Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24Csp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200283
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124200283.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom v C., D. XX, zastúpenej: JUDr. Ľudmila Serra, advokátka, so sídlom v Košiciach, Nerudova 6
proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave 829 90, Mlynské Nivy 1, IČO:
31 320 155, o zaplatenie 330 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.1.2024 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej 330 EUR
s prísl.

2. Žalobu odôvodnila skutočnosťami, že žalovaná vedie jej bežný účet v banke a poskytuje jej
s tým súvisiace produkty na základe zmluvy. Dňa 21.9.2023 v noci sa žalobkyňa zobudila na zvuk
prichádzajúcich notifikácií a zistila, že bez jej vedomia bol z jej bežného účtu prostredníctvom aplikácie
mobil banking formou výberu v hotovosti z bankomatu v Bratislave uskutočnený výber sumy 330 EUR.
Neoprávnený výber bol uskutočnený aj z firemného účtu žalobkyne (ktorý je predmetom osobitne
podanej žaloby). Žalobkyňa okamžite telefonovala na pohotovostnú linku žalovanej a zabránila tak
ďalším výberom a dňa 21.9.2023 podala aj trestné oznámenie. Žalobkyňa tvrdila, že nikomu svoje údaje

a prístup na účet neposkytla. Mala za to, že škoda na jej majetku vznikla neodborným a nezodpovedným
prístupom žalovanej. S poukazom na ust. § 11 ods.1 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách sa
domáhala vrátenia sumy ňou neautorizovanej platobnej operácie.

3. Žalovaná potvrdila, že žalobkyňa má u nej zriadený účet č. IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, ku ktorému má zriadené služby Nonstop bankingu, prostredníctvom ktorých môžu byť vybrané
bankové obchody a služby poskytované aj na diaľku, na základe spojenia elektronických zariadení cez

elektronickú komunikačnú sieť. Prostredníctvom služieb Nonstop bankingu je majiteľ účtu oprávnený
nakladať so svojimi účtami, ako aj vykonávať bankové obchody, pričom používanie služieb Nonstop
bankingu je podmienené použitím bezpečnostných prvkov, ktoré boli žalobkyni pridelené. Žalovaná
poskytuje služby Nonstop bankingu nasledovnými kanálmi: a) Internet banking (Internet banking,
Mobil banking, ePlatby VÚB, VIAMO, VÚB Junior Banking), b) služba Kontakt (služba Kontakt,
automatický hlasový systém). V danom prípade prípade žalobkyňa využívala služby Nonstop bankingu
prostredníctvom Internet bankingu, teda do svojho účtu sa prihlasovala zadaním bezpečnostných prvkov

na stránke www.vub.sk, v časti Internet banking.

Žalovaná po preverení vzniknutej situácie zistila, že dňa 18.09.2023 sa žalobkyňa prostredníctvom
internetového prehliadača prihlásila do falošnej stránky, ktorá na prvý pohľad pôsobila ako oficiálnastránka žalovanej, na ktorej následne v domnienke, že zadáva svoje prihlasovacie údaje do svojho
Internet bankingu, odovzdala neznámemu útočníkovi všetky potrebné informácie, prihlasovacie prvky
k službe Nonstop banking spolu s kódom z SMS správy, ktorá obsahovala aktivačný kód pre aktiváciu

aplikácie Mobil banking, pričom na základe takto poskytnutých údajov bolo možné nainštalovať do
mobilného telefónu aplikáciu Mobil banking a vykonávať v nej transakcie a teda, prostredníctvom nej
mohla byť následne zrealizovaná a autorizovaná aj sporná transakcia vo výške 330 EUR.

