Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100175
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0724100175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: X.. D.. X. F., narodený XX. G. XXXX, bytom v B., P. X. č. X, právne zast.: Mgr. Jozefom
Budayom, PhD., advokátom a konateľom A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova č.
2B, IČO: 47 236 400, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení
odkladného účinku rozkladu a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024,
číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v

Bratislave z 25. júna 2025, č.k. 4S/14/2024-73, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu v časti súdneho prieskumu
rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024, číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003 z a m i e t a .

Účastníkom konania v rozsahu súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024, číslo
SPSČ-PO3-2024/002014-003 nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvčastisúdnehoprieskumurozhodnutiaz19.decembra2023,
číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku rozkladu proti tomuto rozhodnutiu rozsudok Správneho
súdu v Bratislave z 25. júna 2025, č.k. 4S/14/2024-73 m e n í tak, že rozhodnutie v tejto časti z r u š
u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v rozsahu súdneho prieskumu rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení
odkladného účinku rozkladu proti tomuto rozhodnutiu m á n á r o k na náhradu trov konania na
správnom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 25. júna 2025, č.k.
4S/14/2024-73, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol správne žaloby, ktorými sa žalobca domáhal jednak preskúmania prvostupňového
správneho rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku
rozkladu a jednak preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024, číslo SPSČ-

PO3-2024/002014-003, ktorým tento podľa § 154a ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a
záchrannom zbore v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z.z.“) rozklad žalobcu zamietol a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 19. decembra 2023. Príslušným prvostupňovým správnym
rozhodnutím z 19. decembra 2023 prvostupňový správny orgáni/ postupom podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. žalobcu dňom 31. decembra 2023 odvolal z
funkcie nadriadeného - prezidenta Hasičského a záchranného zboru
ii/ v súlade s § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil

odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu.

2. Správny súd zákonnosť oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného preskúmal v intenciách § 16
ods. 2, § 50 ods. 2, § 141 ods. 1,4, § 145 ods. 1 a § 154 ods. 7,8 zákona č. 315/2001 Z.z. a v režime
stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podaných správnych

žalôb.

3. Vo vzťahu k prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 01. marca 2024 vo veci odvolania
žalobcu z funkcie nadriadeného - prezidenta Hasičského a záchranného zboru dňom 31. decembra
2023 správny súd aj s odkazom na § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. skonštatoval zákonnosť
postupu žalovaného, keď uvedené ustanovenie dáva možnosť ministrovi vnútra odvolať nadriadeného

z funkcie bez uvedenia dôvodov. Zákonodarca potom ponechal na úvahe ministra, či túto kompetenciu
využije. Podporne odkázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 298/2024
týkajúceho sa odvolania člena súdnej rady bez udania dôvodu. Rovnako ako procesné pochybenie
zakladajúce dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného nepovažoval správny súd uloženie krátkej (4
hodinovej) lehoty na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí konania, keď zákon č. 315/2001 Z.z. dĺžku

lehoty v takomto prípade neupravuje, jej určenie bolo ponechané iba na žalovanom s tým, že žalobca
sa k návrhu na začatie konania v určenej lehote riadne vyjadril a s ohľadom na 15-dňovú lehotu
na podanie rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom mohol žalobca uviesť všetky svoje
námietky týkajúce sa jeho odvolania z funkcie. K žalobcom namietanej nemožnosti oboznámiť sa a
vyjadriť sa k podkladom, správny súd opätovne s odkazom na uznesenie sp. zn. II. ÚS 298/2024 uviedol,

že per analogiam cit.: „ (...) Inak povedané, ak vláda a národná rada môžu odvolať reprezentanta v
súdnej rade bez uvedenia dôvodu, nie je namieste uvažovať o možnosti vyjadrenia sa k dôvodu, ktorého
objektivizácia nie je nijako potrebná.“
Vo vzťahu k súdnemu prieskumu prvostupňového správneho rozhodnutia z 19. decembra 2023 v časti,
v ktorej bol vylúčený odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu, správny súd na námietku

