Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210087
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124210087.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobcov: 1/ A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 2/ C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 3/ E. D., nar. X.X.XXXX, bytom
B. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka, Štúrova 20, Košice proti žalovaným:
1/ F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom G. H. I., B. XX, 2/ J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. I., B. XX, 3/
C. G., nar. X.XX.XXXX, bytom G. H. I., B. XX, 4/ J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, G. H. I., 5/ K.
J., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 6/ L. M., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, 7/ N. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XX, X/ N. F., nar. X.X.XXXX, bytom P., I. X, 9/ A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P., E. X, 10/ Q.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XX/ C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, M., R. S., 12/ T. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom P., A. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že do dedičstva po nebohej J. D., S. G., nar. X. X. XXXX, zom. dňa 19.3.2024, naposledy
bytom B. R. XXX, p a t r í nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie
B., okres Košice-okolie, obec B., ako parcela C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2.

II. N e p r i z n á v ažiadnej zo strán náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.5.2024 sa žalobcovia 1/až 3/domáhali, aby súd určil, že
do dedičstva po neb. J. D., S. G., nar. X.X.XXXX, zom. dňa 19.3.2024, naposledy bytom B. R. XXX,

patrí nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie B., okres Košice-okolie,
obec B., ako parcela C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2(ďalej len nehnuteľnosť alebo
predmetná nehnuteľnosť).

2. Svoj návrh odôvodňovali tým, že sú právnymi nástupcami - deťmi poručiteľky J. D., po ktorej
dedičské konanie nebolo do dnešného dňa uskutočnené. Predmetná nehnuteľnosť bola v podielovom
spoluvlastníctve C. G. v 3-inách a J. G., S. B. v 1-ine. Spoluvlastník C. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX a

bol to brat poručiteľky J. D. a žalovaného v 11.rade T. G.. Podľa dedičského rozhodnutia D 222/88 jeho
právnymi nástupcami boli Q. G., ktorý zomrel a jeho právnymi nástupcami sú žalovaní F. G., J. G., C. G.
a pozostalá manželka J. G.. Ďalším dieťaťom bola K. M., S. G., ktorá zomrela a jej právnymi nástupcami
sú žalovaná K. J. a L. M.. Tretím dieťaťom bola U. C., S. G., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, po nej
bolo dedičské konanie 12D 319/2020 a jej právnymi nástupcami sú žalovaní N. O., N. F. a A. J. a Q. C..
Na LV č. XXXXX je vedená ako podielová spoluvlastníčka J. G., S. B. (pod B2), ktorá bola manželkou
Q. G., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Po ňom bolo dedičské konanie pod D 898/55. Jeho dedičmi boli

pozostalá manželka J. G., S. B., spoluvlastníčka pod B2, C. G., deti C. G., J. D., rod G. a T. G.. Po J.
G. S. B. sú právnymi nástupcami jej deti C. G., J. D. a T. G.. Medzi deťmi nebohého Q. G. a J. G. S. B.
došlo ku rozdeleniu sporných nehnuteľností a pozemky boli už rozdelené v roku 1969, za tým účelom
bol vyhotovený aj geometrický plán. K častiam nehnuteľností boli vyhotovené aj listiny, len k parceleXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 nedošlo z neznámych dôvodov k usporiadaniu
vlastníctva. Parcela č. XXX/X bezprostredne nadväzuje na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to
parcely registra C XXX/X- záhrada o výmere XXXX J. K. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1.rade.

3. Rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 16C/37/2013 zo dňa 6.9.2019 došlo k
usporiadaniu jednej z časti nehnuteľností a to parcelám zapísaných na LV XXXXX kat. územia B. C KN
571/2- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá na základe dohody medzi spoluvlastníkmi

bola vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaných v 1.až 4.rade. a 5. a 6.rade. Už z odôvodnenia
tohto rozsudku vyplýva, že medzi pôvodnými spoluvlastníkmi došlo ku rozdeleniu, keďže právna
predchodkyňa pôvodná vlastníčka J. G., S. B. predpokladala, že medzi tromi súrodencami C., J. a T.
môže dôjsť v budúcnosti k nezrovnalostiam, preto sa J. G., S. B. rozhodla nehnuteľnosti rozdeliť, pričom
všetci zúčastnené deti J. G. toto rozdelenie rešpektovali a na týchto častiach, ktoré boli už odčlenené
došlo aj k zastavaniu pozemkov rodinnými domami. Žalovaný v 12-tom rade užíval pôvodne parcelu č.