Dňa 18.09.2023 o 13:11 hod. bola aktivovaná aplikácia Mobil banking k účtu žalobkyne na novom

zariadení Android,3.29.0,OPPO,PFEM20,Android9, o čom bola žalobkyňa informovaná SMS správou
zaslanou na telefónne číslo + XXXXXXXXXXXX, kde bol zaslaný aj aktivačný kód potrebný pre aktiváciu
Mobil bankingu na novom zariadení. Ide o telefónne číslo žalobkyne, ktoré má v systéme žalovaného
nastavené ako bezpečné. Žalobkyňa teda okrem prihlasovacích údajov do svojho Internet bankingu
odovzdala neznámej osobe (útočníkovi) aj aktivačný kód na aktiváciu aplikácie Mobil banking na novom
zariadení, napriek tomu, že samotnej aktivácii nového zariadenia vždy predchádza aj upozornenie

klientaformouSMSotom,žemubudedoručenýaktivačnýkódpreaplikáciuMobilbankingaažnásledne
je doručený formou SMS samotný aktivačný kód.

Po úspešnej inštalácii aplikácie Mobil banking bol dňa 21.09.2023 o 00:53 hod. zrealizovaný z účtu
žalobkyne výber hotovosti z bankomatu mobilom vo výške 330 EUR bez použitia karty cez aplikáciu

Mobil banking, ktorá bola potvrdená mobilným PINom. Nakoľko transakcia bola autentifikovaná
mobilným PINom, teda bola potvrdená vyšším bezpečnostným prvkom, znamená to, že transakcia bola
zrealizovaná osobou, ktorá mala jednak prístup k prihlasovacím údajom do služby Internet banking, a
zároveň aj k bezpečnostnému prvku žalobkyne. Na základe podozrivých transakcií žalobkyne žalovaná
Internet banking žalobkyne dňa 21.09.2023 o 00:59 hod. preventívne zablokovala a bola zadaná

požiadavka na preverenie transakcie s klientom, teda so žalobkyňou. Išlo o preventívne opatrenie,
ktorého cieľom malo byť predchádzanie prípadným ďalším neoprávneným transakciám.

V tejto súvislosti, v prípade danej transakcie, ktorej vykonanie bolo potvrdené silnou autentifikáciou,
žalovaná nemôže zamedziť ani jej zúčtovaniu z účtu, ani vykonať vrátenie transakcie na účet.

V zmysle príslušných ustanovení VOP, konkrétne bodu 8.6. je ustanovené na využívanie služieb Internet
bankingu používať výlučne adresu https://nib.vub.sk alebo https://ib.vub.sk zabezpečenú šifrovaním
SSL s dĺžkou kľúča najmenej 256 bitov, ktorá je opatrená certifikátom žalovanej, ktorý je možné
skontrolovať v internetovom prehliadači kliknutím na ikonu zámku. V zmysle ustanovenia 8.7.1. VOP

je používateľ služieb Nonstop bankingu, ktorých súčasťou je aj Internet banking, povinný dodržiavať
zásady bezpečnosti, medzi ktoré, okrem iného, patrí aj overenie bezpečnosti (šifrovania) vzájomnej
komunikácie a adresy a identity webovej stránky a služieb Internet bankingu, ochrana bezpečnostných
prvkov a autentifikátorov pred ich zneužitím, prezradením, odcudzením, dodržiavanie ďalších pravidiel
bezpečnosti, ktoré žalovaná oznamuje priamo na prihlasovacej stránke do Internet bankingu, pričom

nedodržiavanie zásad bezpečnosti v zmysle cit. ustanovení VOP je považované za nesplnenie
povinností užívateľa služieb Nonstop banking z dôvodu hrubej nedbanlivosti. V súlade s ustanovením
§ 12 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách „platiteľ znáša všetky straty súvisiace s
neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným
nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých

povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti.“

Žalovaná síce nesie zodpovednosť za korektné spracovanie zadanej transakcie, avšak za udalosti a
okolnosti sprevádzajúce danú transakciu spôsobené rôznymi externými faktormi žalovaná nemôže niesť
zodpovednosť. Žalovaná poukázala na to, že žalovaná, ako aj médiá neustále upozorňujú na rôzne,

aktuálne prebiehajúce podvodné aktivity (napr. aj upozorňujúci oznam priamo na stránke prihlásenia sa
do Internet bankingu a pod.)

