Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321205586
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1321205586.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom B., C. D. E. XXXX/X, proti oprávnenej F. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., G. X, zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárova 83, v konaní o zrušenie
vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k.

B3-40Pc/14/2021-158 zo dňa 22.1.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 22.1.2025 Mestský súd Bratislava zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére s účinnosťou od 1.9.2021.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľ argumentoval tým, že dcéra ukončila štúdium na vysokej
škole, nepokračuje v štúdiu na žiadnej inej škole a nepripravuje sa tak na svoje budúce povolanie. Podľa
navrhovateľasúsplnenévšetkypodmienkynato,abysúdzrušiljehovyživovaciupovinnosťvočiplnoletej
dcére, ktorá je schopná sama sa živiť. Odporkyni/oprávnenej z výživného sa návrh nepodarilo doručiť,
súd jej z tohto dôvodu predvolanie a návrh doručoval na úradnú tabuľu súdu. Pretože súd vychádzal iba
zo skutočností uvedených v návrhu, keď odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, postupoval podľa ust. § 62

ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Keďže z tvrdení navrhovateľa
dospel súd k záveru, že odporkyňa je schopná sama sa živiť a ďalej sa nepripravuje štúdiom na svoje
budúce povolanie, súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušil rozsudkom zo dňa
19.7.2023 s účinnosťou ku dňu podania návrhu, t. j. 13.10.2021.
Proti tomuto rozsudku oprávnená z výživného podala odvolanie, na základe ktorého odvolací súd

uznesením zo dňa 8.8.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu na ďalšie
konanie, dôvodiac tým, že súd nevykonal riadne dokazovanie, návrh spolu s prílohami a predvolanie
na pojednávanie oprávnenej nedoručil riadne, ale iba na úradnú tabuľu súdu, čím porušil jej právo na
spravodlivý proces.
Súd uskutočnil dňa 22.1.2025 pojednávanie v zmysle ustanovenia § 180 CSP v neprítomnosti
navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 4.11.2024 zo zdravotných

dôvodov.
Oprávnená z výživného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je študentkou Masarykovej
univerzity - Lekárska fakulta v Brne, je v 3. semestri magisterského študijného programu Všeobecné
lekárstvo. Súdu zároveň krátkou cestou predložila potvrdenie o štúdiu na vysokej škole. Privyrába si
brigádnicky v spoločnosti H., jej mesačný príjem z brigád je v sume 100 – 150 eur, vníma to iba ako
prilepšenie, pri tak náročnom štúdiu ako je medicína môže počas semestra pracovať maximálne jednu

sobotu v mesiaci. Navrhovateľ uviedol, že bola zamestnaná vo firme B. B. v čase od 23.8.2021 do
22.8.2022, čo je síce pravdou, ale v rozhodnom čase jej otec neplatil žiadne výživné. Na MasarykovejuniverzitevBrnezačalanajprvštudovaťvodboreNutričnáterapiaod1.9.2022,prvýškolskýrokuzavrela
v tomto odbore a potom sa na druhý pokus dostala na Lekársku fakultu, kde je študentkou od 1.9.2023.
Bývanie má zabezpečené v zdieľanom prenajatom byte v I., kde mesačne platí 300 eur, mimo bývania

má náklady na stravu, cestovanie a štúdium minimálne 400 eur mesačne. Náklady na štúdium jej v
plnom rozsahu zabezpečuje matka.
Súd konštatoval, že postupoval podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Z potvrdenia oprávnenej z výživného vyplýva, že je študentkou denného štúdia Lekárskej

fakulty Masarykovej univerzity v Brne od 1.9.2023 a riadne sa štúdiom pripravuje na svoje budúce
povolanie. Preto súd návrh navrhovateľa, aby bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť, naposledy
určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 51P/534/2014-330, zo dňa 26.10.2016, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/349/2017-358, zo dňa 24.10.2017, v
sume 170 eur mesačne; ako nedôvodný zamietol.

2.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Odvolateľ namietal správnosť napadnutého rozhodnutia poukazujúc na to, že návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti podal v októbri 2021, pričom dcéra sama vo výpovedi pred súdom uviedla, že

v čase od 1.9.2021 do 1.9. 2022 neštudovala a pracovala vo firme B., B..
Odvolateľ má za to, že k ukončeniu jeho vyživovacej povinnosti došlo dňa 31.8.2021, súd mal o zrušení
vyživovacejpovinnostirozhodnúťanáslednesidcéramohlapodaťnávrhnaopätovnéurčenievýživného
od 1.9.2022, nakoľko zákon nepozná prerušenie výživného, keď dieťa po dobu roka neštuduje. Poprel,
že by v tom čase výživné neplatil, tvrdil, že peniaze v septembri a októbri 2021 dcére poslal, i keď v tom

čase neštudovala a pracovala. O tom, že dcéra teraz študuje, vie, ale takúto vedomosť nemohol mať
v roku 2021, pričom dcéra aj za obdobie, keď neštudovala, výživné od neho vymáha prostredníctvom
exekútora.

3.

Oprávnená plnoletá dcéra navrhovateľa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť s tým, že vychádza z aktuálneho stavu a je
v súlade so zákonom nakoľko od 1.9.2023 je študentkou lekárskej fakulty Univerzity Masarykovej v Brne
a popri štúdiu si občasne iba brigádnicky privyrába, čo nemá vplyv na trvanie alebo výšku vyživovacej
povinnosti otca.