XXX/X v 1-ici spolu so žalobkyňou v 1.rade J. D., neskôr sa však dohodli na tom, že táto prístupová cesta
bude vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Tieto nehnuteľnosti, tak ako boli rozdelené a neskôr na základe
dohôd aj užívané, boli medzi spoluvlastníkmi a neskôr medzi ich právnymi predchodcami uznávané a
každý z nich to, čo na základe reálnej deľby právnou predchodkyňou nadobudol, považoval za svoje
vlastníctvo. Žalovaní nemajú podľa vedomostí žalobcov námietky voči zamýšľanému usporiadaniu,

ani voči tejto žalobe, pretože to, čo pripadlo na základe dohody do výlučného vlastníctva právnej
predchodkyne J. D., jej vlastníckym právom patrilo, čo potvrdzujú aj čestnými vyhláseniami a to, že
parcelu č. XXX/X- zastavaná plocha o výmere XXX m2 vždy považovali za vlastníctvo J. D. - matky
žalobcov, ktorá vlastnícke právo nadobudla na základe vydržania a ako užívateľka vstúpila do držby
v roku 1969. Predmetnú nehnuteľnosť mala v nepretržitej držbe po dobu 10-tich rokov, s pozemkom

nakladala ako s vlastným a zároveň sa považovala za držiteľku oprávnenú a užívala ju dobromyseľne
s vedomím, že jej vlastníckym právom patrí. Vlastnícke právo nadobudla vydržaním podľa § 135a ods.
1 a § 872 ods. 6 vtedy platného Občianskeho zákonníka. Žalobcovia dôvodia, že ich matka splnila
všetky zákonné podmienky vydržania, držba bola oprávnená, uplynula zákonom určenú vydržaciu dobu
10 rokov a predmet vydržania bol spôsobilý. Na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem z

dôvodu potreby zosúladenia stavu užívacieho so stavom právnym a potrebou zápisu ich vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností.

4. Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu označili a predložili dôkazy: LV č. XXXXX,
parcela C-KN č. XXX/X, Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 16C/37/2013 zo dňa

6.9.2019, dedičské rozhodnutie D 222/88, kópia katastrálnej mapy katastrálneho územia B., úmrtný list
poručiteľky J. D., čestné vyhlásenie žalovaného 10/, žalovanej 7/, žalovanej 8/, žalovanej 9/, žalovaného
12/ zo dňa 8.2024, čestné vyhlásenie žalovaného 11/ zo dňa 15.3.2024, čestné vyhlásenie žalovanej
5/, žalovaného 6/.

5. V priebehu konania boli súdu dňa 10.10.2024 doručené čestné vyhlásenia žalovaných v 2/,4/,5/,6/
a 11,/ v ktorých uviedli, že s návrhom žalobcov súhlasia a nerobia si žiadne nároky v súvislosti
s vysporiadním.

6. Žalované 7/ a 9/ v písomnom podaní zo dňa 14.11.2024 uznali nárok žalobcova súhlasili so žalobou.

7. Žalovaná 8/ na pojednávaní dňa 19.2.2026 uznala nárok žalobcov.

8. Žalovaný 12/ písomným podaním doručeným súdu dňa 16.7.2024 žalobou uplatnený nárok v celom
rozsahu uznal.

9. Žalovaní 1/, 3/ a 10 sa k žalobe nevyjadrili.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, posúdil podstatné
skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu, najmä žalobcov, a za preukázané

považuje nasledovné skutočnosti.

