Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623206202
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7623206202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XX a 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., F. XXX/X, oboch zastúpených JUDr. Tiborom
Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, IČO: 35 507 128 proti žalovanému: F. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom v E., G. XXX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/97/2023-95 zo dňa 17. októbra 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok vo výroku č. II., III.

II. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1 rade sumu 2400,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne od 2.7.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcov podanej na súd prvej
inštancie dňa 14.12.2023, v ktorej žalobcovia žiadali, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť im sumu
32.400,00 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedli, že dňa 28.6.2022 bol žalobcovi v 1. rade zadržaný
vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom alkoholu za čo dostal peňažný trest vo výške 200,00 eur a zákaz
riadiť motorové vozidlá na dva roky. Následne hľadal niekoho, kto by mu pomohol, aby vodičský preukaz
mu bol vrátený skôr. Žalobkyňa v 2. rade mu poradila, že jej kamarátky muž má známeho advokáta,

ktorý by mu vedel pomôcť, aby vodičský preukaz mal vrátený po polke trestu. Dňa 7.7.2022 sa stretol so
žalovaným, ktorý mu uviedol, že mu vie pomôcť a že má známeho advokáta. Vypýtal si od neho 1.000,00
eur, ktoré mu ešte v ten deň odovzdal. Dňa 8.7.2022 spoločne šli do Košíc do kancelárie H. B. I., ktorý
uviedol, že to vybaví do mesiaca október 2022 a dohodli sa na sume 5.000,00 eur, spísali dohodu, plnú
mocadohodlisa,žeovšetkomhobudeinformovaťcezžalovaného.Dňa8.7.2022odovzdalžalovanému
5.000,00 eur, ktoré boli pre advokáta. Neskôr zistil, že advokátovi žalovaný odovzdal len 3.500,00 eur
a 1.500,00 eur si nechal. Následne si vypýtal ďalších 5.000,00 eur. Dňa 11.7.2022 odovzdal žalovanému

sumu 2.900,00 eur, dňa 13.7.2022 sumu 1.900,00 eur, dňa 15.7.2022 sumu 5.400,00 eur, dňa 20.7.2022
sumu 3.700,00 eur. Žalovaný uvádzal, že tieto finančné prostriedky sú potrebné na urýchlenie vrátenia
vodičského preukazu. Svedkom odovzdania finančných prostriedkov bola žalobkyňa v 2. rade, keďže sa
jednalo o ich spoločné prostriedky. V období od 20.7.2022 do 16.8.2022 žiadal žalovaný ďalšie finančnéprostriedky, z jeho strany došlo aj k vyhrážkam, že v prípade neodovzdania finančných prostriedkov
spôsobí im ujmu na zdraví. Preto si požičali peňažné prostriedky od matky žalobcu v 1. rade a odovzdali
žalovanému v celkovej výške 11.000,00 eur. Následne žalobca podal trestné oznámenie na žalobcu pre

zločin podvodu, ktoré vyšetrovateľ uznesením zo dňa 14.9.2023 zastavil.

3. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, neskôr v priebehu konania potvrdil prevzatie sumy
5.900,00 eur od žalobcov, z čoho 5.000,00 eur mal odovzdať a 900,00 eur bola jeho dohodnutá odmena
so žalobcami.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle
ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), súd prvej inštancie dospel k záveru, že
predmetom tohto konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného žalobcom,
keďže v období od 7.7.2022 do 16.8.2022 mali žalobcovia odovzdať žalovanému finančné prostriedky
spolu v sume 32.400,00 eur a to z dôvodu vybavenia vrátenia vodičského preukazu žalobcovi v 1. rade,

ktorý mu bol zadržaný dňa 28.6.2022 a to ešte pred uplynutím polovice výkonu trestu zákazu riadiť
motorové vozidlo, ktorý mu bol uložený na dobu dvoch rokov s tým, že žalovaný v konaní potvrdil,
že od žalobcov prevzal celkovo sumu 5.900,00 eur, z čoho 5.000,00 eur mal odovzdať právnikovi
a 900,00 eur bola jeho odmena dohodnutá so žalobcami. Keďže obaja žalobcovia potvrdili, že finančné
prostriedky, ktoré mali odovzdať žalovanému boli vyberané z účtu žalobcu v 1. rade, na ktorom boli

len jeho finančné prostriedky a z pôžičky od matky a bratranca žalobcu v 1. rade, čo bolo aj potvrdené
výsluchom svedkyne F. I., ktorá potvrdila poskytnutie pôžičky v celkovej sume 11.000,00 eur žalobcovi
v 1. rade s tým, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade uzatvorili manželstvo až dňa 10.10.2023,
mal súd za to, že žalobkyňa v 2. rade nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaná, keďže išlo
o finančné prostriedky výlučne len žalobcu v 1. rade a ani nešlo o spoločné peňažné prostriedky