žalobcu, že vylúčenie odkladného účinku nebolo určené vo výroku rozhodnutia konštatoval, že toto
rozhodnutie je výslovne uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia. Ďalej sa
stotožnil so žalobcom, že vylúčenie odkladného účinku, respektíve naliehavosť všeobecného záujmu,
nebolo dostatočným spôsobom v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené, avšak dodajúc, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí objasnil skutočnosti, v ktorých videl ohrozenie všeobecného záujmu na

neodkladnom zabezpečení úloh na úseku ochrany života, zdravia a majetku fyzických a právnických
osôb, pričom žalovaný uviedol skôr všeobecné úvahy o úlohách prezidenta Hasičského a záchranného
zboru, ako aj úlohách ministra vnútra pri zabezpečovaní činnosti Hasičského a záchranného zboru.
Zdôraznil, že aj samotné posúdenie vylúčenia odkladného účinku z dôvodu naliehavosti všeobecného
záujmujeponechanénasprávnejúvaheorgánuverejnejsprávy,ktorýtakétorozhodnutievydal.Ďalej,že

i napriek skutočnosti, že išlo o veľmi všeobecné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku, ktoré naviac
malo byť obsiahnuté už v prvostupňovom správnom rozhodnutí, pretože sa vzťahovalo práve na rozklad
podaný voči tomuto rozhodnutiu, správny súd nepovažoval takéto pochybenie žalovaného za dôvod
na zrušenie napadnutého, respektíve prvostupňového správneho rozhodnutia, pretože jeho zrušenie v
časti vylúčenia odkladného účinku podaného rozkladu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z

dôvodu nedostatočného odôvodnenia a vrátenie veci žalovanému by v konečnom dôsledku neviedlo
k podstatnej zmene v prospech žalobcu. Dodal, že dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu
môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje
preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či
výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

4. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).7. Konkrétne vyjadril nesúhlas s tvrdením správneho súdu, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa
zopakovalprocesaodstrániliformálnevady,ktorénemôžuprivodiťvecneiné,čivýhodnejšierozhodnutie

pre účastníka. V danej veci identifikované nedostatky boli spôsobilé privodiť žalobcovi lepšie postavenie.
Postup žalovaného aprobovaný správnym súdom znamená, že ak sa žalovaný rozhodne (z hocijakého
dôvodu) odvolať príslušníka z funkcie nadriadeného, môže tak spraviť mimo akýchkoľvek zákonných či
procesných rámcov. Postup, kedy je vopred rozhodnuté o odvolaní príslušníka z funkcie nadriadeného,
a procesné aspekty odvolania takéhoto príslušníka, nie sú vedené s cieľom skutočne rešpektovať jeho

procesné práva, ale len s cieľom formálne naplniť zákonné požiadavky, musí byť bez ďalšieho v rozpore
s dobrými mravmi. Zákon č. 315/2001 Z.z. obsahuje komplexnú procesnú úpravu konania o zmene
služobného pomeru, kam možno zaradiť aj odvolanie z funkcie nadriadeného, pričom zákon neupravuje
odlišnú právnu úpravu, podľa ktorej by bolo možné konanie vo veci odvolania z funkcie nadriadeného
viesť odlišným spôsobom ako akékoľvek iné konanie o zmene služobného pomeru. Zdôraznil, že
služobný orgán je povinný postupovať v úzkej súčinnosti s príslušníkom, ktorému je povinný umožniť,

aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť
svoje návrhy. Namietal tiež nemožnosť nahliadnutia do administratívneho spisu. Ďalej uviedol, že celá
zmena služobného pomeru bola vopred pripravená, jednotlivé konania a jednotlivé úkony boli voči nemu
vedené iba formálne.