11. V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXXX, kat. územie B., obec Seňa, E. P. – E. sú ako vlastníci
parcely registra „C“, č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie zapísanýC. G. v podiele 3-inách k celku titulom dedičského rozhodnutia D 898/55-7 a J. G. v podiele 1-ine k celku
titulom kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.1928 č d. 9287.
12. Súd má za preukázané, že žalovaní v 1. až 12. rade sú právnymi nástupcami po C. G. a J. G.. J.

G. mala 3 deti :
1. J. D. matka žalobcov v 1., 2., 3. rade.
2. T. G., žalovaný v 12. rade.
3. C. G. právni nástupcovia dedičské rozhodnutie D 222/88
a) Q. G., právni nástupcovia žalovaní v 1., 2., 3. a 4.rade

b) K. M., právni nástupcovia žalovaní v 5. a 6., rade,
c) U. C. právni nástupca žalovaní 7., 8., 9. a 10. rade
d) C. G., nar. XX. X. XXXX žalovaný v 11. rade.

13. Súd mal za preukázaný skutkový stav zistený z rozsudku Okresného súdu Košice-okolie,
16C/37/2013, ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k parcele č. C-KN XXX/X – zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX.

14. Z vyhlásení ktoré učinili žalovaní 2/, 4/ až 9, 11/ a 12/ mal súd preukázané, že nemajú žiadne nároky
ani výhrady voči priznaniu vlastníckeho práva vydržaním k pozemku, ktorého vlastníctvo si uplatňuje J.
D., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, P. M. R. XXX/X – zastavaná plocha o výmere XXX m2 zapísanej na

LV č. XXXXX. Žalovaní mali vedomosť o tom, že predmetná parcela jej pripadla do výlučného vlastníctva
na základe dohody troch súrodencov, z ktorej C. G. dostal pozemky v kat. území B. vyčlenené ako
parc. č. XXX/X K. XXX/X, ktoré medzičasom boli odpredané. T. G. nadobudol parc. č. XXX/X, ktorá je
usporiadanáaparc.č.XXX/X,ktorájepredmetomusporiadaniavtomtokonaní.Súhlasilisnavrhovaným
usporiadaním vlastníckeho práva k pozemku.

15. Súd vlastnou činnosťou taktiež zistil, dedičské konanie po poručiteľke J. D. vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 70D/275/2024 bolo dňa 24.7.2024 právoplatne skončené zastavením konania pre
nemajetnosť poručiteľky v zmysle ust. § 187 ods. 1 CMP.

16. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137
písm.c) CSP, pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať
pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

18. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože
vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr.
rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 56/2003).

19. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení ako podmienka úspešnosti určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. c) CSP je daný, nakoľko je potrebné zosúladiť faktický, užívací a právny stav
a na prejednanie majetku matky žalobcov v dodatočnom dedičskom konaní, je potrebné osvedčiť, že
poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že za daného
skutkového stavu je takéto osvedčenie možné dosiahnuť iba súdnym rozhodnutím, má súd za to, že

žalobcovia preukázali, že bez požadovaného určenia je ich právne postavenie neisté.

20. Žalobcovia svoju argumentáciu založili na tvrdení o vydržaní parcely C-KN č. 571/3 - zastavaná
plocha o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXXX ich právnou predchodkyňou J. D. s poukazom na
reálnu deľbu nehnuteľností v roku 1969.

21. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ
preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivostinadobudnutiavlastníctva.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatoknadobúdaciehotitulu.Účelom
vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

22. Súdna prax, viď R 65/1972, Zošit č. 9, str. 484, Cpj 59/71 (k niektorým otázkam ochrany vlastníctva
nehnuteľnosti a riešenia vzťahov medzi vlastníkmi susediacich pozemkov) už dávnejšie akcentovala,
že „hranica, podľa ktorej vlastníci svoje pozemky v minulosti pokojne a dobromyseľne užívali, stala sa
obvykle následkom vydržania aj hranicou vlastníckou bez ohľadu na to, či bola v súlade so správnou
hranicou mapovou či nie, a to aj v tom prípade, ak mapová hranica pred vydržaním bola správna.“