S poukazom na vyššie uvedené mala žalovaná za to, že vykonanie predmetnej transakcie nie je
dôsledkompochybenianajejstraneapretonemôženiesťzodpovednosťzaprípadnúškodu,ktorámohla

vzniknúť z dôvodu, že prihlasovacie prvky k službe Internet banking, ako aj informácie potrebné na
aktiváciu aplikácie Mobil banking boli žalobkyňou (hoci aj v dôsledku hrubej nedbanlivosti) poskytnuté
inej osobe. Žalobkyňa teda v hrubej nedbanlivosti konala v rozpore s povinnosťami dojednanými vo
Všeobecných obchodných podmienkach a porušila zásady bezpečnosti a žalovaná si splnila všetkypovinnosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi a realizovala potrebné preventívne kroky na
elimináciu vzniku ďalšej škody. Žalovaná preto žiadala žalobu zamietnuť.

4.Žalobkyňauviedla,žeideonedostatočnezabezpečenýsystéminternetovéhobankovníctvaazároveň
o zneužitie údajov zvnútra banky. Mala za to, že transakcie boli zrealizované na základe údajov banky,
ktoré mali byť poslané na telefónne číslo žalobkyne a nie na telefónne číslo nejakej fiktívnej osoby.
Poukázala na osobnú skúsenosť, ktorá sa stala asi rok predtým, v decembri, kedy jej banka volala, že
zaznamenala nejaký pokus transakcie vo výške 75 centov. Už z tohto dôvodu mala byť banka ostražitá

a mala zakročiť, keď už vedela, že tam nejaký pokus v minulosti bol.

5. Žalovaná uviedla, že dala preveriť túto situáciu útvarom Fraud a transakčným monitoringom.
Stanovisko týchto odborníkov, ktorí pracujú na útvare Transakčný monitoring, bolo také, že podľa
všetkého sa žalobkyňa snažila prihlásiť do svojho Internetbankingu v podstate ako obvykle cez nejaký
internetový prehliadač, najčastejšie používaný asi Google, zadala tam stránku alebo išla si vyhľadávať

stránku žalovaného VÚB a klikla zrejme na odkaz, ktorý ju v podstate dostal na falošnú stránku, ktorá sa
javila ako stránka VÚB, mala všetky tie klasické návodom viditeľné znaky, bola veľmi v podstate podobná
ako stránka VÚB. Avšak bolo potrebné si skontrolovať vrchný príkazový riadok, pretože tam určite
nebola zadaná adresa nib.vub.sk alebo ib.vub.sk, čo sú v podstate jediné dve oficiálne stránky, na ktoré
je možné pristupovať do Internetbankingu. Táto adresa je stanovená aj Vo všeobecných obchodných

podmienkach banky ako jediná bezpečná a jediná zabezpečená, cez ktorú klienti môžu pristupovať k
svojmu elektronickému bankovníctvu. V uvedenom období bolo v obehu niekoľko takýchto falošných
stránok. Akonáhle sa banka dozvie o takýchto podvodných stránkach, ktoré existujú, tak ich blokuje,
odchytáva, často sú klienti veľmi obozretní a hlásia ich banke sami, čo je v podstate tiež dôležitá
spolupráca, lebo v podstate je to boj s veternými mlynmi, jednu stránku zastavíte a tri nové vzniknú.

Žalobkyňa zadala svoje prihlasovacie údaje tak, ako by sa išla prihlasovať do Internetbankingu, čo
znamená, že to bol ten prvý krok, kedy niekomu odovzdala svoje ID a heslo. Tým pádom, keďže bola
na falošnej a nie na zabezpečenej stránke spoločnosti VÚB, prihlasovacie údaje odovzdala nejakej
tretej osobe. Ako náhle má takáto tretia osoba prihlasovacie údaje, tak si môže stiahnuť aplikáciu Mobil

