedený finančnou sprostredkovateľkou, ktorá

mu dala uzatvoriť úverovú zmluvu so zaťažení nehnuteľnosti. Od roku 2018 je liečený antidepresívami.
Žalobca chcel použiť peniaze na úhradu svojich starých dlhov a nie na podnikanie. Zmluva o úvere
je koncipovaná ako podnikateľská zmluva a predstavuje záujem žalovaného obchádzať predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Odplata je v hrubom
nepomere s predpismi. Zmluva neobsahuje takmer žiadne náležitosti, najmä údaj o úrokovej sadzbe,
celkovej čiastke a RPMN, čiže úver je bezúročný a bez poplatkov. Tiež nebol dodržaný postup podľa

§ 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko neboli dodržané predpisy na ochranu spotrebiteľa,
nebola ani platne dojednaná rozhodcovská zmluva.3.Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že medzi stranami sporu nebola
uzatvorená žiadna spotrebiteľská zmluva. Poukázal na to, že rozhodcovský súd vyzval žalobcu
oznámením zo dňa 30.08.2021 na podanie žalobnej odpovede k žalobe a prílohám. Žalobca

(v rozhodcovskom konaní žalovaný) oznámenie prevzal dňa 15.10.2021, k žalobe sa však nevyjadril,
rovnako sa to týka aj druhého rozhodcovského konania. Žaloba je neprípustná z dôvodu zmeškania
lehoty na jej podanie a súčasne na jej obsah nie je možné prihliadať, pretože ide o uplatňovanie tvrdení,
ktoré žalobca neuplatnil v rámci rozhodcovského konania. Žalovaný poukázal na to, že vzťah strán sporu
vyplývajúcu z uzavretých zmlúv je vzťahom podnikateľský, uzatvorený v režime obchodného práva. Zo

znenia čl.1 ods.1 Zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol peňažné prostriedky žalobcovi na výkon jeho
podnikateľskej činnosti. V zmluve je žalobca označený ako podnikateľ. Uvedenú skutočnosť žalobca
nerozporoval a to ani v rozhodcovskom konaní. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie Žiadosti o úver.
V nej sa žalobca identifikoval ako fyzická osoba- podnikateľ, ktorá požiadala o poskytnutie PROFI úveru
na podnikateľské (investičné) účely, identifikoval sa svojim IČO-m, účelom čerpania úveru- prevádzkový
a konkretizovaním, že ide o opravu auta na. Žalobca mesiac po uzavretí prvej zmluvy požiadal opätovne

o ďalší uver a to v zmysle Žiadosti zo dňa 12.11.2018, v ktorej popri svojich identifikačných údajoch
a údajov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti uviedol, že úver žiada za účelom nákupu materiálu/
dreva do stolárskej dielne. Následne uzavrel Zmluvu o úvere. Žalovaný poukázal na to, že zmluvy
sú pri určení toho, aký úkon bol medzi stranami sporu vykonaný a uzavretý jednoznačné. Žalobca
obsahuzatvorenýchzmlúvanináslednenespochybňoval.Tvrdeniežalobcusodstupomčasu,žezmluvy

uzatváral ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní a to buď v čase uzatvárania zmlúv alebo
pre účely tohto konania. Ani v jednom prípade nejde o postup, ktorý požíval súdnu ochranu. Pri všetkých
úkonoch konal žalobca slobode a vedome. Za účelom zabezpečenia splatenia úveru čerpaného od
žalovaného nebolo zriadené žiadne záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu.

4.Na pojednávaniach strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach (žalovaný v zmysle písomných
ospravedlnení). Právny zástupca žalobcu doplnil, že pokiaľ by súd žalobu žalobcu zamietol, žiada, aby
súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa a poukazom na
mentálnu a finančnú situáciu žalobcu.