23. Pokiaľ ide o možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním právnou
predchodkyňou žalobcov vo vzťahu k časovým okolnostiam tu vedeného sporu, k tomu súd uvádza
nasledovné. Občiansky zákonník v znení platnom v uvedenom čase nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním neupravoval . Preto bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že po 1.4.1964 nebolo
možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba

začala plynúť pred 1.4.1964, t. j. za účinnosti predchádzajúceho občianskeho zákonníka. Možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva týmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č.
131/1982Zb.,účinnouod1.4.1983kedybolopätovnedoprávnehoporiadkuzavedenýinštitútvydržania,
keď bol ním novelizovaný Občiansky zákonník, na základe ktorého platilo, že nepretržitou 10-ročnou
držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku pre štát a sama nadobudla právo

na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Osobitne významné vo vzťahu k vydržaniu bolo
ustanovenie § 507a, podľa ktorého sa pre účely vydržania podľa § 135a započíta aj čas, po ktorý občan
alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe pred 1. aprílom 1983. Tento zákon teda
zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou, vydržacia doba však neskončila skôr
než za rok po jeho účinnosti, t. j. 31.3.1984 (§ 865 ods. 3 OZ). To znamenalo, že sa do vydržacej

doby počítal aj čas, v ktorom zákon (OZ v znení platnom do 31.3.1983) vydržanie vôbec neumožňoval.
Súčasná úprava vydržania zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 1.1.1992 tradičné dôsledky
spojené s vydržaním.

24. Podľa ustanovenia § 868 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené

inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

25. Podľa § 872 ods. 6 OZ možno do vydržacej doby podľa § 134 započítať aj dobu držby uskutočnenej

pred 1.1.1992.

26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa ust. § 129 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

28. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

30. Podľa ust. § 134 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.1992, oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.31. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania; môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť
predmetom vlastníctva,
b/ držba musí byť oprávnená,
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby; u nehnuteľnosti ide o desaťročnú
dobu.

32. Podľa ust. § 129 ods.1 a 130 ods.1 Občianskeho zákonníka sa za držiteľa sa považuje osoba, ktorá
fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Oprávnená držba pritom predpokladá splnenie
nasledovných náležitostí:
a/ faktické ovládanie veci,
b/ vôľa nakladať s vecou ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky

patrila,
c/ dobrá viera, že mu vec patrí.

33. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie
vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia zákonom stanovenej vydržacej doby.

34.Vydržanievlastníckehoprávajejehonadobudnutievdôsledkukvalifikovanejdržbyveci,vykonávanej
po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere (je dobromyseľný), že je jej vlastníkom so zreteľom na všetky
okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je

uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

35. Vydržanie, resp. vydržanie - dlhé držanie, je starý (usucapio), praktický a špecifický spôsob
nadobúdania vlastníckeho práva. Plynutím času sa tu subjektívne právo neoslabuje, ale naopak,
nadobúda sa. Účelom vydržania je v prvom rade ochrana jednoznačnosti majetkových právnych

vzťahov, teda snaha, aby každá relevantná vec mala riadne fixovaného vlastníka.

36. Vydržanie môže byť z ľudského hľadiska veľmi delikátnym inštitútom, pretože sa môže stať, že
autority v (ne)súlade so zákonom nepriznajú vlastnícke právo držiteľovi, ktorý si vytvoril k spornej
veci dlhoročný sentiment, pričom často aj okolie spája danú vec s držiteľom. Alebo naopak, nemenej

problematické môže byť vydržanie na základe sporných dôkazov proti knihovnému vlastníkovi.

37. Podmienkou prevodu nehnuteľností bola v rokoch 1964 - 1992 registrácia štátnym notárstvom
s tým, že zápis na vtedajšej geodézii mal len evidenčný charakter. Dobová registrácia bola skôr
hmotnoprávnym povoľovaním štátu k prevodu, než intabuláciou. V roku 1993 bývalé štátne notárstva

zanikli. Katastrálne úrady začali rozhodovať o intabulácii.

