Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124241043
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6124241043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 1.979,18 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 16Csp/50/2024-189 zo dňa 2.9.2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že: „I. Súd

žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
II.Žalobcanemánároknanáhradutrovkonaniaažalovanémusanáhradatrovkonania nepriznáva“.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 979,18 Eur s prísl.
z titulu úverovej zmluvy zo dňa 21.4.2018, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
5 000 Eur. Splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.3.2026. Výzvou na predčasné splatenie úveru z
29.1.2024 žalobca žiadal od žalovaného okamžitú úhradu sumy 2.075,92 eur, najneskôr do 20.2.2024.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 5.9.2024 prvým rozsudkom č. k. 16Csp 50/2024-130, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 192,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 21.2.2024 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Na základe odvolania žalobcu čo do zamietavej časti bol rozsudok v tejto časti zrušený uznesením zo
dňa 10.4.2025 č. k. 17CoCsp 34/2024-156 a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Úlohou prvoinštančného súdu bolo vyhodnotiť okolnosti odôvodňujúce posúdenie skúmania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to v rozsahu odbornej starostlivosti alebo v rozsahu hrubého
porušenia povinnosti skúmať uvedené okolnosti tak, ako to má na mysli ust. § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne, pokiaľ v tomto rozsahu zistí pochybenia žalobcu,
vyvodí zákonom predpokladané následky, a to buď posúdi, či veriteľ mohol alebo nemohol úver
zosplatniť, alebo posúdi, či úver je bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto bolo na žalobcovi,

aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“
alebo „ZoSÚ“)Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Za
dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať

objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov
osobný/domácirozpočet,atoakostranupríjmov,akoajstranuvýdavkovvždyvovzťahukukonkrétnemu
žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

Žalobca pred poskytnutím úveru neskúmal reálne výdavky žalovaného na domácnosť (tzv. inkaso,
strava, doprava, platby za telefón prípadne internet a akékoľvek ďalšie bežné výdavky), čo je v rozpore
s teóriou tzv. starostlivého hospodára. Nemožno sa podľa názoru súdu uspokojiť len so započítaním
súm životného minima na členov domácnosti, keďže ide o minimálne výdavky, nie zvýšené, alebo čo
i len priemerné výdavky.
Žalobca neskúmal zodpovedne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a

osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v zmysle ust. § 7 ods. 20 písm. b), preto to v
zmysle § 11 ods. 2, spolu s § 7 ods. 1 a ods. 19-42 zákona č. 129/2010 Z. z. predstavuje hrubé porušenie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k bonite spotrebiteľa, z čoho plynie bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru
Súd prvej inštancie uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250 eur, ktorý je poplatkom „za

poskytnutie úveru“, rozhodne nie je základným plnením úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný
predmet plnenia.
Žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 5.000 eur a keďže doposiaľ uhradil
na samotný úver sumu 4.807,44 eur (4.924,92 eur - poistné 117,48 eur), čo vyplynulo z dokladu
predloženéhosamotnýmžalobcom,súdpretovpôvodnomrozsudkuz5.9.2024č.k.16Csp50/2024-130

zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 192,56 eur (5.000 eur - 4.807,44 eur) a žalobu a aktuálnom
konaní v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. Vo veci mal žalobca úspech vo výške
9 %, neúspech v rozsahu 91 %, preto žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto mu ich súd ani nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, podľa ktorého nedostatočne
skúmal bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru. Žalobca predložil v konaní všetky doklady, ktoré
preukazujú dostatočné skúmanie bonity žalovaného. Rovnako, aj posudzovanie výdavkov domácnosti

žalovaného s ohľadom na sumy životného minima platného v rozhodnom období spĺňalo zákonné
požiadavky. Poukázal na to, že príjem žalovaného mal overený dopytom do SRBI/NRKI, zo žiadosti
o poskytnutie hypotekárneho úveru a z pracovnej zmluvy. Pri posudzovaní výdavkov žalovaného
zohľadnil sumy životného minima na žalovaného, ďalšiu plnoletú fyzickú osobu a na maloletú fyzickú
osobu, spolu vo výške 429,70 Eur, čo je viac, ako výška výdavkov, ktorú deklaroval žalovaný (290

