Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53C/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100713
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Huňárová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:0924100713.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. X, D., proti žalovanej: JUDr. Dagmar
Mlejovej, vo veci písomného podania žalobcu zo dňa 09.10.2024 o prešetrenie veci z dôvodu ohýbania
práva a náhrady škody a sťaženia spoločenského uplatnenia v spojení s doplnením podania doručeným
súdu dňa 19.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podanie žalobcu zo dňa 09.10.2024 označené ako „Podnet č. 02- UKRADNUTÉ AUDI 100, ohýbanie

práva a spôsobenie mimoriadne vysokej škody postupom súdu ako i policajného šetrenia vo veci predaja
ukradnutého auta AUDI 100“ v spojení s doplnením podania doručeným súdu dňa 19.01.2026 o d m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 09.10.2024 podanie označené ako Podnet č. 02- UKRADNUTÉ AUDI 100,
ohýbanie práva a spôsobenie mimoriadne vysokej škody postupom súdu ako i policajného šetrenia

vo veci predaja ukradnutého auta AUDI 100“, obsahom ktorého bol opis udalostí v súvislosti s kúpou
motorového vozidla, ktoré bolo následne zhabané, nakoľko pochádzalo z trestnej činnosti. Predmetným
podaním sa domáha náhrady škody, vrátane nemajetkovej ujmy v ním vyčíslenej výške v súvislosti s
neúspešným uplatnením jeho nároku na vrátenie kúpnej ceny a hodnoty investovanej do vozidla, ako
aj ostatných nákladov.

2. Nakoľko z predmetného podania nebolo súdu zrejmé, voči komu uplatnený nárok smeruje, ďalej v
ňom absentoval žalobný petit v zmysle civilného kódexu, právny základ nároku a rovnako z neho nebolo
možné vyvodiť, z akého právneho titulu sa žalobca domáha ním požadovanej výšky náhrady škody
(nemajetkovej ujmy, sťaženia spoločenského uplatnenia, ujmy na zdraví...), vyzval žalobcu uznesením
zo dňa 11.12.2025, č. k. 53C/50/2025-47, aby vady podania označené ako „podnet“ v naznačenom
rozsahu odstránil. V tomto uznesení súd žalobcu náležite a dostatočným spôsobom poučil, akým

spôsobom má vady podania odstrániť a súčasne ho poučil o tom, že ak vytýkané vady podania v lehote
určenej súdom neodstráni a pre uvedené nedostatky nebude môcť súd pokračovať v konaní, podanie
žalobcu odmietne.

3. Na uvedené uznesenie reflektoval žalobca podaním zo dňa 17.01.2026, doručeným súdu dňa
19.01.2026 označeným ako „Odstránenie vád podania“, pričom jeho preskúmaním súd zistil, že

žalobca svoje podanie zo dňa 09.10.2024 v zmysle a rozsahu uznesenia zo dňa 11. 12.2025, č.
k. 53C/50/2025-47 nedoplnil a jasne a zrozumiteľne neuviedol súdom požadované náležitosti. Z
predmetného podania je zrejmé, že jeho obsah je totožný s obsahom pôvodného podania zo dňa
09.10.2024, v ktorom žalobca zmenil (len) fond písma a konkretizoval vyčíslenie škody, dožadujúc sa
pritom vyššej náhrady škody v porovnaní s prvým podaním, bez akéhokoľvek zdôvodnenia a predloženia
potrebných dôkazov o právnom základe uplatneného nároku.4. Na základe uvedeným spôsobom učineného doplnenia podania súdu ani po jeho doplnení v
naznačenom rozsahu nie je naďalej zrejmé, čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojich nárokov.

5. Posudzujúc komplexne predmetné podania žalobcu nemožno mať za to, že došlo k odstráneniu ich
neúplnosti, nezrozumiteľnosti a nejasnosti, čím žalobca doplňujúcim podaním svoje podanie účinne a
náležitým spôsobom nedoplnil. Zároveň je potrebné dodať, že dôvod, pre ktorý sa žalobca domáha
svojhonároku,nemôžeprameniťzjehonespokojnostispostupomarozhodnutímsúdovoprejednávanej
veci.