8. Ďalej žalobca namietal, že vylúčenie odkladného účinku opravného prostriedku zásadným spôsobom
zasiahlo do jeho právneho postavenia, pretože fakticky stratil právo na riadne dvoj-inštančné konanie,
keď musel okamžite čeliť následkom (aj nezákonného) rozhodnutia. Preto je nanajvýš dôležité, aby
bolo uplatnenie takéhoto mimoriadneho zásahu do postavenia účastníka konania riadne posúdené
a dôkladne odôvodnené. Naliehavý všeobecný záujem, ako skutočnosť odôvodňujúca vylúčenie

odkladného účinku rozkladu vyžadovala, aby akékoľvek zotrvanie žalobcu vo funkcii nadriadeného
predstavovalo hrozbu, dokonca všeobecnú hrozbu. Zdôraznil, že žalobca nebol odvolaný z funkcie
nadriadeného z dôvodu, že by pri výkone funkcie pochybil alebo ju nezastával riadne. Rovnako z
rozhodnutia nevyplýva, že zotrvaním žalobcu v služobnom pomere vo funkcii nadriadeného až do
momentu, kedy by rozhodnutie o rozklade nadobudlo právoplatnosť, by bol ohrozený výkon tejto funkcie

alebo inak ohrozený verejný záujem. Potom napriek absencii akýchkoľvek dôvodov pre odvolanie
žalobcu z funkcie nadriadeného, žalovaný dospel k záveru, že boli naplnené dôvody pre vylúčenie
odkladného účinku rozkladu. Ďalej namietal, že nový prezident Hasičského a záchranného zboru bol
vymenovaný s účinnosťou od 01. januára 2024, teda v čase, kedy rozhodnutie o odvolaní z funkcie
nebolo žalobcovi ani len oznámené, a teda nemohlo voči nemu vyvolať akékoľvek právne účinky. Tento

postup predstavoval zneužitie inštitútu vylúčenia odkladného účinku rozkladu a prehliadanie skutočného
zámeru zmeny služobného pomeru žalobcu. Dodal, že ak by boli dodržané práva žalobcu, právne účinky
jeho odvolania z funkcie nadriadeného by nenastali skôr ako vydaním rozhodnutia o rozklade, a ak by aj
následne došlo k vydaniu rozhodnutia o zaradení žalobcu mimo činnú štátnu službu, nastali by právne
účinky podstatne neskôr. Zároveň doplnil, že dôsledok zaradenia mimo činnú štátnu službu spočíva v

tom, že príslušníkovi patrí 50 % služobného platu, čím v tomto prípade došlo k ukráteniu žalobcu na
služobnomplate.Uzavrel,žezáverysprávnehosúduvytvárajúnebezpečnýprecedens,keďžepodporujú
záver, že ak má ktokoľvek právomoc odvolať osobu vykonávajúcu štátnu službu aj bez uvedenia dôvodu,
môže tak urobiť aj z čisto politických dôvodov a pritom nemusí dodržať zákonné podmienky a procesné
práva tejto osoby.

9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zruší a vec vráti
žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 10. októbra 2025 stotožniac sa so
závermi, ku ktorým dospel správny súd. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu

ako nedôvodnú zamietol.

IV.11. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril dňa 26. novembra 2025, vyjadrujúc primárne nesúhlas s
tým, že by zrušenie napádaných rozhodnutí neviedlo k podstatnej zmene v prospech žalobcu a tiež, že
na vylúčenie odkladného účinku opravného prostriedku neboli splnené zákonné podmienky. Následne

odkázal na dôvody obsiahnuté už v podanej kasačnej sťažnosti.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je v časti súdneho prieskumu prvostupňového
správneho orgánu z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku rozkladu dôvodná
a v časti súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného nedôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
zamietol správne žaloby, ktorými sa žalobca domáhal jednak preskúmania prvostupňového správneho

rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného účinku rozkladu a jednak
preskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanéhoz01.marca2024,čísloSPSČ-PO3-2024/002014-003,
ktorým tento podľa § 154a ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z. rozklad žalobcu zamietol a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie z 19. decembra 2023. Príslušným prvostupňovým správnym
rozhodnutím z 19. decembra 2023 prvostupňový správny orgán i/ postupom podľa § 50 ods. 2 zákona

č. 315/2001 Z.z. žalobcu dňom 31. decembra 2023 odvolal z funkcie nadriadeného - prezidenta
Hasičského a záchranného zboru a ii/ v súlade s § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. z dôvodu
naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu.