Banking, ktorá je všeobecne dostupná či už na Apple alebo Google play. Po stiahnutí aplikácie do mobilu
tretia osoba musí zadať prihlasovanie údaje, čiže to ID a heslo, ktoré sa zadáva aj do klasického Internet
bankingu. V tom momente vyskočí oznámenie, kde je ten nový používateľ (tretia osoba) oboznámený
s tým, že na telefónne číslo, ktoré je v systémoch banky evidované ako bezpečné, čo v tomto prípade
bolo tel. číslo XXXX XXX XXX, ktoré je v systémoch banky vedené ako bezpečné číslo žalobkyne,

budú odoslané SMS-ky, ktoré budú obsahovať aktivačný kód pre aktiváciu tejto aplikácie Mobil banking.
Žalobkyni boli teda na jej bezpečné číslo odoslané tri SMS-ky. V tých prvých dvoch banka varuje a
upozorňuje klienta na to, že zaevidovala, že sa ide zriadiť nová aplikácia Mobil banking a teda, nech je
obozretný a ak to nie je sám klient, ktorý si aplikáciu práve inštaluje, tak v žiadnom prípade nech ďalej
neprepisuje aktivačný kód, ktorý mu príde v tretej SMS-ke. V tretej SMS-ke bol doručený aktivačný kód,

ktorý má platnosť zhruba 2 minúty a tým, že aplikácia Mobil banking bola aktivovaná, tak to znamená,
že žalobkyňa musela tento aktivačný kód z tej poslednej tretej SMS-ky opäť prepísať a dostal sa do
dispozície tretej neznámej osoby. V prípade, že má táto tretia osoba aktivačné kódy, má prihlasovacie
údaje, tak vie používať aplikáciu Mobil banking.

Banka si splnila všetky prevenčné povinnosti, ktoré mohla. Okrem toho, že štandardne informuje
svojich klientov o podvodoch a phishingoch, ktoré sa aktuálne dejú, tak aj v tomto prípade platba bola
zrealizovaná o 0:56 hod. a o 0:59 hod. v noci bol Internetbanking klientky zablokovaný z preventívnych
dôvodov zo strany Fraud a ďalej boli tieto platby posunuté na kontaktné centrum, ktoré mali preveriť s
klientkou, či realizovala platby ona alebo nie, pretože sa jej javili ako podozrivé.

Banka nie je oprávnená zablokovať klientovi transakcie, ktoré sú autorizované. V danom prípade prešli
dvojfaktorovýmoverením,čižeboliautorizovanévysokýmbezpečnostnýmprvkom.Vtakýchtoprípadoch
má banka za to, že transakciu realizoval buď klient alebo osoba, ktorá má všetky prístupové oprávnenia
potrebné na vykonanie takejto transakcie a teda, nie je možné zo strany banky len tak svojvoľne

akúkoľvek transakciu zablokovať.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov a vyšetrovacieho
spisu.7. V konaní nebolo sporné, že na základe zmluvy o bežnom účte mala v rozhodnom čase žalobkyňa
zriadený u žalovanej účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

8. V konaní nebolo sporné, že z účtu žalobkyne F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa 21.9.2023
uskutočnená žalobkyňou namietaná transakcia - výber hotovosti z bankomatu mobilom vo výške 330
EUR bez použitia karty cez aplikáciu Mobil banking. Zároveň nebolo sporné, že táto transakcia (výber
peňazí) bola autentifikovaná mobilným PINom a teda, bola potvrdená vyšším bezpečnostným prvkom.

9. V konaní nebolo sporné, že od zriadenia bežného účtu až do 18.9.2023 žalobkyňa vo vzťahu k svojmu
účtu využívala služby Nonstop bankingu iba prostredníctvom Internet bankingu a teda, do svojho účtu
sa prihlasovala zadaním bezpečnostných prvkov na stránke www.vub.sk, v časti Internet banking. Mobil
banking inštalovaný (aktivovaný) dovtedy nemala.

10. Súd mal z listinných dôkazov (detail transakcie Audit logu – informatívna sms o aktivácii
zariadenia, detailu odoslaných sms správ súvisiacich s aktiváciou aplikácie Mobil banking) za
preukázané, že ešte pred uskutočnením žalobkyňou namietanej transakcie, dňa 18.09.2023 o
13:11 hod. bola k účtu žalobkyne aktivovaná aplikácia Mobil banking a to na novom zariadení
Android,3.29.0,OPPO,PFEM20,Android9.

