Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/76/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125213324
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125213324.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja pobytom ako matka,
zastúpenéÚradompráce,sociálnychvecíarodinyTrenčín,pracoviskoIlavaakokolíznymopatrovníkom,
deti rodičov - matky: B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/X, D., zastúpená: JUDr.

Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757 a otca: B. A.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXX, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin
BARTKO – JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, v konaní o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.
35P/184/2025-17 zo dňa 25. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým vo výroku I. určil nad výchovou maloletých detí A.: A., nar. XX.XX.XXXX a B.,
nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie – povinnosť rodičov a maloletých detí podrobiť sa odbornému

psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny D. - F., v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine, v trvaní šiestich mesiacov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Centrum pre deti
a rodiny D. – F. je povinné súdu zasielať jedenkrát mesačne správy o realizácii a výsledkoch výchovného
opatrenia. Výrokom II. určil, že toto neodkladné opatrenie zanikne najneskôr uplynutím času, na ktorý
bolo nariadené. O nároku na náhradu trov konania rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods.1, § 325 ods. 1, § 330 ods. 1, §
332 ods. 1 CSP, § 360, § 361 CMP, § 37 ods. 1, 2 písm. d), 7 a 8 Zákona o rodine, keď
konštatoval, že v predmetnej veci mal za preukázané splnenie podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia. Otec osvedčil existenciu právnych vzťahov účastníkov, právny záujem na vydaní predbežnej
úpravy a potrebu okamžitého zásahu súdu. Mal za osvedčené, že napriek odporúčaniam znalca sa

doposiaľ nepodarilo zabezpečiť odbornú psychologickú pomoc vhodnú svojím zameraním aj časovou
dostupnosťou. Psychológovia a odborné zariadenia, ktoré súd kontaktoval, uviedli, že nemajú kapacity
na poskytnutie požadovanej odbornej intervencie v čase primeranom naliehavosti situácie. Z obsahu
spisu vyplynulo, že v rodine naďalej pretrváva zvýšené napätie medzi rodičmi, komunikácia je konfliktná
a matka pravidelne nevytvára priaznivé podmienky pre kontakty maloletých detí s otcom. Tieto zistenia
boli v súlade so závermi znalca o potrebe intenzívnej a odborne vedenej intervencie. Prebiehajúci

konflikt negatívne vplýva na psychický stav maloletých detí a ich vzťah k obom rodičom, preto je v ichzáujmenevyhnutnézabezpečiťodbornésprevádzanierodinyscieľomstabilizácievzťahov,obnovovania
rodičovskej spolupráce a zmiernenia negatívnych dôsledkov konfliktu.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že uloženie výchovného opatrenia je v tejto fáze konania

nevyhnutné a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. Odborné poradenstvo predstavuje
najvhodnejší nástroj na stabilizáciu rodinných pomerov, podporu riadnej komunikácie medzi rodičmi
a ochranu psychického vývinu maloletých detí počas prebiehajúceho rodičovského konfliktu. Z týchto
dôvodov nariadil rodičom aj maloletým deťom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu v Centre pre deti a rodiny D. – F. na obdobie šiestich mesiacov od vykonateľnosti

rozhodnutia. Zvolená forma odbornej intervencie umožní pracovať s celou rodinou komplexne, a to aj
prostredníctvomambulantnejaprípadneterénnejpráce,čojevzhľadomnacharakterrodinnéhokonfliktu
mimoriadne dôležité. Zároveň Centru pre deti a rodiny D. – F. uložil povinnosť zasielať súdu pravidelné
mesačné správy o realizácii a priebehu výchovného opatrenia, aby súd mohol priebežne hodnotiť jeho
účinnosť a včas reagovať na prípadnú potrebu ďalšej úpravy pomerov.
Nakoľko sa výrok takéhoto nariadeného neodkladného opatrenia zhoduje s prípadným výrokom

meritórneho rozhodnutia, ktorý by bol vydaný v konaní vo veci samej, toto nariadené neodkladné
opatrenie konzumuje vec samú, preto súd konanie vo veci samej bez návrhu nezačal, nakoľko sa týmto
nariadenýmneodkladnýmopatrenímdosiahlatrvaláúpravapomerovbezpotrebyďalšiehodokazovania.
Na záver dodal, že pokiaľ uložené výchovné opatrenie splní účel pred uplynutím doby šiestich mesiacov,
alebo bude potrebné prijať ďalšie alebo iné opatrenia, účastníci konania môžu podať nový návrh na

zrušenie tohto nariadeného neodkladného opatrenia alebo navrhnúť iné riešenie, ktoré bude v tom čase
v najlepšom záujme maloletých detí.

3. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote cestou právneho zástupcu podala odvolanie
matka maloletých detí (č. l. 23). Žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo, aby návrh otca maloletých detí na uloženie výchovného
opatrenia neodkladným opatrením zamietol. Mala za to, že na uloženie takéhoto výchovného opatrenia
neboli splnené zákonnom ustanovené predpoklady a súčasne predpoklady pre jeho nariadenie formou
neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s
podaným návrhom otca, ktorý mal byť posúdený (ak vôbec) ako návrh vo veci samej, nakoľko opomínal

splnenie základných náležitostí pre vydanie neodkladného opatrenia. Podľa jej názoru, otec nepreukázal
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čo je vôbec základnou podmienkou pre možnosť rozhodovať
vo veci prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, a bez naplnenia ktorej nemožno hovoriť o
zákonnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Otec sa v návrhu iba odvolával na závery
znalca, pričom tvrdenia o tom, že ako matka maloletých, nepodporuje vzťah detí s otcom a na styk

ich vôbec psychicky nepripravuje, nepreukázal ani len jedným dôkazom. Napriek tomu ich súd prvej
inštancie poňal do odôvodnenia napadnutého uznesenia ako preukázané, resp. osvedčené skutočnosti.
Otec uvedené nepreukázal z toho dôvodu, že takéto tvrdenia ani nie je možné žiadnym dôkazom
preukázať, nakoľko sú v celom rozsahu lživé a v úplnom rozpore so skutočným stavom. Tvrdila, že otec
si nedokáže s deťmi vybudovať blízky vzťah, plný dôvery a lásky. Maloletým deťom rozšírený styk s ich

otcom nevyhovuje, nevedia u otca zaspať, spávajú zle, somaticky sa prejavujú bolesti brucha, poruchy
vyprázdňovania, nechutenstvo, zvýšený stres, úzkostlivosť. Matka nesúhlasila s konaním otca, ktorý
maloletého A. zapísal do ŠKD, pričom maloletý do ŠKD chodiť nechcel. S konaním otca a pracovníkov
ZŠ D. sa nestotožňovala a bolo podľa jej názoru absolútne neprípustné, pričom jeho následkom je len
opätovný tlak na psychiku maloletého A.. Uviedla, že maloletý A. v dôsledku tlaku aj zo strany školy

prežíva výraznú úzkosť, stratil dôveru k škole a obáva sa každého ďalšieho dňa, sprevádzaného pocitmi
hanby a plaču. Situácia viedla až k zmienke o samovražde, pričom ako chránená osoba má právo na
ochranu zo strany všetkých dospelých podieľajúcich sa na jeho starostlivosti.
Konanie vo veci samej prebieha už viac ako rok, maloletí napriek ich vyspelosti a schopnosti formulovať
svoj názor a tiež tomu, že o ich názore doposiaľ existujú dôvodné pochybnosti, neboli priamo zo strany

súdu vypočuté. Mala za to, že otec síce navrhoval nariadiť výchovné opatrenie aj za účelom zlepšenia
vzťahov medzi účastníkmi, sám však k tomuto proaktívne nijako neprispieva. Vzhľadom na to, ak mal
súd prvej inštancie za preukázané dôvodnosť nariadenia výchovného opatrenia formou neodkladného
opatrenia, tak jedine a len vo vzťahu k otcovi maloletých, ktorý by naozaj mal intenzívne zapracovať na
sebe, najmä v oblasti emočného prejavu a štýlu komunikácie, ako skonštatoval aj znalec v znaleckom