5.Súd vykonal dôkaz výsluchom žalobcu. Žalobca potvrdil, že komunikoval s pani A., a to ešte aj pri
predchádzajúcich úveroch. Následne uviedol, že s pani A., ktorá bola z PROFI CREDIT-u komunikoval
mailom alebo SMS správami. Úver nebral ako podnikateľ. Vypísal Žiadosť a následne aj Zmluvu. Listiny
podpisoval elektronicky. Potom to vytlačil a poslal jej to. Následne mu prišli peniaze. Postup bol rovnaký
pri oboch zmluvách. Zmluvy nečítal, obsahu nerozumel. Zmluvy si neprečítal, pretože dôveroval pani

A.. K tomu, či žiadal od zástupkyne žalovaného vysvetlenie niektorých častí zmluvy, ktorým prípadne
nerozumel, žalobca uviedol, že on jej dôveroval a preto to podpísal. Suma z prvého úveru mu bola
poslaná na jeho bežný účet v Slovenskej sporiteľni a suma z druhého úveru na jeho osobný účet
do VÚB, ktorý používa aj na živnosť. Oba úvery bral preto, lebo potreboval splatiť svoje staré úvery.
K tomu, prečo nereagoval na listiny doručované z rozhodcovského súdu, žalobca uviedol, že si s tým

nevedel rady (s listinami a výzvami), preto sa obrátil na advokátsku kanceláriu a oni to mali vyriešiť.
Následne žalobca špecifikoval, že pokiaľ komunikoval so žalovaným , tak to bolo prostredníctvom pani
A. (nie pani A.), poznal ju už predtým, pretože s ňou vybavoval prechádzajúci úveru v Quatre. Od
žalovaných chcel pôžičku na osobnú potrebu. Nevedel, že zmluvy so žalovaným sú vyhotovené tak, že
sú určené na podnikanie. Nikto mu nevysvetlil, že sú určené na podnikateľské účely. Peniaze nepoužil

na podnikateľské účely. Na otázku jeho právneho zástupcu, či si uplatnil úroky a poplatky z týchto úverov
ako náklady na podnikanie, či si znížil základ dane, žalobca uviedol, že na to to nepoužil, ani o tom
nevedel, že sa to dá takto použiť.

6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8.Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.9.Podľa § 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje
a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a

občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

10.Podľa § 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno
rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o
urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

11.Podľa § 1 ods.4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní
podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

12.Podľa§40ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanítuzemskýrozhodcovskýrozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,

alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

13.Podľa § 40 ods.4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia

rozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku1písm.a)súdneprihliadne,akichúčastníknenamietalvkonaní
pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
14.Podľa § 41 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

15.Podľa § 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje
a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

16.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a to Žiadosťou o úver zo dňa 04.10.2018, že žalobca

požiadal žalovaného o Biznis úver. Žalobca bol v Žiadosti označený ako žiadateľ Obchodné meno: Boris
Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, právna forma: SZČO, adresa sídla /miesta podnikania Jula
Horvátha 905/40, Kremnica, fyzická osoba- podnikateľ, účel čerpania úveru: prevádzkový, špecifikácia
účelu čerpania úveru: oprava auta na podnikateľské účely. Prehlásenie, že svojim podpisom potvrdzuje,
že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto

prehlásenia. Žalobca Žiadosť podpísal.

17.Žalovaný v spore preukázal a to Zmluvou o úvere č.253749-37001(uzatvorenej podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka), ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 12.10.2018, že poskytol žalobcovi
úver vo výške 3.000 €. Žalobca bol v Zmluve označený ako dlžník Boris Osvald- Stolárstvo BORO,

IČO: 46296742, sídlo Jula Horvátha 905/40, Kremnica, zapísaný v Živnostenskom registri Okresný
úrad Žiar nad Hronom, reg.č. 680-16344. V čl.1.1 Zmluvy je konštatované, že žalovaný ako veriteľ
poskytne žalobcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 3.000 €, na
účel, ktorý je určený pre poskytnutie úveru. V čl.1.2 je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvyvystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom
jeho podnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady: oprava auta na podnikateľské účely. Zmluva je
opatrená podpisom žalobcu pričom je k podpisu uvedené: Boris Osvald- Stolárstvo BORO. Súčasťou

Zmluvy bol aj Splátkový kalendár, kde bol žalobca opätovne označený ako Boris Osvald- Stolárstvo
BORO, pričom Splátkový kalendár podpísal ako dlžník s označením Boris Osvald- Stolárstvo BORO.