11. Z týchto listinných dôkazov tiež jednoznačne vyplynulo, že o aktivácii aplikácie Mobil banking na inom
(mobilnom) zariadení bola žalobkyňa informovaná SMS správami zaslanými žalovanou na telefónne
číslo + XXXXXXXXXXXX. V konaní zároveň nebolo sporné, že telefónne číslo + XXXXXXXXXXXX je
telefónnym číslom žalobkyne, ktoré má v systéme žalovanej nastavené ako bezpečné a to vo vzťahu

k osobnému ako aj firemnému účtu.

12. Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaná dňa 18.09.2023 v čase
od 13:11 hod. do 13:12 hod. na uvedené telefónne číslo žalobkyne odoslala celkom tri SMS správy
súvisiace s aktiváciou aplikácie Mobil banking na novom zariadení. V jednotlivých SMS správach

žalovaná žalobkyňu opakovane upozornila na možný podvod a vyzvala ju, aby sa s bankou spojila, ak
o aktiváciu aplikácie nežiadala:

13. Prvá SMS s ID 1332247423 bola odoslaná na telefónne číslo žalobkyne o 13:11:28 hod., doručená
o 13:11:29 hod. a obsahovala nasledovné oznámenie: O chvilu Vam bude doruceny aktivacny kod

pre aplikaciu VUB Mobil Banking. ZVYSTE OBOZRETNOST! Banka nikdy nevyzyva na aktivaciu ci
odblokovanie Mobil bankingu.

14. Druhá sms s ID 1332247467 bola odoslaná na telefónne číslo žalobkyne o 13:11:43 hod., doručená
o 13:11:44 hod. a obsahovala nasledovné oznámenie: Aktivacny kod vlozte iba do zariadenia, na

ktorom chcete mobilnu aplikaciu pouzivat. Ak ste o aktivaciu neziadali, spojte sa s nami cez Kontakt
0850123000.

15. Tretia sms s ID 1332247553 bola odoslaná na telefónne číslo žalobkyne o 13:12:05 hod., doručená
o 13:12:06 hod. a obsahovala nasledovné oznámenie: VUB Aktivacia aplikacie Mobil banking. TENTO

KOD S NIKYM NEZDIELAJTE, ZABRANITE TAK PRIPADNEMU PODVODU. Aktivacny kod: 1718-3993
platny do 18.09.2023 13:14:22.

16. Zo zapožičaného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: ORP-1411/4-

VYS-KE-2023 súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 13.10.2023 bolo začaté trestné stíhanie
pre zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku na tom skutkovom základe,
že neznámy páchateľ dňa 20.9.2023 a dňa 21.9.2023 z firemného ako aj súkromného účtu žalobkyne
bez jej vedomia a súhlasu vykonal cez Mobil banking neoprávnené prevody a výbery hotovosti.

17. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: ORP-1411/4-VYS-KE-2023
zo dňa 17.12.2024 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.18. Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní požiadali o súčinnosť
odbor počítačovej kriminality národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru.
V stanovisku č. PPZ-NCODK-OPK1-2024/038525-002 zo dňa 03.05.2024 odbor počítačovej kriminality

uviedol, že je viacero spôsobov, ako mohol neznámy páchateľ získať citlivé informácie potrebné na
prístup (inštaláciu) mobil/internet bankingu. Jedným z nich mohol byť tzv. phishingový útok, kedy
poškodený klikne na došlú SMS správu, e-mail alebo otvorí vyskakovacie okno v prehliadači, kde
sa následne otvorí falošná prihlasovacia stránka banky, na ktorej poškodený dobrovoľne zadá svoje
prihlasovacie údaje, ktoré útočník následne zneužije. K otázke spôsobu inštalácie aplikácie Mobil

banking na novom zariadení odbor počítačovej kriminality uviedol, že k inštalácii aplikácie Mobil banking
na novom zariadení mohlo dôjsť niekoľkými spôsobmi a hoc nie je možné identifikovať konkrétny
mechanizmus, ktorý bol použitý v danom prípade, nie je im známa možnosť, aby k prístupu k účtu klienta
došlo bez interakcie útočníka s poškodenou osobou.