Eur). Tvrdenie súdu, že takéto skúmanie výdavkov je nedostatočné, keďže ide o minimálne výdavky,
nie zvýšené alebo čo i len priemerné výdavky, nemá oporu v zákone. Zo zákona neplynie požiadavka
skúmať ,,zvýšené“, či ,,priemerné“ výdavky. Žalobca má v tomto smere značne zúžené možnosti, s čím
počíta aj samotný zákon, keď explicitne uvádza, že výdavky domácnosti je nevyhnutné posudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom. Poukázal na viaceré rozhodnutia

krajských súdov, ktoré sa zaoberajú skúmaním schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného
konania a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% - vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, postupom podľa ust. § 382 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Predmetomprieskumuodvolaciehosúdujezamietnutiežalobyvčastiprevyšujúcejsumu192,56Eura
s prísl., o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/50/2024 –
130 zo dňa 5.9.2024. Dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti je záver prvoinštančného súduo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo je dôsledkom toho, že žalobca mal hrubo porušiť svoju
povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca s takýmto záverom súdu
nesúhlasí a má za to, že splnil všetky zákonné povinnosti týkajúce sa skúmania bonity klienta.

7. Pokiaľ žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal v konaní postup v súlade s ust. § 7
ZoSÚ, a teda vyhodnotil skúmanie bonity zo strany žalobcu ako nedostatočné, túto odvolaciu námietku
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od
právneho názoru súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že veriteľ v primeranom rozsahu

zhromaždil a posudzoval aktuálne informácie o skutočných nákladoch žalovaného na zabezpečenie
jeho základných životných potrieb.
Zákon o spotrebiteľských úveroch určuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a
aktuálne informácie o príjmoch a nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa.
Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené

osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. Uvedené nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí
od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov. Veriteľ teda nesmie bez ďalšieho
vziaťdoúvahylenžiadateľomuvedenénáklady,aktietožiadateľuviedolvnižšejvýške,nežjestanovené
životné minimum. Ak zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné
minimum, nenahrádza sa tým povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o

aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto
nákladov. Z takejto úpravy nijako nevyplýva automatické a univerzálne použitie sumy životného minima v
každom jednom prípade bez ohľadu na skutočné výdavky spotrebiteľa, ale toto ustanovenie predstavuje
spodnú hranicu, pod ktorú pri výpočte limitu ukazovateľa schopnosti splácať nie je možné zájsť.
Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý

úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa
o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Jednak to výslovne ustanovuje
zákon o spotrebiteľských úveroch, a jednak náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
priemerného spotrebiteľa výrazne prevyšujú výšku životného minima.
Právo musí byť aplikované v kontexte aktuálnej spoločenskej reality tak, aby bol naplnený účel právnej

úpravy, ktorým je v danom prípade účinná ochrana spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním
zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver
nemožno hodnotiť ako riadny postup podľa § 7 ods. 1 a § 7 ods. 19 až 42 zák. č. 129/2010 Z.z.

8. Žalobca v priebehu konania pred prvoinštančným súdom aj v odvolacom konaní tvrdil, že
úveruschopnosť žalovaného overoval a posudzoval nasledovne:
- dopyt do SRBI/NRKI za účelom preverenia splácania záväzkov žalovaného a taktiež manželky
žalovaného ako spolužiadateľky a spoludlžníčky na hypotekárnom úvere, z ktorého vyplynulo, že všetky
existujúce záväzky splácal žalovaný a spoludlžníčka riadne a včas,

- žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru – žalobca vychádzal aj z údajov poskytnutých samotným
žalovaným a jeho manželkou ako žiadateľmi o hypotekárny úver, najmä z údajov o ich rodinnom
stave (žalovaný bol ženatý, spolužiadateľka bola manželkou žalovaného, nemali žiadne vyživované
deti), z výšky a doby poberania príjmu, druhu zamestnania (žalovaný pracoval v Írsku od 1.9.2016 v
poľnohospodárstve a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 1547,79 Eur),

- pracovná zmluva žalovaného a výpisy z bankového účtu žalovaného v Írsku, ktoré potvrdzovali
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 547,79 Eur.

