Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520205359
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7520205359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, A. XXX,
zast. C. D. E. F., advokátom, Košice, Vojenská 1 proti žalovaným: 1/ C. B., nar. X.X.XXXX, C. G. H.,
I. F. XXX/X, zast. A. C. J., advokátom, Košice, Štúrova 20 a 2/ K. L., nar. XX.X.XXXX, M. XX, zast.
JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, Košice, Palackého 1, o zaplatenie 25.000 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 15C/79/2020 z 13. januára 2023
v znení opravného uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. K3-15C/79/2020 zo 4. novembra 2024
a dopĺňacieho rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K3-15C/79/2020 zo 16. januára 2025

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku V., ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 11.250 eur.

Priznáva žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice – okolie (v ďalšom aj „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým
rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. zastavil konanie
voči žalovanému 2/, výrokom III. zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, výrokom
IV. priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu a výrokom V. pripustil
čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 11.250 eur a v tejto časti konanie zastavil.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že súd uvedeným spôsobom rozhodol o žalobe, ktorou žalobca sa domáhal
určenia,žekúpnazmluvauzavretámedzižalovanou1/akopredávajúcouažalovaným2/akokupujúcim,
vklad ktorej bol povolený 2.8.2017 pod V-764/17, predmetom ktorej bol byt č. 7 v bytovom dome v C.
G. H., súpisné č. 203, Dukelských hrdinov, zapísaný na LV č. XXXX, je neplatná a uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu – žalobcovi 25.000 eur spolu s úrokmi z omeškania dôvodiac pokiaľ ide o určenie
neplatnosti zmluvy tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon nakoľko predmetná kúpna zmluva

nebola opatrená podpisom všetkých vlastníkov bytu, a to konkrétne podpisom jeho - žalobcu ako
spoluvlastníka bytu v jednej polovici. Súčasne argumentoval, že ak aj súd usúdi, že je kúpna zmluva
napriek tomu platná, potom má nárok na polovicu kúpnej ceny uhradenej za predaj bytu žalovanou 1/
žalovanému 2/ a keďže nemal k dispozícii kúpnu zmluvu, určil odhadom po konzultáciách s realitnými
agentmi, polovicu kúpnej ceny sumou 25.000 eur.
Žalovaná 1/ označila žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a súčasne zmätočnú; tvrdila, že napriek
stavu, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností, nebolo medzi ňou a žalobcom sporné, že predmetný

byt č. 7 zapísaný na LV č. XXXX patrí do ich BSM, a že po rozvode manželstva v zákonom stanovenej
dobeuzavrelidohoduovyporiadaníBSM,ato23.5.2017,nazákladektorejtúto nehnuteľnosťnadobudla
do svojho výlučného vlastníctva a súčasne na úplné vyrovnanie nárokov z vyporiadania BSM žalobcovi
vyplatila v hotovosti pri podpise sumu 14.000 eur, čo žalobca potvrdil vlastnoručným úradne overenýmpodpisom na predmetnej dohode, a teda mala za to, že sa žalobca domáha už neexistujúcich nárokov,
ktoré boli riadne a včas uzavreté.
Žalovaný 2/ potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy so žalovanou 1/ predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 27.500 eur. Dôvodil, že konal v dobrej viere vychádzajúc zo
správnosti údajov katastra nehnuteľností, a preto uzavrel kúpnu zmluvu so žalovanou 1/ ako výlučnou
vlastníčkou bytu. Tvrdenie žalobcu, že ide o absolútne neplatný právny úkon v dôsledku absencie jeho
podpisu na zmluve označil za irelevantné s tým, že ak aj ide o neplatný právny úkon, potom ide o právny
úkon relatívne neplatný. Dodal, že nezanedbateľnou skutočnosťou je to, že predmetný byt v čase jeho

nadobudnutia ním do vlastníctva bol v dezolátnom stave a musel vynaložiť nemalé finančné prostriedky
na to, aby sa stal obývateľným. Pri právnom posúdení veci mal za potrebné reflektovať o.i, aj princíp
právnej istoty a ochrany ním - žalovaným 2/ nadobudnutých práv.
Po vyjadreniach žalovaných žalobca písomne oznámil späťvzatie žaloby proti žalovanému 2/ v plnom
rozsahu späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť a súčasne zmenil petit tak, že nežiada určenie
neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy ale žiada uhradiť polovicu kúpnej sumy od žalovanej 1/, súčasne

zmeniac nárokovanú sumu z 25.000 eur na 13.750 eur ako 50 % zo sumy 27.500 eur.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, na základe čoho mal za nepochybné,
že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn.
15C/1266/2015 z 11.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.4.2016; že na základe kúpno-predajnej
zmluvy zo 4.7.2017 uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ došlo k prevodu vlastníckeho práva

k bytu na žalovaného 2/, a to nebolo sporné, že išlo o predmetný byt evidovaný na LV č. XXXX, že
za prevod vlastníckeho práva zaplatil žalovaný 2/ kúpnu cenu 27.500 eur, že žalovaný 2/ nadobudol
vlastnícke právo na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, V 764/17
z2.8.2017.ZDohodyovyporiadaníBSM(čl.37–41),ktorú23.5.2017uzavreližalobcaažalovaná1/mal
súd za zrejmé, že si v nej vymedzili rozsah majetkovej podstaty BSM, do ktorej zahrnuli aj byt evidovaný

na LV č. XXXX s tým, že hodnota opísaných nehnuteľností bola vyčíslená na sumu 28.000 eur; že na
základe dohody sa výlučnou vlastníčkou titulom vyporiadania BSM stala žalovaná 1/ s tým, že pred
uzavretím dohody vyplatila žalobcovi finančné vyrovnanie 14.000 eur, ktoré bolo použité na splatenie
jehodlhov,čožalobcasvojimpodpisomnadohodepotvrdil.Súčasnepodľačl.VII.ods.1dohodyvyhlásili
jej účastníci, že tým sú vyporiadané všetky ich práva a povinnosti vyplývajúce z ich zaniknutého BSM

a tak isto aj ich pohľadávky a dlhy vzniknuté počas trvania ich manželstva a ďalšie nároky z tohto titulu
voči sebe nemajú. Podľa čl. VII. ods. 1 dohody, dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu.
Podpisy účastníkov tejto dohody boli overené na notárskom úrade JUDr. Judity Nagyovej v Rožňave
23.5.2017.
Súd citujúc § 145 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka právne uzavrel, že pôvodnou žalobou žiadal