18.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a to ďalšou Žiadosťou o úver zo dňa 12.11.2018,
že žalobca požiadal žalovaného o Biznis úver. Žalobca bol v Žiadosti označený ako žiadateľ

Obchodné meno: Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, právna forma: SZČO, adresa
sídla /miesta podnikania Jula Horvátha 905/40, Kremnica, fyzická osoba- podnikateľ, účel čerpania
úveru: prevádzkový, špecifikácia účelu čerpania úveru: nákup dreva na výrobu do stolárskej dielne.
Prehlásenie, že svojim podpisom potvrdzuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý
právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Žalobca Žiadosť podpísal.

19.Žalovaný v spore preukázal a to Zmluvou o úvere č.253749-37001(uzatvorenej podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka), ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 13.11.2018, že poskytol žalobcovi
úver vo výške 3.000 €. Žalobca bol v Zmluve označený ako dlžník Boris Osvald- Stolárstvo BORO,
IČO: 46296742, sídlo Jula Horvátha 905/40, Kremnica, zapísaný v Živnostenskom registri Okresný
úrad Žiar nad Hronom, reg.č. 680-16344. V čl.1.1 Zmluvy je konštatované, že žalovaný ako veriteľ

poskytne žalobcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 3.000 €, na
účel, ktorý je určený pre poskytnutie úveru. V čl.1.2 je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvy
vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom
jeho podnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady: nákup dreva na výrobu do stolárskej dielne. Zmluva
je opatrená podpisom žalobcu pričom je k podpisu uvedené: Boris Osvald- Stolárstvo BORO. Súčasťou

Zmluvy bol aj Splátkový kalendár, kde bol žalobca opätovne označený ako Boris Osvald- Stolárstvo
BORO, pričom Splátkový kalendár podpísal ako dlžník s označením Boris Osvald- Stolárstvo BORO.

20.Súd poukazuje na skutočnosť, že Žiadosti o úver ako aj Zmluvy o úvere sú v podstatnej časti,
(ktorej obsah v zásade žalobca rozporuje) vyhotovené obsahovo veľmi jednoducho a zrozumiteľne,

pochopiteľne pre osobu priemerne rozumovo vyspelú. Aj keď žalobca v žalobe poukazuje na svoje
zdravotné postihnutie (je hlucho-nemý) táto skutočnosť mu nebráni vykonávať podnikateľskú činnosť
(čo ani v spore netvrdil) a vstupovať do záväzkovo-právnych vzťahov, okrem iného aj uzatvárať
zmluvy (úverové, kúpne...). Pokiaľ žalobca predložil súdu lekársku správu týkajúcu sa jeho zdravotného
stavu pred uzatvorením úverových zmlúv, z lekárskej správy zo dňa 22.01.2018 nevyplývajú žiadne

obmedzenia pre žalobcu týkajúce sa jeho konania, konštatujú sa pretrvávajúca cefalea (bolesť hlavy)
zvýrazňujúca sa v stresových situáciách, prejavy sociálnej úzkosti a poruchy spánku, indikovaná
medikamentózna liečba. Z lekárskych správ z roku 2020, 2021, tieto správy sú už z obdobia po
uzatvorení zmlúv vyplýva, že u žalobcu ide o nešpecifikovanú úzkostnú poruchu, s tým, že mu bola
odporúčaná medikamentózna liečba.

21.V spore nebolo sporné, že žalobca v čase žiadania o úvere ako aj v čase uzatvorenia Zmlúv o úvere
bol osobou SZČO, ktorú podnikateľskú činnosť vykonával s obchodným menom Boris Osvald- Stolárstvo
BORO, IČO: 46296743. Nesporné bolo aj tvrdenie žalovaného, že žalobca danú podnikateľskú činnosť
vykonáva na základe živnostenského oprávnenia od roku 2011.

22.Medzi stranami bolo sporné, či vzťah strán sporu pri uzatváraní Zmlúv o úvere bol vzťahom
spotrebiteľským alebo nie. Žalobca v spore tvrdil, že išlo o vzťah spotrebiteľský.