9. V čase poskytovania hypotekárneho úveru (žiadosť zo dňa 30.11.2017, zmluva zo dňa 2.1.2018)
ako výdavky žalobca zohľadnil u žalovaného životné minimum v celkovej výške 338,64 Eur, keďže

bolo vyššie než žalovaným a spolužiadateľkou v žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru uvádzané
výdavky domácnosti 290 Eur.
Z dopytov do SRBI/NRKI v čase poskytovania hypotekárneho úveru ďalej vyplynulo, že žalovaný mal
jeden existujúci spotrebný úver s mesačnou splátkou 191 Eur a manželka žalovaného mala jeden
existujúci spotrebný úver s mesačnou splátkou 152 Eur a úverový rámec ku kreditnej karte vo výške

300 Eur, z ktorého sa zohľadňovalo 5%, t.j. 15 Eur.
V rámci skúmania výdavkov v spornej spotrebiteľskej zmluve zo dňa 21.4.2018 okrem týchto peňažných
záväzkov žalobca zohľadnil aj výšku splátky novoposkytovaného úveru na bývanie v sume 157,36 Eur.Spolu boli všetky tieto peňažné záväzky vo výške 515,36 Eur a spolu so zákonnými výdavkami 338,64
Eur predstavovali celkové výdavky a záväzky sumu 854 Eur v porovnaní s príjmom žalovaného 1547,70
Eur, ktorý prevyšoval celkov záväzky a výdavky domácnosti a bol preukazovaný pri uzatváraní hypotéky.

V tom čase, keď žalovaný spolu s manželkou žiadal o hypotekárny úver, manželka žalovaného podľa
informácií zo žiadosti o tento úver bola invalidná dôchodkyňa, jej príjem nebol ani tvrdený a ani zisťovaný
z údajov Sociálnej poisťovne.
V čase poskytnutia spotrebného úveru žalovanému zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa
21.4.2018 oproti predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie úveru na bývanie navyše vyplynulo, že žalovaný

má jedno vyživované dieťa a teda celkový počet členov domácnosti sa z pôvodných dvoch zmenil na
troch.
Z novorealizovaného dopytu do SRBI/NRKI zo dňa 21.4.2018 za účelom preverenia splácania záväzkov
žalovaného vyplynulo, že žalovaný si svoj starší úver s mesačnou splátkou 191 Eur a žalobcom
poskytnutý úver na bývanie s mesačnou splátkou 158 Eur (po zaokrúhlení sumy 157,36 eur) spláca
riadne a včas. Žalobca zohľadnil ako výdavky žalovaného životné minimum, ktoré už ale predstavovalo

sumu 429,70 Eur s ohľadom na vyživovaciu povinnosť žalovaného k jednému dieťaťu. Žalobca prihliadol
aj na novú výšku splátky poskytovaného spotrebného úveru v sume 72,84 Eur. Ku dňu poskytovania
spotrebného úveru, ktorý je predmetom tohto konania sa teda celkové výdavky domácnosti žalovaného
navýšili o sumu 91,06 Eur a 72,84 Eur, pričom výška príjmu žalovaného 1 547,70 Eur aj naďalej
prevyšovala všetky aktuálne výdavky domácnosti žalovaného vo výške 1 018 Eur (854 Eur + 72,84

Eur + 91,06 Eur = 1 018 Eur). Príjem domácnosti zo zdrojov Sociálnej poisťovne (invalidný dôchodok
manželky) nebol vôbec zohľadnený.

10. Je zrejmé, že pri posudzovaní výdavkov žalovaného žalobca nezohľadnil skutočné výdavky, ale
prihliadol len na sumy životného minima, zohľadniac len splátky úverov. Žiadne ďalšie reálne výdavky