žalobca určiť absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, súpisné
č. 203, a súčasne žiadal, aby mu žalovaná 1/ zaplatila 25.000 eur spolu s príslušenstvom – úrokmi
z omeškania. Podaním doručeným 16.11.2022 zobral žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy späť a voči žalovanému 2/ žiadal konanie zastaviť a upravil sumu výplaty za predaj bytu
požadovanú od žalovanej 1/ na 13.750 eur. Ustálil, že po čiastočnom späťvzatí predmetom konania

zostal nárok žalobcu na vyplatenie 13.750 eur majúceho za to, že byt patril do BSM, a preto žiada
z odpredaja bytu žalovanou 1/ vyplatiť polovicu kúpnej ceny.
Súd vychádzal z toho, že žalovaná 1/ uzavrela so žalobcom 23.5.2017 dohodu o vyporiadaní BSM,
na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou bytu zapísaného na LV č. XXXX titulom vyporiadania
BSM a vyplatila žalobcovi v zmysle uzavretej dohody 14.000 eur na vyrovnanie podielov. Dňa 4.7.2017

žalovaná 1/ uzavrela ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ za kúpnu cenu 27.500 eur
a žalovaný 2/ na základe vkladu vlastníckeho práva dňa 19.12.2007 pod V 136807 sa stal vlastníkom
bytu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zrejmé, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1/
a žalovaným 2/ došlo 4.7.2017, pričom žalobca podal žalobu, ktorou si uplatnil svoje nároky 2.9.2020,

a teda podal túto žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Súd poukázal tiež na to, že tieto nároky
žalobcu z kúpnej zmluvy zo 4.7.2017 vzhľadom na existujúcu dohodu o vyporiadaní BSM by nikdy
vzniknúť nemohli, a teda mu nárok ani nevznikol a sú premlčané. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol
a priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania ako v spore úspešnej strane sporu.
Keďže žalobca vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť, súd konanie zastavil a zastavil aj konanie

o neplatnosť kúpnej zmluvy.
Dopĺňacím rozsudkom súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie 11.250 eur vzhľadom na
to, že žalobca pôvodne si nárokoval zaplatiť 25.000 eur a následne oznámil, že žiada sumu 13.750 eur.3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca s tým, že sa výslovne odvoláva voči výrokom I. a IV.
a aj voči výrokom II. a III. „z dôvodu nevčasnosti“, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.
1 písm. e/, písm. f/ a písm. h/ CSP.

Pokiaľ súd zamietol žalobu, ktorou sa domáha proti žalovanej 1/ zaplatenia 13.750 eur, namietol voči
tomu, že v tej súvislosti sa najdôležitejším dôkazom pre súd stala „zdanlivo nespochybniteľná“ Dohoda
o vyporiadaní BSM z 23.5.2017 a tzv. vyplatenie 14.000 eur v hotovosti žalovanou žalobcovi pri podpise
dohody 23.5.2017, pričom „vraj“ bol úradne overený jeho podpis. Namietal, že nikdy nebola vypočutá
žalovaná, ktorej výsluch navrhoval, ale ktorá sa účasti na súde vyhýbala. Nikdy nebola vypočutá ani

svedkyňa - ich spoločná dcéra, ktorej výsluch taktiež navrhoval. Nikdy nebol vypočutý ani on, ktorý si
pôvodne myslel, že jeho výsluch je už nadbytočný, ale ukazuje sa, že jeho výsluch je nevyhnutný a súd
ho nevykonal. Namietal, že súd nevzal na zreteľ, že k overeniu jeho podpisu na Dohode o vyporiadaní
BSM došlo tak, že počas jeho hospitalizácie na psychiatrickom oddelení G. M., kedy bol neustále pod
sedatívami a to dňa 23.5.2017, teda v čase, keď ešte nebol uznaný oficiálne, ani úradne, ani zdravotne
za vyliečeného, žalovaná 1/ ho na reverz vybrala na priepustku z nemocnice, pešo za pomoci ich syna

ho pod sedatívami odviedla na nejaký notársky úrad, kde niečo mal podpísať, čo aj podpísal (ako sa
neskôr ukázalo, bola to predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM), ale poprel, že by dostal alebo prevzal
v ten deň, alebo inokedy čo len jediné euro. Po tomto „podpise“ ho stále pod sedatívami zas žalovaná 1/
a ich syn odviedli pešo späť a vrátili na psychiatrické oddelenie nemocnice. Od tohto času až doposiaľ
ho nikdy ani žalovaná 1/, ani syn nekontaktovali, a to určite aj pre zlé svedomie.

Poukázal na to, že samotný súd rozporne uvádza na strane 5 v bode č. 14. a to v rozpore
s odôvodnením na strane 2 v bode 3., ale aj v bode 11., a to už neuvádza, že „vyplatila žalovaná
žalobcovi 14.000 eur v hotovosti“, ale uvádza, že „14.000 eur bolo použité na splatenie jeho dlhov“.
Označil to za veľmi zásadný rozpor, ktorý súd ani nerozoznal, ani nevysvetlil a zrejme ani si len
nevšimol. Mal za to, že žalovaná podáva zmätkovité a nepravdivé informácie, raz, že „vyplatila“, raz,