17. Zákon č. 315/2001 Z.z. upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského

a záchranného zboru. Upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami
a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej
záchrannej služby (§ 1 ods. 1,2).

18. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do

funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.

19. Podľa § 140 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je
konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania
prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.

20. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na
rozhodnutie.

21. Podľa § 141 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s
účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä
sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.22. Podľa § 154 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z., včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento
zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z., ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo
ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný
nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť.
Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

24. Podľa § 154 ods. 8 zákona č. 315/2001 Z.z., proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa
nemožno odvolať.
25. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny
spis žalovaného preukázané, že
- žalobca bol v čase konania vyúsťujúceho do jeho odvolania z funkcie nadriadeného vo funkcii
prezidenta Hasičského a záchranného zboru,

- prvostupňový správny orgán listom z 15. decembra 2023 žalobcovi oznámil začatie konania vo veci
odvolania z funkcie nadriadeného; zároveň určil lehotu na vyjadrenie do 18. decembra 2023 do 15:30
hod.; žalobca príslušné oznámenie prevzal 18. decembra 2023
- žalobca sa k príslušnému oznámeniu vyjadril podaním z 18. decembra 2023 namietajúc predovšetkým
krátku lehotu na vyjadrenie (cca 4 hodiny), nedôvodnosť, neobjektívnosť a účelovosť oznámenia, v

ktorom navyše absentovali dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie,
- prvostupňový správny orgán potom listom z 19. decembra 2023 žalobcu oboznámil s prehľadom
voľných funkčných miest v Hasičskom a záchrannom zbore,
- žalobca sa k oznámeniu ohľadom voľných funkčných miest vyjadril dňa 29. decembra 2023,
nepovažujúc uvedenú ponuku za právne a vecne skutočnú a vážnu; žiadal o doplnenie predmetnej

ponuky o voľné funkčné miesta zodpovedajúce jeho kvalifikácii a skúsenostiam,
- prvostupňový správny orgán následne vydaným rozhodnutím z 19. decembra 2023 odvolal žalobcu
z funkcie nadriadeného, a to dňom 31. decembra 2023; súčasne z dôvodu naliehavého všeobecného
záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu,
- na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 01. marca 2024 odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 19. decembra 2023.

26. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu konštatuje, že správny súd správnu žalobu, ktorou žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia

žalovaného z 01. marca 2024 ohľadom jeho odvolania z funkcie nadriadeného správne ako nedôvodnú
zamietol. Na druhej strane však najvyšší správny súd vzhliadol (na rozdiel od správneho súdu)
dôvodnosť správnej žaloby smerujúcej voči (prvostupňovému) správnemu rozhodnutiu z 19. decembra
2023 v časti, v ktorej bol vylúčený odkladný účinok rozkladu proti rozhodnutiu.

27.Najvyššísprávnysúdvúvodepoukazujenato,žepríslušnýmprvostupňovýmsprávnymrozhodnutím
z 19. decembra 2023 prvostupňový správny orgán
i/ postupom podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. žalobcu dňom 31. decembra 2023 odvolal z
funkcie nadriadeného - prezidenta Hasičského a záchranného zboru
ii/ v súlade s § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil

odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu.
Žalobca výrok uvedený pod označením i/ napadol rozkladom, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z
01. marca 2024 tak, že zamietol žalobcom podaný rozklad a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
z 19. decembra 2023 v tejto časti, teda v časti, v ktorej bol žalobca odvolaný z funkcie nadriadeného -
prezidenta Hasičského a záchranného zboru. Následne voči tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu.

Druhý výrok (ii/) žalobca nebol oprávnený napadnúť opravným prostriedkom, keďže v súlade s § 154
ods. 8 v spojení s § 155 zákona č. 315/2001 Z.z. proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa
nemožno odvolať (podať rozklad). Ide teda o jednostupňové konanie. Žalobca potom toto rozhodnutie
napadol priamo správnou žalobou. Správny súd uznesením z 12. decembra 2024, č.k. 4S/14/2024-46
konania začaté na základe týchto dvoch správnych žalôb spojil na spoločné konanie.