23.V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákon o spotrebiteľských
úveroch, definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania.

24.Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal postavenie podnikateľa (SZČO) a nie spotrebiteľa vyplýva
jednoznačne z nasledujúcich skutočností. Zo Žiadosti o úver zo dňa 04.10.2018 už z úvodu vyplýva jej
označenieato,žeideoBiznisúver,ktoráskutočnosťjenaŽiadostiajzvýraznená(väčšiepísmo,tmavšiepísmo). Uvedené pri pozretí na Žiadosť nie je možné prehliadnuť. Žalobca bol v Žiadosti označený
ako žiadateľ Obchodné meno: Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, právna forma: SZČO,
adresa sídla /miesta podnikania Jula Horvátha 905/40, Kremnica, fyzická osoba- podnikateľ. V Žiadosti

je jasne a zrozumiteľne uvedený účel čerpania úveru: prevádzkový, špecifikácia účelu čerpania úveru:
oprava auta na podnikateľské účely. Prehlásenie, že svojim podpisom potvrdzuje, že žiada o úver na
podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia.
Žalobca Žiadosť podpísal. Na základe tejto Žiadosti následne uzavrel Zmluvu o úvere č.253749-37001
dňa 12.10.2018. V tejto súvislosti súd poukazuje na nie menej podstatnú skutočnosť, že žalobca Zmluvu

podpisoval s časovým odstupom od Žiadosti o úver (04.10.2018), čiže mal dostatočný časoví priestor
sa s ňou oboznámiť, prípadne požiadať inú osobu o jej posúdenie. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že
(je to uvádzané v úvode), že sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu
Zmluvy je zrejmé, v Zmluve jasne a zrozumiteľne uvedené, že nžalobca bol v Zmluve označený
ako dlžník Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, sídlo Jula Horvátha 905/40, Kremnica,
zapísaný v Živnostenskom registri Okresný úrad Žiar nad Hronom, reg.č. 680-16344. V čl.1.1 Zmluvy je

konštatované, že žalovaný ako veriteľ poskytne žalobcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti
úver v dohodnutej výške 3.000 €, na účel, ktorý je určený pre poskytnutie úveru. V čl.1.2 je uvedené, že
dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na
účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady: oprava auta na
podnikateľské účely. Zmluva je opatrená podpisom žalobcu pričom je k podpisu uvedené: Boris Osvald-

Stolárstvo BORO. Súčasťou Zmluvy bol aj Splátkový kalendár, kde bol žalobca opätovne označený
ako Boris Osvald- Stolárstvo BORO, pričom Splátkový kalendár podpísal ako dlžník s označením Boris
Osvald- Stolárstvo BORO.

25.Rovnako sa vyššie uvedené skutočnosti týkajú aj druhej Žiadosti o úver zo dňa 12.11.218 a následne

uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 253749-37001 zo dňa 13.11.2018.

26.Tvrenia žalovaného, že nejde o vzťah spotrebiteľský potvrdzuje aj vyjadrenie B. A., ktorá za
žalovaného so žalobcom komunikovala vo vzťahu k zmluvám o úvere, ktorá uviedla, že žalobca reagoval
na jej inzerát zo žiadosťou o pôžičku. Následne spolu komunikovali mailom alebo SMS, vzhľadom

na zdravotné postihnutie žalobcu. Doklady potrebné k spracovaniu jej poslal žalobca do mailu, na
základe čoho vypracovala pre neho ponuku. Pôžička mu bola schválená, dohodli si osobný kontakt,
žalobca Zmluvy podpísal, kópie dostal. Nejasnosti alebo otázky, ktoré žalobca mal si písali na A4. Všetky
potrebné dokumenty dostal, kde mal jasne napísané podmienky či už splácania, poskytnutia, čo si mohol
preštudovať. Ten istý postup bol aj pri poskytnutí druhej pôžičky, kde mu bolo vyhovené zo strany PROFI

CREDIT-u, pretože spĺňal podmienky. Uviedla, že si stojí za tým, že žalobca bol riadne oboznámený
s podmienkami a porozumel čo podpisuje. Mal možnosť si Zmluvy preštudovať, nakoľko dostal kópie,
a ak by s niečím nesúhlasil mal možnosť do 14 dní peniaze vrátiť.