že „použila na“, pričom tvrdil, že práve on - žalobca jediný v rodine zarábal, a to dosť vysoké sumy
v U.S.Steel Košice, kde predtým pracoval a nikdy nikde nemal nijaké dlhy. Naopak, práve žalovaná
1/ robila neustále dlhy. Súd tieto rozpory ignoroval a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a v konečnom dôsledku k nesprávnemu konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu, celé predstieranie
zaplatenia 14.000 eur žalovanou žalobcovi pred súdom (ústami právneho zástupcu) silne kontrastuje

s neustále opakovanou ochotou a prísľubmi žalovanej zaplatiť mu príležitostne dlžnú sumu 14.000 eur
v medziobdobí pred podaním žaloby. Uviedol, že nejde o rozpor s jeho tvrdením, že ho žalovaná 1/ už
nikdy nekontaktovala, ale ide o vynútený kontakt, keď on sám telefonoval žalovanej po dni 23.5.2017
z psychiatrického oddelenia nemocnice, aby mu čím skôr vyplatila sľúbených 14.000 eur a žalovaná ho
vtedy v telefonátoch vždy uisťovala o skorom zaplatení, „len aby nešiel na políciu“ a sústavne vyplatenie

sumy14.000eurodďaľovalaažjunakoniecnevyplatilavôbecanidopodaniažaloby.Dôvodil,žeajtýmito
prísľubmi v priebehu celého roku 2017, 2018 a 2019 sa prípadná premlčacia doba posúva v prospech
žalobcu a v neprospech žalovanej. O telefonátoch a prísľuboch zaplatenia môže vypovedať ich dcéra,
ktorá o týchto telefonátoch vie a ktorej výsluch bol predčasne vyhlásením rozsudku bez vykonania
akéhokoľvek dokazovania, zmarený. Na toto jeho tvrdenie a jeho návrhy písomne oznámené súdu

10.12.2022 súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nebral zreteľ.
Za nesprávne skutkové zistenia mal aj zistenia súdu uvedené v bode 10. odôvodnenia, podľa ktorých
vraj bol on - žalobca po troch rokoch, v roku 2019 uznaný za vyliečeného. V skutočnosti bol dňa 5.9.2019
prepustený ako osoba nepríčetná, bol uznaný z psychiatrických dôvodov na 45 % za invalidného
dôchodcu, a teda nebol uznaný za vyliečeného ako súd nesprávne uviedol. Po tejto dobe v roku 2019

sa dozvedel, že žalovaná 1/ predala byt (vrátil sa do spoločného bytu po prepustení z nemocnice, kde
však nikoho nenašiel kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii bytu), čo mal za rozporné s tým, že by pri plnom
vedomí podpísal nejakú Dohodu o vyporiadaní BSM, v ktorej v roku 2017 mal súhlasiť s predajom bytu
a s prevzatím podielu 14.000 eur. Namietal, že podstatnú časť rozsudku tvoria bezvýznamné odstavce
o absolútnej neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy o predaji bytu, ktorú časť žaloby včas stiahol, a preto

nebolo potrebné sa touto časťou žaloby vôbec alebo aspoň nie v takom rozsahu zaoberať.
Pokiaľideopremlčanie,poukázalnato,žemedzidňom2.8.2017,kedybolvklad kúpnopredajnejzmluvy
katastrom povolený a dňom 2.9.2020, kedy on – žalobca prostredníctvom CPP KaKE podal žalobu na
súd ide o dobu troch rokov a jedného mesiaca, a teda zdanlivo viac ako je trojročná premlčacia doba.
Uviedol, že podáva námietku, že vzhľadom na svoju psychiatrickú chorobu, z ktorej stále nie je plne

vyliečený a stále je v invalidnom dôchodku zo 45 % psychiatrického, mu nemohla subjektívna premlčacia
doba ani začať plynúť.
Podal námietku, že sa o predaji bytu, mohol dozvedieť najskôr 5.9.2019, kedy bol prepustený
z nemocničného zariadenia, vrátil sa domov na byt do Moldavy, kde zistil, že byt je v rekonštrukcii a žerekonštrukciu vykonáva nie jeho exmanželka – žalovaná 1/, ale nejaký nový vlastník. To znamená, že
subjektívna premlčacia doba by mu začala plynúť až týmto dňom 5.9.2019, a teda ešte neuplynuli tri
roky do podania žaloby, ktorú podal 2.9.2020.

Napokon namietol, resp. dodal, že vzhľadom na výnimočný stav v štáte z dôvodu ochorenia COVID 19
bol prijatý zákon č. 62/2020 Z.z platný od 27.3.2020, ktorý sa práve týka rozhodnej doby pred podaním
žaloby 2.9.2020, podľa ktorého jednak lehoty neplynuli do 30. apríla 2020 a jednak neskončia skôr ako
30 dní od účinnosti tohto zákona. Poukázal tiež na zákony č. 92/2020 Z.z. a č. 155/2020 Z.z, ktorými sa
zákon č. 62/2020 Z.z. menil. Ak sa odvolací súd neprikloní k jeho predchádzajúcim názorom, v zmysle

ktorých premlčacia doba vôbec ešte nezačala plynúť alebo uplynul do podania žaloby menej ako jeden
rok, tak zákony č. 62/2020 Z.z., 92/2020 a 155/2020 predĺžili premlčaciu dobu minimálne o potrebnú
dobu,takžežalobabolanakoniecpredsapodanápreduplynutímtrojročnejpremlčacejdoby,atedavčas.
VsúvislostisodvolanímvočivýrokomIV.aII.aIII.uviedol,žeodvolanievočivýrokuIV.jejasnézdôvodu,
že sa domnieva, že by mal spor vyhrať. Vzhľadom na to, že vzal včas žalobu voči žalovanému 2/ v celom
rozsahu späť, vzniesol námietku voči výroku č. IV. čo do výšky trov právneho zastúpenia žalovaného 2/,

ktorý sa už ani nemal zúčastniť pojednávania 13.1.2023 a určite už nie odvolacieho konania.
Výroky II. (ktorým konanie súd voči žalovanému 2/ zastavil) a III. (ktorým súd konanie v časti o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zastavil) mali byť podľa názoru žalobcu prijaté už skôr, a to v decembri 2022,
ešte pred vyhlásením rozsudku. Dňa 10.12.2022 vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť a navrhol výslovne
súdu, aby pokiaľ bol žalovaný 2/ predvolaný na pojednávanie plánované na deň 13.1.2023, bolo mu

oznámené, aby sa už na pojednávanie on ani jeho právny zástupca v rámci hospodárnosti nedostavili.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil výroky I. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie a sám rozhodol tak, že
uloží žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť mu 13.750 eur spolu s príslušenstvom a prizná mu voči žalovanej 1/
náhradu trov konania v plnom rozsahu a vo vzťahu medzi ním a žalovaným 2/ neprizná nárok na náhradu
trov konania žiadnej zo strán. Ostatné dva výroky (II. a III. – poznámka odvolacieho súdu) žiadal, aby

odvolacísúdpotvrdil,hocipodľajehonázorumalibyťprijatéskôrnežvsamotnomrozsudku.Alternatívne
navrhol, aby súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové doplňujúce dokazovanie,
prejednanie a rozhodnutie.

