Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 13, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/32/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322011162
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4322011162.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona
a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16.02.2026, sp. zn.
4Pp/45/2022, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. apríla 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A.
B. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá mu bola
uložená uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 4Pp/45/2022 zo dňa 31.01.2023, právoplatným dňa

31.01.2023, v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/13/2022 zo dňa 17.03.2022 v trvaní 1
(jeden) mesiac a 16 (šestnásť) dní vykoná.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na uznesenie, ktorým bol odsúdený
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného

súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/13/2022 zo dňa 17.03.2022 vo výmere 18 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. bola odsúdenému
určená skúšobná doba v trvaní 2 roky 6 mesiacov a nariadený probačný dohľad
v trvaní 1 roka. Zároveň mu bola podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Skúšobná doba začala plynúť dňom podmienečného prepustenia odsúdeného, t.j. dňa 31.01.2023 a

uplynula dňa 31.07.2025.

Súd v prejednávanej trestnej veci nariadil verejné zasadnutie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
odsúdeného a oboznámením listinných dôkazov. Zistil, že zvyšok nevykonaného trestu u odúsdeného
je 1 mesiac a 16 dní.

Podľa záverečnej správy probačnej a mediačnej úradníčky odsúdený s touto počas probačného dohľadu
riadne spolupracoval, uloženú povinnosť si splnil. Počas skúšobnej doby probačného dohľadu nebolo
voči nemu vedené trestné stíhanie ani nemal záznam o priestupkoch. Súd I. stupňa zistil, že po skončení
probačného dohľadu, počas plynutia skúšobnej doby sa odsúdený dopustil dvoch priestupkov - dňa
13.07.2024 sa hrubo správal voči osobe C. D., ktorú sotil na zem, pričom poškodená neutrpela žiadne
zranenia a dňa 04.08.2024 po slovnej výmene názorov fyzicky napadol C. D. takým spôsobom, že ju

udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, čo malo za následok, že spadla na zem a vyvrtla si členok, čím
jej spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie. Z ďalších šetrení vyplynulo, že odsúdenýmá v mieste bydliska povesť nekonfliktného občana, nebolo u neho zistené požívanie alkoholických
nápojov v nadmernom množstve, ani požívanie omamných a návykových látok. Skutočnosť, či je
menovaný zamestnaný resp. ako si zabezpečuje finančné prostriedky na zabezpečenie svojich potrieb

sa nepodarilo zistiť. Počas probačného dohľadu a skúšobnej doby nebol trestne stíhaný.
Súd I. stupňa dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia opakovane dopustil úmyselného
konania kvalifikovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. I keď probačný dohľad
nad správaním odsúdeného počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia trvajúci 1 rok bol

účinný, odsúdený si splnil aj uloženú povinnosť zamestnať sa, po ukončení probačného dohľadu, počas
skúšobnej doby spáchal dva úmyselné priestupky, čo viedlo súd I. stupňa k záveru, že neviedol riadny
život tým, že by dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si
svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval
občianske spolužitie, nedopúšťal sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Na uvedenom nemení
nič ani argumentácia odsúdeného, podľa ktorej priestupky nespáchal a jednalo sa o pomstu zo strany

jeho priateľky, keďže túto pred súdom žiadnym spôsobom nepreukázal a súdu sa vo svetle vykonaných
dôkazov javí skôr ako účelová.

Toto uznesenie v zákonom určenej lehote sťažnosťou napadol odsúdený. Uviedol v nej, že je pravdou,
že sa v skúšobnej dobe dopustil priestupku, za ktorý mu bol súdom I. stupňa uložený peňažný trest.

Odvtedy však vedie riadny život. Zamestnal sa, jeho priateľka otehotnela, vychovávajú spolu 8 mesačné
dieťa. Žijú v spoločnej domácnosti, on je živiteľom domácnosti. Dlhodobo je práceneschopný. Medzi
dieťaťom a ním došlo k silnému citovému vzťahu. Dieťa by utrpelo najväčšiu traumu z ich odlúčenia.
Prosil o predvolanie a vypočutie jeho priateľky a jej rodičov, aby potvrdili, že jeho tvrdenia sú pravdivé.
Žiadal o zmenu trestu tak, aby nemusel byť odlúčený od maloletého dieťaťa, keďže je ich živiteľom.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenej
osoby - odsúdeným preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku
napadnutého uznesenia. Dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 68 ods. 2 Tr. zák., ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil
uloženéobmedzeniaapovinnosti,súdvysloví,žesaosvedčil;inakrozhodne,atoprípadneužvpriebehu
skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,
súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

Nadriadený súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal
postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu, resp. nariadení trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. a zistil, že
rozhodol správne.

Čo sa týka konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, nadriadený súd zistil, že súd I.
stupňa prejednal vec na verejnom zasadnutí za prítomnosti odsúdeného a prokurátora, kde umožnil
odsúdenému vyjadriť sa k meritu veci i vykonaným dôkazom, predniesť návrhy na výkon dôkazov
i svoju obhajobu. Z tohto pohľadu prebiehalo konanie pred súdom I. stupňa v súlade s príslušnými

ustanoveniami Trestného poriadku. I právo odsúdeného na obhajobu bolo zachované.

Na podklade preskúmaného spisového materiálu aj nadriadený súd dospel k záveru, že
odsúdený počas skúšobnej doby nevyhovel podmienkam skúšobnej doby, pretože sa dvakrát dopustil
úmyselného protiprávneho konania – fyzicky napadol svoju družku, hoci bol podmienečne prepustený

z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za násilný trestný čin. Uvedené zistenia o spôsobe
vedenia života odsúdeného v skúšobnej dobe nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako vedenie
riadneho života a vyhovenie podmienkam skúšobnej doby, a to ani s ohľadom na vyjadrenia odsúdeného
na verejnom zasadnutí, že má maloleté dieťa, žije s družkou v spoločnej domácnosti a príde
ozamestnanie.Nadriadenýsúdpripomína,žepodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody

je mimoriadnym opatrením, o ktorom možno rozhodnúť len v odôvodnených prípadoch. Preto, ak
bolo žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovené, mal
toto brať na zreteľ a spôsob svojho života prispôsobiť tomu, aby nedal príčinu na nariadenie zvyškutrestu. Odsúdený sa však správal nezodpovedne, počas skúšobnej doby opakoval násilné konanie, čím
nedodržal zákonom vyžadované podmienky – nezdržal sa protiprávneho konania.

Nadriadený súd ďalej uvádza, že nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v rozsahu, ako to
odsúdený navrhol, pretože nemá vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia. Na fakty, na
ktoré odsúdený poukazoval v dôvodoch sťažnosti mal brať zreteľ sám odsúdený a správať sa spôsobom
neodporujúcim zákonu, aby nedal dôvod k jeho odlúčeniu od maloletého dieťaťa výkonom nariadeného
zvyšku trestu.

Podľa názoru nadriadeného súdu sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo odôvodnené v súlade
s kritériami § 176 ods. 2 Tr. por., pretože súd I. stupňa uviedol skutočnosti, ktoré považoval za dokázané,
dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval
dokázané skutočnosti. Napadnuté uznesenie nemožno považovať za nesprávne len z dôvodu, že

odsúdený s týmto nesúhlasí.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného
ako nedôvodnú zamietol (§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.).

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)