žalobcov. Rovnako dokazovaním mal súd za preukázané, že celkovo v inkriminovanej dobe žalobca
v 1. rade uskutočnil výber finančných prostriedkov z jeho účtu vo výške 20.000,00 eur plus pôžička od
matky žalobcu vo výške 11.000,00 eur a od jeho bratranca vo výške 1.000,00 eur, teda celkovo ide
o sumu 32.000,00 eur a keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca odovzdal žalovanému
za účelom vrátenia vodičského preukazu sumu 5.900,00 eur, čo potvrdil aj žalovaný na pojednávaní

dňa 17.10.2024 s tým, že sumu vo výške 3.500,00 eur odovzdal advokátovi H. B. I. a sumu 900,00 eur
si ponechal ako odmenu za vybavenie vodičského preukazu, tak vo výške 2.400,00 eur (5.900,00 eur
– 3.500,00 eur) došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, o ktorom súd aj rozhodol
vo výroku pod č. I., pričom súd v prevyšujúcej časti žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcu v 1. rade zamietol, vychádzajúc z dôkazného bremena strán sporu. Z dôvodu nepreukázania

vzniku bezdôvodného obohatenia súd žalobu, pokiaľ sa týka žalobcu v 1. rade nad sumu 2.400,00 eur
zamietol vo výroku pod č. II. s tým, že vo výroku pod č. I. žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2.400,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 2.7.2024
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods.
1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 2 CSP, vychádzajúc z pomerného úspechu strán sporu a keďže žalobcovia sa v konaní domáhali
zaplatenia istiny vo výške 32.400,00 eur a súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.400,00 eur,
tak v konaní bol úspešnejší žalovaný. Žaloba bola zamietnutá v časti zaplatenia istiny 30.000,00 eur,

čo predstavuje 93 % zo žalovanej istiny. Suma 2.400,00 eur priznaná žalobcovi predstavuje 7 % zo
žalovanej istiny. Žalovaný bol úspešnejší v rozsahu 86 % (93 % mínus 7 %) a v tomto rozsahu bola
priznaná náhrada trov žalovanému. V konaní neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)stým,žeovýšketrovbuderozhodnutésamostatným
rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti výrokom rozsudku pod č. II. a III. z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP,
pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podali odvolanie
žalobcovia a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok zrušil v napadnutých výrokoch, prípadne zmenil

a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 30.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 30.000,00 eur od 2.7.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň priznal žalobcovi v 1. rade voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Poukazovali na popieravé stanovisko žalovaného od začiatku konaniaa s odkazom na citované ust. § 187 ods. 1, 2 CSP, § 191 ods. 2 CSP s tým, že pri rozhodnutí o nároku
na náhradu trov konania súd nezohľadnil skutočnosti uvádzané ako dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle ust. § 257 CSP.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako odvolanie podané
včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a to proti výrokom

podč.II.aIII.napadnutéhorozsudku,beznariadeniapojednávaniavzmysle§385ods.1CSP,vrozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcov v 1. a 2. rade.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.2.2026 o 11,15 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 215//II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 3.2.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a
preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalobcov sú totožné s ich procesným útokom, s
ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle
§ 185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore,

ktoré vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne
posúdil. Keďže odôvodnenie rozhodnutia spĺňa zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP, svojim
konaním neodňal súd prvej inštancie žalobcovi právo na spravodlivý proces.

15. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.17. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

18.Podľa§191CSPdôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (1).
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2).

19. Odvolací súd uvádza, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému
o zaplatenie sumy 32.400,00 eur s príslušenstvom a to z dôvodu, že dňa 28.6.2022 bol žalobcovi v 1.
rade zadržaný vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom alkoholu za čo dostal peňažný trest vo výške
200,00 eur a zákaz riadiť motorové vozidlá na dva roky. Následne hľadal niekoho, kto by mu pomohol,
aby vodičský preukaz mu bol vrátený skôr. Žalobkyňa v 2. rade mu poradila, že jej kamarátky muž má

známeho advokáta, ktorý by mu vedel pomôcť, aby vodičský preukaz mal vrátený po polke trestu. Dňa
7.7.2022 sa stretol so žalovaným, ktorý mu uviedol, že mu vie pomôcť a že má známeho advokáta,
pričomsivypýtalodneho1.000,00eur,ktorémueštevtendeňodovzdal.Následne8.7.2022spoločnešli
do Košíc do kancelárie H. B. I., ktorý uviedol, že to vybaví do mesiaca október 2022 a dohodli sa na sume
5.000,00 eur, spísali dohodu, plnú moc a dohodli sa, že o všetkom ho bude informovať cez žalovaného.