posudku.Súčasneznalecpodotkol,žekrozšíreniukontaktuotcasdeťmimôžedôjsťlenzapredpokladu,
že bude zachovaný postupný, citlivý prístup, čo sa však nedeje.
Napadnuté uznesenie považovala taktiež za rozporné s najlepším záujmom maloletých, na ktorý súd
prvej inštancie vôbec pri rozhodovaní neprihliadal, čím zasiahol do ich základného práva na ochranuich duševného, telesného a citového vývinu. Podľa matky, súd prvej inštancie napadnutým uznesením
rovnako absolútne nereflektoval na skutočnosť, že každé z maloletých detí už navštevuje psychológa zo
Súkromného centra poradenstva a prevencie G. H. I., a preto by už nemali byť duplicitne vystavované

takejto záťaži akou je podrobenie sa ďalšiemu psychologickému poradenstvu, len preto, že si to praje
jeden z rodičov. Matka nesúhlasila s uložením výchovného opatrenia aj vo vzťahu k jej osobe bez toho,
aby bolo preukázané porušenie jej rodičovských práv a povinností. Mala za to, že ak podmienky na
uloženie výchovného opatrenie vo vzťahu ku konkrétnej osobe nie sú naplnené, nemožno tejto osobe
uložiť výchovné opatrenie, pretože takýto neoprávnený a bezdôvodný faktický zásah zákon nepripúšťa a

určitým spôsobom by privodil až obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie
podľa jej názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. skutočný stav veci nezistil úplne a
správne,azároveňnesprávneprávnevecposúdilopierajúcsaonepreukázanétvrdeniaotca,vdôsledku
čohokonaniezaťažiltakouvadou,ktorámázanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Podľajejnázoru
sa v predmetnej veci jedná o šikanózny výkon práva, ktorý absolútne nezohľadňuje najlepší záujem
maloletých detí. Uviedla, že otec nedokáže rešpektovať názor maloletých a autoritatívne odvolávajúc

sa na súdne autority od nich vyžaduje také konanie, ktoré je v absolútnom rozpore s ich prirodzenými
osobnosťami a prežívaním, dôsledkom čoho sa maloletí už uchyľujú k výrokom o suicidálnom konaní, čo
len dokazuje ich psychické rozpoloženie, ktoré nie je možné vyriešiť uloženým výchovným opatrením.
Podľa matky je v absolútnom rozpore so zákonom aj skutočnosť, že súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie vydal tak, že má konzumovať vec samú, a teda bez potreby ďalšieho dokazovania. Uvedené

je o to viac zarážajúce, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal bez akéhokoľvek dôkazu o
preukázaní naliehavosti potreby okamžitého zásahu do pomerov účastníkov konania, t. j. bez splnenia
základného predpokladu pre vydanie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov je preto
podľa jej názoru napadnuté uznesenie, ktorým bolo rodičom a maloletým deťom formou neodkladného
opatrenia uložené výchovné opatrenie, nezákonné, nedostatočne odôvodnené, opierajúce sa len o

domnienky, resp. o ničím nepreukázané tvrdenia otca, ktorý sa zameral len na spochybnenie jej
pozitívneho vplyvu ako rezidenčného rodiča na maloletých, a nereflektujúce na ich najlepší záujem.
Napadnuté uznesenie tak predstavuje rozhodnutie, ktorým sa nedôvodne zasahuje do ich základných
práv či už jej ako rodiča, ale aj maloletých detí.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 46) konštatoval, že s ním nesúhlasí, je nedôvodné, tvrdenia
matky sú nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Mal za to, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že matka nie je schopná vnímať a dostatočne akceptovať otca ako druhého plnohodnotného rodiča, má
tendenciu preferovať vlastné potreby a spôsoby výchovy o maloletých. Uviedol, že matka prenáša na
maloletých vlastné názory a prostredníctvom nich tak formuje aj mienku maloletých o otcovi. Podľa jeho