A/ K súdnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného z 01. marca 202428. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný rozhodnutím z 01. marca 2024 zamietol žalobcom podaný
rozklad a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 19. decembra 2023 v časti, v ktorej bol žalobca
odvolaný z funkcie nadriadeného - prezidenta Hasičského a záchranného zboru. Odvolanie z funkcie

bolo realizované na základe § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., podľa ktorého príslušník, ktorý bol
podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom,
atoajbezuvedeniadôvodu.Vtomtosmerenajvyššísprávnysúduvádza,žetaktodelegelatanastavený
právny rámec poskytuje ministrovi možnosť odvolať nadriadeného z funkcie bez uvedenia dôvodu. To, či
minister vnútra túto zákonom mu zverenú právomoc využije, alebo nie, je teda na výlučnej úvahe daného

ministra vnútra [cit.: „Príslušník, (...), môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom (...).“]. Zákon ďalšie
podmienky pre takýto postup ministra neuvádza. Pokiaľ žalovaný z tohto dôvodu pristúpil k odvolaniu
žalobcu z funkcie nadriadeného, do ktorej bol tento vymenovaný rozhodnutím ministra vnútra z 27. mája
2020, číslo 3/2020, potom takýto postup nemožno považovať za nezákonný, keď práve opačne, takýto
postup samotný zákon explicitne aprobuje a predpokladá.

29.Vtejtočastijetiežžiadúcedodať,žezákladnoumetódouvýkladuauplatneniavšeobecnezáväzného
právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde
a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej
normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej
úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu. (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky.

Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131, 133). V tejto súvislosti najvyšší správny súd ďalej
uvádza, že teleologický výklad (e ratione legis), teda výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie
účelu a zmyslu právnej normy (skúmajúci teda úmysel zákonodarcu a účel rozoberanej právnej normy)
prichádza do úvahy tam, kde cit.: „ (...) zklamou jiné výklady v pořadí gramatický, logický, systematický
a historický.“ (Kubů, L., Hungr, P., Osina, P. Teorie práva. Praha: Linde, 2007. s. 123). Rovnako aj

podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. marca 2009, č.k. 4As/1/2008-220
cit.: „Jazykový výklad - jakkoli je pro právní interpretaci naprosto nezbytný (conditio sine qua non)
- je pouze jednou z více metod, které má interpret právního textu k dispozici. Vzbuzuje-li výsledek
jazykové interpretace pochybnosti, je třeba, aby byl přezkoušen jinými výkladovými metodami a v jejich
světle potvrzen jako správný a vystihující smysl práva, resp. přirozené chápání spravedlnosti (common

sense), nebo zavržen jako chybný, tomuto smyslu se příčící.“ Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych
predpisov je teda nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. O to viac uvedené
platí v prípade úplne jasného a jednoznačného vyjadrenia právnej normy. Pri výklade právnej normy
sa musí rešpektovať zjavný a presný význam tých výrazov, ktoré ho jednoznačne bez potreby ich
ďalšieho výkladu alebo doplnenia majú a definujú. Treba však zdôrazniť, že tak, ako je rizikový príliš

formalistický a reštriktívny výklad, rovnako aj extenzívny výklad právnych noriem prináša so sebou
značné riziká, nakoľko by mohol byť zárodkom zneužitia práva. Slovami Ústavného súdu Slovenskej
republiky cit.: „Extenzívny výklad právnych noriem možno uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy,
ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť“ (PL. ÚS 9/04). Nadväzujúc na
vyššie uvedený konceptuálny rámec najvyšší správny súd nepovažuje znenie § 50 ods. 2 zákona č.

315/2001 Z.z. za nejasné, respektíve nezrozumiteľné a práve naopak jeho interpretácia založená na
doslovnom výklade (jazykovo - gramatickom) je priam žiaduca, keďže základnou metódou výkladu a
uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je v prvom rade
metóda doslovného výkladu. Právny záver správneho súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
vecne týkajúceho sa odvolania žalobcu z funkcie nadriadeného aj v kontexte uvedeného bol preto

správny.