4. Podaním z 27. marca 2023 (stále v rámci 15-dňovej odvolacej lehoty – poznámka odvolacieho súdu)

žalobca doplnil podané odvolanie.
Na preukázanie svojho spochybnenia zistenia súdu prvej inštancie, podľa ktorého bol vraj po troch
rokoch, v roku 2019 uznaný za vyliečeného, uviedol, že predkladá dôkazy, a to potvrdenie ReSocia, n.o.
so sídlom v Petrovciach 2, ktoré uviedol, že síce nie je datované, ale zrejmé je najskôr zo 14.1.2021,
ktorým táto organizácia potvrdzuje, že žalobca bol nepretržite klientom tejto organizácie od 6.9.2018

až do dňa 4.1.2021. Ide o to, že z Psychiatrického ústavu v Plešivci, kde bol hospitalizovaný pre
nepríčetnosť, bol po prepustení priamo bez svojho vedomia odvedený rovno do organizácie ReSocia
n.o., v ktorom bol až do 4.1.2021. Domnieva sa preto, že celá doba hospitalizácie v Psychiatrickom
ústave Plešivec, doba umiestnenia v neziskovej organizácii M. B. E. by sa nemala vôbec započítavať
do subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby, pokiaľ by mal byť tento spor spravodlivý.

Pokiaľ namietal v odvolaní, že vzhľadom na svoju psychiatrickú chorobu, z ktorej stále nie plne vyliečený
a stále je v invalidnom dôchodku zo 45 % psychiatrického a preto mu nemohla subjektívna premlčacia
lehota ešte ani začať plynúť, predložil ako dôkaz rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, ktorým mu
bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok v zmysle Lekárskej správy – odborného posudku o invalidite
z 29.4.2020, ktorej je prílohou rozhodnutia, a to spätne už od 4.2.2020.

V ostatnom odkázal a zotrval na podanom odvolaní.

5. Žalovaná 1/ vo vyjadrení na odvolanie žalobcu označila skutkovú aj právnu argumentáciu ním
uplatnenú v odvolaní za účelovú, nezakladajúcu sa na pravde, vzájomne si odporujúcu a zmätočnú a aj
vychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia s tým, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu

vecne správny a vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia. Mala
za to, že skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v odvolaní už čiastočne uviedol aj v konaní pred súdom
prvej inštancie a opätovne ich uvádza ako dôvody odvolania s tým, že ona sa k týmto dôvodom už
vpriebehukonaniavyjadrilaanatýchtosvojichvyjadreniachtrvá.Odkázalanasvojepísomnévyjadrenie
z 27.10.2020 ako aj na ďalšie ňou v konaní urobené.

Za nepravdivé a účelové tvrdenie žalobcu mala jeho tvrdenie, v zmysle ktorého k podpisu Dohody
o vyporiadaní BSM malo dôjsť počas jeho hospitalizácie na psychiatrii v Nemocnici M., kedy mal
byť údajne neustále dopovaný sedatívami, a to v čase, kedy ešte nemal byť oficiálne uznaný za
vyliečeného; tieto tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, sú účelové a tvrdené skutočnostižalobca žiadnym relevantným spôsobom ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani
v rámci odvolacieho konania nepreukázal. Poukázala na to, že žalobca doposiaľ žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal, že by mal byť v čase podpisu Dohody o vyporiadaní BSM, tzn. 23.5.2017

pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
Pokiaľ žalobca až v odvolacom konaní predložil listinný dôkaz preukazujúci, že v čase od 6.9.2018 do
31.12.2020 a od 1.1.2021 do 4.1.2021 bol klientom ReSocia, n.o. ide o obdobia preukázateľne až po
podpisedohodyovyporiadaníBSMz23.5.2017;súčasnedodala,žetento„listinnýdôkaz“nepreukazuje,
žežalobcabolliečenývdanomčasenapsychiatrii,prípadnenepreukazujejehonespôsobilosťnaprávne

úkony v čase podpisu dohody.
V súvislosti s tým uviedla, že pokiaľ žalobca aj bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrii, bolo
to vždy z dôvodu jeho pretrvávajúceho gamblerstva a alkoholizmu a nie z dôvodu jeho údajných
akýchkoľvek psychických porúch; prvýkrát bol z uvedených dôvodov hospitalizovaný už v rokoch
1989-1990, v dôsledku pretrvávajúcich problémov s alkoholom bol rovnako prepustený zo zamestnania.
Mala za to, že vzhľadom na uvedené nie je vôbec pravdivé a preukázané tvrdenie žalobcu, že mal byť

v stave pod sedatívami vybratý z nemocnice za účelom podpisu predmetnej dohody o vyporiadaní BSM
na notárskom úrade, ako ani skutočnosť, že bol z nemocnie neskôr prepustený ako osoba nepríčetná,
tak ako to účelovo uvádza v dôvodoch ním podaného odvolania.
Citujúc § 366 CSP uviedla žalovaná, že z obsahu žalobcom podaného odvolania nevyplývajú žiadne
relevantné dôvody a skutočnosti odôvodňujúce v odvolacom konaní možnosť žalobcu použiť prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli ním pôvodne uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie.
Poukázala aj na značné rozpory v skutkových tvrdeniach žalobcu uvádzaných v dôvodoch jeho
odvolania, kedy na strane jednej žalobca v bode 1.1.4. odvolania uviedol, že žalovanú 1/ opakovane
telefonicky kontaktoval, aby mu v zmysle dohody čím skôr vyplatila sľúbených 14.000 eur, čo mala

