Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/164/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123435767
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123435767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu TSÜ, a. s., so sídlom Royova 773, 020 01 Púchov, IČO : 51 021 935, zastúpený
Advokátska kancelária LEGALIZZ, s.r.o., so sídlom : Farská 1156/53, 018 61 Beluša, IČO : 47 251
514, proti žalovanému iSW, s.r.o., IČO : 46 349 197, so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina,
zastúpený GROŠAFT ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Hodžova 196/1, 010 01 Žilina, IČO : 57 361 398, o
zaplatenie 1 380,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č.k. 56Cb/63/2024-96 zo dňa 15. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/63/2024-96 zo dňa 15. júla 2025
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím I. výrokovou vetou žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1 380,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 13,5 % ročne zo sumy 1 380,- Eur od 04.10.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokovou vetou

žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Obchodného zákonníka § 261 ods. 1, 6 písm. d), §
591, § 369 ods. 1, § 369c, Občianskeho zákonníka § 544 ods. 1, podľa Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z..

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného

dokazovania a zisteného stavu veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu
vyhovel. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 20.09.2022 uzavreli Ponuku
č. A23/09/2022 - zmluvu o kontrolnej činnosti, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného
poskytnúť služby pre oblasť vývoj, poskytovanie a údržbu softvéru. Návrh a realizácia komplexných
riešení v oblasti informačných technológií. Kód EA: 33, 34. Počet zamestnancov v certifikovanej oblasti :
12. Na základe predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať certifikačný audit v
zmysle podanej žiadosti žiadateľa s vystavením certifikátu na dobu 3 rokov s medzinárodnou platnosťou.

Žalobca sa okrem toho zaviazal vykonať dozorný audit raz ročne a spolu dvakrát preverením plnenia
podmienok certifikačného auditu a vydať správu o tomto audite v lehotách a postupoch dozorného
auditu zverejnených na www.iso-tsu.sk. Dohodnutá cena certifikačného auditu bola spolu 1 190 eur,
cena dozorného auditu v druhom roku a v treťom roku bola vo výške 690 eur za audit. Zmluva bolauzavretá na dobu určitú a to tri roky. S tým, že súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
V predmetnej zmluve bolo dohodnuté, že zmluvný vzťah bol na tri roky a počas tejto doby boli poplatky
za potvrdzovanie platnosti certifikátu (dohľad), v prípade že sa zákazník vyhýba dodaniu službe, auditu,

dozornému auditu alebo akýmkoľvek spôsobom marí plnenie zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta
vo výške dvoch dozorných auditov.

4. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný namietal platnosť dojednania zmluvnej pokuty, nakoľko
mal za to, že nie je dostatočne určité. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetné dojednanie je

dostatočne určité a jasne formulované, a to vyhýbanie sa dodaniu auditu, dozornému auditu príp.
mareniu plneniu zmluvy. Predmetné dojednanie by sa malo vykladať podľa § 266 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav
vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle
určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v
tomto styku prikladá Osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený by mala za to, že žalobcovi

vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek konaní alebo nekonaní žalovaného, ktoré by znamenalo
marenie alebo vyhýbanie sa dodaniu, okrem iného, dozorného auditu. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej uprednostňovanie
výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej platnosť nie je ústavne
konformné (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07). Súd

prvej inštancie uviedol, že obe zmluvné strany dobrovoľne zmluvu podpísali, s jej znením a obsahom sa
oboznámili a súhlasili s ním, pričom záväzky zo zmlúv je nutné dodržiavať a v prípade, ak sa zmluvné
strany dohodli na zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je porušujúca strana, ak
danú povinnosť porušila, povinná túto zmluvnú pokutu druhej zmluvnej strane zaplatiť.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné,
že dozorný (prvý) audit nebol vykonaný. Z certifikátov na č.l. 9- rub č.l. 9 mal súd preukázané, že
tieto boli vydané dňa 21.09.2022, pričom prvý dozorný audit sa mal uskutočniť do dňa 21.09.2023
a druhý dozorný audit sa mal uskutočniť do dňa 21.09.2024. Z e-mailovej komunikácie na č.l. 10
bolo preukázané, že žalobca sa snažil kontaktovať žalovaného za účelom realizácie dozorného auditu