6. Na úvod súd konštatuje, že podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania
stanovené v ust. § 127 Civilného sporového poriadku. Zákonom stanovené náležitosti je potrebné
v podaní uviesť takým spôsobom, aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne aby ich
bolo možné vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností z textu podania. Za vadu podania sa považuje
predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom, ako aj neurčitosť alebo

nezrozumiteľnosť podania. Nezrozumiteľným podaním sa má na mysli také podanie, pri ktorom nie je
možné ani za aplikácie výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie
podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad
pochybnosť o individualizácii veci alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť.

7. Súd je oprávnený o podaní (ktoré malo byť žalobou) procesne rozhodnúť v zmysle ust. § 129 ods.
3 CSP len v prípade, ak toto podanie, aj napriek výzve súdu na jeho doplnenie a opravu, aj naďalej
trpí takým nedostatkom podstatných náležitosti návrhu/žaloby, že tieto (nedostatky) sú prekážkou, ktorá
bráni súdu riadne v konaní pokračovať a rozhodnúť.

8. S poukazom na skutočnosť, že aj napriek výzve a popísanému postupu na doplnenie podania
obsiahnutému v uznesení súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobca súdom poučený, v akom rozsahu
a akým spôsobom má doplniť a opraviť svoj nejasný a nezrozumiteľný návrh, ktorý nemal náležitosti
kvalifikovaného návrhu, nie je možné konštatovať, že žalobca v intenciách uznesenia svoje neúplné a
nezrozumiteľné podanie doplnil a spresnil tak, aby ho bolo možné vzhľadom na zákonné kritériá žaloby

považovať za dostatočne kvalifikovaný návrh/žalobu na to, aby súd mohol začať v jeho intenciách konať.

9. Podanie žalobcu nesporne trpí takými závažnými hmotnoprávnymi i procesnými nedostatkami, ktoré
nie je možné ďalším procesným postupom súdu odstrániť a preto ide o taký nedostatok, ktorý bráni
súdu riadne v konaní pokračovať. Predovšetkým súdu nie sú zrejmé skutkové a právne základy nároku,

ktorého sa žalobca mieni domáhať žalobou; pokiaľ ide o sporové konanie, v ktorom sa v plnej miere
uplatňuje zásada dispozičná a kontradiktórnosť konania, nie je úlohou súdu suplovať povinnosť tvrdenia
a povinnosť preukázania právneho a skutkového základu uplatneného nároku, ani zbavovať stranu
sporu (žalobcu) unesenia dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena).

10. Súd zároveň poukazuje na to, že za podanie, z ktorého ani po jeho doplnení nie je zrejmé, čo sa
ním sleduje a na základe čoho sa domáha uplatneného nároku nemožno ani len správne vyrubiť súdny
poplatok za podanie. Podľa položky 7b aktuálneho sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
č. 1 k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov zo žaloby na
ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy je súdny poplatok vo výške 100 eura 3 % z

výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, najviac 25 000,- eur.

11. Podanie žalobcu tak nespĺňa podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 127 ods.
1 a § 132 ods. 1 a 2 CSP, nakoľko z hľadiska obsahu z neho možno s istotou vydedukovať len to, že
vyjadruje nespokojnosť s postupom a rozhodnutím súdov, ktorými bolo rozhodnuté o ním uplatňovanom

nároku tým spôsobom, že súd jeho žalobu zamietol. Uvedené však nemôže byť dôvodom, pre ktorý sa
domáha od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, čím jeho podanie nemožno akceptovať ako
kvalifikovanú žalobu spôsobilú jej meritórneho prejednania.

12. Civilné sporové konanie je ovládané tzv. prejednacím princípom. To znamená, že za vedenie sporu

aj za jeho výsledok nesú zodpovednosť samotné strany konania. Ďalšou významnou zásadou civilného
sporového konania je koncentračný princíp, podľa ktorého musia strany vykonať určité procesné úkony
v určenom procesnom štádiu, inak nastáva procesná preklúzia, teda strata možnosti tieto procesné
práva neskôr uplatniť. Z ustanovenia § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého„Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s
prílohami žalovanému do vlastných rúk“ jasne vyplýva, že v sporovom kontradiktórnom konaní musí
súd dbať na to, aby žaloba obsahovala všetky zákonom požadované základné náležitosti ešte pred jej

doručením žalovanému. Neskoršie štádiá konania, v ktorých môže žalobca uvádzať ďalšie skutočnosti
a označovať ďalšie dôkazy (napríklad podľa § 167 ods. 3 CSP alebo na pojednávaní podľa § 181 ods.
1 a 4 CSP) už neslúžia na odstraňovanie zrejmých a závažných procesných vád žaloby. Ich účelom je
výlučne preukázanie vecnej dôvodnosti a opodstatnenosti žalobného nároku. V tomto štádiu konania už
nemajú nové tvrdenia žalobcu slúžiť na objasňovanie toho, čo a z akého dôvodu žalobca požaduje. Ich

úlohou je len splnenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vo vzťahu k nároku, ktorý musí byť už
v samotnej žalobe jasne vymedzený, riadne individualizovaný a odôvodnený.

