Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/36/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126200467
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7126200467.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov
senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9, Košice, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, E., právne zastúpená JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o.

so sídlom D. X, E., a otec C. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. - D., v konaní o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice
č. k. 78P/3/2026 - 50 zo dňa 09.02.2026, takto:

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Návrhom zo dňa 09.01.2026 sa matka maloletého A. domáhala, aby súd neodkladným opatrením
dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a priznal matke voči otcovi nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

Nariaďuje neodkladné opatrenie:

I. Dočasne zveruje mal. A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Matke ukladá povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh vo veci samej
na zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie rozhodol predmetným neodkladným opatrením s odkazom na čl. 11, § 1, § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2, § 325
ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).4. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia v prípadoch, ktoré vyžadujú okamžitý zásah súdu konštatoval, že návrh matky
je dôvodný a bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia; naliehavosť

potreby úpravy pomerov daná potrebou ochrany záujmov maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za
to,žejenevyhnutnédočasneupraviťpomerymaloletéhododobyrozhodnutiasúduvovecsamejazveriť
maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Ochrana fyzického a psychického zdravia maloletého
dieťaťa je prvoradým záujmom, vyžadujúci vytvorenie stabilného a pokojného prostredia, majúc na
zreteli prejavy zvýšenej psychickej záťaže, ktoré sa u maloletého objavili. Matke súd zároveň uložil

povinnosť podať návrh vo veci samej na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, s odkazom
na § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. d/, f/ CSP. Otec namietal, že matka si všimla na maloletom

známky sebapoškodzovania až počas zimnej dovolenky v decembri 2025, ale nevšimla si ich počas
leta, len s argumentáciou, že v tom čase podstupovala chemoterapiu, bola výrazne fyzicky a psychicky
obmedzená, o.i. nemohla chodiť na slnko. Matka nijako nepreukázala, že tieto jazvy a rany nemohli
byť viditeľné v lete, že ich maloletý skrýval napr. dlhými rukávmi a nebolo ich možné odhaliť a nijako
nepreukázala, že stres maloletého, ktorý kompenzuje sebapoškodzovaním, spôsobuje práve otec jeho

záujmom o školské výsledky syna. Otec poukázal na to, že zhoršený psychický stav maloletého je badať
aj na zmene jeho správania, na nálade maloletého, ako vyplýva aj zo správ psychológa a psychiatra,
no matka si toto zhoršenie psychického stavu nijako nevšimla. Otec situáciu maloletého riešil v lete
2025, keď si to všimol, odkomunikoval to s maloletým a oznámil to tiež matke. Od toho času si nevšimol
príznaky stresu, maloletý je s ním uvoľnený, venujú sa spoločným aktivitám. Matka situáciu so A.

od toho 29.12.2025 riešila bez jeho účasti, sama, neoznamovala mu termíny vyšetrení, nezdvíhala
telefón. Je logické, že mal o syna strach, keďže mu matka neposkytovala primerané informácie. Matka
argumentovala,žesynpotrebujestabilizovaťsituáciuadočasneobmedziťkontaktsotcom,nozožiadnej
lekárskej správy takéto usmernenie pre A. nevyplýva, matka takto rozhodla svojvoľne a izolovala ho
od otca aj od priateľov. Zo žiadnej správy nevyplýva, že spúšťačom psychických problémov má byť

správanie otca či prostredie v domácnosti u otca. Zo správania maloletého nevyplýva, aby ten odmietal
otca, aby sa s ním nechcel stretávať, či tráviť čas v jeho starostlivosti. Návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia otec vníma ako manipuláciu zo strany matky a nie ako konanie v najlepšom
záujme maloletého. Otec poukázal na to, že konanie matky je účelové a motívom je zabezpečiť
dlhodobý pobyt maloletého v Austrálii, kde žije partner matky, kam má matka záujem vycestovať. Takéto

konanie však nemožno hodnotiť ako konanie v najlepšom záujme maloletého, u ktorého je potrebné
minimalizovať záťažové situácie a vytvoriť stabilné prostredie. Otec je toho názoru, že v jeho domácnosti
má maloletý vytvorené pokojné prostredie, dobre vychádza s partnerkou otca, jej syn je A. spolužiak
a dobrý kamarát. Otec namieta konanie matky motivované snahou zamedziť otcovi realizáciu jeho
rodičovských práv, čo môže maloletého dostať do konfliktu lojality. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu, v podaní zo dňa 06.04.2026, navrhla uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdiť. K odvolacím námietkam otca zdôraznila, že za zdroj stresu a ako dôvod
sebapoškodzovaniauviedolotcasámmaloletý.Maloletýmáobavyzočakávaníotca,nootcovitonedáva