(ktorý sa mal uskutočniť do dňa 21.09.2023), a to e mailom zo dňa 04.09.2023 a e mailom zo dňa
19.09.2023.Tento e mail poslal žalobca žalovanému na e mail, ktorý označil žalovaný v ponuke č.
A23/09/2022 - viď rub č.l. 5 bod 1. kontaktná osoba žiadateľa/zákazníka. Je teda zrejmé, že žalobca
sa snažil žalovaného kontaktovať za účelom výkonu dozorného auditu a to hneď dvoma mailovými
správami, pričom z mailovej správy zo dňa 04.09.2023 vyplýva, že žalobca so žalovaným hovorili o

potrebe vykonať audit aj telefonicky dva týždne vopred, t.j. v mesiaci august 2023. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by sa mailové správy (zo dňa 04.09.2023 a 19.09.2023) nedostali do jeho
dispozičnej sféry. Mailové správy boli poslané na adresu, z ktorej žalovaný komunikoval so žalobcom
už v septembri 2022, t.j. v čase podpísania zmluvy. Pokiaľ ide o screenshot sms komunikácie na č.l. 28
súdneho spisu, ktorá bola doložená zo strany žalovaného ako listinný dôkaz, ktorý by mal preukazovať

skutočnosť, že žalovaný nemaril dodanie služieb - dozorného auditu, súd prvej inštancie mal z nej
preukázané, že táto bola vyhotovená dňa 02.10., nie je v nej uvedený rok, kedy sa tak malo stať. Žalobca
namietal, že z nej nie je zrejmé, koho sa predmetná komunikácia týka, akých subjektov, pričom žalovaný
uvedenú skutočnosť nepreukázal. Podľa obsahu správy sa žalovaný snažil komunikovať so žalobcom až
dňa25.09.2022,čojeposkončeníplatnosticertifikátov,resp.podátume,kedysamaluskutočniťdozorný

audit (ten sa mal uskutočniť do 21.09.2023). V správe je síce uvedené, že žalovaný bol v nemocnici, ale
bez podporného dôkazu, preto súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalovanému bránili v plnení
si zmluvných povinností zdravotné problémy (či už jeho alebo jeho rodinných príslušníkov), a to tak
v oboznámení sa s obsahom emailovej komunikácie zo septembra 2023 (a reagovaním na ňu) ako
aj sa samotnou realizáciou dozorného auditu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zároveň

uviedol, že ani z e mailovej komunikácie na č.l. 66 nemal preukázanú žalovaným tvrdenú skutočnosť
ohľadom zdravotných problémov, ktoré sa vyskytli v jeho rodine, preto mal za to, že predmetný dokument
nie je relevantným dôkazom, ktorý by uvedené preukazoval. Rovnako nepreukazuje skutočnosť, že by
žalobca sa nesnažil kontaktovať žalovaného za účelom vykonania dozorného auditu, resp. že by bol on
vo veci nečinný, a to v období okolo septembra 2023. Naopak z e mailovej komunikácie na č.l. 67 (a

aj e mailovej komunikácie na č.l. 36) mal súd preukázané, že žalobca aj pri uzavretí samotnej zmluvy
komunikoval so žalobcom z emailovej adresy na ktorú adresoval žalobca žiadosť o súčinnosť pri dodaní
dozorného auditu - 04.09.2023 resp. 19.09.2023. Zo všeobecných obchodných podmienok mal okresný
súd preukázané, že podľa bodu 4.2.8 žalovaný bol povinný bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca budedržiteľa certifikátu spravidla upozorňovať na nadchádzajúce dozorné a recertifikačné audity, má držiteľ
certifikátu na udržanie platnosti svojho certifikátu povinnosť v ročnom intervale objednať potrebný audit s
3 mesačným predstihom. Z uvedeného je zrejmé, že bolo na žalovanom, aby si sám iniciatívne objednal