žalobca od žalovaného nezisťoval. Tvrdenia žalobcu o tom, že suma životného minima, ktorú zohľadnil,
je vyššia ako žalovaným uvádzané mesačné výdavky 290 Eur, neobstoja a odvolací súd ich považuje
za zavádzajúce.
Nad rámec toho, čo k tomuto tvrdeniu uviedol prvoinštančný súd v bode 47 odôvodnenia, odvolací súd
dodáva, že mesačné výdavky žalovaného vo výške 290 Eur sú uvedené len v žiadosti o poskytnutie

hypotekárneho úveru zo dňa 29.11.2017, avšak v žiadosti o úver zo dňa 21.4.2018 žalovaný žiadne
mesačné výdavky neuvádzal. V žiadosti o úver zo dňa 21.4.2018 nie je ani len odkazom uvedené, že
informácia o výške mesačných výdavkov je súčasťou žiadosti o hypotekárny úver zo dňa 29.11.2017,
resp. že vyhlásenie žalovaného o jeho výdavkoch obsiahnuté v žiadosti o hypotekárny úver zo dňa
29.11.2017 je aktuálne.

Pokiaľ veriteľ má povinnosť vyžiadať si od klienta žiadajúceho o úver informácie o jeho osobnom
a rodinnom stave a o výške príjmov a výdavkov, nemožno za splnenie tejto povinnosti považovať to, že
veriteľ použije informácie od klienta získané v minulosti pri poskytovaní iných úverov.

11. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.

vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Táto zákonná podmienka je premietnutá v ust. § 7
ods. 1 ZoSÚ, pričom s „odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ je potrebné vykladať tak, že pre naplnenie tohto zákonného znenia predmetného ustanovenia
nepostačuje len uvedenie údajov v podobe výšky príjmov a výdavkov zo strany spotrebiteľa, ale od
veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie aj analyzoval a vyhodnocoval.

12. Cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ vzal
na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho reálne príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno
na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
takáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.Informácieprerozhodnutieveriteľaotom,čizmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Z dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a samozrejme, nevyhnutných mesačných
výdavkochžiadateľa.Spotrebiteľjepovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosťúplné,presnéapravdivé

údaje.
V prejednávanej veci si žalobca od žalovaného žiadne údaje o jeho mesačných výdavkoch nevyžiadal.
Dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať.

13. K výške výdavkov žalovaného je potrebné dodať, že žalovaný musí mať minimálne výdavky na
stravu, hygienické potreby, ošatenie, obuv, telefón, internet, bývanie, cestovné, výdavky na maloleté
dieťa a pod. Tieto výdavky žalobca nezisťoval a neoveroval, hoci práve tu bol dostatočný priestor na

veriteľovu aktivitu.

14. V súvislosti s potrebou zisťovať skutočné výdavky žiadateľa o úver, a nie len ich formálne nahrádzať
sumami životného minima, ktoré sú častokrát ďaleko od reality, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 As 127/2024 zo dňa 13.08.2024, v ktorom

najvyšší správny súd uviedol: „Částka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální
hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb,
nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb
musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy
několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy,

náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na
požadavkuindividualizovanéhoposuzováníúvěruschopnosti,přikterémposkytovatelmusíbrátzřetelna
konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.“ Uvedený názor je plne aplikovateľný aj v právnom poriadku
SR.

15. Nad rámec uvedeného a na zdôraznenie správnosti záveru o hrubom porušení povinností podľa
§ 7 ods. 1 a § 7 ods. 19 – 42 zák. č. 129/2010 Z.z. žalobcom, odvolací súd poukazuje na to, že pri
posudzovaní príjmov žalovaného žalobca vychádzal z tvrdení a zistení z mesiaca december 2017, kedy
žalobca zisťoval a preveroval bonitu žalovaného v súvislosti s jeho žiadosťou o poskytnutie úveru na
bývanie. V tom čase žalovaný deklaroval príjem zo závislej činnosti zo zahraničia vo výške 1 547,79 Eur

mesačne od zamestnávateľa Green Pasture meat Processors. Takáto výšku príjmu bola preukázaná
potvrdením o príjme žalovaného zo zamestnania, ktoré je datované dňa 25.11.2017, a výpismi z účtu
v banke za obdobie od mája do októbra 2017.
V žiadosti o úver zo dňa 21.4.2018 však už nie je uvedená výška príjmu, typ príjmu ani názov
zamestnávateľa. K žiadosti o úver zo dňa 21.4.2018 nie sú priložené žiadne doklady preukazujúce