názoru sú maloletí manipulovaní matkou takým spôsobom, aby táto určovala všetky oblasti ich výchovy,
starostlivosti a zamedzovala styk otca s maloletými na dlhšie obdobie. Podľa znaleckého posudku matka
nevytvára pre otca dostatočne vhodný výchovný priestor, aby sa mohol plnohodnotne realizovať ako
rodič, pričom z vyjadrenia maloletých u znalca je zrejmé, že matka, resp. osoby, ktoré žijú spoločne
s ňou v domácnosti, vytvárajú o otcovi negatívny obraz. Maloletí spontánne túžia po intenzívnejšom

kontakte s otcom, pričom matka to znemožňuje. Znalec výslovne odporučil, aby bolo nariadené odborné
poradenstvo rodičom aj maloletým deťom v trvaní 6 mesiacov z dôvodu, aby sa upravil vzájomný vzťah
rodičov, za účelom vyjasnenia si nielen ich predstáv, ale aj cieľov. Podľa jeho názoru matka nerešpektuje
rozhodnutie súdu, keď nariadila maloletému A. aby odišiel zo školy domov, aj napriek tomu, že otec
si má maloletých vyzdvihnúť zo školského zariadenia. Zápis maloletého A. do ŠKD vykonal otec na

základe odporúčania, a aj z toho dôvodu, že maloletý B. chodil do ŠKD bez akýchkoľvek problémov.
Otec nesúhlasil s tvrdením matky o tom, že zdravotné problémy maloletého B. (diagnostikované vitiligo)
sú v príčinnej súvislosti s rozšírením styku, pričom je toho názoru, že ide o účelové tvrdenia matky, ktorá
akýkoľvek zdravotný problém maloletých dáva do príčinnej súvislosti s otcom. Uviedol, že maloletí sú
v jeho domácnosti šťastní a spokojní, s čím sa podľa jeho názoru matka nedokáže zmieriť. Mal za to, že

matka spolu s jej sestrou (učiteľkou ZŠ, ktorú maloletí navštevujú) nielenže manipulujú maloletých voči
otcovi, ale začali štvať maloletého A. aj proti jeho triednej učiteľke a riaditeľke ZŠ. Nariadené výchovné
opatrenie je nevyhnutné, aby si matka uvedomila nevhodnosť svojho správania vo vzťahu k maloletým,
pretože pokračovaním v tomto správaní je priamo ohrozený zdravý psychický vývin maloletých. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.

5. Matka v odvolacej replike (č.l. 145) zotrvala na podanom odvolaní. Znalecký posudok, na ktorý sa
otec odvoláva, obsahuje aj závažné zistenia v neprospech otca, nie len v jej neprospech, ako sa snaží
neustále otec prezentovať. Uviedla, že podľa znalca majú maloletí na otca vyhranený postoj, aj keď vpodstate túžia byť v jeho prítomnosti, avšak v dôsledku charakterových a osobnostných vlastností otca,
toto im nie je z jeho strany umožnené, nakoľko nedokážu s ním nadviazať, udržiavať tak intenzívny
a hlboký emočný vzťah, ako s matkou. Poprela, že by maloletému A. nariadila, aby opustil školu po

vyučovaní. Naopak, to maloletý A., ktorého vôľu otec absolútne nerešpektuje, jej po vyučovaní s plačom
volal, či môže prísť domov, nakoľko do ŠKD, do ktorého ho proti jeho vôli prihlásil otec, chodiť nechce.
V dôsledku nátlakového konania otca, riaditeľka školy aj s triednou učiteľkou nútili a naďalej nútia
maloletého A. zotrvávať v ŠKD aj napriek tomu, že zriaďovateľ ZŠ im už uložil povinnosť od takéhoto
postupu upustiť. Podľa jej názoru, keď je otcovi známe, že maloletému A. spôsobuje návšteva ŠKD