audit s 3 mesačným predstihom. V konaní však nebolo preukázané, že by tak urobil. Vzhľadom k tomu,
že okresný súd mal za to, že dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty je platné, ďalej vzhľadom k tomu,
že mal preukázané, že žalobca kontaktoval žalovaného za účelom vykonania dozorného auditu, avšak
ten na jeho výzvy nereagoval, zároveň nakoľko žalovaný nepreukázal že by sa mailová komunikácia
žalobcu zo septembra 2023 (ktorou žalobca požadoval súčinnosť žalovaného o vykonanie dozorného

auditu) nedostala do sféry jeho dispozície, a náležitým spôsobom nepreukázal okolnosti, ktoré by mu vo
vykonaní dozorného auditu (príp. i v samotnej komunikácii so žalobcom ohľadom dojednania dozorného
auditu) bránili, zároveň nakoľko žalovaný ani netvrdil a nepreukázal, žeby si sám splnil svoju povinnosť
vyplývajúcu zo všeobecných obchodných podmienok a teda, že by sám iniciatívne kontaktoval žalobcu
za účelom vykonania auditu a teda nakoľko mal okresný súd za to, že žalovaný zmaril vykonanie
dozorného auditu a to svojou vlastnou nečinnosťou, ktorá spočívala nielen vo vlastnej pasivite iniciatívne

si objednať dojednanú službu, ako aj v pasivite spočívajúcej v neochote reagovať na termíny dozorného
audituposkytnutéžalovaným,tedasúdprvejinštanciemalzato,žežalovanýporušilpovinnosť,prektorej
porušenie bola v zmluve zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta vo výške dvoch dozorných
auditov t.j. 2x 690,- Eur a preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dojednanej
zmluvnej pokuty vo výške 1 380,- Eur.

6. Žalobca si dojednanú zmluvnú pokutu uplatnil faktúrou č. 2023312 vystavenou dňa 26.09.2023,
splatnou dňa 03.10.2023 na sumu vo výške 1 380,- Eur, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom
nespochybnil. Faktúru možno považovať za výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty adresovanej
žalovanému. Nakoľko žalovaný nerozporoval doručenie faktúry, a zároveň nenamietal ani splatnosť

faktúry č. 2023312 (03.10.2023), súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania, a to vo výške
13,5% ročne zo sumy 1 380,- Eur od 04.10.2023 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti
faktúry. Výška úrokov z omeškania zodpovedá zákonnému nároku podľa § 369 Obchodného zákonníka
v spojení s nariadením vlády č. 21/2013 Z.z.. Základná sadzba ECB bola k 04.10.2023 vo výške 4,5 %
ročne. Nakoľko u žalovaného došlo preukázateľne k omeškaniu so zaplatením zmluvnej pokuty, okresný

súd priznal žalobcovi aj ním uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- Eur. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady pomeru
úspechu v konaní tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom
odvolanížalovanýnamieta,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam. V podanom odvolaní žalovaný opakuje argumentáciu uvádzanú v konaní pred
súdomprvejinštancie.Tvrdí,žežalobcažiadnymspôsobomnepreukázalneposkytnutiesúčinnostialebo
jejmareniezostranyžalovanéhoaobligačnédojednanie,odktoréhožalobcasvojnárokodvíja.Žalovaný

považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože pri voľnom hodnotení dôkazov
nemohol okresný súd dospieť k záveru, že právny základ nároku žalobcu je bez pochýb jednoznačne
preukázaný. V danom prípade absentuje na strane žalobcu dôkazné zázemie, na základe ktorého by
bolo možné objektívne ustáliť, že zo strany žalovaného jednoznačne došlo k porušeniu jeho povinnosti,
a to či už omisívne alebo komisívne. Žalovaný v konaní preukázal, že vyvinul súčinnosť za účelom