30. Možno tiež dodať, že v ustanovení § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. zavedený postup nie je
inštitútom, ktorý pozná výlučne tento zákon, a teda nejde o ojedinelú týmto zákonom pokrytú situáciu.
Možno v tomto smere demonštratívne spomenúť ustanovenie § 33a ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z.

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
ministervnútramôžeodvolaťprezidentaPolicajnéhozboruzfunkcieajbezuvedeniadôvodu.Analogicky
tiež podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z.z., v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť
služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Obdobne aj zákon č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 105 ods. 5
upravuje, že riaditeľa daňového úradu, riaditeľa colného úradu, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej
správy,námestníkariaditeľadaňovéhoúradu,námestníkariaditeľacolnéhoúraduanámestníkariaditeľaKriminálneho úradu finančnej správy ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie prezident; z funkcie ich
možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu.

31. V súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie nadriadeného, žalobca namietal porušenie procesných
práv, predovšetkým porušenie spočívajúce v tom, že správny orgán nekonal so žalobcom v úzkej
súčinnosti, neumožnil mu, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k
podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V prípade procesných pochybení je nevyhnutné vždy
starostlivo uvážiť, či tieto mohli vôbec predstavovať reálny zásah do právnej sféry adresáta rozhodnutia,

ktoré z tohto procesu vzišlo. Prílišné lipnutie na dodržiavaní všetkých formálnych aspektov správneho
procesu vedie k prehliadaniu elementárneho faktu a síce, že cieľom konania je hmotnoprávne posúdenie
veci (predmetu konania), pričom procesné pravidlá sú len nástrojom, ktorý vedie k tomuto cieľu.
Samozrejme, nemožno procesné pravidlá bagatelizovať, či dokonca rezignovať na ich dodržiavanie;
vždy je však potrebné prípadne zistené deficity správneho konania porovnať s tým, či by boli spôsobilé
reálne ovplyvniť jeho výsledok, či inak zásadným spôsobom zasiahnuť do právnej sféry účastníka

konania, respektíve účastníkov konania. Z prejednávanej veci je zrejmé, že obsah administratívneho
spisu primárne tvorilo žalobcovi adresované (a doručené) oznámenie z 15. decembra 2023 o začatí
konania vo veci odvolania z funkcie nadriadeného a tiež oboznámenie žalobcu z 19. decembra 2023
s prehľadom voľných funkčných miest v Hasičskom a záchrannom zbore. Na uvedené písomnosti
žalobca reagoval, hoci v súvislosti s možnosťou vyjadriť sa k oznámeniu o začatí konania možno

prvostupňovému správnemu orgánu vytknúť krátku lehotu na vyjadrenie (cca 4 hodiny). Čo do budúcna
najvyšší správny súd teda striktne odporúča, aby správny orgán účastníkom konania poskytoval lehoty
dlhšieaurčitenielehotypočítanénahodiny.Nadruhejstrane,čodonamietanýchprocesnýchpochybení
je potrebné zdôrazniť, že v tu prejednávanej veci je smerodajné, že žalobca bol odvolaný podľa §
50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. a tento postup potom do značnej miery determinoval obsah a

rozsah jeho procesných práv ako účastníka konania. Pokiaľ minister vnútra zákonom dané oprávnenie
odvolať žalobcu z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodov využil, potom aj rozsah podkladov,
tvoriacich administratívny spis je zásadne iný (užší) než v porovnaní s inými dôvodmi upravenými
napríklad v § 50 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca i napriek
krátkej lehote sa k oznámeniu o začatí konania vyjadril; rovnako mal vytvorený procesný priestor na

vyjadrenie v podobe podania rozkladu voči rozhodnutiu o odvolaní z funkcie. Možno sa teda v tomto
zmysle stotožniť so správnym súdom, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a
odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka
konania. V závere možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že konanie vo veciach služobného pomeru je
upravené zákonom č. 315/2001 Z.z. a z tohto zákona, respektíve príslušných ustanovení upravujúcich