Dňa 8.7.2022 odovzdal žalovanému 5.000,00 eur, ktoré boli pre advokáta. Neskôr zistil, že advokátovi
žalovaný odovzdal len 3.500,00 eur a 1.500,00 eur si nechal. Následne si vypýtal ďalších 5.000,00
eur. Dňa 11.7.2022 odovzdal žalovanému sumu 2.900,00 eur, dňa 13.7.2022 sumu 1.900,00 eur, dňa
15.7.2022 sumu 5.400,00 eur, dňa 20.7.2022 sumu 3.700,00 eur. Žalovaný uvádzal, že tieto finančné
prostriedky sú potrebné na urýchlenie vrátenia vodičského preukazu. Svedkom odovzdania finančných

prostriedkov bola žalobkyňa v 2. rade, keďže sa jednalo o ich spoločné prostriedky. V období od
20.7.2022 do 16.8.2022 žiadal žalovaný ďalšie finančné prostriedky, z jeho strany došlo aj k vyhrážkam,
že v prípade neodovzdania finančných prostriedkov spôsobí im ujmu na zdraví. Preto si požičali peňažné
prostriedkyodmatkyžalobcuv1.radeaodovzdaližalovanémuvcelkovejvýške11.000,00eur.Následne
žalobca podal trestné oznámenie na žalobcu pre zločin podvodu, ktoré vyšetrovateľ uznesením zo dňa

14.9.2023 zastavil. V priebehu konania žalovaný potvrdil prevzatie finančnej čiastky vo výške 5.900,00
eur, ktorú vo výške 5.000,00 eur odovzdal advokátovi a sumu 900,00 eur si ponechal na základe
vzájomnej dohody so žalobcami ako odmenu.

20. Z obsahu spisu je rovnako zrejmé, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, odbor

kriminálnej polície č. ČVS: ORP-814/4-VYS-PP-2022 zo dňa 14.9.2023 bolo zastavené trestné stíhanie
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona začaté na tom skutkovom
základe, že neznámy páchateľ v období od mesiaca júl 2022 do mesiaca august 2022 vyžiadal od
poškodeného A. I. z C. finančnú hotovosť vo výške 32.900,00 eur pod zámienkou, že poškodenému
dokáže vybaviť vrátenie v tom čase jeho zadržaný vodičský preukaz č. D., ktorý mu bol zadržaný dňa

28.6.2022 z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu, pričom neznámy páchateľ vedel, že to nedokáže
vybaviť no napriek tomu opakovane žiadal a bral finančnú hotovosť od poškodeného a túto doposiaľ
nevrátil, čím takto neznámy páchateľ uvedením poškodeného do omylu, obohatil sa na jeho majetku a
spôsobil mu škodu vo výške 32.900,00 eur. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

21. Uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves 3Pv 29/23/8810-12 zo dňa 26.10.2023 bolo
zamietnutá sťažnosť oznamovateľa A. I. proti uzneseniu ČVS: ORP-814/4-VYS-PP-2022 zo dňa
14.9.2023. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia, poškodený odovzdal F. F. finančnú hotovosť

na báze dobrovoľnosti, pričom ak sa nedohodli za akým konkrétnym účelom mu odovzdáva finančnú
hotovosť, tak má nárok na vydanie finančných prostriedkov z titulu bezdôvodného obohatenia.

22. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/7/2024-362 zo dňa 29.7.2024, ktorý
do výroku o vine a treste nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2024 bol F. F. uznaný vinným preto, že

dňa 22.2.2023 na mieste verejnosti prístupnom chytil a následne sotil poškodenú D. B. na zem, kde
ju minimálne raz kopol nohou do tváre v oblasti nosa a dvakrát do hrudníka, čím poškodenej spôsobil
zlomeninu nosovej kosti bez posunu úlomkov a pomliaždenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti s dobouliečenia,čímspáchalprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonaaprečinvýtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

23. Predmetom tohto konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného žalobcom.
K bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť tým, že žalobcovia v období od 7.7.2022 do 16.8.2022
mali odovzdať žalovanému finančné prostriedky spolu v sume 32.400,00 eur s tým, že k odovzdaniu
peňažných prostriedkov žalovanému malo dôjsť z dôvodu vybavenia vrátenia vodičského preukazu
žalobcovi v 1. rade, ktorý mu bol zadržaný dňa 28.6.2022 a to ešte pred uplynutím polovice výkonu trestu

zákazu riadiť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený na dobu dvoch rokov. Žalovaný v konaní potvrdil,
že od žalobcov prevzal celkove sumu 5.900,00 eur, z čoho 5.000,00 eur mal odovzdať právnikovi a
900,00 eur bola jeho odmena dohodnutá so žalobcami.