splnenia jeho povinností v zmysle zmluvy. Bola to práve pasivita žalobcu, ktorý reagoval na správy
žalovaného až po uplynutí platnosti príslušných certifikátov. Žalobca svoj nárok odvíja od nečinnosti
žalovaného vo vzťahu k nereagovaniu na výlučne jednu e-mailovú správu a následne na jej preposlanie.
Nepreukazuje už akékoľvek iné konanie, ktorým by potvrdil jeho snahu o aktívnu komunikáciu už
v predošlom období, tak ako to tvrdil na pojednávaní, za účelom čoho mal byť vykonaný aj výsluch

povereného zamestnanca žalobcu, ku ktorému však nedošlo. Na základe uvedených skutočností
žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmia zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal
odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku rozhodnutia za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku potvrdil.

10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

11. Podľa § 591 Obchodného zákonníka, zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje
vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom

kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

12. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa § 369c ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.

15. Podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 1 ods. 1, 2 sadzba úrokov z omeškania sa rovná

základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť

percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

16. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré

preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

17. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného, odvolací súd musí konštatovať, že táto je len
opakovaným uvádzaním skutkových tvrdení a právnych argumentov žalovaného tak, ako ich žalovaný

uvádzal v konaní na súde prvej inštancie, pričom tieto tvrdenia a argumenty uvádza žalovaný v odvolaní
bez toho, aby nimi oponoval konkrétnym zisteniam a záverom súdu prvej inštancie, a najmä bez toho,
ktoré konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a prečo ich považuje
za nesprávne. Na tomto mieste preto odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní,

resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380
ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Odvolacie dôvody, t.j. dôvody,
z ktorých odvolateľ považuje rozhodnutie za nesprávne, sú podľa § 363 CSP aj zákonnou obsahovou
náležitosťou odvolania a zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musíuviesť konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie, ktoré považuje za nesprávne a prečo ich
považuje za nesprávne, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a argumenty pre ním tvrdené dôvody
v nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania teda nie

je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na
súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť,
ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalovaného dotvárať a vyvodzovať si, prečo by tie ktoré zistenia
a závery súdu prvej inštancie mali byť nesprávne, ale zodpovednosť za odvolaciu argumentáciu a jej

obsahové vymedzenie mal žalovaný ako odvolateľ, a preto odvolací súd vyhodnocoval len tie odvolacie
tvrdenia a argumenty žalovaného, ktoré sa týkali konkrétnych zistení a záverov súdu prvej inštancie,
a teda ktorými žalovaný v konkrétnosti namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. V podanom odvolaní žalovaný namieta neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu
k žalovanému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo všeobecnej rovine. Odvolací súd poukazuje na

body 31., 36., 37., 38, 39., 40., 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom vysporiadal s hodnotením vykonaných dôkazov, a to mailovej komunikácie,
sms komunikácie a obsahu všeobecných obchodných podmienok žalobcu, z ktorých dôkazov mal
preukázané skutočnosti, že žalobca kontaktoval žalovaného za účelom vykonania dozorného auditu,
avšak ten na jeho výzvy nereagoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

zároveň konštatoval, že žalovaný v konaní riadne nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu v komunikácií
so žalobcom, resp. vo vykonaní dozorného auditu bránili, netvrdil a nepreukázal ani skutočnosť, že by
sám včas splnil povinnosť kontaktovať žalobcu za účelom vykonania dozorného auditu. V podanom
odvolaní žalovaný v konkrétnosti nerozporuje skutkové a právne zistenia okresného súdu a neuvádza
argumentáciu spôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutia

okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd riadne odôvodnil, akým spôsobom dospel
k záveru, že žalobca svoj nárok uplatnený žalobou preukázal.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a Čl. 17 CSP, zohľadňujúc zásadu pomeru úspechu v konaní. Žalobca bol síce v odvolacom
konaní procesne úspešný, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevnikli. Z uvedených dôvodov,
aplikujúc Čl. 17 Základných princípov CSP normujúceho procesnú ekonómiu konania, odvolací súd

nepriznalžalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonania(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp.zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

21. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).