najavo. Matka poukázala na to, že trpí silnou krátkozrakosťou, k čomu sa pridala aj ďalekozrakosť,
takže to môže byť dôvodom, spolu s problémami spojenými s chemoterapiou, že si rany na predlaktí
maloletého nevšimla skôr. Matka zdôraznila, že synove problémy riešila okamžite, ako sa o nich
dozvedela, ihneď po návrate z dovolenky, kedy si všimla jazvy a okamžite maloletému vybavila termíny
vyšetrení. Poukázala na to, že otec si protirečí vo svojich vyjadreniach, keď namietal, že matka si na

rozdiel od neho nevšimla synov viditeľne zhoršujúci sa psychický stav a na druhej strane otec tvrdil,
že u neho je maloletý v pohode, spokojný a uvoľnený. Zdôraznila, že sám maloletý u psychologičky
uviedol, že preferuje pobyt s matkou a psychologička z tohto dôvodu, výberu samotným maloletým,
starostlivosťumatkyodporúčala.Matkanemázáujemmaloletéhoizolovaťaniodotca,aniodkamarátov,
má na zreteli len jeho zdravotný stav a aktuálnu potrebu nastavenia medikamentóznej liečby, keďže ju

maloletý neznášal dobre. Ak maloletý prejaví záujem stretnúť sa s otcom, telefonovať s ním, či u neho
ostať, matka tomu nebude brániť. Vo vzťahu k námietkam otca o snahe matky zabezpečiť maloletému
dlhodobý pobyt v Austrálii, matka zdôraznila, že kým sa maloletý nestabilizuje, kým nebude dobre
reagovať na liečbu, výlet do Austrálie neprichádza do úvahy. Matka má záujem naďalej o vybavenie vízpre maloletého, ako pre ostatné deti, pričom ide o dlhodobý administratívny proces; udelenie víz však
neznamená automaticky, že maloletý dlhodobo zmení miesto pobytu, ide len o zabezpečenie možnosti
vycestovať do budúcnosti. Matka poukázala na to, že zo správy psychologičky z 18.02.2026 vyplýva, že

subjektívne, aj objektívne sa stav maloletého zlepšil. Maloletému však neprospieva konanie otca, ktorý
napr. kričí na matku v telefóne, aby mu odovzdala maloletého, aj keď ten s ním nechce aktuálne hovoriť,
alebo keď otec maloletého čaká pred školou a nahovára mu, že má maloletý prestať počúvať matku
a aby prestal brať antidepresíva. Z lekárskej správy zo dňa 18.03.2026 tiež vyplýva, že maloletý nateraz
nechce s otcom komunikovať a nie je naklonený rodinným psychoterapiám.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 2 ods. 1
CMP, v spojení s § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP, a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.17. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady

na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú
oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

18. Pokiaľ sa matka maloletého domáha nariadením neodkladného opatrenia toho, aby bol maloletý
dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, je povinnosťou odvolacieho súdu v rámci vecného
prieskumu napadnutého uznesenia zaoberať sa v prvom rade tým, či sú splnené predpoklady na
nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípadoch týkajúcich sa

starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého dieťaťa je nevyhnutné upraviť
bezodkladne a vec neznesie odklad. Odvolací súd pri rozhodovaní skúmal záujem maloletého dieťaťa
vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu, ktorý je daný predovšetkým vtedy, ak záujem
maloletého je narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy pomerov. Účelom
neodkladných opatrení vo veciach maloletých je predovšetkým poskytnutie preventívnej ochrany ich

právamazáujmomeštepredichporušenímčiohrozením.Zvrchovanýzáujemmaloletéhodieťaťapritom
môže v odôvodnených prípadoch prevážiť nad záujmom rodičov.

20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej,
ale zásadne len dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Dočasnosť opatrenia spočíva v tom, že

sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda
požiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchzistení.Nezisťujúsavšetkyskutočnosti,ktoré
má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje
rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej
ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení

súd vykonával dokazovanie (§ 322 CSP).

21. Z uvedeného vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je okamžitým súdnym zásahom upraviť
pomery, pri zachovaní podmienky naliehavosti požadovanej úpravy, rešpektujúc predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať

za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že ide o stav, kedy vec
neznesie odklad. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť opatrenia, osvedčenie danosti práva
a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. V tomto prípade tieto podmienky podľa názoru súdu splnené boli.

22. Otázka dočasného zverenia maloletého dieťaťa, či úprava styku s maloletým dieťaťom neodkladným
opatrením je takým zásahom do úpravy práv k maloletým deťom, ktorý je v zásade prípustný len vo
vážnych prípadoch.

23. Odvolací súd mal z obsahu spisu, z doposiaľ vykonaného dokazovania, z vyjadrení účastníkov

konania za preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II
zo dňa 20.11.2018 č.k. 14P/61/2018 – 151, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na
základe ktorej boli maloleté deti, pochádzajúce z manželstva rodičov, H., I. a A., zverení do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez úpravy vyživovacej povinnosti. Toho času je maloletá I. zverená
do osobnej starostlivosti matky, s určením vyživovacej povinnosti zo strany otca, H. je plnoletý, žije

v spoločnej domácnosti s matkou. U A. sa naďalej realizuje striedavá osobná starostlivosť na týždennom
základe.