ťažkosti, je povinný zabezpečiť jeho vyzdvihnutie tak, aby ho čo najmenej zaťažovalo, ku ktorému
riešeniu však otec do dnešného dňa nepristúpil. Rovnako tak nesúhlasila s tvrdeniami otca, že sú
maloletí v jeho domácnosti šťastní. Uviedla, že jej bolo odporučené, aby s maloletým A. absolvovala
pedopsychiatrické vyšetrenie a aby sa zvážila vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti u maloletého A.
na základe jeho psychického stavu. Tvrdila, že otec štve a manipuluje pracovníkov školského zariadenia
voči matke, čomu nasvedčuje aj sama skutočnosť, keď triedna učiteľka C. J. svojvoľne v liste zo dňa

08.01.2026, ktorý otec predložil ako dôkaz, uvádza, že o skutočnostiach ohľadom zdravotného stavu
(psychického) maloletého A. informovala otca, keďže tieto dni boli u neho, pričom jej nedvihla svoj
mobilný telefón ani napriek tomu, že sa jej sama pokúšala dovolať 11 krát. Zastávala názor, že nútenie
maloletého A. zotrvať v prostredí, ktoré odmieta (ŠKD), len na základe svojvôle otca, ktorý si takto
demonštruje moc, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Vo vzťahu k jej sestre uviedla, že tá konala

v najlepšom záujme maloletého A., keď upozornila jeho triednu učiteľku na nutnosť riešiť jeho psychický
stav. Podľa jej názoru otec nemá už dlhodobo záujem na stabilizovaní psychického stavu maloletých,
sleduje len samého seba. Mala za to, že otec sám neuznáva potrebu intervencie od odborníkov, hoci
sám najprv paradoxne žiadal o nariadenie sedení v CDR. Poukázala aj na skutočnosť, že otec zastavil
jeho nesúhlasom odborné intervencie, ktoré maloletým pomáhali uniesť záťaž a následky plynúce z

aktuálneho obdobia, ktorými sú neustále zaťažovaní.

6. Otec vo vyjadrení k odvolacej replike matky (č.l. 178) uviedol, že s tvrdeniami matky zásadne
nesúhlasí, matka žiadne zo svojich tvrdení nijakým spôsobom nepreukázala. Mal za to, že súd by mal
vychádzať zo skutočností a dôkazov, ktoré sú objektívne zistené, a tým je jednak vypracovaný znalecký

posudok a taktiež správy ZŠ. Naďalej zastával názor, že nariadené výchovné opatrenie je nanajvýš
potrebné a nevyhnutné aby si matka uvedomila nevhodnosť svojho správania vo vzťahu k maloletým,
pretože pokračovaním v tomto správaní je priamo ohrozený zdravý psychický vývin maloletých.

7. Matka v odvolacej triplike (č.l. 203) zotrvala v plnom rozsahu na podanom odvolaní, ako aj

na argumentácii uvedenej v odvolacej replike. Maloletí už skutočné sedenia v SCPP nenavštevujú,
pričom otec paradoxne naďalej trvá na tom, aby psychologické sedenia v CDR prebiehali. Zastavením
odbornej intervencie vystavil maloletých riziku prehĺbenia ich traumy a narušil ich zdravý psychický
vývoj. K predloženým pedagogickým posudkom sa vyjadrila tak, že nejde o nestranné pedagogické
hodnotenie, ale o koordinovanú súčinnosť školy s otcom s cieľom vylepšiť jeho procesnú pozíciu v

súdnych konaniach, a to bez ohľadu na skutočný, najlepší záujem maloletých. Podľa matky sa jednalo
konkrétne o zásadnú rozporuplnosť tvrdení pedagogických zamestnancov, netransparentné zavádzanie
podporných opatrení, zaujatosť pedagogických zamestnancov a marenie práva matky na informácie,
neoprávnené a neetické vyhotovovanie fotografií maloletého A., neoprávnené predloženie znaleckého
posudku riaditeľke školy, neformálne a nedatované správy vychovávateliek, diskreditácia učiteľky C. K.