38. Podstata výkladu pojmu vydržania akcentuje fakticitu a pocit neškodenia. Tento názor vychádza
z definície podľa dobového stanoviska Najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 51/84 (R 45/86), podľa ktorého
"dobrá víra je přesvědčení nabyvatele, že nejedná bezprávně, když si např. přisvojuje určitou věc.

Jde tedy o psychický stav, o vnitřní přesvědčení subjektu, které samo o sobě nemůže být předmětem
dokazování. Předmětem dokazování mohou být skutečnosti vnějšího světa, jejichž prostřednictvím
se vnitřní přesvědčení projevuje navenek, tedy okolnosti, z nichž lze dovodit přesvědčení nabyvatele
o dobré víře, že mu věc patří (§ 132a odst. 1 o.z.). Navrhovatel, který se dovolává ochrany podle
ustanovení § 132 o.z. musí (mimo jiné) tvrdit okolnosti, z nichž bude vyplývat dobrá víra; její existenci

však samu o sobě prokazovat nebude. V tomto směru má však povinnost dokazovat uvedené okolnosti
a snáší v důsledku toho nepříznivé následky nesplnění této povinnosti. Okolnostmi, které budou svědčit
prozávěroexistencidobrévíry,budouzpravidlaokolnostmitýkajícíseprávníhodůvodunabytíasvědčící
o poctivosti nabyvatele. Na rozdíl od prokazování vlastnictví nebude třeba, aby prokazoval platný právní
důvod nabytí, řádný přechod vlastnictví, ale jen okolnosti svědčící o poctivosti nabytí. V tom je základní

rozdíl mezi ochranou vlastnictví a ochranou držby."

39. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba
za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11ods. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad § 134
Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav

nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,
resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.

40. Na podporu tohto záveru súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 484/2015. V

danej veci sťažovateľ odvodzoval dobromyseľnosť svojej držby od ústnej kúpnej zmluvy z roku 1975 a
od následnej, taktiež ústnej darovacej zmluvy. Ústavný súd zdôraznil, že taký výklad § 134 v spojení s §
130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom
vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním v prípade neexistencie
písomnej zmluvy, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a
zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný. Ústavný súd konštatoval,

že špecifiká sťažovateľovej veci a dĺžka uplynutého času vyvažujú nedôslednosť týkajúcu sa formálnych
náležitostí prevodu a držba tak môže byť považovaná za oprávnenú. Možno dodať, že napriek tomu, že
v predmetnej veci získal sťažovateľ na základe ústnej zmluvnej dohody pozemok, ktorý mal v dlhodobej
nerušenej a pokojnej držbe, nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania, napr. nedôveryhodné
dokumenty či svedectvá.

41. Ďalej považoval ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými

mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

42. V nadväznosti na vyššie uvedené súd poukazuje na to, že dňa 13. mája 2024 Veľký senát
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci vedenej pod sp.

zn. 1VCdo/1/2024. V predmetnej občianskoprávnej veci sa veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) zaoberal otázkou, či môžu byť splnené
podmienky vydržania aj bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu (v okolnostiach danej veci
na základe ústnej kúpnej zmluvy). Veľký senát v tejto občianskoprávnej veci rozsudkom rozhodol, že
dovolanie zamieta. Veľký senát v predmetnom rozhodnutí konštatuje, že právny titul je len jedným z

dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely
vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal
poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie
alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

43. V kontexte s vyššie uvedeným výkladom potom súd v predmetnej veci posudzoval, či došlo
k právnemu úkonu, v prejednávanej veci tvrdenej ústnej dohode o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v roku 1969, a či tento právny titul, môže byť v okolnostiach prípadu spôsobilým titulom
pre vstup do oprávnenej držby.