13. Žalobca je preto povinný svoj nárok v žalobe presne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať.
Predmet civilného sporu totiž zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. „dominus litis“.

14.Platítotiždispozičnýprincíp,vzmyslektoréhojesúdviazanýžalobou,pretonesmiepriznaťžalobcovi
niečo iné ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu
(z iného skutku) než ktorý bol predmetom konania (Najvyšší súd ČR sp.zn.33Cdo 3311/2009).

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II.ÚS 258/05 uviedol, že súčasťou ustálenej

judikatúry ústavného súdu sú rozhodnutia, ktorými ústavný súd prikazuje posudzovať žalobný návrh
prísne, aby mohlo byť riadne rozhodnuté vo veci, ale nie prehnane formalisticky (IV. ÚS 1/02, I. ÚS
139/02, III. ÚS 180/02). V inom svojom rozhodnutí (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 372/2018 z 20. júna 2018) k odstraňovaniu vád podania súdom uviedol, že odstránenie
vád podania zo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré

nebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci. Jeho účelom ale nemôže byť ani „pomoc“ súdu adresovaná
strane konania smerujúca k takej úprave jej postupu vo veci, aby bola v konaní úspešná.

16. V zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP obligatórnou náležitosťou žaloby je
okrem iných presné, určité a zrozumiteľné označenie, čo sa ňou sleduje a žalobný návrh. Podľa

rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I.ÚS 192/2015 „žaloba je procesný úkon, ktorým sa
žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne
rozhodol; predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu
a musí sa opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností. Tak ako súd
nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia

petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený
(absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať
a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie
konania). Pri posudzovaní náležitostí podania je ich splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím
na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade

zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v
kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením,
že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o
podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne.
Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na

začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho
hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na
začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho
návrhu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom
návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní,

kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy konajúceho súdu“.

17. S poukazom na uvedené judikatórne závery, podanie žalobcu ani po jeho doplnení neumožňuje
určenie čoho a na základe akých skutočností sa od žalovanej žalobca domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, absentujú tie skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre samotné vymedzenie nároku

žalobcu, akým spôsobom mala žalovaná žalobcovi spôsobiť škodu, vrátane nemajetkovej ujmy, či
preukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu a pod., rešpektujúc zároveň vyššie uvádzanú
skutočnosť, že podstata jeho podania nemôže prameniť z nespokojnosti so spôsobom rozhodnutia oním uplatnenom nároku v konaní a z tohto pohľadu si žalobca nemôže voči žalovanej uplatňovať nárok
na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy.

18. Z daných podaní nevyplýva základná náležitosť podania potrebná na to, aby sa žalovaná mohla k
takémuto (kvalifikovanému) podaniu (bez potreby právnej kvalifikácie) relevantne vyjadriť s poukazom
na zachovanie práva na spravodlivý proces u oboch sporových strán.

19. Súd svojou aktivitou nemôže za žalobcu dopĺňať skutkový stav a ani ho opätovne vyzývať na

odstránenie vád podania, ktorý postup súd by viedol k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a
kontradiktórnosti konania.

20. Vyššie naznačené závery nasvedčujú tomu, že podanie žalobcu aj naďalej trpí takými vadami, ktoré
bránia súdu o podanom návrhu pokračovať a o ňom rozhodnúť, nakoľko je aj naďalej nezrozumiteľné,
neúplné, čím súdu neumožňujú realizovať ďalšie procesnú úkony v súvislosti s uplatneným návrhom/

žalobou, preto súd podanie žalobcu, ktorý ho napriek výzve súdu nedoplnil tak, aby o ňom mohol súd v
konaní pokračovať, v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP odmietol.

21. O náhrade trov konania súd vzhľadom na odmietnutie podania podľa § 129 ods. 3 veta pred
bodkočiarkou CSP nerozhodoval, nakoľko žalovanej strane žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).