19. Podľa ust. § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť

od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

20. Špecifickú úpravu k zmluve o bežnom účte obsahuje osobitný zákon č. 492/2009 Z.z. o platobných
službách, ktorý má povahu špeciálneho predpisu a ktorý má v tomto smere prednosť pred právnou
úpravou zmluvy o bežnom účte obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Táto úprava má prevažne

kogentný charakter.

21. Podľa ust. § 2 ods.17 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, autentifikáciou sa na účely
tohto zákona rozumie postup, ktorý umožňuje poskytovateľovi platobných služieb overiť totožnosť
používateľa platobných služieb alebo oprávnenosť použitia platobného prostriedku vrátane použitia

personalizovaných bezpečnostných prvkov používateľa platobných služieb.

22. Podľa ust. § 2 ods.18 cit. zákona, jedinečným identifikátorom sa na účely tohto zákona rozumie
kombinácia písmen, číslic alebo symbolov, ktorú oznámi poskytovateľ platobných služieb používateľovi
platobných služieb a ktorú používateľ platobných služieb poskytne na účely jednoznačnej identifikácie

iného používateľa platobných služieb alebo jeho platobného účtu pre platobné operácie.

23. Podľa ust. § 2 ods.19 cit. zákona, platobným prostriedkom sa na účely tohto zákona rozumie
personalizované zariadenie alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb
a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používajú na účely predkladania platobného príkazu,

najmä platobná karta, internet banking alebo iné platobné aplikácie elektronického bankovníctva.

24. Podľa ust. § 2 ods. 48 cit. zákona, silnou autentifikáciou používateľa platobných služieb sa
rozumie autentifikácia na základe použitia dvoch prvkov alebo viacerých prvkov, ktorými sú vedomosť,
vlastníctvo a charakteristické znaky používateľa platobných služieb, pričom vedomosťou je to, čo vie len

používateľ platobných služieb, vlastníctvom je to, čo vlastní alebo drží len používateľ platobných služieb
a charakteristické znaky špecifikujú používateľa platobných služieb. Tieto prvky sú od seba nezávislé a
vytvorené takým spôsobom, že narušenie jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov a ani
dôvernosť autentifikačných údajov.

25. Podľa ust. § 8 ods.1 cit. zákona, ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná
operácia sa považuje za autorizovanú; platiteľ môže udeliť súhlas na vykonanie platobnej operácie aj
prostredníctvom príjemcu alebo prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb. Platiteľ
môže autorizovať platobnú operáciu pred jej vykonaním alebo, ak sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ

platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie.

26. Podľa ust. § 8 ods.2 cit. zákona, súhlas na vykonanie platobnej operácie alebo viacerých platobných
operácií sa udeľuje vo forme a podobe dohodnutej v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby
alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb. Ak takýto súhlas

chýba, platobná operácia sa považuje za neautorizovanú.

27. Podľa ust. § 10 ods.1 cit. zákona, poskytovateľ platobných služieb je povinný preukázať, že
platobná operácia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyvnijaká technická porucha alebo iný nedostatok, ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú
platobnú operáciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná operácia bola vykonaná nesprávne. Poskytovateľ
platobných iniciačných služieb je povinný preukázať, že platobná iniciačná služba bola autentifikovaná,

riadne zaznamenaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha alebo iný nedostatok.

28. Podľa ust. § 11 ods.1 cit. zákona, poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný vrátiť platiteľovi
sumu neautorizovanej platobnej operácie, a to bezodkladne, najneskôr do konca nasledujúceho

pracovného dňa po tom, ako takú neautorizovanú platobnú operáciu zistil alebo bol o nej informovaný,
a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná
platobná operácia vôbec nevykonala, a to vrátane pripísania finančných prostriedkov na účet platiteľa
s dátumom pripísania nie neskorším, ako je dátum, keď bola suma neautorizovanej platobnej operácie
odpísaná z platobného účtu platiteľa; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9. Lehota podľa prvej vety sa
neuplatní, ak poskytovateľ platobných služieb má dôvodné podozrenie, že platiteľ konal podvodným

spôsobom, pričom bezodkladne tieto dôvody písomne oznámi Národnej banke Slovenska. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 89 ods. 6.