potvrdiť výpoveďou dcéra žalobcu a žalovanej 1/ (výsluch ktorej však žalobca aj keď tvrdí, že mal byť
údajne zmarený postupom súdu, v priebehu konania na súde prvej inštancie nikdy nenavrhol), pričom
následne v bode 1.1.5. odvolania popieral, aby vôbec niekedy podpísal predmetnú dohodu o vyporiadaní
BSM a aby niekedy súhlasil s predajom bytu a prevzatím podielu 14.000 eur.
Napokon poukázala na nesprávne právne posúdenie plynutia premlčacej doby zo strany žalobcu na

vyslovenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo 4.7.2017, prípadne uplatnenia akýchkoľvek nárokov
žalobcu. Mala za to, že žalobca v tejto súvislosti nesprávne poukazuje na plynutie objektívnej ako
aj subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa jeho názoru v čase podania predmetnej žaloby ešte
neuplynula, avšak tento jeho záver nie je správny. V prípade domáhania sa vyslovenia relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo 4.7.2017, prípadne uplatnenia akýchkoľvek peňažných nárokov žalobcu

z nej, nie je daná žiadna subjektívna premlčacia doba, ale len všeobecná trojročná premlčacia doba
plynúca odo dňa uskutočnenia predmetného právneho úkonu, vyslovenia relatívnej neplatnosti ktorého
úkonu sa žalobca domáha, ktorá lehota však preukázateľne žalobcom dodržaná nebola, vzhľadom na
to, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo 4.7.2017, avšak žalobca si svoje nároky na súde
uplatnil až 12.9.2020, teda preukázateľne po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnila si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. V prípade

odvolania podaného žalobcom proti výrokom II. a III. z dôvodu „nevčasnosti“ keďže žalobca mal za
to, že tieto výroky mali byť prijaté už skôr, a to v decembri 2022, uviedol žalovaný 2/, že nerozumie
odvolaniu žalobcu, keď žiada odvolací súd, aby tieto výroky zrušil, keďže tieto výroky musia byť uvedené
v samotnom rozsudku vzhľadom na obsah žaloby a petit žaloby a v súlade s výslovným prejavom
žalobcu, ktorý zobral žalobu voči nemu – žalovanému 2/ v celom rozsahu späť a žiadal konanie v tejto

časti zastaviť. Podľa názoru žalovaného 2/, súd o späťvzatí žaloby nemohol rozhodnúť skôr, tak ako
sa domnieva žalobca, pretože podľa § 145 ods. 1, 2 CSP o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
rozhodnutím vo veci samej.
V prípade odvolania žalobcu proti výroku IV. rozsudku, ktorým súd priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu
trov konania v rozsahu 100 % uviedol žalovaný 2/, že žalobca voči nemu podal žalobu, ku ktorej sa

on podaním z 10.11.2020 vyjadril, pričom žalobca až dodatočne písomne počas konania túto žalobu
zobral čiastočne späť. Podľa § 256 ods. 1 CSP žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči nemu -
žalovanému 2/ a teda súd musí priznať náhradu trov konania jemu – žalovanému 2/, keďže neexistovaliaaninebolitvrdenédôvodypodľa§257CSP.Navrholpreto,abyodvolacísúdrozsudokpotvrdilauplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

7. Žalobca v odvolacej replike konštatoval, resp. trval na tom, že sporné medzi ním a žalovanou 1/ je,
kedy a ako medzi nimi vznikla dohoda o vyporiadaní BSM; nikto k tomu nebol vypočutý, ani žalobca, ani
žalovaná, ani žiaden svedok. Uviedol, že samotnú dohodu ktorá bola súdu predložená a jej dôsledky on
– žalobca popiera. Mal za to, že je to dôvodom na to, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na doplnenie dokazovania v tomto smere.

Pokiaľ sa žalovaná vyjadrila, že preukázateľne bol žalobca až od 6.9.2018 a teda až po podpise dohody
o vyporiadaní BSM z 23.5.2017, klientom ReSocia, mal za to, že chce vnútiť súdu domnienku, že pred
týmto dňom bol žalobca psychicky v poriadku; zatajuje však to najdôležitejšie, že v tejto dobe (t.z. než
sa stal klientom ReSocia) bol v ešte horšom stave, a to priamo v nemocničnom opatrovaní na psychiatrii
nemocnice Rožňava. Súd prvej inštancie toto vôbec neprešetroval a je to medzi stranami zjavne sporné.
Ide o ďalší dôvod, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na doplnenie

dokazovania v tomto smere.
Taktiež je celkom sporné za akých okolností bol 23.5.2017 uvoľnený a odvezený z nemocnice na pár
hodín na podpis „dohody“ a následne dovezený späť do nemocnice. Tento nedostatok nie je možné
vyriešiť bez účasti svedectiev strán, bez dôkazov; ide o dôležitú okolnosť pre spravodlivé posúdenie
platnosti dohody o vyporiadaní BSM; ide o ďalší dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej

inštancie na doplnenie dokazovania v tomto smere.
Považoval za zrejmé, že nie je a nikdy ani nebol úplne zbavený svojprávnosti a má teda aj chvíle riadnej
príčetnosti, počas ktorých mu bolo objasnené, že má dostať 14.000 eur na základe „Dohody“ a týchto
14.000 eur sa dožadoval a v tomto spore dožaduje. Nejde o rozpory v jeho tvrdeniach v odvolaní.
K plynutiu premlčacej doby uviedol, že pretrváva v tomto rozdielny právny názor jeho a žalovanej 1/.

Dôvodil, že má relevantné dôvody na to, aby sa uznali určité lehoty jeho lekársky uznaného zdravotného
stavu ako lehoty, ktoré prerušili plynutie premlčacej doby tak, že celková premlčacia doba nebola
prekročená; tak ako to vysvetlil v odvolaní. Mal za potrebné v tomto smere, aby rozhodol odvolací súd.

8. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli dané.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobcom
ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 - 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP),

preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

10. Rozsudokbolverejnevyhlásený12.februára2026o10.15hod.vpojednávacejmiestnostiKrajského
súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a

zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 6.2.2026.

11. Odvolateľ odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie čo do výrokov I., II., III. a IV., výrok V.
dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 11.250 eur zastavil, nebol predmetom
odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že odvolaním napadnutými výrokmi II. a III. rozsudku súd
prvejinštancienazákladedispozičnéhoúkonužalobcu–čiastočnéhospäťvzatiažaloby,zastavilkonanie
a to v časti proti žalovanému 2/ (výrok II.) a v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (výrok III.).
Výrokom I. rozsudku súd zamietol žalobu a výrokom IV. priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu.

12. Žalobca/odvolateľ uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP,
t. z. dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil.

13. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť,
že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý jespôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej
dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

Na druhej strane, súdu nemožno klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na
trovy dôkazu (§ 253 CSP).

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu ani jedného z odvolateľom uplatnených
odvolacích dôvodov.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie: správne zohľadnil, že žalovaná 1/ a žalobca uzavreli
medzi sebou 23.5.2017 dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou bytu
titulom vyporiadania BSM žalovaná 1/, ktorá na vyrovnanie podielov vyplatila žalobcovi v zmysle dohody
14.000 eur, že žalovaná 1/ už ako výlučná vlastníčka bytu dňa 4.7.2017 uzavrela ako predávajúca
kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ za kúpnu cenu 27.500 eur a žalovaný 2/ na základe povolenia vkladu

vlastníckeho práva pod V 136807 sa stal vlastníkom bytu. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil
súd správny právny záver, že žalobcovi žiadne nároky z kúpnej zmluvy zo 4.7.2017 vzhľadom na
predchádzajúce písomné vyporiadanie BSM žalobcu a žalovanej ani vzniknúť nemohli, a preto žalobu
správne zamietol, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných
práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací

súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Civilné konanie prebieha kontradiktórnym spôsobom. To znamená, že každá zo strán má povinnosť
vyhľadávať a predkladať dôkazy a vyjadrenia. Ide o zákonnú povinnosť v zmysle § 150 ods. 1 CSP
(„Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu“). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné
(§ 151 ods. 1 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
(§ 153 ods. 1 CSP). Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a

vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,
že nemá námietky (§ 157 ods. 2 CSP).

19. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania
mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“

protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný
a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (nález Ústavného súdu SR zo 7. júna
2016, sp. zn. III. ÚS 32/2015). Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý
súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného

postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovností zbraní vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú
do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický v. Slovenská republika,rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany
musiadostaťpríležitosťnielenpredložiťvšetkydôkazypotrebnénato,abyichnávrhuspel,aleizoznámiť
sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých
procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov o právach a povinnostiach
ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95).

20. V posudzovanej veci si žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby proti žalovanému 2/ a v časti

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nárokoval voči žalovanej 1/ zaplatenie 13.750 eur s príslušenstvom
ako jednej polovice kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo 4.7.2017 uzavretej medzi žalovanou 1/
ako predávajúcou, žalovaným 2/ ako kupujúcim, a to dôvodiac tým, že bol spolu so žalovanou
1/ bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu pričom zmluvu ako spoluvlastník nepodpísal
a žalovaná 1/ ako spoluvlastníčka predmetného bytu v 1/2 zinkasovala kúpnu cenu aj za jemu
prináležiaci spoluvlastnícky podiel v 1/2.

Žalovaná 1/ sa v konaní bránila a preukázala, že po zániku manželstva so žalobcom jeho rozvodom
dňom právoplatnosti rozsudku 7.4.2016 uzavreli bývalí manželia 23.5.2017 dohodu o vyporiadaní
BSM, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou bytu a tento 4.7.2017 predala ako jeho výlučná
vlastníčka.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní žalobca vôbec nereagoval na vyjadrenie žalovanej 1/, ktorá
v uplatnenej procesnej obrane proti nároku žalobcu tvrdila, že medzi ňou a žalobcom došlo pred tým,
než ona predmetný byt predala ako jeho výlučná vlastníčka, k dohode o vyporiadaní zaniknutého BSM,
podľa ktorého vyporiadania sa ona – žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu (čl. VI.

ods. 1 Dohody) s tým, že „pred uzavretím dohody vyplatila žalobcovi finančné vyrovnanie 14.000 eur,
ktoré bolo použité na splatenie dlhov“; uvedené žalobca potvrdil svojim podpisom na dohode (čl. VI.
ods. 2 Dohody). Dohoda bola podpísaná 23.5.2017, podpisy jej účastníkov – žalobcu a žalovanej 1/
boli uvedeného dňa úradne overené notárkou JUDr. J. Nagyovou v Rožňave. Žalovaná 1/ predmetnú
dohodu predložila ako dôkaz spolu s vyjadrením k žalobe.

Žalobcom spochybňovaná kúpna zmluva ohľadom predmetného bytu bola medzi žalovanou 1/
a žalovaným 2/ uzavretá až 4.7.2017, t.z. potom, ako sa žalovaná 1/ na základe dohody o vyporiadaní
BSM stala výlučnou vlastníčkou bytu. Odvolací súd poznamenáva, že v katastri nehnuteľností bola
žalovaná 1/ evidovaná ako výlučná vlastníčka predmetného bytu už od času jeho nadobudnutia do BSM
žalobcu a žalovanej, čo nebolo medzi nimi sporné.