príjem žalovaného aktuálny ku dňu žiadosti o úver. Žalobca pri posudzovaní bonity žalovaného pred
poskytnutím úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa 21.4.2018 nemal deklarovaný žiadny príjem
žalovaného. Napriek tomu žalobca bez primeraných dôvodov pri posudzovaní bonity žalovaného v apríli
2018zohľadnil príjemžalovanéhotvrdenývžiadostiohypotekárnyúverzodňa30.11.2017avychádzalz
dokladov preukazujúcich tento príjem (potvrdenie o príjme zo dňa 25.11.2017 a výpisy z účtu za obdobie

od mája do októbra 2017), ktoré boli v tom čase 5 – 6 mesiacov staré. Či aktuálnosť takto zisteného
a preukázaného príjmu žalobca overoval aj v apríli 2018, žalobca nepreukázal.
Výška príjmu žalovaného nevyplýva ani z kreditného reportu zo dňa 21.4.2018.

16. Žalobca pri poskytovaní úveru postupoval povrchne. Nepostupoval s dostatočnou odbornou

starostlivosťou, kedy povinnosťou veriteľa vyplývajúcej z profesionality platnej pre postavenie
dodávateľa ako subjektu obchodného práva je postupovať aj vyššími nárokmi v rámci vedomostí,
znalostí a informácií o predmete svojho podnikania, čo absolútne nevylučuje, ba priam vyžaduje,
požadovať od spotrebiteľa preukazovať aj doklady k tvrdeniam, ktoré sa na prvý pohľad javia ako
nesporné, v danom prípade náklady na zabezpečenie nákladných životných potrieb žalovaného a osôb,

voči ktorým má vyživovaciu povinnosť (manželka, dieťa).
Vychádzajúc z týchto skutočností má odvolací súd za to, že žalobca pochybil nielen pri zisťovaní
výdavkov žalovaného, ale aj jeho príjmov, keď posudzoval schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch žalovaného podľa ust. § 7 ods. 20 písm. a) ZoSÚ.17. V danom prípade však žalobca svoje povinnosti porušil, keď nezisťoval príjmy a reálne náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného (a teda ich ani nevyhodnotil), pričom s

poukazom na § 11 ods. 2 veta štvrtá ZoSÚ (porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ZoSÚ) je potrebné
toto porušenie povinnosti veriteľa kvalifikovať ako hrubé, ktoré má za následok sankciu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru.

18. Nedôvodná je aj námietka žalovaného o tom, že aj spotrebiteľ je povinný poskytnúť úplné

a pravdivé informácie o svojich rodinných a majetkových pomeroch. Odvolací súd samozrejme túto
povinnosť spotrebiteľa nijako nespochybňuje, ale je na veriteľovi, aby spotrebiteľa informoval o rozsahu
vyžadovaných údajov. Spotrebiteľ ako laik, ktorý nemá vedomosti o predzmluvných vzťahoch, nemôže
vedieť, ktoré konkrétne informácie sú pre veriteľa rozhodujúce. Preto je v prvom rade povinnosťou
veriteľa vyzvať spotrebiteľa na poskytnutie informácií v potrebnom rozsahu, a následne je povinnosťou
spotrebiteľa na všetky vyžiadané informácie pravdivo a úplne odpovedať. Žalobca tak na jednej strane

poukazuje na povinnosť spotrebiteľa uviesť úplné a pravdivé informácie o rodinných a majetkových
pomeroch, na druhej strane nepreukázal, že by od žalovaného tieto informácia žiadal.

19. K rozsudkom krajských súdov týkajúcich sa posudzovania bonity, na ktoré poukazoval žalobca
vpodanomodvolaníodvolacísúdkonštatuje,žetietoniesúnaprejednávanúvecaplikovateľnézdôvodu

odlišného skutkového stavu ako aj právneho posúdenia veci.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a vo výroku
o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. V odvolacom konaní mal žalovaný plný úspech, nakoľko žalobcom napadnutý rozsudok bol
odvolacím súdom potvrdený. Žalovanému podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP by patril
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému v odvolacom konaní vznikli trovy, preto podľa čl. 17
Základných princípov CSP mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
II. ÚS 200/09 a podobne).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).