27.Súd poukazuje aj na nie úplne zodpovedné konanie žalobcu pri uzatváraní Zmlúv, nakoľko uviedol, že

Zmluvy si neprečítal, nakoľko dôveroval pani A.. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca vykonáva
podnikateľskúčinnosťodroku2011,pretosaodnehodôvodneočakávazodpovednýprístupkzmluvným
vzťahom. Na ťarchu žalovaného nemôže byť ani skutočnosť, že žalobca neuviedol úver v rámci svojho
daňového priznania. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že nevedel, že vstupuje do zmluvných vzťahov
so žalobcom ako fyzická osoba – podnikateľ, a to na základe už vyššie konštatovaných skutočností

(odstavec 24.-26.). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že peniaze z úverov nepoužil na podnikanie, ale na
splatenie predchádzajúcich úverov, z obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva účel poskytnutia úveru. Pokiaľ
žalobca nevyužil poskytnuté úvery na účel uvádzaný v zmluvách porušil tým zmluvné ustanovenia.

28.Definíciu spotrebiteľskej zmluvy, dodávateľa a spotrebiteľa uvádza § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho

zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj zákon č. 129/2010

Z.z. v ustanovení § 2 písm.a/ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy definuje spotrebiteľa ako
fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca so žalovaným neuzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a nejde ani o Zmluvu spotrebiteľskú.29.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzatvára, že žalobca vstúpil do vzťahu so žalovaným
v súvislosti s uzavretými úverovými zmluvami ako podnikateľský subjekt a nemôže požívať ochranu ako

spotrebiteľ.

30.Rozhodcovským rozsudkom súdu zriadeného spoločnosťou sp. zn. 67/08/21 Mo zo dňa 04.02.2022
bola žalobcovi (v tom konaní žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v tom konaní
žalobcovi) sumu 9.028,17 € a iné. Žalovaný si nárok uplatnil s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o úvere

č. XXXXXX zo dňa 13.11.2018. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že nárok žalovaného bol posúdený
s poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní. Zároveň rozhodcovský
súd konštatoval, že vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko žalobca (v tom
konaní žalovaný) bol v čase uzatvorenie zmluvy podnikateľským subjektom a pri vzniku ktorého je zo
zmluvy o úvere zrejmé, že sa mal týkať jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu
(v tom konaní žalovaného ) oznámení zo dňa 30.08.2021 na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej

prílohámvlehote15dníoddoručenia.Žalobcaoznámenieprevzaldňa15.10.2021.Vlehoteaanineskôr
sa k žalobe nevyjadril. Rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozsudku bližšie venoval aj vysvetleniu,
prečoosobužalobcu(vtomkonanížalovaného)posúdilakoosobu-podnikateľa.Rozsudokbolžalobcovi
(v tom konaní žalovanému) doručený dňa 11.03.2022.

31.Ďalším Rozhodcovským rozsudkom súdu zriadeného spoločnosťou sp. zn. 63/08/21 Mo zo dňa
04.02.2022 bola žalobcovi (v tom konaní žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v tom
konaní žalobcovi) sumu 8.837,91 € a iné. Žalovaný si nárok uplatnil s poukazom na uzatvorenú Zmluvu
o úvere č. XXXXXX zo dňa 12.10.2018. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že nárok žalovaného
bol posúdený s poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní. Zároveň

rozhodcovský súd konštatoval, že vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko
žalobca (v tom konaní žalovaný) bol v čase uzatvorenie zmluvy podnikateľským subjektom a pri vzniku
ktorého je zo zmluvy o úvere zrejmé, že sa mal týkať jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodcovský súd
vyzval žalobcu (v tom konaní žalovaného) oznámení zo dňa 30.08.2021 na podanie žalobnej odpovede
k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia. Žalobca oznámenie prevzal dňa 15.10.2021.

V lehote a ani neskôr sa k žalobe nevyjadril. Rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozsudku bližšie
venoval aj vysvetleniu, prečo osobu žalobcu (v tom konaní žalovaného) posúdil ako osobu- podnikateľa.
Rozsudok bol žalobcovi (v tom konaní žalovanému) doručený dňa 11.03.2022.