29. Podľa ust.§ 12 ods.1 cit. zákona, platiteľ znáša stratu až do 50 eur, ktorá súvisí so všetkými
neautorizovanými platobnými operáciami a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného

platobného prostriedku alebo zneužitím platobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku
nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm.
c), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.

30. Podľa ust. § 12 ods. 2 cit. zákona, platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými

platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením jednej
alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26
v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje ustanovenie odseku 1.

31. Podľa ust. § 25 cit. zákona, za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb podľa tohto
zákona nie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb, ktorý preukáže, že porušenie povinností
bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť alebo postupom podľa osobitného predpisu.

32. Podľa ust. § 26 cit. zákona, používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je

povinný
a) používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto
platobného prostriedku, ktoré musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané pre všetkých
používateľov platobných služieb,
b) bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej

poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie
platobného prostriedku,
c) po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie
ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.

33. V predmetnej veci sa žalobkyňa na základe záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou
o bežnom účte ako používateľ platobných služieb domáhala od žalovaného ako poskytovateľa
platobných služieb zaplatenia sumy 330 EUR tvrdiac, že išlo o žalobkyňou neautorizovanú
(neodsúhlasenú) platobnú operáciu (transakciu). Povinnosť poskytovateľa platobných služieb vrátiť
sumu neautorizovanej platobnej operácie vyplýva z vyššie cit. ust. § 11 ods.1 zákona o platobných

službách.

34. V takomto prípade, t.j. ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu
autorizoval, ustanovenie § 10 ods.1 cit. zákona zakotvuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb
preukázať, že platobná operácia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu

nemala vplyv nijaká technická porucha alebo iný nedostatok.35.Žalovanávpredmetnejvecipreukázala,ženamietanáplatobnáoperáciabolaautentifikovaná,riadne
zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha alebo iný nedostatok.

36. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, namietaná platobná operácia bola realizovaná dňa
21.9.2023 prostredníctvom služby Mobil banking. Služba Mobil banking bola aktivovaná na mobilnom
telefóne dňa 18.9.2023, teda tri dni pred realizáciou namietanej platobnej operácie.

37. Žalobkyňa síce namietala, že službu Mobil banking si nikdy nezriaďovala a na prístup do účtu

používala výlučne Internet banking na svojom počítači, avšak žalobca predloženými listinnými dôkazmi
preukázal, že k takejto aktivácii služby Mobil banking došlo. O aktivácii aplikácie Mobil banking bola
žalobkyňa informovaná tromi SMS správami zaslanými žalovanou na telefónne číslo žalobkyne, ktoré
mala v systéme žalovanej nastavené ako bezpečné. V tretej SMS žalovaná poslala žalobkyni aktivačný
kód potrebný k aktivácii aplikácie Mobil banking (platný po dobu max 2 min.) a dôrazne ju upozornila,
aby tento kód s nikým nezdieľala a zabránila tak prípadnému podvodu.

38. Keďže je nesporné, že k aktivácii Mobil bankingu nepochybne došlo, je potom zrejmé, že
žalobkyňa tento jedinečný aktivačný kód, ktorý bol zaslaný výlučne na jej telefónne číslo, musela
použiť, resp. sprístupniť alebo zdieľať s inou osobou. Nakoľko sporná transakcia (výber peňazí) bola
autentifikovaná mobilným PINom a teda, bola potvrdená vyšším bezpečnostným prvkom (tzv. silná

autentifikácia v zmysle ust. § 2 ods.48 zákona o platobných službách), znamená to, že transakcia bola
zrealizovaná osobou, ktorá mala prístup k prihlasovacím údajom do služby Internet banking a zároveň aj
k bezpečnostnému prvku žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že vykonanie danej transakcie bolo potvrdené
silnou autentifikáciou, žalovaná nemohla zamedziť jej zúčtovaniu z účtu žalobkyne.