E. (sestra matky). Poukázala aj na skutočnosť, že otec bol po dobu viac ako 5 rokov od rozvodu vo
výchove maloletých pasívny, nenavrhoval žiadne opatrenia a neprejavoval obavy o vývin maloletých.
K aktuálne prebiehajúcej intervencii CDR, ktorá bola nariadená napadnutým uznesením, uviedla, že
táto je momentálne bez akéhokoľvek efektu. Ďalej uviedla, že uložené výchovné opatrenie prebieha
len formálne a nenapĺňa svoj cieľ. Doposiaľ nedošlo ani k zlepšeniu komunikácie a vzťahov medzi

rodičmi a už vôbec nie k akceptácii a schopnosti súčinne koordinovať a participovať pri starostlivosti o
maloletých. Mala za to, že nariadené výchovné opatrenie a s ním súvisiaci rozšírený styk realizovaný
formou neodkladného opatrenia (ktorý už bol uznesením Krajského súdu v Žiline zrušený) neprináša
upokojenie situácie, ale naopak, prehlbuje traumu maloletých. Preto je na mieste toto nezákonné
rozhodnutie vydané bez akýchkoľvek dôkazov prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia zmeniť

tak, že návrh otca bude v celom rozsahu zamietnutý.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až 67 CMP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne

správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Vo vzťahu k podanému odvolaniu krajský súd vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti

napadnutéhouzneseniaokresnéhosúduastotožneniesasdôvodmiuvedenýmivpísomnomvyhotovení
uznesenia okresným súdom odkazuje za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP na odôvodnenie napadnutého
uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v

odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými
sastotožňuje,pretožeodôvodneniaarozhodnutiaprvostupňovéhosúduaodvolaciehosúdutvoriajeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2
CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu
prvej inštancie. Odvolací súd si na základe vykonaného odvolacieho prieskumu osvojil vecné závery,

o ktoré súd prvej inštancie vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia oprel.

15. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov v civilnom procese, ktorý nemá charakter konečného rozhodnutia a ktorého účelom je len
dočasná úprava pomerov účastníkov. Možno ho nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konania
podľa CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Súd v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia zisťuje len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre jeho
nariadenie.Súdprinariadeníneodkladnéhoopatreniasledujepredovšetkýmzáujemmaloletéhodieťaťa.

V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti rodičom a maloletým deťom

podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny D. - F., a to v trvaní
šiestich mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia s tým, že bude Centrum pre deti a rodiny D. – F.
povinné zasielať súdu jedenkrát mesačne správy o realizácii a výsledkoch výchovného opatrenia a toto
neodkladné opatrenie zanikne najneskôr uplynutím času, na ktorý bolo nariadené. Súd prvej inštancie
tak rozhodoval na základe návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z obsahu preskúmavanej veci vyplynulo, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 32P/135/2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27CoP/12/2021, maloleté deti boli zverené na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky, otcovi bol upravený styk a zároveň mu bola uloženávyživovacia povinnosť v sume 300,- Eur na každé z maloletých detí. V súčasnosti prebieha vo veci
konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedené pod
sp.zn. 35P/143/2024, ktoré nie je právoplatne skončené. Zároveň uznesením č.k. 35P/142/2025-31

zo dňa 07.10.2025 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk
otca s maloletými deťmi, a to tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým A. a maloletým B.
každý párny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým,
že maloleté deti si v určenom čase prevezme z aktuálne navštevovaného školského zariadenia a po
ukončení odovzdá v mieste bydliska matky a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od

15.00 hod. do štvrtka do 07.30 hod. s tým, že maloleté deti si v určenom čase prevezme z aktuálne
navštevovanéhoškolskéhozariadenia,kdeichpoukončeníodovzdástým,žematkajepovinnámaloleté
deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a styk umožniť s určením, že uvedené neodkladné opatrenie
trvá do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 35P/143/2024. Matka podala proti
tomuto uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. 14CoP/45/2026 tak, že návrh otca bol zamietnutý. Zároveň sa vedie aj konanie sp.zn.

35Em/5/2025, a to na základe návrhu otca maloletých detí na výkon rozhodnutia, konkrétne uznesenia
č.k. 35P/142/2025-31 zo dňa 07.10.2025, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletými deťmi.

17. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu je toho názoru, že súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia spočívajúceho v uložení výchovného opatrenia pre oboch rodičov ako aj pre maloleté deti,
pretože mal osvedčené pretrvávajúce vzájomné konflikty medzi rodičmi, zníženú schopnosť rodičov
vzájomne komunikovať, v rodine naďalej pretrváva zvýšené napätie medzi rodičmi, a zároveň mal
osvedčené aj zo znaleckého dokazovania, že prebiehajúci konflikt negatívne vplýva na psychický stav
maloletých detí a ich vzťah k obom rodičom. Potrebu nariadenia výchovného opatrenia spočívajúceho

v odbornom poradenstve vzhliadol aj súdom ustanovený súdny znalec v záveroch jeho znaleckého
posudku a výpovede na pojednávaní.
Za dôvodné považoval odvolací súd uloženie výchovného opatrenia spočívajúce v povinnosti podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu i preto, že je potrebné prihliadať na záujem maloletých
detí, na vybudovaní a upevňovaní zdravého vzťahu k otcovi, keď celkom nepochybne je tento vzťah

čiastočne narušený.
Obaja rodičia by však, podľa odvolacieho súdu, mali mať záujem zúčastniť sa psychologického
poradenstva, pretože ich rozchod neznamená, že by mali mať voči sebe antagonistický postoj, musia
sa snažiť správať sa voči sebe kultivovane v záujme spoločných detí, čo je základným predpokladom
zdravej výchovy maloletých detí, pričom i dieťa takto získava vzor pre riešenie konfliktných situácií

v budúcnosti. Obaja rodičia by sa v záujme spoločných detí mali snažiť spolupracovať a situáciu
vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na narušenie vzťahu detí k druhému rodičovi, či deti
využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča.
Výkon rodičovských práv a povinností aj po rozchode rodičov vyžaduje konštruktívnu komunikáciu
obidvochbezvytváraniakonfliktnýchsituácií,kdevrámcitohtokonaniabolopreukázané,žeprebiehajúci

konflikt negatívne vplýva na psychický stav maloletých detí a ich vzťah k obom rodičom. Ak matka
v odvolaní spochybňovala vhodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletým deťom,
tak odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že toto bolo nariadené
nielen na sanáciu rodinných vzťahov, ale aj z dôvodu, že konflikt medzi rodičmi negatívne vplýva na
psychický stav maloletých detí, na ich vzťah k rodičom a zároveň aj z dôvodu, že prebieha výkon

rozhodnutia, to znamená, že styk s maloletými deťmi neprebieha tak, ako by mal na základe rozhodnutia
súdu. Práve terapeutická práca s oboma rodičmi ako aj s maloletými deťmi vytvára pozitívny predpoklad
na zapojenie sa do reparácie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a zároveň na upevňovanie vzťahu
medzi otcom a maloletými synmi, čo je veľmi dôležité.

18. Pre úplnosť, odvolací súd uvádza, že v predloženom spise sa nachádzajú už tri pravidelné mesačné
správy o realizácii a priebehu výchovného opatrenia od CDR. Z poslednej Správy zo dňa 03.03.2026
vyplynulo, že maloletý B. nemá signifikantné ťažkosti v prežívaní aktuálneho stavu, dokáže sa pomerne
dobre adaptovať a aktuálne dobre zvláda čas, kedy je u otca bez staršieho brata. U maloletého A. matka
popisovala zhoršené prežívanie, emocionálne rozlady vyplývajúce z nutnosti stráviť u otca viac času.

Otec počas stretnutia uviedol, že vzhľadom k situácii s maloletým A. mu umožnil pobyt u matky nad
rámec aktuálneho súdneho rozhodnutia a taktiež maloletého A. odhlásil z ŠKD, čo bolo, podľa matky,
výrazným zdrojom stresu maloletého. Z uvedeného sa odvolaciemu súdu javí, že nariadené výchovnéopatrenie má zmysel a dopomôže k napraveniu aktuálnej situácie v súvislosti s konfliktnými vzťahmi
medzi rodičmi, čo negatívne vplýva aj na psychické zdravie maloletých detí.

19. O trovách odvolacieho konania spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia bolo
rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolacím súdom tak, že žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).