Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Katarína Gašparová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/50/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226201065
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201065.2
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. XX, Z., t.č. T. XX, Z., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa matky: V. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, O., t.č.
T. XX, Z. a otca: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.-M. W., v konaní o návrhu matky o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1.Návrhom,doručenýmtunajšiemusúdudňa31.03.2026,samatkadomáhalanariadenianeodkladného
opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej.
2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že povinný rodič, otec
dieťaťa W. J. si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, čím je ohrozené zabezpečenie základných
životných potrieb dcéry. Otec dieťaťa porušil dohodu o hradení výživného hlavne za posledné mesiace :
november / 2025 neuhradil nič, december /2025 uhradil len 160 eur, za január / 2026 neuhradil
nič, február/2026 uhradil 150 eur na ruku, a za marec / 2026 neuhradil taktiež nič. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiada súd, aby dočasne upravil pomery a rozhodol o zabezpečení výživného
formou predbežného opatrenia, a to až do právoplatného rozhodnutia. Výšku výživného matka v návrhu
neuviedla.
3. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/38/2026 konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.
12. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku). Prenariadenie neodkladného opatreniajepostačujúce,pokiaľsú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto
postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým
dosiahnutieúčeluprávnehoinštitútuneodkladného opatrenia,ktorýmjerýchleapružnériešeniesituácie
vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
13. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a
v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava
pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý
si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.
nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
14. Súd konštatuje, že matka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver
o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého
neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť
výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od
jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného
podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným
mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len vnevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti
rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť
výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v
nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom
nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladné opatrenie
vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého
dieťaťa vôbec neprispieva, ak súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil,
že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom
ohrozená. Súd poukazuje aj na to, že otec si čiastočne vyživovaciu povinnosť plní i keď nepravidelne.
Až v konaní vo veci samej súd vyhodnotí, aké sú možnosti a schopnosti rodičov, opodstatnené náklady
maloletého a rozhodne o výške vyživovacej povinnosti a to od podania návrhu. Vzhľadom k tomu, že
matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného, súd návrh matky zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.