39. Uvedený záver vyplýva aj zo stanoviska odboru počítačovej kriminality národnej centrály osobitných
druhov kriminality Prezídia Policajného zboru, podaného v rámci trestného konania. Tento k otázke
spôsobu inštalácie aplikácie Mobil banking na novom zariadení uviedol, že k inštalácii aplikácie Mobil
banking mohlo dôjsť niekoľkými spôsobmi a hoc nie je možné identifikovať konkrétny mechanizmus,

ktorý bol použitý v danom prípade, nie je im známa možnosť, aby k prístupu k účtu klienta došlo bez
interakcie poškodenej osoby s útočníkom. Jedným zo spôsobov, ako mohol neznámy páchateľ získať
citlivé informácie potrebné na prístup (inštaláciu) mobil/internet bankingu mohol byť tzv. phishingový
útok, kedy poškodený klikne na došlú SMS správu, e-mail alebo otvorí vyskakovacie okno v prehliadači,
kde sa následne otvorí falošná prihlasovacia stránka banky, na ktorej poškodený dobrovoľne zadá svoje

prihlasovacie údaje, ktoré útočník následne zneužije.

40. Ako to vyplýva zo znenia bodu 8.6. Všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s. pre depozitné
produkty, na využívanie služieb Internet bankingu musí klient používať výlučne adresu https://nib.vub.sk
alebohttps://ib.vub.sk,zabezpečenúšifrovanímSSLsdĺžkoukľúčanajmenej256bitov,ktorájeopatrená

certifikátom žalovanej, ktorý je možné skontrolovať v internetovom prehliadači kliknutím na ikonu zámku.

41. Taktiež, zo znenia bodu 8.7.1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s. pre depozitné
produkty vyplýva, že používateľ služieb Nonstop bankingu, ktorých súčasťou je aj Internet banking,
je povinný dodržiavať zásady bezpečnosti, medzi ktoré, okrem iného, patrí aj overenie bezpečnosti

(šifrovania) vzájomnej komunikácie a adresy a identity webovej stránky a služieb Internet bankingu,
ochrana bezpečnostných prvkov a autentifikátorov pred ich zneužitím, prezradením, odcudzením,
dodržiavanie ďalších pravidiel bezpečnosti, ktoré žalovaná oznamuje priamo na prihlasovacej stránke
do Internet bankingu, pričom nedodržiavanie zásad bezpečnosti v zmysle cit. ustanovení VOP je
považované za nesplnenie povinností užívateľa služieb Nonstop banking z dôvodu hrubej nedbanlivosti.

42.Jepretonevyhnutnézdôrazniť,žepokiaľbyokremprihlasovacíchúdajovdosvojhoInternetbankingu
žalobkyňa neodovzdala útočníkovi aj aktivačný kód na aktiváciu aplikácie Mobil banking na novom
zariadení, nemohlo by dôjsť k aktivácii aplikácie Mobil banking k účtu žalobkyne a teda, nemohlo by

dôjsť ani k realizácii danej platobnej transakcie z jej účtu. V konaní bolo preukázané, že k realizácii
transakcie došlo vo funkčnom systéme elektronického bankovníctva a teda nie z dôvodu, že by bol
napadnutý systém (server) žalovanej banky alebo že by tu bola iná technická porucha na strane banky.Sprístupnením údajov tretej osobe žalobkyňa umožnila tretej osobe plnú funkčnosť Mobil bankingu na
realizáciu danej transakcie bez toho, aby bol systém banky akokoľvek narušený.

43. Súd preto uzavrel, že k zneužitiu platobného prostriedku neoprávnenou osobou došlo v dôsledku
nedodržiavania zásad bezpečnosti a hrubej nedbanlivosti žalobkyne pri zabezpečovaní ochrany
personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm. c) zákona o platobných službách, čoho
dôsledkom v zmysle ust. § 12 ods.2 zákona o platobných službách je, že stratu súvisiacu s danou
platobnou operáciou znáša žalobkyňa a naopak, žalovaná za ňu nenesie zodpovednosť.

44. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

47. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255
ods.1 CSP. Súd žalobu zamietol, preto úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalobkyni v rozsahu 100 %.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).