32.Súd poukazuje na skutočnosť, že v oboch rozhodcovských konaniach boli žalobcovi riadne doručené

žaloby, výzvy a prílohy, ku ktorým sa v stanovenej lehote 15 dní od ich doručenia nevyjadril, žiadne
skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Nespochybnil ani to, že obe Zmluvy o úvere uzatvoril ako
podnikateľský subjekt, pričom rozhodcovský súd svoje úvahy o jeho podnikateľskej činnosti riadne
a zrozumiteľne vysvetlil.

33.Na posúdenie nároku žalobkyne súd musí aplikovať ustanovenie zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní s odkazom na ustanovenie § 1, § 2 a § 4. Nie je možné vec podriadiť pod
zákonnú úpravu zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko uvedený
zákonsavzťahujenaspotrebiteľskérozhodcovskékonanie,čoniejeprípadžalobyžalobkyne,vzhľadom
na už vyššie konštatované skutočnosti.

34.Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi boli rozhodcovské rozsudky doručené dňa 11.03.2022 a žalobu
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podal dňa 10.05.2022, čiže v zákonom stanovenej lehote.

35.Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby
účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
účastník rozhodcovského konania preukáže, skutočnosti uvedené v § 40 ods.1 písm.a/ zákona
č. 244/2002 Z.z. Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 odseku 1 písm. a)

súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods.4 zákona č. 244/2002 Z.z.)36.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca v rozhodcovských konania žiadny
z dôvodov uvedený v § 40 ods.1 písm.a/ zákona č. 244/2002 Z.z. v lehote na to stanovenej a ani bez
zbytočného odkladu nenamietal. Táto skutočnosť medzi stranami sporu bola nesporná. Pokiaľ by ich aj

žalobca namietal, súd by na dôvody zrušenia rozhodcovských rozsudkov neprihliadol. Vzhľadom na to,
že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, súd jeho žalobu zamietol.
37.Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), každý
má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný
stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci

priberie súd tlmočníka.

38.Podľa § 155 ods.2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

39.Vzhľadom na to, že žalobca je hluchonemí, súd do konania pribral tlmočníka z odboru posunková

reč Mgr. Petra Marčeka. Súd tlmočníkovi priznal odmenu za vykonané úkony v rozsahu 100 %, pričom
o ich výške rozhodne samostatným uznesením, Trovy s tým spojené, znáša štát v rozsahu 100 %.

40.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41.Žalovaný bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

42.Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v prípade zamietnutia žaloby žiada, aby súd
žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na
mentálnu a finančnú situáciu žalobcu.

43.Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§

257 CSP). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú
prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru

o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). V sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255
CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy

v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa §
255a nasl.CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu,
že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len

výnimočne,másatovykladaťprísnereštriktívne.Rozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§
257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2
M Cdo 17/2009).
44.Výnimočnosť, pre ktorú by súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal nespočíva v okolnostiach

danej veci (žalobca pri náležitej opatrnosti mal vedieť do akého zmluvného vzťahu so žalovaným
vstupuje, žalobca nespochybňoval tvrdia žalovaného v rozhodcovskom konaní, že je podnikateľským
subjektom...). Ani skutočnosť, že žalobca je osobou hluchonemou, nie je bez ďalšieho dôvodom na
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalobca je SZČO, vykonáva podnikateľskú činnosť,pričom každá podnikateľská činnosť prioritne smeruje k dosiahnutiu zisku. Žalobca, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, síce v priebehu sporu doručil daňové priznanie ako aj výpisy z účtu žalobcu
(síce na preukázanie iných skutočností), tieto sú však z rokov 2017-2019, čiže nie z aktuálneho obdobia.

Pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal nepriznať náhradu trov konania s poukazom na finančnú
situáciu žalobcu, túto nijakým spôsobom nešpecifikoval, nepreložil súdu žiadne relevantné doklady.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nie je možná aplikácia ustanovenia § 257 CSP,
smerujúca k nepriznaniu náhrady trov konania žalovanému.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice

súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).