22. Žalobcovi boli vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ k žalobe doručené 19.12.2020 s tým, že sa k ním
môže v lehote 15 dní vyjadriť (č.l. 63). Následne súd uznesením z 1. marca 2021 uplatniac sudcovskú
koncentráciu konania (§ 153 CSP) uložil stranám sporu, aby v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia
uplatnili prostriedky procesného útoku a obrany s tým, že ak ich nepredložia včas, nemusí na ne súd

prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Žalobcovi bolo uznesenie doručené cestou jeho právneho zástupcu 21.3.2021. Vo veci
súd nariadil pojednávanie na deň 6.10.2022, ktoré bolo zrušené a termín bol odročený na 18.11.2022.
Z podania JUDr. Daniela Blyšťana ako splnomocnenca ustanoveného podľa § 29 ods. 6 Advokátskeho
poriadku na likvidáciu kancelárie po nebohom advokátovi A. A. N. bolo nesporné, že právny zástupca

žalobcu zomrel a s účinnosťou od 18.8.2022 bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov (č.l. 78 – 79).
Pojednávanienariadenénadeň18.11.2022bolozrušené.Zúradnéhozáznamuzo14.11.2022(č.l.82)je
zrejmé, že JUDr. Blyšťan uvedeného dňa oznámil súdu, že centrum právnej pomoci ustanovilo žalobcovi
nového právneho zástupcu – Mgr. Petra Holéczyho, ktorý e-mailom zo 17.11.2022 potvrdil súdu, že berie
na vedomie termín zrušenia pojednávania, ktoré malo byť 18.11.2022.

23. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Košice z 19.10.2022 bol žalobcovi ako oprávnenej
osobe ustanovený na jeho zastupovanie v spore advokát C. D. E. F.. Podaním zo 7.11.2022 žalobca
udelil plnú moc na zastupovanie v spore C. D. E. F.. Podaním z 15.11.2022, doručeným 16.11.2022
(č.l. 86) žalobca prostredníctvom nového právneho zástupcu oznámil prevzatie zastúpenia Mgr. Ing. P.

Holéczym.

24. Podaním z 10.12.2022 (č.l. 95) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu voči
žalovanému2/späťazotrvalnatvrdení,žesumu27.500eur,zaktorúsumužalovaná1/bezjehosúhlasua vedomia predala spoločný byt, je podhodnotená, tvrdil, že bol so žalovanou 1/ dohodnutý ešte pred
podanímžaloby,že muvyplatíjednupolovicusumy,ktorúzískalazpredajabytu.Súčasne,resp.zároveň
oznámil, že „je prinútený zmeniť návrh“ a žiadal, aby súd zmenu pripustil a rozsudkom uložil žalovanej

1/ povinnosť zaplatiť mu 13.750 eur s prísl. Súčasne ako prílohu svojho podania predložil „Súhlas so
späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade k sp. zn. 15C/79/2020“ z 10.5.2021, listinu podpísanú
žalobcom, ktorý v tejto listine súčasne oznámil, že trvá na podanej žalobe voči žalovanej 1/ (č.l. 94).

25. Na vyjadrenie žalobcu z 10.12.2022 reagovala žalovaná 1/ podaním z 20.12.2022, ktoré súd

doručil právnemu zástupcovi žalobcu 21.12.2022, v ktorom podaní o.i. žalovaná poukázala na to, že
sa žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nevyjadril k jej procesnej obrane, ktorou spochybnila žalobné
tvrdenia žalobcu,a jej predmetné tvrdenia žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil, a preto
považuje tvrdenia uvedené ňou vo vyjadrení k žalobe ako i predložené listinné dôkazy, za nesporné.
Vzniesla námietku premlčania voči akémukoľvek žalobcom uplatňovanému nároku, ktoré premlčanie
označila za samostatný dôvod na zamietnutie žaloby.

26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 13.1.2023 označil/uviedol, že vo veci nie je nič sporné
(je to zrejmé zo zápisnice o pojednávaní z 13.1.2023 – č.l. 100), nárok na 1/2-icu kúpnej ceny nie je
premlčaný a „netreba vypočúvať ani žalovaných“.
Právny zástupca žalovanej 1/ dal na to istom pojednávaní do pozornosti fakt, že medzi žalobcom

a žalovanou bola uzavretá Dohoda o vyporiadaní BSM a na jej základe bol žalobca vyplatený pri podpise
dohody a teda nárok žalobcu na vyplatenie 1/2-ice kúpnej ceny je nedôvodný.

27. Odvolací súd zistil, že žalobca až v podanom odvolaní namietal platnosť dohody o vyporiadaní BSM,
namietal, že dohodu podpísal v stave nespôsobilom na právne úkony, avšak svoje tvrdenie nepreukázal.

Súčasne dôvodil v odvolaní, že v dohode o vyporiadaní BSM dohodnutú sumu na vyporiadanie mu
žalovaná nesplnila do podania žaloby.

28. Odvolací súd má za to, že nárok žalobcu na vyplatenie sumy 13.700 eur ako 1/2 z kúpnej ceny
dohodnutej v kúpnej zmluve zo 4.7.2020 by bol opodstatnený, len ak by žalobca bol preukázal

neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM, čo nepreukázal. Nepreukázal preto ani dôvodnosť nároku na
13.500 eur ako údajný vlastník 1/2 bytu.

29. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku nie je ani podané odvolanie spôsobilé nič zmeniť. Odvolací súd

reagujúc na odvolacie námietky žalobcu/odvolateľa a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku dopĺňa:
30. Žalobca žalovanou 1/ v konaní predloženú Dohodu o vyporiadaní BSM nespochybnil, vôbec sa
k predloženej dohode nevyjadril, aj keď na jej existencii založila žalovaná 1/ svoju procesnú obranu
proti žalobcom uplatnenému nároku. Žalobca/odvolateľ až v podanom odvolaní spochybnil platnosť

predmetnej dohody o vyporiadaní BSM a to s tým odôvodnením, že bol v nepríčetnom stave a liečil
sa na psychiatrii, avšak nepreukázal žiadnym spôsobom svoju tvrdenú nespôsobilosť na právne úkony,
nepredložil a ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy. Neuviedol žiadne tvrdenia o svojej psychiatrickej
diagnóze, resp. ochorení, z ktorého by mohla vyplynúť jeho nespôsobilosť na právne úkony v zmysle
§ 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

31. Okrem toho a to prioritne je potrebné súhlasiť s námietkou žalovanej 1/ v jej vyjadrení na odvolanie,
v ktorom poukázala na to, že ide v prípade tejto námietky žalobcu uplatnenej až v odvolaní o tzv.
neprípustnú novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.

32. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/satýkajúprocesnýchpodmienok, b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu, c/
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Je evidentné, že žalobcom/odvolateľom až v odvolacom konaní uplatnená námietka, že je dohoda
o vyporiadaní BSM neplatná, je v zmysle § 366 CSP neprípustná a preto nie je dôvod, aby sa ňou
odvolací súd zaoberal. Neopodstatnené je preto aj v tej súvislosti navrhnuté dokazovanie.34. Neobstoja ani námietky žalobcu/odvolateľa o tom, že súd na základe jeho návrhu nevykonal
výsluchy ani žalobcu, ani žalovanej, ani ich dcéry, ktorej výsluch navrhoval ako výsluch svedkyne. Toto

odvolacie tvrdenie, resp. argumentácia odvolateľa nekorešponduje s priebehom konania a obsahom
súdneho spisu. Zrejmý je opak, a to zo zápisnice o pojednávaní z 13.1.2023 je nepochybné, že právny
zástupcažalobcunatomtopojednávaníuviedol,žesažalobcapojednávanianezúčastňuje,lebosivôbec
nič nepamätá, lebo by ani nevedel vypovedať (č.l. 101 spisu). Okrem toho sa vyjadril, že „nie je to
premlčané“, netreba vypočúvať ani žalovaných 1/ a 2/.

35. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa namietajúceho nesprávne zistenia skutkového stavu ohľadom
(ne)spôsobilosti žalobcu na právne úkony, sú neopodstatnené, nakoľko táto okolnosť nebola vôbec
predmetom dokazovania, keďže z hľadiska žalobných - skutkových tvrdení žalobcu nešlo o podstatnú
okolnosť. Žalobca v žalobe a v priebehu konania argumentoval tým, že je neplatná kúpna zmluva,
ktorú uzavreli žalovaná 1/ so žalovaným 2/, ktorou len žalovaná 1/ ako výlučná vlastníčka bytu predala

spoločný byt, nakoľko on - žalobca a spoluvlastník bytu, zmluvu nepodpísal; zároveň, ak by mal súd
zmluvu za platnú, domáhal sa zaplatenia 1/2 kúpnej ceny. Žalobca v konaní netvrdil, že je neplatná
dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú predložila žalovaná 1/, k uplatnenej procesnej obrane žalovanej
a predloženej dohode nezaujal/nedal v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne stanovisko.

36. Ak žalobca/odvolateľ v odvolaní poukazuje na odsek 10. odôvodnenia rozsudku a označil v ňom
uvedené za nesprávne skutkové závery súdu, je potrebné uviesť na správnu mieru, že nejde o skutkové
závery súdu prvej inštancie, ale o reprodukciu vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní,
čo je zrejmé aj zo zápisnice o pojednávaní.

37. Ako už bolo povedané, žalobca prvýkrát spochybnil dohodu o vyporiadaní BSM až v podanom
odvolaní. Okrem toho, že ide o neprípustnú novotu, odvolací súd dodáva, že žalobcom predložené listiny
(potvrdenie ReSocia n.o., resp. rozhodnutie SP - ústredie Bratislava z 2.6.2020) ani nie sú spôsobilé na
preukázanie nespôsobilosti osoby na právne úkony.

38. Opodstatnená nie je ani odvolacia námietka o neplynutí premlčacej doby z dôvodu psychiatrického
ochorenia žalobcu, keďže žalobca žiadnu svoju psychiatrickú chorobu nepreukázal, opätovne ide
o neprípustnú novotu. Odvolací súd sa len domnieva, že zrejme žalobca mal na mysli ustanovenie §
113 Občianskeho zákonníka, avšak v konaní nevyšlo najavo, že by žalobca (ktorý podal žalobu) bol
osobou, ktorá musí mať zákonného zástupcu. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na nepreukázanú

opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku nie je dôvodné zaoberať sa otázkou, resp. námietkou
premlčania, ktorú z opatrnosti vzniesla žalovaná 1/ v podaní z 20.12.2022.

39. Odvolateľ napadol odvolaním aj nesprávnosť výrokov II. a III. rozsudku, ktorými súd prvej inštancie
na základe dispozičného úkonu žalobcu – čiastočného späťvzatia žaloby, zastavil konanie a to v časti

proti žalovanému 2/ (výrok II.) a v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (výrok III.). Súd na základe
dispozície žalobcu (§ 144 CSP) konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v častiach, v ktorých žalobca vzal
návrh čiastočne späť, zastavil a to v zmysle vety druhej označeného ustanovenia rozhodol tak v
rozhodnutí vo veci samej. Námietky žalobcu/odvolateľa o „nevčasnosti“ takto prijatého rozhodnutia sú
neopodstatnené.Žalobcazobralnávrhčiastočnespäťažpojehodoručenížalovaným1/a2/apozaslaní

ich vyjadrení k žalobnému návrhu.
Správne je aj rozhodnutie súdu, ktorý výrokom IV. priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov právneho
zastúpenia, hoci po správnosti pri rozhodovaní o trovách konania v súvislosti s čiastočným späťvzatím
žaloby mal súd postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a posudzovať otázku zavinenia zastavenia konania.
Vzhľadom na okolnosti čiastočného späťvzatia, keď žalobca reagoval na vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/

a dôvodom čiastočného späťvzatia nebolo poskytnutie žalovaných plnení zo strany žalovaných 1/ a 2/,
je možné uzavrieť, že procesne zodpovedá za zastavenie konania a preto je priznanie náhrada trov
žalovaným opodstatnené.

40. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti odvolaním
napadnutých výrokov I. až IV. ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1,2 CSP, potvrdil.41. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniaavzniklamupovinnosťnahradiťtrovyodvolaciehokonaniaúspešnýmžalovaným1/a2/vplnom

rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.