24. Matka podala návrh na základe tej skutočnosti, že v decembri 2025 si mala u maloletého všimnúť
rany na rukách maloletého prezrádzajúce známky sebapoškodzovania. Maloletý mal potvrdiť ako

dôvod ubližovania si tlak otca na maloletého predovšetkým vo vzťahu k školským výsledkom, čo má
maloletému spôsobovať stres. Otec maloletého o tejto skutočnosti údajne vie od leta 2025, riešil to
s maloletým dohovorom, aby to už viac nerobil. Viac sa k tomuto problému nevracal a neriešil ho inak,
matke to napriek jeho tvrdeniu údajne neoznámil. Matka maloletého začala situáciu riešiť, maloletýv krátkom čase absolvoval vyšetrenie u detskej psychiatričky D. D. a u klinickej psychologičky J.
J., so stanovením diagnózy zmiešaná úzkostne - depresívna porucha, s potrebou denného ľahkého
režimu, nepreťažujúcich aktivít, so stabilitou domáceho prostredia. Maloletý má podľa jeho vlastného

vyjadrenia toho času uprednostňovať domácnosť matky. Matka styku s otcom nebráni, otec by však
mal zohľadňovať aktuálny zdravotný stav maloletého a prispôsobovať stretnutia situácii, okrem iného
aj znášaniu medikamentóznej liečby maloletým, ktorý spočiatku reagoval zle na lieky. Otec údajne
o vyšetreniach maloletého nebol informovaný, syn sa mu nezdôveril a matka mu výsledky z vyšetrení
oznámila až dodatočne. Matka namieta tieto tvrdenia otca s tým, že otca priebežne informuje, on je

údajne ten, ktorý sa na syna nepýta.

25. Odvolací súd konštatuje, že z nateraz vykonaného dokazovania má súd minimálne za osvedčenú
existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov maloletého, v prospech jeho najlepšieho záujmu, pre
potrebu stabilizácie výchovného prostredia maloletého, ako aj vzťahov medzi ním a oboma rodičmi.
Javí sa, že obaja rodičia majú vlastný názor na to, čo je pre maloletého najvhodnejšie, ako stabilizovať

prostredie maloletého a zabezpečiť mu pokoj a minimálny stres. Maloletý toho času uprednostňuje
prostredie u matky, z jeho vyjadrenia v rámci vyšetrenia u D. D. z dňa 18.03.2026 vyplýva, že nechce
komunikovať s otcom, nemá aktuálne záujem o rodinné terapie. Z tejto správy tiež vyplýva, že sa jeho
stav zlepšil, lepšie toleruje liečbu, lepšie komunikuje. V terapii je nevyhnutné pokračovať.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté
dieťa negatívnym vplyvom. Vzhľadom na aktuálnu situáciu maloletého, jeho zdravotný stav, existujúce
psychické problémy a subjektívne prežívanie, je zrejmé, že obaja rodičia by mali v prvom rade myslieť na
najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa a prejaviť mu primeranú empatiu, porozumenie a podporu,
rešpektovať jeho vyjadrenia a potlačiť snahu presadzovať svoje postoje.

27. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na odôvodnenie ktorého odkazuje,
že berúc do úvahy zdravotný stav maloletého, prebiehajúcu liečbu, a jeho vlastné vyjadrenia a vôľu byť
s matkou, je namieste realizovať všetky kroky s cieľom vytvorenia predovšetkým stabilného, pokojného
prostredia rešpektujúceho maloletého a jeho potreby.

28. Vo vzťahu k otázke styku maloletého s otcom, je na oboch rodičoch, aby správnym prístupom
vhodne motivovali maloletého, aby ostal zachovaný vzťah medzi otcom a maloletým, no bez nátlaku
na maloletého, a aby na druhej strane ani matka maloletému nebránila v styku s otcom, keď maloletý
o stretnutia s otcom prejaví záujem.

29. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ani v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie
konajúceho súdu vo veci samej. Súdu prvej inštancie, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému A. v zmysle podaného návrhu matky zo dňa 09.03.2026, vedeného na

Mestskom súde Košice pod sp. zn. 78P/31/2026 tak po komplexne vykonanom dokazovaní ostáva
povinnosť vo veci meritórne rozhodnúť, rešpektujúc záujem a aktuálne potreby maloletého dieťaťa,
zohľadňujúc rodičovské práva oboch rodičov.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností, za daného stavu a doposiaľ zistenej dôkaznej situácie,

konštatujúc splnenie podmienok pre dočasnú úpravu starostlivosti o maloletého A. neodkladným
opatrením, odvolací súd neuznal odvolanie otca maloletého za dôvodné a napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, s odkazom na § 387 ods. 1 CSP.

31. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať (§ 55 CMP).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).