konanie vo veciach služobného pomeru, nevyplýva, že by mal platiť iný postup ohľadom možnosti
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia aj v prípade postupu podľa § 50 ods. 2 zákona. Najvyšší
správny súd však pripomína, že aj tieto ustanovenia je potrebné vykladať v kontexte na konkrétny
prípad a osobitosti z neho plynúce. Pre tu prejednávanú vec je rozhodnou tá skutočnosť, že žalobca
bol odvolaný z funkcie nadriadeného podľa § 50 ods. 2 zákona, ktorý postup je sprevádzaný úvahou

ministra vnútra a navyše takýto postup priamo zo zákona minister vnútra nemusí ani odôvodňovať. To
zároveň determinuje už spomínaný obsah a rozsah procesných úkonov pri tvorbe podkladov v rámci
administratívneho spisu. Obdobne sa možno vysporiadať aj s námietkou žalobcu ohľadom nemožnosti
nahliadnutia do administratívneho spisu, v ktorom sa primárne nachádza oznámenie z 15. decembra
2023 o začatí konania vo veci odvolania z funkcie nadriadeného, oboznámenie žalobcu z 19. decembra

2023 s prehľadom voľných funkčných miest v Hasičskom a záchrannom zbore a následne prvostupňové
a druhostupňové správne rozhodnutie, o ktorých žalobca mal vedomosť, keďže mu boli doručené a
ďalšie podania vytvorené samotným žalobcom.

B/ K súdnemu prieskumu (prvostupňového) rozhodnutia z 19. decembra 2023 v časti vylúčenia

odkladného účinku rozkladu proti rozhodnutiu

32. V rozhodnutí z 19. decembra 2023 prvostupňový správny orgán okrem toho, že rozhodol o odvolaní
žalobcu z funkcie nadriadeného, ďalším výrokom postupom podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z.
rozhodol o vylúčení odkladného účinku rozkladu podaného proti tomuto rozhodnutiu. V zmysle tohto

ustanovenia, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom
výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán
odkladný účinok vylúčiť, pričom naliehavosť všeobecného záujmu v súvislosti s vylúčením odkladného
účinku voči rozhodnutiu musí byť riadne odôvodnená. V tejto súvislosti sa však najvyšší správny súdstotožňuje s tvrdením žalobcu, že táto naliehavosť všeobecného záujmu nebola dostatočným spôsobom
riadne odôvodnená. Poukázanie na významnosť a dôležitosť úloh, ktoré nadriadený plní bez uvedenia
dôvodu, prečo by malo byť riadne vykonávanie všetkých riadiacich, organizačných a kontrolných úloh

ohrozené, nezodpovedá požiadavke § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. na riadne odôvodnenie.
Navyše takto koncipované odôvodnenie skôr zakladá dôvody, aby odvolávaný nadriadený zotrval vo
funkciiaždoprávoplatnéhoskončeniapersonálnehokonania.Užsamotnýzákonv§154ods.7vetaprvá
za bodkočiarkou jasne uvádza, že naliehavosť je potrebné riadne odôvodniť. Odôvodnenie vylúčenia
odkladného účinku rozkladu proti rozhodnutiu podľa názoru najvyššieho správneho súdu nezodpovedá

ani základnému (priemernému) odôvodneniu, nie to ešte riadnemu odôvodneniu. Na uvedené nemá
navyše vplyv ani tá skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení z 26. marca 2024 k správnej žalobe sa snažil
dôvody naliehavosti doplniť, keďže predmet súdneho prieskumu predstavuje rozhodnutie (v podstate
inkorporované) do prvostupňového správneho rozhodnutia z 19. decembra 2023 a nie vyjadrenie k
správnej žalobe. Možno sa stotožniť so správnym súdom, že samotné posúdenie vylúčenia odkladného
účinku z dôvodu naliehavosti všeobecného záujmu je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu,

avšak na rozdiel od dôvodu odvolania nadriadeného z funkcie podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z.
v tomto prípade je nevyhnutné, aby bola naliehavosť všeobecného záujmu nielen deklarovaná, ale aby
bola aj naplnená konkrétnym obsahom. Bolo teda žiadúce, aby správny orgán jasne a riadne vysvetlil,
prečo by zotrvaniu žalobcu vo funkcii prezidenta Hasičského a záchranného zboru až do právoplatného
skončenia konania bránil naliehavý všeobecný záujem a zvlášť v prípade, ak k odvolaniu žalobcu došlo

z dôvodu podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. a nie napríklad v dôsledku spáchania závažného
služobného previnenia (§ 77 písm. b/ menovaného zákona).