44. Žalobcovia podanú žalobu založili na tvrdení o vydržaní predmetnej parcely ich matkou J. D..
Uzatvorenie ústnej dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v zmysle ktorej mala do
výlučného vlastníctva matky žalobcov J. D. pripadnúť predmetná nehnuteľnosť nebola v konaní sporná
ani žiadnym zo žalovaných rozporovaná. V prejednávanom prípade mal súd za preukázané, že J. D., Q.
G. a C. G. - deti po neb. Q. G., zomr. XXXX sa najneskôr v roku 1969 dohodli na rozdelení nehnuteľnosti

po svojich rodičoch Q. a J. G., a to podľa geometrického plánu, ktorí si dali vyhotoviť. K častiam
nehnuteľností boli vyhotovené aj listiny, len k parcele XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 409
m2 nedošlo z neznámych dôvodov k usporiadaniu vlastníctva. Takto rozdelené nehnuteľnosti (v rovnakej
výmere) každý zo súrodencov ako svoje vlastné dobromyseľne a nerušene užíval. Žiaden zo žalovaných
tvrdeniažalobcov,naktorýchzakladalisvojužalobuovydržanípredmetnýchparcielichmatkouasplnení

všetkých podmienok vydržania nespochybňoval a nerozporoval túto deľbu ani následný užívací stav
s vlastníckymi účinkami. Takto zistený skutkový stav korešponduje s výsledkom konania vedenom na
pôvodnom Okresnom súde Košice-okolie sp. zn. 16C/37/2013.45. Tvrdenú reálnu deľbu nehnuteľností učinenú dohodou právnych predchodcov strán sporu mal preto
súd za preukázanú.

46. V ďalšom preto súd posudzoval dobromyseľnosť žalobcov v spojitosti so vstupom ich právnej
predchodkyne do držby.

47. H. J. D. (právna predchodkyňa žalobcov) vstúpila do držby nehnuteľnosti v roku 1969.
Vzhľadom na preukázanú dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, jej rešpektovaní všetkými

spoluvlastníkmi, súd konštatuje, že za takýchto okolností právna predchodkyňa žalobcov mohla byť
objektívne presvedčená o tom, že držaný pozemok nadobudla poctivým spôsobom. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Nemôže
byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnila zákonnú podmienku písomnej formy a následnej registrácie
dohody štátnym notárstvom. Špecifiká danej veci a dĺžka uplynutého času vyvažujú nedôslednosť
týkajúcu sa formálnych náležitostí a držba tak môže byť považovaná za oprávnenú, pričom súd nezistil

žiadne signály zneužitia inštitútu vydržania.

48. Opačný výklad súd považuje za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel
zákonného inštitútu vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej
držby oprávneným držiteľom, ktorý je objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve.

49. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že právna predchodkyňa žalobcov vydržala vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na základe zák. č. 501/1991 Zb. (novela OZ) s účinnosťou uplynutím 10 ročnej lehoty
a to ku dňu 1.1.1992.

50. Dedičské konanie po poručiteľke J. D. vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 70D/275/2024 bolo dňa
24.7.2024 právoplatne skončené zastavením konania pre nemajetnosť poručiteľky.

51. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru k záveru, že ku dňu smrti bola J. D. vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti, žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že táto patrí do dedičstva po neb.

poručiteľke J. D., vyhovel.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa článku 7 ods. 1 základných princípov CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany
sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s článkom 7 ods.1 základných princípov
CSP.

56. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy súd o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu.

Konečné rozhodnutie súdu teda musí obsahovať výrok o trovách konania. Zároveň ale platí dispozičný
princíp, podľa ktorého predmet konania a rozhodovania určujú strany (článok 7 ods. 1 základných
princípov CSP) a v súlade s ktorým je stranám sporu daná možnosť výslovne prejaviť vôľu náhradu trov
konania súdnym rozhodnutím osobitne neupraviť/nepriznať.

57. Úspešní žalobcovia si náhradu trov konania neuplatnili, výslovne navrhli o trovách konania
rozhodnúť tak, že ich náhrada nebude priznaná žiadnej zo strán sporu. Vzhľadom na uvedené súd o
trovách konania, rešpektujúc autonómnu vôľu strán a dispozičný princíp rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).