24. Žaloba žalobkyne v 2. rade bola zamietnutá z dôvodu nedostatku jej aktívnej legitimácie v spore,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky vyberané v období od 7.7.2022 do 16.8.2022

boli výlučnými prostriedkami žalobcu v 1. rade vyberané z dôvodu vrátenia vodičského preukazu,
ktoré mali byť odovzdané žalovanému za týmto účelom, pričom žalobcovia uzavreli manželstvo až dňa
10.10.2023 a z dôvodu nepreukázania opaku žalobkyňou v 2. rade, je tak vecne správne rozhodnutie vo
výroku pod č. II. napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2. rade.

25. Vecne správne preto súd prvej inštancie následne vychádzal z preukázanej skutočnosti a jej vecnej
správnosti, že išlo o výlučné prostriedky žalobcu v 1. rade a keďže žalovaný v priebehu konania potvrdil
prevzatie sumy 5.900,00 eur od žalobcu a jej odovzdanie advokátovi H. B. I. vo výške 3.500,00 eur
a vo výške 900,00 eur si žalovaný túto sumu ponechal ako odmenu, tak v prevyšujúcej časti, t.j.

v časti sumy 2.400,00 eur, aj podľa odvolacieho súdu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle ust. § 451 OZ, keďže dôkazné bremeno o tom, že práve v žalovanej výške prevzal
žalovaný od žalobcu žalovanú sumu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a keďže v konaní preukázaný
opak nebol, sa odvolací súd s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie o neunesení dôkazného bremena v rozsahu zamietavom nad 2.400,00 eur, o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcom rozsahu vo výroku pod č. II. napadnutého rozsudku.

26. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových záverov (skutkových zistení) a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a
neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko ani počas

odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobcov, než ako rozhodol súd prvej
inštancie, ktorý stranám sporu vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a
realizovali všetky svoje procesné práva a nimi uplatnený nárok aj preukázali.

27. Preto sa odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so správnym,
presvedčivým a zákonu zodpovedajúcim odôvodnením rozsudku v jeho napadnutej časti a dôvody, na
ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá

CSP). So zreteľom na to, že: a) odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval
tie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, b) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre

rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
rozhodnutia,ktorésavrámcikonaniaoopravnomprostriedkupreskúmavalo(por.napr.IV.ÚS350/2009,
IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 druhá veta CSP na
zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov dodáva nasledovné:

28. Odvolací súd konštatuje, že rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledokhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl.
CSP alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebožebypoužitézákonnéustanovenianesprávnevyložil,aksúdprvejinštancievyhovelžalobežalobu

len sčasti a nie v celom rozsahu a procesný útok preukazujúci nárok žalobcov nad sumu 2.400,00 eur
vyhodnotil ako nedôvodný, vychádzajúci z úsudku, že žalobcovia na svoje tvrdenia neuniesli dôkazné
bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané
ich tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v neprospech žalobcu v 1. rade, ako
aj žalobkyne v 2. rade, keďže nešlo o spoločné finančné prostriedky. Zmyslom dôkazného bremena je

totižto umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola buď pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku
nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ust. § 132 ods. 1 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté)
nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Na tomto mieste je
odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v názore, že žalobca v 1. rade nárok nad sumu 2.400,00

eur, na podporu svojich tvrdení v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by uplatnený nárok
v celom rozsahu preukázal.

29. Zo všetkých uvedených dôvodov je podľa posúdenia odvolacieho súdu nutné konštatovať, že

odvolacie námietky žalobcov nie sú opodstatnené a preto nimi uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané
a keďže napadnutý rozsudok je vo výrokoch pod č. II. a III. vecne správny, preto ho odvolací súd podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania pod č. III., keďže súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 51. konštatoval, že „v konaní neboli zistené dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP“, ktoré ani v odvolacích námietkach žalobcovia konkretizovali.

30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd nepriznal

nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania procesne úspešnému žalovanému voči neúspešným
žalobcom, keďže sa k odvolaniu žalobcov v odvolacom konaní nevyjadril.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).