33. Správny súd sa v súvislosti s vylúčením odkladného účinku čiastočne stotožnil s tvrdením žalobcu,
že vylúčenie odkladného účinku, respektíve naliehavosť všeobecného záujmu nebola dostatočným

spôsobom v prvostupňovom správnom rozhodnutí odôvodnená, pričom žalovaný až v napadnutom
rozhodnutí objasnil skutočnosti, v ktorých videl ohrozenie všeobecného záujmu na neodkladnom
zabezpečení úloh na úseku ochrany života, zdravia a majetku fyzických a právnických osôb, pričom
žalovaný uviedol skôr všeobecné úvahy o úlohách prezidenta Hasičského a záchranného zboru, ako aj
úlohách ministra vnútra pri zabezpečovaní činnosti Hasičského a záchranného zboru. Následne správny

súd dodal, že zrušenie napadnutého rozhodnutia, výlučne z dôvodu nešpecifikovania dôvodov pre
vylúčenie odkladného účinku (ktoré však samo o sebe bolo konvalidované neskorším odôvodnením v
napadnutom rozhodnutí), by neviedlo k zmene samotného výroku, alebo dôvodov pre jeho vydanie, ale
iba k zopakovaniu procesu jeho vydania, čo v tomto štádiu správny súd považoval za bezpredmetné,
keďže žalobcovi by neboli oznámené iné dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.

S týmto odôvodnením najvyšší správny súd nesúhlasí, keďže už zo samotného § 154 ods. 8 zákona č.
315/2001 Z.z. jasne vyplýva, že proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať
(podať rozklad). Z toho je potom zrejmé, že v časti rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku ide o
jednostupňové konanie, z ktorého dôvodu potom žalovaný v rozhodnutí z 01. marca 2024 už nebol
oprávnený z pozície druhostupňového správneho orgánu rozhodujúceho vo veci odvolania z funkcie sa

zaoberať dôvodmi ohľadom vylúčenia odkladného účinku. Za takéhoto stavu potom odvolací správny
orgán nemohol nedostatočné odôvodnenie konvalidovať svojím rozhodnutím, keďže týmto prekročil
rámec svojho oprávnenia ako odvolacieho správneho orgánu.

34. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako

vecne správny v časti, v ktorej posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako druhostupňového
správneho orgánu z 01. marca 2024, číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003, a preto kasačnú sťažnosť
žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. Vo vzťahu k súdnemu
prieskumu rozhodnutia z 19. decembra 2023 v časti, v ktorej bol vylúčený odkladný účinok rozkladu
proti rozhodnutiu, najvyšší správny súd z dôvodov vyššie uvedených využijúc pritom (aj vzhľadom

na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny
rozhodnutia správneho súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak,
že rozhodnutie z 19. decembra 2023 v tejto relevantnej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

35. Vo vzťahu k náhrade trov konania najvyšší správny súd zohľadnil ten fakt, že v danej veci boli

predmetom súdneho prieskumu dve rozhodnutia napadnuté dvomi správnymi žalobami, pričom správny
súd uznesením z 12. decembra 2024, č.k. 4S/14/2024-46, konania začaté na základe týchto dvoch
správnychžalôbspojilnaspoločnékonanie.Onáhradetrovkasačnéhokonaniapotomrozhodolnajvyšší
správny súd tak, že účastníkom konania v rozsahu súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného z 01.marca 2024, číslo SPSČ-PO3-2024/002014-003 nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal,
keďže v tejto časti žalobca nebol úspešný a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka
výnimočnosti(§467ods.1SSPvspojenís§168vetadruháSSP).Nadruhejstranevšakžalobcovi,ktorý

v rozsahu súdneho prieskumu rozhodnutia z 19. decembra 2023, číslo 14 v časti o vylúčení odkladného
účinku dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.