Jej mesačné náklady spojené so štúdiom vo výške cca 700 eur v plnom rozsahu hradí matka, povinný
dlhodobo prejavuje snahu neprispievať jej výživným a ani v období 08/2021-08/2022 si svoju vyživovaciu
povinnosť voči nej neplnil.

4.

Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok)
Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP

Súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 220 ods. 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok)
V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky

procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre

maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

5.
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu
a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa.

6.
Svojim predchádzajúcim rozhodnutím vo veci – uznesením č.k. 14CoP/148/2023-101 zo dňa 8.8.2024
odvolací súd zrušil rozsudok zo dňa 19.7.2023, ktorým súd prvého stupňa návrhu vyhovel a vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči plnoletej dcére F. s účinnosťou od 13.10.2021 zrušil na základe tvrdení
navrhovateľa, že dcéra je schopná sama sa živiť a nepripravuje sa štúdiom na svoje budúce povolanie.

Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval porušenie práva dcéry navrhovateľa nielen
realizovaním konania v jej neprítomnosti bez zisťovania miesta jej pobytu, ale aj obsahovými
nedostatkami rozhodnutia neposkytujúceho v odôvodnení odpovede na základné otázky konania, a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s upozornením na potrebu uplatnenia vyšetrovacieho
princípu a preukázania objektívneho stavu veci.

7.
Podľa zistenia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní po vrátení mu veci právnym
názorom odvolacieho súdu dôsledne neriadil, keď síce zabezpečením účasti oprávnenej na pojednávaní
vo veci odstránil nedostatok svojho postupu vo vzťahu k tejto účastníčke konania, avšak relevantné

dokazovanie nevykonal a svoje nové rozhodnutie opätovne zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.

8.
Podľa odôvodnenia rozsudku v bode 11. jediným dôvodom zamietnutia návrhu zo dňa 13.10.2021,
ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči dcére F. s účinnosťou od

1.9.2021, bolo zistenie súdu prvého stupňa, že dcéra navrhovateľa je od 1.9.2023 študentkou denného
štúdia Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Na tvrdenia navrhovateľa o tom, že v čase začatia konania mala podľa jeho vedomosti dcéra pracovať,
súd nereflektoval napriek tomu, že sama oprávnená vo svojej výpovedi potvrdila zamestnanecký pomer
vo firme B. B. v období od 23.8.2021 do 22.8.2022. Túto informáciu súd nielenže nepreveroval, ale

pri vyhodnotení skutkového stavu veci ani nespomenul, pričom neuviedol ani žiaden dôvod, pre ktorý
k argumentácii navrhovateľa v tomto smere a k tvrdeniam oprávnenej neprihliadol, prečo ich prípadne
považoval za nerelevantné z hľadiska predmetu sporu.

9.

Právna úprava vyživovacej povinnosti nevylučuje, aby v situácii, keď v priebehu konania o návrhu na
zrušenie vyživovacej povinnosti nastali (boli zistené) okolnosti odôvodňujúce prijatie záveru o naplnení
podmienok jej zrušenia a tieto následne v priebehu konania aj „odozneli“, rozhodol súd o zrušení
vyživovacej povinnosti povinného iba za určité, presne vymedzené, obdobie (pokiaľ zákon v súvislosti
so zmenou pomerov pripúšťa opätovné priznanie výživného po predchádzajúcom zrušení vyživovacej

povinnosti, nie je dôvodné usudzovať, že by zrušenie vyživovacej povinnosti na konkrétne obdobie bolo
s ním v rozpore).
Preto, ako v danom prípade vyplýva z predmetu konania jasne identifikovaného návrhom na zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa, bol súd prvého stupňa v konaní povinný primárne sa zaoberať
otázkou, či nenastala navrhovateľom tvrdená zmena pomerov odôvodňujúca zrušenia vyživovacej

povinnosti, pre posudzovanie ktorej bez pochybností je významným obdobie nie zanedbateľného
rozsahu, počas ktorého sa plnoletá dcéra navrhovateľa podľa tvrdenia účastníkov nepripravovala
štúdiom na budúce povolanie a bola schopná sa zamestnať v pracovnom pomere.

10.

Dôvod ignorovania tejto okolnosti súdom prvého stupňa, ktorý sa nemôže uspokojiť so zistením, že
plnoletá dcéra navrhovateľa ku dňu rozhodnutia študuje, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je
odvolaciemusúduzrejmý,ktoráskutočnosťzpohľadu(ne)vysporiadaniasasovšetkýmiprerozhodnutie
relevantnými okolnosťami prípadu a nie zjavne nerelevantnou argumentáciou účastníkov spôsobujenepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia, porušenie práva účastníkov na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia (ktorému právu zodpovedá povinnosť súdu odôvodniť rozsudok dôsledne
v súlade s požiadavkami procesného predpisu), ktoré je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

11.
Vychádzajúczvyššiekonštatovanéhozásadnéhonedostatkupostupuarozhodnutiasúduprvéhostupňa

odvolací súd napadnutý rozsudok ako síce druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci, ale, rovnako
ako jeho rozhodnutie predchádzajúce, neposkytujúce odvolaciemu súdu podklad pre preskúmanie jeho
vecnej správnosti a súčasne vyžadujúce doplnenie dokazovania v jeho základnom rozsahu, výnimočne
opätovne (§ 390 písm. d) CSP) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a doplnenie dokazovania v už naznačenom smere.

12.
Súd prvého stupňa, viazaný v ďalšom konaní právnym názorom odvolacieho súdu, po vyhodnotení
dôkazov a vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie účastníkov svoje nové rozhodnutie
odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

13.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohoto odvolacieho konania.

14.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).